Marcaine 0,5 % Injekčný roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Marcaine 20 ml
-
Chirurgická anestézia dospelých a detí starších ako 12 rokov.
-
Akútna liečba bolesti dospelých, dojčiat a detí starších ako 1 rok.
Marcaine sa používa na predĺženie lokálnej anestézie pri perkutánnej infiltrácii, intraartikulárnej blokáde, periférnej nervovej blokáde a centrálnej nervovej blokáde (kaudálna alebo epidurálna). Marcaine sa tiež používa na uvoľnenie pôrodných bolestí.
Dávkovanie sa mení a závisí od oblasti, ktorá sa má znecitlivieť, ďalej od vaskularity tkanív, počtu neuronálnych segmentov, ktoré sa majú blokovať, individuálnej tolerancie a techniky anestézie.
Podľa doterajších skúseností sa podáva jednorazová dávka do 150 mg bupivakaínium-chloridu. Následne sa môžu použiť dávky až do 50 mg každé 2 hodiny. Maximálna dávka 2 mg/kg sa nesmie prekročiť v žiadnom zo štvorhodinových intervalov.
Dospelí a deti staršie ako 12 rokov
V nasledujúcej tabuľke je uvedený návod na dávkovanie pri najpoužívanejších technikách lokálnej anestézie u priemerného dospelého človeka. Údaje uvedené v tabuľke vyjadrujú predpokladané
priemerné dávkovanie. Pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné brať do úvahy vzhľadom na špecifické techniky blokád ako aj individuálne potreby pacientov, odkazujeme na príslušnú odbornú literatúru.
Pri dlhotrvajúcich blokádach, či sa už použije kontinuálna infúzia alebo lokálne anestetikum sa aplikuje opakovane ako bolus, je treba vziať do úvahy zvýšenie rizika dosiahnutia toxických
plazmatických koncentrácií, resp. lokálneho poškodenia nervu.
Pri výpočte optimálnej dávky lokálneho anestetika sú veľmi dôležité klinické skúsenosti lekára
a znalosť fyzického stavu pacienta. Majú sa použiť najnižšie dávky lokálneho anestetika potrebné na dosiahnutie adekvátnej anestézie. Vyskytujú sa individuálne rozdiely v nástupe účinku a dĺžke trvania anestézie.
Odporúčané dávkovanie u dospelých
| Koncentrácia mg/ml | Objem ml | Dávka mg | Začiatok účinku min | Trvanie účinku hod g) | |
| CHIRURGICKÁ ANESTÉZIA | |||||
| Lumbálne epidurálne podaniea) | |||||
| Operácia | 5,0 | 15 – 30 | 75 – 150 | 15 – 30 | 2 – 3 |
| 7,5 | 15 – 20 | 112,5 – 15 | 10 – 15 | 3 – 4 | |
| 0 | |||||
| Lumbálne epidurálne podaniea)Cisársky rez | 5,0 | 15 – 30 | 75 – 150 | 15 – 30 | 2 – 3 |
| Torakálne epidurálne podaniea) | |||||
| Operácia | 2,5 | 5 – 15 | 12,5 – 37,5 | 10 – 15 | 1,5 – 2 |
| 5,0 | 5 – 10 | 25 – 50 | 10 – 15 | 2 – 3 | |
| Kaudálna epidurálna blokádaa) | 2,5 | 20 – 30 | 50 – 75 | 20 – 30 | 1 – 2 |
| 5,0 | 20 – 30 | 100 – 150 | 15 – 30 | 2 – 3 | |
| Blokáda veľkých nervovb)(napr. brachiálny, femorálny, ischiadický plexus) | 5,0 | 10 – 35 | 50 – 175 | 15 – 30 | 4 – 8 |
| Zvodová (okrsková) blokáda | |||||
| (napr. blokády menších nervov | 2,5 | < 60 | < 150 | 1 – 3 | 3 – 4 |
| a infiltrácia) | 5,0 | ≤ 30 | ≤ 150 | 1 – 10 | 3 – 8 |
| 7,5 | ≤ 20 | 7,5 – 150 | 2 – 10 | 6 – 10 | |
| LIEČBA AKÚTNEJ BOLESTI | |||||
| Lumbálne epidurálne podanie | |||||
| Intermitentné podaniec) | 2,5 | 6 – 15; | 15 – 37,5; | 2 – 5 | 1 – 2 |
| (napr. liečba pooperačnej bolesti) | minimálny | minimálny | |||
| interval | interval | ||||
| 30 minút | 30 minút | ||||
| Lumbálne epidurálne podanie | |||||
| Kontinuálna infúziad) | 1,25 | 10 – 15/h | 12,5 – 18,8/h | - | - |
| 2,5 | 5-7,5/h | 12,5 – 18,8/h | - | - | |
| Lumbálne epidurálne podanieKontinuálna infúzia, úľava bolestid) | 1,25 | 5 – 10/h | 6,25 – 12,5/h | - | |
| Torakálne epidurálne podanie | |||||
| Kontinuálna infúziad) | 1,25 | 5 – 10/h | 6,3 – 12,5/h | - | - |
| 2,5 | 4 – 7,5/h | 10 – 18,8/h | - | - | |
| Intraartikulárna blokádaf)(napr. po artroskopii kolena) | 2,5 | ≤ 40 | ≤ 100e) | 5 – 10 | 2 – 4 h po vyplavení |
| Zvodová (okrsková) blokáda(napr. blokády menších nervov a infiltrácia) | 2,5 | ≤ 60 | ≤ 150 | 1 – 3 | 3 – 4 |
-
Dávka vrátane testovacej dávky
-
Dávka pre blokády veľkých nervov sa má upraviť v súlade s miestom podania a zdravotným
stavom pacienta. Blokády interskalenického a supraklavikulárneho brachiálneho plexu môžu byť
spojené s vyššou frekvenciou výskytu závažných nežiaducich účinkov, bez ohľadu na použité lokálne anestetikum, pozri tiež časť 4.4.
