Linezolid Kalceks 2 mg/ml Infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Linezolid 300 ml/600 mg
-
Nozokomiálna pneumónia
-
Komunitná pneumónia
Linezolid je indikovaný u dospelých na liečbu v komunite získanej pneumónie a nozokomiálnej pneumónie, ak sa potvrdilo alebo existuje podozrenie, že boli vyvolané citlivými grampozitívnymi baktériami. Pri rozhodovaní, či je linezolid na liečbu vhodný, sa musia vziať do úvahy výsledky mikrobiologických testov alebo informácia o prevalencii rezistencie na antibakteriálne látky medzi grampozitívnymi baktériami (príslušné mikroorganizmy pozri v časti 5.1).
Linezolid nie je účinný v liečbe infekcií vyvolaných gramnegatívnymi patogénmi. Ak sú gramnegatívne patogény preukázané alebo existuje na nich podozrenie, musí sa súbežne začať špecifická liečba proti gramnegatívnym organizmom.
-
Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív (pozri časť 4.4)
Linezolid je indikovaný u dospelých na liečbu komplikovaných infekcií kože a mäkkých tkanív, len
ak mikrobiologické testy potvrdili, že infekcia bola spôsobená citlivými grampozitívnymi baktériami.
Linezolid nie je účinný proti infekciám vyvolaným gramnegatívnymi patogénmi. Linezolid sa môže používať u pacientov s komplikovanými infekciami kože a mäkkých tkanív, u ktorých sa potvrdila alebo je možná sprievodná infekcia gramnegatívnymi mikroorganizmami, len vtedy, ak nie je
k dispozícii žiadna iná alternatívna liečba (pozri časť 4.4). V takýchto prípadoch sa musí začať so súbežnou liečbou zameranou proti gramnegatívnym mikroorganizmom.
Liečba linezolidom sa má začať len v nemocnici a po konzultácii s príslušným špecialistom, ako napr.
mikrobiológom alebo infektológom.
Do úvahy sa musia vziať oficiálne odporúčania o vhodnom používaní antibakteriálnych látok.
Dávkovanie
Infúzny roztok linezolidu sa môže používať ako počiatočná liečba.
U pacientov, u ktorých sa začne liečba parenterálnou formou, sa môže prejsť na perorálnu formu, ak je to klinicky indikované. V takomto prípade nie je potrebná úprava dávky, pretože po perorálnom podaní má linezolid biologickú dostupnosť približne 100 %.
Odporúčané dávkovanie a dĺžka liečby u dospelých
Dĺžka liečby závisí od patogénu, miesta infekcie a jej závažnosti, a od klinickej odpovede pacienta.
Nasledujúce odporúčania týkajúce sa dĺžky liečby zohľadňujú poznatky z klinických skúšaní. Pri niektorých typoch infekcií môžu byť vhodné kratšie liečebné režimy, ale tieto sa v klinických skúšaniach nehodnotili.
Maximálna dĺžka liečby je 28 dní. Bezpečnosť a účinnosť linezolidu podávaného dlhšie ako 28 dní
nebola stanovená (pozri časť 4.4).
Pri infekciách spojených so sprievodnou bakteriémiou nie je potrebné zvýšenie odporúčanej dávky ani
predĺženie liečby.
Odporúčané dávkovanie pre infúzny roztok je nasledujúce:
| Infekcie | Dávka | Dĺžka liečby |
| Nozokomiálna pneumónia | 600 mg dvakrát denne | 10-14 po sebe nasledujúcich dní |
| Komunitná pneumónia | ||
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 600 mg dvakrát denne |
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť linezolidu u detí a dospievajúcich (vo veku < 18 rokov) neboli stanovené.
V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v časti 4.8, 5.1 a 5.2, ale neumožňujú uviesť odporúčania na
dávkovanie.
Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania.
Porucha funkcie obličiek
Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Ťažká porucha funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 30 ml/min)
Nie je potrebná úprava dávkovania. Keďže nie je známy klinický význam vyšších expozícií (viac ako 10-násobných) dvoch primárnych metabolitov linezolidu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek, musí sa linezolid používať u týchto pacientov s mimoriadnou opatrnosťou a len vtedy, ak sa usúdi, že predpokladaný prínos prevažuje nad teoretickým rizikom.
Počas 3-hodinovej hemodialýzy sa odstráni približne 30 % dávky linezolidu, preto sa má linezolid dialyzovaným pacientom podávať až po dialýze. Hemodialýza čiastočne odstráni primárne metabolity linezolidu, ale koncentrácie týchto metabolitov sú po dialýze stále výrazne vyššie než tie, ktoré sú pozorované u pacientov bez poruchy funkcie obličiek alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek.
Linezolid sa preto u dialyzovaných pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek musí používať s mimoriadnou opatrnosťou a len vtedy, ak sa usúdi, že predpokladaný prínos prevažuje nad teoretickým rizikom.
Dosiaľ nie sú k dispozícii žiadne skúsenosti s podávaním linezolidu pacientom podstupujúcim kontinuálnu ambulantnú peritoneálnu dialýzu (Continuous Ambulatory Peritoneal Dialysis; CAPD) alebo alternatívnu liečbu zlyhávania obličiek (inú než hemodialýza).
Porucha funkcie pečene
Nie je potrebná úprava dávkovania. Klinické údaje sú však obmedzené, a preto sa odporúča používať linezolid u týchto pacientov len vtedy, ak sa usúdi, že očakávaný prínos liečby prevažuje nad teoretickým rizikom (pozri časti 4.4 a 5.2).
Spôsob podávania
Intravenózne použitie.
Odporúčaná dávka linezolidu sa má podať intravenózne dvakrát denne. Infúzny roztok sa má podávať počas 30 až 120 minút.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Linezolid sa nesmie používať u pacientov, ktorí používajú akýkoľvek liek inhibujúci monoaminooxidázu A alebo B (napr. fenelzín, izokarboxazid, selegilín, moklobemid) alebo dva týždne po užití takéhoto lieku.
