Nestabilná angína pektoris – ako doplnok štandardnej liečby.

Profylaxia tranzitórnych ischemických atakov a mozgových infarktov, keď sa vyskytli prodromálne štádiá.

Upozornenie:

Liek Anopyrin 30 mg nie je vhodný na liečbu bolestivých stavov. Liek nie je určený na použitie u detí a dospievajúcich do 18 rokov.

Dávkovanie

Tablety Anopyrinu sú dostupné v sile 30 mg a 100 mg kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin 30 mg,

Anopyrin 100 mg). Na dosiahnutie odporúčanej dávky použite vhodnú kombináciu liekov Anopyrin 30 mg a Anopyrin 100 mg.

Pri nestabilnej angíne pektoris:

Používa sa denné dávkovanie medzi 75 a 300 mg kyseliny acetylsalicylovej. Na základe lepšej

znášanlivosti je odporúčaná denná dávka 3 tablety Anopyrinu 30 mg (čo zodpovedá 90 mg kyseliny acetylsalicylovej).

Na profylaxiu tranzitórnych ischemických atakov a mozgových infarktov, keď sa vyskytli prodromálne štádiá:

Liečbu začíname jednorazovou dávkou 120 − 200 mg a pokračujeme v podávaní 60 − 100 mg denne. Pre odporúčané dávky, ktoré sú vyššie ako 90 mg kyseliny acetylsalicylovej sú k dispozícii tablety Anopyrinu 100 mg.

Spôsob podávania a dĺžka liečby/profylaxie

Tablety sa majú užívať podľa možnosti po jedle – prehĺtajú sa a zapíjajú dostatočným množstvom tekutiny.

Nemajú sa užívať na lačný žalúdok.

Anopyrin 30 mg je určený na dlhodobé užívanie.

O dĺžke liečby/profylaxie rozhoduje ošetrujúci lekár.

Anopyrin 30 mg sa nesmie užívať:

• pri známej precitlivenosti na kyselinu acetylsalicylovú alebo iné salicyláty alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1;

• pri žalúdočných alebo duodenálnych vredoch;

• pri chorobne zvýšenej náchylnosti na krvácanie (hemoragická diatéza);

• u pacientov s preexistujúcou mastocytózou, u ktorých užitie kyseliny acetylsalicylovej môže vyvolať závažné alergické reakcie (vrátane obehového šoku s návalmi tepla, hypotenziou,

  tachykardiou a vracaním);

• pri predchádzajúcom výskyte astmatického záchvatu indukovaného užitím salicylátov alebo liekov s podobným účinkom, najmä nesteroidných protizápalových liekov;

• v kombinácii s metotrexátom pri dávke 15 mg týždenne alebo vyššej (pozri časť 4.5 Liekové a iné interakcie);

• pri závažnom zlyhaní obličiek;

• pri závažnej renálnej insuficiencii (klírens kreatinínu <30 ml/min);

• pri závažnej pečeňovej insuficiencii;

• pri závažnom srdcovom zlyhaní;

• dávka vyššia ako 100 mg/deň v treťom trimestri tehotenstva;

• u pacientov vo veku do 18 rokov pri súčasne prebiehajúcom horúčkovitom ochorení. Pri podávaní kyseliny acetylsalicylovej deťom a dospievajúcim hrozí riziko rozvoja Reyovho syndrómu.

Zvlášť starostlivý lekársky dozor je potrebný pri:

• precitlivenosti na iné antiflogistiká/antireumatiká alebo pri existencii iných alergií;

• súbežnej liečbe liečivami znižujúcimi zrážanie krvi (napr. kumarínovými derivátmi, heparínom – s výnimkou nízkodávkovanej liečby heparínom);

• prieduškovej astme;

• chronických alebo rekurentných žalúdočných alebo duodenálnych ťažkostiach;

• vopred zistenom poškodení obličiek;

• miernom až stredne závažnom poškodení pečene.

  Anopyrin 30 mg nie je určený na liečbu detí a dospievajúcich s horúčkovitými ochoreniami. Ak pri týchto ochoreniach deti a dospievajúci užívali daný liek a dôjde k dlhotrvajúcemu vracaniu, môže to byť známka Reyovho syndrómu, veľmi zriedkavého, ale život ohrozujúceho ochorenia, ktoré

  bezpodmienečne vyžaduje urýchlenú lekársku pomoc.

