Alsemora 20 mg filmom obalené tablety

Liečba dospelých pacientov s Alzheimerovou chorobou stredného až ťažkého stupňa.

Liečbu má začať a sledovať lekár skúsený v diagnostike a liečbe demencie Alzheimerovho typu. Dávkovanie

Liečba sa má začať len vtedy, ak je dostupný opatrovník schopný pravidelne kontrolovať užívanie lieku pacientom. Diagnóza má byť stanovená podľa súčasných diagnostických odporúčaní. Tolerancia a dávkovanie memantínu majú byť pravidelne prehodnocované, najlepšie do troch mesiacov od začatia liečby. Klinický prínos memantínu a tolerancia liečby pacientom majú byť ďalej vyhodnocované

v pravidelných intervaloch podľa aktuálnych terapeutických postupov. V udržiavacej liečbe sa môže pokračovať, pokiaľ je prínosom a pacient liečbu memantínom toleruje. Ukončenie liečby memantínom sa má zvážiť v prípade, keď nebude prítomný preukázateľný terapeutický prínos alebo pacient nebude tolerovať liečbu.

Dospelí: Titrácia dávky

Maximálna denná dávka je 20 mg denne. Aby sa znížilo riziko nežiaducich účinkov, udržiavacia

dávka sa dosahuje vzostupnou titráciou o 5 mg týždenne počas prvých 3 týždňov liečby nasledovne:

Týždeň 1 (deň 1-7)

Pacient má užívať polovicu 10 mg filmom obalenej tablety (5 mg) denne počas 7 dní.

Týždeň 2 (deň 8-14)

Pacient má užívať jednu 10 mg filmom obalenú tabletu (10 mg) denne počas 7 dní.

Týždeň 3 (deň 15-21)

Pacient má užívať jeden a pol 10 mg filmom obalenej tablety (15 mg) denne počas 7 dní.

Od týždňa 4 ďalej

Pacient má užívať dve 10 mg filmom obalené tablety (20 mg) alebo jednu 20 mg filmom obalenú tabletu denne.

Udržiavacia dávka

Odporúčaná udržiavacia dávka je 20 mg denne.

Starší pacienti

Na základe klinických štúdií je dávka odporúčaná pre pacientov nad 65 rokov 20 mg denne (dve 10 mg filmom obalené tablety alebo jedna 20 mg filmom obalená tableta jedenkrát denne), ako je popísané vyššie.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s miernou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 50-80 ml/min) sa nevyžaduje

úprava dávky. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

30-49 ml/min) má byť denná dávka 10 mg denne. Ak je dávka po najmenej 7 dňoch liečby dobre tolerovaná, môže byť zvýšená až na 20 mg/deň podľa štandardnej titračnej schémy. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu 5-29 ml/min) má byť denná dávka 10 mg denne.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene (Childova-Pughova trieda A

a Childova-Pughova trieda B) nie je potrebná úprava dávky. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene nie sú dostupné údaje o užívaní memantínu. Podávanie Alsemory sa neodporúča pacientom s ťažkou poruchou funkcie pečene.

Pediatrická populácia

K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Alsemora sa má podávať perorálne jedenkrát denne a má sa užívať každý deň v rovnakom čase. Filmom obalené tablety sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

U pacientov s epilepsiou, so záchvatmi (kŕčmi) v anamnéze alebo s predispozičnými faktormi pre

epilepsiu sa odporúča opatrnosť.

Je potrebné sa vyhnúť súbežnému užívaniu antagonistov N-metyl-D-aspartátu (NMDA), ako je amantadín, ketamín alebo dextrometorfán. Tieto zlúčeniny účinkujú na ten istý receptorový systém ako memantín, preto pri ich súbežnom užívaní môžu byť častejšie alebo výraznejšie nežiaduce reakcie (najmä týkajúce sa centrálneho nervového systému (CNS)) (pozri tiež časť 4.5).