-
Celková dávka ≤ 400 mg/24 hod.
-
Toto riešenie sa často používa pri epidurálnom podaní v kombinácii s vhodným opiátom na zvládnutie bolesti. Celková dávka ≤ 400 mg/24 hod.
-
Ak sa tomu istému pacientovi podáva bupivakaín aj pri iných lekárskych postupoch, nesmie sa presiahnuť celková dávka 150 mg.
-
Vyskytli sa post-marketingového údaje chondrolýzy u pacientov dostávajúcich pooperačnú vnútrokĺbovú kontinuálnu infúziu lokálnych anestetík. Marcaine nie je schválený pre túto indikáciu (pozri aj časť 4.4)
-
Marcaine bez adrenalínu
Všeobecne platí, že na dosiahnutie chirurgickej anestézie (napr. epidurálne podanie) je potrebné podať vyššie koncentrácie a dávky lokálneho anestetika. Na menej intenzívnu blokádu (napr. analgézia
v pôrodníctve) sa používajú nižšie koncentrácie. Objem podaného lokálneho anestetika ovplyvňuje rozsah rozšírenia lokálnej anestézie.
Pred začiatkom podania, ako aj v priebehu jeho aplikácie sa odporúča vykonať aspiráciu, aby sa predišlo náhodnému intravaskulárnemu podaniu. Hlavný podiel aplikovanej dávky sa má podávať pomaly, rýchlosťou 25 – 50 mg/min alebo frakcionovane, v stúpajúcich dávkach. Je potrebné
starostlivo sledovať vitálne funkcie pacienta a udržiavať s ním trvalý slovný kontakt. Neúmyselná intravaskulárna aplikácia sa prejaví prechodným zrýchlením pulzovej frekvencie a náhodné
intratekálne podanie sa prejaví príznakmi spinálnej blokády. Ak sa objavia toxické príznaky, podanie sa musí okamžite zastaviť (pozri časť 4.8.1).
Doterajšie skúsenosti nasvedčujú tomu, že dávku 400 mg podanú v priebehu 24 hodín, toleruje priemerný dospelý človek dobre.
Pediatrická populácia od 1 do 12 rokov
Postupy v pediatrickej regionálnej anestézii sa majú vykonávať kvalifikovanými lekármi, ktorí sú oboznámení s touto populáciou a technikami.
Dávky uvedené v tabuľke sa majú považovať za odporúčané dávky pre detských pacientov. Môžu sa vyskytnúť individuálne rozdiely. U detí s vyššou hmotnosťou je často potrebné dávku znížiť. Dávka má vychádzať z ideálnej telesnej hmotnosti. Pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné brať do úvahy vzhľadom na špecifické techniky blokád ako aj individuálne potreby pacientov, odkazujeme na príslušnú odbornú literatúru.
Pre adekvátnu analgéziu sa má použiť najnižšia požadovaná dávka.
