Tensiomin 12,5 mg Tableta

Hypertenzia: esenciálna hypertenzia, renoparenchymálna hypertenzia, autoimúnna nefropatia, hypertenzia spojená s diabetom mellitus, renovaskulárna hypertenzia.

Kongestívne zlyhávanie srdca.

Po infarkte myokardu: v prípade symptomatickej a asymptomatickej dysfunkcie ľavej komory, v stabilných hemodynamických podmienkach.

Nefropatia pri diabete mellitus 1. typu: Tensiomin je indikovaný na liečbu makroproteínovej

diabetickej nefropatie u pacientov s diabetom mellitus 1. typu (pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Dávku treba stanoviť individuálne podľa profilu pacienta (pozri časť 4.4) a odpovede krvného tlaku.

Odporúčaná maximálna denná dávka je 150 mg.

Hypertenzia

Odporúčaná začiatočná dávka je 25 – 50 mg denne v dvoch rozdelených dávkach. Dávka sa môže podľa potreby postupne zvyšovať v intervaloch najmenej 2 týždňov na 100 – 150 mg/deň v dvoch rozdelených dávkach tak, aby sa dosiahli cieľové hodnoty krvného tlaku. Kaptopril sa môže užívať samotný alebo spolu s inými antihypertenzívami, obzvlášť tiazidovými diuretikami (pozri časti 4.3,

4.4, 4.5 a 5.1). Dávkovací režim raz denne môže byť vhodný pri súbežnom podávaní antihypertenzív, ako sú napríklad tiazidové diuretiká.

U pacientov so silno aktivovaným systémom renín-angiotenzín-aldosterón (hypovolémia,

renovaskulárna hypertenzia, kardiálna dekompenzácia) sa odporúča začať s jednotlivou dávkou

6,25 mg alebo 12,5 mg. Táto liečba má začať pod lekárskym dohľadom. Tieto dávky sa budú podávať dvakrát za deň. Dávkovanie sa môže postupne zvýšiť na 50 mg denne v jednej alebo dvoch dávkach, a v prípade potreby na 100 mg za deň v jednej alebo dvoch dávkach.

Zlyhávanie srdca

Liečbu kaptoprilom treba začať pod starostlivým lekárskym dohľadom. Odporúčaná začiatočná dávka je 6,25 mg – 12,5 mg dvakrát denne alebo trikrát denne. Titráciu na udržiavaciu dávku (75 – 150 mg za deň) je potrebné vykonať na základe pacientovej odpovede na liečbu, klinického stavu

a znášanlivosti, a to až na maximálnu dennú dávku 150 mg v rozdelených dávkach. Dávku treba zvyšovať postupne, s časovým odstupom najmenej dvoch týždňov, aby bolo možné vyhodnotiť odpoveď pacienta.

Infarkt myokardu

Krátkodobá liečba

Liečbu Tensiominom je potrebné začať v nemocnici, čo najskôr po výskyte prejavov a/alebo príznakov u pacientov v stabilnom hemodynamickom stave. Treba podať testovaciu dávku 6,25 mg, následne po 2 hodinách podať dávku 12,5 mg a o 12 hodín neskôr dávku 25 mg. Od nasledujúceho dňa treba podávať kaptopril v dennej dávke 100 mg v dvoch dávkach za deň počas 4 týždňov, ak nie sú prítomné nežiaduce hemodynamické účinky. Po 4 týždňoch liečby je potrebné znovu vyhodnotiť pacientov stav predtým, než sa prijme rozhodnutie o liečbe po infarkte myokardu.

Dlhodobá liečba

Ak sa liečba kaptoprilom nezačala počas prvých 24 hodín akútneho infarktu myokardu, liečba sa má začať medzi tretím a šestnástym dňom po infarkte, a to po dosiahnutí podmienok na liečbu (stabilný