Niektoré faktory, ktoré môžu zvýšiť pH moču (pozri časť 5.2 „Eliminácia“), vyžadujú starostlivé sledovanie pacienta. Tieto faktory zahŕňajú zásadné zmeny v stravovaní, napr. prechod z mäsitej na vegetariánsku stravu alebo masívny príjem alkalizujúcich žalúdočných pufrov. Močové pH sa môže zvýšiť tiež pri stavoch renálnej tubulárnej acidózy (RTA) alebo pri ťažkých infekciách močového traktu baktériami rodu Proteus.

Vo väčšine klinických štúdií boli vylúčení pacienti s nedávnym infarktom myokardu, dekompenzovaným kongestívnym srdcovým zlyhávaním (NYHA III-IV) alebo nekontrolovanou hypertenziou. V dôsledku toho je k dispozícii len obmedzené množstvo údajov a pacienti s týmito stavmi majú byť starostlivo sledovaní.

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

V dôsledku farmakologických účinkov a mechanizmu účinku memantínu sa môžu objaviť nasledovné

interakcie:

• Mechanizmus účinku naznačuje, že účinky L-dopy, dopamínergických agonistov

  a anticholínergík môžu byť pri súbežnom užívaní antagonistov NMDA, ako je memantín, zosilnené. Účinky barbiturátov alebo neuroleptík môžu byť znížené. Súbežné podávanie memantínu a myorelaxancií, dantrolénu alebo baklofénu, môže modifikovať ich účinky a môže byť potrebná úprava dávky.

• Súbežnému užívaniu memantínu a amantadínu je potrebné sa vyhnúť kvôli riziku farmakotoxickej psychózy. Obe zlúčeniny sú chemicky príbuzné antagonistom NMDA. To isté môže platiť pre ketamín a dextrometorfán (pozri tiež časť 4.4). Existuje jedna publikovaná kazuistika o možnom riziku aj pri kombinácii memantínu a fenytoínu.

• Iné liečivá, ako sú cimetidín, ranitidín, prokaínamid, chinidín, chinín a nikotín, ktoré používajú ten istý obličkový katiónový transportný systém ako amantadín, môžu tiež interagovať

  s memantínom a viesť tak k potenciálnemu riziku zvýšených plazmatických hladín.

• Existuje možnosť zníženia sérovej hladiny hydrochlórtiazidu (HCT), ak sa memantín užíva

  súbežne s HCT alebo akoukoľvek kombináciou obsahujúcou HCT.

• Pri postmarketingovom sledovaní boli zaznamenané ojedinelé prípady zvýšenia hodnôt medzinárodného normalizovaného pomeru (international normalized ratio, INR) u pacientov užívajúcich súbežne warfarín. Aj keď priama súvislosť nebola potvrdená, u pacientov, ktorí sú súbežne liečení perorálnymi antikoagulanciami, sa odporúča dôkladné sledovanie protrombínového času (INR).

  Vo farmakokinetických (FK) štúdiách pri podávaní jednorazovej dávky u mladých zdravých dobrovoľníkov nebola pozorovaná žiadna významná interakcia liečivo-liečivo pri súbežnom užívaní memantínu s glyburidom/metformínom alebo s donepezilom.

  V klinickej štúdii u mladých zdravých osôb nebol pozorovaný žiaden významný účinok memantínu na

  farmakokinetiku galantamínu.

  Memantín in vitro neinhibuje CYP 1A2, 2A6, 2C9, 2D6, 2E1, 3A, flavínmonooxygenázu, epoxidhydrolázu alebo sulfatáciu.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití memantínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách naznačujú potenciál pre znížený vnútromaternicový rast pri expozičných hladinách identických alebo mierne vyšších ako u ľudí (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí.

Memantín sa má užívať počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch.

Dojčenie

Nie je známe, či sa memantín u žien vylučuje do materského mlieka, ale ak sa vezme do úvahy

lipofilita tohto liečiva, je to pravdepodobné. Ženy, ktoré užívajú memantín, nemajú dojčiť.

