Quinsair 240 mg Roztok pre rozprašovač
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
0) na liečbu chronických pľúcnych infekcií spôsobených baktériami Pseudomonas aeruginosa. Hradená liečba podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne.
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Quinsair 240 mg
Quinsair je indikovaný na liečbu chronických pľúcnych infekcií spôsobených baktériami
Pseudomonas aeruginosa u dospelých s cystickou fibrózou (CF, pozri časť 5.1). Treba zohľadniť oficiálny postup pre vhodné použitie antibakteriálnych liekov.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 240 mg (jedna ampulka) podávaná inhalačne dvakrát denne (pozri
časť 5.2).Dávky sa majú inhalovať s odstupom 12 hodín tak presne, ako je to možné.
Quinsair sa užíva v striedavých cykloch trvajúcich 28 dní liečby, po ktorých nasleduje 28 dní bez liečby. Cyklická liečba môže pokračovať po dobu, počas ktorej lekár považuje liečbu za klinický prínosnú pre pacienta.
Ak sa vynechá dávka, má sa užiť čo najskôr, ako si na to pacient spomenie, pod podmienkou, že interval pred inhaláciou ďalšej dávky je aspoň 8 hodín. Pacienti nemajú inhalovať množstvá vyššie ako je obsah jednej ampulky na nahradenie vynechanej dávky.
Ak sa po podaní Quinsairu vyskytne akútny, symptomatický bronchospasmus, pre pacientov môže mať prínos použitie krátkodobo účinkujúceho, inhalačného bronchodilatátora najmenej 15 minút až 4 hodiny pred ďalšou dávkou (pozri časti 4.4 a 4.8).
Starší pacienti (≥ 65 rokov)
Bezpečnosť a účinnosť Quinsairu u starších pacientov s CF nebola stanovená.
Porucha funkcie obličiek
Dávky sa nemusia upravovať u pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek.
Quinsair sa neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek.
Porucha funkcie pečene
Nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Quinsairu u detí vo veku < 18 rokov neboli doteraz stanovené. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8, 5.1, 5.2 a 5.3, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.
Spôsob podávania
Inhalačné použitie.
Po otvorení ampulky sa má jej obsah použiť okamžite (pozri časť 6.6).
Pre pacientov užívajúcich viacero inhalačných terapií je odporučené poradie podania nasledujúce:
-
bronchodilatátory,
-
dornáza alfa,
-
metódy na vyčistenie dýchacích ciest,
-
Quinsair,
-
inhalačné steroidy.
Quinsair sa má používať len s rozprašovacou súpravou Zirela (vrátane aerosólovej hlavice Zirela) dodávanou v balení, pripojenými ku kontrolnej jednotke eBase Controller alebo eFlow rapid (pozri časť 6.6). Pred prvým použitím Quinsairu si treba prečítať návod výrobcu na použitie systému rozprašovača Zirela.
-
precitlivenosť na liečivo, na iné chinolóny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
-
poruchy šliach spojené s podávaním fluórchinolónu,
-
epilepsia,
-
gravidita,
-
dojčenie.
U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie,je potrebné vyhnúť sa používaniu levofloxacínu (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba levofloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Reakcie z precitlivenosti
Levofloxacín môže spôsobiť závažné, potenciálne smrteľné reakcie z precitlivenosti (napr. vrátane angioedému a anafylaktického šoku).
Ťažké bulózne reakcie
Prípady ťažkých kožných bulóznych reakcií ako je Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza boli hlásené pri systémovom podávaní levofloxacínu (pozri časť 4.8).
Poruchy pečene a žlčových ciest
Prípady nekrózy pečene až po smrteľné zlyhanie pečene boli hlásené pri systémovom podávaní levofloxacínu, a to hlavne u pacientov so závažným existujúcim ochorením (napr. sepsa, pozri časť 4.8). Pacientov treba poučiť aby ukončili liečbu a skontaktovali sa so svojim lekárom, ak sa u nich vyvinú prejavy a príznaky ochorenia pečene, ako sú anorexia, žltačka, tmavá moč, pruritus alebo bolesti brucha.
Predĺženie intervalu QT
Treba postupovať opatrne pri používaní fluórchinolónov, vrátane levofloxacínu, u pacientov so známymi rizikovými faktormi pre predĺženie intervalu QT (pozri časti 4.5, 4.8 a 4.9), ako sú napríklad:
-
vrodený syndróm dlhého intervalu QT,
-
súbežné používanie liečiv, pre ktoré je známe, že predlžujú interval QT (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká),
-
neliečená nerovnováha elektrolytov (napr. hypokaliémia, hypomagnezémia),
-
ochorenie srdca (napr. zlyhanie srdca, infarkt myokardu, bradykardia).
Starší pacienti a ženy môžu byť citlivejší na lieky predlžujúce QTc. Preto sa má pri používaní fluórchinolónov, vrátane levofloxacínu, u týchto populácií postupovať opatrne.
Pacienti náchylní na epileptický záchvat
Chinolóny môžu znížiť prah epileptického záchvatu a môžu spustiť epileptický záchvat (pozri časť 4.8). Levofloxacín je kontraindikovaný u pacientov s epilepsiou v anamnéze (pozri časť 4.3) a ako aj pri iných chinolónoch, má sa používať s vysokou opatrnosťou u pacientov náchylných na
epileptické záchvaty alebo u pacientov so súbežnou liečbou liečivami, ktoré znižujú prah mozgových záchvatov, ako je teofylín (pozri časť 4.5).
Psychotické reakcie
U pacientov dostávajúcich chinolóny, vrátane levofloxacínu, boli hlásené psychotické reakcie. Vo veľmi zriedkavých prípadoch tieto reakcie pokročili na samovražedné myšlienky a seba ohrozujúce správanie, a to niekedy už po jednej dávke levofloxacínu (pozri časť 4.8). Odporúča sa opatrnosť pri podávaní levofloxacínu psychotickým pacientom alebo pacientom s psychickým ochorením
v anamnéze.
Periférna neuropatia
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli hlásené prípady senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúce k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti. Pacientom liečeným levofloxacínom sa má odporučiť, aby pred pokračovaním liečby informovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú symptómy neuropatie, napríkladbolesť, pálenie, brnenie, necitlivosť alebo slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).
