Tandemact 45 mg/4 mg tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Tandemact 45 mg/4 mg
Tandemact je indikovaný na druhú líniu liečby dospelých pacientov s diabetes mellitus 2. typu, ktorí vykazujú intoleranciu na metformín alebo u ktorých je metformín kontraindikovaný, alebo tých, ktorí sú už liečení kombináciou pioglitazónu s glimepiridom.
Po začatí liečby pioglitazónom má byť odpoveď pacientov posúdená po 3 - 6 mesiacoch (napr. zníženie HbA1c). Pokiaľ u pacientov nebola dosiahnutá adekvátna odpoveď, liečba pioglitazónom má byť ukončená. Vzhľadom na potenciálne riziko pri dlhodobej liečbe, má byť potvrdené pretrvávanie dosiahnutého prínosu liečby pri nasledujúcich bežných kontrolách (pozri časť 4.4).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka Tandemactu je jedna tableta raz denne.
Ak pacienti oznámia hypoglykémiu, dávka Tandemactu sa musí znížiť alebo sa musí zvážiť iná
kombinovaná liečba.
Ak užívajú pacienti kombinovanú liečbu pioglitazónu s derivátom sulfonylurey iným ako glimepirid,
musia byť títo pred prechodom na Tandemact stabilizovaní na súbežnej liečbe pioglitazónom
a glimepiridom.
Osobitné skupiny pacientov
Starší pacienti
Lekári majú začať liečbu s najnižšou dostupnou dávkou a postupne ju zvyšovať, najmä ak sa pioglitazón užíva spolu s inzulínom (pozri časť 4.4 Retencia tekutín a srdcové zlyhanie).
Poruchy funkcie obličiek
Tandemact sa nesmie používať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu
< 30 ml/min, pozri časť 4.3).
Poruchy funkcie pečene
Tandemact sa nesmie používať u pacientov s poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.3 a 4.4).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Tandemactu u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov neboli doteraz
stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Tablety sa užívajú perorálne krátko pred alebo počas prvého hlavného jedla. Tablety sa majú prehltnúť
a zapiť pohárom vody.
Tandemact je kontraindikovaný u pacientov:
-
s precitlivenosťou na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
alebo iné sulfonylurey alebo sulfónamidy
-
so srdcovým zlyhaním alebo srdcovým zlyhaním v anamnéze (NYHA štádium I až IV)
-
s prebiehajúcou rakovinou močového mechúra alebo s rakovinou močového mechúra
v anamnéze
-
s nepreskúmanou makroskopickou hematúriou
-
s poruchou funkcie pečene
-
s diabetes mellitus typu 1
-
v diabetickej kóme
-
s diabetickou ketoacidózou
-
s ťažkými poruchami funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min)
-
počas gravidity
-
pri dojčení (pozri časť 4.6)
Nie sú k dispozícii klinické skúsenosti s pridaním iných perorálnych antidiabetík k liečbe
s Tandemactom alebo so súbežne podávaným glimepiridom a pioglitazónom.
Hypoglykémia
Ak sa strava prijíma v nepravidelnom časovom intervale, alebo ak sa vynechá, liečba Tandemactom môže viesť k hypoglykémii spôsobenej liečivom sulfonylurea. Symptómy možno takmer vždy dostať pod kontrolu okamžitým príjmom sacharidov (cukrov). Umelé sladidlá nemajú žiadny účinok.
Z použitia ostatných sulfonylureí je známe, že napriek pôvodne úspešným opatreniam sa hypoglykémia môže opäť objaviť. Závažná hypoglykémia alebo predĺžená hypoglykémia, iba dočasne
kontrolovaná príjmom zvyčajných množstiev cukru, si vyžaduje okamžitú liečbu a občas aj hospitalizáciu.
Liečba Tandemactom si vyžaduje pravidelnú kontrolu glykémie. Retencia tekutín a srdcové zlyhanie
Pioglitazón môže spôsobiť retenciu tekutín, ktorá môže viesť k exacerbácii alebo precipitácii srdcového zlyhania. Pri liečbe pacientov s aspoň jedným rizikovým faktorom pre vznik kongestívneho srdcového zlyhania (napr. predchádzajúci infarkt myokardu alebo symptomatická choroba koronárnej tepny alebo starší pacienti), majú lekári začať s najnižšou možnou dávkou pioglitazónu a túto dávku postupne zvyšovať. U pacientov sa majú sledovať prejavy a príznaky srdcového zlyhania, prírastok telesnej hmotnosti alebo edém, najmä u osôb so zníženou srdcovou rezervou. U pacientov liečených pioglitazónom v kombinácii s inzulínom boli hlásené postmarketingové prípady srdcového zlyhania, ako aj u pacientov so srdcovým zlyhaním v anamnéze. Keďže inzulín aj pioglitazón môžu viesť
k retencii tekutín, ich súbežné podanie môže zvyšovať riziko vzniku opuchov. Boli hlásené postregistračné prípady periférnych edémov a srdcového zlyhania u pacientov, ktorí užívali súbežne pioglitazón s nesteroidnými protizápalovými liekmi, vrátane selektívnych inhibítorov COX-2.
Tandemact sa musí vysadiť, ak dôjde k akémukoľvek zhoršeniu stavu srdca.
U pacientov vo veku do 75 rokov s diabetom mellitus 2. typu a preexistujúcim významným makrovaskulárnym ochorením bola vykonaná štúdia s pioglitazónom sledujúca kardiovaskulárne dopady liečby. Pioglitazón alebo placebo boli pridané k už existujúcej antidiabetickej alebo kardiovaskulárnej liečbe po dobu až 3,5 roka. Táto štúdia preukázala zvýšenie hlásení o srdcovom zlyhaní, ktoré však neviedlo k zvýšeniu mortality v tejto štúdii.
Starší pacienti
Kvôli zvýšenému nebezpečenstvu závažného srdcového zlyhania je potrebné u starších pacientov zvážiť súbežné užívanie spolu s inzulínom.
S ohľadom na riziká súvisiace s vekom (najmä riziko rakoviny močového mechúra, zlomenín
a srdcového zlyhania) je potrebné u starších osôb pred liečbou a počas nej zvážiť pomer prínosu
a rizika liečby.
