ASTMASAN 10 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - ASTMASAN 10 mg
ASTMASAN 10 mg je určený na liečbu astmy ako doplnková liečba u pacientov s miernou až stredne ťažkou perzistentnou astmou, ktorí sú nedostatočne kontrolovaní inhalačnými kortikosteroidmi a u
ktorých krátkodobo pôsobiace beta-agonisty, podávané “v čase potreby” neposkytujú dostatočnú klinickú kontrolu astmy. U astmatických pacientov, ktorým sa ASTMASAN 10 mg indikoval na liečbu astmy, môže poskytnúť tiež symptomatickú úľavu pri sezónnej alergickej rinitíde.
ASTMASAN 10 mg je tiež určený na profylaxiu astmy, kde prevládajúcou zložkou je námahou indukovaná bronchokonstrikcia.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka pre dospelých a dospievajúcich pacientov vo veku 15 rokov a starších s astmou alebo s astmou spolu so sezónnou alergickou rinitídou je jedna 10 mg tableta denne podávaná večer.
Všeobecné odporúčania
Terapeutický účinok ASTMASANU 10 mg na kontrolné ukazovatele astmy sa objaví v priebehu
jedného dňa. ASTMASAN 10 mg sa má užívať s jedlom alebo bez jedla. Pacientov treba poučiť, aby pokračovali v užívaní ASTMASANU 10 mg aj v prípade, že ich astma je pod kontrolou, ako aj
v obdobiach zhoršenia astmy.
ASTMASAN 10 mg sa nemá podávať súbežne s inými liekmi, ktoré obsahujú to isté liečivo, montelukast.
Nie je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov alebo u pacientov s renálnou insuficienciou alebo s ľahkou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene. Nie sú k dispozícii údaje o pacientoch s ťažkou poruchou funkcie pečene. Dávkovanie je rovnaké pre pacientov mužského aj ženského pohlavia..
Liečba ASTMASANOM 10 mg vo vzťahu s inou liečbou astmy
ASTMASAN 10 mg sa môže pridať k doterajšiemu liečebnému režimu pacienta.
Inhalačné kortikosteroidy
Liečba ASTMASANOM 10 mg sa môže použiť ako doplnková liečba u pacientov, ktorým inhalačné kortikosteroidy a krátkodobo pôsobiace beta-agonisty, podávané “v čase potreby”, neposkytujú
dostatočnú klinickú kontrolu.
ASTMASAN 10 mg nemá náhle nahradiť inhalačné kortikosteroidy (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
ASTMASAN 10 mg nepodávajte deťom mladším ako 15 rokov. Bezpečnosť a účinnosť ASTMASANU 10 mg u detí mladších ako 15 rokov neboli stanovené.
Pre pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sú k dispozícii 5 mg žuvacie tablety. Pre pediatrických pacientov vo veku 2 až 5 rokov sú k dispozícii 4 mg žuvacie tablety.
Pre pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až 5 rokov je k dispozícii 4 mg granulát.
Spôsob podávania
Na perorálne použitie.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Pacientov treba upozorniť, aby nikdy nepoužívali perorálny montelukast na liečbu akútnych záchvatov astmy, a aby mali pre tieto prípady v dosahu ich zvyčajné vhodné záchranné lieky. Ak dôjde k
akútnemu záchvatu, treba použiť krátkodobo pôsobiace inhalačné beta-agonisty. Ak pacient potrebuje viac inhalácií krátkodobého beta-agonistu ako zvyčajne, má čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Montelukast nemá náhle nahradiť inhalačné alebo perorálne kortikosteroidy.
Nie sú dostupné žiadne údaje, ktoré preukazujú, že v prípade súbežného podávania montelukastu je možné znížiť dávku perorálnych kortikosteroidov.