hemodynamický stav a liečba akejkoľvek reziduálnej ischémie). Liečbu je potrebné začať v nemocnici pod prísnym dohľadom (obzvlášť krvný tlak), až kým sa nedosiahne dávka 75 mg. Začiatočná dávka musí byť nízka (pozri časť 4.4), obzvlášť ak má pacient na začiatku liečby normálny alebo nízky krvný tlak. Liečbu je potrebné začať s dávkou 6,25 mg, následne dávkou 12,5 mg trikrát za deň počas 2 dní a potom 25 mg trikrát za deň, ak nie sú prítomné nežiaduce hemodynamické účinky. Odporúčaná dávka na účinnú ochranu srdca počas dlhodobej liečby je 75 mg až 150 mg denne v dvoch alebo troch dávkach. V prípade symptomatickej hypotenzie, ako v prípade zlyhávania srdca, sa môže znížiť dávkovanie diuretík a/alebo iných súbežne podávaných vazodilatancií, aby sa dosiahla stabilná dávka kaptoprilu. Ak je to potrebné, dávka kaptoprilu sa má upraviť v závislosti od klinických reakcií

pacienta. Kaptopril sa môže užívať v kombinácii s inými liečbami infarktu myokardu, napríklad

trombolytiká, betablokátory a kyselina acetylsalicylová.

Diabetická nefropatia pri diabete mellitus 1. typu

U pacientov s diabetickou nefropatiou pri diabete mellitus 1. typu je odporúčaná denná dávka kaptoprilu 75 – 100 mg v rozdelených dávkach. Ak je potrebné ďalšie zníženie krvného tlaku, môžu sa pridať ďalšie antihypertenzíva.

Porucha funkcie obličiek

Keďže kaptopril sa vylučuje primárne obličkami, u pacientov s poruchou funkcie obličiek je potrebné znížiť dávkovanie alebo zvýšiť interval medzi dávkami. Ak je potrebná súbežná liečba diuretikami,

u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek sa uprednostňujú slučkové diuretika (napr. furosemid)

pred tiazidovými diuretikami.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sú odporúčané tieto denné dávky, aby sa predišlo akumulácii

kaptoprilu.

Starší ľudia

Rovnako ako pri iných antihypertenzívach, treba zvážiť začatie liečby nižšou začiatočnou dávkou (6,25 mg dvakrát za deň) u starších pacientov, ktorí môžu mať poruchu funkcie obličiek a poruchy funkcie iných orgánov (pozri časť 4.4).

Dávkovanie treba titrovať podľa odpovede krvného tlaku a udržiavať na čo najnižšej úrovni umožňujúcej dosiahnutie primeranej kontroly krvného tlaku.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť kaptoprilu neboli doteraz úplne overené.

Použitie kaptoprilu u detí a dospievajúcich treba začať pod starostlivým lekárskym dohľadom. Začiatočná dávka kaptoprilu je približne 0,3 mg/kg telesnej hmotnosti. U pacientov vyžadujúcich osobitné opatrenia (deti s dysfunkciou obličiek, nedonosení novorodenci, donosení novorodenci a dojčatá, pretože ich funkcia obličiek nie je taká istá ako u starších detí a dospelých), má byť

začiatočná dávka kaptoprilu len 0,15 mg/kg telesnej hmotnosti. Vo všeobecnosti sa kaptopril podáva deťom trikrát za deň, ale dávka a interval dávkovania sa prispôsobí individuálne podľa pacientovej odpovede.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tensiomin sa môže užívať pred, počas alebo po jedle.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 alebo na ktorýkoľvek iný ACE inhibítor.

• Angioedém v anamnéze v spojení s predošlou liečbou ACE inhibítormi.

• Hereditárny alebo idiopatický angioneurotický edém.

• Druhý a tretí trimester gravidity (pozri časti 4.4 a 4.6).

• Súbežné používanie Tensiominu s liekmi obsahujúcimi aliskiren je kontraindikované

  u pacientov s diabetom mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m²)

  (pozri časti 4.5 a 5.1).

• Súbežná liečba sakubitrilom/valsartanom. Liečba kaptoprilom sa nesmie začať skôr ako

  po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri tiež časti 4.4 a 4.5).

Hypotenzia

Hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u hypertenzných pacientov bez komplikácií. Symptomatická hypotenzia sa pravdepodobnejšie môže vyskytnúť u pacientov s depléciou objemu a/alebo sodíka pri intenzívnej liečbe diuretikami, obmedzení príjmu soli v potrave, hnačke, vracaní alebo hemodialýze. Depléciu objemu a/alebo sodíka je potrebné upraviť pred podávaním ACE inhibítora a treba zvážiť podávanie nižšej začiatočnej dávky.