Exacerbácia myasténie gravis
Fluórchinolóny, vrátane levofloxacínu, majú neuromuskulárnu blokujúcu aktivitu a môžu zhoršiť svalovú slabosť u pacientov s myasténiou gravis. Závažné nežiaduce reakcie po uvedení na trh, vrátane smrti a potreby podpory dýchania, sa spájali s používaním fluórchinolónov u pacientov
s myasténiou gravis. Používanie levofloxacínu sa neodporúča u pacientov s myasténiou gravis v anamnéze.
Tendinitída a ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy(najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálne, sa môžu vyskytnúť už v priebehu 48 hodín po začatí liečby chinolónmi a fluórchinolónmi a ich výskyt bol hlásený dokonca aj po dobu niekoľkých mesiacov po prerušení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov
s transplantovanými orgánmi, u pacientov dostávajúcich denné dávky 1 000 mg levofloxacínu a u pacientov súbežne liečených kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov.
Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba levofloxacínom prerušiť
a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá(postihnuté) končatina(končatiny) sa má(majú) príslušne
liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.
Tendinitída bola hlásená u pacientov s CF dostávajúcich Quinsair počas klinických štúdií ako menej
častá nežiaduca reakcia (pozri časť 4.8). Bronchospasmus
Bronchospasmus je komplikácia spojená s inhalačnými terapiami vrátane Quinsairu (pozri časť 4.8). Ak sa po podaní liečby vyskytne akútny, symptomatický bronchospasmus, pre pacientov môže mať prínos použitie krátkodobo účinkujúceho, inhalačného bronchodilatátora pred ďalšími dávkami (pozri časť 4.2).
Hemoptýza
Používanie inhalačných liekov môže vyvolať reflex kašľa. Podávanie Quinsairu pacientom s klinicky významnou hemoptýzou sa má uskutočniť iba v prípade, ak sa prínosy liečby považujú za prevyšujúce jej riziká vyvolania ďalšieho krvácania.
Pacienti s nedostatkom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy
Pacienti s latentnou alebo aktívnou poruchou aktivity glukózo-6-fosfát dehydrogenázy môžu byť náchylní na hemolytické reakcie, ak sa liečia chinolónovými antibakteriálnymi liekmi. Ak sa levofloxacín musí použiť u týchto pacientov, má sa preto sledovať možný výskyt hemolýzy.
Pacienti liečení antagonistami vitamínu K
Kvôli možným zvýšeniam v testoch koagulácie (PT/INR) a/alebo výskytu krvácania u pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamín K (napr. warfarín), sa majú v prípade súbežného podávania týchto liečiv sledovať koagulačné testy (pozri časť 4.5).
Dysglykémia
Boli hlásené poruchy glukózy v krvi, vrátane hypoglykémie a hyperglykémie, a to zvyčajne
u diabetických pacientov dostávajúcich súbežnú liečbu perorálnymi hypoglykemickými liekmi (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. U diabetických pacientov sa odporúča starostlivé sledovanie glukózy v krvi (pozri časť 4.8).
Ochorenia spojené s infekciou Clostridioides difficile
Počas alebo po liečbe levofloxacínom (vrátane niekoľkých týždňov po liečbe) môže byť hnačka,
najmä v závažných prípadoch, neustupujúca a/alebo krvavá, symptomatická pre ochorenie spojené
s infekciou Clostridioides difficile (Clostridioides difficile associated disease, CDAD). CDAD môže mať rozsah závažnosti od miernej až po život ohrozujúcu, z ktorých najťažšou formou je pseudomembranózna kolitída.
Rezistencia voči levofloxacínu, iným antibakteriálnym liekom a mikroorganizmom vznikajúcim počas liečby
Vývin baktérií P. aeruginosa rezistentných voči fluórchinolónu a superinfekcia mikroorganizmov necitlivých na fluórchinolón predstavuje potenciálne riziko spojené s používaním Quinsairu. Ak sa počas liečby vyskytne superinfekcia, treba zaviesť vhodné opatrenia.
Poruchy zraku
Ak sa vyskytne porucha zraku, alebo ak pacient zaznamená akékoľvek účinky na oči, je potrebné okamžite konzultovať očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).
Prevencia fotosenzitivity
V spojení s levofloxacínom bola hlásená fotosenzitivita (pozri časť 4.8). Odporúča sa, aby sa pacienti počas liečby a 48 hodín po ukončení liečby zbytočne nevystavovali silnému slnečnému žiareniu alebo umelým UV lúčom (napr. slnečná lampa, solárium), aby sa predišlo fotosenzitivite.
Ovplyvňovanie výsledkov laboratórnych testov
U pacientov liečených levofloxacínom môže mať test opiátov v moči falošné pozitívne výsledky. Môže byť potrebné potvrdenie pozitívneho výsledku opiátového testu špecifickejšími metódami.
Levofloxacín môže inhibovať rast baktérií Mycobacterium tuberculosis, a preto môže mať
bakteriologický diagnostický test pre tuberkulózu falošné negatívne výsledky. Aneuryzma aorty a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
V epidemiologických štúdiách bolo zistené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy aorty disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady
a regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Preto sa fluórchinolóny majú používať len po starostlivom vyhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou ochorenia aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov s diagnostikovanou už existujúcou aneuryzmou aorty a/alebo disekciou aorty alebo ochorením srdcovej chlopne alebo v prípade výskytu iných rizikových faktorov alebo stavov, ktoré sú predispozíciou k vzniku
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlers-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída alebo aj
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov synmdróm) alebo aj
-
regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
V prípade náhlej bolesti brucha, hrudníka alebo chrbta je potrebné pacientom odporučiť, aby sa bezodkladne obrátili na lekára na pohotovosti.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.
Dlhotrvajúce, obmedzujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmiboli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), obmedzujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré, telesné systémy (muskuloskeletárny, nervový, psychický
a zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie levofloxacínu ihneď prerušiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.
Účinky iných liekov na levofloxacín
Levofloxacín sa primárne vylučuje nezmenený v moči a jeho metabolizmus je minimálny (pozri
časť 5.2). Interakcie s inhibítormi alebo induktormi CYP sa preto neočakávajú.
Teofylín, fenbufén alebo podobné nesteroidové antiflogistiká
V klinickej štúdii sa nezistili žiadne farmakokinetické interakcie levofloxacínu s teofylínom. Pri podávaní chinolónov podávajú súbežne s teofylínom, nesteroidovými antiflogistikami alebo inými látkami, ktoré znižujú prah epileptického záchvatu však môže dôjsť k výraznému zníženiu prahu mozgového záchvatu. Koncentrácie levofloxacínu boli približne o 13 % vyššie v prítomnosti fenbufénu, v porovnaní s podávaním samostatne.