V zriedkavých prípadoch sa môže u pacientov liečených antiastmatikami, vrátane montelukastu, objaviť systémová eozinofília, ktorá sa niekedy prejavuje klinickými príznakmi vaskulitídy, zhodujúcimi sa s Churgovým-Straussovej syndrómom, čo je stav, ktorý sa často lieči podávaním
systémových kortikosteroidov. Tieto prípady sa niekedy spájali so znížením dávky alebo vysadením perorálnych kortikosteroidov. Aj keď príčinný vzťah s antagonistami receptorov leukotriénu nebol
stanovený, lekári musia byť ostražití v prípade, že sa u ich pacientov objaví eozinofília, vaskulitická vyrážka, zhoršenie pľúcnych príznakov, srdcové komplikácie a/alebo neuropatia. Pacientov, u ktorých sa vyvinú tieto príznaky, treba znovu vyšetriť a prehodnotiť ich liečbu.
Liečba montelukastom neovplyvňuje potrebu vyhnúť sa užívaniu kyseliny acetylsalicylovej a ostatných nesteroidných protizápalových liekov u pacientov s astmou citlivou na kyselinu
acetylsalicylovú.
U všetkých vekových skupín užívajúcich montelukast boli hlásené neuropsychické udalosti, ako sú zmeny správania, depresia a suicidalita (pozri časť 4.8). Tieto príznaky môžu byť závažné a môžu pokračovať, ak sa liečba nevysadí. Preto sa má liečba montelukastom ukončiť, ak sa počas liečby objavia neuropsychické príznaky. Poučte pacientov a/alebo ich opatrovateľov, aby boli ostražití v súvislosti s neuropsychickými príhodami a aby v prípade výskytu týchto zmien v správaní upozornili lekára.
ASTMASAN 10 mg obsahuje laktózu a sodík.
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej filmom obalenej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Montelukast sa môže podávať popri iných terapiách, ktoré sa rutinne používajú v profylaxii a pri chronickej liečbe astmy. V štúdiách liekových interakcií nemala odporúčaná klinická dávka montelukastu klinicky významný vplyv na farmakokinetiku nasledovných liečiv: teofylínu,
prednizónu, prednizolónu, perorálnych kontraceptív (etinylestradiolu/noretindrónu 35/1), terfenadínu, digoxínu a warfarínu.
Plocha pod krivkou plazmatickej koncentrácie (AUC) montelukastu sa u jedincov, ktorým bol súbežne podaný fenobarbital, znížila približne o 40 %. Keďže sa montelukast metabolizuje cez CYP 3A4, 2C8, a 2C9, opatrnosť sa vyžaduje najmä u detí, pokiaľ sa montelukast podáva súbežne s induktormi CYP 3A4, 2C8, a 2C9, ako je fenytoín, fenobarbital a rifampicín.
Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je silný inhibítor CYP 2C8. Klinické štúdie liekových interakcií, zahŕňajúce montelukast a rosiglitazón (pokusný substrát, predstavujúci látky primárne metabolizované cez CYP 2C8) však ukázali, že montelukast neinhibuje CYP 2C8 in vivo. Preto sa nepredpokladá, že bude montelukast výrazne meniť metabolizmus látok metabolizovaných týmto enzýmom (napr. paklitaxelu, rosiglitazónu a repaglinidu).
Štúdie in vitro preukázali, že montelukast je substrátom pre CYP 2C8, a v menej významnej miere aj pre 2C9 a 3A4. V klinickej štúdii liekových interakcií, zahŕňajúcich montelukast a gemfibrozil (inhibítor CYP 2C8 a 2C9) gemfibrozil 4,4-násobne zvýšil systémové vystavenie sa montelukastu. Pri súbežnom podávaní gemfibrozilu alebo ďalších silných inhibítorov CYP 2C8 sa nevyžaduje rutinná úprava dávkovania montelukastu, avšak lekári si musia byť vedomí možného zvýšenia nežiaducich
reakcií.
