Bicalutamide Pharmevid 150 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore onkológia v urológii
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore urológia pediatrická urológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Bicalutamide 150 mg
Bicalutamide Pharmevid 150 mg je indikovaný buď ako monoterapia alebo ako adjuvantná liečba
k radikálnej prostatektómii alebo rádioterapii u pacientov s lokálne pokročilým karcinómom prostaty s vysokým rizikom progresie ochorenia (pozri časť 5.1).
Bicalutamide Pharmevid 150 mg je tiež indikovaný na liečbu pacientov s lokálne pokročilým nemetastázujúcim karcinómom prostaty, u ktorých sa chirurgická kastrácia alebo iný lekársky zákrok nepovažujú za vhodné alebo akceptovateľné.
Dávkovanie
Dospelí muži vrátane starších mužov: dávkovanie je jedna 150 mg tableta užívaná perorálne jedenkrát denne.
Bicalutamide Pharmevid 150 mg sa má užívať nepretržite aspoň 2 roky alebo do progresie ochorenia.
Pediatrická populácia
Bikalutamid je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. U pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene môže dôjsť k zvýšenej akumulácii lieku (pozri časť 4.4).
Spôsob podávania
Tablety sa majú prehltnúť vcelku a zapiť tekutinou.
Liečba sa má začať pod priamym dohľadom odborného lekára a pacienti majú byť pravidelne sledovaní.
Bikalutamid sa intenzívne metabolizuje v pečeni. Údaje naznačujú, že eliminácia bikalutamidu môže byť pomalšia u osôb so závažnou poruchou funkcie pečene, čo môže viesť k zvýšenej akumulácii bikalutamidu. Preto sa má bikalutamid používať obozretne u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene.
Kvôli možným zmenám pečene sa má zvážiť pravidelné vyšetrenie funkcie pečene. Predpokladá sa, že väčšina zmien sa objaví v priebehu prvých 6 mesiacov liečby bikalutamidom.
Zriedkavo sa v súvislosti s bikalutamidom pozorovali závažné zmeny pečene a zlyhanie pečene boli hlásené aj smrteľné prípady (pozri časť 4.8). Ak sú zmeny závažné, liečba bikalutamidom sa má ukončiť.
U pacientov s ochorením srdca sa odporúča pravidelné sledovanie funkcie srdca.
U pacientov s objektívnou progresiou ochorenia spolu so zvýšeným PSA sa má zvážiť ukončenie liečby bikalutamidom.
Preukázalo sa, že bikalutamid inhibuje cytochróm P450 (CYP 3A4), preto je potrebná opatrnosť pri súbežnom podávaní s liečivami, ktoré sa metabolizujú predovšetkým prostredníctvom CYP 3A4 (pozri časti 4.3 a 4.5).
U pacientov, ktorí užívali bikalutamid, boli v zriedkavých prípadoch hlásené reakcie z fotosenzitivity. Pacientom treba odporučiť, aby sa počas liečby liekom Bicalutamide Pharmevid 150 mg vyhli priamemu vystavovaniu sa nadmernému slnečnému alebo UV žiareniu a aby zvážili používanie prípravkov na opaľovanie. V prípade dlhšie pretrvajúcej a/alebo závažnej reakcie z fotosenzitivity sa má začať vhodná symptomatická liečba.
Androgénová deprivačná liečba môže spôsobiť predĺženie QT intervalu.
U pacientov s predĺžením QT intervalu v anamnéze alebo s rizikovými faktormi pre predĺženie QT intervalu a u pacientov súbežne užívajúcich lieky, ktoré môžu predĺžiť QT interval (pozri
časť 4.5), majú lekári zhodnotiť pomer medzi prínosom a rizikom vrátane možnosti vzniku torsade de pointes predtým, ako začnú liečbu liekom Bicalutamide Pharmevid.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, lapónskeho deficitu laktázy alebo glukózo-galaktózovej malabsorpcie nesmú užívať tento liek.
Štúdie in vitro preukázali, že R-bikalutamid je inhibítorom CYP 3A4 so slabšími inhibičnými účinkami na aktivitu CYP 2C9, 2C19 a 2D6.