Probenecid a cimetidín
Renálny klírens levofloxacínu sa znížil pôsobením cimetidínu (24 %) a probenecidu (34 %). Je to z dôvodu kapacity oboch liečiv blokovať renálne tubulárne vylučovanie levofloxacínu. Avšak pri
testovaných dávkach v štúdii nie je pravdepodobné, aby štatisticky významné kinetické rozdiely mali klinicky význam. Treba postupovať opatrne, ak sa levofloxacín podáva súbežne s liečivami, ktoré majú účinok na renálne tubulárne vylučovanie, ako sú probenecid a cimetidín, a to najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek.
Ďalšie relevantné informácie
Štúdie klinickej farmakológie ukázali, že farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu neboli ovplyvnené v žiadnom klinicky významnom rozsahu, ak sa levofloxacín podával spolu s nasledujúcimi liečivami: uhličitan vápenatý, digoxín, glibenklamid a ranitidín.
Účinky levofloxacínu na iné lieky
Substráty CYP1A2
Vo farmakokinetických interakčných štúdiách nemal levofloxacín žiaden vplyv na farmakokinetické vlastnosti teofylínu (ktorý je skúškovým substrátom pre CYP1A), čo naznačuje, že levofloxacín nie je inhibítorom CYP1A2.
Substráty CYP2C9
In vitro štúdia naznačovala nízky interakčný potenciál medzi levofloxacínom a substrátmi CYP2C9.
Interakcie sprostredkované účinkami na transportéry
In vitro štúdie preukázali, že inhibícia kľúčových transportérov spojená s dispozíciou lieku v obličkách (polypeptid transportujúci organické anióny-1B1) (OATP1B1), OATP1B3, transportér organických aniónov-1 (OAT1), OAT3 a transportér organických katiónov-2 (OCT2)) pri expozíciách po inhalácii 240 mg levofloxacínu dvakrát denne je nízka.
Okrem toho klinické údaje nenaznačujú interakciu so substrátmi P-glykoproteínu (P-gp), ako je digoxín.
Cyklosporín
Pri súbežnom podávaní s levofloxacínom bol polčas cyklosporínu zvýšený o 33 %.
Antagonisti vitamínu K
Zvýšené testy koagulácie (PT/INR) a/alebo výskyt krvácania, ktoré môže byť závažné, boli hlásené u pacientov liečených levofloxacínom v kombinácii s antagonistami vitamínu K (napr. warfarín).
U pacientov liečených antagonistami vitamínu K sa majú preto sledovať koagulačné testy (pozri
časť 4.4).
Liečivá so známym účinkom predlžujúcim interval QT
Levofloxacín sa má používať opatrne u pacientov dostávajúcich liečivá so známym účinkom predlžujúcim interval QT (napr. antiarytmiká triedy IA a III, tricyklické antidepresíva, makrolidy, antipsychotiká).
Gravidita
Je iba obmedzené množstvo údajov o použití levofloxacínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách s levofloxacínom nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Avšak v neprítomnosti ľudských údajov a na základe nálezov v predklinických štúdiách naznačujúcich riziko poškodenia zaťažovaných chrupaviek rastúceho organizmu spôsobeného fluórchinolónmi, je Quinsair kontraindikovaný počas gravidity (pozri časti 4.3 a 5.3).
Dojčenie
Nie sú dostatočné informácie o vylučovaní levofloxacínu/metabolitov do ľudského mlieka, avšak iné fluórchinolóny sa vylučujú do materského mlieka.
V neprítomnosti údajov u ľudí a na základe nálezov v predklinických štúdiách naznačujúcich riziko poškodenia zaťažovaných chrupaviek rastúceho organizmu spôsobeného fluórchinolónmi, je Quinsair kontraindikovaný u dojčiacich žien (pozri časti 4.3 a 5.3).
Fertilita
Levofloxacín nespôsobil žiadne poruchy fertility alebo reprodukčného výkonu u potkanov (pozri
časť 5.3).
Quinsair má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.Niektoré nežiaduce reakcie (napr. únava, asténia, poruchy videnia, závrat) môžu zhoršiť pacientovu schopnosť koncentrácie
a reakcie. Pacienti, u ktorých sa vyskytnú takéto príznaky, majú byť poučení, aby neviedli vozidlá ani neobsluhovali stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami boli kašeľ/produktívny kašeľ (54 %), dysgeúzia (30 %) a únava/asténia (25 %).
Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií hlásených s Quinsairom
Nežiaduce reakcie s aspoň odôvodnenou možnosťou kauzálneho vzťahu s Quinsairom sú uvedené podľa klasifikácie tried orgánových systémov MedDRA. Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie s najčastejšie sa vyskytujúcimi reakciami uvedenými na prvom mieste. Kategórie frekvencií sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté
(≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi
zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| Infekcie a nákazy | Vulvovaginálne mykotické infekcie | Orálne plesňovéinfekcie | |
| Poruchy krvia lymfatického systému | Anémia*, Neutropénia* | ||
| Poruchy imunitného systému | Precitlivenosť* | ||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Anorexia* | ||
| Psychické poruchy1 | Nespavosť* | Úzkosť*,Depresia* | |
| Poruchy nervového systému1 | Dysgeúzia | Bolesť hlavy, Závrat* | Hyposmia*,Spavosť*Periférna neuropatia |
| Poruchy oka1 | Poruchy videnia* | ||
| Poruchy ucha a labyrintu1 | Tinitus* | Strata sluchu* | |
| Poruchy srdcaa srdcovej činnosti** | Tachykardia* | ||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Kašeľ/produktívny kašeľ, Dýchavičnosť, Zmeny prieduškovej sekrécie (objema viskozita)*, Hemoptýza | Dysfónia | Bronchospasmus***, Priedušková hyperreaktivita, Obštruktívne ochorenie dýchacích ciest |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Nevoľnosť, Vracanie, Bolesť brucha*, Hnačka*, Zápcha* | Grganie, Dyspepsia*, Nadúvanie* | |
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Hepatitída*, Hyperbilirubinémia* | ||
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | Vyrážka | Urtikária*, Pruritus* | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva1 | Artralgia, Myalgia* | Tendinitída,Bolesť hrudnej steny,Stuhnutosť kĺbov | |
| Poruchy obličieka močových ciest | Zlyhanie obličiek* | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania1 | Únava/asténia, Znížený výkon pri námahe | Horúčka |
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| Laboratórne a funkčnévyšetrenia | Znížený nútenýexpiračný objem* | Zvýšená hladina alanínamino- transferázy, Zvýšená hladina aspartátamino- transferázy,Znížené hodnoty testu pľúcnej funkcie*, Zvýšené a znížené hladiny glukózyv krvi*, Zvýšený krvný kreatinín*,Abnormálny zvuk pri dýchaní* | Abnormálne výsledky testov funkcie pečene, Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy v krvi*,Predĺžený interval QT na elektrokardiograme*, Zvýšený počet eozinofilov*, Znížený počet krvných doštičiek* |
| 1V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov hlásené,v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory,veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), obmedzujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendonitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické príznaky (vrátane porúch spánku, úzkosti, panických atakov, depresie a samovražedných myšlienok), poruchy pamäte a koncentrácie, a porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).* Nežiaduce udalosti s neistým vzťahom ku Quinsairu, o ktorých je však známe, že súvisia so systémovým podávaním levofloxacínu a/alebo ktoré sú vierohodne spojené s Quinsairom a hlásené častejšie akos placebom v klinických štúdiách.** U pacientov používajúcich fluórochinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie /nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).*** Pozri odsek nižšie pre ďalšie informácie. | |||
Tabuľkový súhrn ďalších nežiaducich reakcií hlásených po systémovom podaní levofloxacínu
Nežiaduce reakcie s aspoň odôvodnenou možnosťou kauzálneho vzťahu s levofloxacínom sú uvedené podľa klasifikácie tried orgánových systémov MedDRA.Nežiaduce liekové reakcie sú zoradené podľa frekvencie s najzávažnejšími reakciami uvedenými na prvom mieste. Kategórie frekvencií sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
| Trieda orgánových systémov | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Pancytopénia*, Agranulocytóza*, Hemolytická anémia* | ||
| Poruchy imunitného systému | Angioedém | Anafylaktický šok, Anafylaktoidný šok |
| Trieda orgánových systémov | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Poruchy endokrinného systému | Syndróm neprimeranej sekrécie antidiuretického hormónu (syndrome of inappropriate secretion of antidiuretic hormone, SIADH) | ||
| Poruchy metabolizmu a výživy | Hypoglykémia | Hyperglykémia,Hypoglykemická kóma | |
| Psychické poruchy1 | Stav zmätenosti, Nervozita | Psychotické reakcie (napr. halucinácie, paranoja), Vzrušenie, Abnormálne sny, Nočné mory | Psychotické poruchy so seba poškodzujúcim správaním vrátane samovražedných myšlienok a pokusov |
| Poruchy nervového systému1 | Tras | Kŕče,Parestézia | Periférna senzorická neuropatia, Periférna senzomotorická neuropatia,Dyskinézia, Extrapyramidálna porucha, Synkopa,Benígna vnútrolebečnáhypertenzia |
| Poruchy oka1 | Dočasná strata zraku | ||
| Poruchy ucha a labyrintu1 | Vertigo | ||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti** | Palpitácie | Ventrikulárna tachykardia, Ventrikulárna arytmia a torsade de pointes | |
| Poruchy ciev** | Hypotenzia | ||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníkaa mediastína | Alergická pneumonitída | ||
| Poruchy pečenea žlčových ciest | Žltačka a ťažké poškodenie pečene, vrátane prípadov so smrteľným akútnym zlyhaním pečene | ||
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Hyperhidróza | Lieková reakcia s eozinofílioua systémovými príznakmi (DRESS),Fixný liekový exantém | Toxická epidermálna nekrolýza, Stevensov-Johnsonov syndróm, Erythema multiforme, Fotosenzitívne reakcie, Leukocytoklastická vaskulitída, Stomatitída |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva1 | Svalová slabosť | Rabdomyolýza, Ruptúra šľachy, Ruptúra väzu, Ruptúra svalu, Artritída |
| Trieda orgánových systémov | Menej časté | Zriedkavé | Neznáme |
| Celkové poruchy a reakciev mieste podania1 | Bolesť (vrátane bolesti chrbta, hrudníka a končatín) | ||
| * Pozri odsek nižšie pre ďalšie informácie1V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), obmedzujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendonitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické príznaky (vrátane porúch spánku, úzkosti, panických atakov, depresie a samovražedných myšlienok), poruchy pamäte a koncentrácie, a porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).** U pacientov používajúcich fluórochinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie /nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4). | |||
Opis vybraných nežiaducich účinkov
Ak sa po podaní liečby vyskytne akútna, symptomatická bronchokonštrikcia, pre pacientov môže mať prínos použitie krátkodobo účinkujúceho, inhalačného bronchodilatátora pred ďalšími dávkami (pozri časti 4.2 a 4.4).
Závažné hematologické nežiaduce reakcie ako je pancytopénia, agranulocytóza a hemolytická anémia boli hlásené po systémovom podaní levofloxacínu. Ich frekvencia sa nedá určiť z dostupných údajov.
Pediatrická populácia
V klinických štúdiách dostávalo 51 dospievajúcich s CF (≥ 12 až < 18 rokov) Quinsair 240 mg dvakrát denne a 6 dospievajúcich s CF dostávalo Quinsair 120 mg (n = 3) alebo 240 mg (n = 3) jedenkrát denne. Okrem toho dostávalo 14 detí s CF (≥ 6 až < 12 rokov) a 13 dospievajúcich s CF
(≥ 12 až < 17 rokov) Quinsair 180 mg alebo 240 mg jedenkrát denne po dobu 14 dní. Na základe týchto obmedzených údajov sa nezdá, že by existoval klinicky významný rozdiel medzi bezpečnostnými profilmi Quinsairu u týchto podskupín pediatrickej populácie a bezpečnostným profilom u dospelých. V klinických štúdiách s Quinsairom však boli pozorované dva prípady artralgie u detí a zároveň nie sú k dispozícii dlhodobé údaje o bezpečnosti, a to hlavne údaje o účinkoch na chrupavkové tkanivo pozorovaných u zvierat (pozri časti 4.2 a 5.3).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V prípade predávkovania sa má použiť symptomatická liečba. Pacient sa má sledovať a má sa pokračovať vo vhodnej hydratácii. Je potrebné sledovanie EKG z dôvodu možnosti predĺženia intervalu QT. Hemodialýza, vrátane peritoneálnej dialýzy a nepretržitej ambulantnej peritoneálnej dialýzy (Continuous Ambulatory Peritoneal Dialysis, CAPD) nie sú účinné pri odstraňovaní levofloxacínu z tela. Neexistuje žiadna špecifická protilátka.