Na základe údajov in vitro sa nepredpokladajú klinicky významné liekové interakcie s menej silnými inhibítormi CYP 2C8 (napr. trimetoprim). Súbežné podávanie montelukastu s itrakonazolom, silným inhibítorom CYP3A4, neviedlo k významnému zvýšeniu systémového vystavenia sa montelukastu.
Gravidita
Štúdie na zvieratách nepreukázali škodlivé účinky na graviditu alebo embryonálny/fetálny vývoj.
Obmedzené údaje z dostupných databáz gravidity nenaznačujú príčinný vzťah medzi montelukastom a malformáciami (napr. defektmi končatín), ktoré sa zriedkavo hlásili z celosvetových
postmarketingových skúseností.
Montelukast sa môže používať počas gravidity len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné. Dojčenie
Štúdie na potkanoch preukázali, že montelukast sa vylučuje do mlieka (pozri časť 5.3). Nie je známe, či sa montelukast/metabolity vylučuje/vylučujú do ľudského materského mlieka.
Montelukast sa môže používať u dojčiacich matiek len vtedy, ak sa to považuje za úplne nevyhnutné.
Montelukast nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Jednotlivci však hlásili ospanlivosť a závrat.
Montelukast bol v klinických skúšaniach hodnotený nasledovne:
-
10 mg filmom obalené tablety u približne 4 000 dospelých a dospievajúcich pacientov, vo veku 15 rokov a starších so sezónnou alergickou rinitídou a astmou.
-
10 mg filmom obalené tablety u približne 400 dospelých a dospievajúcich astmatických pacientov so sezónnou alergickou rinitídou vo veku 15 rokov a starších.
-
5 mg žuvacie tablety u približne 1 750 pediatrických astmatických pacientov vo veku od 6 do 14 rokov.
-
4 mg žuvacie tablety u približne 851 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov
-
4 mg granulát u 175 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov. Montelukast bol v klinických štúdiách u pacientov s intermitentnou astmou hodnotený nasledovne::
-
4 mg granulát a žuvacie tablety u 1 038 pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 5 rokov
Nasledujúce nežiaduce účinky súvisiace s liekom boli v klinických skúšaniach u pacientov liečených montelukastom hlásené často (≥1/100, <1/10) a s vyššou incidenciou ako u pacientov, ktorých liečili placebom:
Trieda orgánových systémov Dospelí pacienti, 15-roční a starší (dve 12-týždňové štúdie; n=795) Pediatrickí pacienti od 6 do 14 rokov (jedna 8-týždňová štúdia; n=201) (dve 56-týždňové štúdie; n=615) Pediatrickí pacienti od 2 do 5 rokov (jedna 12-týždňová štúdia; n=461) (jedna 48- týždňová štúdia; n=278) Pediatrickí pacientiod 6 mesiacov do 2 rokov(jedna 6- týždňová štúdia;n=175) Poruchy nervového systému bolesť hlavy bolesť hlavy hyperkinézia Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína astma Poruchygastrointestinálneho traktu bolesť brucha bolesť brucha hnačka Poruchy kožea podkožného tkaniva ekzematickádermatitída, vyrážka Celkové poruchy a reakcie v miestepodania smäd Pri pokračujúcej liečbe v klinických skúšaniach s obmedzeným počtom pacientov počas 2 rokov u dospelých a počas 12 mesiacov u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov sa bezpečnostný profil nezmenil.
Celkove bolo montelukastom liečených 502 pediatrických pacientov vo veku od 2 do 5 rokov počas minimálne 3 mesiacov, 338 počas 6 mesiacov alebo dlhšie a 534 pacientov počas 12 mesiacov alebo dlhšie. Pri dlhodobej liečbe sa bezpečnostný profil u týchto pacientov nezmenil.