  Pacientom, ktorí trpia prieduškovou astmou, alergickou rinitídou, nosovými polypmi alebo chronickými infekciami dýchacích ciest (najmä sprevádzanými prejavmi typu alergickej rinitídy) a pacientom s precitlivenosťou na analgetiká, antiflogistiká a antireumatiká akéhokoľvek druhu, hrozí pri užívaní tabliet Anopyrinu 30 mg riziko astmatických záchvatov (tzv. neznášanlivosť

  analgetík/analgetická astma). Títo pacienti sa pred užitím lieku majú poradiť s lekárom. To isté platí pre pacientov, ktorí reagujú precitlivene (alergicky), napr. kožnými reakciami, svrbením, žihľavkou na iné látky.

  Pri užívaní tabliet Anopyrinu 30 mg pred operačnými výkonmi sa treba poradiť s lekárom alebo zubným lekárom, prípadne ich informovať.

  U pacientov s deficitom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy sa musí tento liek podávať pod prísnym lekárskym dohľadom kvôli riziku hemolýzy (pozri časť 4.8).

  Je potrebné vyhnúť sa súbežnej liečbe levotyroxínom a salicylátmi, najmä v dávkach vyšších ako 2,0 g/deň (pozri časť 4.5).

  U pacientov užívajúcich súbežne nikorandil a nesteroidové antiflogistiká (NSAID) vrátane ASA a LAS (kyseliny lyzín acetylsalicylovej) existuje zvýšené riziko ťažkých komplikácií ako sú gastrointestinálna ulcerácia, perforácia a hemorágia (pozri časť 4.5).

  Pitie alkoholu pri užívaní kyseliny acetylsalicylovej môže zvýšiť riziko poškodenia

  gastrointestinálneho traktu. Preto musia byť pacienti užívajúci kyselinu acetylsalicylovú opatrní, pokiaľ ide o pitie alkoholu (pozri časť 4.5).

  Lieky obsahujúce kyselinu acetylsalicylovú sa nemajú užívať dlhší čas alebo vo vyšších dávkach bez konzultácie s lekárom.

Pri užívaní tabliet Anopyrinu 30 mg sa zintenzívňujú/zvyšujú:

• účinky antikoagulancií (napr. kumarínových derivátov a heparínu);

• riziká gastrointestinálneho krvácania pri súčasnej liečbe kortikoidmi alebo súbežnej konzumácii alkoholu;

• účinky perorálnych antidiabetík (derivátov sulfonylmočoviny);

• žiaduce i nežiaduce účinky metotrexátu [zvýšená hematologická toxicita metotrexátu (znížený renálny klírens metotrexátu protizápalovými liekmi a vyviazanie metotrexátu salicylátmi z jeho väzby na plazmatické bielkoviny)];

  Kontraindikované kombinácie: Metotrexát užívaný v dávkach 15 mg týždenne a vyšších.

  Kombinácie vyžadujúce si zvýšenú opatrnosť pri užívaní: Metotrexát užívaný v dávkach nižších ako 15 mg týždenne;

• plazmatické koncentrácie digoxínu, barbiturátov alebo lítia;

• žiaduce i nežiaduce účinky nesteroidových analgetík/antiflogistík/antireumatík ako aj všeobecne všetkých antireumatík;

• účinky sulfónamidov a kombinácií obsahujúcich sulfónamidy, ako je napr. kotrimoxazol (kombinácia sulfametoxazolu a trimetoprimu);

• účinky trijódtyronínu (liotyronínu);

• účinky kyseliny valproovej, pri súbežnom podávaní salicylátov a kyseliny valproovej môže dôjsť k zníženiu väzbovosti kyseliny valproovej na proteíny a k inhibícii jej metabolizmu, čo má za následok zvýšenú sérovú hladinu celkovej aj voľnej kyseliny valproovej.

  Lieky spojené s rizikom krvácania

  U týchto liekov existuje zvýšené riziko krvácania kvôli potenciálnemu aditívnemu účinku. Pri súbežnom podávaní liekov spojených s rizikom krvácania je potrebná opatrnosť.