U pacientov so zlyhávaním srdca je vyššie riziko hypotenzie, preto sa pri začatí liečby ACE inhibítorom odporúča nižšia začiatočná dávka.

Pri zvyšovaní dávky kaptoprilu alebo diuretika u pacientov so zlyhávaním srdca treba postupovať

opatrne.

Tak ako pri iných hypertenzívach, nadmerné zníženie krvného tlaku u pacientov s ischemickým kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením môže zvýšiť riziko infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody. Ak dôjde k hypotenzii, pacienta treba uložiť do polohy ležmo na chrbát.

Môže byť potrebné intravenózne podanie fyziologického roztoku na doplnenie objemu.

Renovaskulárna hypertenzia

U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie solitárne funkčnej obličky liečených ACE inhibítormi je zvýšené riziko hypotenzie a renálnej insuficiencie. Strata funkcie

obličiek sa môže prejaviť len miernymi zmenami v sérovom kreatiníne. U týchto pacientov je potrebné

začať liečbu pod starostlivým lekárskym dohľadom nízkymi dávkami, opatrnou titráciou a monitorovaním funkcie obličiek.

Porucha funkcie obličiek

V prípade poruchy funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≤ 40 ml/min) treba začiatočnú dávku kaptoprilu upraviť podľa klírensu kreatinínu pacienta (pozri časť 4.2), a potom podľa pacientovej odpovede na liečbu. Rutinné monitorovanie hladiny draslíka a kreatinínu je u týchto pacientov súčasťou bežnej lekárskej praxe.

Hypersenzitivita/angioedém

U pacientov liečených ACE inhibítormi vrátane kaptoprilu sa najmä počas prvého týždňa liečby môže vyskytnúť angioedém končatín, tváre, pier, slizníc, jazyka, hlasiviek alebo hrtana. Po mesiacoch alebo rokoch dlhodobej liečby ACE inhibítorom sa však v zriedkavých prípadoch môže objaviť závažný angioedém. V takomto prípade je potrebné okamžite vysadiť kaptopril a začať náležité monitorovanie, aby sa zaistilo úplné vymiznutie príznakov pred prepustením pacienta. V prípadoch, kedy sa opuch

obmedzil na oblasť tváre a pier, sa tento stav vo všeobecnosti upravil bez liečby, hoci podávanie

antihistaminík môže byť užitočné pri zmierňovaní symptómov. Angioedém postihujúci jazyk, hlasivky alebo hrtan môže byť fatálny. Ak je postihnutý jazyk, hlasivky alebo hrtan, čo môže pravdepodobne spôsobiť obštrukciu dýchacích ciest, treba okamžite poskytnúť náležitú liečbu, ktorá môže zahŕňať subkutánne podanie roztoku adrenalínu 1:1 000 (0,3 ml – 0,5 ml) a/alebo opatrenia na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacienta treba hospitalizovať a pozorovať minimálne 12 až 24 hodín

a nesmie byť prepustený do úplného vymiznutia príznakov.

U pacientov čiernej pleti bola zaznamenaná zvýšená incidencia angioedému v porovnaní s inými rasami.

Pacienti s angioedémom v anamnéze, ktorý nesúvisel s liečbou ACE inhibítormi, môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítorov (pozri časť 4.3).

U pacientov liečených ACE inhibítormi bol tiež zriedkavo zaznamenaný intestinálny angioedém.

U týchto pacientov sa objavila bolesť brucha (s nauzeou alebo vracaním alebo bez nich), v niektorých prípadoch tomuto stavu nepredchádzal angioedém tváre a hladiny C-1 esterázy boli normálne.

Angioedém bol diagnostikovaný prostredníctvom vyšetrení, vrátane abdominálneho CT vyšetrenia, ultrazvuku alebo chirurgickom zákroku, a symptómy vymizli po ukončení podávania ACE inhibítoru. Intestinálny angioedém je potrebné zahrnúť do diferenciálnej diagnostiky pacientov liečených ACE inhibítormi, u ktorých sa objavila bolesť brucha (pozri časť 4.8).