Hoci klinické štúdie s fenazónom ako markerom aktivity cytochrómu P450 (CYP) neposkytli žiadny dôkaz o možnej liekovej interakcii s bikalutamidom, priemerná expozícia (AUC) midazolamu sa po súbežnom podávaní s bikalutamidom počas 28 dní zvýšila až o 80 %. Pre liečivá s úzkym terapeutickým indexom by mohlo byť takéto zvýšenie dôležité.
Súbežné používanie terfenadínu, astemizolu a cisapridu je ako také kontraindikované (pozri časť 4.3) a pri súbežnom podávaní bikalutamidu s látkami ako cyklosporín a blokátory vápnikových kanálov je potrebná opatrnosť. U týchto liečiv bude možno potrebné znížiť dávkovanie, predovšetkým ak sa prejaví silnejší alebo nežiaduci účinok liečiva. V prípade cyklosporínu sa odporúča starostlivo sledovať plazmatické koncentrácie a klinický stav, a to na začiatku liečby bikalutamidom alebo po jej ukončení.
Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní bikalutamidu spolu s inými liekmi, ktoré môžu inhibovať oxidáciu liečiva, napr. s cimetidínom a ketokonazolom. Teoreticky by to mohlo spôsobiť zvýšenie plazmatických koncentrácií bikalutamidu, ktoré by teoreticky mohli viesť k zvýšeniu vedľajších účinkov.
Štúdie in vitro preukázali, že bikalutamid môže vytesniť warfarín (kumarínové antikoagulans) z jeho väzby na proteíny. Preto sa odporúča starostlivo sledovať protrombínový čas, ak sa bikalutamid začína podávať pacientom, ktorí už užívajú kumarínové antikoagulanciá.
Keďže androgénová deprivačná liečba môže spôsobiť predĺženie QT intervalu, je potrebné starostlivo zvážiť súbežné použitie lieku Bicalutamide Pharmevid s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú
QT interval alebo majú schopnosť vyvolať torsade de pointes, akými sú napríklad antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, dizopyramid) alebo triedy III (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid), metadón, moxifloxacín, antipsychotiká, atď. (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie boli vykonané len u dospelých pacientov.
Gravidita
Bikalutamid je kontraindikovaný u žien a nesmie sa podať gravidným ženám.
Dojčenie
Bikalutamid sa nesmie podávať dojčiacim matkám.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách sa pozorovala reverzibilná porucha plodnosti samcov (pozri časť 5.3). Treba predpokladať, že u mužov nastane obdobie zníženej plodnosti alebo neplodnosti.
Nie je pravdepodobné, že by bikalutamid narušil schopnosť pacientov viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Je však potrebné poznamenať, že sa občas môže vyskytnúť ospalosť. Ak sa u pacienta vyskytne, má byť opatrný.
V tejto časti sú nežiaduce účinky definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až
< 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 1: Frekvencia nežiaducich reakcií.
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduca udalosť |
| Poruchy krvi a lymfatickéhosystému | časté | anémia |
| Poruchy imunitného systému | menej časté | precitlivenosť, angioedém,urtikária |
| Poruchy metabolizmu a výživy | časté | znížená chuť do jedla |
| Psychické poruchy | časté | znížené libido, depresia |
| Poruchy nervového systému | časté | závrat, somnolencia |
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti | neznáme | predĺženie QT intervalu (pozričasti 4.4 a 4.5) |
| Poruchy ciev | časté | návaly tepla |
| Poruchy dýchacej sústavy,hrudníka a mediastína | menej časté | intersticiálna choroba pľúce(hlásené boli smrteľné prípady) |
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | časté | bolesť brucha, zápcha,dyspepsia, flatulencia, nauzea |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | častézriedkavé | hepatotoxicita, žltačka, hypertransaminazémiaa zlyhanie pečened (hlásené boli smrteľné prípady) |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | veľmi časté častézriedkavé | vyrážkaalopécia, hirzutizmus/opätovný rast vlasov, suchá kožac, pruritusreakcia z fotosenzitivity |
| Poruchy obličiek a močovýchciest | časté | hematúria |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | veľmi častéčasté | gynekomastia a citlivosť prsníkovberektilná dysfunkcia |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | veľmi častéčasté | asténiabolesť na hrudníku, edém |
| Laboratórne a funkčnévyšetrenia | časté | zvýšenie telesnej hmotnosti |
-
Hepatálne zmeny sú zriedkavo závažné a často boli prechodné, ustúpili alebo sa zmiernili počas pokračujúcej liečby alebo po ukončení liečby.
