Lamivudine Teva Pharma B.V. 300 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Lamivudine 300 mg
Lamivudine Teva Pharma B.V. je indikovaný ako súčasť antiretrovírusovej kombinovanej terapie na liečbu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV) dospelým a deťom.
Liečbu Lamivudinom Teva Pharma B.V. má začať lekár so skúsenosťami v liečení HIV infekcie.
Lamivudin je dostupný aj vo forme perorálneho roztoku pre deti staršie ako tri mesiace a s telesnou
hmotnosťou nižšou ako 14 kg alebo pre pacientov, ktorí nedokážu prehĺtať tablety (pozri časť 4.4).
Pacienti, ktorí prechádzajú z užívania lamivudínu vo forme perorálneho roztoku na lamivudín
vo forme tabliet, sa majú riadiť odporúčaniami na dávkovanie, ktoré sú špecifické pre túto liekovú
formu (pozri časť 5.2). Dávkovanie
Dospelí, dospievajúci a deti (s telesnou hmotnosťou aspoň 25 kg)
Odporúčaná dávka lamivudínu je 300 mg denne. Táto dávka môže byť podaná buď ako 150 mg dvakrát denne alebo ako 300 mg jedenkrát denne (pozri časť 4.4).
300 mg tableta je vhodná len pre schému s dávkou podávanou jedenkrát denne.
Deti (s telesnou hmotnosťou nižšou ako 25 kg)
Pri tabletách Lamivudine Teva Pharma B.V. sa odporúča dávkovanie podľa skupín založených na
telesnej hmotnosti.
Deti s telesnou hmotnosťou ≥ 20 kg až < 25 kg: Odporúčaná dávka je 225 mg denne. Táto dávka sa môže podávať buď ako 75 mg (jedna polovica 150 mg tablety) užívaných ráno a 150 mg (jedna celá 150 mg tableta) užívaných večer, alebo ako 225 mg (jeden a pol 150 mg tablety) užívaných jedenkrát denne.
Deti s telesnou hmotnosťou 14 až < 20 kg: Oporúčaná dávka je 150 mg denne. Táto dávka sa môže podávať buď ako 75 mg (jedna polovica 150 mg tablety) užívaných dvakrát denne, alebo ako 150 mg (jedna celá 150 mg tableta) užívaných jedenkrát denne.
Deti vo veku od troch mesiacov: V tejto populácii pacientov nie je možné dosiahnuť presné dávkovanie pri 300 mg tablete bez deliacej ryhy, odporúča sa používať Lamivudine Teva Pharma B.V. vo forme 150 mg tabliet s deliacou ryhou a dodržiavať príslušné pokyny na odporúčané dávkovanie.
Deti mladšie ako tri mesiace života: Obmedzené množstvo informácií nepostačuje na určenie špecifických dávkovacích odporúčaní (pozri časť 5.2).
Pacienti, ktorí prechádzajú zo schémy s dávkou podávanou dvakrát denne na schému s dávkou podávanou jedenkrát denne, majú užiť dávku odporúčanú jedenkrát denne (ako je opísané vyššie) približne 12 hodín po poslednej dávke podávanej dvakrát denne a potom pokračovať v užívaní odporúčanej dávky jedenkrát denne (ako je opísané vyššie) približne každých 24 hodín. Pri zmene späť na schému s dávkou podávanou dvakrát denne majú pacienti užiť dávku odporúčanú dvakrát denne približne 24 hodín po poslednej dávke podávanej jedenkrát denne.
Osobitné skupiny pacientov:
Staršie osoby: K dispozícii nie sú žiadne špecifické údaje, avšak v tejto vekovej skupine sa odporúča osobitná obozretnosť z dôvodu vekom podmienených zmien, akými sú pokles funkcie obličiek
a zmena hematologických parametrov.
Porucha funkcie obličiek: Koncentrácie lamivudinu sú zvýšené u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek v dôsledku zníženého klírensu obličiek. Preto sa má u pacientov, ktorí majú klírens kreatinínu nižší ako 30 ml/min, dávka upraviť použitím formy perorálneho roztoku lamivudínu (pozri tabuľky).
Odporúčané dávkovanie – Dospelí, dospievajúci a deti (s telesnou hmotnosťou aspoň 25 kg):
| Klírens kreatinínu (ml/min) | Prvá dávka | Udržovacia dávka |
| ≥ 50 | 300 mgalebo 150 mg | 300 mg jedenkrát denne alebo150 mg dvakrát denne |
| 30 až < 50 | 150 mg | 150 mg jedenkrát denne |
| < 30 | Pri potrebe podávať dávky menšie ako 150 mg sa odporúča používaťperorálny roztok | |
| 15 až < 30 | 150 mg | 100 mg jedenkrát denne |
| 5 až < 15 | 150 mg | 50 mg jedenkrát denne |
| < 5 | 50 mg | 25 mg jedenkrát denne |
Údaje o používaní lamivudínu u detí s poruchou funkcie obličiek nie sú dostupné.. Na základe predpokladu, že klírens kreatinínu a klírens lamivudínu sú v podobnom vzťahu u detí aj u dospelých,
sa odporúča znížiť dávku u detí s poruchou funkcie obličiek podľa ich klírensu kreatinínu v rovnakom pomere ako u dospelých. Perorálny roztok 10 mg/ml môže byť najvhodnejšou liekovou formou na dosiahnutie odporúčanej dávky u detí s poruchou funkcie obličiek vo veku aspoň 3 mesiace
a s telesnou hmotnosťou nižšou ako 25 kg.
Odporúčané dávkovanie – deti vo veku aspoň 3 mesiace a s telesnou hmotnosťou nižšou ako 25 kg:
| Klírens kreatinínu (ml/min) | Prvá dávka | Udržiavacia dávka |
| ≥ 50 | 10 mg/kg alebo5 mg/kg | 10 mg/kg jedenkrát denne alebo5 mg/kg dvakrát denne |
| 30 až < 50 | 5 mg/kg | 5 mg/kg jedenkrát denne |
| 15 až < 30 | 5 mg/kg | 3,3 mg/kg jedenkrát denne |
| 5 až < 15 | 5 mg/kg | 1,6 mg/kg jedenkrát denne |
| < 5 | 1,6 mg/kg | 0,9 mg/kg jedenkrát denne |
Porucha funkcie pečene: Údaje získané od pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene ukazujú, že farmakokinetika lamuvidinu nie je signifikantne ovplyvnená poruchou pečene. Na základe týchto údajov nie je potrebná úprava dávky u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou pečene, pokiaľ však nie je sprevádzaná poruchou funkcie obličiek.