Súbežné užívanie inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE) so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované v dôsledku zvýšeného rizika angioedému. Liečba sakubitrilom/valsartanom sa nesmie začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky kaptoprilu. Liečba kaptoprilom sa nesmie

začať skôr ako po 36 hodinách od poslednej dávky sakubitrilu/valsartanu (pozri časti 4.3 a 4.5).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (mammalian target of

rapamycin, cicavčia cieľová kináza rapamycínu) (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus)

a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (napr. opuch dýchacích ciest alebo jazyka, s poruchou respiračnej funkcie alebo bez nej) (pozri časť 4.5). Pri začatí liečby racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom u pacientov, ktorí už

užívajú inhibítor ACE, je potrebná opatrnosť.

Inzulínový autoimunitný syndróm (IAS)

Počas liečby kaptoprilom boli hlásené prípady inzulínového autoimunitného syndrómu (IAS) vrátane závažných hypoglykemických udalostí (pozri časť 4.8). Ak existuje podozrenie na IAS, kaptopril sa má vysadiť a má sa začať vhodná liečba.

Kašeľ

Pri používaní ACE inhibítorov bol zaznamenný kašeľ. Tento kašeľ je zvyčajne neproduktívny,

pretrvávajúci a ustúpi až po vysadení liečby.

Zlyhanie pečene

Užívanie ACE inhibítorov zriedkavo súviselo so syndrómom, ktorý sa začína ako cholestatická žltačka a progreduje do fulminantnej nekrózy pečene a (niekedy) úmrtia. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich ACE inhibítory, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, je potrebné vysadiť ACE inhibítory a ostať pod náležitým lekárskym dohľadom.

Hladiny draslíka v sére

Inhibítory ACE môžu spôsobiť hyperkaliémiu, pretože inhibujú uvoľňovanie aldosterónu. Účinok

zvyčajne nie je významný u pacientov s normálnou funkciou obličiek. Avšak hyperkaliémia sa môže vyskytnúť u pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo u pacientov užívajúcich doplnky draslíka (vrátane náhrad solí), draslík šetriace diuretiká, trimetoprim alebo kotrimoxazol známy tiež ako trimetoprim/sulfametoxazol a predovšetkým antagonisty aldosterónu alebo blokátory receptorov

angiotenzínu. Draslík šetriace diuretiká a blokátory receptorov angiotenzínu sa majú používať

s opatrnosťou u pacientov užívajúcich inhibítory ACE a u týchto pacientov sa má sledovať hladina

draslíka v sére a funkcia obličiek (pozri časť 4.5).

Lítium

Kombinácia lítia a kaptoprilu sa neodporúča kvôli zosilneniu toxicity lítia (pozri časť 4.5).

Aortálna alebo mitrálna stenóza/Obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia

ACE inhibítory treba používať opatrne u pacientov s obštrukciou výtokového traktu ľavej komory;

a nepoužívať ich v prípade kardiogénneho šoku a hemodynamicky signifikantej obštrukcie.

Neutropénia/agranulocytóza

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli zriedkavo hlásené u pacientov

užívajúcich ACE inhibítory, vrátane kaptoprilu. U pacientov s normálnou funkciou obličiek a bez

ďalších komplikácií sa neutropénia vyskytuje len zriedkavo. Kaptopril je potrebné používať

s maximálnou opatrnosťou u pacientov s kolagénovým vaskulárnym ochorením, pacientov

s imunosupresívnou liečbou, pacientov liečených alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo pri

kombinácii týchto komplikujúcich faktorov, obzvlášť, ak je už prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov sa vyvinuli závažné infekcie, ktoré v niekoľkých málo prípadoch neodpovedali na intenzívnu liečbu antibiotikami.

Ak sa kaptopril používa u týchto pacientov, odporúča sa stanoviť počet bielych krviniek

a diferenciálny krvný obraz pred nasadením liečby, každé 2 týždne počas prvých 3 mesiacov liečby

kaptoprilom, a následne v pravidelných intervaloch. Počas liečby treba pacientov poučiť, aby pred vyšetrením diferenciálneho počtu bielych krviniek hlásili akékoľvek príznaky infekcie (napr. bolesť hrdla, horúčka). Kaptopril a iné súbežne užívané lieky (pozri časť 4.5) je potrebné vysadiť, ak je

zistená alebo suspektná neutropénia (počet neutrofilov menej ako 1 000/mm³).

U väčšiny pacientov sa po vysadení liečby kaptoprilom počet neutrofilov rýchlo vráti do normálneho

stavu.