Ak nie je k dispozícii zariadenie na dôkladné sledovanie pacienta a monitorovanie krvného tlaku, linezolid sa nemá podávať pacientom s nasledujúcimi základnými klinickými stavmi alebo pri súbežnom použití nasledujúcich liekov:
-
Pacienti s nekontrolovanou hypertenziou, feochromocytómom, karcinoidom, tyreotoxikózou, bipolárnou depresiou, schizoafektívnou poruchou, akútnymi stavmi zmätenosti.
-
Pacienti používajúci niektorý z nasledujúcich liekov: inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (pozri časť 4.4), tricyklické antidepresíva, agonisty sérotonínových 5-HT1 receptorov (triptány), priamo a nepriamo účinkujúce sympatomimetiká (vrátane adrenergných bronchodilatancií, pseudoefedrínu a fenylpropanolamínu), vazopresorické látky (napr. epinefrín, norepinefrín), dopamínergné látky (napr. dopamín, dobutamín), petidín alebo buspirón.
Údaje zo skúšaní na zvieratách naznačujú, že linezolid a jeho metabolity môžu prechádzať do materského mlieka, a preto sa má dojčenie ukončiť pred začatím a počas podávania linezolidu (pozri časť 4.6).
Myelosupresia
U pacientov liečených linezolidom bola hlásená myelosupresia (zahŕňajúca anémiu, leukopéniu, pancytopéniu a trombocytopéniu). V prípadoch so známym výsledkom sa príslušné hematologické parametre zvýšili po prerušení liečby linezolidom na úroveň hodnôt pred liečbou. Zdá sa, že riziko týchto účinkov súvisí s dĺžkou liečby. U starších pacientov liečených linezolidom môže byť vyššie riziko vzniku krvnej dyskrázie ako u mladších pacientov.
Trombocytopénia sa môže častejšie vyskytovať u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek, nezávisle od toho, či sú alebo nie sú hemodialyzovaní, a u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene. Preto sa odporúča dôkladné sledovanie krvného obrazu u pacientov, ktorí:
-
majú už existujúcu anémiu, granulocytopéniu alebo trombocytopéniu;
-
používajú súbežne lieky, ktoré môžu znížiť hladiny hemoglobínu, utlmovať krvotvorbu alebo nežiaduco ovplyvňovať počet alebo funkciu krvných doštičiek;
-
majú ťažkú poruchu funkcie obličiek alebo stredne ťažkú až ťažkú poruchu funkcie pečene;
-
dostávajú liečbu dlhšie ako 10-14 dní.
Linezolid sa má u týchto pacientov podávať, len ak je možné dôkladné sledovanie hladín
hemoglobínu, krvného obrazu a počtu trombocytov.
Ak sa počas liečby linezolidom vyskytne závažná myelosupresia, liečba sa musí ukončiť, pokiaľ sa nepovažuje za absolútne nevyhnutné v nej pokračovať; v takomto prípade sa musí intenzívne sledovať krvný obraz a musia sa zaviesť príslušné liečebné postupy.
Okrem toho sa odporúča, aby sa u pacientov liečených linezolidom týždenne sledoval kompletný krvný obraz (vrátane hladín hemoglobínu, krvných doštičiek a celkového a diferenciálneho počtu leukocytov) bez ohľadu na východiskové hodnoty krvného obrazu.
U pacientov liečených linezolidom v programoch umožňujúcich poskytnúť pacientovi liek
z humanitárnych dôvodov („compassionate use“) dlhšie ako je odporúčaných 28 dní bol hlásený zvýšený výskyt závažnej anémie. Títo pacienti častejšie vyžadovali transfúziu krvi. Po uvedení lieku na trh boli taktiež hlásené prípady anémie vyžadujúcej transfúziu krvi, pričom viac prípadov sa vyskytlo u pacientov liečených linezolidom dlhšie ako 28 dní.
Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady sideroblastickej anémie. Väčšina pacientov, u ktorých bol známy čas jej nástupu, bola liečená linezolidom dlhšie ako 28 dní. Po ukončení liečby linezolidom sa väčšina pacientov úplne alebo čiastočne zotavila po začatí liečby anémie alebo bez nej.
Rozdiel v mortalite v klinickom skúšaní u pacientov s infekciou krvného riečiska vyvolanou
grampozitívnymi mikroorganizmami súvisiacou s katétrom
V otvorenom klinickom skúšaní u vážne chorých pacientov s infekciami súvisiacimi so zavedeným intravaskulárnym katétrom sa u pacientov liečených linezolidom pozorovala vyššia mortalita
v porovnaní s pacientmi liečenými vankomycínom/dikloxacilínom/oxacilínom [78/363 (21,5 %) oproti 58/363 (16,0 %)]. Hlavným faktorom ovplyvňujúcim mieru mortality bol stav grampozitívnej infekcie na začiatku liečby. Miera mortality bola podobná u pacientov s infekciou vyvolanou iba grampozitívnymi mikroorganizmami (pomer pravdepodobnosti 0,96; 95% interval spoľahlivosti:
0,58-1,59), ale bola signifikantne vyššia (p = 0,0162) v skupine s linezolidom u pacientov s infekciami vyvolanými iným patogénom alebo u pacientov bez iniciálne preukázaného patogénu (pomer pravdepodobnosti 2,48; 95% interval spoľahlivosti: 1,38-4,46). Najväčší rozdiel sa vyskytol počas liečby a do 7 dní po ukončení podávania skúšaného lieku. Počas klinického skúšania získalo infekciu vyvolanú gramnegatívnymi patogénmi viac pacientov v skupine s linezolidom a viac ich zomrelo na gramnegatívne alebo polymikrobiálne infekcie. Z toho dôvodu sa linezolid môže používať u pacientov s komplikovanými infekciami kože a mäkkých tkanív, u ktorých sa potvrdila alebo je možná sprievodná infekcia gramnegatívnymi mikroorganizmami, len vtedy, keď nie je k dispozícii žiadna iná alternatívna liečba (pozri časť 4.1). V takýchto prípadoch sa musí začať so súbežnou liečbou zameranou proti gramnegatívnym mikroorganizmom.