Farmakologické vlastnosti - Quinsair 240 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antibiotiká na systémové použitie, fluórchinolóny, ATC kód: J01MA12
Mechanizmus účinku
Mechanizmus účinku levofloxacínu a iných fluórchinolónových antibiotík zahrňuje inhibíciu bakteriálnych enzýmov DNA gyrázy a topoizomerázy IV.
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Parametre súvisiace s antibakteriálnymi účinkami levofloxacínu sú pomery Cmax/MIC a AUC/MIC (Cmax = maximálna koncentrácia v mieste infekcie, AUC = plocha pod krivkou a MIC = minimálna inhibičná koncentrácia).
Rezistencia
Rezistencia voči levofloxacínu sa najčastejšie získava postupným procesom mutácií cieľových pozícií DNA gyrázy a topoizomerázy IV. Znížená citlivosť voči levofloxacínu môže byť tiež výsledkom nadobudnutia plazmidov kódujúcich pre proteíny, ktoré ochraňujú tieto ciele od inhibície. Znížená bakteriálna permeabilita (častá pri P. aeruginosa) a efluxný mechanizmus môžu tiež byť pôvodom alebo prispievať k rezistencii.
Pozorovala sa skrížená rezistencia medzi levofloxacínom a inými fluórchinolónmi.
Hraničné hodnoty
Stanovené hraničné hodnoty citlivosti pre systémové podávanie (perorálne alebo intravenózne) levofloxacínu nie sú použiteľné pre inhalačné podanie.
Klinická účinnosť
Klinická účinnosť bola preukázaná v dvoch štúdiách kontrolovaných placebom a v jednej štúdii
s aktívnym komparátorom u 448 pacientov randomizovaných na užívanie Quinsairu 240 mg dvakrát denne.
Uskutočnili sa dve randomizované, dvojito zaslepené, jednocyklové klinické štúdie kontrolované placebom (štúdie 204 a 207) u pacientov s CF s chronickou infekciou baktériami P. aeruginosa. Do štúdie boli zahrnutí dospelí a dospievajúci (≥ 12 až < 18 rokov a s telesnou hmotnosťou ≥ 30 kg) pacienti, ktorí mali percento predpokladaného núteného expiračného objemu (Forced Expiratory Volume, FEV1) medzi 25 % a 85 %. Všetci pacienti tiež dostávali minimálne 3 cykly inhalačnej antipseudomonálnej liečby antibiotikami 12 mesiacov (štúdia 204) alebo 18 mesiacov (štúdia 207) pred vstupom do štúdie, ale nie 28 dní hneď pred vstupom do štúdie. Dodatočne k študovanému lieku ostali pacienti aj na štandardnej liečbe chronickej pľúcnej infekcie. Spolu 259 pacientov bolo randomizovaných na Quinsair 240 mg dvakrát denne po dobu 28 dní (≥ 18 rokov, n = 226;
≥ 12 až < 18 rokov, n = 33) a 147 pacientov bolo randomizovaných na placebo (≥ 18 rokov, n = 127;
≥ 12 až < 18 rokov, n = 20). Tieto dve placebom kontrolované štúdie ukázali, že 28 dní liečby Quinsairom 240 mg dvakrát denne malo za výsledok významné zlepšenie relatívnej zmeny od počiatočnej hodnoty percenta predpokladaného FEV1 v porovnaní s placebom (pozri tabuľku 1).
Tabuľka 1: Relatívna zmena predpokladaného percenta FEV1 od počiatočnej hodnoty do
28. dňa v placebom kontrolovaných štúdiách účinnosti a bezpečnosti s Quinsairom u pacientov s CF
| Percento predpokladaného FEV1 | Podporné štúdie | |||
| Štúdia 207 (ITT) | Štúdia 204 (ITT) a | |||
| Placebo | Quinsair 240 mg BID | Placebo | Quinsair 240 mg BID | |
| N = 110 | N = 220 | N = 37 | N = 39 | |
| ≥ 12 až < 18 rokov, n (%) | 16 (14,5) | 30 (13,6) | 4 (10,8) | 3 (7,7) |
| ≥ 18 rokov, n (%) | 94 (85,5) | 190 (86,4) | 33 (89,2) | 36 (92,3) |
| Priemer počiatočnejhodnoty (SD) | 56,32 (15,906) | 56,53 (15,748) | 52,4 (13,42) | 48,8 (15,15) |
| Relatívna zmena odpočiatočnej hodnoty do28. dňaPriemer LS (SE) | 1,24 (1,041) | 3,66 (0,866) | -3,46 (2,828) | 6,11 (2,929) |
| Rozdiel medzi liečbamiv deň 28 [95% IS] b | 2,42 [0,53, 4,31]; P = 0,012 c | 9,57 [3,39, 15,75]; P = 0,0026 c | ||
| IS = interval spoľahlivosti, FEV1 = nútený expiračný objem (Forced Expiratory Volume) za 1 sekundu, ITT = intent to treat (všetci randomizovaní pacienti), P = hodnota P, SD = štandardná odchýlka (Standard Deviation), SE = štandardná chyba (Standard Error), ANCOVA = kovariančná analýza (Analysis of Covariance)a ANCOVA s hodnotami pre liečbu, región, vek (16 až 18 rokov, > 18 rokov) a počiatočnú hodnotu percenta predpokladaného FEV1 v kvartiloch. (Poznámka: V štúdii 204 bolo okrem toho 38 ďalších pacientov randomizovaných na používanie Quinsairu 120 mg jedenkrát denne (≥ 18 rokov, n = 35; ≥ 16 až < 18 rokov, n = 3) a 37 ďalších pacientov bolo randomizovaných na používanie Quinsairu 240 mg jedenkrát denne(≥ 18 rokov, n = 34; ≥ 16 až < 18 rokov old, n = 3).)b LS priemerný rozdiel pre Quinsair mínus placeboc Testovanie použitím alfa 0,05 | ||||
Štúdia 209 (hlavná fáza) bola randomizovaná, otvorená štúdia porovnateľnosti s paralelnými skupinami, kontrolovaná aktívnym liečivom, porovnávajúca Quinsair s inhalačným roztokom tobramycínu (Tobramycin Inhalation Solution, TIS) počas 3 cyklov liečby. Každý cyklus liečby zahŕňal 28 dní liečby Quinsairom 240 mg dvakrát denne alebo TIS 300 mg dvakrát denne, po čom nasledovalo 28 dní bez liečby inhalačnými antibiotikami. Do štúdie boli zahrnutí dospelí
