CAMCEVI 42 mg Injekčná suspenzia s predĺženým uvoľňovaním

CAMCEVI je indikovaný na liečbu hormonálne závislého pokročilého karcinómu prostaty a na liečbu vysoko rizikového lokalizovaného a lokálne pokročilého hormonálne závislého karcinómu prostaty v kombinácii s rádioterapiou.

Dávkovanie

Dospelí pacienti s karcinómom prostaty

CAMCEVI sa má podávať pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka odborne kvalifikovaného na sledovanie odpovede na liečbu.

CAMCEVI 42 mg sa podáva ako jednorazová podkožná injekcia každých šesť mesiacov. Injektovaná suspenzia vytvára depot na dodávanie pevnej formy lieku do tela a zabezpečuje nepretržité uvoľňovanie leuprorelínu počas šesťmesačného obdobia.

Zvyčajne platí, že liečba pokročilého karcinómu prostaty leuprorelínom je dlhodobá a nemá sa ukončovať, ak dôjde k remisii alebo zlepšeniu.

Leuprorelín je možné použiť ako neoadjuvantnú alebo adjuvantnú liečbu v kombinácii s rádioterapiou u vysoko rizikového lokalizovaného a lokálne pokročilého karcinómu prostaty.

Odpoveď na liečbu leuprorelínom sa má sledovať prostredníctvom klinických parametrov a meraním hladiny špecifického prostatického antigénu (PSA) v sére. Klinické štúdie ukázali, že u väčšiny pacientov bez orchiektómie hladina testosterónu vzrástla počas prvých 3 dní liečby a v priebehu ďalších 3–4 týždňov liečby klesla pod kastračnú hladinu. Po dosiahnutí kastračnej hladiny sa tieto hodnoty udržali počas celej dĺžky trvania liečby (< 1 % výkyvov hladiny testosterónu). Ak nie je odpoveď pacienta úplne optimálna, má sa overiť, či sa dosiahla hladina sérového testosterónu alebo pretrváva na kastračnej hladine.

U pacientov s metastatickým kastračne rezistentným karcinómom prostaty, ktorí neboli chirurgicky kastrovaní, sú liečení agonistom hormónu uvoľňujúceho gonadotropín (GnRH), napríklad

leuprorelínom, a sú vhodní na liečbu inhibítormi androgénnej biosyntézy alebo inhibítormi androgénnych receptorov, sa môže pokračovať v liečbe agonistom GnRH.

Špecifické skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek alebo pečene

Neboli vykonané žiadne klinické štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť leuprorelínu u detí vo veku 0 až 18 rokov neboli doteraz stanovené (pozri tiež časť 4.3). Nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Spôsob podávania

Liek CAMCEVI majú podávať subkutánne len zdravotnícki pracovníci, ktorí sú oboznámení s týmito postupmi. Pokyny na podávanie lieku, pozri časť 6.6.

Je bezpodmienečne nutné, aby sa injekcia nepodávala intraarteriálne alebo intravenózne.

Tak ako aj pri iných liekoch podávaných podkožnou injekciou, miesto vpichu sa má pravidelne meniť.

Liek CAMCEVI je kontraindikovaný u žien a u pediatrických pacientov.

Precitlivenosť na liečivo, na iné agonisty GnRH alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

U pacientov, ktorí v minulosti podstúpili orchiektómiu (tak ako iné agonisty GnRH, ani leuprorelín nespôsobuje ďalší pokles hladiny testosterónu v sére v prípade chirurgickej kastrácie).

Ako monoterapia u pacientov s karcinómom prostaty s tlakom na miechu alebo preukázanými metastázami v chrbtici (pozri tiež časť 4.4).

Androgénová deprivačná liečba môže predlžovať interval QT

Pred začiatkom liečby leuprorelínom má lekár zvážiť pomer prínosu a rizika, vrátane rizika Torsade de pointes, u pacientov s rizikovými faktormi predĺženia intervalu QT v anamnéze a u pacientov súbežne užívajúcich lieky, ktoré môžu predlžovať interval QT (pozri časť 4.5). Malo by sa zvážiť pravidelné monitorovanie EKG a koncentrácie elektrolytov.

Kardiovaskulárne ochorenia

U mužov bolo v súvislosti s používaním agonistov GnRH hlásené zvýšené riziko vzniku infarktu myokardu, náhlej srdcovej smrti a mŕtvice. Na základe hlásenej miery pravdepodobnosti sa riziko výskytu zdá byť nízke a pri rozhodovaní o liečbe pacientov s karcinómom prostaty sa má hodnotiť dôkladne súčasne s kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi. U pacientov užívajúcich agonisty GnRH sa majú sledovať príznaky a prejavy naznačujúce rozvoj kardiovaskulárnych ochorení a pacienti majú byť liečení v súlade so súčasnými klinickými odporúčaniami.