Rakovina močového mechúra
Prípady karcinómu močového mechúra boli v metaanalýzach kontrolovaných klinických skúšaní hlásené častejšie v skupinách s pioglitazónom (19 prípadov z 12 506 pacientov, 0,15 %) než
v kontrolných skupinách (7 prípadov z 10 212 pacientov, 0,07 %), HR = 2,64 (95 % CI 1,11 - 6,31 p = 0,029). Po vylúčení pacientov, u ktorých bola expozícia sledovanému lieku menšia než 1 rok v čase diagnózy karcinómu močového mechúra, bolo 7 prípadov (0,06 %) v skupine pioglitazónu a 2 prípady (0,02 %) v kontrolnej skupine. Epidemiologické štúdie tiež naznačovali malé zvýšenie
rizika karcinómu močového mechúra u diabetických pacientov liečených pioglitazónom, avšak nie vo
všetkych štúdiách sa identifikovalo štatisticky významné zvýšenie rizika.
Pred začatím liečby pioglitazónom je potrebné vyhodnotiť rizikové faktory rakoviny močového mechúra (medzi riziká patria vek, fajčenie v anamnéze, expozícia niektorým pracovným alebo chemoterapeutickým prípravkom, napr. cyklofosfamidu, alebo ak je pacient pred liečbou ožarovaný v oblasti panvy). Pred začatím liečby pioglitazónom treba vyšetriť akúkoľvek makroskopickú hematúriu.
Pri výskyte symptómov makroskopickej hematúrie alebo iných symptómov (napr. dyzúrie alebo nutkania na močenie) vyskytujúcich sa počas liečby majú pacienti bezodkladne kontaktovať svojho lekára.
Sledovanie funkcie pečene
Počas postmarketingového sledovania pioglitazónu a glimepiridu sa opísali zriedkavé prípady zvýšených hladín pečeňových enzýmov a hepatocelulárnej dysfunkcie (pozri časť 4.8). Aj keď vo veľmi zriedkavých prípadoch došlo k fatálnym následkom, príčinná súvislosť nebola dokázaná.
Z toho dôvodu sa u pacientov liečených Tandemactom odporúča pravidelné monitorovanie pečeňových enzýmov. Pečeňové enzýmy sa majú skontrolovať pred liečbou Tandemactom u všetkých pacientov. Liečbu Tandemactom nie je možné začať u pacientov so zvýšenými východiskovými hladinami pečeňových enzýmov (ALT > 2,5-násobok horného limitu normy), alebo s akýmikoľvek inými príznakmi ochorenia pečene.
Po začatí liečby Tandemactom sa odporúča kontrolovať hladiny pečeňových enzýmov v pravidelných intervaloch podľa klinického posúdenia. Ak počas liečby Tandemactom dôjde k zvýšeniu hodnôt ALT na 3-násobok hornej hranice normy, hladiny pečeňových enzýmov sa majú čím skôr znovu skontrolovať. Ak hodnoty ALT zostanú > 3-násobok hornej hranice normy, liečbu je nutné ukončiť.
V prípade rozvoja príznakov dysfunkcie pečene, ako je napr. nevysvetliteľná nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, únava, nechutenstvo a/alebo tmavý moč, sa musia skontrolovať hladiny pečeňových enzýmov. O tom, či bude pacient naďalej užívať Tandemact, rozhodne klinické zhodnotenie stavu a laboratórne vyšetrenia. Ak sa u pacienta spozoruje žltačka, liek je nutné vysadiť.
Zvýšenie telesnej hmotnosti
V klinických skúšaniach s pioglitazónom a liečbou samotnou sulfonylureou alebo v kombinácii sa pozorovalo zvýšenie telesnej hmotnosti závislé od dávky, ktoré mohlo nastať kvôli nahromadeniu tuku a v niektorých prípadoch v spojení s retenciou tekutín. V niektorých prípadoch môže byť zvýšenie telesnej hmotnosti príznakom srdcového zlyhania, a preto sa má u pacientov starostlivo sledovať ich hmotnosť. Súčasťou liečby cukrovky je aj diéta. Pacienti musia byť poučení, aby prísne dodržiavali diétu s kontrolovaným príjmom kalórií.
Hematológia
Počas liečby glimepiridom sa pozorovali zriedkavé zmeny v hematológii (pozri časť 4.8). Liečba Tandemactom si preto vyžaduje pravidelné monitorovanie hematologických parametrov (obzvlášť leukocytov a krvných doštičiek).
Počas liečby pioglitazónom sa pozorovalo mierne zníženie priemernej hladiny hemoglobínu (relatívne zníženie o 4 %) a hematokritu (relatívne zníženie o 4,1 %) v súlade s hemodilúciou. Podobné zmeny boli pozorované u pacientov liečených metformínom (relatívne zníženie hemoglobínu o 3 – 4 %
a hematokritu o 3,6 - 4,1 %) a v menšom rozsahu pre sulfonylureu a inzulín (relatívne zníženie hemoglobínu o 1 - 2 % a hematokritu o 1 - 3,2 %) v porovnávacích kontrolovaných skúšaniach s pioglitazónom.
Liečba pacientov s nedostatkom G-6-PD derivátmi sulfonylmočoviny môže viesť k hemolytickej anémii. Keďže glimepirid patrí do chemickej skupiny liečiv odvodených od sulfonylmočoviny, musí sa u pacientov s nedostatkom G-6-PD postupovať opatrne a zvážiť alternatívne použitie liečiv z inej skupiny, ako sú deriváty sulfonylmočoviny.
Poruchy zraku
Počas postmarketingového sledovania boli hlásené nové prípady vzniku alebo zhoršenia diabetického makulárneho edému so zníženou ostrosťou videnia v súvislosti s tiazolidíndiónmi, vrátane pioglitazónu. Mnohí z týchto pacientov hlásili súbežný výskyt periférnych opuchov. Nie je jasné, či je alebo nie je priama súvislosť medzi pioglitazónom a makulárnym edémom, ale lekári predpisujúci liek musia venovať zvýšenú pozornosť prípadnému vzniku makulárneho edému, ak pacienti uvádzajú poruchy ostrosti videnia; je potrebné zvážiť oftalmologické vyšetrenie.
Syndróm polycystických ovárií
V dôsledku prehĺbenia účinku inzulínu môže liečba pioglitazónom viesť k obnoveniu ovulácie u pacientok so syndrómom polycystických ovárií. U týchto pacientok môže existovať riziko
otehotnenia. Pacientky si musia byť vedomé rizika tehotenstva a ak si ho želajú alebo ak nastane, liečbu pioglitazónom je nutné ukončiť (pozri časť 4.6).