Fertilita

Neboli zaznamenané žiadne nežiaduce reakcie memantínu na mužskú a ženskú plodnosť.

Alzheimerova choroba stredného až ťažkého stupňa obvykle spôsobuje zhoršenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Okrem toho má Alsemora malý až stredný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, preto je potrebné upozorniť ambulantných pacientov, aby venovali riadeniu vozidiel a obsluhe strojov zvýšenú pozornosť.

Súhrn bezpečnostného profilu

V klinických štúdiách s miernou až ťažkou demenciou, ktoré zahŕňali 1 784 pacientov liečených memantínom a 1 595 pacientov užívajúcich placebo, sa celkový výskyt nežiaducich účinkov pri liečbe memantínom nelíšil od výskytu pri placebe; nežiaduce reakcie boli obvykle miernej až strednej závažnosti. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie s vyšším výskytom v skupine

s memantínom v porovnaní so skupinou s placebom boli závraty (6,3 % oproti 5,6 %), bolesť hlavy (5,2 % oproti 3,9 %), zápcha (4,6 % oproti 2,6 %), ospalosť (3,4 % oproti 2,2 %) a hypertenzia (4,1 %

oproti 2,8 %).

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

Nasledujúce nežiaduce účinky v nižšie uvedenej tabuľke pochádzajú z klinických štúdií

s memantínom a z obdobia po uvedení lieku na trh.

Nežiaduce účinky sú zoradené podľa tried orgánových systémov pri použití nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.

1 Halucinácie boli pozorované hlavne u pacientov s ťažkým stupňom Alzheimerovej choroby.

2 Ojedinelé prípady zaznamenané z postmarketingového sledovania.

Alzheimerova choroba býva sprevádzaná depresiou, samovražednými myšlienkami a samovraždou. V postmarketingovom sledovaní boli tieto reakcie hlásené u pacientov liečených memantínom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Z klinických štúdií a z obdobia po uvedení lieku na trh sú dostupné len obmedzené skúsenosti s predávkovaním.

Symptómy

Pomerne veľké predávkovania (200 mg a 105 mg/deň počas 3 dní) boli spojené buď len s príznakmi ako sú únava, slabosť a/alebo hnačka, alebo so žiadnymi príznakmi. V prípadoch predávkovania dávkami pod 140 mg alebo neznámou dávkou sa u pacientov prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému (zmätenosť, ospanlivosť, somnolencia, vertigo, agitácia, agresivita, halucinácie a poruchy chôdze) a/alebo ťažkosti gastrointestinálneho pôvodu (vracanie a hnačka).

V prípade najväčšieho predávkovania pacient prežil perorálne užitú dávku v celkovom množstve 2000 mg memantínu s účinkami na centrálny nervový systém (kóma počas 10 dní, neskôr diplopia a agitácia). Pacientovi bola podaná symptomatická liečba a plazmaferéza. Pacient sa zotavil bez trvalých následkov.

V inom prípade značného predávkovania pacient taktiež prežil a zotavil sa. Po užití 400 mg perorálnej dávky sa u pacienta prejavili príznaky ovplyvnenia centrálneho nervového systému, ako je nepokoj, psychóza, zrakové halucinácie, prokonvulzívny stav, ospalosť, stupor a bezvedomie.

Liečba

V prípade predávkovania má byť liečba symptomatická. Nie je dostupné žiadne špecifické antidotum pri intoxikácii alebo pri predávkovaní. Podľa potreby majú byť použité štandardné klinické postupy na odstránenie liečiva z tela, napr. gastrická laváž, aktívne uhlie (prerušenie možného enterohepatálneho obehu), acidifikácia moču, forsírovaná diuréza.

V prípade prejavov a príznakov nadmernej celkovej stimulácie centrálneho nervového systému (CNS)

sa má starostlivo zvážiť symptomatická klinická liečba.