Xenleta 600 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Xenleta 600 mg
Liek Xenleta je indikovaný na liečbu pneumónie získanej v komunite (community-acquired pneumonia, CAP) u dospelých, ak sa nepovažuje za vhodné používať antibakteriálne lieky, ktoré sa bežne odporúčajú na začatie liečby CAP, alebo ak tieto lieky neboli úspešné (pozri časť 5.1).
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenie pre správne používanie antibakteriálnych liekov.
Dávkovanie
Odporúčané dávkovanie lieku lefamulín je opísané v tabuľke 1.
Pacienti môžu byť liečení perorálne lefamulínom podľa ich klinického stavu. Pacienti, ktorí začínajú liečbu intravenóznou cestou (pozri súhrn charakteristických vlastností lieku Xenleta infúzny roztok), môžu prejsť na perorálne tablety, ak je to klinicky indikované.
Tabuľka 1: Dávkovanie lieku Xenleta
| Dávkovanie | Trvanie liečby |
| Len perorálny lefamulín:600 mg tableta lieku Xenleta perorálne každých 12 hodín | 5 dní |
| Intravenózny lefamulín s možnosťou prechodu na perorálny lefamulín:150 mg lieku Xenleta každých 12 hodín formou intravenóznej infúzie v trvaní 60 minút s možnosťou prechodu na 600 mg perorálnu tabletu lieku Xenleta každých 12 hodín | Celková liečba 7 dní intravenóznou alebo kombinovanou intravenóznou aperorálnou cestou |
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby
U starších osôb nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek vrátane pacientov na hemodialýze nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časti 4.4 a 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť lefamulínu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť vodou. Liek Xenleta sa má užívať nalačno minimálne 1 hodinu pred alebo 2 hodiny po jedle (pozri časť 5.2).
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na ktorékoľvek iné liečivá z triedy pleuromutilínov.
Súbežné podávanie so stredne silnými alebo silnými induktormi CYP3A (napr. efavirenz, fenytoín, rifampicín) alebo so silnými inhibítormi CYP3A (napr. klaritromycín, itrakonazol, ritonavir) (pozri časť 4.5).
Súbežné podávanie so substrátmi CYP3A (napr. antipsychotiká, erytromycín, tricyklické antidepresíva), ktoré predlžujú QT interval (pozri časť 4.5).
Súbežné podávanie s liekmi, ktoré predlžujú QT interval, ako sú napríklad antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, prokaínamid) alebo triedy III (napr. amiodarón, sotalol) (pozri časť 4.5).
Známe predĺženie QT intervalu.
Poruchy elektrolytov, najmä nekorigovaná hypokaliémia.
Klinicky relevantná bradykardia, nestabilné kongestívne zlyhávanie srdca alebo anamnéza symptomatických komorových arytmií.
Súbežné podávanie s citlivými substrátmi CYP2C8 (napr. repaglinid) (pozri časť 4.5).
Predĺženie QTc intervalu a potenciálne klinické stavy súvisiace s predĺžením QTc intervalu
V neklinických a klinických štúdiách s lefamulínom sa pozorovali zmeny v elektrofyziológii srdca.
V klinických skúšaniach u pacientov s pneumóniou získanou v komunite bola priemerná zmena QTcF oproti východiskovej hodnote na 3. až 4. deň 11,4 ms. Zvýšenia QTcF po začatí štúdie > 30 ms a>
60 ms sa pozorovali u 17,9 %, respektíve 1,7 % pacientov, a boli častejšie po intravenóznom podaní lefamulínu v porovnaní s perorálnym podaním.
Lefamulín sa má používať opatrne u pacientov so zlyhávaním obličiek, ktorí potrebujú dialýzu, pretože metabolické poruchy spojené so zlyhávaním obličiek môžu viesť k predĺženiu QT intervalu.
Lefamulín sa má používať opatrne u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou cirhózou, pretože metabolické poruchy spojené s hepatálnou insuficienciou môžu viesť k predĺženiu QT intervalu.
