Tramadol Retard Actavis 100 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním

Liečba stredne silnej až silnej bolesti.

Dávkovanie

Dávka sa má upraviť podľa intenzity bolesti a individuálnej citlivosti pacienta. Všeobecne sa má zvoliť najnižšia účinná dávka na dosiahnutie analgézie.

Pre dávky nerealizovateľné/ nepoužiteľné týmto liekom sú dostupné ostatné sily tohto lieku.

Pokiaľ nie je predpísané inak, tablety s predĺženým uvoľňovaním Tramadol Retard Actavis sa užívajú nasledovne:

Dospelí a dospievajúci starší ako 12 rokov:

Zvyčajná začiatočná dávka je 100 mg dvakrát denne, ráno a večer.

V závislosti od potrieb pacienta môže byť nasledujúca dávka podaná skôr ako po 12 hodinách, avšak nesmie sa podať skôr ako po 8 hodinách od podania predchádzajúcej dávky. Za žiadnych okolností sa počas 24 hodín nesmú podať viac ako dve dávky.

Ak je zmiernenie bolesti nedostatočné, dávka sa môže zvýšiť na:

150 mg dvakrát denne alebo 200 mg dvakrát denne.

Vždy sa má zvoliť najnižšia analgeticky účinná dávka. Denná dávka 400 mg liečiva sa nesmie prekročiť, s výnimkou výnimočných klinických prípadov.

Tramadol Retard Actavis sa v žiadnom prípade nemá užívať dlhšie ako je absolútne nevyhnutné.

Ak sa v súvislosti s charakterom a závažnosťou ochorenia požaduje dlhodobá liečba bolesti tramadolom, je potrebné pacienta starostlivo a pravidelne sledovať (ak je nutné, s prestávkami v liečbe) a stanoviť, či a do akej miery je potrebná ďalšia liečba.

Pediatrická populácia

Tramadol Retard Actavis nie je vhodný pre deti mladšie ako 12 rokov.

Starší pacienti

U starších pacientov do 75 rokov bez klinických prejavov hepatálneho alebo renálneho poškodenia nie je zvyčajne potrebná úprava dávky. U starších pacientov nad 75 rokov môže byť eliminácia predĺžená. Z toho dôvodu sa má v prípade potreby predĺžiť interval medzi dávkami podľa požiadaviek pacienta.

Renálna insuficiencia/dialýza a porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene je eliminácia tramadolu oneskorená. U týchto pacientov je potrebné starostlivo zvážiť predĺženie intervalu medzi jednotlivými dávkami podľa požiadaviek pacienta.

Ciele liečby a jej ukončenie

Pred začatím liečby liekom Tramadol Retard Actavis sa má spolu s pacientom dohodnúť stratégia liečby vrátane trvania liečby, cieľov liečby a plánu ukončenia liečby v súlade s usmerneniami pre liečbu bolesti. Počas liečby má lekár s pacientom často komunikovať, aby zhodnotil potrebu pokračovania liečby, zvážil jej ukončenie a v prípade potreby upravil dávkovanie. Keď už pacient nevyžaduje liečbu tramadolom, môže byť vhodné postupne znižovať dávku, aby sa predišlo abstinenčným príznakom. Ak chýba dostatočná kontrola bolesti, má sa zvážiť možnosť hyperalgézie, tolerancie a progresie základného ochorenia (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Tablety s predĺženým uvoľňovaním Tramadol Retard Actavis sa majú užívať vcelku, nesmú sa deliť alebo hrýzť a majú sa zapiť dostatočným množstvom tekutiny, nezávisle od jedla.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Akútna intoxikácia alkoholom, hypnotikami, analgetikami, opioidmi alebo psychotropnými liekmi.

• Pacienti užívajúci inhibítory MAO (inhibítory monoaminooxidázy) alebo počas 2 týždňov od ukončenia ich užívania.

• Pacienti s epilepsiou, ktorá nie je dostatočne zvládnutá liečbou.

• Odvykacia liečba závislosti od opioidov.