Spôsob podávania
Lamivudin Teva Pharma B.V. sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla.
Aby sa zaistilo podanie celej dávky, najlepšie je tabletu(y) prehltnúť bez drvenia.
Alternatívne, u pacientov, ktorí nie sú schopní prehltnúť tablety, sa tablety môžu rozdrviť a pridať do
malého množstva polotuhého jedla alebo tekutiny, ktoré sa má celé ihneď skonzumovať (pozri časť 5.2).
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Lamivudín Teva Pharma B.V. sa neodporúča používať ako monoterapia.
Porucha funkcie obličiek: U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek stúpa z dôvodu poklesu klírensu terminálny plazmatický polčas lamivudínu, preto sa má dávka upraviť (pozri časť 4.2).
Trojitá nukleozidová terapia: Bola hlásená vysoká miera virologického zlyhania a objavenie sa rezistencie v skorom štádiu, keď sa lamivudín kombinoval s tenofovir disoproxil fumarátom a abakavirom ako aj s tenofovir disoproxil fumarátom a didanozínom v režime jedenkrát denne.
Oportúnne infekcie: U pacientov liečených Lamivudinom Teva Pharma B.V. alebo inou antiretrovírusovou liečbou sa môžu i naďalej objavovať oportúnne infekcie a iné komplikácie HIV infekcie, preto ich má pozorne sledovať lekár, ktorý má skúsenosti s liečbou pacientov so sprievodnými ochoreniami HIV.
Pankreatitída: Prípady pankreatitídy sú popísané zriedkavo. Nie je však jasné, či tieto prípady boli zapríčinené antiretrovírusovou liečbou alebo základným HIV ochorením. Pri vzniku klinických znakov, príznakov alebo laboratórnych abnormalít svedčiacich o pankreatitíde je potrebné podávanie Lamivudine Teva Pharma B.V. ihneď prerušiť.
Mitochondriálna dysfunkcia po expozícii in utero: Nukleoz(t)idové analógy môžu spôsobovať rôzny stupeň ovplyvnenia mitochondriálnej funkcie, čo sa najviac prejavuje so stavudínom, didanozínom a zidovudínom. Mitochondriálna dysfunkcia bola zaznamenaná u HIV-negatívnych dojčiat
vystavených nukleozidovým analógom in utero a/alebo postnatálne. Tieto hlásenia sa týkali prevažne liečebných režimov obsahujúcich zidovudín. Hlavné zaznamenané nežiaduce reakcie sú hematologické poruchy (anémia, neutropénia) a metabolické poruchy (hyperlaktatémia, hyperlipazémia). Tieto účinky boli často prechodné. Zriedkavo boli zaznamenané neurologické poruchy s oneskoreným nástupom (hypertónia, konvulzia, abnormálne správanie). V súčasnosti nie je známe, či sú tieto neurologické poruchy prechodné alebo trvalé. Tieto zistenia sa majú vziať do úvahy u každého dieťaťa vystaveného nukleoz(t)idovým analógom in utero, u ktorého sa vyskytnú závažné klinické nálezy neznámej etiológie, a to hlavne neurologické nálezy. Tieto zistenia neovplyvňujú súčasné národné odporúčania pre použitie antiretrovírusovej terapie u gravidných žien na zabránenie vertikálneho prenosu HIV.
Telesná hmotnosť a metabolické parametre: Počas antiretrovírusovej liečby môže dôjsť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a hladín lipidov a glukózy v krvi. Takéto zmeny môžu čiastočne súvisieť
s kontrolou ochorenia a životným štýlom. Pokiaľ ide o lipidy, v niektorých prípadoch sú dôkazy
o vplyve liečby, kým pri prírastku telesnej hmotnosti nie sú silné dôkazy o tom, že súvisí s niektorou konkrétnou liečbou. Pri monitorovaní hladín lipidov a glukózy v krvi sa treba riadiť zavedenými odporúčaniami na liečbu infekcie HIV. Poruchy metabolizmu lipidov majú byť klinicky vhodne liečené.
Syndróm imunitnej reaktivácie: U HIV-infikovaných pacientov s ťažkou imunodeficienciou môže v čase nasadenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie (“Combination Antiretroviral Therapy”, CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne patogény a spôsobiť závažné klinické stavy alebo zhoršenie symptómov. Takéto reakcie sú pozorované počas prvých niekoľkých týždňov alebo mesiacov po zahájení CART. Relevantnými príkladmi sú cytomegalovírusová retinitída, generalizované a/alebo fokálne mykobakteriálne infekcie a pneumónia spôsobená Pneumocystis jirovecii (často označovaná ako PCP). Akékoľvek zápalové symptómy sa musia zhodnotiť a v prípade potreby sa musí nasadiť liečba. V kontexte imunitnej reaktivácie bol hlásený aj výskyt autoimunitných porúch (akou je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída); hlásený čas ich vzniku je však premenlivejší a tieto nežiaduce udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby.
Ochorenie pečene: Ak sa lamivudín používa súbežne na liečbu HIV a HBV, ďalšie informácie týkajúce sa použitia lamivudínu v liečbe infekcie hepatitídou B sú k dispozícii v SPC pre lamuvidín 100 mg.
U pacientov s chronickou hepatitídou B alebo C a liečených kombinovanou antiretrovírusovou terapiou existuje zvýšené riziko ťažkých a potenciálne fatálnych hepatálnych nežiaducich účinkov. V prípade súčasnej protivírusovej liečby hepatitídy B alebo C sa, prosím, riaďte aj príslušnými informáciami pre tieto lieky.