a dospievajúci (≥ 12 až < 18 rokov a s telesnou hmotnosťou ≥ 30 kg) pacienti, ktorí mali percento predpokladaného FEV1 medzi 25 % a 85 %. Všetci pacienti tiež dostávali minimálne 3 cykly TIS 12 mesiacov pred vstupom do štúdie, ale nie 28 dní hneď pred vstupom do štúdie. Dodatočne
k študovanému lieku pacienti ostali na štandardnej liečbe chronickej pľúcnej infekcie. Celkovo 189 pacientov bolo randomizovaných na používanie Quinsairu 240 mg dvakrát denne (≥ 18 rokov, n = 170; ≥ 12 to < 18 rokov, n = 19) a 93 pacientov bolo randomizovaných na TIS (≥ 18 rokov,
n = 84; ≥ 12 až < 18 rokov, n = 9). Získané výsledky pre primárny koncový bod a kľúčové sekundárne koncové body sú uvedené v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Výsledky pre primárny koncový bod a kľúčové sekundárne koncové body v štúdii
účinnosti a bezpečnosti s Quinsairom kontrolovanej aktívnym liečivom u pacientov s CF
| Parameter | Pivotná štúdia – Štúdia 209 (hlavná fáza, ITT) | ||
| TIS 300 mg BIDN = 93 | Quinsair 240 mg BIDN = 189 | Rozdiel medzi liečbami a | |
| ≥ 12 až < 18 rokov, n (%) | 9 (9,7) | 19 (10,1)* | |
| ≥ 18 rokov, n (%) | 84 (90,3) | 170 (89,9) | |
| Percento predpokladaného FEV1 Priemer počiatočnej hodnoty (SD) | 53,20 (15,70) | 54,78 (17,022) | |
| Primárny koncový bod: | |||
| Relatívna zmena FEV1 od počiatočnej hodnoty do 28. dňa cyklu 1 | N = 930,38 (1,262) b | N = 1892,24 (1,019) b | Priemer LS [95% IS]: 1,86 [-0,66; 4,39] c |
| Sekundárne koncové body: | |||
| Relatívna zmena FEV1 od počiatočnej hodnoty do 28. dňa cyklu 2 | N = 84-0,62 (1,352) b | N = 1702,35 (1,025) b | Priemer LS [95% IS]: 2,96 [-0,03; 5,95] |
| Relatívna zmena FEV1 od počiatočnej hodnoty do 28. dňa cyklu 3 | N = 83-0,09 (1,385) b | N = 1661,98 (1,049) b | Priemer LS [95% IS]: 2,07 [-1,01; 5,15] |
| Oblasť dýchania v dotazníku cystickej fibrózy - revidovanom (Cystic Fibrosis Questionnaire - Revised, CFQ-R)Zmena odpočiatočnej hodnoty do 28. dňacyklu 1 | N = 91-1,31 (1,576) b | N = 1861.88 (1.278) b | Priemer LS [95% IS]: 3,19 [0,05, 6,32]P = 0,046 e |
| Medián času do podania antipseudomonálneho antibiotika | N = 93110 dní | N = 189141 dní | Pomer rizík [95% IS] d: 0,73 [0,53; 1,01]P = 0,040 e |
| Medián času do pľúcnejexacerbácie | N = 9390,5 dní | N = 189131 dní | Pomer rizík [95% IS] d: 0,78 [0,57; 1,07]P = 0,154 e |
| IS = interval spoľahlivosti, FEV1 = nútený expiračný objem (Forced Expiratory Volume) za 1 sekundu, ITT = intent to treat (všetci randomizovaní pacienti), P = hodnota P, SD = štandardná odchýlka, SE = štandardná chyba, TIS = inhalačný roztok tobramycínu.* Poznámka: Jeden dospievajúci pacient randomizovaný na používanie Quinsairu 240 mg dvakrát denne nedostal skúmaný liek.a Rozdiel v liečbe Quinsairom mínus TIS, alebo pomer rizík pre Quinsair/TIS.b Priemer LS (SE)c Porovnateľnosť bola testovaná použitím predurčenej, pevnej hranice porovnateľnosti 4% v 28. dni cyklu 1.d Odhady boli získané z modelu regresie rizík podľa Coxa.e Hodnota P určená použitím log-rank testu. | |||
Pacienti, ktorí dokončili štúdiu 209 (hlavnú fázu), mohli pokračovať vo voliteľnej rozšírenej fáze ďalšie 3 cykly (t.j. 28 dní liečby Quinsairom 240 mg dvakrát denne, po ktorých nasledovalo 28 dní bez liečby). Celkovo 88 pacientov dostalo aspoň 1 dávku Quinsairu v štúdii 209 (rozšírená fáza), v hlavnej fáze dostávalo 32 z týchto pacientov TIS a 56 dostávalo Quinsair. Počas rozšírenej fázy bola priemerná zmena LS percenta predpokladaného FEV1 v rozsahu 4,83 % až 1,46 % vo všetkých
3 dodatočných cykloch liečby. Pre podskupinu pacientov, ktorí dostávali TIS počas hlavnej fázy a prešli na liečbu Quinsairom v rozšírenej fáze, bolo zlepšenie percenta predpokladaného FEV1
výraznejšie pre Quinsair v porovnaní s TIS (priemerná zmena LS percenta predpokladaného FEV1 pre TIS bola v rozsahu 0,97 % až 3,60 % v cykloch 1 až 3 a medzi 4,00 % až 6,91 % v cykloch 4 až 6
s Quinsairom). Pre podskupinu pacientov, ktorí dostávali Quinsair počas hlavnej a rozšírenej fázy (t.j. v cykloch 1 až 6), bola priemerná zmena LS percenta predpokladaného FEV1 v rozsahu medzi 3,6 %
až 4,6 %, okrem v cykle 6, kedy bola táto hodnota blízko k počiatočnej hodnote (-0,15 %). Podiel pacientov, ktorí dostávali Quinsair počas hlavnej a rozšírenej fázy štúdie 209 (s najvyššou hodnotou MIC izolátov P. aeruginosa pre levofloxacín presahujúcou 1 µg/ml), bol podobný na konci liečby počas cyklov 1 až 3 v hlavnej fáze (76,6 % až 83,3 %) a na konci liečby počas cyklov 4 až 6
v rozšírenej fáze (77,8 % až 87,5 %).