Tramadol Retard Actavis sa má používať len po prísnom zhodnotení prínosov a rizík a po zvážení zodpovedajúcich preventívnych opatrení v nasledujúcich prípadoch: u pacientov závislých na opioidoch, u pacientov s poranením hlavy, s poruchami vedomia neznámeho pôvodu, so šokom, poruchami respiračného centra alebo respiračnej funkcie, so zvýšeným intrakraniálnym tlakom a u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie pečene alebo obličiek.

Alkohol

Tramadol Retard Actavis sa nesmie užívať v kombinácii s alkoholom.

Pacienti senzitívni na opioidy

Liek sa má podávať s opatrnosťou u pacientov senzitívnych na opioidy.

Riziko vyplývajúce zo súbežného používania so sedatívnymi liekmi, ako sú benzodiazepíny alebo im podobné lieky

Súbežné používanie Tramadolu Retard Actavis a sedatívnych liekov, ako sú benzodiazepíny alebo im podobné lieky môže viesť k sedácii, respiračnej depresii, kóme a smrti. Vzhľadom na tieto riziká má byť súbežné predpisovanie s týmito sedatívnymi liekmi vyhradené pre pacientov, u ktorých nie sú k dispozícii alternatívne možnosti liečby. Ak sa rozhodne o predpísaní Tramadolu Retard Actavis súbežne so sedatívnymi liekmi, má sa použiť najnižšia účinná dávka a liečba má trvať čo najkratšie.

Pacientov je potrebné starostlivo sledovať z hľadiska prejavov a príznakov respiračnej depresie

a sedácie. V tejto súvislosti sa dôrazne odporúča informovať pacientov a ich opatrovateľov o týchto príznakoch (pozri časť 4.5).

Kŕčovité záchvaty

U pacientov užívajúcich tramadol v odporúčaných dávkach a pri podávaní dávok prekračujúcich hornú hranicu dennej dávky (400 mg) boli hlásené kŕčovité záchvaty. Riziko kŕčovitých záchvatov sa môže zvýšiť u pacientov užívajúcich súbežne tramadol a iné lieky, ktoré môžu znižovať prah záchvatov (pozri časť 4.5). Pacienti s epilepsiou alebo so sklonom k záchvatom majú byť liečení tramadolom len v závažných prípadoch.

Tolerancia a porucha užívania opioidov (zneužívanie a závislosť)

Pri opakovanom podávaní opioidov, ako je Tramadol Retard Actavis, sa môže vyvinúť tolerancia, fyzická a psychická závislosť a porucha užívania opioidov (opioid use disorder, OUD). Opakované užívanie Tramadolu Retard Actavis môže viesť k poruche užívania opioidov (OUD). Vyššia dávka a dlhšie trvanie liečby opioidmi môžu zvýšiť riziko vzniku OUD. Zneužívanie alebo úmyselné nesprávne užívanie Tramadolu Retard Actavis môže viesť k predávkovaniu a/alebo úmrtiu. Riziko vzniku OUD je zvýšené u pacientov s osobnou alebo rodinnou anamnézou (rodičia alebo súrodenci) porúch užívania návykových látok (vrátane poruchy užívania alkoholu), u súčasných užívateľov tabaku alebo u pacientov s osobnou anamnézou iných porúch duševného zdravia (napr. závažná depresia, úzkosť a poruchy osobnosti). Pred začatím liečby Tramadolom Retard Actavis a počas liečby sa majú s pacientom dohodnúť ciele liečby a plán jej ukončenia (pozri časť 4.2). Pred liečbou a počas nej má byť pacient informovaný aj o rizikách a prejavoch OUD. Pacientov treba informovať, aby sa v prípade výskytu týchto prejavov obrátili na svojho lekára. U pacientov je potrebné sledovať prejavy správania, pri ktorom vyhľadávajú lieky (napr. príliš skoré žiadosti o doplnenie). To zahŕňa preskúmanie súbežného užívania opioidov a psychoaktívnych liekov (ako sú benzodiazepíny). U pacientov s príznakmi a symptómami OUD je potrebné zvážiť konzultáciu s odborníkom na závislosti.

Ukončenie liečby

Keď pacient už nepotrebuje liečbu tramadolom, odporúča sa vysadiť dávku postupne s cieľom vyhnúť sa abstinenčným príznakom.