-
U väčšiny pacientov, ktorí užívali bikalutamid 150 mg v monoterapii, sa vyskytla gynekomastia a/alebo bolestivosť prsníkov. V štúdiách sa tieto príznaky považovali za závažné u menej ako
5 % pacientov. Gynekomastia nemusí po ukončení liečby spontánne ustúpiť, najmä po dlhodobej liečbe.
-
Kvôli kódovacím konvenciám použitým v štúdiách zameraných na včasný karcinóm prostaty (Early Prostate Cancer, EPC) bola nežiaduca udalosť „suchá koža“ kódovaná v systéme COSTART pod výrazom „vyrážka“. Pri 150 mg dávke, preto nie je možné stanoviť frekvenciu osobitne priradenú k tejto nežiaducej udalosti, predpokladá sa však rovnaká frekvencia ako
pri 50 mg dávke.
-
Uvedené ako nežiaduci účinok lieku po posúdení údajov získaných po uvedení lieku na trh. Frekvencia bola stanovená na základe výskytu zlyhania pečene ako nežiaducej udalosti hlásenej u pacientov v skupine užívajúcej bikalutamid v otvorenej fáze štúdií EPC so 150 mg dávkou.
-
Uvedená ako nežiaduci účinok lieku po posúdení údajov získaných po uvedení lieku na trh. Frekvencia bola stanovená na základe výskytu intersticiálnej pneumónie ako nežiaducej udalosti hlásenej v období náhodne pridelenej liečby v štúdiách EPC so 150 mg dávkou.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
U ľudí nie sú skúsenosti s predávkovaním. Neexistuje žiadne špecifické antidotum; liečba má byť symptomatická. Dialýza nemusí byť účinná, pretože bikalutamid sa vo vysokej miere viaže
na bielkoviny a nevylučuje sa močom v nezmenenej forme. Indikovaná je všeobecná podporná starostlivosť, vrátane častého sledovania vitálnych znakov.
Farmakologické vlastnosti - Bicalutamide 150 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antagonisty hormónov a príbuzné liečivá, antiandrogény, ATC kód: L02BB03.
Mechanizmus účinku
Bikalutamid je nesteroidný antiandrogén, ktorý nevykazuje žiadnu ďalšiu endokrinnú aktivitu. Viaže sa na androgénové receptory divokého typu („normálne“ nemutované receptory) bez toho, že by aktivoval expresiu génov, a tým inhibuje androgénnu stimuláciu. Výsledkom tejto inhibície je regresia nádorov prostaty. Z klinického hľadiska môže ukončenie liečby bikalutamidom u niektorých pacientov viesť k „syndrómu z vysadenia antiandrogénov“.
Farmakodynamické účinky
Bikalutamid je racemát a antiandrogénny účinok má takmer výhradne vďaka (R)-enantioméru.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bikalutamid sa hodnotil ako liečba pre pacientov s lokalizovaným (T1-T2, N0 alebo NX, M0) alebo lokálne pokročilým (T3-T4, akýkoľvek stav N, M0; T1-T2, N+, M0) nemetastázujúcim karcinómom prostaty v kombinovanej analýze troch placebom kontrolovaných, dvojito zaslepených štúdií zahŕňajúcich 8 113 pacientov, v ktorých sa bikalutamid podával ako okamžitá hormonálna liečba alebo ako adjuvantná liečba k radikálnej prostatektómii alebo rádioterapii (najmä k externej rádioterapii). Pri mediáne sledovania 9,7 roka došlo k objektívnej progresii ochorenia
u 36,6 % pacientov liečených bikalutamidom a u 38,17% pacientov užívajúcich placebo.
Zníženie rizika objektívnej progresie ochorenia sa pozorovalo vo väčšine skupín pacientov,
ale najvýraznejšie bolo u pacientov s najvyšším rizikom progresie ochorenia. Lekári sa preto môžu rozhodnúť, že optimálnou liečebnou stratégiou u pacienta s nízkym rizikom progresie ochorenia, hlavne pri zvažovaní adjuvantnej liečby po radikálnej prostatektómii, môže byť odloženie hormonálnej liečby až do objavenia sa príznakov progresie ochorenia.
Pri mediáne sledovania 9,7 roka sa nezistil žiadny rozdiel v celkovom prežívaní a úmrtnosť bola 31,4 % (HR = 1,01; 95 % IS: 0,94 až 1,09). V exploračných analýzach podskupín však boli zreteľné určité tendencie.
V nasledovných tabuľkách sú zhrnuté údaje o prežívaní bez progresie ochorenia a o celkovom prežívaní na základe Kaplanových-Meierových odhadov u pacientov s lokálne pokročilým ochorením:
Tabuľka 2 Percento pacientov s lokálne pokročilým ochorením, u ktorých došlo k progresii ochorenia v priebehu času, podľa liečebných podskupín
| Analyzovaná populácia | Liečebná skupina | Udalosti (%) po 3 rokoch | Udalosti (%) po 5 rokoch | Udalosti (%) po 7 rokoch | Udalosti (%) po 10 rokoch |
| Aktívne sledovanie („watchful waiting“, odložená liečba)(n = 657) | bikalutamid150 mg | 19,7 % | 36,3 % | 52,1 % | 73,2 % |
| placebo | 39,8 % | 59,7 % | 70,7 % | 79,1 % | |
| Rádioterapia (n = 305) | bikalutamid150 mg | 13,9 % | 33,0 % | 42,1 % | 62,7 % |
| placebo | 30,7 % | 49,4 % | 58,6 % | 72,2 % | |
| Radikálna prostatektómia(n = 1 719) | bikalutamid150 mg | 7,5 % | 14,4 % | 19,8 % | 29,9 % |
| placebo | 11,7 % | 19,4 % | 23,2 % | 30,9 % |
Tabuľka 3 Celkové prežívanie pri lokálne pokročilom ochorení podľa liečebných podskupín
| Analyzovaná populácia | Liečebná skupina | Udalosti (%) po 3 rokoch | Udalosti (%) po 5 rokoch | Udalosti (%) po7 rokoch | Udalosti (%) po 10 rokoch |
| Aktívne sledovanie („watchful waiting“,odložená liečba) (n = 657) | bikalutamid150 mg | 14,2 % | 29,4 % | 42,2 % | 65,0 % |
| placebo | 17,0 % | 36,4 % | 53,7 % | 67,5 % | |
| Rádioterapia (n = 305) | bikalutamid150 mg | 8,2 % | 20,9 % | 30,0 % | 48,5 % |
| placebo | 12,6 % | 23,1 % | 38,1 % | 53,3 % | |
| Radikálnaprostatektómia (n = 1 719) | bikalutamid150 mg | 4,6 % | 10,0 % | 14,6 % | 22,4 % |
| placebo | 4,2 % | 8,7 % | 12,6 % | 20,2 % |
U pacientov s lokalizovaným ochorením, ktorým sa bikalutamid podával v monoterapii, sa nezistil významný rozdiel v prežívaní bez príznakov progresie ochorenia. U pacientov s lokalizovaným ochorením, ktorým sa bikalutamid podával ako adjuvantná liečba po rádioterapii (HR = 0,98;
95 % IS: 0,80 až 1,20) alebo radikálnej prostatektómii (HR = 1,03; 95 % IS: 0,85 až 1,25), sa nezistil významný rozdiel v celkovom prežívaní. U pacientov s lokalizovaným ochorením, u ktorých by sa inak zvolilo aktívne sledovanie (watchful waiting“, odložená liečba), sa zistila tendencia ku kratšiemu prežívaniu v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (HR = 1,15; 95 % IS: 1,00 až 1,32).
Vzhľadom na uvedené sa u pacientov s lokalizovaným ochorením profil prínosu a rizika liečby bikalutamidom nepovažuje za priaznivý.
