MOXTENZ 0,3 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - MOXTENZ 0,3 mg
Dávkovanie
Zvyčajná denná dávka je 0,2 mg moxonidínu (1 tableta MOXTENZU 0,2 mg ráno). Maximálna denná dávka je 0,6 mg moxonidínu rozdelená do dvoch dávok. Maximálna jednotlivá dávka je 0,4 mg
moxonidínu. Dávkovanie má byť prispôsobené individuálnej potrebe pacienta. Dávkovanie sa má postupne upravovať v trojtýždňových intervaloch, kým sa dosiahnu optimálne výsledky krvného tlaku.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek je začiatočná dávka 0,2 mg moxonidínu. Ak je to nevyhnutné a dobre tolerované, môže sa u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek zvýšiť dávka na 0,4 mg moxonidínu denne a u pacientov s ťažkou poruchou funkcie
obličiek sa môže dávka zvýšiť na 0,3 mg moxonidínu denne (pozri časť 4.4).
U pacientov na hemodialýze je začiatočná dávka 0,2 mg denne. Ak je to nevyhnutné a dobre tolerované, môže sa dávka zvýšiť na 0,4 mg moxonidínu denne.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť MOXTENZU u detí a dospievajúcich neboli doteraz stanovené.
Starší pacienti
Za predpokladu, že nie je poškodená funkcia obličiek, odporúčaná dávka je rovnaká ako pre dospelých.
Spôsob podávania Perorálne použitie.
Moxinidín sa má užívať s jedlom alebo bez jedla.
-
precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1
-
syndróm chorého sínusu
-
bradykardia (pod 50 tepov/min v pokoji)
-
atrioventrikulárna (AV) blokáda 2. alebo 3. stupňa
-
zlyhávanie srdca
U pacientov užívajúcich moxonidín boli počas sledovania po uvedení lieku na trh hlásené prípady rôznych stupňov AV blokád. Na základe týchto hlásení sa úloha moxonidínu v predĺžení AV vedenia nedá úplne
vylúčiť. Pri liečbe pacientov s možnou predispozíciou na vznik AV blokády je preto potrebná zvýšená opatrnosť.
Ak užívajú moxonidín pacienti s AV blokádou 1. stupňa, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť, aby sa predišlo bradykardii. Moxonidín sa nesmie užívať pri AV blokádach vyššieho stupňa (pozri časť 4.3).
Ak užívajú moxonidín pacienti s ťažkým koronárnym arteriálnym ochorením alebo nestabilnou angínou pektoris, musí im byť venovaná osobitná starostlivosť kvôli obmedzeným skúsenostiam v tejto populácii pacientov.
Pozornosť sa odporúča pri podávaní moxonidínu pacientom s poruchou funkcie obličiek pretože sa moxonidín vylučuje hlavne obličkami. U týchto pacientov je hlavne na začiatku liečby potrebné opatrne vytitrovať dávku. Ak je liečba klinicky indikovaná a dobre tolerovaná, dávkovanie sa má začať 0,2 mg denne a dávka môže byť zvýšená na maximálne 0,4 mg denne u pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR > 30 ml/min - < 60 ml/min) a na maximálne 0,3 mg denne u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR < 30 ml/min).
Ak sa moxonidín užíva v kombinácii s β-blokátorom a liečba sa musí prerušiť, β-blokátor sa vysadí ako prvý a moxonidín potom po niekoľkých dňoch.
Doteraz nebol pozorovaný „rebound“ účinok na krvný tlak po prerušení liečby moxonidínom. Napriek tomu sa náhle ukončenie liečby neodporúča, namiesto toho sa má dávka znižovať postupne počas dvoch týždňov.
Starší pacienti môžu byť citlivejší na kardiovaskulárny účinok liekov znižujúcich krvný tlak. Liečba sa má preto začať najnižšou dávkou a dávka sa má zvyšovať s opatrnosťou, aby sa zabránilo možným závažným následkom týchto účinkov.
MOXTENZ obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.
Súbežné podávanie s inými antihypertenzívami: podávanie moxonidínu s tiazidovými diuretikami a blokátormi vápnikových kanálov je bezpečné. Súbežné podávanie týchto a iných antihypertenzív zvyšuje hypotenzný účinok moxonidínu.
Tricyklické antidepresíva môžu znižovať účinnosť centrálnych antihypertenzív, preto sa neodporúča
súbežné podávanie tricyklických antidepresív s moxonidínom. Moxonidín môže zosilniť sedatívny účinok tricyklických antidepresív (vyhnúť sa súbežnému predpísaniu), trankvilizérov, alkoholu, sedatív
a hypnotík.