Hnačka súvisiaca s baktériou Clostridioides (predtým známa ako Clostridium) difficile
Pri používaní lefamulínu bola hlásená hnačka súvisiaca s baktériou C. difficile (CDAD), ktorá môže mať formu miernej hnačky až fatálnej kolitídy. CDAD sa musí zvážiť u všetkých pacientov, ktorí majú hnačku počas podávania lefamulínu alebo po podávaní (pozri časť 4.8). Je potrebná starostlivá lekárska anamnéza, pretože prípady CDAD boli hlásené viac ako dva mesiace po podávaní antibakteriálnych liekov.
Ak existuje podozrenie na CDAD alebo ak sa potvrdí, možno bude potrebné prerušiť aktuálne používanie antibakteriálneho lieku, ktorý nie je namierený proti C. difficile. Je potrebné zvážiť príslušné podporné opatrenia spolu s podávaním špecifickej liečby na Clostridioides difficile.
Necitlivé mikroorganizmy
Dlhodobé používanie môže viesť k nadmernému rastu necitlivých organizmov, čo môže vyžadovať prerušenie liečby alebo iné vhodné opatrenia.
Účinky na pečeňové transaminázy
Počas liečby sa odporúča monitorovanie pečeňových transamináz (ALT, AST), najmä v prípade pacientov, u ktorých sú transaminázy na začiatku zvýšené (pozri časť 4.8).
Porucha funkcie pečene
Pacienti so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B podľa Childa-Pugha) alebo
so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C podľa Childa-Pugha) majú v porovnaní so zdravými jedincami alebo s jedincami s miernou poruchou funkcie pečene (trieda A podľa Childa-Pugha) zníženú väzbu lefamulínu na proteíny. Liečba u pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene sa má začať až po dôkladnom vyhodnotení pomeru prínosu a rizika vzhľadom na možné nežiaduce reakcie súvisiace s vyššími voľnými koncentráciami lefamulínu vrátane predĺženia QTcF intervalu. Pacientov treba počas liečby pozorne sledovať.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Farmakodynamické interakcie
Súbežné podávanie lefamulínu s inými liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval, je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Farmakokinetické interakcie
Účinky iných liekov na lefamulín
Použitie so stredne silnými a silnými induktormi CYP3A/P-gp
Lieky, ktoré sú stredne silnými alebo silnými induktormi CYP3A (napr. rifampicín, ľubovník bodkovaný [Hypericum perforatum], karbamazepín, fenytoín, bozentan, efavirenz, primidón), by mohli významne znížiť plazmatickú koncentráciu lefamulínu a môžu viesť k zníženiu terapeutického
účinku lefamulínu. Súbežné podávanie takýchto liekov s lefamulínom je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Použitie so silnými inhibítormi CYP3A/P-gp
Lieky, ktoré sú silnými inhibítormi CYP3A a P-gp (napr. klaritromycín, diltiazem, itrakonazol,
ketokonazol, nefazodón, posakonazol, režimy obsahujúce ritonavir, vorikonazol), môžu zmeniť absorpciu lefamulínu, a tak zvýšiť plazmatické koncentrácie lefamulínu. Súbežné podávanie takýchto liekov alebo grapefruitového džúsu s lefamulínom je kontraindikované (pozri časť 4.3).
Potenciál lefamulínu ovplyvniť účinok iných liekov
Lefamulín je stredne silný inhibítor CYP3A, nemá však indukčný potenciál.
Súbežné podávanie perorálneho lefamulínu s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP3A, ako sú alprazolam, alfentanil, ibrutinib, lovastatín, simvastatín, triazolam, vardenafil a verapamil, môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám týchto liekov. (pozri tabuľku 2).
Súbežné podávanie lefamulínu s liekmi metabolizovanými prostredníctvom CYP2C8 (napr. repaglinid) môže viesť k zvýšeným plazmatickým koncentráciám týchto liekov. Súbežné podávanie s citlivými substrátmi CYP2C8 je kontraindikované (pozri časť 4.3 a tabuľku 2).
V klinickej štúdii liekovej interakcie sa nepozorovala žiadna klinicky relevantná interakcia pri súbežnom podávaní lefamulínu s P-gp substrátom digoxínu. Klinické štúdie liekovej interakcie lefamulínu so substrátmi iných transportérov sa neuskutočnili. Zo štúdií in vitro vyplýva, že lefamulín pôsobí ako inhibítor transportérov OATP1B1, OATP1B3, BCRP, OCT1 a MATE1. Pri súbežnom podávaní lefamulínu s citlivými substrátmi týchto transportérov sa preto odporúča opatrnosť, najmä pokiaľ ide o substráty s úzkym terapeutickými oknom.