Ak je u pacientov súčasne infikovaných vírusom hepatitídy B liečba Lamivudinom Teva Pharma B.V. prerušená, odporúča sa periodické monitorovanie testov funkcie pečene a markerov replikácie vírusu HBV, pretože vysadenie liečby lamivudínom môže mať za následok akútnu exacerbáciu hepatitídy (pozri lamivudín 100 mg SPC).
Pacienti s existujúcou dysfunkciou pečene, vrátane chronickej aktívnej hepatitídy, majú počas kombinovanej antiretrovírusovej terapie zvýšenú frekvenciu abnormalít funkcie pečene a majú sa monitorovať v súlade so štandardným postupom. V prípade, že u takýchto pacientov existujú dôkazy o zhoršovaní ochorenia pečene, musí sa zvážiť prerušenie alebo ukončenie liečby (pozri časť 4.8).
Pediatrická populácia: V štúdii vykonanej u pediatrických pacientov (pozri časť 5.1 štúdia ARROW) bol hlásený nižší výskyt virologickej supresie a častejšia vírusová rezistencia u detí, ktoré užívali perorálny roztok lamivudínu v porovnaní s tými, ktoré užívali lamivudín vo forme tabliet. U detí sa má vždy, keď je to možné, prednostne používať lamivudín vo forme tabliet.
Osteonekróza: Aj keď sa etiológia považuje za mnohofaktorovú (vrátane používania kortikosteroidov,
konzumácie alkoholu, ťažkej imunosupresie, vyššieho indexu telesnej hmotnosti), boli hlásené prípady
osteonekrózy, najmä u pacientov s pokročilým HIV ochorením a/alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii (“Combination Antiretroviral Therapy”, CART). Pacientom sa má odporučiť, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak budú mať bolesť kĺbov, stuhnutosť kĺbov alebo ťažkosti s pohybom.
Liekové interakcie: Lamivudine Teva Pharma B.V. sa nesmie užívať so žiadnymi ďalšími liekmi obsahujúcimi lamivudín alebo s liekmi obsahujúcimi emtricitabín (pozri časť 4.5).
Kombinácia lamivudínu s kladribínom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Pomocná látka
Sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vo filmom obalenej tablete, t. j. v podstate
zanedbateľné množstvo sodíka.
Pravdepodobnosť metabolických interakcií je malá najmä z dôvodu obmedzeného metabolizmu, väzby na plazmatické bielkoviny a takmer úplného vylučovania obličkami.
Podávanie kombinácie trimetoprimu/sulfametoxazolu 160 mg/800 mg má za následok 40 % vzostup expozície lamivudínu z dôvodu prítomnosti trimetoprimu; sulfametoxazol je bez interakcie. Pokiaľ však pacient nemá poruchu funkcie obličiek, nie je potrebná žiadna úprava dávkovania lamivudínu (pozri časť 4.2). Lamivudín nemá žiadny účinok na farmakokinetiku trimetoprimu alebo sulfametoxazolu. V prípade oprávnenosti súbežného podávania majú byť pacienti klinicky sledovaní. Súbežné podávanie lamivudinu s vysokými dávkami kotrimoxazolu pri liečbe pneumónie spôsobenej Pneumocystis jirovecii (PCP) a toxoplazmózy nie je vhodné.
Má sa brať do úvahy aj možnosť interakcií s ďalšími liekmi, ktoré sa podávajú súbežne, obzvlášť v prípadoch, keď hlavným spôsobom vylučovania je aktívna sekrécia obličkami prostredníctvom organického katiónového transportného systému, napr. v prípade trimetoprimu. Iné lieky (napr. ranitidín, cimetidín) sa týmto mechanizmom vylučujú len čiastočne a nedokázala sa žiadna interakcia s lamivudínom. Nukleozidové analógy (napr. didanozín) sa nevylučujú týmto mechanizmom ako zidovudín a interakcia s lamivudínom je veľmi nepravdepodobná.
Mierny nárast Cmax (28 %) bol pozorovaný pri súčasnom podávaní zidovudínu s lamivudínom, aj keď celková expozícia (AUC) sa významne nezmenila. Zidovudín nemal žiadny vplyv na farmakokinetiku lamivudínu (pozri časť 5.2).
Vzhľadom na podobnosť sa Lamivudine Teva Pharma B.V. nemá podávať súbežne s inými analógmi cytidínu, akým je emtricitabín. Okrem toho sa Lamivudine Teva Pharma B.V. nemá užívať s inými liekmi obsahujúcimi lamivudín (pozri časť 4.4).
Lamivudín inhibuje in vitro intracelulárnu fosforyláciu kladribínu, čo vedie k možnému riziku straty účinnosti kladribínu v prípade, že sa táto kombinácia podáva v klinických podmienkach. Niektoré klinické zistenia podporujú aj možnú interakciu medzi lamivudínom a kladribínom. Preto sa súbežné použitie lamivudínu s kladribínom neodporúča (pozri časť 4.4).
Metabolizmus lamuvidínu nezahŕňa CYP3A, preto je nepravdepodobné vzájomné pôsobenie s inými liekmi, ktoré sú metabolizované týmto systémom (napr. PIs).
Súbežné podanie roztoku sorbitolu (3,2 g, 10,2 g, 13,4 g) s jednorazovou 300 mg dávkou perorálneho roztoku lamivudínu viedlo u dospelých k dávkovo závislému poklesu expozície lamivudínu (AUC∞) o 14 %, 32 %, a 36 % a Cmax lamivudínu o 28 %, 52 % a 55 %. Keď je to možné, vyhnite sa dlhodobému súbežnému podávaniu Lamivudinu Teva Pharma B.V. s liekmi obsahujúcimi sorbitol alebo iné osmoticky pôsobiace polyalkoholy alebo monosacharidové alkoholy (napr. xylitol, manitol,
laktitol, maltitol). Zvážte častejšie kontrolovanie vírusovej záťaže HIV-1, keď nie je možné vyhnúť sa
dlhodobému súbežnému podávaniu. Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Gravidita
Pri rozhodovaní o použití antiretrovirotík na liečbu infekcie HIV u gravidných žien a následne
na zníženie rizika vertikálneho prenosu HIV na novorodenca sa spravidla majú vziať do úvahy údaje
získané u zvierat aj klinické skúsenosti u gravidných žien.