Moxonidín mierne zhoršuje kognitívne funkcie u pacientov užívajúcich lorazepam. Moxonidín môže pri súbežnom užívaní zvýšiť sedatívny účinok benzodiazepínov.
Moxonidín sa vylučuje tubulárnou sekréciou. Nemožno vylúčiť interakcie s inými liekmi, ktoré sa vylučujú tubulárnou sekréciou.
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití moxonidínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali embryotoxické účinky (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí. Ak to nie je úplne nevyhnutné, moxonidín sa nemá užívať počas gravidity.
Dojčenie
Moxonidín sa vylučuje do materského mlieka. Preto sa nemá užívať počas dojčenia. Ak je liečba moxonidínom nevyhnutná, dojčenie sa má ukončiť.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Bola však hlásená ospalosť a závraty. Je to potrebné vziať do úvahy pri vykonávaní týchto činností.
Najmä na začiatku liečby sa veľmi často objavili suchosť v ústach, bolesť hlavy, závraty, slabosť, asténia, slabosť a ospalosť. Vo väčšine prípadov tieto účinky ustúpia po niekoľkých týždňoch liečby.
Nežiaduce účinky sú zoradené podľa terminológie MedDRA pod hlavičkami s uvedením frekvencií za použitia nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno
| Trieda orgánovýchsystémov podľa databázy MedDRA | Veľmi časté | Časté | Menej časté |
| Psychické poruchy | nespavosť | nervozita | |
| Poruchy nervového systému | bolesť hlavy*, závraty, vertigo, ospalosť | synkopa* | |
| Poruchy ucha a labyrintu | tinnitus | ||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | bradykardia | ||
| Poruchy ciev | hypotenzia* (vrátane ortostatickej) | ||
| Poruchygastrointestinálneho traktu | suchosť v ústach | hnačka, nauzea, vracanie, dyspepsia | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | vyrážka, svrbenie | angioedém | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavya spojivového tkaniva | bolesť chrbta | bolesť krku | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | asténia | edém |
stanoviť z dostupných údajov).
*frekvencia nie je vyššia v porovnaní s placebom Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Symptómy
V niekoľkých prípadoch predávkovania, ktoré boli hlásené, dávka až do 19,6 mg užitá naraz nemala za následok smrť. Hlásené prejavy a príznaky zahŕňali: bolesti hlavy, útlm, ospalosť, hypotenziu, závraty, asténiu, bradykardiu, suchosť v ústach, vracanie, únavu a bolesti brucha.
V prípade závažného predávkovania sa odporúča starostlivo sledovať poruchy vedomia a útlm dýchania.
Na základe štúdií na zvieratách sa okrem toho môže vyskytnúť reverzibilná hypertenzia, tachykardia a hyperglykémia.
Liečba
Moxonidín nemá špecifické antidotum. V prípade hypotenzie sa môžu na podporu cirkulácie doplniť tekutiny a zvážiť podanie dopamínu. Bradykardia sa lieči atropínom.
Antagonisty α-receptorov môžu znížiť alebo zrušiť paradoxný hypertenzívny účinok predávkovania moxonidínom.
Farmakologické vlastnosti - MOXTENZ 0,3 mg
Farmakoterapeutická skupina: antihypertenzíva, agonisty imidazolínových receptorov, ATC kód: C02AC05
Rôzne štúdie na zvieratách preukázali, že moxonidín má silný antihypertenzívny účinok. Dostupné
experimentálne údaje naznačujú, že moxonidín je centrálne pôsobiace antihypertenzívum. V mozgovom kmeni sa moxonidín selektívne viaže na I1-imidazolínové receptory, ktoré sú prevažne lokalizované v rostrálnej časti ventrolaterálnej predĺženej miechy. Táto oblasť má dôležitú úlohu v centrálnej kontrole
sympatikového nervového systému. Stimulácia imidalizolínových receptorov sa prejaví znížením aktivity sympatiku (preukázané na kardiálnych, splanchnických a renálnych sympatických nervov) a znížením krvného tlaku.
Moxonidín sa líši od ostatných centrálne pôsobiacich antihypertenzív tým, že má iba slabú afinitu k centrálnymα2-adrenoreceptorom v porovnaní s afinitou k I1-imidazolínovými receptorom. Alfa2 - adrenoreceptory sa považujú za sprostredkovateľa, ktorý vyvoláva suchosť v ústach a ospalosť,
najčastejšie pozorované nežiaduce účinky centrálne pôsobiacich antihypertenzív. Vzhľadom na vysokú selektivitu moxonidínu k imidazolínovým receptorom majú tieto nežiaduce účinky (suchosť v ústach
a ospalosť) nízku častosť výskytu.