Iné
Zvýšený výskyt zlomenín u žien bol pozorovaný v súhrnnej analýze hlásení zlomenín ako nežiaducich reakcií z randomizovaných, kontrolovaných dvojito zaslepených klinických skúšaní (pozri časť 4.8.).
Vypočítaná incidencia zlomenín bola 1,9 fraktúr na 100 pacientorokov u žien liečených pioglitazónom oproti 1,1 fraktúr na 100 pacientorokov u žien liečených komparátorom. Pozorované navýšenie rizika zlomenín u žien liečených pioglitazónom v tomto súbore je tak 0,8 fraktúr na 100 pacientorokov.
Niektoré epidemiologické štúdie naznačujú, že zvýšené riziko zlomenín u mužov a žien je približne rovnaké.
Pri dlhodobej liečbe pacientov pioglitazónom sa má zvážiť riziko zlomenín (pozri časť 4.8).
Pioglitazón sa má užívať opatrne počas súbežného podávania inhibítorov (napr. gemfibrozil) alebo induktorov (napr. rifampicín) cytochrómu P450 2C8. Glykémiu je potrebné starostlivo monitorovať. Je potrebné tiež zvážiť úpravu dávky pioglitazónu v rámci odporúčaného dávkovania alebo zmeny v liečbe diabetu (pozri časť 4.5).
Tablety obsahujú monohydrát laktózy a preto sa nesmú predpisovať pacientom so zriedkavými
dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Neboli vykonané žiadne formálne interakčné štúdie s Tandemactom; avšak súbežné používanie liečiv u pacientov v klinickom užívaní neviedlo k neočakávaným interakciám. Nasledujúce údaje zobrazujú informácie, ktoré sú dostupné pre jednotlivé liečivá (pioglitazón a metformín).
Pioglitazón
Súbežné podávanie pioglitazónu a gemfibrozilu (inhibítor cytochrómu P450 2C8) vedie
k trojnásobnému zvýšeniu AUC pioglitazónu. Môže byť potrebné znížiť dávku pioglitazónu pri súbežnom podávaní s gemfibrozilom. Glykémia sa má starostlivo monitorovať (pozri časť 4.4). Súbežné podávanie pioglitazónu s rifampicínom (induktor cytochrómu P450 2C8) vedie k 54 %-nému zníženiu AUC pioglitazónu. Pri súbežnom podávaní s rifampicínom môže byť potrebné zvýšiť dávku pioglitazónu. Glykémia sa má starostlivo monitorovať (pozri časť 4.4).
V interakčných štúdiách sa ukázalo, že pioglitazón významne neovplyvňuje farmakokinetiku a farmakodynamiku digoxínu, warfarínu, fenprokumónu a metformínu. Nezdá sa, že súbežné podávanie pioglitazónu a sulfonylureí ovplyvňuje farmakokinetiku sulfonylurey. V štúdiách
vykonaných u človeka sa nezistila indukcia hlavných indukovateľných podtypov cytochrómu P450, 1A, 2C8/9 a 3A4. V in vitro štúdiách sa nezistila inhibícia žiadneho podtypu cytochrómu P450. Z toho dôvodu sa nepredpokladajú interakcie s liekmi, ktoré sú metabolizované týmito enzýmami, napr. perorálne kontraceptíva, cyklosporín, blokátory kalciového kanála a inhibítory HMGCoA reduktázy.
Glimepirid
Ak sa glimepirid užíva súbežne s určitými inými liekmi, môže sa objaviť nežiaduce zvýšenie ako aj
zníženie hypoglykemického účinku glimepiridu. Z tohto dôvodu sa majú iné lieky užívať
s Tandemactom len so súhlasom lekára (alebo podľa lekárskeho predpisu).
Podľa skúseností s glimepiridom a inými derivátmi sulfonylurey je potrebné sa zmieniť
o nasledujúcich interakciách.
Potenciácia účinku znižovať hladinu krvnej glukózy, v dôsledku ktorej sa v niektorých prípadoch môže objaviť hypoglykémia, ak sa užíva niektorý z nasledujúcich liekov, napr.:
fenylbutazón, azapropazón a oxyfenbutazón inzulín a perorálne antidiabetiká
metformín
salicyláty a kyselina p-aminosalicylová steroidné anaboliká a mužské pohlavné hormóny chloramfenikol
klaritromycín
kumarínové antikoagulanciá
dizopyramid fenfluramín fibráty
inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE)
fluoxetín alopurinol sympatolytiká
cyklo-, tro- a ifosfamidy sulfinpyrazón
určité sulfónamidy s predĺženým účinkom tetracyklíny
inhibítory MAO chinolónové antibiotiká probenecid
mikonazol
pentoxyfilín (vysoké dávky podané parenterálne) tritokvalín
flukonazol
Oslabenie účinku znižovať hladinu krvnej glukózy a tým spôsobené zvýšenie hladiny glukózy v krvi,
sa môže objaviť pri užívaní niektorého z nasledujúcich liečiv, napr.:
estrogény a gestagény
saluretiká, tiazidové diuretiká
lieky stimulujúce štítnu žľazu, glukokortikoidy deriváty fenotiazínu, chlórpromazín
adrenalín a sympatomimetiká
kyselina nikotínová (vysoké dávky) a deriváty kyseliny nikotínovej laxatíva (dlhodobé použitie)
fenytoín, diazoxid
glukagón, barbituráty a rifampicín
acetazolamid
Podávanie H2 antagonistov, betablokátorov, klonidínu a rezerpínu môže viesť k zosilneniu alebo k zoslabeniu schopnosti znižovať hladinu glukózy v krvi.
Príznaky adrenergickej proti-regulácie hypoglykémie môžu byť znížené alebo neprítomné vplyvom užívania sympatolytík ako sú betablokátory, klonidín, guanetidín a rezerpín.
Konzumácia alkoholu môže zosilňovať alebo zoslabovať hypoglykemický účinok
glimepiridu nepredvídateľným spôsobom.
Glimepirid môže zosilňovať alebo zoslabovať účinky derivátov kumarínu.
Ženy v reprodukčnom veku / Antikoncepcia u mužov a žien
Tandemact sa neodporúča ženám v reprodukčnom veku, ktoré neužívajú antikoncepciu. Ak si pacientka želá otehotnieť, liečba Tandemactom sa musí prerušiť.