V tabuľke 2 je prehľad účinkov plazmatických koncentrácií lefamulínu a súbežne podávaných liekov vyjadrených ako pomer stredných hodnôt najmenších štvorcov (90 % interval spoľahlivosti). Smer šípky označuje smer zmeny expozícií (Cmax a AUC), kde ↑ znamená zvýšenie o viac ako 25 %, ↓ znamená zníženie o viac ako 25 % a ↔ znamená, že nedošlo k žiadnej zmene (maximálne 25 % zníženie alebo zvýšenie). Tabuľka nižšie nezahŕňa všetky možnosti.
Tabuľka 2: Interakcie a odporúčania týkajúce sa dávky perorálneho lieku Xenleta s inými liekmi
| Liek podľa terapeutických oblastí/možného mechanizmu interakcie | Účinok na hladiny liekov | Cmax | AUC | Klinické pripomienky |
| ANTIARYTMIKÁ | ||||
| Digoxín0,5 mg jednorazová dávka | — digoxín | 1,05(0,88 – 1,26) | 1,11(0,98 – 1,27) | Nie je potrebná úprava dávky. |
| (Inhibícia P-gp) | ||||
| ANTIDEPRESÍVA | ||||
| Fluvoxamín* 100 mg dvakrát denne | neskúmal sa očakáva sa ↔ lefamulín | Nie je potrebná úprava dávky. | ||
| (Mierna inhibícia CYP3A) | ||||
| ANTIDIABETIKÁ | ||||
| Metformín | neskúmal sa | Odporúča sa opatrnosť.Súbežné podávanie s | ||
| Liek podľa terapeutických oblastí/možnéhomechanizmu interakcie | Účinok na hladiny liekov | Cmax | AUC | Klinické pripomienky |
| 1 000 mg jedna dávka(InhibíciaMATE, OCT1, OCT2) | lefamulínom môže viesť k vyššej expozícii metformínu. Pacienti sa majú monitorovať. | |||
| Repaglinid* 0,25 mgjednorazová dávka(Inhibícia CYP3A4, CYP2C8) | neskúmal sa očakáva sa↑ repaglinid | Súbežné podávanie s lefamulínom môže viesť k vyššej expozícii repaglinidu a je kontraindikované (pozri časť 4.3). | ||
| ANTIMYKOTIKÁ | ||||
| Ketokonazol 200 mg dvakrát denne(Silná inhibícia CYP3A4) | ↑ lefamulín | 1,58(1,38 – 1,81) | 2,65(2,43 – 2,90) | Súbežné podávanie so silnými inhibítormi CYP3A, ako je ketokonazol, môže viesť k zvýšenej expozícii lefamulínu a je kontraindikované (pozričasť 4.3). |
| Flukonazol*400 mg v 1. deň + 200 mg raz denne(Mierna inhibícia CYP3A) | neskúmal sa očakáva sa↑ lefamulín | Súbežné podávanie liekov, o ktorých je známe, že predlžujú interval QT, je kontraindikované (pozričasť 4.3). | ||
| ANTIMYKOBAKTERIÁLNE LIEKY | ||||
| Rifampicín600 mg raz denne(Silná indukcia CYP3A) | ↓ lefamulín | 0,43(0,37 – 0,50) | 0,28(0,25 – 0,31) | Súbežné podávanie silných induktorov CYP3A môže viesť k zníženiu terapeutického účinku lefamulínu a je kontraindikované (pozričasť 4.3). |
| LIEKY OBSAHUJÚCE ETINYLESTRADIOL | ||||
| Etinylestradiol* (EE)35 µg raz denne(Inhibícia CYP3A4) | neskúmal sa | Používajte opatrne. (pozri časť 4.6). | ||
| ANTIVIROTIKÁ PROTI HIV | ||||
| Efavirenz*600 mg raz denne(Stredne silná indukcia CYP3A4) | neskúmal sa očakáva sa↓ lefamulín | Súbežné podávanie stredne silných induktorov CYP3A môže viesť k zníženiu terapeutického účinku lefamulínu a je kontraindikované (pozričasť 4.3). | ||