Štúdie s lamivudínom vykonané na zvieratách preukázali zvýšenie skorej embryonálnej úmrtnosti u králikov, ale nie u potkanov (pozri časť 5.3). Preukázalo sa, že u ľudí dochádza k prechodu lamivudínu placentou.
Údaje získané u gravidných žien týkajúce sa viac ako 1 000 ukončených gravidít po expozícii liečivu v prvom trimestri a viac ako 1 000 ukončených gravidít po expozícii liečivu v druhom a treťom trimestri nepoukazujú na malformácie a fetálnu/neonatálnu toxicitu. Lamivudine Teva Pharma B.V. sa môže používať počas gravidity, ak si to klinický stav vyžaduje. Na základe týchto údajov je riziko malformácií u ľudí nepravdepodobné.
U pacientok súbežne infikovaných hepatitídou, ktoré sú liečené lamivudínom a následne otehotnejú, sa má vziať do úvahy možnosť rekurencie hepatitídy po prerušení liečby lamivudínom.
Mitochondriálna dysfunkcia: V podmienkach in vitro a in vivo sa preukázalo, že nukleozidové a nukleotidové analógy spôsobujú rôzny stupeň mitochondriálneho poškodenia. Prípady mitochondriálnej dysfunkcie boli hlásené u dojčiat vystavených účinkom nukleozidových analógov in utero a/alebo postnatálne (pozri časť 4.4).
Dojčenie
Po perorálnom podaní sa lamivudín vylučuje do materského mlieka v podobných koncentráciách, aké boli zistené v sére. Na základe údajov získaných u viac ako 200 párov matka/dieťa, pričom matka bola liečená na infekciu HIV, sa zistilo, že koncentrácie lamivudínu v sére dojčených detí matiek liečených na infekciu HIV boli veľmi nízke (< 4 % koncentrácií v sére matiek) a postupne klesali na nezistiteľné hladiny, keď dojčené deti dosiahli vek 24 týždňov. K dispozícii nie sú žiadne údaje o bezpečnosti lamivudínu, keď sa podáva deťom mladším ako tri mesiace. Odporúča sa, aby ženy žijúce s HIV svoje deti nedojčili, aby sa zabránilo prenosu HIV.
Fertilita
Štúdie na zvieratách preukázali, že lamivudín nemá žiadny vplyv na fertilitu (pozri časť 5.3).
Počas liečby HIV ochorenia lamuvidinom boli zaznamenané nasledovné nežiadúce účinky:
Nežiaduce reakcie, ktoré sa považujú za prinajmenej príčinne súvisiace s liečbou sú uvedené nižšie podľa telového systému, orgánových tried a absolútnej frekvencie. Frekvencie sú definované ako
veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Poruchy krvi a lymfatického systému
Menej časté: Neutropénia a anémia (obe ojedinele ťažké), trombocytopénia.
Veľmi zriedkavé: Aplázia len buniek červenej krvnej zložky.
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi zriedkavé: Laktátová acidóza.
Poruchy nervového systému
Časté: Bolesť hlavy, nespavosť.
Veľmi zriedkavé: Periférna neuropatia (alebo parestézia).
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Časté: Kašeľ, nosové príznaky.
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: Nauzea, vracanie, bolesti brucha alebo kŕče, hnačka.
Zriedkavé: Pankreatitída, vzostup sérových amyláz.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Menej časté: Prechodný vzostup pečeňových enzýmov (AST, ALT).
Zriedkavé: Hepatitída.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté: Vyrážka, alopécia.
Zriedkavé:Angioedém.
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Časté: Artralgia, poruchy svalov.
Zriedkavé: Rabdomyolýza.
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté: Únava, malátnosť, horúčka.
Počas antiretrovírusovej liečby sa môže zvýšiť telesná hmotnosť a hladiny lipidov a glukózy v krvi
(pozri časť 4.4).
U pacientov infikovaných HIV so závažným imunodeficitom môže v čase zahájenia kombinovanej antiretrovírusovej terapie (CART) vzniknúť zápalová reakcia na asymptomatické alebo reziduálne oportúnne infekcie. V kontexte imunitnej reaktivácie bol hlásený aj výskyt autoimunitných porúch (akou je Gravesova choroba a autoimunitná hepatitída); hlásený čas ich vzniku je však premenlivejší a tieto nežiaduce udalosti sa môžu vyskytnúť mnoho mesiacov po začatí liečby (pozri časť 4.4).
Boli hlásené prípady osteonekrózy, najmä u pacientov so všeobecne známymi rizikovými faktorami, pokročilým HIV ochorením alebo dlhodobou expozíciou kombinovanej antiretrovírusovej terapii (CART). Frekvencia jej výskytu je neznáma (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Do štúdie ARROW (COL105677) bolo zaradených 1 206 HIV-infikovaných pediatrických pacientov vo veku od 3 mesiacov do 17 rokov, z ktorých 669 pacientov užívalo abakavir a lamivudín buď jedenkrát, alebo dvakrát denne (pozri časť 5.1). U pediatrických osôb, ktorým bola dávka podávaná buď jedenkrát, alebo dvakrát denne, sa nezistili žiadne ďalšie problémy súvisiace s bezpečnosťou
v porovnaní s dospelými.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Podávanie lamivudínu vo veľmi vysokých dávkach nevyvolalo v štúdiách akútnej toxicity na zvieratách žiadnu orgánovú toxicitu. Neboli pozorované žiadne špecifické znaky alebo príznaky akútneho predávkovania lamivudínom, okrem tých, ktoré sú uvedené ako nežiaduce účinky.
Ak sa vyskytne predávkovanie, pacient má byť monitorovaný a je potrebné poskytnúť mu potrebnú štandardnú podpornú liečbu. Keďže lamivudín je dialyzovateľný, môže sa v liečbe predávkovania využiť kontinuálna hemodialýza, hoci sa to priamo neskúmalo.
Farmakologické vlastnosti - Lamivudine 300 mg
Farmakoterapeutická skupina: nukleozidový analóg, ATC kód: J05A F05.