Odporúčané dávkovanie u detí vo veku 1 až 12 rokov
| Koncentrácia (mg/ml) | Objem (ml/kg) | Dávka (mg/kg) | Začiatok účinku(min) | Trvanie účinku(hod) | |
| LIEČBA AKÚTNEJ BOLESTI (per- a pooperačnej) | |||||
| Kaudálne epidurálne podanie | 2,5 | 0,6 – 0,8 | 1,5 – 2 | 20 – 30 | 2 – 6 |
| Lumbálne epidurálne podanie | 2,5 | 0,6 – 0,8 | 1,5 – 2 | 20 – 30 | 2 – 6 |
| Torakálne epidurálne podanieb | 2,5 | 0,6 – 0,8 | 1,5 – 2 | 20 – 30 | 2 – 6 |
| Pole bloku (napr. menšie nervové | 2,5 | 0,5 – 2,0 | |||
| bloky a infiltrácia) | 5,0 | 0,5 – 2,0 | |||
| Periférne nervové bloky (napr. | 2,5 | 0,5 – 2,0a | |||
| ilioinguinálny-iliohypogastrický) | 5,0 | 0,5 – 2,0a | |||
-
Nástup a trvanie blokov periférnych nervov závisí od typu bloku a podanej dávky
-
Torakálne epidurálne bloky sa musia podať inkrementálnou dávkou, kým sa dosiahne požadovaný stupeň anestézie.
Optimálna dávka pre deti sa vyráta podľa telesnej hmotnosti dieťaťa; maximálna odporučená dávka je 2 mg/kg.
Aby sa zabránilo intravaskulárnej injekcii, aspirácia sa má opakovať pred a počas podávania hlavnej dávky. Má sa aplikovať pomaly v stúpajúcich dávkach, najmä v oblasti lumbálnych a torakálnych
epidurálnych trás, neustále a dôsledne sledovať životné funkcie pacienta.
Peritonzilárna infiltrácia sa vykonala u detí starších ako 2 roky s bupivakaínom 2,5 mg/ml pri dávke 7,5 – 12,5 mg per tonsil.
Ilioinguinálne-iliohypogastrické bloky sa vykonali u detí vo veku 1 rok alebo staršie s bupivakaínom 2,5 mg/ml v dávke 0,1 až 0,5 ml/kg ekvivalent 0,25 – 1,25 mg/kg. Deti vo veku 5 rokov alebo staršie dostali bupivakaín 5 mg/ml v dávke 1,25 – 2 mg/kg.
Pre penilné bloky sa použil bupivakaín 5 mg/ml pri všetkých dávkach 0,2 až 0,5 ml/kg ekvivalent 1 – 2,5 mg/kg.
Bezpečnosť a účinnosť Marcainu u detí vo veku < 1 rok neboli stanovené. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.
Bezpečnosť a účinnosť intermitentnej epidurálnej bolusovej injekcie alebo kontinuálnej infúzie neboli stanovené. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.
Spôsob podávania
Injekčný roztok sa podáva kontinuálnou infúziou alebo bolusovou injekciou.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Hypersenzitivita na lokálne anestetiká amidového typu.
Intravenózna regionálna anestézia (Bierov blok), nakoľko neúmyselný únik bupivakaínu do cirkulácie môže vyvolať akútne systémové toxické reakcie.
Pôrodnícky paracervikálny blok.
Epidurálna anestéza bez ohľadu na použité anestetikum má svoje vlastné kontraindikácie, ktoré zahŕňajú:
-
aktívne ochorenie centrálneho nervového systému, ako je meningitída, poliomyelitída,
intrakraniálne krvácanie, subakútne kombinovaná degenerácia miechy z dôvodu pernicióznej anémie, cerebrálne tumory, otrava krvi (septikémia), nedávne zranenie chrbtice a spinálne tumory
-
tuberkulózu miechy
-
pyogénnu infekciu kože v mieste lumbálnej punkcie
-
kardiogénny alebo hypovolemický šok
-
koagulačné poruchy/ochorenia alebo prebiehajúcu antikoagulačnú liečbu
Roztoky bupivakaínium-chloridu sú kontraindikované pri injekčnom podaní do zapálených alebo infikovaných oblastí.
Počas podávania bupivakaínu na epidurálnu anestéziu alebo blokádu periférnych nervov boli hlásené prípady zastavenia činnosti srdca alebo úmrtia. V niektorých prípadoch bola resuscitácia ťažká alebo nemožná, hoci bola vykonaná správne.
Rovnako ako všetky lokálne anestetiká, aj bupivakaín môže mať akútne toxické účinky na centrálny nervový systém a kardiovaskulárny systém, ak sa používa na lokálnu anestéziu, ktorá má za následok vysoké koncentrácie lieku v krvi. Jedná sa predovšetkým o prípad neúmyselného intravaskulárneho podania alebo podania do vysoko vaskularizovaných oblastí. V súvislosti s vysokými systémovými
koncentráciami bupivakaínu boli hlásené komorová arytmia, fibrilácia komôr, náhly kardiovaskulárny kolaps a úmrtie.