| Liek podľa terapeutických oblastí/možnéhomechanizmu interakcie | Účinok na hladiny liekov | Cmax | AUC | Klinické pripomienky |
| ANTAGONISTA RECEPTORA PRE BENZODIAZEPÍN BZ1 | ||||
| Zolpidem*10 mg jednorazová dávka(Inhibícia CYP3A4) | neskúmal sa očakáva sa↑ zolpidem | Počas súbežného podávania s lefamulínom monitorujte nežiaduce reakcie. Zvážte úpravudávkovania zolpidemu#. | ||
| SUPRESORY/NEUTRALIZÁTORY ŽALÚDOČNEJ KYSELINY | ||||
| Omeprazol | neskúmal saočakáva sa: ↔ lefamulín | Nie je potrebná úprava dávky. | ||
| RASTLINNÉ PRÍPRAVKY | ||||
| Ľubovník bodkovaný(Silná indukcia CYP3A4) | neskúmal saočakáva sa: ↓ lefamulín | Súbežné podávanie silných induktorov CYP3A môže viesť k zníženiu terapeutického účinku lefamulínu a jekontraindikované (pozri časť 4.3). | ||
| INHIBÍTORY HMG-COA REDUKTÁZY | ||||
| Rosuvastatín20 mg jednorazová dávka Atorvastatín, lovastatín, pravastatín(Inhibícia CYP3A, BCRP, OATP1) | neskúmal sa | Používajte opatrne. | ||
| SEDATÍVA | ||||
| Midazolam2 mg jednorazová dávka(Inhibícia CYP3A4) | — midazolam | 2,03(1,84 – 2,23) | 3,07(2,75 – 3,43) | Pri súbežnom podávaní s perorálnym lefamulínom sa odporúča opatrnosť.Zvážte úpravu dávkovaniamidazolamu#. |
*Na základe interakčných štúdií in vitro sa vyvinul fyziologický farmakokinetický model, ktorý sa použil na predikciu.
#Pozrite príslušný súhrn charakteristických vlastností lieku.
Ženy vo fertilnom veku
Je potrebné, aby ženy vo fertilnom veku počas liečby liekom Xenleta používali účinnú antikoncepciu. Ženy, ktoré užívajú perorálnu antikoncepciu, by mali používať ďalšiu metódu bariérovej antikoncepcie.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití lefamulínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách preukázali zvýšený výskyt mŕtvonarodených plodov (pozri časť 5.3).
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska embryofetálneho vývoja (pozri časť 5.3). Liek Xenleta sa neodporúča užívať počas gravidity.
Dojčenie
Nie je známe, či sa lefamulín/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dostupné farmakokinetické údaje od zvierat preukázali vylučovanie lefamulínu/metabolitov do mlieka
(pozri časť 5.3).
Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Dojčenie počas liečby liekom Xenleta sa má prerušiť.
Fertilita
Účinky lefamulínu na fertilitu u ľudí sa neskúmali.
Lefamulín nespôsobil u potkanov poruchu funkcie fertility ani reprodukčnej schopnosti (pozri časť 5.3).
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie sú hnačka (7 %), nauzea (4 %), vracanie (2 %), zvýšenie hladiny pečeňových enzýmov (2 %), bolesť hlavy (1 %), hypokaliémia (1 %) a nespavosť (1 %).
Gastrointestinálne poruchy boli prevažne spojené s perorálnou formou lefamulínu a viedli k prerušeniu liečby u <1 %.