Proteinúria

Proteinúria sa môže vyskytnúť obzvlášť u pacientov s už existujúcou poruchou funkcie obličiek alebo

pri relatívne vysokých dávkach ACE inhibítorov.

Celkové množstvo bielkovín v moči väčšie ako 1 g za deň sa vyskytlo u približne 0,7 % pacientov

užívajúcich kaptopril. U väčšiny pacientov sa preukázalo predošlé ochorenie obličiek alebo užívanie

relatívne vysokých dávok kaptoprilu (nad 150 mg za deň) alebo obidva faktory. Nefrotický syndróm

sa vyskytol približne u pätiny proteinurických pacientov. Vo väčšine prípadov sa proteinúria zmiernila alebo vymizla do šiestich mesiacov bez ohľadu na to, či liečba kaptoprilom pokračovala alebo bola

ukončená. Parametre funkcie obličiek, ako je dusík močoviny v krvi (BUN) a kreatinín, sa u pacientov s proteinúriou len zriedkavo zmenili.

U pacientov s predchádzajúcim ochorením obličiek je potrebné vykonať vyšetrenie na prítomnosť bielkovín v moči (testovací prúžok na prvý ranný moč) pred liečbou, a následne v pravidelných intervaloch.

Anafylaktoidné reakcie počas desenzibilizácie

Závažné život ohrozujúce anafylaktoidné reakcie boli zaznamenané v zriedkavých prípadoch

u pacientov počas desenzibilizačnej liečby jedom blanokrídlovcov a súbežne užívajúcich iný ACE inhibítor. U týchto istých pacientov sa takýmto reakciám predišlo dočasným vysadením ACE

inhibítora, ale pri náhodnej expozícii sa tieto reakcie opätovne objavili. Preto je potrebná opatrnosť pri liečbe ACE inhibítormi u pacientov, ktorí podstupujú desenzibilizačnú liečbu.

Anafylaktoidné reakcie počas dialýzy pomocou vysoko prietokových membrán/pri lipoproteínovej aferéze

Anafylaktoidné reakcie boli zaznamenané u pacientov hemodialyzovaných pomocou vysoko prietokových membrán alebo podstupujúcich aferézu lipoproteínov s nízkou hustotou pomocou síranu dextránu. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie odlišného typu dialýzy, membrány alebo inej triedy liekov.

Chirurgický zákrok/anestézia

Hypotenzia sa môže vyskytnúť u pacientov, ktorí podstupujú veľký chirurgický zákrok alebo počas anestézie látkami, o ktorých je známe, že znižujú krvný tlak. Ak sa hypotenzia vyskytne, je možné ju korigovať zvýšením objemu.

Diabetickí pacienti

Glykémia musí byť starostlivo monitorovaná u diabetických pacientov liečených perorálnymi

antidiabetikami alebo inzulínom, a to hlavne v priebehu prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom.

Riziko hypokaliémie

Kombinácia ACE inhibítora s tiazidovým diuretikom nevylučuje výskyt hypokaliémie. Treba

vykonávať pravidelný monitoring.

Rasové rozdiely

Tak ako iné inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, kaptopril je menej účinný v znížovaní krvného tlaku u černošskej populácie ako u nečernošskej, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu u hypertenznej černošskej populácie.

Gravidita

Počas gravidity sa nemá začínať liečba ACE inhibítormi. Pokiaľ sa pokračovanie liečby ACE inhibítormi nepovažuje za nevyhnutné, pacientky plánujúce graviditu treba prestaviť na inú

antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil na použitie počas gravidity. Keď je gravidita diagnostikovaná, treba okamžite ukončiť liečbu ACE inhibítormi a ak je to vhodné, nasadiť inú liečbu (pozri časti 4.3 a 4.6).

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie ACE inhibítorov, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím ACE inhibítorov, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom

odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.

ACE inhibítory a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.

Tensiomin obsahuje monohydrát laktózy a hydrogenovaný ricínový olej Každá tableta Tensiomin 12,5 mg obsahuje 26,25 mg monohydrátu laktózy. Každá tableta Tensiomin 25 mg obsahuje 52,5 mg monohydrátu laktózy.

Každá tableta Tensiomin 50 mg obsahuje 105 mg monohydrátu laktózy.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Každá tableta Tensiomin obsahuje hydrogenovaný ricínový olej, ktorý môže vyvolať žalúdočné ťažkosti a hnačku.