Hnačka a kolitída súvisiaca s antibiotikami
Hnačka súvisiaca s antibiotikami a kolitída súvisiaca s antibiotikami vrátane pseudomembranóznej kolitídy a hnačky súvisiacej s Clostridioides difficile bola hlásená v súvislosti s používaním takmer všetkých antibiotík vrátane linezolidu, v rozsahu závažnosti od miernej hnačky až po smrteľnú kolitídu. Preto je dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov, u ktorých sa vyskytne závažná hnačka počas alebo po použití linezolidu. V prípade podozrení alebo potvrdení na hnačku alebo kolitídu súvisiacu s antibiotikami sa má prebiehajúca liečba antibakteriálnymi látkami vrátane linezolidu ukončiť a majú sa okamžite zaviesť adekvátne liečebné opatrenia. V takýchto situáciách sú kontraindikované lieky inhibujúce peristaltiku.
Laktátová acidóza
V súvislosti s liečbou linezolidom bola hlásená laktátová acidóza. Pacientom, u ktorých sa počas liečby linezolidom objavia prejavy a príznaky metabolickej acidózy vrátane opakovanej nauzey alebo vracania, bolesti brucha, nízkej hladiny bikarbonátov alebo hyperventilácie, sa musí poskytnúť okamžitá lekárska starostlivosť. Ak sa vyskytne laktátová acidóza, v liečbe linezolidom sa má pokračovať, len ak prínos liečby preváži potenciálne riziká.
Porucha funkcie mitochondrií
Linezolid inhibuje mitochondriálnu syntézu proteínov. V dôsledku tejto inhibície môže dôjsť
k nežiaducim udalostiam ako je laktátová acidóza, anémia a neuropatia (optická alebo periférna); tieto
udalosti sú častejšie, ak sa liek používa dlhšie ako 28 dní.
Sérotonínový syndróm
Boli zaznamenané spontánne hlásenia sérotonínového syndrómu súvisiace so súbežným používaním linezolidu a sérotonínergných látok, vrátane antidepresív ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) a opioidov (pozri časť 4.5). Súbežné používanie linezolidu
a sérotonínergných látok je preto kontraindikované (pozri časť 4.3) okrem prípadov, kedy je súbežné používanie linezolidu a sérotonínergných látok nevyhnutné. V takýchto prípadoch majú byť pacienti starostlivo sledovaní kvôli prejavom a príznakom sérotonínového syndrómu, ako je kognitívna dysfunkcia, hyperpyrexia, hyperreflexia a nekoordinovanosť. Ak sa tieto prejavy alebo príznaky vyskytnú, lekári majú zvážiť prerušenie podávania jednej alebo oboch látok; ak sa vysadí súbežne užívaná sérotonínergná látka, môžu sa vyskytnúť príznaky z vysadenia.
Rabdomyolýza
Pri používaní linezolidu bola hlásená rabdomyolýza. Linezolid sa má používať s opatrnosťou
u pacientov s predispozičnými faktormi pre rabdomyolýzu. Ak sa spozorujú prejavy alebo príznaky rabdomyolýzy, liečba linezolidom sa má ukončiť a má sa začať s vhodnou liečbou.
Hyponatriémia a SIADH
U niektorých pacientov liečených linezolidom sa pozorovala hyponatriémia a/alebo syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (Syndrome of Inappropriate Antidiuretic Hormone Secretion; SIADH). Odporúča sa pravidelné sledovanie hladín sodíka v sére u pacientov s rizikom hyponatriémie, ako sú starší pacienti alebo pacienti užívajúci lieky, ktoré môžu znižovať hladiny sodíka v krvi (napr. tiazidové diuretiká ako je hydrochlórtiazid).
Periférna a optická neuropatia
U pacientov liečených linezolidom bola hlásená periférna neuropatia ako aj optická neuropatia
a optická neuritída, niekedy vedúca k strate videnia. Tieto hlásenia zahŕňali predovšetkým pacientov, ktorí boli liečení dlhšie ako maximálna odporúčaná dĺžka liečby 28 dní.
Všetci pacienti musia byť poučení, aby hlásili príznaky poškodenia zraku, ako sú zmeny v zrakovej ostrosti, zmeny farebného videnia, rozmazané videnie alebo poruchy zorného poľa. V takýchto prípadoch sa odporúča okamžité zhodnotenie a podľa potreby odporučenie k oftalmológovi. Ak niektorí pacienti používajú linezolid dlhšie ako odporúčaných 28 dní, ich zrakové funkcie majú byť pravidelne kontrolované.
Ak sa vyskytne periférna alebo optická neuropatia, má sa zvážiť prínos ďalšieho užívania linezolidu
oproti potenciálnym rizikám.
Riziko vzniku neuropatií sa môže zvýšiť, ak sa linezolid používa u pacientov, ktorí súbežne užívajú alebo nedávno užívali antimykobakteriálne lieky na liečbu tuberkulózy.
Kŕče
U pacientov liečených linezolidom bol hlásený výskyt kŕčov. Vo väčšine týchto prípadov mali pacienti výskyt záchvatov alebo rizikové faktory pre vznik záchvatov v anamnéze. Pacienti majú byť poučení, aby informovali svojho lekára, ak mali v minulosti záchvaty.
Inhibítory monoaminooxidázy
Linezolid je reverzibilný, neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (IMAO), avšak v dávkach používaných pri antibakteriálnej liečbe nevykazuje antidepresívny účinok. Sú k dispozícii len veľmi obmedzené údaje zo štúdií liekových interakcií a zo štúdií bezpečnosti linezolidu, ak sa podáva pacientom so základným ochorením a/alebo súbežne užívajúcim lieky, ktoré by ich mohli vystaviť
riziku inhibície MAO. Preto sa použitie linezolidu v takýchto prípadoch neodporúča, pokiaľ nie je možné dôkladné sledovanie a monitorovanie pacienta (pozri časti 4.3 a 4.5).
Použitie s potravinami bohatými na tyramín
Pacienti musia byť upozornení, aby nejedli veľké množstvá potravín bohatých na tyramín (pozri časť 4.5).