Mechanizmus účinku
Lamivudín je nukleozidový analóg, ktorý je účinný proti vírusu ľudskej imunodeficiencie (HIV) a proti vírusu hepatitídy B (HBV). Je intracelulárne metabolizovaný na aktívnu látku, lamivudín
5'-trifosfát. Hlavným mechanizmom jeho účinku je pôsobenie ako terminátor reťazca pri reverznej transkripcii vírusu. Lamivudín 5´-trifosfát má selektívnu inhibičnú aktivitu voči replikácii HIV-1 a HIV-2 in vitro. Lamivudín je tiež aktívny proti klinickým izolátom HIV, ktoré sú rezistentné na zidovudín. V podmienkach in vitro sa nepozorovali žiadne antagonistické účinky pri lamivudíne
a iných antiretrovirotikách (testované látky: abakavir, didanozín, nevirapín a zidovudín). Rezistencia
HIV-1 rezistencia na lamivudín zahŕňa vývoj zmeny amino kyseliny M184V blízko aktívneho miesta vírusovej reverznej transkriptázy (RT). Táto zmena vzniká in vitro a aj u pacientov infikovaných vírusom HIV-1 liečeným antiretrovírusovou terapiou obsahujúcou lamivudín. Mutanty M184V prejavujú značne redukovanú citlivosť na lamivudín a ukazujú zmenšenú replikačnú schopnosť in vitro. In vitro štúdie naznačujú, že vírusové izoláty rezistentné na zidovudín sa môžu stať citlivými na zidovudín, ak súčasne získajú rezistenciu na lamivudín. Klinický význam týchto zistení však zostáva nie dobre definovaný.
Údaje in vitro poukazujú na to, že pokračovanie v antiretrovírusovej liečbe lamivudínom aj napriek vzniku M184V môže poskytnúť reziduálny antiretrovírusový účinok (pravdepodobne kvôli narušenej replikačnej schopnosti vírusu). Klinický význam týchto zistení nie je stanovený. Dostupné klinické údaje sú v skutočnosti veľmi obmedzené a v praxi vylučujú vyvodenie akéhokoľvek spoľahlivého záveru. V každom prípade sa má pred udržiavacou liečbou lamivudínom vždy uprednostniť nasadenie citlivých NRTIs. O udržiavacej liečbe lamivudínom aj napriek vzniku mutácie M184V sa má preto uvažovať len v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne iné účinné NRTIs.
Skrížená rezistencia vyvolaná M184V RT je obmedzená v rámci antiretrovírusových látok z triedy nukleozidových inhibítorov. Zidovudín a stavudín si uchovávajú svoje antiretrovírusové účinky proti vírusu HIV-1 rezistentnému na lamivudín. Abakavir si uchováva svoje antiretrovírusové účinky proti vírusu HIV-1 rezistentnému na lamivudín, ktorý prechováva len mutáciu M184V. Mutant M184V RT ukazuje menej ako 4-násobné zníženie citlivosti na didanozín; klinický význam týchto zistení nie je známy. Testovanie citlivosti in vitro nie je štandardizované a výsledky sa môžu líšiť v závislosti od metodologických faktorov.
Lamivudín preukazuje nízku cytotoxicitu na periférne krvné lymfocyty, na lymfocytové a monocyto-
makrofágové bunkové línie a na množstvo dreňových progenitorových buniek in vitro.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Klinické štúdie ukázali, že lamivudín v kombinácii so zidovudínom redukuje vírusovú záťaž HIV-1 a zvyšuje počet CD4 buniek. Záverečné klinické údaje ukázali, že lamivudín v kombinácii so zidovudínom má za následok významný pokles rizika progresie ochorenia a mortality.
Klinické štúdie dokázali, že kombinácia lamivudín a zidovudín oddiaľuje objavenie sa izolátov
rezistentných na zidovudín u pacientov bez predchádzajúcej antiretrovírusovej liečby.
Lamivudín bol značne používaný ako komponent antiretrovírusovej kombinovanej terapie s inými antiretrovírusovými látkami tej istej triedy (NRTIs) alebo odlišných tried (PIs, nenukleozidové inhibítory reverznej transkriptázy).
Dôkazy z klinických skúšaní získané u pediatrických pacientov, ktorí užívali lamivudín s ďalšími antiretrovirotikami (abakavir, nevirapín/efavirenz alebo zidovudín), ukázali, že profil rezistencie pozorovaný u pediatrických pacientov je podobný profilu rezistencie pozorovanému u dospelých, a to z hľadiska zistených genotypových substitúcií a ich relatívnej frekvencie.
V klinických skúšaniach sa vírusová rezistencia rozvinula častejšie u detí, ktoré užívali perorálny roztok lamivudínu súbežne s ďalšími antiretrovirotikami vo forme perorálnych roztokov, ako u detí, ktoré užívali tablety (pozri opis klinických skúseností v pediatrickej populácii (štúdia ARROW)
a časť 5.2).
Viaclieková antiretrovírusová terapia obsahujúca lamivudín sa ukázala byť účinnou u pacientov bez predchádzajúcej antiretrovírusovej liečby ako aj u pacientov, u ktorých boli prítomné vírusy obsahujúce mutácie M184V.
Vzťah medzi in vitro citlivosťou HIV na lamivudín a klinickou odpoveďou na liečbu obsahujúcu
lamivudín sa stále skúma.
Lamivudín v dávke 100 mg jedenkrát denne bol taktiež účinný v liečbe dospelých pacientov s chronickou infekciou HBV (podrobnosti klinických štúdií pozri preskripčné informácie pre lamivudín 100 mg). V liečbe infekcie HIV sa však ako účinná ukázala len denná dávka 300 mg lamivudínu (v kombinácii s inými antiretrovírusovými látkami).
Lamivudín nebol špecificky skúmaný u pacientov s HIV súčasne infikovaných vírusom HBV.