U ľudí vedie moxonidín k redukcii systémovej cievnej rezistencie a následkom toho k zníženiu krvného tlaku. Antihypertenzívny účinok moxonidínu bol potvrdený v dvojito zaslepených, placebom
kontrolovaných randomizovaných štúdiách. Publikované údaje preukázali, že u pacientov s hypertenziou s hypertrofiou ľavej komory (left ventricular hypertrophy; LVH) sa pri porovnateľnej redukcii krvného tlaku, pri užívaní antagonistu angiotenzínu II súbežne s moxonidínom dosiahlo zlepšenie regresie LVH v porovnaní s akoukoľvej kombináciou tiazidu s blokátorom vápnikového kanála.
Počas testovaní liečby trvajúcich dva mesiace, zvýšil moxonidín index citlivosti na inzulín o 21 % v porovnaní s placebom u pacientov s obezitou a pacientov s inzulínovou rezistenciou s miernou hypertenziou.
Absorpcia
Po perorálnom je moxonidín rýchlo a skoro úplne vstrebaný z hornej časti gastrointestinálneho traktu (tmax asi 1 h).
Biologická dostupnosť je približne 88 %, nepodlieha významne efektu prvého prechodu pečeňou. Príjem potravy nemá vplyv na farmakokinetiku.
Distribúcia
Väzba na plazmatické bielkoviny zistená in vitro je okolo 7,2 %.
Biotransformácia
V plazme bol pozitívne zistený len dehydrogenovaný moxonidín. Farmakodynamický účinok dehydrogenovaného moxonidínu je asi 1/10 v porovnaní s moxonidínom.
Eliminácia
Počas 24 hodín sa 78 % celkovej dávky vylučuje v nezmenenej forme močom a 13 % sa vylučuje ako dehydrogenovaný moxonidín. Iné menej významné metabolity v moči tvorili asi 8 %.
Menej ako 1 % bolo vylúčené stolicou.
Vylučovanie moxonidínu a jeho metabolitov je rýchle (eliminačný polčas je 2,5 až 5 hodín).
Farmakokinetika u pacientov s hypertenziou
Neboli pozorované žiadne farmakokinetické zmeny v porovnaní so skupinou zdravých dobrovoľníkov.
Starší pacienti
Boli pozorované vekom podmienené zmeny farmakokinetiky. Pravdepodobne sú spôsobené zníženou metabolickou aktivitou a/alebo slabo zvýšenou biologickou dostupnosťou. Tieto farmakokinetické rozdiely nie sú klinicky významné.
Pediatrická populácia
Podanie moxonidínu deťom sa neodporúča. Neuskutočnili sa žiadne farmakokinetické štúdie u detí.
Porucha funkcie obličiek
Vylučovanie moxonidínu signifikantne koreluje s klírensom kreatinínu. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR 30-60 ml/min) sú rovnovážna plazmatická koncentrácia a eliminačný polčas približne 2-krát a 1,5-krát vyššie ako u pacientov s hypertenziou s normálnou funkciou obličiek
(GFR viac ako 90 ml/min). U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (GFR menej ako 30 ml/min) sú rovnovážna plazmatická koncentrácia a eliminačný polčas 3-krát vyššie. U týchto pacientov sa po
viacnásobnom podaní nepozorovala akumulácia moxonidínu. V koncových štádiách renálnej insuficiencie u pacientov na hemodialýze (GFR menej ako 10 ml/min) boli plazmatická koncentrácia
a eliminačný polčas 4-krát až 6-krát vyššie. U pacientov so stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek je maximálna plazmatická koncentrácia moxonidínu 1,5 až 2-krát vyššia vo všetkých skupinách.
U pacientov s poruchou funkcie obličiek má byť dávkovanie individuálne prispôsobené. Moxonidín sa v malom množstve eliminuje hemodialýzou.
Farmaceutické informácie - MOXTENZ 0,3 mg
Jadro tablety:
monohydrát laktózy
monohydrát laktózy (disperzne sušený) krospovidón
povidón
stearát horečnatý
Obal tablety:
opadry biela 03B28796 obsahujúca:
hypromelóza 2910 (E464) oxid titaničitý (E171) makrogol 400
opadry hnedá obsahujúca:
hypromelóza 2910 (E464) oxid titaničitý (E171) makrogol 6000
červený oxid železitý (E172) žltý oxid železitý (E172)
Uchovávajte pri teplote do 30 °C. Blister uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.
PVC/PVdC/Al blister, papierová škatuľka, písomná informácia.
Veľkosť balenia: 10, 20, 30, 50, 60, 90, 98, 100 filmom obalených tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.