Superinfekcia
Účinky liečby linezolidom na fyziologickú mikroflóru neboli v klinických skúšaniach hodnotené.
Používanie antibiotík môže príležitostne viesť k premnoženiu necitlivých mikroorganizmov. Napríklad približne u 3 % pacientov, ktorí počas klinických skúšaní používali odporúčané dávky linezolidu, sa vyskytli kandidózy súvisiace s liekom. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, musia sa zaviesť príslušné liečebné opatrenia.
Osobitné skupiny pacientov
Linezolid sa má podávať s mimoriadnou opatrnosťou u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek a len vtedy, ak sa usúdi, že predpokladaný prínos prevažuje nad teoretickým rizikom (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene sa odporúča podávať linezolid len vtedy, ak predpokladaný prínos prevažuje nad teoretickým rizikom (pozri časti 4.2 a 5.2).
Zníženie fertility
Linezolid reverzibilne znižoval fertilitu a indukoval abnormálnu morfológiu spermií u dospelých samcov potkanov pri hladinách expozície približne rovnakých ako sú očakávané hladiny u ľudí; možné účinky linezolidu na mužský reprodukčný systém nie sú známe (pozri časť 5.3).
Klinické skúšania
Bezpečnosť a účinnosť linezolidu podávaného počas obdobia dlhšieho ako 28 dní nebola stanovená.
V kontrolovaných klinických skúšaniach sa nesledovali pacienti s diabetickými léziami na dolných končatinách, dekubitmi alebo ischemickými léziami, s ťažkými popáleninami alebo gangrénou. Preto sú skúsenosti s používaním linezolidu v liečbe takýchto ochorení obmedzené.
Pomocné látky
Glukóza
Obsahuje približne 12 g glukózy v dávke (300 ml). Musí sa to vziať do úvahy u pacientov s diabetes mellitus.
Sodík
Tento liek obsahuje 114 mg sodíka v dávke (300 ml), čo zodpovedá 5,7 % WHO odporúčaného
maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Inhibítory monoaminooxidázy
Linezolid je reverzibilný, neselektívny inhibítor monoaminooxidázy (IMAO). K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje zo štúdií liekových interakcií a zo štúdií bezpečnosti linezolidu podávaného pacientom súbežne užívajúcim lieky, ktoré by ho mohli vystaviť riziku inhibície MAO. Preto sa použitie linezolidu v takýchto prípadoch neodporúča, pokiaľ nie je možné dôkladné sledovanie
a monitorovanie pacienta (pozri časti 4.3 a 4.4).
Možné interakcie vedúce k zvýšeniu krvného tlaku
U zdravých normotenzných dobrovoľníkov vystupňoval linezolid zvýšenie tlaku krvi vyvolané
pseudoefedrínom a fenylpropanolamínium-chloridom. Súbežné podávanie linezolidu
s pseudoefedrínom alebo fenylpropanolamínom spôsobilo priemerné zvýšenie systolického tlaku krvi
-
30-40 mmHg v porovnaní so zvýšením o 11-15 mmHg pri podávaní samotného linezolidu,
-
14-18 mmHg pri podávaní samotného pseudoefedrínu alebo fenylpropanolamínu a o 8-11 mmHg pri podávaní placeba. U hypertenzných pacientov sa podobné štúdie neuskutočnili. Odporúča sa starostlivé titrovanie dávok liekov s vazopresívnym účinkom vrátane dopamínergných látok, aby sa pri súbežnom podávaní s linezolidom dosiahla žiaduca odpoveď.
Možné sérotonínergné interakcie
U zdravých dobrovoľníkov sa skúmala možná lieková interakcia s dextrometorfánom. Dextrometorfán (v dvoch dávkach po 20 mg s odstupom 4 hodín) sa účastníkom podával samostatne alebo spolu
s linezolidom. U zdravých osôb, ktoré užívali linezolid s dextrometorfánom, sa nepozorovali žiadne účinky sérotonínového syndrómu (zmätenosť, delírium, nepokoj, tremor, sčervenanie, potenie
a hyperpyrexia).
Skúsenosti po uvedení lieku na trh: Bolo zaznamenané jedno hlásenie o pacientovi, u ktorého sa prejavili účinky podobné sérotonínovému syndrómu počas používania linezolidu a dextrometorfánu, ktoré ustúpili po vysadení oboch liekov.
Počas klinického používania linezolidu so sérotonínergnými látkami vrátane antidepresív, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), a opioidov boli hlásené prípady sérotonínového syndrómu Preto hoci je súbežné používanie kontraindikované (pozri časť 4.3), starostlivosť o pacientov, u ktorých je liečba linezolidom a sérotonínergnými látkami nevyhnutná, je opísaná v časti 4.4.
Použitie s potravinami bohatými na tyramín
U osôb, ktoré dostávali súbežne linezolid a tyramín v dávke menšej ako 100 mg, sa nepozoroval žiadny signifikantný vzostup tlaku krvi. To naznačuje, že je nutné vyhýbať sa len nadmernému príjmu jedla a nápojov s vysokým obsahom tyramínu (napr. zrelé syry, kvasnicový extrakt, nedestilované alkoholické nápoje a výrobky z fermentovaných sójových bôbov, ako je sójová omáčka).
Lieky metabolizované cytochrómom P450
Linezolid nie je v detegovateľnej miere metabolizovaný enzýmovým systémom cytochrómu P450 (CYP) a neinhibuje žiadnu z klinicky významných izoforiem CYP (1A2, 2C9, 2C19, 2D6, 2E1, 3A4) u ľudí. Linezolid takisto neindukuje izoenzýmy P450 u potkanov. Preto sa s linezolidom neočakávajú žiadne liekové interakcie indukované CYP450.
Rifampicín
Účinok rifampicínu na farmakokinetiku linezolidu bol študovaný u šestnástich zdravých dospelých dobrovoľníkov mužov, ktorým sa podával linezolid 600 mg dvakrát denne počas 2,5 dňa spolu so 600 mg rifampicínu jedenkrát denne alebo bez neho počas 8 dní. Rifampicín znížil Cmax linezolidu priemerne o 21 % [90 % IS, 15, 27] a AUC priemerne o 32 % [90 % IS, 27, 37]. Mechanizmus tejto interakcie a jej klinický význam nie sú známe.