  Nikorandil

  U pacientov užívajúcich súbežne nikorandil a nesteroidové antiflogistiká (NSAID) vrátane ASA a LAS existuje zvýšené riziko ťažkých komplikácií ako sú gastrointestinálna ulcerácia, perforácia a hemorágia (pozri časť 4.4).

  Anopyrin 30 mg oslabuje účinky:

• antagonistov aldosterónu (spironolaktónu a kanrenoátu);

• kľučkových diuretík (napr. furosemidu);

• antihypertenzív;

• urikozurík (napr. probenecidu, sulfinpyrazónu). Ibuprofén

  Experimentálne údaje naznačujú, že ibuprofén môže inhibovať účinok nízkej dávky kyseliny

  acetylsalicylovej na agregáciu krvných doštičiek, keď sa podávajú súčasne. Avšak limitácie týchto údajov a neistoty extrapolácie údajov ex vivo na klinickú situáciu naznačujú, že žiadne jednoznačné

  závery nie je možné urobiť pre pravidelné užívanie ibuprofénu, a nie je pravdepodobný vznik klinicky relevantného účinku pri príležitostnom užití ibuprofénu (pozri časť 5.1).

  Metamizol

  Metamizol môže pri súbežnom užívaní s kyselinou acetylsalicylovou (aspirín) znížiť jej účinok na agregáciu krvných doštičiek. Preto sa musí táto kombinácia liečiv používať s opatrnosťou u pacientov užívajúcich nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej kvôli kardioprotekcii.

  Acetazolamid

  Pri súbežnom používaní salicylátov s acetazolamidom sa odporúča opatrnosť kvôli zvýšenému riziku metabolickej acidózy.

  Levotyroxín

  Salicyláty, najmä v dávkach vyšších ako 2,0 g/deň, môžu inhibovať väzbu hormónov štítnej žľazy na proteínové nosiče, čo môže spôsobiť počiatočné prechodné zvýšenie voľných hormónov štítnej žľazy a následný pokles celkovej hladiny hormónov štítnej žľazy. Hladinu hormónov štítnej žľazy je

  potrebné monitorovať (pozri časť 4.4)

  Vakcína proti ovčím kiahňam (varicella)

  Odporúča sa nepodávať pacientom salicyláty po dobu šiestich týždňov od očkovania vakcínou proti ovčím kiahňam (varicella). Po použití salicylátov počas infekcie vírusom ovčích kiahní sa vyskytli prípady Reyovho syndrómu.

  Tenofovir

  Súbežné podávanie tenofovir disoproxil fumarátu a nesteroidových antiflogistík (NSAID) môže zvýšiť riziko renálneho zlyhania.

  Alkohol

  Pitie alkoholu pri užívaní kyseliny acetylsalicylovej môže zvýšiť riziko poškodenia

  gastrointestinálneho traktu. Preto musia byť pacienti užívajúci kyselinu acetylsalicylovú opatrní, pokiaľ ide o pitie alkoholu (pozri časť 4.4).

  Pentoxifylín

  Súčasne užité liečivá kyselina acetylsalicylová a pentoxifylín môžu mať potenciálne aditívny účinok a je potrebná opatrnosť kvôli zvýšenému riziku krvácania.

  Anopyrin 30 mg preto pacient nemá užívať súbežne s niektorým z vyššie uvedených liečiv bez výslovného odporúčania lekára.

Gravidita

Nízke dávky (do a vrátane 100 mg/deň)

V klinických štúdiách sa dávky do 100 mg/deň používané výlučne v pôrodníctve a pri špeciálnom sledovaní ukázali ako bezpečné.

Dávky 100 − 500 mg/deň

S užívaním dávok 100 − 500 mg/deň nie sú dostatočné klinické skúsenosti, preto pre ne platia odporúčania uvedené pre dávky 500 mg/deň nižšie.