Najčastejšie hlásenou závažnou nežiaducou reakciou je fibrilácia predsiení (<1 %). Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Na základe súhrnných údajov zo skúšaní 3. fázy pre intravenóznu aj perorálnu formu boli v prípade lefamulínu identifikované nasledujúce nežiaduce reakcie. Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Kategórie frekvencií sú definované ako veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 3: Frekvencia nežiaducich reakcií podľa triedy orgánových systémov z klinických skúšaní
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté |
| Infekcie a nákazy | kolitída v dôsledku Clostridioides difficile orofaryngálna kandidózavulvovaginálna mykotická infekcia | |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | anémiatrombocytopénia | |
| Poruchy metabolizmu a výživy | hypokaliémia | |
| Psychické poruchy | nespavosť | úzkosť |
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy | závratsomnolencia |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | predĺženie QT intervalu na elektrokardiograme | atriálna fibrilácia palpitácie |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | orofaryngeálna bolesť |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | hnačka nevoľnosť vracanie | abdominálna bolesťbolesť v hornej časti brucha zápchadyspepsiadiskomfort v epigastriu gastritídaerozívna gastritída |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | zvýšená hladina alanínaminotransferázy* zvýšená hladina aspartátaminotransferázy* | zvýšená hladina alkalickej fosfatázyzvýšená hladinagamaglutamyltransferázy |
| Poruchy obličiek a močových ciest | retencia moču | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšená hladinakreatinínfosfokinázy |
*V skúšaniach fázy 3 (súhrnné údaje pre intravenóznu a perorálnu formu) sa hodnoty alanínaminotransferázy po začatí štúdie >3x a >5x ULN vyskytli u 5 % a 2 % pacientov užívajúcich liek Xenleta v porovnaní s 5 % a 1 % pacientov užívajúcich moxifloxacín. Hodnoty aspartátaminotransferázy po začatí štúdie >3x a >5x ULN sa vyskytli u 4 % a 1% pacientov užívajúcich liek Xenleta v porovnaní s 2 % a 1 % pacientov užívajúcich moxifloxacín. Postihnuté osoby nemali symptómy a mali reverzibilné klinické laboratórne nálezy, ktoré zvyčajne dosiahli maximálne hodnoty v prvom týždni podávania lieku Xenleta. Žiadny pacient užívajúci liek Xenleta nespĺňal kritériá Hyovho pravidla.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Najvyššia jednorazová dávka lefamulínu podaná v klinických skúšaniach zdravým jedincom bola
750 mg perorálne, ktorá nebola spojená so žiadnymi závažnými nežiaducimi reakciami. QT interval sa môže predlžovať so zvyšujúcou sa expozíciou lefamulínu. Liečba predávkovania lefamulínom by mala spočívať v pozorovaní a všeobecných podporných opatreniach. Hemodialýza významne neodstráni lefamulín zo systémového obehu.
Farmakologické vlastnosti - Xenleta 600 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, iné antibakteriálne liečivá , ATC kód: J01XX12.
Mechanizmus účinku
Lefamulín je antibakteriálny liek na báze pleuromutilínu. Inhibuje syntézu bakteriálnych proteínov interakciou s miestami A a P centra peptidyltransferázy (PTC) v centrálnej časti domény V 23S rRNA ribozomálnej podjednotky 50S, čím bráni správnemu umiestneniu tRNA.
Rezistencia
Rezistencia na lefamulín u bežne citlivých druhov môže byť spôsobená mechanizmami, ktoré zahŕňajú špecifickú ochranu alebo modifikáciu ribozomálneho cieľa proteínmi ABC-F, ako je napríklad vga (A, B, E), Cfr metyltransferáza, alebo mutáciami ribozomálnych proteínov L3 a L4 alebo v doméne V23S rRNA.
Cfr zvyčajne vyvoláva skríženú rezistenciu s oxazolidinónmi, linkozamidmi, fenikolmi a
streptogramínmi skupiny A. Proteíny ABC-F môžu vyvolávať skríženú rezistenciu s linkozamidmi a streptogramínmi skupiny A.
Organizmy rezistentné na iné antibakteriálne lieky z triedy pleuromutilínov sú zvyčajne skrížene rezistentné na lefamulín.
Aktivita lefamulínu nie je ovplyvnená mechanizmami, ktoré vyvolávajú rezistenciu na beta-laktámy, makrolidy, chinolóny, tetracyklíny, inhibítory folátovej dráhy, mupirocín a glykopeptidy.
Inherentná rezistencia na lefamulín sa vyskytuje u Enterobacterales (napr. Klebsiella pneumoniae) a nefermentujúcich gramnegatívnych aeróbov (napr. Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter baumannii).