Lieky zvyšujúce riziko angioedému

Súbežné užívanie inhibítorov ACE so sakubitrilom/valsartanom je kontraindikované, pretože sa zvyšuje riziko angioedému (pozri časti 4.3 a 4.4).

Súbežné užívanie inhibítorov ACE s racekadotrilom, inhibítormi mTOR (napr. sirolimus, everolimus, temsirolimus) a vildagliptínom môže viesť k zvýšenému riziku angioedému (pozri časť 4.4).

Draslík šetriace diuretiká, doplnky draslíka alebo náhrady solí obsahujúce draslík

Hoci hladiny draslíka v sére zvyčajne zostávajú v rámci normálnych hodnôt, u niektorých pacientov liečených kaptoprilom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. ACE inhibítory zmierňujú straty draslíka spôsobené diuretikami. Užívanie draslík šetriacich diuretík (napr. spironolaktón, triamterén alebo amilorid), doplnkov draslíka alebo náhrad solí obsahujúcich draslík môže viesť k významnému zvýšeniu hladín draslíka v sére. Opatrnosť je tiež potrebná pri súbežnom podávaní kaptoprilu s inými liekmi, ktoré zvyšujú hladinu draslíka v sére, napríklad trimetoprim a kotrimoxazol

(trimetoprim/sulfametoxazol), keďže trimetoprim pôsobí ako draslík šetriace diuretikum, rovnako ako amilorid. Preto sa užívanie kaptoprilu v kombinácii s vyššie uvedenými liekmi neodporúča. Ak je indikované ich súbežné užívanie, majú sa užívať s opatrnosťou a majú sa často sledovať hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).

Cyklosporín

Pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s cyklosporínom sa môže vyskytnúť hyperkaliémia. Odporúča

sa monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Heparín

Hyperkaliémia sa môže vyskytnúť pri súbežnom užívaní inhibítorov ACE s heparínom. Odporúča sa

monitorovanie hladiny draslíka v sére.

Diuretiká (tiazidové alebo slučkové diuretiká)

Predošlá liečba vysokými dávkami diuretík môže viesť k objemovej deplécii a riziku vzniku

hypotenzie, keď sa začína liečba kaptoprilom (pozri časť 4.4). Hypotenzné účinky môžu byť znížené vysadením diuretík, zvýšením objemu alebo príjmom soli alebo začatím liečby nízkou dávkou

kaptoprilu. Neboli však zistené žiadne signifikantné liekové interakcie v špecifických štúdiách

s hydrochlorotiazidom a furosemidom.

Iné antihypertenzíva

Kaptopril bol bezpečne podávaný súbežne s inými bežne používanými antihypertenzívami (napr. betablokátory a blokátory vápnikových kanálov s dlhodobým účinkom). Súbežné používanie týchto liekov môže zvýšiť hypotenzné účinky kaptoprilu. Liečbu nitroglycerínom a inými nitrátmi, alebo inými vazodilatanciami treba používať opatrne.

Alfablokátory

Súbežné používanie alfablokátorov môže zvýšiť antihypertenzné účinky kaptoprilu a zvýšiť riziko

ortostatickej hypotenzie.

Liečba akútneho infarktu myokardu

Kaptopril sa môže používať súbežne s kyselinou acetylsalicylovou (v kardiologických dávkach), trombolytikami, betablokátormi a/alebo nitrátmi u pacientov s infarktom myokardu.

Lítium

Počas súbežného podávania lítia a ACE inhibítorov boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových koncentrácií a toxicity lítia. Súbežné používanie tiazidových diuretík môže zvýšiť riziko toxicity lítia a zosilňuje už aj tak zvýšené riziko toxicity lítia s ACE inhibítormi. Používanie kaptoprilu s lítiom sa neodporúča, ale ak sa potvrdí, že táto kombinácia je potrebná, treba starostlivo monitorovať hladinu lítia v sére (pozri časť 4.4).

Tricyklické antidepresíva/antipsychotiká

ACE inhibítory môžu zosilniť hypotenzné účinky určitých tricyklických antidepresív a antipsychotik

(pozri časť 4.4). Môže sa vyskytnúť posturálna hypotenzia.