Postupy regionálnej anestézie sa môžu vykonávať iba na pracoviskách, ktoré sú na to personálne
i materiálne vybavené. Prístroje na monitorovanie a lieky potrebné na resuscitáciu musia byť okamžite k dispozícii. U pacientov, ktorým sa vykonávajú veľké nervové blokády alebo ktorým sa podávajú
vysoké dávky lokálneho anestetika sa musí zabezpečiť intravenózny prístup (najlepšie i.v. kanylou) ešte pred aplikáciou lokálneho anestetika. Lekári majú byť školení v príslušnej technike, ktorá sa bude aplikovať, ako aj v oblasti diagnostiky a liečby prejavov nežiaducich účinkov, systémovej toxicity
lokálnych anestetík a iných komplikácií (pozri časť 4.8 a 4.9).
Blokády veľkých periférnych nervov môžu vyžadovať podanie veľkého objemu lokálneho anestetika do silne vaskularizovaných oblastí, často v blízkosti veľkých ciev, kde je zvýšené riziko
intravaskulárneho podania a/alebo rýchlej systémovej absorpcie, čo môže viesť k vysokým plazmatickým koncentráciám.
Hoci je regionálna anestézia často optimálnou anestetickou technikou, niektorí pacienti vyžadujú zvláštnu pozornosť za účelom zníženia rizika závažných nežiaducich účinkov:
starší pacienti a pacienti v zlom celkovom stave, pacienti s parciálnym alebo kompletným blokom
vedenia srdcového vzruchu – na základe faktu, že lokálne anestetiká môžu spomaliť vedenie vzruchu v myokarde, pacienti s epilepsiou/zníženým prahom kŕčov, myasténiou gravis, pacienti s pokročilým ochorením pečene alebo ťažkou renálnou dysfunkciou, pacientky v pokročilom štádiu tehotenstva.
Pacienti súbežne liečení antiarytmikami III. triedy (napr. amiodarón) majú byť starostlivo sledovaní (aj monitoring EKG), nakoľko účinky na srdce môžu byť aditívne.
Niektoré postupy lokálnej anestézie môžu byť spojené so závažnými nežiaducimi účinkami, bez ohľadu na použité lokálne anestetikum.
Fyziologické účinky vyvolané centrálnou nervovou blokádou sú výraznejšie, ak je prítomná
hypotenzia. Počas epidurálnej anestézy sa u pacientov s hypovolémiou z akejkoľvek príčiny môže rozvinúť náhla a závažná hypotenzia. U pacientov s neliečenou hypovolémiou alebo signifikantne
poškodeným venóznym obratom sa preto epidurálna anestéza má používať opatrne alebo sa jej treba vyhnúť.
Epidurálna anestézia bez ohľadu na typ použitého lokálneho anestetika môže spôsobiť hypotenziu
a bradykardiu, s ktorými treba rátať a treba podniknúť vhodné opatrenia. Ak sa rozvinie hypotenzia, treba ju liečiť ihneď sympatomimetikami intravenózne a opakovať podľa potreby. U pacientov
s masívnym ascitom, rozsiahlym abdominálnym tumorom alebo v neskorej gravidite môže závažná hypotenzia kvôli hemoragii alebo dehydratácii alebo aortokaválnej oklúzii vyústiť do hypovolémie. U pacientov s dekompenzáciou srdca treba predísť výraznej hypotenzii.
Epidurálna anestéza môže vyvolať interkostálnu paralýzu a pacienti s pleurálnou efúziou môžu trpieť respiračnými ťažkosťami. V pooperačnom období môže septikémia zvýšiť riziko vzniku tvorby
intraspinálneho abscesu.
Pri použití v ústach alebo hrdle môžu lokálne anestetiká zhoršiť prehĺtanie a zvýšiť riziko aspirácie.
Pacientov, ktorým boli podané lokálne anestetiká pri zákrokoch, ako je laryngoskopia alebo tracheoskopia, treba upozorniť, aby nejedli a nepili aspoň 3 až 4 hodiny po anestézii.
Centrálne nervové blokády môžu vyvolať kardiovaskulárnu depresiu, najmä ak je prítomná hypovolémia. Epidurálna anestézia sa má u pacientov s poškodenou kardiovaskulárnou funkciou vykonávať veľmi opatrne.
Retrobulbárne injekcie môžu veľmi zriedkavo dosiahnuť až ku kraniálnemu subarachnoidálnemu priestoru lebky a vyvolať dočasnú slepotu, kardiovaskulárny kolaps, apnoe, kŕče a pod.