Gravidita
Riziko spojené s pioglitazónom
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití pioglitazónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko u ľudí.
Riziko spojené s glimepiridom
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití glimepiridu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu, ktorá pravdepodobne súvisí s farmakologickým účinkom (hypoglykémia) glimepiridu.
Tandemact je kontraindikovaný počas gravidity (pozri časť 4.3). Ak pacientka otehotnie, liečba
Tandemactom sa musí prerušiť. Dojčenie
Deriváty sulfonylurey ako glimepirid prechádzajú do materského mlieka. Prítomnosť pioglitazónu bola dokázaná v mlieku laktujúcich potkanov. Nie je známe, či sa pioglitazón vylučuje do ľudského materského mlieka.
Tandemact je kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3). Fertilita
V štúdiách fertility s pioglitazónom vykonaných na zvieratách nebol zaznamenaný žiadny vplyv na párenie, impregnáciu alebo index fertility.
Tandemact má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať môže byť narušená následkom hypoglykémie alebo hyperglykémie, spôsobenej glimepiridom alebo napríklad následkom poruchy zraku. To môže predstavovať riziko v situáciách, kde sú tieto schopnosti obzvlášť dôležité (napr. pri vedení automobilu alebo pri používaní strojov).
Pacienti musia byť poučení o tom, ako zabezpečiť predbežné opatrenia na zabránenie hypoglykémie počas vedenia vozidiel. Toto je obzvlášť dôležité u tých pacientov, ktorí majú zníženú alebo žiadnu schopnosť uvedomenia si výstražných príznakov hypoglykémie, alebo sa u nich prípady hypoglykémie vyskytujú často. Musí sa zvážiť, či je vhodné za týchto podmienok viesť vozidlá alebo používať stroje.
Pacienti, ktorí majú poruchu videnia, musia byť pri vedení vozidiel alebo používaní strojov opatrní.
Súhrn bezpečnostného profilu
Vykonali sa klinické skúšania so súbežne používaným pioglitazónom a glimepiridom (pozri časť 5.1). Hypoglykemické reakcie sa väčšinou objavujú okamžite vplyvom liečiva sulfonylurea v Tandemacte. Symptómy sa takmer vždy dajú rýchlo zvládnuť okamžitým podaním sacharidov (cukrov). Toto je závažná nežiaduca reakcia, ktorá sa môže vyskytnúť menej často (≥ 1/1 000 až
< 1/100) (pozri časť 4.4). Zriedkavo (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) sa môže vyskytnúť stredná až závažná trombocytopénia, leukopénia, erytrocytopénia, granulocytopénia, agranulocytóza, hemolytická anémia a pancytopénia (pozri časť 4.4). Často (≥ 1/100 až < 1/10) sa môžu vyskytnúť ďalšie nežiaduce reakcie ako sú zlomenina kosti, zvýšenie telesnej hmotnosti a opuch (pozri
časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené v dvojito zaslepených štúdiách a postmarketingovom sledovaní sú zoradené v súlade s MedDRA podľa tried orgánových systémov a absolútnej frekvencie výskytu. Výskyt je definovaný nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až
< 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov). V rámci jednotlivých tried orgánových systémov sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej incidencie a v poradí s klesajúcou závažnosťou.
| Nežiaduca reakcia | Frekvencia výskytu nežiaducich reakcií | ||
| Pioglitazón | Glimepirid | Tandemact | |
| Infekcie a nákazy | |||
| infekcie hornýchdýchacích ciest | časté | časté | |
| sinusitída | menej časté | menej časté | |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov (cystya polypy) | |||
| rakovina močového mechúra | menej časté | menej časté | |
| Poruchy krvia lymfatického systému | |||
| zmeny v hematológii1 | zriedkavé | zriedkavé | |
| Poruchy imunitného systému | |||
| alergický šok2 | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| alergická vaskulitída2 | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| precitlivenosťa alergické reakcie3 | neznáme | neznáme | |
| Poruchymetabolizmu a výživy | |||
| hypoglykémia | menej časté | ||
| zvýšená chuť do jedla | menej časté | ||
| Poruchy nervového systému | |||
| závraty | časté | ||
| hypestézia | časté | časté | |
| bolesť hlavy | menej časté | ||
| Nežiaduca reakcia | Frekvencia výskytu nežiaducich reakcií | ||
| Pioglitazón | Glimepirid | Tandemact | |
| nespavosť | menej časté | menej časté | |
| Poruchy oka | |||
| poruchy zraku4 | časté | menej časté | |
| makulárny edém | neznáme | neznáme | |
| Poruchy ucha a labyrintu | |||
| vertigo | menej časté | ||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu5 | |||
| plynatosť | časté | ||
| vracanie | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| hnačka | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| nevoľnosť | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| bolesti brucha | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| tlak v bruchu | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| pocit plnosti brucha | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| Poruchy pečenea žlčových ciest6 | |||
| hepatitída | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| porucha funkcie pečene (s cholestázou a žltačkou) | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| Poruchy kožea podkožnéhotkaniva | |||
| potenie | menej časté | ||
| precitlivenosť nasvetlo | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| urtikária2 | neznáme | neznáme | |
| svrbenie2 | neznáme | neznáme | |
| vyrážka2 | neznáme | neznáme | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivovéhotkaniva | |||
| zlomenina kosti7 | časté | časté | |
| Poruchy obličieka močových ciest | |||
| glykozúria | menej časté | ||
| proteinúria | menej časté | ||
| Celkové poruchya reakcie v mieste podania | |||
| opuchy8 | časté | ||
| únava | menej časté | ||
| Laboratórnea funkčné vyšetrenia | |||
| zvýšenie telesnej hmotnosti9 | časté | časté | časté |
| zvýšená hladina laktátdehydrogenázy | menej časté | ||
| zníženie koncentrácií sodíka v sére | veľmi zriedkavé | veľmi zriedkavé | |
| Nežiaduca reakcia | Frekvencia výskytu nežiaducich reakcií | ||
| Pioglitazón | Glimepirid | Tandemact | |
| zvýšená hladinaalanínamino- transferázy10 | neznáme | neznáme | |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
1 Môže sa objaviť stredná až závažná trombocytopénia, leukopénia, erytrocytopénia, granulocytopénia, agranulocytóza, hemolytická anémia a pancytopénia. Tieto sú vo všeobecnosti reverzibilné po prerušení liečby.