Pacienti závislí na opioidoch

Tramadol nie je vhodný ako náhrada u pacientov závislých na opioidoch. Liek nepotláča abstinenčné príznaky z vysadenia morfínu, aj keď je to agonista opioidov.

Súbežné užívanie s inými psychoaktívnymi látkami vrátane alkoholu

Pri použití s inými psychoaktívnymi liekmi alebo látkami, vrátane alkoholu, boli hlásené fatálne prípady neúmyselného predávkovania. Alkoholikom a užívateľom iných psychoaktívnych liečiv treba tramadol predpisovať s opatrnosťou.

Bolesť hlavy spôsobená nadmerným užívaním liekov

Pri dlhodobej liečbe (> 3 mesiace) analgetikami, ak sa používajú každý druhý deň alebo častejšie, sa môže vyskytnúť alebo zhoršiť bolesť hlavy. Prípady bolesti hlavy spôsobenej nadmerným užívaním liekov (Medication overuse headache, MOH) boli hlásené pri použití tramadolu mimo schválených indikácii, na liečbu tenznej alebo klastrovej bolesti hlavy alebo migrény. Bolesť hlavy spôsobená nadmerným používaním analgetík sa nemá liečiť zvyšovaním dávky. V týchto prípadoch sa má použitie analgetík ukončiť podľa odporúčania lekára.

Metabolizácia CYP2D6

Tramadol sa metabolizuje enzýmom CYP2D6, ktorý vylučuje pečeň. Ak má pacient nedostatok tohto enzýmu alebo sa mu vôbec netvorí, nemusí sa dostaviť primeraný analgetický účinok. Z odhadov vyplýva, že nedostatkom tohto enzýmu môže trpieť až 7 % kaukazskej populácie. Ak má však pacient veľmi rýchly metabolizmus, existuje riziko rozvoja vedľajších účinkov intoxikácie opioidmi už pri bežne predpisovaných dávkach.

Bežné príznaky intoxikácie opioidmi zahŕňajú: zmätenosť, ospalosť, plytké dýchanie, zúžené zreničky, nevoľnosť, zvracanie, zápchu a stratu chuti do jedla. V závažných prípadoch to môže zahŕňať príznaky obehovej a respiračnej depresie, ktoré môžu ohroziť život a veľmi zriedkavo môžu spôsobiť smrť. Zhrnutie odhadov prevalencie pacientov s veľmi rýchlym metabolizmom v rôznych populáciách sa uvádza nižšie:

Poruchy dýchania počas spánku

Opioidy môžu spôsobiť poruchy dýchania súvisiace so spánkom vrátane centrálneho spánkového apnoe (CSA) a hypoxémie spojenej so spánkom. Užívanie opioidov zvyšuje riziko CSA v závislosti od dávky. U pacientov s CSA zvážte zníženie celkovej dávky opioidov.

Adrenálna insuficiencia

Opioidné analgetiká môžu príležitostne spôsobiť reverzibilnú adrenálnu insuficienciu vyžadujúcu sledovanie a substitučnú liečbu glukokortikoidmi. K príznakom akútnej alebo chronickej adrenálnej insuficiencie môže patriť napr. silná bolesť brucha, nevoľnosť a vracanie, nízky krvný tlak, extrémna únava, znížená chuť do jedla a strata hmotnosti.

Sérotonínový syndróm

Sérotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav, bol hlásený u pacientov užívajúcich tramadol v kombinácii s inými sérotonínergickými liekmi alebo tramadol samostatne (pozri časti 4.5, 4.8 a 4.9). Ak je klinicky opodstatnená súbežná liečba inými sérotonínergickými liekmi, odporúča sa pozorné sledovanie pacienta, najmä na začiatku liečby a pri zvyšovaní dávky.

Príznaky sérotonínového syndrómu môžu zahŕňať zmeny duševného stavu, autonómnu nestabilitu, neuromuskulárne abnormality a/alebo gastrointestinálne príznaky. Ak existuje podozrenie na sérotonínový syndróm, treba zvážiť zníženie dávky alebo prerušenie liečby v závislosti od závažnosti príznakov. Vysadenie sérotonínergického lieku zvyčajne prináša rýchle zlepšenie.