Retro- a peribulbárne injekcie lokálnych anestetík nesú so sebou malé riziko trvalého poškodenia
funkcie okohybných svalov. Primárnymi príčinami sú trauma a/alebo lokálne toxický účinok na svaly a/alebo nervy. Závažnosť takýchto reakcií tkanív závisí od stupňa traumy, koncentrácie lokálneho anestetika a dĺžky trvania expozície tkaniva lokálnemu anestetiku. Z tohto dôvodu, tak ako pri
aplikácii akéhokoľvek lokálneho anestetika, má sa vždy použiť najnižšia účinná koncentrácia a dávka lokálneho anestetika. Pridanie vazokonstrikčne pôsobiacich látok môže vystupňovať reakcie tkaniva, a preto sa tieto majú použiť iba v skutočne indikovaných prípadoch. Podanie do oblasti hlavy a krku môže byť neúmyselne vykonané intraarteriálne a môže vyvolať okamžité cerebrálne symptómy,
dokonca už v nízkych dávkach.
Paracervikálny blok môže niekedy vyvolať bradykardiu alebo tachykardiu plodu, preto je nutné monitorovať pulzovú frekvenciu plodu.
Vyskytli sa post-marketingové údaje chondrolýzy u pacientov dostávajúcich pooperačnú vnútrokĺbovú kontinuálnu infúziu lokálnych anestetík. Väčšina hlásených prípadov chondrolýzy sa týkala
ramenného kĺbu. Príčinná súvislosť nebola stanovená vzhľadom na mnohé faktory, ktoré k tomu prispievajú a rozporuplnosť v odbornej literatúre týkajúcej sa mechanizmu pôsobenia. Vnútrokĺbová kontinuálna infúzia nie je v schválenej indikácii pre Marcaine.
Epidurálna anestézia môže viesť k hypotenzii a bradykardii. Riziko týchto účinkov sa dá znížiť napr. injekčnou aplikáciou vazopresora. Hypotenziu je treba liečiť bezodkladne intravenóznym podaním
sympatomimetika, ktoré sa môže v prípade potreby zopakovať.
Pri intraartikulárnom podaní bupivakaínu je potrebná opatrnosť v prípade podozrenia na čerstvú
závažnú intraartikulárnu traumu alebo rozsiahle obnažené plochy, vytvorené v kĺbe pri chirurgickom zákroku, nakoľko môže dôjsť k urýchlenej absorpcii a následne zvýšeným plazmatickým
koncentráciám.
Po opakovanom podaní injekcie alebo dlhodobom podávaní infúzií s bupivakaínom sa pozorovala porucha funkcie pečene s reverzibilným zvýšením hladiny alanínaminotransferázy (ALT), alkalickej fosfatázy (ALP) a bilirubínu. Najmä pri dlhodobom používaní bola v malom počte hlásení z literatúry popísaná súvislosť medzi používaním bupivakaínu a vznikom poškodenia pečene spôsobeným liekmi (DILI). Kým patofyziológia týchto reakcií zostáva nejasná, okamžité prerušenie podávania
bupivakaínu preukázalo rýchle klinické zlepšenie. Ak sú počas podávania bupivakaínu pozorované prejavy poruchy funkcie pečene, podávanie lieku sa má ukončiť.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Marcainu u detí vo veku < 1 rok sa nestanovili. K dispozícii sú iba obmedzené údaje.
Použitie bupivakaínu pre intraartikulárny blok u detí vo veku 1 až 12 rokov sa nedokumentovalo.
Použitie bupivakaínu pre hlavné blokácie nervov u detí vo veku 1 až 12 rokov sa nedokumentovalo.
Pri epidurálnej anestézii detí sa majú podávať inkrementálne dávky úmerné ich veku a hmotnosti a to obzvlášť pri epidurálnej anestézii v torakálnej oblasti, ktoré môžu vyústiť do závažnej hypotenzie
a respiračnej nedostatočnosti.
Tento liek obsahuje 62,94 mg sodíka v liekovke (20 ml), čo zodpovedá 3,15 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Bupivakaín sa má podávať opatrne pacientom, ktorým sa aplikujú iné lokálne anestetiká alebo liečivá štrukturálne podobné lokálnym anestetikám amidového typu, napr. niektoré antiarytmiká (lidokaín, mexiletín a tokainid), nakoľko systémové toxické účinky bupivakaínu a týchto látok sú aditívne.
Špecifické interakčné štúdie s bupivakaínom a antiarytmikami III. triedy (napr. amiodarón) neboli vykonané, pri ich súbežnom podávaní je však potrebná zvýšená pozornosť.
Gravidita
Neexistujú žiadne alebo existujú len obmedzené údaje (menej ako 300 výsledkov od tehotných žien)
o používaní bupivakaínu u tehotných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Dosiaľ nebolo zaznamenané žiadne špecifické poškodenie reprodukčných funkcií, napr. zvýšený výskyt malformácií. Bupivakaín sa neodporúča používať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.