2 Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môžu z miernych reakcií precitlivenosti vyvinúť závažné reakcie s dyspnoe, poklesom krvného tlaku a niekedy šokom. Kožné reakcie precitlivenosti sa môžu objaviť vo forme svrbenia, vyrážok a urtikárie. Skrížená alergia s derivátmi sulfonylurey, sulfónamidmi alebo príbuznými látkami je možná.
3 Po uvedení lieku na trh boli hlásené reakcie precitlivenosti u pacientov liečených pioglitazónom. Tieto reakcie zahrňujú anafylaxiu, angioedém a žihľavku.
4 Poruchy zraku boli hlásené väčšinou na začiatku liečby a súviseli so zmenami hladiny glukózy v krvi vzhľadom na dočasnú zmenu v zaoblení a indexe lomu šošovky, ako sa pozorovalo aj v prípade iných hypoglykemík.
5 Gastrointestinálne ťažkosti boli veľmi zriedkavé a zriedkavo viedli k ukončeniu liečby.
6 Môže sa objaviť zvýšenie hladín pečeňových enzýmov. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže vyvinúť porucha funkcie pečene (napr. cholestáza a žltačka), ako aj hepatitída, čo môže viesť
k progresívnemu zlyhaniu pečene.
7 Bola vykonaná súhrnná analýza zlomenín hlásených ako nežiaduca udalosť v randomizovaných,
dvojito zaslepených klinických štúdiách kontrolovaných komparátorom, ktoré zahŕňali
8 100 pacientov liečených pioglitazónom a 7 400 pacientov liečených komparátorom po dobu až
3,5 roka.
Bol pozorovaný zvýšený výskyt zlomenín u žien užívajúcich pioglitazón (2,6 %) v porovnaní s komparátorom (1,7 %). Zvýšenie početnosti výskytu zlomenín nebolo pozorované u mužov liečených pioglitazónom (1,3 %) oproti komparátoru (1,5 %).
V 3,5-ročnej štúdii PROactive došlo ku zlomeninám u 44 z 870 (5,1 %, 1,0 fraktúr na
100 pacientorokov) pacientok liečených pioglitazónom v porovnaní so zlomeninami u 23 z 905 (2,5 %, 0,5 fraktúr na 100 pacientorokov) pacientok liečených komparátorom. Je pozorované
navýšenie rizika zlomenín u žien liečených pioglitazónon v štúdii, 0,5 fraktúr na 100 pacientorokov. U mužov liečených pioglitazónom (1,7 %) nebolo pozorované zvýšenie rizika zlomenín oproti komparátoru (2,1 %). Po uvedení lieku na trh boli hlásené zlomeniny kosti u mužov aj u žien (pozri časť 4.4).
8 Výskyt opuchov bol hlásený u 6 - 9 % pacientov liečených pioglitazónom v kontrolovaných klinických štúdiách dlhších ako jeden rok. Výskyt opuchov bol 2 - 5 % v porovnávacích skupinách (sulfonylurea, metformín). Väčšinou boli hlásené mierne až stredne závažné opuchy, ktoré si zvyčajne nevyžadovali ukončenie liečby.
9 V kontrolovaných skúšaniach s aktívnym komparátorom bolo priemerné zvýšenie telesnej hmotnosti v prípade liečby samotným pioglitazónom 2 - 3 kg počas jedného roka. To je podobné hláseniam
z porovnávacej skupiny s aktívnym komparátorom sulfonylureou. V štúdiách s kombináciou pioglitazónu a sulfonylurey bolo priemerné zvýšenie telesnej hmotnosti 2,8 kg počas jedného roka.
10 V klinických skúšaniach s pioglitazónom bol výskyt zvýšenej hladiny ALT trikrát vyšší ako horná
hranica normálnej hodnoty a bol rovnaký ako v skupine s placebom, ale nižší ako sa pozorovalo
v porovnávacích skupinách s metformínom alebo so sulfonylureou. Priemerné hladiny pečeňových
enzýmov poklesli počas liečby pioglitazónom.
V kontrolovaných klinických skúšaniach bol pri liečbe s pioglitazónom výskyt hlásení srdcového zlyhania rovnaký ako v liečebnej skupine s placebom, metformínom a sulfonylureou, ale zvýšil sa, keď sa pioglitazón použil v kombinovanej terapii s inzulínom. Vo výslednej štúdii u pacientov
s preexistujúcou ťažkou makrovaskulárnou chorobou bol výskyt závážneho srdcového zlyhania o 1,6 % vyšší u pioglitazónu než u placeba, keď bol pioglitazón pridaný k liečbe, ktorá zahŕňala inzulín. V tejto štúdii to však neviedlo k zvýšeniu mortality. V tejto štúdii u pacientov liečených pioglitazónom a inzulínom vo veku ≥ 65 rokov bolo vyššie percento so srdcovým zlyhaním
v porovnaní s pacientmi, ktorí mali menej ako 65 rokov (9,7 % oproti 4 %).
U pacientov liečených inzulínom bez pioglitazónu bol výskyt srdcového zlyhania 8,2 % vo veku
≥ 65 rokov oproti 4,0 % pacientov, ktorí boli mladší ako 65 rokov. Bolo pozorované srdcové zlyhanie
pri podávaní pioglitazónu v praxi, a častejšie v prípade, keď bol pioglitazón použitý v kombinácii s inzulínom alebo u pacientov so srdcovým zlyhaním v anamnéze (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V klinických štúdiách užívali pacienti vyššie dávky pioglitazónu ako je najvyššia odporúčaná dávka 45 mg denne. Maximálna zaznamenaná dávka 120 mg/deň počas štyroch dní, potom 180 mg/deň počas siedmich dní bola bez akýchkoľvek príznakov.
Po požití nadmernej dávky glimepiridu sa može objaviť hypoglykémia trvajúca od 12 do 72 hodín
a môže sa objaviť opäť po prvotnom zotavení. Symptómy sa nemusia objaviť až do 24 hodín po požití lieku. Vo všeobecnosti sa odporúča hospitalizácia. Môže sa objaviť nauzea, vracanie a bolesti v oblasti epigastria. Hypoglykémia môže byť zvyčajne doprevádzaná neurologickými symptómami ako nepokoj, tremor, poruchy videnia, problémy s koordináciou, ospalosť, kóma a konvulzie.