Bezpečnostný profil u pediatrických pacientov vo veku od 6 mesiacov do 2 rokov sa nezmenil pri liečbe kratšej ako 3 mesiace.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní lieku po jeho uvedení na trh sú v tabuľke nižšie uvedené podľa triedy orgánových systémov a špecifickej nežiaducej reakcie. Kategórie frekvencie boli určené na
základe príslušných klinických skúšaní
Trieda orgánových systémov Nežiaduca reakcia Kategória frekvencie ⃰ Infekcie a nákazy infekcia horného dýchacieho traktu§ veľmi časté Poruchy krvi a lymfatického systému zvýšený sklon ku krvácaniu zriedkavé trombocytopénia veľmi zriedkavé Poruchy imunitného systému reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie menej časté hepatálna eozinofilná infiltrácia veľmi zriedkavé Psychické poruchy abnormálne sny zahŕňajúce nočné mory, insomnia,somnambulizmus, úzkosť, agitovanosť zahŕňajúca agresívne správanie alebo hostilitu, depresia,psychomotorická hyperaktivita(zahŕňajúca podráždenosť, nepokoj, trasenie**) menej časté poruchy pozornosti, poruchy pamäti, tik zriedkavé halucinácie, dezorientácia, suicidálne myšlienkya správanie (suicidalita),dysfémia, príznaky obsedantno- kompulzívnej poruchy veľmi zriedkavé Poruchy nervového systému závrat, ospalosť,parestézia/hypestézia, záchvat menej časté Poruchy srdca a srdcovej činnosti palpitácie zriedkavé Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína epistaxa menej časté Churgov-Straussovej syndróm (CSS) (pozri časť 4.4)pulmonálna eozinofília veľmi zriedkavé Poruchy gastrointestinálneho traktu hnačka§§, nauzea§§, vracanie§§ časté sucho v ústach, dyspepsia menej časté Poruchy pečene a žlčových ciest zvýšené hladiny sérových transamináz (ALT, AST) časté hepatitída (vrátane veľmi zriedkavé cholestatického,hepatocelulárnehoa zmiešaného poškodenia pečene) Poruchy kože a podkožného tkaniva vyrážka§§ časté podliatina, urtikária, pruritus menej časté angioedém zriedkavé nodózny erytém, multiformný erytém veľmi zriedkavé Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva artralgia, myalgia vrátane svalových kŕčov menej časté Poruchy obličiek a močových ciest enuréza u detí menej časté Celkové poruchy a reakcie v mieste podania pyrexia§§ časté asténia/únava, celková nevoľnosť, edém menej časté ⃰ Kategória frekvencie: definovaná pre každú nežiaducu reakciu podľa počtu prípadov hlásenýchv databáze klinických skúšaní: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1,000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10,000 až < 1/1,000), veľmi zriedkavé (< 1/10,000)§ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako veľmi častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.§§ Táto nežiaduca reakcia, hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali montelukast, bola tiež hlásená ako častá u pacientov, ktorí dostávali v klinických skúšaniach placebo.** Kategória frekvencie: zriedkavé Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V štúdiách chronickej astmy bol montelukast podávaný pacientom počas 22 týždňov v dávkach až 200 mg/deň a v krátkodobých štúdiách v dávke až 900 mg/deň pacientom počas približne jedného týždňa bez klinicky významných nežiaducich účinkov.
Z postmarketingových skúseností a v klinických štúdiách boli hlásené prípady akútneho
predávkovania montelukastom. Zahrňujú hlásenia u dospelých a detí s dávkami až 1000 mg (približne 61 mg/kg u 42-mesačného dieťaťa). Pozorované klinické a laboratórne nálezy boli v súlade
s bezpečnostným profilom u dospelých a pediatrických pacientov. Vo väčšine prípadov predávkovania neboli nežiaduce účinky.
Príznaky predávkovania
Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce účinky boli v súlade s bezpečnostným profilom montelukastu a zahrňovali abdominálnu bolesť, ospanlivosť, smäd, bolesť hlavy, vracanie a psychomotorickú hyperaktivitu.