Prechodné zvýšenie testosterónu

Leuprorelín, rovnako ako iné agonisty GnRH, spôsobuje počas prvého týždňa liečby prechodné zvýšenie sérových koncentrácií testosterónu, dihydrotestosterónu a kyslej fosfatázy. Pacienti môžu pociťovať zhoršenie existujúcich príznakov alebo výskyt nových príznakov, vrátane bolesti v kostiach, neuropatie, hematúrie či obštrukcie močovodu alebo vývodu močového mechúra (pozri časť 4.8).

Tieto príznaky zvyčajne ustupujú s pokračujúcou liečbou.

Má sa zvážiť dodatočné podávanie príslušného antiandrogénu 3 dni pred začiatkom liečby leuprorelínom a počas prvých dvoch až troch týždňov liečby. Bolo hlásené, že takýto postup predchádza následkom úvodného zvýšenia hladiny sérového testosterónu.

Liečba leuprorelínom po chirurgickej kastrácii nevedie u mužských pacientov k ďalšiemu zníženiu hladiny sérového testosterónu.

Denzita kostí

U mužov po orchiektómii alebo u mužov liečených agonistami GnRH bolo v lekárskej literatúre popísané rednutie kostí (pozri časť 4.8).

Antiandrogénová liečba významne zvyšuje riziko fraktúr z dôvodu osteoporózy. Sú dostupné len obmedzené údaje týkajúce sa tohto problému. Fraktúry z dôvodu osteoporózy boli pozorované u 5 % pacientov po 22 mesiacoch farmakologickej androgénovej deprivačnej liečby a u 4 % pacientov po 5 až 10 rokoch liečby. Riziko fraktúr z dôvodu osteoporózy je zvyčajne vyššie ako riziko patologických fraktúr.

Okrem dlhotrvajúceho nedostatku testosterónu vplývajú na rozvoj osteoporózy aj vyšší vek, fajčenie, konzumácia alkoholických nápojov, obezita a nedostatočná fyzická aktivita.

Apoplexia hypofýzy

Počas sledovania lieku po jeho uvedení na trh bola po podaní agonistov GnRH v zriedkavých prípadoch hlásená apoplexia hypofýzy (klinický syndróm súvisiaci s infarktom hypofýzy), vyskytujúca sa prevažne v priebehu 2 týždňov a v niektorých prípadoch počas prvej hodiny. V týchto prípadoch sa apoplexia hypofýzy prejavila ako prudké bolesti hlavy, vracanie, poruchy videnia, oftalmoplégia, zmeny psychického stavu a v niektorých prípadoch kardiovaskulárny kolaps. V takom prípade sa vyžaduje neodkladná lekárska starostlivosť.

Metabolické zmeny

U mužov, ktorí dostávali agonisty GnRH, bola hlásená hyperglykémia a zvýšené riziko vzniku diabetu. Hyperglykémia môže byť prejavom rozvoja diabetes mellitus alebo zhoršenia kontroly glykémie u pacientov s diabetom. U pacientov liečených agonistami GnRH sa majú pravidelne sledovať hladiny glukózy a/alebo glykozylovaného hemoglobínu (HbA1c) v krvi a má sa postupovať v súlade so súčasnými odporúčaniami pre liečbu hyperglykémie alebo diabetu. Metabolické zmeny súvisiace s agonistami GnRH môžu tiež zahŕňať steatózu pečene.

Kŕče

U pacientov liečených leuprorelínom, u ktorých sa v minulosti vyskytovali aj nevyskytovali predispozičné faktory, bol po uvedení lieku na trh zaznamenaný výskyt kŕčov (pozri časť 4.8). Pri výskyte kŕčov sa má postupovať podľa aktuálnej klinickej praxe.

Idiopatická intrakraniálna hypertenzia:

U pacientov liečených leuprorelínom bola hlásená idiopatická intrakraniálna hypertenzia (pseudotumor cerebri). Pacientov treba upozorniť na prejavy a príznaky idiopatickej intrakraniálnej hypertenzie, vrátane závažnej alebo opakujúcej sa bolesti hlavy, porúch zraku a tinitu. Ak sa idiopatická intrakraniálna hypertenzia vyskytne, má sa zvážiť ukončenie liečby leuprorelínom.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

V súvislosti s liečbou leuprorelínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe cutaneous adverse reactions, SCAR), vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS) a toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné. V čase predpisovania lieku je potrebné pacientov upozorniť na možné prejavy a príznaky závažných kožných reakcií a starostlivo ich sledovať. Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, treba leuprorelín okamžite vysadiť a (podľa potreby) zvážiť inú možnú liečbu

Iné udalosti

Pri liečbe agonistami GnRH boli pozorované prípady obštrukcie močovodu a kompresie miechy, ktoré sa môžu podieľať na paralýze s fatálnymi komplikáciami alebo bez nich. Ak sa objaví kompresia miechy alebo porucha funkcie obličiek, má sa začať štandardná liečba týchto komplikácií.

Pacienti s vertebrálnymi metastázami a/alebo metastázami v mozgu rovnako ako pacienti s obštrukciou močových ciest majú byť počas prvých týždňov liečby dôkladne sledovaní.

Neuskutočnili sa žiadne farmakokinetické štúdie interakcií s inými liekmi. Neexistujú žiadne hlásenia o interakcii leuprorelínu s inými liekmi.