Dávkovanie jedenkrát denne (300 mg jedenkrát denne): klinická štúdia nepreukázala žiadny rozdiel medzi dávkovacími schémami lamuvidinu podávaného jedenkrát denne a lamuvidinu podávaného dvakrát denne. Tieto údaje boli získané z populácie pacientov bez predchádzajúcej antiretrovírusovej liečby, pozostávajúcej najmä z asymptomatických pacientov infikovaných HIV (CDC štádium A).
Pediatrická populácia: v rámci randomizovanej, multicentrickej, kontrolovanej štúdie
s HIV-infikovanými pediatrickými pacientmi sa uskutočnilo randomizované porovnanie schémy zahŕňajúcej jedenkrát denne vs. dvakrát denne podávanú dávku abakaviru a lamivudínu. Do štúdie ARROW (COL105677) bolo zaradených 1 206 pediatrických pacientov vo veku od 3 mesiacov do 17 rokov, ktorým sa podávala dávka stanovená podľa odporúčaní na dávkovanie podľa skupín založených na telesnej hmotnosti, ktoré sú uvedené v smerniciach pre liečbu vydaných Svetovou zdravotníckou organizáciou (Antiretrovírusová liečba HIV infekcie u dojčiat a detí, 2006). Po
36 týždňoch liečby s použitím schémy s dávkou abakaviru a lamivudínu podávanou dvakrát denne bolo 669 vhodných osôb randomizovaných tak, aby buď pokračovali v užívaní abakaviru a lamivudínu dvakrát denne, alebo prešli na užívanie abakaviru a lamivudínu jedenkrát denne počas aspoň
96 týždňov. Treba poznamenať, že z tejto štúdie neboli k dispozícii klinické údaje týkajúce sa detí mladších ako jeden rok. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke uvedenej nižšie:
Virologická odpoveď na základe hladiny HIV-1 RNA v plazme nižšej ako 80 kópií/ml
v 48. týždni a 96. týždni pri randomizácii na jedenkrát denne vs. dvakrát denne podávanú dávku abakaviru + lamivudínu v štúdii ARROW (observačná analýza)
| Dvakrát denneN (%) | Jedenkrát denneN (%) | |
| 0. týždeň (po ≥ 36-týždňovej liečbe) | ||
| Hladina HIV-1 RNA v plazme < 80 kópií/ml | 250/331 (76) | 237/335 (71) |
| Rozdiel v riziku (jedenkrát denne vs. dvakrát denne) | -4,8 % (95 % IS -11,5 % až +1,9 %), p=0,16 | |
| 48. týždeň | ||
| Hladina HIV-1 RNAv plazme < 80 kópií/ml | 242/331 (73) | 236/330 (72) |
| Rozdiel v riziku (jedenkrát denne vs.dvakrát denne) | -1,6 % (95 % IS -8,4 % až +5,2 %), p=0,65 | |
| 96. týždeň | ||
| Hladina HIV-1 RNA v plazme < 80 kópií/ml | 234/326 (72) | 230/331 (69) |
| Rozdiel v riziku (jedenkrát denne vs. dvakrát denne) | -2,3 % (95 % IS -9,3 % až +4,7 %), p=0,52 | |
Vo farmakokinetickej štúdii (PENTA 15) prešli štyri osoby mladšie ako 12 mesiacov, u ktorých sa dosiahlo potlačenie replikácie vírusu, zo schémy s dávkou perorálneho roztoku abakaviru plus lamivudínu podávanou dvakrát denne na schému s dávkou podávanou jedenkrát denne. V 48. týždni mali tri osoby nedetegovateľnú vírusovú záťaž a jedna osoba mala hladinu HIV-RNA v plazme
900 kópií/ml. U týchto osôb sa nezistili žiadne obavy súvisiace s bezpečnosťou.
Preukázalo sa, že skupina, v ktorej sa dávka abakaviru + lamivudínu podávala jedenkrát denne, bola noninferiórna v porovnaní so skupinou, v ktorej sa dávka podávala dvakrát denne, čo sa zistilo podľa vopred stanovenej hranice noninferiority -12 %, a to v zmysle primárneho cieľového ukazovateľa, ktorým bolo dosiahnutie < 80 kópií/ml v 48. týždni, ako aj v 96. týždni (sekundárny cieľový ukazovateľ), a v zmysle všetkých ďalších sledovaných prahových hodnôt (< 200 kópií/ml,
< 400 kópií/ml, < 1 000 kópií/ml), ktoré ešte stále spadali pod uvedenú hranicu noninferiority. Pri overovaní výsledkov analýz podskupín z hľadiska heterogénnosti jedenkrát vs. dvakrát denne podávanej dávky sa nepreukázal významný vplyv pohlavia, veku alebo vírusovej záťaže v čase randomizácie. Závery podporili noninferioritu bez ohľadu na metódu analýzy.
V čase randomizácie na jedenkrát denne vs dvakrát denne podávanú dávku (0. týždeň) sa u pacientov,
ktorí predtým užívali lieky vo forme tabliet, zaznamenal vyšší výskyt supresie vírusovej záťaže ako
u pacientov, ktorí predtým užívali akékoľvek lieky vo forme roztokov v ktoromkoľvek čase. Tieto rozdiely sa pozorovali v každej odlišnej vekovej skupine zaradenej do štúdie. Tento rozdiel vo výskyte supresie medzi tabletami a roztokmi sa zachoval až do 96. týždňa pri dávke podávanej jedenkrát denne.
Percento osôb randomizovaných na jedenkrát denne vs dvakrát denne podávanú dávku abakaviru + lamivudínu v štúdii ARROW, ktoré mali hladinu HIV-1 RNA
v plazme < 80 kópií/ml: analýza podskupín podľa liekovej formy
| Dvakrát denne Hladina HIV-1 RNA v plazme< 80 kópií/ml:n/N (%) | Jedenkrát denne Hladina HIV-1 RNA v plazme< 80 kópií/ml:n/N (%) | |
| 0. týždeň (po 36-týždňovej liečbe) | ||
| Režim s akýmkoľvek roztokomv ktoromkoľvek čase | 14/26 (54) | 15/30 (50) |
| Režim založený iba na tabletách počascelej doby liečby | 236/305 (77) | 222/305 (73) |
| 96. týždeň | ||
| Režim s akýmkoľvek roztokomv ktoromkoľvek čase | 13/26 (50) | 17/30 (57) |
| Režim založený iba na tabletách počas celej doby liečby | 221/300 (74) | 213/301 (71) |
Analýzy genotypovej rezistencie sa vykonali na vzorkách s hladinou HIV-1 RNA
v plazme > 1 000 kópií/ml. Viac prípadov rezistencie sa zistilo u pacientov, ktorí predtým užívali roztok lamivudínu, v kombinácii s inými antiretrovirotikami vo forme roztokov, v porovnaní
s pacientmi, ktorí užívali podobné dávky lamivudínu vo forme tabliet. Toto zistenie je v zhode s nižším výskytom vírusovej supresie pozorovanej u týchto pacientov.