V klinických štúdiách opísaných vyššie bol na podanie Quinsairu použitý Systém rozprašovača Zirela.Štúdie in vitro, v ktorých sa používal systém rozprašovača Zirela s Quinsairom, preukázali nasledujúce charakteristiky podávania lieku: medián aerodynamického priemeru hmoty (distribúcia veľkosti kvapiek): 3,56 mikrometra (geometrická štandardná odchýlka 1,51), rýchlosť podávania lieku 24,86 mg/minúta (štandardná odchýlka, SD 4,05) a celkové množstvo podaného lieku 236,1 mg
(SD 7,1).
Pediatrická populácia
V štúdiách 204, 207 a 209 bola relatívna zmena percenta predpokladaného FEV1 od začiatku po koniec liečby v cykle 1 v podobnom rozmedzí u dospievajúcich s CF (≥ 12 až < 18 rokov a s telesnou hmotnosťou ≥ 30 kg) dostávajúcich Quinsair 240 mg dvakrát denne ako u dospelých. Účinnosť sa nevyhodnocovala u 14 detí s CF (vo veku ≥ 6 až < 12 rokov) a 13 dospievajúcich s CF
(≥ 12 až < 17 rokov) ktorí sa zúčastnili na štúdii 206.
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Quinsairom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie s cystickou fibrózou (informácie o použití
v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Absorpcia
Maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) levofloxacínu po inhalačnom podaní nastala približne 0,5-1 hodinu po dávke.
Viacnásobné inhalačné podanie dávky Quinsairu 240 mg dvakrát denne viedlo k približne 50 % nižšej systémovej expozícii levofloxacínu v porovnaní s hodnotami pozorovanými po systémovom podaní porovnateľných dávok (pozri tabuľku 3). Existuje však určitá variabilita v pozorovaných systémových expozíciách, čo znamená, že sérové hladiny levofloxacínu po inhalačnom podaní Quinsairu môžu byť niekedy v rozsahu hladín pozorovaných po systémovom podaní porovnateľných dávok.
Tabuľka 3: Porovnanie priemerných (SD) farmakokinetických parametrov viacnásobnej dávky levofloxacínu po inhalačnom podaní Quinsairu pacientom s CF a po perorálnom
a intravenóznom podaní levofloxacínu zdravým dospelým dobrovoľníkom
| Farmakokinetický parameter | Quinsair | Systémový levofloxacín | |
| 240 mg inhalačneBID | 500 mg perorálne QD* | 500 mg IVQD* | |
| Cmax (μg/ml) | 2,4 (1,0) | 5,7 (1,4) | 6,4 (0,8) |
| AUC(0-24) (µg•h/ml) | 20,9 (12,5) | 47,5 (6,7) | 54,6 (11,1) |
| IV = intravenózne, QD = quaque die (jedenkrát denne), BID = bis in die (dvakrát denne)* Predpokladaná hodnota z populačnej farmakokinetickej analýzy u pacientov s CF** Dospelí muži 18-53 rokov | |||
Po podaní dávky Quinsairu 240 mg dvakrát denne pacientom s CF boli pozorované vysoké koncentrácie levofloxacínu v spúte. Priemerné koncentrácie v spúte po podaní dávky boli približne 500-1 900 µg/ml a približne 400-1 700 násobne vyššie, ako koncentrácie pozorované v sére.
Distribúcia
Približne 30 až 40 % levofloxacínu sa viaže na sérové proteíny. Priemerný zjavný objem distribúcie levofloxacínu v sére je približne 250 l po inhalačnom podaní Quinsairu 240 mg dvakrát denne.
Biotransformácia
Levofloxacín sa metabolizuje vo veľmi nízkej miere, s metabolitmi dezmetyl-levofloxacín
a levofloxacín N-oxid. Tieto metabolity tvoria < 5 % dávky po systémovom podaní a vylučujú sa v moči. Levofloxacín je stereochemicky stabilný a nepodlieha chirálnej inverzii.
Eliminácia
Levofloxacín sa po inhalačnom podaní Quinsairu systémovo absorbuje a eliminuje sa podobne ako levofloxacín podávaný systémovo. Po perorálnom a intravenóznom podaní sa levofloxacín eliminuje z plazmy pomerne pomaly (t½: 6 až 8 hodín). Polčas levofloxacínu po inhalačnom podaní Quinsairu je približne 5 až 7 hodín. Eliminácia prebieha primárne renálnou cestou (> 85 % dávky po perorálnom alebo intravenóznom podaní). Priemerný zjavný celkový telový klírens levofloxacínu po systémovom podaní jednorazovej 500 mg dávky bol 175 +/- 29, ml/min. Zjavný klírens (CL/F) levofloxacínu po inhalačnom podaní Quinsairu 240 mg dvakrát denne je 31,8 +/- 22,4 l/hodina.
Linearita
Po systémovom podaní podlieha levofloxacín lineárnej farmakokinetike v rozsahu 50 to 1 000 mg Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Účinky poruchy funkcie obličiek na farmakokinetické vlastnosti levofloxacín podávanom inhalačne sa neštudovali. V klinických štúdiách sa však nepoužívali žiadne úpravy dávky Quinsairu, čo dovoľovalo zahrnutie pacientov s miernym až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (odhadovaný klírens kreatinínu ≥ 20 ml/min použitím vzorca podľa Cockcroft-Gaulta pre dospelých pacientov
a ≥ 20 ml/min/1,73 m2 použitím vzorca podľa Bedsidea Schwartza pre pacientov < 18 rokov). Štúdie, v ktorých sa používalo systémové podávanie levofloxacínu ukázali, že porucha funkcie obličiek ovplyvňuje farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu; so zníženou funkciou obličiek (odhadovaný klírens kreatinínu < 50 ml/min) sa znižujú renálna eliminácia a klírens, a zvyšuje sa polčas eliminácie.