Nežiaduce účinky lokálnych anestetík na plod (napr. bradykardia) sa pravdepodobne najviac prejavujú po paracervikálnej anestézii. Tieto účinky môžu vzniknúť ako následok vysokých koncentrácií
anestetika, ktoré sa dostávajú do plodu. (pozri časť 4.3)
Dojčenie
Podobne ako iné lokálne anestetiká aj bupivakaín sa môže vylučovať do materského mlieka, avšak v takých malých množstvách, že prakticky nevznikne riziko ohrozenia novorodenca.
Je však potrebné venovať pozornosť predčasne narodeným deťom a deťom s rizikom apnoe, hypotónie a hypotenzie, ktoré by mohli byť citlivejšie na malé množstvo bupivakaínu, a preto je potrebné ich
starostlivo sledovať, najmä počas prvých 24 hodín po aplikácii bupivakaínu matke.
Fertilita
V štúdiách reprodukčnej toxicity sa pozorovalo skrátené prežívanie mláďat potkanov a u králikov sa pozorovala embryoletalita pri dávkach bupivakaínu, ktoré boli päť- alebo deväťnásobkom maximálnej odporúčanej dennej dávky u ľudí. Štúdie bupivakaínu na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Možné riziko pre ľudí je z veľkej miery neznáme. Z toho dôvodu sa použitie
bupivakaínu odporúča len vtedy, ak prínos liečby je vyšší ako možné riziká liečby u pacientov s fertilným potenciálom.
Okrem priameho anestetického účinku môžu lokálne anestetiká veľmi mierne ovplyvňovať mentálne funkcie a koordináciu dokonca aj pri chýbaní zjavného účinku na toxicitu CNS a môžu dočasne zhoršovať lokomóciu a pozornosť.
Všeobecne
Profil nežiaducich účinkov Marcainu je podobný ako u iných lokálnych anestetík s dlho trvajúcim účinkom. Nežiaduce účinky vyvolané liekom samotným sa dajú ťažko rozoznať od fyziologických účinkov nervovej blokády (napr. pokles krvného tlaku, bradykardia) a udalostí vyvolaných priamo (napr. nervová trauma) či nepriamo (napr. epidurálny absces) vpichom ihlou.
Neurologické poškodenie je zriedkavým, ale dobre diagnostikovateľným následkom regionálnej, predovšetkým epidurálnej a spinálnej anestézie.
| Veľmi časté (≥ 1/10) | Poruchy ciev | hypotenzia |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | nauzea | |
| Časté(≥ 1/100 až < 1/10) | Poruchy nervového systému | parestézie, závrat |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | bradykardia | |
| Poruchy ciev | hypertenzia | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | vracanie | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | retencia moču | |
| Menej časté (≥ 1/1 000 až< 1/100) | Poruchy nervového systému | znaky a príznaky toxicity CNS (kŕče, parestézie okolo úst, znížená citlivosť jazyka, zvýšená citlivosť sluchu, poruchy zraku, stratavedomia, tras, závrat, hučanie v ušiach, dyzartria) |
| Zriedkavé(≥ 1/10 000 až< 1/1 000) | Poruchy imunitného systému | alergické reakcie, anafylaktická reakcia/šok |
| Poruchy nervového systému | neuropatia, poškodenie periférneho nervu, arachnoiditída, parézaa paraplégia | |
| Poruchy oka | diplopia | |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | zastavenie činnosti srdca, srdcové arytmie | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | útlm dýchania | |
| Neznáme(z dostupných údajov) | Poruchy pečene a žlčových ciest | poškodenie pečene spôsobené liekmi |
Neurologické poškodenie je zriedkavým, ale dobre diagnostikovateľným následkom regionálnej a predovšetkým epidurálnej a spinálnej anestézie. Môže k nemu dôjsť z viacerých príčin, napr.
priamym poranením miechy alebo miechových nervov, následkom syndrómu prednej spinálnej artérie, injekciou dráždivej látky alebo nesterilného roztoku. Tieto môžu vyústiť do lokalizovaných oblastí parestézie alebo anestézie, motorickej slabosti, straty kontroly nad sfinkterom a paraplégie. Zriedkavo môžu byť trvalé.
Pediatrická populácia
Nežiaduce reakcie u detí sú podobné tým u dospelých, u detí môže byť obtiažne rozpoznať včasné príznaky toxicity lokálneho anestetika v prípadoch, keď sa robí blokáda počas celkovej anestézie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Náhodné intravaskulárne podanie lokálneho anestetika môže vyvolať okamžité (v priebehu
niekoľkých sekúnd až minút) systémové toxické reakcie. V prípade predávkovania sa systémová
toxicita objaví neskôr (15 – 60 minút po podaní), z dôvodu pomalšieho nárastu koncentrácie lokálneho anestetika v krvi. (pozri časti 4.8.1 a 4.8.2).