Absorpcia
Lamivudín sa veľmi dobre vstrebáva z tráviaceho traktu a biologická dostupnosť perorálneho lamivudínu u dospelých je normálne 80 až 85 %. Po perorálnom podaní je priemerný čas (tmax) do dosiahnutia maximálnych sérových koncentrácií (Cmax) asi jedna hodina.Podľa údajov odvodených zo štúdie na zdravých dobrovoľníkoch je pri terapeutickej dávke 150 mg dvakrát denne, bola hodnota priemerného (CV) Cmax a Cmin lamivudínu v ustálenom stave v plazme 1,2 μg/ml (24 %) a 0,09 μg/ml (27 %). Priemerné (CV) AUC pri dávkovacom intervale 12 hodín je približne 4,7 μg.h/ml (18 %). Pri terapeutickej dávke 300 mg jedenkrát denne je priemerné (CV) Cmax a Cmin v ustálenom stave
2,0 μg/ml (26 %) a 0,04 μg/ml (34 %) a priemerné (CV) AUC24 je 8,9 μg.h/ml (21 %).
Tableta sily 150 mg je bioekvivalentná a dávkovo proporčná 300 mg tablete pokiaľ ide o AUC∞, Cmax, a tmax. Podávanie lamivudínu vo forme tabliet je bioekvivalentné podávaniu lamivudínu vo forme perorálneho roztoku pokiaľ ide o AUC∞ a Cmax u dospelých. Medzi dospelými a pediatrickými pacientmi sa pozorovali rozdiely v absorpcii (pozri „Osobitné skupiny pacientov“).
Súbežné podávanie lamivudínu s jedlom má za následok predĺženie tmax a nižšiu Cmax (pokles o 47 %). Rozsah absorbovaného lamivudínu (založený na AUC) nebol ovplyvnený.
Podanie rozdrvených tabliet s malým množstvom polotuhého jedla alebo tekutiny zrejme neovplyvní farmaceutickú kvalitu, a preto pravdepodobne nezmení klinický účinok. Toto konštatovanie vychádza
z fyzikálno-chemických a farmakokinetických údajov za predpokladu, že pacient rozdrví a prenesie 100 % tablety a ihneď ju požije.
Súbežné podanie zidovudinu má za následok 13 % nárast expozície zidovudínu a 28 % vzostup vrcholových plazmatických koncentrácii. Nepovažuje sa to za významné z hľadiska bezpečnosti pacienta, a preto nie je potrebné ani upravenie dávkovania.
Distribúcia
Ako vyplýva z intravenóznych štúdií priemerný distribučný objem je 1,3 l/kg. Priemerný systémový klírens lamivudinu je približne 0,32 l/h/kg, s prevahou obličkového klírensu (> 70 %) prostredníctvom organického katiónového transportného systému.
Lamivudín má v rozsahu terapeutických dávok lineárnu farmakokinetiku a prejavuje len obmedzenú väzbu na hlavný plazmatický proteín albumín(< 16 % - 36 % na sérový albumin v in vitro štúdiach).
Obmedzené údaje ukazujú na penetráciu lamivudínu do centrálneho nervového systému a dosahovanie mozgomiechového moku (CSF). Priemerný pomer CSF/sérová koncentrácia lamivudínu 2 - 4 hodiny po perorálnom podaní bol približne 0,12. Skutočná miera penetrácie alebo vzťah s klinickou účinnosťou je neznámy.
Biotransformácia
Plazmatický polčas lamivudínu po perorálnom podávaní je 18 až 19 hodín a aktívna látka,
intracelulárny lamivudín trifosfát, má predĺžený terminálny polčas v bunke (16 až 19 hodín). Na
60 zdravých dospelých dobrovoľníkoch sa dokázalo, že lamivudín. 300 mg podávaný jedenkrát denne v ustálenom stave je farmakokineticky ekvivalentný s lamivudínom 150 mg podávaným dvakrát denne z hľadiska AUC24 a Cmax intracelulárneho trifosfátu.
Lamivudín sa vylučuje predovšetkým obličkami v nezmenenej forme. Pravdepodobnosť metabolických interakcií lamivudínu s inými liekmi je nízka vzhľadom na malý rozsah pečeňového metabolizmu (5 - 10 %) a nízku väzbu na plazmatické bielkoviny.
Eliminácia
Štúdie na pacientoch s poruchou funkcie obličiek ukázali, že eliminácia lamivudínu je ovplyvnená obličkovou dysfunkciou. Odporúčaná dávkovacia schéma u pacientov s klírensom kreatinínu pod 50 ml/min je uvedená v časti o dávkovaní (pozri časť 4.2).
Interakcia s trimetoprimom, súčasťou kotrimoxazolu, zapríčiňuje 40 % vzostup expozície lamivudínu pri terapeutických dávkach. Pokiaľ však pacient nemá poruchu funkcie obličiek, nevyžaduje si to úpravu dávkovania (pozri časti 4.5 a 4.2). Podávanie kotrimoxazolu s lamivudínom pacientom s poruchou funkcie obličiek sa má starostlivo zhodnotiť.