Warfarín
Ak sa k liečbe linezolidom v rovnovážnom stave pridal warfarín, bolo zaznamenané 10% zníženie priemerných maximálnych hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (International Normalised Ratio, INR) s 5-percentným znížením AUC INR. Pre posúdenie klinického významu týchto nálezov sú údaje od pacientov, ktorí používali warfarín súbežne s linezolidom, nedostatočné.
Gravidita
Existujú obmedzené údaje o použití linezolidu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Existuje potenciálne riziko u ľudí.
Linezolid sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je nevyhnutne potrebné, t. j. len ak potenciálny prínos preváži teoretické riziko.
Dojčenie
Údaje zo skúšaní na zvieratách naznačujú, že linezolid a jeho metabolity môžu prechádzať do
materského mlieka, a preto sa má dojčenie prerušiť pred začatím a počas podávania linezolidu.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách spôsobil linezolid zníženie plodnosti (pozri časť 5.3).
Nižšie uvedená tabuľka uvádza zoznam nežiaducich účinkov lieku s frekvenciou založenou na údajoch zahŕňajúcich všetky kauzality z klinických skúšaní, do ktorých bolo zaradených viac ako
6 000 dospelých pacientov, ktorí dostávali odporúčané dávky linezolidu po dobu až 28 dní.
Najčastejšími hlásenými nežiaducimi účinkami boli hnačka (8,9 %), nauzea (6,9 %), vracanie (4,3 %) a bolesť hlavy (4,2 %).
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie spojené s liekom, ktoré viedli k prerušeniu liečby, boli bolesť hlavy, hnačka, nauzea a vracanie. Asi 3 % pacientov prerušili liečbu kvôli výskytu nežiaducej reakcie spojenej s liekom.
Ďalšie nežiaduce reakcie hlásené po uvedení lieku na trh sú zahrnuté v tabuľke.
Nižšie uvedené nežiaduce účinky boli pozorované a hlásené počas liečby linezolidom s nasledujúcimi frekvenciami: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Infekcie a nákazy | kandidóza, orálna kandidóza, vaginálna kandidóza, mykotické infekcie | kolitída súvisiaca s antibiotikami, vrátanepseudomembranóznej kolitídy*, vaginitída | ||
| Poruchy krvi a lymfatického systému | trombocytopénia*, anémia*† | pancytopénia*, leukopénia*, neutropénia, eozinofília | sideroblastová anémia* | myelosupresia* |
| Poruchy imunitného systému | anafylaxia | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | hyponatriémia, hypoglykémia | laktátová acidóza* | ||
| Psychické poruchy | insomnia | |||
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy, zmeny vnímania chuti (kovová chuť), závrat | kŕče*, periférna neuropatia*, hypestézia, parestézia | sérotonínový syndróm** |
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Poruchy oka | optická neuropatia*, rozmazané videnie* | zmeny v zornom poli* | optická neuritída*, strata videnia*, zmeny v zrakovej ostrosti*, zmeny vo vnímaní farieb* | |
| Poruchy ucha a labyrintu | tinitus | |||
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti | arytmia (tachykardia) | |||
| Poruchy ciev | hypertenzia | tranzitórny ischemický atak, flebitída, tromboflebitída | ||
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | hnačka, nauzea, vracanie, lokalizovaná alebo celková bolesť brucha, zápcha, dyspepsia | pankreatitída, gastritída, abdominálna distenzia, suchosť v ústach, glositída, riedka stolica, stomatitída, zmenafarby alebo porucha jazyka | povrchové zafarbenie zubov, čierny chlpatý jazyk | |
| Poruchy pečenea žlčových ciest | abnormálne výsledky funkčných pečeňových testov; zvýšenie hodnôt AST, ALT aleboalkalickej fosfatázy | zvýšenie hodnôtcelkového bilirubínu | ||
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | svrbenie, vyrážka | angioedém, urtikária, bulózna dermatitída, dermatitída, diaforéza | toxická epidermálna nekrolýza#, Stevensov-Johnsonov syndróm#, hypersenzitívna vaskulitída | alopécia |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva | rabdomyolýza* | |||
| Poruchy obličieka močových ciest | zvýšená hladina dusíka močoviny v krvi | zlyhávanie obličiek, zvýšená hladina kreatinínu, polyúria | ||
| Poruchyreprodukčnéhosystému a prsníkov | vulvovaginálne poruchy | |||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | horúčka, lokalizovaná bolesť | triaška, únava, bolesť v mieste podania injekcie, zvýšený pocit smädu |
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | BiochémiaZvýšená hladina LDH, kreatínfosfokinázy, lipázy, amylázy alebo glukózy stanovenej po jedle. Znížené hladiny celkových bielkovín, albumínu, sodíka alebo vápnika.Zvýšená alebo znížená hladina draslíka alebo bikarbonátu.Hematológia Zvýšený počet neutrofilov alebo eozinofilov. Znížená hladina hemoglobínu, hematokritu alebo počtu erytrocytov.Zvýšený alebo znížený počet trombocytov alebo leukocytov. | BiochémiaZvýšená hladina sodíka alebo vápnika. Znížená hladina glukózy stanovenej po jedle. Zvýšená alebo znížená hladina chloridov.HematológiaZvýšený počet retikulocytov. Znížený počet neutrofilov. |
* Pozri časť 4.4.
# Frekvencia nežiaduceho účinku bola odhadnutá použitím „Pravidla 3“.
† Pozri nižšie.
Nasledujúce nežiaduce účinky linezolidu sa v zriedkavých prípadoch považovali za závažné: lokalizovaná bolesť brucha, tranzitórne ischemické ataky a hypertenzia.