Užívanie u detí v pooperačnej starostlivosti

V publikovanej literatúre boli uvedené správy o tom, že tramadol podávaný pooperačne deťom po tonzilektómii a/alebo po adenoidektómii kvôli obštruktívnemu syndrómu spánkového apnoe viedol k zriedkavým, ale život ohrozujúcim nežiaducim udalostiam. Je nutné byť mimoriadne obozretný v prípade, keď sa tramadol podáva deťom na zmiernenie pooperačnej bolesti, pričom u týchto detí sa má dôsledne sledovať, či sa nedostavia príznaky intoxikácie opioidmi a príznaky respiračnej depresie.

Deti s narušenou respiračnou funkciou

Tramadol sa neodporúča používať u detí, ktoré môžu mať narušenú respiračnú funkciu vrátane detí s nervovosvalovými poruchami, závažnými srdcovými alebo respiračnými stavmi, infekciami horných dýchacích ciest alebo pľúc, početnou traumou alebo rozsiahlymi chirurgickými postupmi. Tieto faktory môžu zhoršiť príznaky intoxikácie opioidmi.

Inhibítory MAO

Tramadol Retard Actavis sa nemá podávať v kombinácii s inhibítormi MAO inhibítormi (pozri časť 4.3). Život ohrozujúce interakcie ovplyvňujúce centrálny nervový systém, ako aj respiračnú

a kardiovaskulárnu funkciu, sa pozorovali u pacientov, ktorí boli liečení inhibítormi MAO počas 14 dní pred podaním opioidu petidínu. Rovnaké interakcie s inhibítormi MAO sa pri užívaní Tramadol Retard Actavis nedajú vylúčiť.

Iné centrálne pôsobiace liečivá

Pri súbežnom používaní Tramadol Retard Actavis a iných liekov pôsobiacich na centrálny nervový systém, vrátane alkoholu, treba vziať do úvahy zosilnenie účinkov na CNS (pozri časť 4.8).

Súbežné používanie opioidov so sedatívnymi liekmi, ako sú benzodiazepíny alebo im podobné lieky zvyšuje riziko sedácie, respiračnej depresie, kómy a smrti z dôvodu aditívneho účinku na útlm CNS. Dávka a trvanie súbežnej liečby majú byť obmedzené (pozri časť 4.4).

Súbežné užívanie Tramadolu Retard Actavis s gabapentinoidmi (gabapentínom a pregabalínom) môže spôsobiť respiračnú depresiu, hypotenziu, hlbokú sedáciu, kómu alebo smrť.

Inhibítor/induktor enzýmov

Výsledky farmakokinetických štúdií preukázali, že pri súbežnom alebo predchádzajúcom používaní cimetidínu (inhibítor enzýmov) sa nepredpokladajú žiadne interakcie.

Karbamazepín (induktor enzýmov), používaný súbežne alebo v predchádzajúcom období, môže zoslabiť analgetický účinok a trvanie účinku.

Zmiešané opioidné agonisty/antagonisty

Kombinácia zmiešaných agonistov/antagonistov (napr. buprenorfín, nalbufín, pentazocín) a tramadolu sa neodporúča, pretože za týchto okolností môže teoreticky dôjsť k zníženiu analgetického účinku čistého agonistu.

Serotonínergné liečivá/lieky znižujúce prah záchvatov

Tramadol môže vyvolať kŕčovité záchvaty a zvyšovať potenciál spôsobovať takéto záchvaty u selektívnych inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI), inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI), tricyklických antidepresív, antipsychotík a iných liekov znižujúcich prah záchvatov (ako je bupropión, mirtazapín, tertrahydrokanabinol).

Súbežné liečebné použitie tramadolu a serotonínergných liekov, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI), inhibítory MAO (pozri časť 4.3), tricyklické antidepresíva a mirtazapín môžu spôsobiť sérotonínový syndróm, potenciálne život ohrozujúci stav (pozri časti 4.4 a 4.8).

Kumarínové deriváty

Opatrnosť je potrebná počas súbežného používania tramadolu a kumarínových derivátov (napr. warfarín) vzhľadom na hlásenia zvýšených hodnôt INR so závažným krvácaním a ekchymózou u niektorých pacientov.