Osobitné skupiny pacientov
Deti: U pediatrických pacientov mladších ako 12 rokov bola absolútna biologická dostupnosť lamivudínu (približne 58 - 66 %) znížená. U detí sa pri podávaní tabliet, ktoré sa podávali súbežne s ďalšími antiretrovirotikami vo forme tabliet, dosiahli vyššie hodnoty AUC∞ a Cmax lamivudínu
v plazme ako pri podávaní perorálneho roztoku, ktorý sa podával súbežne s ďalšími antiretrovirotikami vo forme perorálnych roztokov. U detí, ktoré užívajú perorálny roztok lamivudínu podľa odporúčanej dávkovacej schémy, sa dosahuje plazmatická expozícia lamivudínu v rozmedzí hodnôt pozorovaných u dospelých. U detí, ktoré užívajú perorálne tablety lamivudínu podľa odporúčanej dávkovacej schémy, sa dosahuje vyššia plazmatická expozícia lamivudínu ako u detí, ktoré užívajú perorálny roztok, pretože pri tabletovej liekovej forme sa podávajú vyššie dávky prepočítané na mg/kg a tabletová lieková forma má vyššiu biologickú dostupnosť (pozri časť 4.2).
Pediatrické farmakokinetické štúdie s liekom vo forme perorálneho roztoku aj vo forme tabliet
preukázali, že pri dávke podávanej jedenkrát denne sa dosahuje rovnaká hodnota AUC0-24 ako pri
dávke podávanej dvakrát denne, keď sa podáva rovnaká celková denná dávka.
O pacientoch mladších ako tri mesiace je len málo farmakokinetických údajov. U novorodencov vo veku jeden týždeň bol perorálny klírens lamivudínu nižší v porovnaní s pediatrickými pacientmi, zrejme dôsledkom nezrelých obličkových funkcií a variabilnej absorpcie. Na dosiahnutie podobnej expozície u dospelých a u detí je preto vhodná dávka pre novorodencov 4 mg/kg/deň. Na základe odhadov glomerulárnej filtrácie sa predpokladá, že na dosiahnutie podobnej expozície u dospelých a detí je vhodná dávka pre deti vo veku 6 týždňov a staršie 8 mg/kg/deň.
Farmakokinetické údaje boli odvodené z 3 farmakokinetických štúdií (PENTA 13, PENTA 15 a farmakokinetická (FK) podštúdia štúdie ARROW), do ktorých boli zaradené deti mladšie ako 12 rokov. Údaje sú zobrazené v tabuľke uvedenej nižšie:
Zhrnutie hodnôt AUC(0-24) (µg•h/ml) lamivudínu v plazme v rovnovážnom stave a štatistické porovnania perorálneho podávania jedenkrát denne a dvakrát denne naprieč štúdiami
| Lamivudín | Lamivudín | Porovnanie | ||
| Štúdia | Veková skupina | 8 mg/kg dávka | 4 mg/kg dávka | jedenkrát vs. |
| podávaná | podávaná | dvakrát denne | ||
| jedenkrát denne | dvakrát denne | podávanej dávky | ||
| Geometrický | Geometrický | Pomer | ||
| priemer | priemer | geometrických | ||
| (95 % lS) | (95 % lS) | priemerov | ||
| vypočítaných | ||||
| metódou | ||||
| najmenších | ||||
| štvorcov (GLS) | ||||
| (90 % lS) | ||||
| FK podštúdia | 3 až 12 rokov | 13,0 | 12,0 | 1,09 |
| štúdie ARROW | (N=35) | (11,4; 14,9) | (10,7; 13,4) | (0,979; 1,20) |
| 1. časť | ||||
| PENTA 13 | 2 až 12 rokov | 9,80 | 8,88 | 1,12 |
| (N=19) | (8,64; 11,1) | (7,67; 10,3) | (1,03; 1,21) | |
| PENTA 15 | 3 až 36 mesiacov | 8,66 | 9,48 | 0,91 |
| (N=17) | (7,46; 10,1) | (7,89; 11,40) | (0,79; 1,06) |
V štúdii PENTA 15 bol geometrický priemer hodnoty AUC(0-24) (95 % IS) lamivudínu v plazme
u štyroch osôb mladších ako 12 mesiacov, ktoré prešli zo schémy s dávkou podávanou dvakrát denne na schému s dávkou podávanou jedenkrát denne (pozri časť 5.1), 10,31 (6,26; 17,0) µg•h/ml pri dávke podávanej jedenkrát denne a 9,24 (4,66; 18,3) µg•h/ml pri dávke podávanej dvakrát denne.
Gravidita: Farmakokinetika perorálne podaného lamivudínu bola podobná u žien vo vysokom štádiu tehotenstva ako u žien, ktoré neboli tehotné.
Farmaceutické informácie - Lamivudine 300 mg
Jadro tablety Mikrokryštalická celulóza
Sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) Magnéziumstearát
Filmový obal tablety Hypromelóza 3cP Hypromelóza 6cP Oxid titaničitý Makrogol 400
Polysorbát 80 Žltý oxid železitý
Čierny oxid železitý
Blistre
Biele, nepriehľadné blistre z PVC/PVdC – hliníka
Veľkosti balenia: 20, 30, 60,80, 90, 100 alebo 500 filmom obalených tabliet. Obaly tabliet
Lamivudine Teva Pharma B.V. 150 mg filmom obalené tablety:
Biele, nepriehľadné HDPE obaly na tablety s indukčne zataveným bielym, nepriehľadným,
polyetylénovým, skrutkovacím detským bezpečnostným uzáverom. Veľkosť balenia: 60 filmom obalených tabliet.
Biele, nepriehľadné HDPE obaly na tablety s indukčne zataveným bielym, nepriehľadným, polypropylénovým, skrutkovacím detským bezpečnostným uzáverom s ochranou proti manipulácii. Veľkosť balenia: 60 filmom obalených tabliet.
Lamivudine Teva Pharma B.V. 300 mg filmom obalené tablety:
Biele, nepriehľadné HDPE obaly na tablety s indukčne zataveným bielym, nepriehľadným,
polyetylénovým, skrutkovacím detským bezpečnostným uzáverom. Veľkosť balenia: 30 filmom obalených tabliet.
Biele, nepriehľadné HDPE obaly na tablety s indukčne zataveným bielym, nepriehľadným, polypropylénovým, skrutkovacím detským bezpečnostným uzáverom s ochranou proti manipulácii. Veľkosť balenia: 30 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.