† V kontrolovaných klinických skúšaniach, v ktorých sa linezolid podával počas až 28 dní, bola u 2,0 % pacientov hlásená anémia. U pacientov so život ohrozujúcimi infekciami a súčasnými komorbiditami, ktorí boli zaradení do programu umožňujúcemu poskytnúť pacientovi liek
z humanitárnych dôvodov („compassionate use“), bol percentuálny podiel pacientov, u ktorých sa vyvinula anémia pri užívaní linezolidu ≤ 28 dní, 2,5 % (33/1 326) v porovnaní s 12,3 % (53/430) pri liečbe > 28 dní. Percentuálny podiel prípadov, u ktorých sa v dôsledku liečby vyvinula závažná forma anémie vyžadujúca transfúziu krvi, bol u pacientov liečených ≤ 28 dní 9 % (3/33) a u pacientov liečených > 28 dní 15 % (8/53).
Pediatrická populácia
Bezpečnostné údaje z klinických skúšaní u viac ako 500 pediatrických pacientov (od narodenia do 17 rokov) nenaznačujú, že by sa bezpečnostný profil linezolidu u pediatrických pacientov líšil od bezpečnostného profilu u dospelých pacientov.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Nie je známe špecifické antidotum.
Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania. Avšak nasledujúce informácie môžu byť užitočné:
Odporúča sa podporná liečba spolu s udržiavaním glomerulárnej filtrácie. Približne 30 % dávky linezolidu sa odstráni počas trojhodinovej hemodialýzy, ale nie sú k dispozícii údaje o odstránení linezolidu peritoneálnou dialýzou alebo hemoperfúziou. Dva primárne metabolity linezolidu sa tiež do určitej miery odstraňujú hemodialýzou.
Prejavmi toxicity po dávkach linezolidu 3 000 mg/kg/deň u potkanov boli znížená aktivita a ataxia,
zatiaľ čo u psov, ktorým sa podával linezolid v dávke 2 000 mg/kg/deň, sa vyskytlo vracanie a triaška.
Farmakologické vlastnosti - Linezolid 300 ml/600 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, iné antibiotiká, ATC kód: J01XX08.
Všeobecné vlastnosti
Linezolid je syntetická antibakteriálna látka, ktorá patrí do novej triedy antimikrobiálnych látok, oxazolidinónov. In vitro je účinný proti aeróbnym grampozitívnym baktériám a anaeróbnym mikroorganizmom. Linezolid selektívne inhibuje syntézu bakteriálnych bielkovín pomocou jedinečného mechanizmu účinku. Špecificky sa viaže na príslušné miesto na bakteriálnom ribozóme (23S podjednotky 50S) a bráni tak tvorbe funkčného iniciačného komplexu 70S, ktorý je základnou zložkou translačného procesu.
Postantibiotický účinok (PostAntibiotic Effect, PAE) linezolidu pre Staphylococcus aureus bol in vitro približne 2 hodiny. Pri jeho stanovení na zvieracích modeloch bol PAE in vivo 3,6 hodiny pre Staphylococcus aureus a 3,9 hodiny pre Streptococcus pneumoniae. V štúdiách na zvieratách bol kľúčovým farmakodynamickým parametrom účinnosti čas, za ktorý plazmatické hladiny linezolidu prevýšili minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) infikujúceho mikroorganizmu.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálna inhibičná koncentrácia) pre testovanie citlivosti boli stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) pre linezolid a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx.
Citlivosť
Prevalencia získanej rezistencie pre vybrané druhy sa líši geograficky a v čase, preto sú potrebné miestne údaje o rezistencii, najmä pri liečbe závažných infekcií. Ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom u niektorých typov infekcií sporná, je potrebné sa poradiť s odborníkom.
Kategória
Citlivé organizmy
Grampozitívne aeróby: Enterococcus faecalis Enterococcus faecium* Staphylococcus aureus* Koaguláza-negatívne stafylokoky Streptococcus agalactiae* Streptococcus pneumoniae* Streptococcus pyogenes* Streptokoky skupiny C Streptokoky skupiny G
Grampozitívne anaeróby: Clostridium perfringens Peptostreptococcus anaerobius Peptostreptococcus species
Rezistentné organizmy
Haemophilus influenzae Moraxella catarrhalis Neisseria species Enterobacteriaceae Pseudomonas species
Klinická účinnosť pre citlivé izoláty sa potvrdila v schválených klinických indikáciách.
Aj keď linezolid vykazuje in vitro určitú účinnosť voči Legionella, Chlamydia pneumoniae
a Mycoplasma pneumoniae, údaje na potvrdenie klinickej účinnosti sú nedostatočné.
Rezistencia
Skrížená rezistencia
Mechanizmus účinku linezolidu sa líši od iných tried antibiotík. Štúdie in vitro s klinickými izolátmi (vrátane stafylokokov rezistentných na meticilín, enterokokov rezistentných na vankomycín
a streptokokov rezistentných na penicilín a erytromycín) ukazujú, že linezolid je zvyčajne účinný proti
mikroorganizmom, ktoré sú rezistentné na jednu alebo viac tried antimikrobiálnych látok. Rezistencia na linezolid súvisí s bodovými mutáciami na 23S rRNA.
Tak ako sa zaznamenalo pri iných antibiotikách, pri použití u pacientov s ťažko liečiteľnými infekciami a/alebo pri dlhodobej liečbe, bol aj pri linezolide pozorovaný náhly pokles citlivosti. Rezistencia na linezolid bola hlásená pri enterokokoch, Staphylococcus aureus a koaguláza-negatívnych stafylokokoch. Toto sa vo všeobecnosti dáva do súvislosti s predĺženou dobou liečby a prítomnosťou protetických materiálov alebo nedrénovaných abscesov. Ak sa v nemocnici potvrdí výskyt organizmov rezistentných na antibiotiká, je potrebné sprísniť opatrenia na kontrolu infekcií.
Informácie z klinických skúšaní
Štúdie v pediatrickej populácii
V otvorenej štúdii bola účinnosť linezolidu (10 mg/kg každých 8 hodín) porovnávaná
s vankomycínom (10-15 mg/kg každých 6-24 hodín) pri liečbe infekcií spôsobených suspektnými alebo potvrdenými rezistentnými grampozitívnymi patogénmi (vrátane nozokomiálnej pneumónie, komplikovaných infekcií kože a kožných štruktúr, bakteriémie súvisiacej so zavedením katétra, bakteriémie neznámeho pôvodu a iných infekcií) u detí od narodenia do 11 rokov. Miera klinického vyliečenia v klinicky hodnotiteľnej populácii bola 89,3 % (134/150) pre linezolid a 84,5 % (60/71) pre vankomycín (95 % IS: -4,9, 14,6).