CYP3A4 inhibítory

Ostatné lieky so známym inhibičným účinkom na CYP3A4, ako sú ketokonazol a erytromycín, môžu inhibovať metabolizmus tramadolu (N-demetylácia) a pravdepodobne aj metabolizmus aktívneho O- demetylovaného metabolitu. Klinický význam tejto interakcie nebol sledovaný (pozri časť 4.8).

Ondansetrón

Analgetický účinok tramadolu je čiastočne sprostredkovaný inhibíciou spätného vychytávania noradrenalínu a zvýšeným uvoľňovaním serotonínu (5-HT). Pre- alebo postoperačné podanie antiemetického 5-HT3 antagonistu, ondansetrónu zvýšilo v štúdiách potrebu tramadolu u pacientov s postoperačnou bolesťou.

Gravidita

V štúdiách na zvieratách preukázala vysokých koncentrácia tramadolu účinky na vývoj orgánov, tvorbu kostí a neonatálnu mortalitu.

Teratogénne účinky sa nezistili. Tramadol prechádza placentou, nie sú k dispozícii dostatočné skúsenosti s chronickým používaním tramadolu počas gravidity. Opakované podávanie tramadolu počas gravidity môže zvýšiť toleranciu plodu na tramadol a následné abstinenčné symptómy

u novorodenca po narodení, ako následok návyku. Preto sa Tramadol Retard Actavis nesmie používať počas gravidity.

Podanie tramadolu pred alebo počas pôrodu neovplyvní kontraktilitu maternice. U novorodencov môže navodiť zmeny dychovej frekvencie, ktoré zvyčajne nie sú klinicky významné.

Dojčenie

Približne 0,1 % dávky tramadolu podanej matke sa vylučuje do materského mlieka. V období tesne po pôrode dojčené dieťa prijme 3 % z dennej až 400 mg dávky perorálne podanej matke stanovenej podľa jej hmotnosti (čo zodpovedá priemernému množstvu tramadolu). Z tohto dôvodu sa tramadol nemá užívať počas laktácie alebo by matka počas liečby tramadolom mala prerušiť dojčenie. Prerušenie dojčenia zvyčajne nie je potrebné po jednej dávke tramadolu.

Tramadol Retard Actavis má malý alebo mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Môže spôsobiť ospalosť a rozmazané videnie. To sa prejaví väčšinou v kombinácii s inými psychotropnými liekmi a alkoholom. Ambulantných pacientov treba upozorniť, aby pri výskyte týchto prejavov neviedli vozidlá a neobsluhovali stroje.

Nežiaduce účinky uvedené nižšie sú uvedené podľa nasledujúcej frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až <1/10); menej časté (≥ 1/1000 až <1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Poruchy metabolizmu a výživy

Neznáme: hypoglykémia

Poruchy imunitného systému

Zriedkavé: alergické reakcie ( napr. dýchavičnosť, bronchospazmus, sipot, angioneurotický edém) a anafylaxia.

Poruchy nervového systému

Veľmi časté: závraty

Časté: bolesť hlavy, ospanlivosť.

Zriedkavé: zmena chuti do jedla, parestézia, tras, útlm dýchania, epileptiformné záchvaty, mimovoľné svalové kontrakcie a synkopa.

Pri podávaní vyšších dávok ako sú odporúčané dávky a pri súbežnom podávaní s liekmi, ktoré majú tlmivý účinok na centrálny nervový systém sa môže vyskytnúť útlm dýchania (pozri časť 4.5).

Epileptiformné záchvaty sa vyskytovali predovšetkým po podaní vysokých dávok tramadolu alebo po súbežnom užívaní liekov, ktoré môžu znižovať prah záchvatov alebo sami vyvolávajú cerebrálne konvulzie (pozri časti 4.4 a 4.5).

Neznáme: sérotonínový syndróm.

Psychické poruchy

Zriedkavé: halucinácie, zmätenosť, úzkosť, poruchy spánku, nočné mory.