Liečba predávkovania Tandemactom pozostáva predovšetkým zo zabránenia absorpcie glimepiridu
indukciou vracania a následným príjmom vody alebo malinovky s aktívnym uhlím (adsorbent)
a síranom sodným (laxatívum). Ak boli požité veľké množstvá, indikuje sa výplach žalúdka nasledovaný podaním aktívneho uhlia a síranu sodného. V prípade (závažného) predávkovania je potrebná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Je potrebné začať podávať glukózu čo najskôr, ak je to nutné bolusovou intravenóznou injekciou 50 ml 50 %-ného roztoku, po ktorom nasleduje infúzia 10 %-ného roztoku s prísnym sledovaním hladiny glukózy v krvi. Ďalšia liečba má byť symptomatická.
Obzvlášť pri liečbe hypoglykémie spôsobenej náhodným požitím Tandemactu u dojčiat a malých detí sa musí podávaná dávka glukózy starostlivo skontrolovať, aby sa predišlo možnosti vzniku nebezpečnej hyperglykémie. Hladiny glukózy v krvi musia byť dôkladne monitorované.
Farmakologické vlastnosti - Tandemact 45 mg/4 mg
Farmakoterapeutická skupina: Lieky používané pri diabete, kombinácie perorálnych liekov znižujúcich hladinu glukózy v krvi; ATC kód: A10BD06.
Tandemact kombinuje dve antihyperglykemické účinné látky so vzájomne sa dopĺňajúcimi mechanizmami účinku na zlepšenie glykemickej kontroly u pacientov s diabetes mellitus typu 2: pioglitazón, predstaviteľ tiazolidíndiovej skupiny a glimepirid, predstaviteľ skupiny sulfonylurey.
Tiazolidíndióny účinkujú hlavne tak, že redukujú rezistenciu na inzulín a deriváty sulfonylurey
indukujú uvoľnenie inzulínu z pankreatických beta buniek. Pioglitazón
Účinky pioglitazónu sú pravdepodobne sprostredkované znížením inzulínovej rezistencie. Zdá sa, že pioglitazón účinkuje prostredníctvom aktivácie špecifických jadrových receptorov (gama receptor aktivovaný proliferátorom peroxizómu), ktorá vedie k zvýšeniu citlivosti na inzulín v bunkách pečene, tukového tkaniva a kostrového svalstva u zvierat. Zistilo sa, že liečba pioglitazónom znižuje výdaj glukózy v pečeni a zvyšuje periférnu elimináciu glukózy v prípade inzulínovej rezistencie.
U pacientov s diabetes mellitus 2. typu sa vplyvom liečby pioglitazónom zlepšuje kontrola glykémie nalačno aj po jedle. Lepšia kontrola glykémie je spojená so znížením plazmatických koncentrácií inzulínu nalačno aj po jedle. Na stanovenie času, po ktorom dochádza k zlyhaniu liečby (definovaný výskytom HbA1c ≥ 8,0 % po prvých 6 mesiacoch liečby), bolo predĺžené trvanie klinického skúšania porovnávajúceho monoterapiu pioglitazónom s monoterapiou gliklazidom na dva roky. Analýza podľa Kaplana-Meiera preukázala kratší čas do zlyhania liečby u pacientov liečených gliklazidom
v porovnaní s pioglitazónom. Kontrola glykémie (definovaná ako HbA1c < 8,0 %) sa po dvoch rokoch udržala u 69 % pacientov liečených pioglitazónom v porovnaní s 50 % pacientov liečených gliklazidom. V dvojročnej štúdii porovnávajúcej kombinované podávanie metformínu spolu
s pioglitazónom alebo gliklazidom bola kontrola glykémie meraná ako priemerná zmena HbA1c od začiatočnej hodnoty podobná v prvom roku liečby v obidvoch skupinách. V druhom roku bolo zhoršenie HbA1c menšie u pioglitazónu v porovnaní s gliklazidom.
V placebom kontrolovanom skúšaní boli pacienti s nedostatočnou glykemickou kontrolou aj napriek trojmesačnému obdobiu inzulínovej optimalizácie randomizovaní po dobu 12 mesiacov na pioglitazón alebo placebo. Pacienti, ktorí dostávali pioglitazón, mali priemerné zníženie HbA1c 0,45 %
v porovnaní s pacientmi, ktorí naďalej dostávali samotný inzulín, a zníženie dávky inzulínu v skupine
liečenej pioglitazónom.
Analýza HOMA ukázala, že pioglitazón zlepšuje funkciu beta-buniek a rovnako zvyšuje senzitivitu na
inzulín. Dvojročné klinické štúdie preukázali pretrvávanie tohto účinku.
V jednoročných klinických skúšaniach pioglitazón viedol ku štatisticky významnému zníženiu pomeru
albumín/kreatinín v porovnaní so začiatočným stavom.
Účinok pioglitazónu (45 mg v monoterapii verzus placebo) u diabetikov 2. typu sa skúmal v krátkom
skúšaní trvajúcom 18 týždňov. Pioglitazón bol spojený s významným nárastom telesnej hmotnosti. Viscerálny tuk bol významne znížený, kým podiel extraabdominálneho tuku bol zvýšený. Podobné zmeny distribúcie telesného tuku účinkom pioglitazónu boli sprevádzané zlepšením inzulínovej senzitivity. Vo väčšine klinických skúšaní sa v porovnaní s placebom pozorovalo zníženie celkovej plazmatickej hladiny triglyceridov a voľných mastných kyselín a zvýšenie hladiny HDL cholesterolu s nízkym, avšak klinicky nevýznamným zvýšením hladiny LDL cholesterolu. Pri porovnaní
s placebom, metformínom a gliklazidom v klinických skúšaniach trvajúcich až 2 roky pioglitazón redukoval celkové plazmatické hladiny triglyceridov a voľných mastných kyselín a zvyšoval hladinu HDL cholesterolu. V porovnaní s placebom pioglitazón štatisticky významne nezvýšil hladinu LDL cholesterolu, kým u metformínu a gliklazidu bolo pozorované jej zníženie. V 20-týždňovej štúdii pioglitazón redukoval hladinu triglyceridov nalačno a tiež zlepšil postprandiálnu hypertriglyceridémiu svojím účinkom na absorbované triglyceridy i na triglyceridy syntetizované v pečeni. Tieto účinky boli nezávislé od účinkov pioglitazónu na glykémiu a boli štatisticky významne odlišné od účinkov glibenklamidu.