Akútna systémová toxicita
Systémové toxické reakcie postihujú hlavne CNS a kardiovaskulárny systém. Tieto reakcie sú
vyvolané vysokou koncentráciou lokálneho anestetika v krvi, ku ktorej môže dôjsť pri náhodnej intravaskulárnej aplikácii, predávkovaní alebo výnimočne rýchlej absorpcii z intenzívne
vaskularizovaných oblastí (pozri časť 4.4). Reakcie CNS sú podobné u všetkých lokálnych anestetík
amidového typu; reakcie kardiovaskulárneho systému sú väčšmi závislé od lieku a to z hľadiska kvantitatívneho i kvalitatívneho.
Centrálny nervový systém
Toxické účinky na CNS sa prejavujú ako symptómy so zvyšujúcim sa stupňom závažnosti. Prvými príznakmi sú zvyčajne parestézie v okolí úst, znížená citlivosť jazyka, závrat, hyperakúzia, tinitus
a poruchy zraku. Dyzartria, trhanie vo svaloch alebo svalový tras sa objavujú pri vážnejšej intoxikácii a predchádzajú nástupu celkových kŕčov. Tieto príznaky sa nesmú zamieňať za neurotické správanie. Bezvedomie a záchvat "grand mal" môže trvať niekoľko sekúnd až minút. Následkom kŕčov, zvýšenej svalovej aktivity a zhoršenej ventilácie rýchlo dochádza k rozvoju hypoxie a k hyperkapnii. V ťažkých prípadoch môže vzniknúť apnoe. Acidóza, hyperkaliémia, hypokaliémia a hypoxia prehlbujú
a predlžujú toxický účinok lokálnych anestetík.
Odznievanie intoxikácie nastáva v dôsledku redistribúcie lokálneho anestetika z CNS, jeho následnej metabolizácie a vylučovania. Ak nebolo podané veľké množstvo anestetika, zotavenie je rýchle.
Kardiovaskulárny systém
V ťažkých prípadoch dochádza k prejavom toxického pôsobenia na kardiovaskulárny systém.
Príznaky kardiovaskulárnej toxicity zvyčajne nasledujú až po prejavoch toxicity na CNS. U pacientov, užívajúcich silné sedatíva alebo u pacientov, ktorým sa podávajú celkové anestetiká, môžu
prodromálne príznaky CNS chýbať. Následkom vysokých systémových koncentrácií lokálneho anestetika môže dôjsť k hypotenzii, bradykardii, arytmiám, prípadne k zastaveniu činnosti srdca.
V zriedkavých prípadoch sa zastavenie činnosti srdca vyskytlo bez prodromálnych príznakov CNS.
Liečba akútnej toxicity
Ak sa objavia príznaky akútnej systémovej toxicity, aplikácia lokálneho anestetika sa musí ihneď zastaviť a príznaky zo strany CNS (kŕče, útlm CNS) sa musia okamžite liečiť vhodnou podporou dýchania a podaním antikonvulzív.
V prípade výskytu kardiovaskulárnej depresie (hypotenzia, bradykardia) sa má zvážiť primeraná liečba intravenóznymi tekutinami, vazopresormi, liečivami s inotropným účinkom a/alebo lipidovou emulziou. Deťom sa majú podávať dávky zodpovedajúce ich veku a hmotnosti.
Ak dôjde k zastaveniu cirkulácie, okamžite sa má začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou. Optimálna oxygenácia, ventilácia a podpora cirkulácie, ako aj liečba acidózy sú životne dôležitými opatreniami.
Úspešné zvládnutie prípadného zastavenia činnosti srdca si môže vyžadovať prolongované resuscitačné úsilie.
Farmakologické vlastnosti - Marcaine 20 ml
Farmakoterapeutická skupina: Anestetiká, lokálne anestetiká, ATC kód: N01BB01
Bupivakaín je dlhodobo-pôsobiace lokálne anestetikum amidového typu s anestetickým aj
analgetickým účinkom. Vo vysokých dávkach vyvoláva chirurgickú anestéziu, kým v nižších dávkach vyvoláva senzorickú blokádu (analgézia) s menej výraznou motorickou blokádou.
Začiatok a dĺžka lokálno-anestetického účinku bupivakaínu závisí od dávky a miesta podania.