Psychické nežiaduce účinky sa môžu líšiť individuálne v intenzite a v charaktere (v závislosti od osobnosti a od trvania liečby). Patria k nim zmeny nálady (najčastejšie extáza, občas dysfória), zmeny aktivity (zvyčajne potlačenie, občas zvýšenie) a zmeny kognitívnych a zmyslových schopností (napr. správanie pri rozhodovaní a poruchy vnímania).

Môže sa vyskytnúť závislosť, abúzus a návyk.

Poruchy oka

Zriedkavé: rozmazané videnie.

Neznáme: mydriáza.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Menej časté: účinky na kardiovaskulárnu reguláciu (palpitácia, tachykardia, posturálna hypotenzia alebo kardiovaskulárny kolaps). Tieto nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť najmä po intravenóznom podaní a u pacientov s fyzickým stresom.

Zriedkavé: bradykardia, zvýšenie krvného tlaku.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína

Bolo zaznamenané aj zhoršenie astmy, hoci kauzálny vzťah nebol potvrdený.

Neznáme: štikútka.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Veľmi časté: nauzea.

Časté: vracanie, zápcha, sucho v ústach.

Menej časté: nutkanie na vracanie, gastrointestinálne podráždenie (pocit tlaku v žalúdku, plynatosť), hnačka.

Poruchy pečene a žlčových ciest

Veľmi zriedkavé: po použití tramadolu sa zaznamenali zvýšené hodnoty pečeňových enzýmov.

Poruchy kože a podkožného tkaniva

Časté: potenie.

Menej časté: kožné reakcie (napr. pruritus, vyrážka, urtikária).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Zriedkavé: motorická slabosť.

Poruchy obličiek a močových ciest

Zriedkavé: poruchy močenia (ťažkosti s močením, retencia moču).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania

Časté: únava.

Lieková závislosť

Opakované užívanie Tramadolu Retard Actavis môže viesť k liekovej závislosti, a to aj pri terapeutických dávkach. Riziko liekovej závislosti sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov pacienta, dávkovania a trvania liečby opioidmi (pozri časť 4.4).

Abstinenčné príznaky

Abstinenčné príznaky, identické hlavne s abstinenčnými príznakmi pri vysadení opioidov, môžu byť: nepokoj, úzkosť, nervozita, nespavosť, hyperkinéza, tremor a gastrointestinálne príznaky.

Veľmi zriedkavé: atypické abstinenčné príznaky: záchvaty paniky, závažná anxieta, halucinácie, parestézia, tinnitus a iné nezvyčajné príznaky centrálneho nervového systému.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

V zásade sa pri intoxikácii tramadolom očakávajú príznaky podobné tým, ktoré sa vyskytujú u iných centrálne pôsobiacich analgetík (opioidy). Zahŕňajú hlavne miózu, vracanie, kardiovaskulárny kolaps, poruchy vedomia až kóma, kŕče, útlm dýchania až zlyhanie dýchania.

Bol hlásený aj sérotonínový syndróm.

Liečba

Platia všeobecné pohotovostné opatrenia. Udržanie priechodnosti dýchacích ciest (aspirácia), udržanie dýchania a kardiovaskulárnej cirkulácie v závislosti od príznakov.

Je potrebné vyprázdniť žalúdok vyvolaním vracania (pacient pri vedomí) alebo výplachom žalúdka. Treba tiež uvážiť podanie aktívneho uhlia, ak je potrebné, s použitím žalúdočnej trubice. V závislosti od času, ktorý uplynul od podania lieku, sa môže zvážiť podanie laxatív na zrýchlenie eliminácie.

V prípade zníženého vedomia pacienta je nevyhnutná prednostná intubácia pred vykonaním týchto postupov.

Antidotum pri útlme dýchania je naloxón.

V pokusoch na zvieratách sa preukázalo, že naloxón nie je účinný pri kŕčovitých záchvatoch. V týchto prípadoch sa má podať diazepam intravenózne.

Tramadol sa len v malom množstve eliminuje hemodialýzou, hemofiltráciou alebo hemoperfúziou.

Preto liečba akútnej intoxikácie tramadolom hemodialýzou alebo hemofiltráciou samotnou nie je vhodná na detoxikáciu. Podanie vhodného laxatíva môže pomôcť k urýchleniu eliminácie neabsorbovaného tramadolu, ak sa podá skoro po predávkovaní.