Antibakteriálna aktivita v kombinácii s inými antibakteriálnymi látkami
Štúdie in vitro nepreukázali antagonizmus medzi lefamulínom a amikacínom, azitromycínom, aztreonamom, ceftriaxónom, levofloxacínom, linezolidom, meropenémom, penicilínom, tigecyklínom, trimetoprimom/sulfametoxazolom a vankomycínom.
Interpretačné kritériá pre testovanie citlivosti
Odporúčané interpretačné kritériá pre hraničné hodnoty minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) stanovené Európskym výborom pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) sú:
| Organizmus | Minimálne inhibičné koncentrácie (mg/l) | |
| Citlivé (≤S) | Rezistentné (>R) | |
| Streptococcus pneumoniae | 0,5 | 0,5 |
| Staphylococcus aureus | 0,25 | 0,25 |
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Antimikrobiálny účinok lefamulínu proti S. pneumoniae a S. aureus najlepšie koreloval s pomerom plochy pod krivkou koncentrácie a času voľného lieku v priebehu 24 hodín k minimálnej inhibičnej koncentrácii (pomer 24-h AUC/MIC).
Klinická účinnosť proti konkrétnym patogénom
V klinických štúdiách sa preukázala účinnosť proti patogénom citlivým na lefamulín in vitro, ktoré sú uvedené pod každou indikáciou:
Pneumónia získaná v komunite
-
Grampozitívne baktérie:
-
Streptococcus pneumoniae
-
Staphylococcus aureus
-
-
Gramnegatívne baktérie:
-
Haemophilus influenzae
-
Legionella pneumophila
-
-
Iné baktérie:
-
Mycoplasma pneumoniae
-
Chlamydophila pneumoniae
Klinická účinnosť sa nestanovila voči nasledujúcim patogénom, ktoré sú relevantné pre schválené indikácie, aj keď štúdie in vitro naznačujú, že by mohli byť citlivé na lefamulín v neprítomnosti získaných mechanizmov rezistencie:
-
-
Gramnegatívne baktérie:
-
Haemophilus parainfluenzae
-
Moraxella catarrhalis
-
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s liekom Xenleta v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre pneumóniu získanú v komunite (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Informácie z klinických štúdií
V post-hoc analýze podskupiny z dvoch skúšaní fázy 3 u pacientov s pneumóniu získanou v komunite bola miera klinického uzdravenia pri kontrole po liečbe u pacientov s pozitívnou kultúrou spúta, pozitívnou krvnou kultúrou alebo pozitívnym antigénovým testom moču na S. pneumoniae nižšia u pacientov liečených lefamulínom v porovnaní s pacientmi liečenými moxifloxacínom. Ak sa liečba začala intravenóznou cestou, miera uzdravenia bola 28/36 [77,8 %; (95 % interval spoľahlivosti (CI) 60,8 % až 89,9 %)] pre lefamulín v porovnaní s 26/31 [83,9 %; (95 % CI 66,3% až 94,6%)] pre moxifloxacín. Ak sa liečba začala perorálnou cestou, miera uzdravenie bola 19/25 (76 %; 95 % CI 55,9 % až 90,6 %) pre lefamulín v porovnaní s 30/32 (93,8 %; 95 % CI 79,2 % až 99,2 %) pre moxifloxacín.
Absorpcia
Po perorálnom podaní 600 mg tablety s okamžitým uvoľňovaním bola perorálna biologická dostupnosť lefamulínu nalačno 25,8 %. Expozícia v 1. deň (AUC0-12h) bola ekvivalentná expozícii získanej pri použití 150 mg lefamulínu podaného intravenózne.
Súbežné podanie raňajok s vysokým obsahom tuku a kalórií s jednorazovou perorálnou dávkou 600 mg lefamulínu (tableta s okamžitým uvoľňovaním) viedlo k mierne zníženej absolútnej biologickej dostupnosti (21,0 %).
Distribúcia
Lefamulín sa viaže v strednej až vysokej miere na plazmatické proteíny (alfa-1 kyslý glykoproteín > ľudský sérový albumín) v rozmedzí 88 % – 97 % pri koncentrácii 1 µg/ml, 83 % – 94 % pri 3 µg/ml a 73 % – 86 % pri 10 µg/ml (v závislosti od testu), čo dokazuje saturovateľnú nelineárnu väzbu v rozsahu 1 – 10 µg/ml. Distribučný objem v rovnovážnom stave (Vss) je približne 2,5 l/kg. Rýchla tkanivová distribúcia lefamulínu do kože a mäkkých tkanív sa preukázala pomocou mikrodialýzy, a do tekutiny epiteliálnej výstelky (ELF) pomocou bronchoalveolárnej laváže.