Bupivakaín, podobne ako iné lokálne anestetiká, vyvoláva reverzibilnú blokádu šírenia sa nervového impulzu nervovými vláknami tým, že zabraňuje vstupu iónov sodíka cez bunkovú membránu
nervových vlákien. Sodíkové kanály membrán nervových buniek sa považujú za receptory pre molekuly lokálneho anestetika.
Lokálne anestetiká môžu mať podobné účinky aj na iné excitabilné membrány, napr. v mozgu
a v myokarde. Ak sa do cirkulácie dostane veľké množstvo týchto látok, môžu sa objaviť prejavy toxicityzo strany CNS a kardiovaskulárneho systému.
Toxické pôsobenie na CNS sa obyčajne prejaví skôr ako toxické pôsobenie na kardiovaskulárny systém, nakoľko k nemu dochádza pri nižších plazmatických koncentráciách. Medzi priame účinky lokálnych anestetík na srdce patrí negatívne dromotropný a negatívne inotropný efekt až zastavenie činnosti srdca.
Po epidurálnej aplikácii – v závislosti od rozsahu sprievodnej sympatickej blokády - sa môžu prejaviť nepriame účinky na kardiovaskulárny systém (hypotenzia, bradykardia).
Bupivakaín má pKa 8,2 a rozdeľovací koeficient 346 (25°C n-oktanol/fosfátový pufer pH 7,4). Metabolity sú farmakologicky menej aktívne ako bupivakaín.
Plazmatická koncentrácia bupivakaínu závisí od podanej dávky, cesty podania a vaskularizácie v mieste aplikácie.
Absorpcia
Bupivakaín vykazuje úplnú absorpciu bifázického charakteru z epidurálneho priestoru s polčasmi absorpcie 7 min, resp. 6 hodín. Pomalá absorpcia je limitujúcim faktorom eliminácie bupivakaínu, čo vysvetľuje pomalšiu elimináciu bupivakaínu po epidurálnom v porovnaní s intravenóznym podaním.
Distribúcia
Celkový plazmatický klírens bupivakaínu je 0,58 l/min, distribučný objem v ustálenom stave 73 l, terminálny polčas 2,7 h a pomer strednej hepatálnej extrakcie 0,38 po i.v. podaní. Bupivakaín sa
v plazme viaže prevažne na kyslý glykoproteín alfa1 (96 %). Klírens bupivakaínu je takmer výhradne dôsledkom hepatálneho metabolizmu a je citlivejší na zmeny v samotnej funkcii hepatálnych enzýmov v porovnaní s perfúziou pečene.
U detí je farmakokinetika bupivakaínu podobná ako u dospelých.
Zvýšenie celkovej plazmatickej koncentrácie bolo pozorované počas kontinuálnej epidurálnej infúzie. Súvisí to s pooperačným zvýšením kyslého glykoproteínu alfa1. Koncentrácia voľného, t.j.
farmakologicky aktívneho liečiva je pred a po operácii podobná.
Bupivakaín ľahko prestupuje cez placentu a rýchlo dosahuje rovnovážny stav s hladinou voľného liečiva. Stupeň väzby na plazmatické proteíny je u plodu nižší ako u matky, čo má za následok
zníženie celkovej plazmatickej koncentrácie u plodu. Biotransformácia
Bupivakaín sa extenzívne metabolizuje v pečeni, predovšetkým aromatickou hydroxyláciou na 4-hydroxybupivakaín a N-dealkyláciou na 2,6-pipekolylxylidín (PPX), pričom obe reakcie sú sprostredkované cytochrómom P4503A4.
Eliminácia
Približne 1 % bupivakaínu sa vylučuje močom v nezmenenej forme v priebehu 24 hodín a asi 5 % sa vylúči vo forme PPX. Plazmatické koncentrácie PPX a 4-hydroxybupivakaínu počas a po
kontinuálnom podaní bupivakaínu sú v porovnaní s materskou látkou nízke.
Farmaceutické informácie - Marcaine 20 ml
chlorid sodný hydroxid sodný voda na injekcie
Marcaine 0,5 % je izotonický injekčný roztok.
Rozpustnosť bupivakaínu je pri hodnotách pH > 6,5 obmedzená, čo je treba vziať do úvahy, ak sa do roztoku bupivakaínu pridávajú alkalické roztoky (napr. uhličitany), nakoľko môže dôjsť k precipitácii.
20 ml injekčná liekovka z bezfarebného tvarovaného skla typu I s brómbutylovou zátkou a hliníkovým uzáverom v papierovej škatuľke.
Obsah balenia: 5 x 20 ml
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Roztok neobsahuje žiadne konzervačné prísady, preto sa má použiť ihneď po otvorení injekčnej liekovky.
Nespotrebovaný zvyšok roztoku sa má zlikvidovať. Re-sterilizácia Marcainu sa neodporúča.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.