Dávky Quinsairu sa preto nemusia upravovať u pacientov s miernym až stredne závažným poškodením obličiek. Quinsair sa neodporúča používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 20 ml/min, pozri časť 4.2).
Pacienti s poruchou funkcie pečene
Neuskutočnili sa farmakokinetické štúdie s Quinsairom u pacientov s poruchou funkcie pečene. Kvôli obmedzenému rozsahu metabolizmu levofloxacínu v pečeni sa neočakáva, aby porucha funkcie pečene ovplyvnila farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Quinsairu u detí vo veku < 18 rokov nebola doteraz stanovená (pozri časť 4.2).
Farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu po inhalačnom podaní Quinsairu 240 mg dvakrát denne boli skúmané u pediatrických pacientov s CF vo veku 12 rokov a starších s telesnou
hmotnosťou ≥ 30 kg. Populačným farmakokinetickým modelom založeným na nízkom počte vzoriek sa stanovilo, že sérové koncentrácie levofloxacínu boli po 28 dňoch liečby porovnateľné medzi pediatrickými pacientmi a dospelými pacientmi. V štúdii 207 boli u dospelých pacientov pozorované vyššie koncentrácie v spúte v porovnaní s pediatrickými pacientmi; v štúdii 209 boli pozorované podobné koncentrácie v spúte u dospelých a pediatrických pacientov.
V štúdii 206 boli dodatočne vyhodnotené farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu podávaného inhalačne,jedenkrát denne, v dávkach zakladajúcich sa na telesnej hmotnosti, po dobu 14 dní pediatrickým pacientom s CF (≥ 6 až < 12 rokov, n = 14 a ≥ 12 až < 17 rokov, n = 13). Pacienti s telesnou hmotnosťou 22 až30 kg dostávali 180 mg levofloxacínu/deň a pacienti s telesnou
hmotnosťou > 30 kg dostávali 240 mg levofloxacínu/deň. Schéma dávkovania zakladajúceho sa na telesnej hmotnosti viedla ku konzistentnej farmakokinetickej expozícii v sére a v spúte v celom rozmedzí vekových skupín (7 až 16 rokov) a telesných hmotností (22 až 61 kg) pozorovaných v štúdii. Sérové farmakokinetické expozície boli podobné u detí dostávajúcich dávky zakladajúce sa na ich telesnej hmotnosti a u dospelých, dostávajúcich Quinsair 240 mg jedenkrát denne. Farmakokinetické expozície v spúte u detí vo veku 7 až 16 rokov mali hodnotu približne jednej tretiny expozície
u dospelých.
Starší pacienti (≥ 65 rokov)
Farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu podávaného inhalačne sa u starších pacientov neskúmali. Po systémovom podaní sa nevyskytli žiadne významné rozdiely vo farmakokinetických vlastnostiach levofloxacínu medzi mladými a staršími pacientmi okrem tých, ktoré sa spájali so znížením klírensu kreatinínu súvisiacim s vekom.
Pohlavie
Výsledky populačnej farmakokinetickej analýzy neukázali žiadne rozdiely v systémovej expozícii levofloxacínu po podaní Quinsairu spôsobené príslušnosťou k určitému pohlaviu.
Etnikum
Účinky etnickej príslušnosti na farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu podaného inhalačne sa neskúmali. Po systémovom podaní bol účinok etnickej príslušnosti na farmakokinetické vlastnosti levofloxacínu skúmaný kovariančnou analýzou prevedenou na údajoch od 72 jedincov: 48 belochov
a 24 jedincov s inou etnickou príslušnosťou. Zjavný celkový telový klírens a zjavný distribučný objem neboli ovplyvnené etnickou príslušnosťou týchto jedincov.
Farmaceutické informácie - Quinsair 240 mg
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.
3 ml, ampulka z polyetylénu s nízkou hustotou.
Quinsair sa dodáva ako 28-dňové balenie, (ktoré obsahuje vnútornú škatuľku s 56 (14 vreciek po 4) ampulkami) alebo ako 4-dňové balenie (obsahujúce 8 (2 vrecká po 4) ampuliek). Vonkajšia škatuľa tiež obsahuje rozprašovaciu súpravu Zirela zabalenú vo vlastnej škatuli s návodom na použitie od výrobcu.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Len na jednorazové použitie. Po otvorení ampulky sa má jej obsah použiť okamžite. Všetok nepoužitý liek sa musí zlikvidovať.
Quinsair sa podáva inhalačne po dobu 5 minút použitím špeciálnej rozprašovacej súpravy Zirela a aerosólovej hlavice Zirela pripojenej ku kontrolnej jednotke eBase Controller alebo eFlow rapid
(pozri časť 4.2). Quinsair sa nemá používať s akýmkoľvek iným typom súpravy alebo aerosólovej hlavice.
Základné inštrukcie na použitie sú uvedené nižšie. Podrobnejšie inštrukcie sú dostupné v písomnej informácii pre používateľa a v návode na použitie pomôcky od výrobcu.
Vytlačte celý obsah jednej ampulky do nádržky na liek rozprašovacej súpravy Zirela. Zatvorte nádržku na liek nastavením ušiek viečka lieku k drážkam nádržky. Zatlačte smerom dole a otočte viečko
v smere hodinových ručičiek, kým je to možné. Usaďte pacienta do uvoľnenej, vzpriamenej polohy. Držte súpravu vo vodorovnej polohe, stlačte a držte niekoľko sekúnd tlačidlo on/off (zapnúť/vypnúť) na kontrolnom zariadení. Kontrolka zapípne jedenkrát a svetlo ukazujúce stav zasvieti na zelenú. Po niekoľkých sekundách začne aerosólová hmla prúdiť do aerosólovej komory rozprašovacej súpravy Zirela. Držte súpravu vo vodorovnej polohe a umiestnite náustok do pacientových úst, pričom zaistite, aby sa pery uzavreli okolo náustku. Požiadajte pacienta aby sa nadychoval a vydychoval cez náustok až do ukončenia liečby. Keď sa liečba dokončí, kontrolka zapípa dvakrát. Odpojte kontrolné zariadenie a rozoberte rozprašovaciu súpravu Zirela na vyčistenie a dezinfekciu.
Do rozprašovacej súpravy Zirela nedávajte žiadne iné lieky. Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku treba vrátiť do lekárne.