Biotransformácia
V plazme sa 24 % až 42 % lefamulínu metabolizuje primárne reakciami CYP3A fázy I, čo vedie najmä k hydroxylovaným metabolitom bez antibakteriálnych vlastností, zvlášť k hlavnému metabolitu BC-8041 (2R-hydroxy lefamulín). BC-8041 je jediný metabolit v plazme, ktorý po perorálnom podaní tvorí >10 % (13,6 % až 17,3 %) celkovej látky súvisiacej s liekom, zatiaľ čo po intravenóznom podaní žiadny metabolit neprekročil 10 % (≤6,7 %).
Eliminácia
Eliminácia bola viacfázová a terminálny t1/2 sa pohyboval v rozmedzí 9 – 10 hodín po jednorazovom perorálnom alebo intravenóznom podaní. Celkovo bol lefamulín primárne eliminovaný nerenálnou cestou. 9,6 % – 14,1 % intravenóznej dávky lefamulínu sa vylúčilo močom v nezmenenej forme.
Celkový telesný klírens a renálny klírens po 150 mg intravenóznej infúzii boli približne 20 l/h a 1,6 l/h.
Osobitné skupiny pacientov
Nepozorovali sa klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike lefamulínu na základe pohlavia, rasy
alebo hmotnosti.
Staršie osoby
U pacientov s CAP sa pozoroval trend zvyšovania expozície lefamulínu so stúpajúcim vekom, s ~50 % zvýšením AUC0-24 v rovnovážnom stave u pacientov vo veku ≥85 rokov v porovnaní s pacientmi vo veku
<65 rokov.
Porucha funkcie obličiek
Uskutočnila sa štúdia na porovnanie farmakokinetiky lefamulínu po intravenóznom podaní 150 mg u 8 účastníkov so závažnou poruchou funkcie obličiek a u 7 zodpovedajúcich zdravých kontrolných účastníkov. Ďalších 8 účastníkov vyžadujúcich hemodialýzu dostalo 150 mg lefamulínu intravenózne bezprostredne pred dialýzou (na dialýze) a v nedialyzačný deň (mimo dialýzy). AUC, Cmax, a CL lefamulínu a jeho hlavného metabolitu boli porovnateľné medzi účastníkmi so závažnou poruchou funkcie obličiek a zodpovedajúcimi zdravými účastníkmi, a u účastníkov vyžadujúcich hemodialýzu, či na dialýze alebo mimo nej. Lefamulín a jeho hlavný metabolit neboli dialyzovateľné. Porucha funkcie obličiek nemala vplyv na elimináciu lefamulínu.
Porucha funkcie pečene
Uskutočnila sa štúdia na porovnanie farmakokinetiky lefamulínu po intravenóznom podaní 150 mg u 8 účastníkov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (trieda B podľa Childa-Pugha),
8 účastníkov so závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C podľa Childa-Pugha) a
11 zodpovedajúcich zdravých kontrolných účastníkov. Medzi účastníkmi so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene a zodpovedajúcimi zdravými kontrolnými účastníkmi sa nepozorovali klinicky významné zmeny v celkovej AUC, C max a CL lefamulínu a jeho hlavného metabolitu. Porucha funkcie pečene nemala významný vplyv na elimináciu lefamulínu. Väzba na plazmatické bielkoviny sa znižovala so zhoršením poruchy.
Farmaceutické informácie - Xenleta 600 mg
Jadro tablety
manitol (E421) povidón
mikrokryštalická celulóza (E460) sodná soľ kroskarmelózy (E468) mastenec
oxid kremičitý stearát horečnatý
Filmový obal
(čiastočne hydrolyzovaný) polyvinylalkohol (E1203) oxid titaničitý
makrogol mastenec
hliníkový lak indigokarmín (E132) Tlačová farba
šelak
čierny oxid železitý (E172) propylénglykol