Dávky 500 mg/deň a vyššie

Inhibícia syntézy prostaglandínov môže mať nežiaduci vplyv na tehotenstvo a/alebo

fetálny/embryonálny vývoj. Údaje z epidemiologických štúdií naznačujú zvýšené riziko potratov, kardiálnych malformácií a gastroschízy po užívaní inhibítorov syntézy prostaglandínov na začiatku tehotenstva. Absolútne riziko kardiovaskulárnych malformácií sa zvýšilo z menej než 1 % na približne

1,5 %. Predpokladá sa, že riziko sa zvyšuje s dávkou a dĺžkou liečby. Pri zvieratách sa dokázalo, že podanie inhibítorov syntézy prostaglandínov vedie k zvýšeniu pred- a postimplantačných strát a k fetálnej/embryonálnej letalite. Okrem toho bola hlásená zvýšená incidencia rôznych malformácií vrátane kardiovaskulárnych po podaní inhibítorov syntézy prostaglandínov zvieratám počas organogenetickej fázy.

Od 20. týždňa tehotenstva môže užívanie kyseliny acetylsalicylovej spôsobiť oligohydramnión

v dôsledku renálnej dysfunkcie plodu. Tento stav sa môže objaviť krátko po začatí liečby a zvyčajne je reverzibilný po jej ukončení. Okrem toho boli hlásené prípady konstrikcie ductus arteriosus po liečbe v druhom trimestri, pričom väčšina z nich ustúpila po ukončení liečby.

Preto sa kyselina acetylsalicylová nesmie podávať v prvom a druhom trimestri , pokiaľ to nie je nevyhnutné.

Ak sa kyselina acetylsalicylová podáva ženám, ktoré chcú otehotnieť alebo sú v prvom a druhom trimestri tehotenstva, musí byť dávka čo najnižšia a liečba trvať čo najkratšie.

Po expozícii kyseline acetylsalicylovej počas niekoľkých dní od 20. týždňa tehotenstva sa má zvážiť prenatálne monitorovanie zamerané na zistenie oligohydramniónu a konstrikcie ductus arteriosus. Ak sa zistí oligohydramnión alebo konstrikcia ductus arteriosus, užívanie kyseliny acetylsalicylovej sa má ukončiť.

V treťom trimestri tehotenstva všetky inhibítory syntézy prostaglandínov môžu vystavovať plod:

• kardiopulmonálnej toxicite (predčasná konstrikcia/uzavretie ductus arteriosus a pulmonálna hypertenzia)

• renálnej dysfunkcii (pozri vyššie)

  na konci tehotenstva matku a novorodenca:

• antiagregačnému účinku a potenciálnemu predĺženiu krvácania, ktoré sa môže objaviť aj po malých dávkach

• inhibícii kontrakcií maternice, čo vedie k oneskoreniu alebo predĺženiu pôrodu.

Z týchto dôvodov je kyselina acetylsalicylová v dávkach vyšších ako 100 mg/deň kontraindikovaná v treťom trimestri tehotenstva (pozri časť 4.3). Dávky do 100 mg/deň vrátane sa môžu užívať len pod prísnym dohľadom pri pôrode.

Dojčenie

Kyselina acetylsalicylová a jej metabolity v malých množstvách prechádzajú do materského mlieka.

Keďže sa dosiaľ nezaznamenali škodlivé účinky na dojčatá, pri dennej dávke do 150 mg spravidla nebýva nutné prerušiť dojčenie. Ak žena užíva vyššie denné dávky (viac než 150 mg), má prestať dojčiť.

Anopyrin 30 mg v odporúčaných dávkach nemá nepriaznivý vplyv na schopnosť aktívne sa

zúčastňovať na dopravnej premávke, obsluhovať stroje alebo vykonávať práce bez pevnej opory. Táto schopnosť sa môže narušiť pri chronickom (a samozrejme aj akútnom) predávkovaní (pozri časť 4.9 Predávkovanie).

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky kyseliny acetylsalicylovej rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA a uvedené podľa frekvencie výskytu: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥

1/100 až < 1/10), menej časté (> 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

* V zriedkavých prípadoch po dlhodobejšom užívaní tabliet obsahujúcich kyselinu acetylsalicylovú sa môže vyskytnúť anémia v dôsledku okultných strát krvi z gastrointestinálneho traktu.

** Závraty a tinnitus môžu byť, predovšetkým u detí a starších ľudí, známkami závažnej intoxikácie (pozri časť 4. 9 Predávkovanie).

*** Pri výskyte čiernej (dechtovitej) stolice je nutné bezodkladne informovať lekára.

**** Tieto nežiaduce účinky môžu, ale nemusia byť spojené s výskytom krvácania, ktoré sa môže vyskytnúť u pacientov nezávisle na dávke kyseliny acetylsalicylovej, výskyte varovných symptómov alebo predchádzajúcich skúseností so závažnými gastrointestinálnymi ťažkosťami.