Nakoľko androgénová deprivačná liečba môže predlžovať interval QT, má sa dôkladne zvážiť súbežné používanie leuprorelínu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú interval QT, alebo liekmi, ktoré môžu vyvolať Torsade de pointes, ako antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, disopyramid) alebo triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid), metadón, moxifloxacín, antipsychotiká a ďalšie (pozri časť 4.4).

Liek CAMCEVI je kontraindikovaný u žien.

Na základe poznatkov zo štúdií na zvieratách a mechanizmu účinku môže leuprorelín narušiť plodnosť samcov s reprodukčným potenciálom (pozri časť 5.3).

Lieky obsahujúce leuprorelín majú mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Podávanie tohto lieku môže spôsobiť únavu, závraty a poruchy videnia (pozri časť 4.8). Pacientov treba upozorniť, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje, ak sa u nich tieto nežiaduce reakcie objavia.

Súhrn bezpečnostného profilu

Nežiaduce reakcie pozorované u liekov obsahujúcich leuprorelín sú väčšinou spôsobené špecifickým farmakologickým pôsobením leuprorelínu, najmä zvyšovaním a znižovaním hladiny určitých hormónov. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie sú návaly tepla, nevoľnosť, malátnosť a únava a dočasné lokálne podráždenie v mieste vpichu. Mierne alebo stredne silné návaly tepla sa vyskytujú približne u 58 % pacientov.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Počas klinických štúdií s liekmi obsahujúcimi leuprorelín na injekčné podanie boli u pacientov s pokročilým karcinómom prostaty hlásené nasledujúce nežiaduce účinky. Nežiaduce účinky sú klasifikované podľa frekvencie výskytu ako veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100, < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000, < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000, < 1/1 000) a veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Nežiaduce účinky hlásené v súvislosti s liekmi obsahujúcimi leuprorelín na injekčné podanie

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Ďalšie nežiaduce účinky zvyčajne hlásené v spojitosti s podávaním leuprorelínu zahŕňajú periférny edém, embóliu pľúc, palpitácie, bolesť svalov, zmeny citlivosti kože, svalovú slabosť, triašku, vyrážku, amnéziu a poruchy videnia. Pri dlhodobom podávaní liekov tejto skupiny bola pozorovaná atrofia svalov. Po podaní krátkodobo alebo dlhodobo účinných agonistov GnRH bol zriedkavo pozorovaný infarkt už existujúceho adenómu hypofýzy. Zriedkavo boli hlásené prípady trombocytopénie a leukopénie. Boli pozorované zmeny glukózovej tolerancie.

Po podaní analógov agonistov GnRH boli hlásené kŕče (pozri časť 4.4).

Lokálne nežiaduce účinky hlásené po podaní injekcie liekov obsahujúcich leuprorelín sú podobné lokálnym nežiaducim účinkom vyskytujúcim sa pri podobných podkožne podávaných liekov.

Zvyčajne sú tieto lokálne nežiaduce účinky po podaní podkožnej injekcie mierne a majú krátke trvanie.

Anafylaktické/anafylaktoidné reakcie boli hlásené zriedkavo po podaní analógov agonistov GnRH.

Zmeny hustoty kostí

V lekárskej literatúre sú hlásené prípady zníženej hustoty kostí u mužov po orchiektómii alebo u mužov, ktorí boli liečení analógom GnRH. Je možné predpokladať, že dlhodobá liečba leuprorelínom môže vykazovať nárast príznakov osteoporózy. Podrobnejšie informácie týkajúce sa zvýšeného rizika fraktúr z dôvodu osteoporózy sú uvedené v časti 4.4.

Exacerbácia prejavov a príznakov ochorenia

Liečba leuprorelínom môže počas prvých niekoľko týždňov spôsobiť exacerbáciu prejavov a príznakov ochorenia. Ak dôjde k zhoršeniu stavu, ako napríklad metastáz v chrbtici a/alebo obštrukcii močovej sústavy či hematúrii, môžu nastať neurologické komplikácie, akými sú slabosť a/alebo parestézia dolných končatín alebo zhoršenie príznakov močovej sústavy.

Klinické skúsenosti týkajúce sa lokálnej kožnej znášanlivostí lieku CAMCEVI

V hlavnej štúdii FP01C-13-001 bola hodnotená lokálna kožná znášanlivosť lieku CAMCEVI z hľadiska štyroch aspektov: svrbenie, erytém, pálenie a štípanie. Zo 137 subjektov, ktorým boli podávané podkožne injekcie lieku CAMCEVI, vykazovala väčšina subjektov po podaní injekcie žiadne alebo len mierne podráždenie kože. Hlásené lokalizované príhody boli prevažne mierne až stredne závažné a odzneli.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Leuprorelín nemá potenciál k abúzu a úmyselné predávkovanie je nepravdepodobné.

Z klinickej praxe neboli hlásené žiadne prípady abúzu alebo predávkovania leuprorelínom, ak však dôjde k nadmernej expozícii, odporúča sa pacienta sledovať a začať podpornú symptomatickú liečbu.