Linezolid obsahuje predovšetkým (s)-linezolid, ktorý je biologicky aktívny a metabolizuje sa na inaktívne metabolity.
Absorpcia
Linezolid sa rýchlo a extenzívne absorbuje po perorálnom podaní. Maximálne plazmatické koncentrácie sa dosiahnu do 2 hodín od podania. Absolútna biologická dostupnosť linezolidu po perorálnom podaní (perorálne a intravenózne podanie v skríženej štúdii) je úplná (približne 100 %).
Absorpciu signifikantne neovplyvňuje príjem potravy a absorpcia perorálnej suspenzie je podobná tej, ktorá sa dosahuje u filmom obalených tabliet.
Hodnoty Cmax a Cmin linezolidu v plazme (priemerné hodnoty a [SD]) v rovnovážnom stave po podaní
600 mg intravenózne dvakrát denne boli 15,1 [2,5] mg/l a 3,68 [2,68] mg/l, v uvedenom poradí.
V ďalšej štúdii sa po perorálnom podávaní 600 mg linezolidu dvakrát denne až do rovnovážneho stavu stanovili Cmax a Cmin na 21,2 [5,8] mg/l a 6,15 [2,94] mg/l, v uvedenom poradí. Rovnovážny stav sa dosiahne na druhý deň podávania.
Distribúcia
Distribučný objem v rovnovážnom stave u zdravých dospelých osôb je priemerne asi 40-50 litrov
a približuje sa k celkovému objemu vody v organizme. Väzba na plazmatické bielkoviny je približne
31 % a nie je závislá od koncentrácie.
Koncentrácie linezolidu sa stanovovali v rôznych telesných tekutinách u obmedzeného počtu účastníkov v štúdiách s opakovaným podávaním. Pomer koncentrácie linezolidu v slinách a v pote vzhľadom ku koncentrácii v plazme bol 1,2:1,0 a 0,55:1,0, v uvedenom poradí. Pomer Cmax
v rovnovážnom stave meraný v tekutine epiteliálnej výstelky a v pľúcnych alveolárnych bunkách bol 4,5:1,0 a 0,15:1,0, v uvedenom poradí. V štúdii s malým počtom účastníkov s ventrikuloperitoneálnym skratom (shuntom) a v podstate bez príznakov meningitídy bol po viacnásobnom podaní linezolidu pomer Cmax v cerebrospinálnej tekutine k plazmatickej koncentrácii 0,7:1,0.
Biotransformácia
Linezolid sa primárne metabolizuje oxidáciou morfolínového kruhu, čo vedie predovšetkým k vzniku dvoch neaktívnych derivátov karboxylovej kyseliny s otvoreným kruhom; metabolit kyseliny aminoetoxyoctovej (PNU-142300) a metabolit hydroxyetylglycínu (PNU-142586). Metabolit hydroxyetylglycínu (PNU-142586) prevažuje medzi metabolitmi u človeka, a predpokladá sa, že vzniká neenzymatickým procesom. Metabolit kyseliny aminoetoxyoctovej (PNU-142300) je prítomný v menšom množstve. Určili sa aj nevýznamné množstvá ďalších neaktívnych metabolitov.
Eliminácia
U pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa linezolid v rovnovážnom stave vylučuje predovšetkým do moču ako PNU-142586 (40 %), pôvodná látka (30 %) a PNU-142300 (10 %). V stolici sa nezistilo prakticky žiadne množstvo pôvodnej látky, zatiaľ čo približne 6 % z každej dávky sa objavilo v stolici ako PNU-142586 a 3 % ako PNU-142300. Eliminačný polčas linezolidu je priemerne asi 5-7 hodín.
Mimoobličkový klírens predstavuje približne 65 % celkového klírensu linezolidu. So zvyšujúcimi sa dávkami linezolidu sa v jeho klírense pozoruje malý stupeň nelinearity. Zdá sa, že je to dôsledok nižšieho obličkového a mimoobličkového klírensu pri vyšších koncentráciách linezolidu. Rozdiel
v klírense je však malý a nemá vplyv na zdanlivý eliminačný polčas.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (t.j. klírens kreatinínu < 30 ml/min) bol po jednorazovom podaní 600 mg 7- až 8-násobný vzostup plazmatických hladín dvoch hlavných metabolitov linezolidu. Nezistilo sa však zvýšenie AUC pôvodnej látky. Aj keď sa hemodialýzou odstráni časť hlavných metabolitov, po jednorazovom podaní 600 mg boli plazmatické hladiny metabolitov po hemodialýze stále výrazne vyššie ako boli pozorované u pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek.
U 24 pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek, pričom 21 z nich bolo na pravidelnej hemodialýze, boli po niekoľkých dňoch podávania linezolidu maximálne plazmatické koncentrácie dvoch hlavných metabolitov asi 10-násobne vyššie ako boli pozorované u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Maximálne plazmatické koncentrácie linezolidu neboli ovplyvnené.
Klinický význam týchto pozorovaní nebol stanovený, keďže v súčasnosti sú dostupné len obmedzené
údaje o bezpečnosti lieku (pozri časti 4.2 a 4.4).
Porucha funkcie pečene
Obmedzené údaje nasvedčujú, že farmakokinetika linezolidu, PNU-142300 a PNU-142586 sa nemení u pacientov s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (t. j. trieda A alebo B podľa Childovej-Pughovej klasifikácie). Farmakokinetika linezolidu u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (t. j. trieda C podľa Childovej-Pughovej klasifikácie) nebola hodnotená. Keďže sa však linezolid metabolizuje neenzymatickou cestou, nepredpokladá sa významné ovplyvnenie jeho metabolizmu pri poruche funkcie pečene (pozri časti 4.2 a 4.4).