V PROactive, kardiovaskulárnej dopadovej štúdii bolo 5 238 pacientov s diabetes mellitus typu 2 a preexistujúcou ťažkou makrovaskulárnou chorobou po dobu 3,5 rokov randomizovaných na pioglitazón alebo placebo ako prídavok k existujúcej antidiabetickej a kardiovaskulárnej liečbe.
Populácia v štúdii mala priemerný rok 62 rokov, priemerné trvanie cukrovky bolo 9,5 roka. Približne jedna tretina pacientov dostávala inzulín v kombinácii s metformínom a/alebo sulfonylureou. Pre
zaradenie do štúdie museli mať pacienti aspoň jedno z nasledujúcich: infarkt myokardu, mozgovú príhodu, perkutánny srdcový zákrok alebo štep bypassu koronárnej tepny, akútny koronárny syndróm, chorobu koronárnej tepny alebo periférnu arteriálnu obštrukčnú chorobu. Takmer polovica pacientov mala predchádzajúci infarkt myokardu a zhruba 20 % malo predtým mozgovú príhodu. Približne polovica populácie štúdie mala aspoň dve vstupné kritériá kardiovaskulárnej anamnézy. Takmer všetky subjekty (95 %) dostávali kardiovaskulárne lieky (betablokátory, inhibítory ACE, antagonisty angiotenzínu II, blokátory kalciového kanála, nitráty, diuretiká, kyselina acetylsalicylová, statíny, fibráty).
I keď štúdia nesplnila svoj primárny ukazovateľ, ktorým bolo kompozitum úmrtnosti zo všetkých príčin, z nefatálneho infarktu myokardu, mozgovej príhody, akútneho koronárneho syndrómu, ťažkej amputácie nohy, koronárnej revaskularizácie a revaskularizácie nohy, výsledky naznačujú, že neexistujú žiadne dlhodobé kardiovaskulárne obavy týkajúce sa používania pioglitazónu. Zvýšil sa však výskyt edémov, prírastku hmotnosti a srdcového zlyhania. Nebolo pozorované zvýšenie úmrtnosti na srdcové zlyhanie.
Glimepirid
Glimepirid účinkuje tak, že stimuluje uvoľnovanie inzulínu z pankreatických beta buniek.
Ako v prípade iných derivátov sulfonylurey, tento účinok je založený na vnímavosti pankreatických beta buniek na fyziologický stimul glukózou. Okrem toho má glimepirid zvýšené extrapankreatické účinky, tiež dokázané u iných derivátov sulfonylurey.
Uvoľňovanie inzulínu
Deriváty sulfonylurey regulujú sekréciu inzulínu uzavretím ATP-senzitívneho draslíkového kanála
v membráne beta buniek. Uzavretie draslíkového kanálu indukuje depolarizáciu beta buniek a vedie – otvorením vápnikových kanálov – k zvýšenému prílevu vápnika do bunky. To vedie cestou exocytózy k uvoľneniu inzulínu. Glimepirid sa vysokým výmenným stupňom viaže na membránovú bielkovinu beta buniek, ktorá je spojená s ATP-senzitívnym draslíkovým kanálom, ktorá je ale odlišná od zvyčajného väzbového miesta sulfonylurey.
Extrapankreatická aktivita
Extrapankreatické účinky sú napríklad zlepšenie citlivosti periferálneho tkaniva na inzulín a zníženie vychytávania inzulínu v pečeni.
Vychytávanie glukózy z krvi do periférneho svalstva a tukových tkanív je zabezpečené pomocou
špeciálnych transportných bielkovín lokalizovaných v bunkovej membráne. Transport glukózy v týchto tkanivách je rýchlosť limitujúcim krokom vo využití glukózy. Glimepirid veľmi rýchlo zvyšuje počet aktívnych transportných molekúl glukózy v plazmatickej membráne svalových
a tukových buniek, čo vedie k stimulovanému vychytávaniu glukózy.
Glimepirid zvyšuje aktivitu glykozylfosfatidylinozitol-špecifickej fosfolipázy C, čo môže korelovať
s indukovanou lipogenézou a glykogenézou v izolovaných tukových a svalových bunkách. Glimepirid inhibuje tvorbu glukózy v pečeni zvyšovaním intracelulárnej koncentrácie fruktózy-2,6-bisfosfátu, čo spätne inhibuje glukoneogenézu.
Všeobecné
U zdravých osôb je minimálna efektívna perorálna dávka približne 0,6 mg. Účinok glimepiridu závisí od dávky a je reprodukovateľný. Fyziologická odpoveď na náhlu fyzickú aktivitu, zníženie sekrécie inzulínu, je stále prítomná počas podávania glimepiridu.
Neobjavil sa výrazný rozdiel v účinku, ak sa glimepirid podal 30 minút pred alebo ihneď pred jedlom. U diabetických pacientov sa dobrá metabolická kontrola počas 24 hodín môže dosiahnuť s jednou dennou dávkou.
Aj keď spôsobil hydroxymetabolit glimepiridu malý, ale významný pokles sérových koncentrácií
glukózy u zdravých osôb, predstavuje len malú časť celkového účinku lieku.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií pre Tandemact vo všetkých vekových podskupinách pediatrickej populácie s diabetom mellitus 2. typu (pre informácie o pediatrickom použití, pozri časť 4.2).
Tandemact
Bioekvivalenčné štúdie u zdravých dobrovoľníkov preukázali, že Tandemact bol biologicky ekvivalentný voči dávkam pioglitazónu a glimepiridu podanými ako samostatné tablety.
Nasledujúce údaje zobrazujú farmakokinetické vlastnosti jednotlivých liečiv Tandemactu.
Pioglitazón
Absorpcia
Pioglitazón sa po perorálnom podaní rýchlo vstrebáva, pričom maximálne koncentrácie nezmeneného pioglitazónu v plazme sa obyčajne dosiahnu 2 hodiny po jeho podaní. Pri dávkach 2 - 60 mg sa zistilo proporcionálne zvyšovanie koncentrácie liečiva v plazme. Rovnovážny stav sa dosiahne po
4 - 7 dňoch podávania lieku. Opakované podávanie lieku nevedie ku kumulácii liečiva ani jeho metabolitov. Príjem potravy neovplyvňuje vstrebávanie liečiva. Absolútna biologická dostupnosť pioglitazónu je vyššia ako 80 %.