Liečba predávkovania
O liečbe predávkovania montelukastom nie sú dostupné špecifické informácie. Nie je známe, či sa dá montelukast odstrániť peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - ASTMASAN 10 mg
Farmakoterapeutická skupina: Iné antiastmatiká na systémové použitie, antagonisty leukotriénových receptorov.
ATC kód: R03DC03
Mechanizmus účinku
Cysteinyl-leukotriény (LTC4, LTD4, LTE4) sú silné zápalové eikosanoidy, ktoré sa uvoľňujú z rôznych buniek vrátane mastocytov a eozinofilov. Tieto dôležité pro-astmatické mediátory sa viažu
na cysteinyl-leukotriénové (CysLT) receptory. Receptor CysLT typu 1 (CysLT1) sa nachádza
v dýchacích cestách človeka (vrátane buniek hladkej svaloviny a makrofágov v dýchacích cestách) a v iných pro-zápalových bunkách (vrátane eozinofilov a niektorých myeloidných kmeňových
buniek). CysLT sú vo vzájomnom vzťahu s patofyziológiou astmy a alergickou rinitídou. Pri astme, leukotriénmi sprostredkované účinky zahŕňajú bronchokonstrikciu, mukóznu sekréciu, vaskulárnu permeabilitu a mobilizáciu eozinofilov. Pri alergickej rinitíde sú CysLT uvoľnené z nosovej sliznice po pôsobení alergénu počas včasnej aj neskorej fázy reakcií a sú spojené so symptómami alergickej rinitídy. Intranazálny imunologický test s CysLT preukázal zvýšenú rezistenciu nosovej časti
dýchacích ciest a symptómy nosovej obštrukcie.
Farmakodynamické účinky
Montelukast je perorálne liečivo, ktoré sa viaže vysokou afinitou a selektivitou na receptor CysLT1. V klinických štúdiách inhiboval montelukast bronchokonstrikciu následkom vdýchnutého LTD4 v tak nízkych dávkach ako 5 mg. Bronchodilatácia sa pozorovala do dvoch hodín po perorálnom podaní.
Bronchodilatačný účinok spôsobený beta-agonistom bol aditívny k účinku montelukastu. Liečba montelukastom inhibovala ako ranú, tak neskorú fázu bronchokonstrikcie, vyvolanej pôsobením
antigénu. Montelukast, oproti placebu, znižoval eozinofily v periférnej krvi dospelých aj pediatrických pacientov. V samostatnej štúdii liečba montelukastom významne znížila eozinofily v dýchacích
cestách (merané v spúte) a v periférnej krvi, pričom zlepšila klinickú kontrolu astmy.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
V štúdiách s dospelými pacientmi preukázal montelukast v dávke 10 mg jedenkrát denne v porovnaní s placebom významné zlepšenia ranných FEV1 (10,4 % vs 2,7 % zmena oproti východiskovej hodnote), dopoludňajšej maximálnej výdychovej rýchlosti (peak expiratory flow rate, PEFR)
(24,5 l/min vs 3,3 l/min zmena oproti východiskovej hodnote) a významné zníženie celkového použitia β-agonistu (-26,1 % vs -4,6 % zmena oproti východiskovej hodnote). Zlepšenie stavu denných a nočných príznakov astmy, ktoré boli hlásené pacientmi, bolo významne lepšie než s placebom.