Pediatrická populácia (< 18 rokov veku)
Údaje o bezpečnosti a účinnosti linezolidu v pediatrickej populácii (< 18 rokov veku) sú nedostatočné, a preto sa používanie linezolidu v tejto vekovej skupine neodporúča (pozri časť 4.2). Na určenie bezpečnosti a účinnosti odporúčaného dávkovania sú potrebné ďalšie štúdie. Farmakokinetické štúdie naznačujú, že po jednorazovej dávke a opakovaných dávkach u detí (vo veku 1 týždeň až 12 rokov) klírens linezolidu (vypočítaný na základe telesnej hmotnosti v kg) bol vyšší u pediatrických pacientov ako u dospelých, ale znižoval sa so zvyšujúcim sa vekom.
U detí vo veku 1 týždeň až 12 rokov podávanie 10 mg/kg každých 8 hodín denne viedlo k expozícii
približujúcej sa tej, ktorá je dosiahnutá pri dávkovaní 600 mg dvakrát denne u dospelých.
U novorodencov do 1 týždňa veku sa systémový klírens linezolidu (vypočítaný na základe telesnej hmotnosti v kg) v prvom týždni života rýchlo zvyšuje. Preto budú mať novorodenci, ktorým sa podáva 10 mg/kg každých 8 hodín denne, najväčšiu systémovú expozíciu v prvý deň po pôrode. Pri tomto dávkovacom režime sa však počas prvého týždňa života neočakáva nadmerná akumulácia, keďže klírens sa v tomto období rýchlo zvyšuje.
U dospievajúcich (vo veku 12 až 17 rokov) bola farmakokinetika linezolidu podobná ako u dospelých po dávke 600 mg. Preto dospievajúci, ktorým bude podávaných 600 mg každých 12 hodín denne, budú mať podobnú expozíciu ako u dospelých užívajúcich rovnakú dávku.
U pediatrických pacientov s ventrikuloperitoneálnym skratom (shuntom), ktorým bol podávaný linezolid 10 mg/kg buď každých 12 alebo 8 hodín, boli zaznamenané rôzne koncentrácie linezolidu v mozgovomiechovom moku po podaní buď jednorazovej alebo opakujúcich sa dávok linezolidu. Terapeutické koncentrácie sa v moku nedosiahli ani neudržali konzistentne. Preto sa neodporúča používať linezolid na empirickú liečbu pediatrických pacientov s infekciami centrálneho nervového systému.
Starší pacienti
U starších pacientov vo veku 65 rokov a viac sa farmakokinetika linezolidu signifikantne nemení.
Ženy
Ženy majú o niečo menší distribučný objem ako muži a priemerná hodnota klírensu sa u nich znižuje po korekcii na telesnú hmotnosť približne o 20 %. U žien sú vyššie plazmatické koncentrácie, čo možno čiastočne pripísať rozdielu v telesnej hmotnosti. Keďže však priemerný polčas linezolidu nie je signifikantne odlišný u mužov a u žien, nepredpokladá sa, že plazmatické koncentrácie u žien značne prevýšia už stanovené koncentrácie, ktoré sú dobre tolerované, a preto nie je potrebná úprava dávkovania.
Farmaceutické informácie - Linezolid 300 ml/600 mg
monohydrát glukózy citrónan sodný kyselina citrónová
koncentrovaná kyselina chlorovodíková (na úpravu pH) hydroxid sodný (na úpravu pH)
voda na injekcie
Do roztoku sa nesmú pridávať žiadne aditíva. Ak sa linezolid podáva súbežne s inými liekmi, každý liek sa musí podať oddelene podľa príslušných pokynov na spôsob podávania. Ak sa používa tá istá intravenózna súprava pre následné podanie infúzií niekoľkých liekov, súprava sa musí prepláchnuť pred a po podaní linezolidu kompatibilným infúznym roztokom (pozri časť 6.6).
Je známe, že linezolid je fyzikálne inkompatibilný s nasledujúcimi zlúčeninami: amfotericín B, chlórpromazínium-chlorid, diazepam, pentamidínium-izetionát, erytromycínium-laktobionát, sodná soľ fenytoínu a sulfametoxazol/trimetoprim. Okrem toho je chemicky inkompatibilný s disodnou soľou ceftriaxónu.
Pred otvorením: 2 roky.
Po otvorení:
Chemická a fyzikálna stabilita lieku bola preukázaná po dobu 24 hodín pri 25 °C a pri 2-8 °C.
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia nevylučuje riziko kontaminácie, je nutné liek použiť okamžite. Pokiaľ nie je roztok okamžite použitý, za čas a podmienky uchovávania zodpovedá používateľ.
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
Až do času použitia uchovávajte v pôvodnom obale (vonkajšia fólia a škatuľa) na ochranu pred
svetlom.
Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
300 ml roztoku v jednorazovom, pripravenom na použitie, viacvrstvovom infúznom vaku
z polyolefínovej fólie bez obsahu PVC s polyizoprénovou plastovou portovou hadičkou
a polykarbonátovým „twist-off“ konektorom. Vaky sú zatavené vo fóliovom laminátovom obale (polyester/polypropén hliníkový film). Vaky sú balené v kartónovej škatuli.
Veľkosť balenia: 1 alebo 10 infúznych vakov.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Len na jednorazové použitie.
Odstráňte vonkajšiu fóliu až tesne pred použitím, potom pevným stlačením vaku skontrolujte, či nedochádza k malým únikom roztoku. Ak vak presakuje, nepoužívajte ho, pretože sterilita roztoku môže byť narušená.
Pred použitím sa má liek vizuálne skontrolovať. Použiť sa môže len číry roztok bez viditeľných tuhých častíc.
Nepoužívajte tieto vaky v sériových spojeniach. Všetok nepoužitý roztok musí byť zlikvidovaný. Nepoužívajte znovu čiastočne použité vaky.
Infúzny roztok Linezolid Kalceks je kompatibilný s nasledujúcimi roztokmi:
-
infúzny roztok glukózy 50 mg/ml (5%);
-
infúzny roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9%);
-
Ringerov injekčný roztok s laktátom (Hartmannov roztok).
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami.