Teicoplanin DEMO 200 mg Prášok a rozpúšťadlo na injekčný/infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Teicoplanin 3 ml solv.
Teicoplanin DEMO je indikovaný dospelým a deťom od narodenia na parenterálnu liečbu
nasledovných infekcií (pozri časti 4.2, 4.4. a 5.1):
-
komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív,
-
infekcie kostí a kĺbov,
-
pneumónia získaná v nemocnici,
-
pneumónia získaná v komunite,
-
komplikované infekcie močových ciest,
-
infekčná endokarditída,
-
peritonitída spojená s kontinuálnou ambulantnou peritoneálnou dialýzou (continuous ambulatory peritoneal dialysis, CAPD),
-
bakteriémia vyskytujúca sa v spojení s ktoroukoľvek indikáciou uvedenou vyššie.
Teicoplanin DEMO je indikovaný aj ako alternatívna perorálna liečba pri hnačke a kolitíde súvisiacich
s infekciou spôsobenou Clostridioides difficile.
V prípade potreby sa má teikoplanín podávať v kombinácii s inými antibiotikami.
Je potrebné brať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa vhodného používania antibiotík.
Dávkovanie
Dávkovanie a dĺžku liečby je potrebné upraviť v závislosti od typu a závažnosti základnej infekcie, klinickej odpovede pacienta a faktorov ako vek a funkcia obličiek pacienta.
Meranie sérových koncentrácií
Minimálne sérové koncentrácie teikoplanínu sa majú monitorovať v rovnovážnom stave po ukončení režimu počiatočného dávkovania, aby sa zaistilo dosiahnutie minimálnych sérových koncentrácií:
-
pri väčšine grampozitívnych infekcií má byť minimálna hladina teikoplanínu najmenej 10 mg/l pri meraní vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC), alebo najmenej 15 mg/l pri meraní fluorescenčnou polarizačnou imunoanalýzou (FPIA).
-
pri endokarditíde a iných ťažkých infekciách má byť minimálna koncentrácia teikoplanínu od
15 do 30 mg/l pri meraní metódou HPLC, alebo od 30 do 40 mg/l pri meraní metódou FPIA. Počas udržiavacej liečby sa majú minimálne sérové koncentrácie teikoplanínu sledovať najmenej jedenkrát za týždeň, aby sa zaistili stabilné hodnoty koncentrácií teikoplanínu.
Dospelí a starší pacienti s normálnou funkciou obličiek
Indikácie Počiatočná dávka Udržiavacia dávka Režimpočiatočnéhodávkovania Cieľové minimálne koncentrácie na 3. až 5. deň Udržiavaciadávka Cieľové minimálne koncentrácie počasudržiavacej liečby ciest 6 mg/kg telesnej hmotnosti každých12 hodín,3 intravenózne alebo intramuskulárne podania > 15 mg/l1 6 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne alebo intramuskulárne jedenkrát denne > 15 mg/l1 jedenkrát za týždeň - infekcie kostía kĺbov 12 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 hodín,3 až 5intravenóznych podaní > 20 mg/l1 12 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne alebo intramuskulárne jedenkrát denne > 20 mg/l1 - infekčnáendokarditída 12 mg/kg telesnej hmotnosti každých 12 hodín,3 až 5intravenóznych podaní 30 – 40 mg/l1 12 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne alebo intramuskulárne jedenkrát denne > 30 mg/l1 -
komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív
-
pneumónia
-
komplikované infekcie močových
1 Merané metódou FPIA.
Dávka sa má upraviť podľa telesnej hmotnosti pacienta.
Dĺžka trvania liečby
O dĺžke trvania liečby sa má rozhodnúť podľa klinickej odpovede. Pri infekčnej endokarditíde sa zvyčajne za dostatočný čas považuje liečba v trvaní minimálne 21 dní. Liečba nemá presiahnuť obdobie 4 mesiacov.
Kombinovaná liečba
Teikoplanín má obmedzené spektrum antibakteriálneho účinku (grampozitívne baktérie). Teikoplanín
sa nemá použiť ako monoterapia niektorých typov infekcií, pokiaľ nie je patogén určený a nie je
dokázaná jeho citlivosť na teikoplanín, alebo nie je zrejmé, že liečba teikoplanínom by bola vhodná pre najpravdepodobnejší patogén (patogény).
Hnačka a kolitída súvisiace s infekciou spôsobenou Clostridioides difficile
Odporúčaná dávka je 100 – 200 mg podávaná perorálne dvakrát za deň počas 7 až 14 dní.
Staršia populácia
Nevyžaduje sa úprava dávkovania, pokiaľ nie je prítomná porucha funkcie obličiek (pozri nižšie).
Dospelí a starší pacienti s poruchou funkcie obličiek
Úprava dávkovania sa nevyžaduje do štvrtého dňa liečby, kedy treba dávky upraviť tak, aby sa udržala minimálna sérová koncentrácia najmenej 10 mg/l meraná HPLC alebo najmenej 15 mg/l meraná FPIA metódou.
Po štvrtom dni liečby:
-
-
mierna a stredne závažná renálna insuficiencia (klírens kreatinínu od 30 do 80 ml/min): udržiavaciu dávku treba znížiť na polovicu buď podaním dávky každý druhý deň, alebo podaním polovice tejto dávky jedenkrát denne.
-
závažná renálna insuficiencia (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min) a hemodialyzovaní pacienti: dávku treba znížiť na jednu tretinu zvyčajnej dávky buď podaním počiatočnej jednotlivej dávky každý tretí deň, alebo podaním jednej tretiny tejto dávky jedenkrát denne.
Teikoplanín sa nedá odstrániť hemodialýzou.
Pacienti s kontinuálnou ambulantnou peritoneálnou dialýzou (CAPD)
Po podaní jednorazovej intravenóznej počiatočnej dávky 6 mg/kg telesnej hmotnosti sa prvý týždeň podáva 20 mg/l vo vaku s dialyzačným roztokom, druhý týždeň 20 mg/l v rôznych vakoch a tretí týždeň 20 mg/l vo vaku podávanom cez noc.
Pediatrická populácia
Odporúčania pre dávkovanie sú rovnaké u dospelých a detí starších ako 12 rokov.
Novorodenci a dojčatá vo veku do 2 mesiacov:
Počiatočná dávka
Jedna jednorazová dávka 16 mg/kg telesnej hmotnosti sa podáva intravenóznou infúziou prvý deň.
Udržiavacia dávka
Jedna jednorazová dávka 8 mg/kg telesnej hmotnosti sa podáva intravenóznou infúziou jedenkrát denne.
Deti (vo veku od 2 mesiacov do 12 rokov):
Počiatočná dávka
Jedna jednorazová dávka 10 mg/kg telesnej hmotnosti sa podáva intravenózne každých 12 hodín, podanie sa opakuje trikrát.
Udržiavacia dávka
Jedna jednorazová dávka 6 – 10 mg/kg telesnej hmotnosti sa podáva intravenózne jedenkrát denne.
Spôsob podávania
Teikoplanín sa podáva intravenózne alebo intramuskulárne. Intravenózna injekcia sa môže podať buď ako bolusová injekcia v priebehu 3 až 5 minút, alebo ako 30-minútová infúzia.
U novorodencov sa má použiť ako spôsob podania iba infúzia.
Pri hnačke a kolitíde spojenej s infekciou spôsobenou Clostridioides difficile, sa má použiť perorálny
spôsob podania.
Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Teikoplanín sa nemá podávať intraventrikulárne.
Reakcie z precitlivenosti
Pri teikoplaníne boli hlásené prípady vážnych, život ohrozujúcich reakcií z precitlivenosti, vrátane fatálnych prípadov (napr. anafylaktický šok). Ak sa vyskytne alergická reakcia na teikoplanín, je potrebné okamžite prerušiť liečbu a začať s vhodnými mimoriadnymi opatreniami.
Teikoplanín sa musí podávať opatrne pacientom, u ktorých sa vie o precitlivenosti na vankomycín,
keďže existuje riziko skríženej precitlivenosti, vrátane fatálneho anafylaktického šoku.
Predchádzajúca anamnéza „syndrómu červeného človeka“ (red man syndrome) pri vankomycíne nie je
kontraindikáciou na použitie teikoplanínu.
Reakcie súvisiace s infúziou
V zriedkavých prípadoch (dokonca pri prvej dávke) sa pozoroval syndróm červeného muža (ide o komplex príznakov ako je pruritus, urtikária, erytém, angioneurotický edém, tachykardia, hypotenzia, dyspnoe). Zastavenie alebo spomalenie infúzie môže viesť k ústupu týchto reakcií. Reakcie súvisiace s infúziou sa dajú obmedziť, ak sa denná dávka nepodáva formou bolusovej injekcie, ale formou infúzie počas 30 minút.
Závažné kožné nežiaduce reakcie
Pri použití teikoplanínu sa hlásili závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCAR) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Pri použití teikoplanínu sa hlásila aj akútna generalizovaná exantematózna pustulóza (acute generalized exanthematous pustulosis, AGEP) (pozri časť 4.8). Pri predpisovaní lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií (napr. progresívna kožná vyrážka často s pľuzgiermi alebo léziami slizníc alebo pustulózna vyrážka, alebo akýkoľvek iný prejav kožnej hypersenzitivity) a majú byť dôsledne monitorovaní. Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce závažné kožné reakcie, liečba teikoplanínom sa má ihneď ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba.
Spektrum antibakteriálneho účinku
Teikoplanín má obmedzené spektrum antibakteriálneho účinku (grampozitívne baktérie). Teikoplanín sa nemá použiť ako monoterapia niektorých typov infekcií, pokiaľ nie je patogén určený a nie je dokázaná jeho citlivosť na teikoplanín, alebo nie je zrejmé, že liečba teikoplanínom by bola vhodná pre najpravdepodobnejší patogén (patogény).
Pri racionálnom používaní teikoplanínu sa má brať do úvahy spektrum antibakteriálneho účinku, bezpečnostný profil a vhodnosť použitia štandardnej antibakteriálnej liečby pri liečbe každého pacienta individuálne. Na základe tohto prístupu sa očakáva, že vo väčšine prípadov sa teikoplanín použije na liečbu ťažkých infekcií u pacientov, u ktorých sa štandardná antibakteriálna liečba považuje za nevyhovujúcu.
Trombocytopénia
Pri liečbe teikoplanínom bola zaznamenaná trombocytopénia (pozri časť 4.8). Počas liečby sa odporúča vykonávať pravidelné hematologické vyšetrenia, vrátane kompletného krvného obrazu.
Nefrotoxicita
U pacientov liečených teikoplanínom bola hlásená nefrotoxicita a zlyhanie obličiek (pozri časť 4.8). Pacienti s renálnou insuficienciou, liečení režimom s vysokou počiatočnou dávkou teikoplanínu a pacienti, ktorým sa podáva teikoplanín súbežne alebo následne po liečbe s liekmi, ktorých nefrotoxický potenciál je známy (napr. aminoglykozidy, kolistín, amfotericín B, cyklosporín a cisplatina) majú byť starostlivo monitorovaní a majú podstúpiť vyšetrenia sluchu (pozri časť
„Ototoxicita“ nižšie).
Keďže teikoplanín sa vylučuje prevažne obličkami, pacientom s poruchou funkcie obličiek je potrebné upraviť dávky teikoplanínu (pozri časť 4.2).
Ototoxicita
Rovnako ako pri liečbe inými glykopeptidmi, aj pri liečbe teikoplanínom sa zaznamenala ototoxicita (hluchota a tinitus) (pozri časť 4.8). Stav pacientov, u ktorých sa počas liečby teikoplanínom vyvinú prejavy a príznaky poškodenia sluchu alebo porúch vnútorného ucha, musí byť starostlivo posúdený a sledovaný, a to obzvlášť u pacientov s dlhodobou liečbou a u pacientov s renálnou insuficienciou.
Pacienti dostávajúci teikoplanín súbežne alebo následne po liečbe s liekmi, so známym nefrotoxickým a/alebo neurotoxickým/ototoxickým potenciálom (napr. aminoglykozidy, kolistín, amfotericín B, cyklosporín, cisplatina, furosemid a kyselina etakrynová), musia byť pozorne sledovaní, pričom je potrebné posúdiť prínos teikoplanínu, ak dochádza k zhoršeniu sluchu.
Osobitné preventívne opatrenia je potrebné prijať pri podávaní teikoplanínu pacientom, ktorí potrebujú súbežnú liečbu ototoxickými a/alebo nefrotoxickými liekmi, u ktorých sa odporúča vykonávať pravidelné hematologické vyšetrenia a vyšetrenia funkcie pečene a obličiek.
Superinfekcie
Podobne ako užívanie iných antibiotík, aj užívanie teikoplanínu, obzvlášť dlhodobé, môže viesť k premnoženiu organizmov, ktoré nie sú citlivé na teikoplanín. Ak sa počas liečby objaví superinfekcia, je potrebné prijať vhodné opatrenia.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Teikoplanín a roztoky aminoglykozidov sú inkompatibilné a nesmú sa miešať pri príprave injekcie. Sú však kompatibilné v dialyzačnom roztoku a môžu sa bez obmedzenia používať na liečbu peritonitídy súvisiacej s kontinuálnou ambulantnou peritoneálnou dialýzou (CAPD).
Teikoplanín je potrebné podávať opatrne pri súbežnom alebo následnom používaní iných potenciálne nefrotoxických a/alebo neurotoxických/ototoxických liekov, ako sú napr. aminoglykozidy, kolistín, amfotericín B, cyklosporín, cisplatina, furosemid a kyselina etakrynová (pozri časť 4.4 „Nefrotoxicita“ a „Ototoxicita“). Synergická toxicita spôsobená kombináciou s teikoplanínom sa však nedokázala.
V klinických štúdiách sa teikoplanín podával mnohým pacientom, ktorí už užívali rôzne lieky, vrátane iných antibiotík, antihypertenzív, anestetík, liekov na srdce a antidiabetík, pričom sa nepotvrdili nežiaduce interakcie.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Gravidita
K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití teikoplanínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3): u potkanov sa pozoroval zvýšený výskyt narodenia mŕtveho plodu a neonatálnej úmrtnosti. Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe.
Z týchto dôvodov sa nemá teikoplanín používať počas gravidity, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Nedá sa vylúčiť možné poškodenie vnútorného ucha a poškodenie obličiek plodu (pozri časť 4.4).
Dojčenie
Nie je známe, či sa teikoplanín vylučuje do ľudského mlieka. Nie sú k dispozícii informácie o vylučovaní teikoplanínu do mlieka u zvierat. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu teikoplanínom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.
Fertilita
Reprodukčné štúdie na zvieratách nepreukázali zhoršenie fertility.
Teicoplanin DEMO má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Teikoplanín môže spôsobiť závraty a bolesť hlavy, čo môže ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Pacienti, u ktorých sa vyskytnú tieto nežiaduce účinky, nesmú viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Tabuľkový prehľad nežiaducich účinkov
V tabuľke nižšie sú uvedené všetky nežiaduce účinky, ktoré sa vyskytli s incidenciou vyššou ako pri placebe a u viac ako u jedného pacienta podľa nasledujúcej konvencie:
veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé
(≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (nedá sa stanoviť z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| Trieda orgánových systémov | Časté(≥ 1/100až < 1/10) | Menej časté(≥ 1/1 000 až< 1/100) | Zriedkavé(≥ 1/10 000až< 1/1 000) | Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) | Neznáme (nedá sa stanoviť z dostupnýchúdajov) |
| Infekcie a nákazy | absces | superinfekcia(premnoženie necitlivých organizmov) | |||
| Poruchy krvia lymfatického systému | leukopénia, trombocytopénia,eozinofília | agranulocytóza, neutropénia,pancytopénia | |||
| Poruchy imunitného systému | anafylaktická reakcia (anafylaxia) (pozri časť 4.4) | lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS),anafylaktický šok (pozri časť 4.4) | |||
| Poruchynervového systému | závraty, bolesťhlavy | záchvaty | |||
| Poruchy ucha a labyrintu | hluchota, strácanie sluchu (pozri časť 4.4), tinitus, vestibulárneporuchy | ||||
| Poruchy ciev | flebitída | tromboflebitída | |||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | bronchospazmus | ||||
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | hnačka, vracanie,nauzea |
| Trieda orgánových systémov | Časté(≥ 1/100až < 1/10) | Menej časté(≥ 1/1 000 až< 1/100) | Zriedkavé(≥ 1/10 000až< 1/1 000) | Veľmi zriedkavé (< 1/10 000) | Neznáme (nedá sastanoviť zdostupných údajov) |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | vyrážka, erytém, pruritus | syndróm červeného človeka (napr. sčervenenie hornej časti tela) (pozri časť 4.4) | toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, akútna generalizovaná exantematózna pustulóza, multiformný erytém, angioedém, exfoliatívna dermatitída, urtikária (pozričasť 4.4) | ||
| Poruchyobličieka močovýchciest | zvýšeniekreatinínu v krvi | zlyhávanie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) (pozri nižšie popis vybraných nežiaducichreakcií)* | |||
| Celkové poruchy a reakcie v miestepodania | bolesť, horúčka | absces v mieste podania injekcie, zimnica (triaška) | |||
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšenie transamináz (prechodná abnormalita transamináz), zvýšenie alkalickej fosfatázy v krvi (prechodná abnormalitaalkalickej fosfatázy) |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
*Na základe údajov z literatúry je odhadovaná miera nefrotoxicity u pacientov, ktorým sa podáva režim s nízkou počiatočnou dávkou v priemere 6 mg/kg dvakrát denne, s následnou udržiavacou dávkou v priemere 6 mg/kg jedenkrát denne, približne 2 %.
V observačnej postregistračnej štúdii bezpečnosti, do ktorej bolo zaradených 300 pacientov s priemerným vekom 63 rokov (liečených na infekcie kostí a kĺbov, endokarditídu alebo iné závažné infekcie), ktorým sa podával režim s vysokou počiatočnou dávkou 12 mg/kg dvakrát denne (medián 5 počiatočných dávok) s následnou udržiavacou dávkou 12 mg/kg jedenkrát denne, bola pozorovaná
miera preukázanej nefrotoxicity počas prvých 10 dní 11 % (95 % CI = [7,4 %; 15,5 %]). Kumulatívna miera nefrotoxicity od začiatku liečby do 60 dní po poslednej dávke bola 20,6 % (95 % CI = [16,0 %; 25,8 %]). U pacientov, ktorým sa podalo viac než 5 vysokých počiatočných dávok 12 mg/kg dvakrát denne, nasledovaných udržiavacou dávkou 12 mg/kg jedenkrát denne, bola pozorovaná kumulatívna
miera nefrotoxicity od začiatku liečby do 60 dní po poslednom podaní 27 % (95 % CI = [20,7 %; 35,3 %]) (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Príznaky
Boli hlásené prípady neúmyselného podania nadmerných dávok pediatrickým pacientom. V jednom prípade bola pozorovaná agitácia po intravenóznom podaní dávky 400 mg (95 mg/kg) 29-dňovému novorodencovi.
Liečba
Liečba predávkovania teikoplanínom je symptomatická.
Teikoplanín sa nedá odstrániť hemodialýzou a peritoneálnou dialýzou sa odstraňuje len pomaly.
Farmakologické vlastnosti - Teicoplanin 3 ml solv.
Farmakoterapeutická skupina: iné antibakteriálne liečivá, glykopeptidové antibiotiká, ATC kód: J01XA02
Mechanizmus účinku
Teikoplanín inhibuje rast citlivých organizmov narušením biosyntézy bunkovej steny v mieste, ktoré je odlišné od miesta pôsobenia betalaktámov. Syntéza peptidoglykánov je blokovaná špecifickou väzbou na zvyšky D-alanyl-D-alanínu.
Mechanizmus rezistencie
Rezistencia na teikoplanín je založená na týchto mechanizmoch:
-
Zmena cieľovej štruktúry: táto forma rezistencie sa vyskytuje obzvlášť u Enterococcus faecium. Táto zmena je spôsobená nahradením koncovej skupiny D-alanín-D-alanín aminokyselinového reťazca v prekurzore mureínu skupinou D-Ala-D-laktát, čo má za následok zníženie afinity pre vankomycín. Enzýmy zodpovedné za rezistenciu sú novosyntetizovaná D-laktátdehydrogenáza alebo ligáza.
-
Znížená citlivosť alebo rezistencia stafylokokov na teikoplanín je založená na nadprodukcii
mureínového prekurzoru, na ktorý sa teikoplanín viaže.
Môže sa vyskytnúť skrížená rezistencia medzi teikoplanínom a vankomycínom. Mnohé enterokoky
rezistentné na vankomycín sú citlivé na teikoplanín (Van-B fenotyp).
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre teikoplanín a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Antimikrobiálne účinky závisia hlavne od dĺžky času, počas ktorej je hladina liečiva vyššia ako minimálna inhibičná koncentrácia (MIC) patogénu.
Citlivosť
Prevalencia rezistencie sa môže pri vybraných druhoch geograficky a časovo líšiť, preto je potrebné získať lokálne informácie o rezistencii, a to najmä pri liečbe ťažkých infekcií. V prípade sporného prínosu lieku pri niektorých typoch infekcie z dôvodu lokálnej prevalencie rezistencie, je potrebné poradiť sa s odborníkom.
Zvyčajne citlivé druhy Aeróbne grampozitívne baktérie Corynebacterium jeikeiumαEnterococcus faecalis
Staphylococcus aureus (vrátane kmeňov rezistentných na meticilín)
Streptococcus agalactiae
Streptococcus dysgalactiae subsp. equisimilisa
(skupina C & G streptokokov) Streptococcus pneumoniae Streptococcus pyogenes
Skupina viridujúcich streptokokov a b
Anaeróbne grampozitívne baktérie Clostridioides difficileαPeptostreptococcus spp.α
Druhy, pri ktorých môže byť problémom získaná rezistencia
Aeróbne grampozitívne baktérie Enterococcus faecium Staphylococcus epidermidis Staphylococcus haemolyticus Staphylococcus hominis
Prirodzene rezistentné baktérie Všetky gramnegatívne baktérie Iné baktérie
Chlamydia spp. Chlamydophila spp. Legionella pneumophila Mycoplasma spp.
α V čase uverejnenia tabuliek neboli k dispozícii aktuálne údaje. Základná literatúra, štandardné publikácie a odporúčania pre liečbu predpokladajú citlivosť.
b Spoločný názov pre heterogénnu skupinu streptokokových druhov. Miera rezistencie sa môže líšiť podľa konkrétneho druhu streptokokov.
Absorpcia
Teikoplanín sa podáva parenterálnou cestou (intravenózne alebo intramuskulárne). Po intramuskulárnom podaní je biologická dostupnosť teikoplanínu (v porovnaní s intravenóznym podaním) takmer úplná (90 %). Po šiestich intramuskulárnych podaniach dávky 200 mg, raz za deň, sa priemerná (SD, štandardná odchýlka) maximálna koncentrácia teikoplanínu (Cmax) blíži k
12,1 (0,9) mg/l a dosiahne sa 2 hodiny po podaní.
Po intravenóznom podaní počiatočnej dávky 6 mg/kg každých 12 hodín pri 3 až 5 podaniach, sa hodnoty Cmax pohybujú v rozpätí od 60 do 70 mg/l a hodnota Cmin je zvyčajne nad 10 mg/l. Po intravenóznom podaní počiatočnej dávky 12 mg/kg každých 12 hodín pri troch podaniach, sú odhadované priemerné hodnoty Cmax približne 100 mg/l a Cmin približne 20 mg/l.
Po podaní udržiavacej dávky 6 mg/kg jedenkrát denne sú hodnoty Cmax približne 70 mg/l a Cmin približne 15 mg/l. Po podaní udržiavacej dávky 12 mg/kg jedenkrát denne sa hodnoty Cmin pohybujú v rozmedzí od 18 do 30 mg/l.
Pri perorálnom podaní sa teikoplanín neabsorbuje z gastrointestinálneho traktu. Pri perorálnom podaní jednorazovej dávky 250 až 500 mg zdravému človeku sa teikoplanín nedá detegovať v sére alebo v moči, objaví sa iba v stolici (približne 45 % podanej dávky) vo forme nezmeneného liečiva.
Distribúcia
Väzba na ľudské sérové proteíny sa pohybuje v rozmedzí od 87,6 do 90,8 % bez akejkoľvek zmeny v závislosti od koncentrácií teikoplanínu. Teikoplanín sa viaže hlavne na ľudský sérový albumín.
Teikoplanín sa nedistribuuje do červených krviniek.
Distribučný objem v rovnovážnom stave (Vss) sa pohybuje v rozmedzí od 0,7 do 1,4 l/kg. Najvyššie hodnoty (Vss) sa pozorovali v najnovších štúdiách, v ktorých čas odberu vzoriek bol viac ako 8 dní. Teikoplanín sa distribuuje hlavne do pľúc, myokardu a kostného tkaniva v pomere tkanivo/sérum vyššom ako 1. V tekutine pľuzgierov, synoviálnej tekutine a peritoneálnej tekutine bol pomer medzi tkanivom a sérom v rozmedzí od 0,5 do 1.
Eliminácia teikoplanínu z peritoneálnej tekutiny prebieha rovnakou rýchlosťou ako zo séra. V pleurálnej tekutine a podkožnom tukovom tkanive sa pohybuje pomer tkanivo/sérum medzi 0,2 a 0,5. Teikoplanín nepreniká do cerebrospinálneho moku (CerebroSpinal Fluid, CSF) ľahko.
Biotransformácia
Teikoplanín v nezmernej forme tvorí hlavnú zložku zistenú v plazme a moči, čo poukazuje na jeho minimálnu metabolizáciu. Pravdepodobne hydroxyláciou sa tvoria dva metabolity, ktoré predstavujú 2 až 3 % podanej dávky.
Eliminácia
Nezmenený teikoplanín sa vylučuje hlavne močom (80 % v priebehu 16 dní), zatiaľ čo 2,7 % podanej
dávky sa žlčou vylúči do stolice v priebehu 8 dní po podaní.
Podľa najnovších štúdií, v ktorých je čas odberu vzoriek 8 až 35 dní, eliminačný polčas teikoplanínu sa pohybuje v rozmedzí 100 až 170 hodín.
Teikoplanín má nízky celkový klírens v rozmedzí od 10 do 14 ml/h/kg a renálny klírens v rozmedzí od 8 do 12 ml/h/kg, čo ukazuje, že teikoplanín sa vylučuje prevažne renálnou cestou.
Linearita
Teikoplanín vykazuje lineárnu farmakokinetiku pri dávkach od 2 do 25 mg/kg.
Osobitné populácie
-
Porucha funkcie obličiek:
Keďže teikoplanín sa vylučuje renálnou cestou, eliminácia teikoplanínu sa znižuje v závislosti od stupňa poruchy funkcie obličiek. Celkový a renálny klírens teikoplanínu závisí od klírensu kreatinínu.
-
Starší pacienti:
U starších osôb je farmakokinetika teikoplanínu modifikovaná iba v prípade poruchy funkcie obličiek.
-
Pediatrická populácia:
V porovnaní s dospelou populáciou sa pozoroval vyšší celkový klírens (15,8 ml/h/kg u novorodencov; 14,8 ml/h/kg u detí s vekovým priemerom 8 rokov) a kratší eliminačný polčas (40 hodín u novorodencov, 58 hodín u osemročných detí).
Farmaceutické informácie - Teicoplanin 3 ml solv.
Prášok na injekčný/infúzny roztok:
chlorid sodný
hydroxid sodný (na úpravu pH)
Rozpúšťadlo:
voda na injekcie
Teikoplanín a aminoglykozidy sú inkompatibilné, keď sa miešajú priamo, a nesmú sa miešať pred
podaním injekcie.
Ak sa teikoplanín podáva v rámci kombinovanej liečby súbežne s inými antibiotikami, lieky sa musia
podávať oddelene.
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
Čas použiteľnosti prášku a rozpúšťadla na injekčný/infúzny roztok:
3 roky
Čas použiteľnosti rekonštituovaného roztoku:
Chemická a fyzikálna stabilita rekonštituovaného roztoku pripraveného na použitie podľa odporúčaní bola preukázaná počas 24 hodín pri teplote od 2 do 8 °C.
Čas použiteľnosti rekonštituovaného a následne zriedeného roztoku:
Chemická a fyzikálna stabilita rekonštituovaného roztoku pripraveného na použitie podľa odporúčaní bola preukázaná počas 24 hodín pri teplote od 2 do 8 °C a počas ďalších 24 hodín pri teplote od 2 do 8 °C následne po zriedení roztoku na výslednú koncentráciu medzi 4 mg/ml a 20 mg/ml.
Z mikrobiologického hľadiska, pokiaľ spôsob otvorenia/rekonštitúcie/riedenia nevylučuje riziko mikrobiálnej kontaminácie, sa má liek použiť ihneď.
Ak sa nepoužije ihneď, za čas a podmienky uchovávania po otvorení zodpovedá používateľ.
Prášok a rozpúšťadlo v pôvodnom obale:
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii/riedení lieku, pozri časť 6.3.
Primárny obal:
Teicoplanin DEMO 200 mg je balený v sklenených injekčných liekovkách typu I o objeme 10 ml, uzavretých brómbutylovou gumennou zátkou a hliníkovým uzáverom s plastovým vyklápacím viečkom.
Teicoplanin DEMO 400 mg je balený v sklenených injekčných liekovkách typu I o objeme 22 ml, uzavretých brómbutylovou gumennou zátkou a hliníkovým uzáverom s plastovým vyklápacím viečkom.
Voda na injekcie (rozpúšťadlo) je balená v čírych sklenených ampulkách typu I s nominálnym objemom > 5 ml alebo v polypropylénových ampulkách s otočným uzáverom a nominálnym objemom
≥ 3 ml.
Veľkosti balenia:
Škatuľka × 1 injekčná liekovka × 200 mg + 1 ampulka × 3 ml rozpúšťadla Škatuľka × 10 injekčných liekoviek × 200 mg + 10 ampuliek × 3 ml rozpúšťadla
Škatuľka × 1 injekčná liekovka × 400 mg + 1 ampulka × 3 ml rozpúšťadla
Škatuľka × 10 injekčných liekoviek × 400 mg + 10 ampuliek × 3 ml rozpúšťadla Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom Tento liek je na jednorazové použitie. Všetok nepoužitý roztok zlikvidujte. Rekonštitúcia/riedenie sa vykonáva za aseptických podmienok.
Pred podaním sa roztok vizuálne skontroluje na prítomnosť častíc a zmenu farby. Roztok sa má použiť iba vtedy, ak je číry a bez častíc.
Príprava rekonštituovaného roztoku:
-
Pomaly aplikujte 3 ml pribaleného rozpúšťadla do injekčnej liekovky s práškom.
-
Opatrne rolujte injekčnú liekovku medzi dlaňami, až kým sa prášok úplne nerozpustí. Ak sa roztok spení, nechajte ho približne 15 minút postáť. Má sa použiť iba číry a žltkastý roztok.
Nominálny obsah teikoplanínu v injekčnej liekovke 200 mg 400 mg Objem injekčnej liekovky s práškom 10 ml 22 ml Objem odoberateľný z ampulky s rozpúšťadlom na rekonštitúciu 3 ml 3 ml Objem obsahujúci nominálnu dávku teikoplanínu (odobraný 5 mlstriekačkou a ihlou 23 G) 3 ml 3 ml pH: 7,2 – 7,8
osmolalita: 264 – 275 mOsm/kg (pre 200 mg) a 285 – 305 mOsm/kg (pre 400 mg)
Rekonštituovaný roztok je izotonický a nevyžaduje ďalšie riedenie pred podaním.
Rekonštituovaný roztok sa môže podať priamo injekčne alebo alternatívne ďalej zriedený, alebo môže byť podaný perorálne.
Príprava zriedeného roztoku pred podaním infúzie:
Teicoplanin DEMO 200 mg a 400 mg sa môže podávať v nasledovných infúznych roztokoch s výslednou koncentráciou medzi 4 mg/ml a 20 mg/ml:
-
infúzny roztok chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %)
-
infúzny roztok glukózy 50 mg/ml (5 %)
-
Ringerov roztok s laktátom
-
infúzny roztok chloridu sodného 1,8 mg/ml (0,18 %) a glukózy 40 mg/ml (4 %)
-
roztok na peritoneálnu dialýzu obsahujúci glukózu 13,6 mg/ml (1,36 %)
-
roztok na peritoneálnu dialýzu obsahujúci glukózu 38,6 mg/ml (3,86 %)
-
Ringerov roztok
-
roztok glukózy 100 mg/ml (10 %)
-
roztok chloridu sodného 4,5 mg/ml (0,45 %) a glukózy 50 mg/ml (5 %)
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku má byť zlikvidovaný v súlade s národnými požiadavkami.