Kyselina acetylsalicylová v nízkom dávkovaní obmedzuje vylučovanie kyseliny močovej. U predisponovaných pacientov to podľa okolností môže vyvolať záchvat dny.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenie na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Existuje rozdiel medzi chronickým predávkovaním a akútnou intoxikáciou.

Chronické predávkovanie kyselinou acetylsalicylovou („salicylizmus“) sa prejavuje prevažne poruchami centrálnej nervovej sústavy (omámenosť, ospalosť, závraty) alebo nevoľnosťou. Hlavnou črtou akútnej intoxikácie kyselinou acetylsalicylovou je ťažká porucha acidobázickej rovnováhy. Už v rozmedzí terapeutických dávok dochádza v dôsledku zrýchleného a prehĺbeného dýchania

k respiračnej alkalóze. Organizmus ju kompenzuje zvýšeným vylučovaním hydrogénuhličitanových iónov obličkami, čím sa zachováva normálna hodnota pH krvi. Pri toxických dávkach už tento

kompenzačný mechanizmus nestačí, a dochádza k poklesu pH krvi a koncentrácie hydrogénuhličitanových iónov v krvi. Hodnota pCO2 v plazme môže byť dočasne normálna. Vzniká obraz zdanlivej metabolickej acidózy, v skutočnosti však ide o kombináciu respiračnej a metabolickej acidózy z týchto príčin:

- útlm dýchania navodený toxickými dávkami, nahromadenie kyselín (sírovej, fosforečnej,

salicylovej, mliečnej, octovej) v dôsledku ich zvýšenej tvorby (následkom poruchy metabolizmu sacharidov) a obmedzeného vylučovania obličkami.

K tomu pristupuje porucha elektrolytového hospodárenia. Dochádza k veľkým stratám draselných iónov.

Príznaky akútnej intoxikácie

Pri akútnej intoxikácii ľahšieho stupňa (s plazmatickými koncentráciami 200 − 400 μg/ml) sa zvyčajne okrem porúch acidobázickej rovnováhy a elektrolytového hospodárenia (napr. straty draselných iónov), hypoglykémie, exantému a gastrointestinálneho krvácania pozorujú: hyperventilácia, hučanie

v ušiach, nauzea, vomitus, poruchy zraku a sluchu, cefalgia, závraty a stavy zmätenosti.

Pri ťažkej intoxikácii (s plazmatickými koncentráciami vyše 400 μg/ml) sa môže vyskytnúť delírium, tremor, dyspnoe, potenie, exsikóza, hypertermia a kóma.

Pri akútnom a chronickom predávkovaní kyselinou acetylsalicylovou sa môže vyskytnúť nekardiogénny pľúcny edém (pozri časť 4.8).

Pri intoxikáciách s letálnym zakončením býva príčinou smrti spravidla respiračné zlyhanie.

Predávkovanie salicylátmi, najmä u mladších detí, môže spôsobiť ťažkú hypoglykémiu a potenciálne fatálnu otravu.

Liečba intoxikácie

Terapeutické opatrenia na zvládnutie intoxikácie kyselinou acetylsalicylovou sú určované rozsahom,

štádiom a klinickými príznakmi. Zodpovedajú zvyčajným opatreniam na obmedzenie resorpcie prijatej toxickej látky, na kontrolu a korigovanie vodného a elektrolytového hospodárenia, narušenej termoregulácie a dýchania.

Hlavné sú opatrenia vedúce k urýchlenej eliminácii toxickej látky a k normalizácii acidobázického a

elektrolytového hospodárenia. Okrem infúznych roztokov s hydrogénuhličitanom sodným a chloridom draselným sa podávajú aj diuretiká. Reakcia moču má byť zásaditá, aby sa znížil stupeň ionizácie

salicylátu, a tým sa zmenšila miera jeho reabsorpcie v tubuloch. Dôrazne sa odporúča kontrolovanie krvných parametrov (pH, pCO2, koncentrácia hydrogénuhličitanových a draselných iónov a i.).

V ťažkých prípadoch je potrebná hemodialýza.