Alopurinol, prokaínamid, cytostatiká alebo imunosupresíva

Súbežné podávanie s ACE inhibítormi môže viesť k zvýšenému riziku leukopénie, obzvlášť ak sa ACE inhibítory používajú v dávkach vyšších, ako je odporúčané.

Nesteroidové protizápalové lieky

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) a ACE inhibítory vykazujú aditívny účinok na zvýšenie sérového draslíka, pričom môže dôjsť k zníženiu funkcie obličiek.

Tieto účinky sú vo všeobecnosti reverzibilné. Zriedkavo môže dôjsť k akútnemu zlyhaniu obličiek,

obzvlášť u pacientov so zníženou funkciou obličiek, napríklad u starších alebo dehydratovaných ľudí. Dlhodobé podávanie NSAID môže znížiť antihypertenzné účinky ACE inhibítorov.

Sympatomimetiká

Sympatomimetiká môžu znížiť antihypertenzné účinky ACE inhibítorov, pacientov treba pozorne monitorovať.

Antidiabetiká

Farmakologické štúdie ukázali, že ACE inhibítory, vrátene kaptoprilu, môžu u diabetikov zosilňovať účinky inzulínu a perorálnych antidiabetík ako sulfonylurea na zníženie hladinu glukózy v krvi .

V prípade výskytu tejto veľmi zriedkavej interakcie môže byť potrebné znížiť dávku antidiabetík počas súbežnej liečby ACE inhibítormi.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím ACE inhibítorov, blokátorov receptoru angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia

obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek) v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).

Laboratórne testovanie

Kaptopril môže spôsobiť falošne pozitívne testy moču na acetón.

Gravidita

Epidemiologické údaje o riziku teratogenity po expozícii ACE inhibítorom počas prvého trimestra gravidity nie sú presvedčivé, malé zvýšenie rizika sa však nedá vylúčiť. Pokiaľ pokračovanie liečby ACE inhibítormi nie je považované za nevyhnutné, pacientky plánujúce otehotnenie treba prestaviť na inú antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil na používanie v gravidite. Keď je diagnostikovaná gravidita, liečbu ACE inhibítormi treba okamžite ukončiť a ak je to vhodné, nasadiť inú liečbu.

Je známe, že expozícia ACE inhibítorom počas druhého a tretieho trimestra spôsobuje u ľudí

fetotoxicitu (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, spomalenie osifikácie lebky) a neonatálnu

toxicitu (zlyhanie obličiek, hypotenzia, hyperkaliémia) (pozri časť 5.3). Pokiaľ dôjde k expozícii ACE

inhibítorom od druhého trimestra gravidity, odporúča sa ultrazvuková kontrola funkcie obličiek

a lebky.

Deti, ktorých matky užívali ACE inhibítory, treba veľmi pozorne sledovať kvôli hypotenzii (pozri časti 4.3 a 4.4).

Dojčenie

Obmedzené farmakokinetické údaje ukazujú veľmi nízku koncentráciu v materskom mlieku (pozri

časť 5.2). Hoci sa zdá, že tieto údaje sú klinicky irelevantné, používanie Tensiominu počas dojčenia sa neodporúča u nedonosených novorodencov a v prvých týždňoch po pôrode z dôvodu hypotetického rizika kardiovaskulárnych a renálnych účinkov a z dôvodu nedostatku klinických skúseností.

U starších dojčiat sa môže zvážiť použitie Tensiominu u dojčiacich matiek, ak je táto liečba potrebná

pre matku a dieťa treba sledovať kvôli výskytu akýchkoľvek nežiaducich účinkov.

Rovnako ako pri iných antihypertenzívach, schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje môže byť znížená, hlavne na začiatku liečby alebo pri úprave dávkovania, a takisto pri užívaní spolu

s alkoholom. Tieto účinky sú však závislé od individuálnej citlivosti osoby.

Nežiaduce účinky sú klasifikované na základe konvencie podľa početnosti ich výskytu: veľmi časté (≥ 1/10)

časté (≥ 1/100 až < 1/10)

menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000) veľmi zriedkavé (< 1/10 000)

neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)

Poruchy krvi a lymfatického systému:

veľmi zriedkavé: neutropénia/agranulocytóza (pozri časť 4.4), pancytopénia, obzvlášť u pacientov s dysfunkciou obličiek (pozri časť 4.4), anémia (vrátane aplastickej a hemolytickej anémie), trombocytopénia, lymfadenopatia, eozinofília, autoimunitné choroby a/alebo pozitívne titre ANA.