Distribúcia
Odhadovaný distribučný objem pioglitazónu u ľudí je 0,25 l/kg.
Pioglitazón a všetky jeho aktívne metabolity sa výrazne viažu na plazmatické bielkoviny (> 99 %).
Biotransformácia
Pioglitazón sa rozsiahlo metabolizuje v pečeni hydroxyláciou alifatických metylénových skupín.
K tomu dochádza prevažne prostredníctvom cytochrómu P450 2C8, hoci v malom rozsahu sa týchto procesov môžu zúčastniť aj iné izoformy. Tri zo šiestich identifikovaných metabolitov sú aktívne (M-II, M-III a M-IV). Ak vezmeme do úvahy aktivitu, koncentrácie a väzbu na plazmatické bielkoviny, pioglitazón a metabolit M-III majú rovnakú účinnosť. Príspevok metabolitu M-IV
k účinnosti je približne trojnásobný v porovnaní s pioglitazónom, kým aktivita metabolitu M-II je minimálna.
V in vitro štúdiách sa nepreukázalo, že by pioglitazón inhiboval niektorý podtyp cytochrómu P450. U ľudí sa nedokázala indukcia hlavných indukovateľných izoenzýmov cytochrómu P450, 1A, 2C8/9 a 3A4.
V interakčných štúdiách sa ukázalo, že pioglitazón nemá významný vplyv na farmakokinetiku alebo farmakodynamiku digoxínu, warfarínu, fenprokumónu a metformínu. Súbežné podávanie pioglitazónu s gemfibrozilom (inhibítor cytochrómu P450 2C8) alebo s rifampicínom (induktor cytochrómu
P450 2C8) vedie k zvýšeniu resp. zníženiu plazmatickej koncentrácie pioglitazónu (pozri časť 4.5).
Eliminácia
U ľudí sa po perorálnom podaní izotopom značeného pioglitazónu zachytila vyššia úroveň rádioaktivity v stolici (55 %) a nižšia úroveň v moči (45 %). U zvierat je možné stanoviť v moči alebo v stolici len malé množstvo nezmeneného pioglitazónu. U človeka je priemerný polčas eliminácie nezmeneného pioglitazónu z plazmy 5 - 6 hodín a jeho aktívnych metabolitov 16 - 23 hodín.
Linearita/nelinearita
Štúdie s jednou dávkou preukázali linearitu farmakokinetiky v rozsahu dávkovania pri liečbe.
Starší pacienti
U 65 ročných a starších osôb je farmakokinetika pioglitazónu v rovnovážnom stave podobná ako
u mladých osôb.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Pacienti s poruchou funkcie obličiek majú nižšie plazmatické koncentrácie pioglitazónu a jeho metabolitov ako osoby s normálnou funkciou obličiek, hoci hodnota perorálneho klírensu východiskovej nemetabolizovanej látky je podobná. Z toho dôvodu sa nemení koncentrácia voľného (neviazaného) pioglitazónu.
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Celková plazmatická koncentrácia pioglitazónu sa mení iba pri zväčšení distribučného objemu.
Z toho dôvodu je vlastný klírens znížený spolu s vyšším podielom voľnej frakcie pioglitazónu.
Glimepirid
Absorpcia
Biologická dostupnosť glimepiridu po perorálnom podaní je úplná. Príjem potravy nemá podstatný vplyv na absorpciu, rýchlosť absorpcie je len mierne znížená. Maximálne sérové koncentrácie (Cmax) sa dosiahnu za približne 2,5 hodín po perorálnom podaní (priemer 0,3 µg/ml počas viacnásobného podania 4 mg denne).
Distribúcia
Glimepirid má veľmi nízky distribučný objem (približe 8,8 litrov), ktorý sa zhruba rovná distribučnému priestoru albumínu, vysokú väzbu na proteíny (> 99 %) a nízky klírens (približne 48 ml/min).
U zvierat sa glimepirid vylučuje do materského mlieka. Glimepirid prechádza placentou. Prechod cez hematoencefalickú bariéru je nízky.
Biotransformácia a eliminácia
Premierný dominantný biologický polčas v sére, ktorý je podstatný pre sérové koncentrácie
v podmienkach viacnásobného podania, je asi 5 až 8 hodín. Po podaní vysokých dávok sa zaznamenali mierne dlhšie biologické polčasy.
Po podaní jednej dávky izotopom značeného glimepiridu sa 58 % rádioaktivity získalo z moča a 35 % zo stolice. V moči sa nezistila nezmenená látka. Dva metabolity – najpravdepodobnejšie produkované metabolizáciou v pečeni (hlavným enzýmom je CYP 2C9) – boli identifikované ako v moči tak aj
v stolici: hydroxyderivát a karboxyderivát. Po perorálnom podaní glimepiridu boli terminálne polčasy
týchto metabolitov od 3 do 6 a od 5 do 6 hodín.
Porovnanie jednej a viacerých dávok podaných jeden krát za deň nedokázalo žiadne významné rozdiely vo farmakokinetike a intraindividuálna rozdielnosť bola velmi nízka. Neobjavila sa podstatná akumulácia.
Farmakokinetika bola podobná u mužov a žien, ako aj u mladších a starších pacientov (nad 65 rokov).
U pacientov s nízkym klírensom kreatinínu sa objavila tendencia nárastu klírensu glimepiridu a poklesu priemerných sérových koncentrácií, najpravdepodobnejšie spôsobených rýchlejšou
elimináciou kvôli nízkej väzbe na proteíny. Eliminácia oboch metabolitov obličkami bola narušená. Všeobecne sa u týchto pacientov nepredpokladá riziko akumulácie.
Farmakokinetika u piatich nediabetických pacientov operovaných na žlčovod bola podobná
farmakokinetike u zdravých osôb.
Linearita/nelinearita
Medzi dávkou a ako Cmax tak aj AUC (plocha pod krivkou čas/koncentrácia) je lineárny vzťah.
Farmaceutické informácie - Tandemact 45 mg/4 mg
mikrokryštalická celulóza sodná soľ kroskarmelózy hydroxypropylcelulóza monohydrát laktózy magnéziumstearát polysorbát 80.