V osobitnom programe klinického vývoja sa účinnosť bikalutamidu 150 mg v liečbe pacientov
s lokálne pokročilým nemetastázujúcim karcinómom prostaty, u ktorých bola indikovaná okamžitá kastrácia, preukázala v kombinovanej analýze dvoch štúdií zahŕňajúcich 480, predtým neliečených pacientov s nemetastázujúcim (M0) karcinómom prostaty. Pri 56 % úmrtnosti a pri mediáne sledovania 6,3 roka sa nezistil významný rozdiel v prežívaní medzi pacientmi liečenými bikalutamidom a pacientmi, ktorí podstúpili kastráciu (hazard ratio = 1,05 [IS: 0,81 až 1,36]);
zo štatistického hľadiska však nie je možné dospieť k záveru o rovnocennosti týchto dvoch liečebných stratégií.
V kombinovanej analýze dvoch štúdií zahŕňajúcich 805, predtým neliečených pacientov
s metastázujúcim (M1) ochorením sa pri 43 % úmrtnosti preukázalo, že liečba bikalutamidom 150 mg je z hľadiska času prežívania menej účinná ako kastrácia (hazard ratio = 1,30 [IS: 1,04 až 1,65]), pričom numerický rozdiel v odhadovanom čase do úmrtia bol 42 dní (6 týždňov) počas mediánu prežívania 2 roky.
Pediatrická populácia
Neboli vykonané žiadne skúšania na pediatrických pacientoch (pozri časti 4.3 a 4.6).
Absorpcia
Bikalutamid sa po perorálnom podaní dobre absorbuje. Neexistuje žiadny dôkaz o klinicky významnom vplyve jedla na biologickú dostupnosť.
Distribúcia
Bikalutamid sa vo vysokej miere viaže na bielkoviny (racemát 96 %, (R)-enantiomér > 99 %)
a intenzívne sa metabolizuje (oxidáciou a glukuronidáciou); jeho metabolity sa približne v rovnakom podiele vylučujú obličkami a žlčou.
Biotransformácia
(S)-enantiomér sa v porovnaní s (R)-enantiomérom vylučuje rýchlo. Polčas eliminácie (R)-enantioméru z plazmy je približne 1 týždeň.
Pri dennom podávaní bikalutamidu dochádza približne k 10-násobnej akumulácii (R)-enantioméru v plazme v dôsledku jeho dlhého polčasu.
Počas denného podávania 150 mg bikalutamidu je plazmatická koncentrácia (R)-enantioméru
v rovnovážnom stave približne 22 mikrogramu/ml. V rovnovážnom stave tvorí (R)-enantiomér, ako hlavná účinná zložka, 99 % z celkového množstva cirkulujúcich enantiomérov.
Eliminácia
V klinickej štúdii bola priemerná koncentrácia (R)-enantioméru bikalutamidu v sperme mužov, ktorí užívali 150 mg bikalutamidu, 4,9 mikrogramu/ml. Množstvo bikalutamidu, ktoré sa môže dostať
do organizmu partnerky počas pohlavného styku, je nízke a rovná sa približne 0,3 mikrogramu/kg. Toto množstvo je nižšie ako množstvo, ktoré bolo potrebné na vyvolanie zmien u mláďat laboratórnych zvierat.
Osobitné skupiny pacientov
Farmakokinetika (R)-enantioméru nie je ovplyvnená vekom, poruchou funkcie obličiek alebo miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene. Preukázalo sa, že u osôb so závažnou poruchou funkcie pečene je eliminácia (R)-enantioméru z plazmy pomalšia.
Farmaceutické informácie - Bicalutamide 150 mg
Jadro tablety:
monohydrát laktózy povidón K-29/32 krospovidón (typ A) nátriumlaurylsulfát magnéziumstearát
Filmový obal:
monohydrát laktózy hypromelóza
oxid titaničitý (E 171) makrogol 4 000
PVC/PE/PVDC/ALU blistrové balenie.
Balenie obsahuje 5, 7, 10, 14, 20, 28, 30, 40, 50, 56, 80, 84, 90, 98, 100, 140, 200, 280 filmom
obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.