Poruchy imunitného systému:

neznáme: inzulínový autoimunitný syndróm.

Poruchy metabolizmu a výživy:

zriedkavé: anorexia,

veľmi zriedkavé: hyperkaliémia, hypoglykémia (pozri časť 4.4).

Psychiatrické poruchy:

časté: poruchy spánku,

veľmi časté: zmätenosť, depresia.

Poruchy nervového systému:

časté: porucha vnímania chuti, závrat,

zriedkavé: ospanlivosť, bolesť hlavy a parestézia,

veľmi zriedkavé: cerebrovaskulárne príhody, vrátane cievnej mozgovej príhody a synkopy.

Poruchy oka:

veľmi zriedkavé: rozmazané videnie.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

menej časté: tachykardia alebo tachyarytmia, angina pectoris, palpitácie,

veľmi zriedkavé: zastavenie srdca, kardiogénny šok.

Poruchy ciev:

menej časté: hypotenzia (pozri časť 4.4), Raynaudov syndróm, sčervenanie, bledosť.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína:

časté: suchý, dráždivý (neproduktívny) kašeľ (pozri časť 4.4) a dyspnoe,

veľmi zriedkavé: bronchospazmus, rinitída, alergická alveolitída/eozinofilná pneumónia.

Poruchy gastrointestinálneho traktu:

časté: nauzea, vracanie, podráždenie žalúdka, abdominálna bolesť, hnačka, konstipácia, sucho v ústach,

zriedkavé: stomatitída/afty a vredy, intestinálny angioedém (pozri časť 4.4),

veľmi zriedkavé: glositída, peptický vred, pakreatitída.

Poruchy pečene a žlčových ciest:

veľmi zriedkavé: porucha funkcie pečene a cholestáza (vrátane žltačky), hepatitída, vrátane nekrózy,

zvýšené hladiny pečeňových enzýmov a bilirubínu.

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

časté: pruritus s vyrážkou alebo bez nej, vyrážka a alopécia,

menej časté: angioedém (pozri časť 4.4),

veľmi zriedkavé: urtikária, Stevensov-Johnsonov syndróm, multiformný erytém, fotosenzitivita, erytrodermia, pemfigoid a exfoliatívna dermatitída.

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva:

veľmi zriedkavé: myalgia, artralgia.

Poruchy obličiek a močových ciest:

zriedkavé: poruchy funkcie obličiek, vrátane zlyhania obličiek, polyúria, oligúria, zvýšená frekvencie

močenia,

veľmi zriedkavé: nefrotický syndróm.

Poruchy reprodukčného systému a prsníkov:

veľmi zriedkavé: impotencia, gynekomastia.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

menej časté: bolesť v hrudníku, únava, malátnosť,

veľmi zriedkavé: horúčka.

Laboratórne a funkčné vyšetrenia:

veľmi zriedkavé: proteinúria; eozinofília; zvýšenie hladín pečeňových enzýmov a bilirubínu; zvýšenie hladiny dusíka močoviny v krvi (BUN), zvýšenie kreatinínu v sére, draslíka v sére; pokles

hemoglobínu, hematokritu, leukocytov, trombocytov; pozitívne titre ANA, zvýšená sedimentácia, falošne pozitívna reakcia na acetón v moči.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Symptómy

Symptómy predávkovania sú hypotenzia, šok, stupor, bradykardia, elektrolytické poruchy a zlyhanie

obličiek.

Liečba

Ak bol liek užitý nedávno, treba aplikovať opatrenia na prevenciu absorpcie (napr. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia a síranu sodného do 30 minút po užití) a urýchlenie vylúčenia. Pri výskyte hypotenzie treba pacienta uložiť do protišokovej polohy a rýchlo doplniť soľ a objem tekutín. Je

potrebné zvážiť liečbu podaním angiotenzínu II. Bradykardiu a extenzívne vagové reakcie sa majú

liečiť podaním atropínu. Treba zvážiť použite kardiostimulátora. Kaptopril sa môže odstrániť z krvného obehu hemodialýzou.