Štúdie u dospelých preukázali schopnosť montelukastu doplniť klinický účinok inhalačných kortikosteroidov (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre inhalovaný beklometazón plus montelukast vs beklometazón pre FEV1: 5,43 % vs 1,04 %; použitie beta-agonistu: -8,70 % vs 2,64
%). V porovnaní s inhalačným beklometazónom (200 μg dvakrát denne s nadstavcom) montelukast preukázal oveľa rýchlejšiu úvodnú odpoveď, hoci počas 12-týždňovej štúdie poskytoval beklometazón vyšší priemerný účinok liečby (% zmeny oproti východiskovej hodnote pre montelukast vs
beklometazón pre FEV1: 7,49 % vs 13,3 %; použitie beta-agonistu: -28,28 % vs -43,89 %). V porovnaní s beklometazónom však vysoké percento pacientov liečených montelukastom dosiahlo
podobnú klinickú odpoveď (napr. 50 % pacientov liečených beklometazónom dosiahlo zlepšenie FEV1 o približne 11 % alebo viac nad východiskovú hodnotu, pričom približne 42 % pacientov liečených montelukastom dosiahlo rovnakú odpoveď).
Klinická štúdia sa uskutočnila za účelom zhodnotenia montelukastu pre symptomatickú liečbu sezónnej alergickej rinitídy u dospelých a dospievajúcich astmatických pacientov, 15 ročných
a starších, so súbežnou sezónnou alergickou rinitídou. V tejto štúdii preukázal montelukast, v dávke 10 mg podávanej raz denne, štatisticky významné zlepšenie výsledku denných príznakov rinitídy,
v porovnaní s placebom.
Hodnotenie denných príznakov rinitídy je priemer hodnotení denných nazálnych príznakov (priemer upchania nosa, nádcha, kýchanie, svrbenie nosa) a hodnotení nočných príznakov (priemer upchania nosa pri prebúdzaní, problémy pri zaspávaní a počet nočných prebudení). Celkové hodnotenie
alergickej rinitídy pacientmi a lekármi sa v porovnaní s placebom významne zlepšilo. Hodnotenie účinnosti na astmu nebolo primárnym predmetom tejto štúdie.
V 8-týždňovej štúdii u pediatrických pacientov vo veku 6 až 14 rokov, montelukast v dávke 5 mg raz denne v porovnaní s placebom významne zlepšil dýchaciu funkciu (FEV1 8,71 % vs 4,16 % zmena oproti východiskovej hodnote; AM PEFR 27,9 l/min vs 17,8 l/min zmena oproti východiskovej
hodnote) a znížil potrebu použitia beta-agonistu 'podľa potreby' (-11,7 % vs +8,2 % zmena oproti východiskovej hodnote).
Významné zníženie bronchokonstrikcie indukovanej námahou (exercise-induced bronchoconstriction,
EIB) sa preukázalo v 12-týždňovej štúdii u dospelých (maximálny pokles FEV1 22,33 % pri
montelukaste vs. 32,40 % pri placebe; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 44,22 min vs. 60,64 min pri placebe). Tento účinok pretrvával počas celej 12-týždňovej štúdie. Zníženie EIB sa tiež preukázalo v krátkodobej štúdii u pediatrických pacientov (maximálny pokles FEV1 18,27 % vs. 26,11 %; čas obnovenia FEV1 na východiskovú hodnotu ± 5 % bol 17,76 min vs. 27,98 min).
Účinok bol v oboch štúdiách preukázaný na konci dávkovacieho obdobia raz denne.
U astmatických pacientov, citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, ktorí sú súbežne liečení inhalačnými a/alebo perorálnymi kortikosteroidmi, viedla liečba montelukastom v porovnaní s placebom k
významnému zlepšeniu kontroly astmy (FEV1 8,55 % vs. -1,74 % zmena oproti východiskovej
hodnote a zníženie celkového použitia beta-agonistu -27,78 % vs. 2,09 % zmena oproti východiskovej hodnote).
Absorpcia
Montelukast sa po perorálnom podaní rýchlo absorbuje. Po podaní 10 mg filmom obalenej tablety dospelým nalačno sa priemerná maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) dosiahne za tri hodiny
(Tmax). Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 64 %. Štandardná strava neovplyvňuje perorálnu biologickú dostupnosť, ani Cmax. Bezpečnosť a účinnosť sa dokázala v klinických štúdiách, kde sa
10 mg filmom obalené tablety podávali bez ohľadu na čas príjmu potravy.
Po podaní 5 mg žuvacej tablety dospelým nalačno sa Cmax dosiahne za dve hodiny. Priemerná perorálna biologická dostupnosť je 73 % a štandardná strava ju znižuje na 63 %.
Distribúcia
Montelukast sa vo viac než 99 % viaže na plazmatické bielkoviny. Distribučný objem montelukastu je v rovnovážnom stave priemerne 8-11 litrov. Štúdie na potkanoch s rádioaktívne značeným
montelukastom naznačujú minimálny prechod cez hematoencefalickú bariéru. Navyše, koncentrácie rádioaktívne značeného materiálu 24 hodín po podaní boli vo všetkých tkanivách minimálne.
Biotransformácia
Montelukast sa rozsiahlo metabolizuje. V štúdiách s terapeutickými dávkami sa plazmatické
koncentrácie metabolitov montelukastu u dospelých a detí v rovnovážnom stave nedali detegovať.
Cytochróm P450 2C8 je hlavný enzým v metabolizme montelukastu. Okrem toho sa v menšej miere môžu na metabolizme montelukastu zúčastňovať CYP 3A4 a 2C9, hoci sa preukázalo, že itrakonazol, inhibítor CYP 3A4, nezmenil farmakokinetické parametre montelukastu u zdravých jedincov, ktorí
dostávali denne 10 mg montelukastu. Na základe výsledkov in vitro na mikrozómoch ľudskej pečene
sa zistilo, že terapeutické koncentrácie montelukastu v plazme neinhibujú cytochrómy P450 3A4, 2C9, 1A2, 2A6, 2C19 ani 2D6. Podiel metabolitov na terapeutickom účinku montelukastu je minimálny.
Eliminácia
Plazmatický klírens montelukastu je u zdravých dospelých priemerne 45 ml/min. Po perorálnom
podaní rádioaktívne značeného montelukastu sa v priebehu 5 dní vylúčilo stolicou 86 % rádioaktívne značenej dávky a menej ako 0,2 % močom. Spolu s určením perorálnej biologickej dostupnosti to
poukazuje na to, že montelukast a jeho metabolity sa vylučujú takmer výlučne žlčou.
Charakteristiky u pacientov
U starších pacientov alebo pri miernej až strednej závažnej hepatálnej insuficiencii nie je potrebná úprava dávkovania. Neuskutočnili sa štúdie u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Keďže sa montelukast a jeho metabolity vylučujú žlčou, nepredpokladá sa potreba úpravy dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek. U pacientov s ťažkou hepatálnou insuficienciou (Childovo- Pughovo skóre > 9) nie sú k dispozícii žiadne údaje o farmakokinetike montelukastu.
Pri vysokých dávkach montelukastu (20- a 60-násobok odporúčanej dávky pre dospelých) sa pozoroval pokles plazmatických koncentrácií teofylínu. Pri odporúčanej dávke 10 mg raz denne sa tento účinok nepozoroval.
Farmaceutické informácie - ASTMASAN 10 mg
Jadro
laktóza, monohydrát hydroxypropylcelulóza typu EF celulóza, mikrokryštalická kroskarmelóza, sodná soľ
stearát horečnatý
Filmotvorná vrstva polyvinylalkohol
oxid titaničitý (E171) makrogol 400 mastenec
oxid železitý, žltý (E172)
oxid železitý, červený (E172)
Uchovávajte pri teplote neprevyšujúcej 30 °C.
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou.
Filmom obalené tablety sú balené v OPA/ALU/PVC/ALU blistroch a vložené do škatuľky.
Veľkosti balenia:
7, 10, 14, 20, 21, 28, 30, 49, 50, 56, 60, 84, 90, 98, 100, 140, 200 filmom obalených tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.