Adrenalin Léčiva 1 ml/1 mg Injekčný roztok

• zastavenie srdca - tonizácia myokardu pri kardiopulmonálnej resuscitácii, jemnovlnná fibrilácia komôr rezistentná na defibrilačný výboj

• zlyhávanie periférneho krvného obehu pri dostatočnej náplni krvného riečiska (low-output- syndróm)

• anafylaxia, anafylaktický a endotoxínový šok, bronchospazmus, angioedém

• na vazokonstrikciu pri lokálnej anestézii, na obmedzenie kapilárneho krvácania, na dekongesciu slizníc.

  Adrenalin Léčiva je indikovaný dospelým aj deťom.

Dávkovanie

Dávkovanie je individuálne, dospelým sa podáva priemerne 0,1 mg/min až 1 mg každých 3 - 5 minút, novorodencom 0,01 - 0,03 mg/kg každých 3 - 5 minút a starším deťom 0,01 - 0,2 mg/kg každých 5 minút.

Zastavenie srdca:

Dospelí
1 mg intravenózne alebo intraoseálne. Dávku možno opakovať podľa potreby každých 3 – 5 minút.

Pediatrická populácia
0,01 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne nebo intraoseálne, ďalšie dávky 0,1 mg/kg telesnej hmotnosti každých 3 - 5 minút podľa potreby. Pri refraktérnosti na dve predchádzajúce dávky sa môže dávka ďalej zvýšiť až na 0,2 mg/kg telesnej hmotnosti.

Novorodenci
0,01 - 0,03 mg/kg telesnej hmotnosti intravenózne alebo intraoseálne každých 3 - 5 minút
(u novorodencov a detí je absorpcia z endotracheálnej aplikácie neistá a koncentrácie v plazme nepredvídateľné).

Anafylaxia a anafylaktický šok

Dospelí
0,3–0,5 mg (0,3–0,5 ml) do maximálnej jednotlivej dávky 1 mg.

Podáva sa intramuskulárne alebo subkutánne s možnosťou opakovania dávky po 10–15 minútach.
Intramuskulárne podanie sa odporúča najmä v úvodnej fáze anafylaxie kvôli spoľahlivejšiemu a rýchlejšiemu nástupu účinku.

Ak pacient neodpovedá na niekoľko i.m. alebo s.c. podaní, je vhodné podať nariedený adrenalín, najlepšie na koncentráciu 1:100 000 (5 ml adrenalínu /500 ml fyziologického roztoku) intravenózne vo forme infúzie.

Pediatrická populácia
>12 rokov: 0,5 mg i.m. (0,5 ml)
>6 – 12 rokov: 0,3 mg i.m. (0,3 ml)
>6 mesiacov – 6 rokov: 0,15 mg i.m. (0,15 ml)
<6 mesiacov: 0,01 mg/kg i.m. (0,01 ml/kg)
Ak je to nutné, dávka sa môže niekoľkokrát opakovane podať v 5 – 15 minútových intervaloch v závislosti od hodnôt krvného tlaku, tepovej frekvencie a respiračnej funkcie. Má sa použiť nízkoobjemová injekčná striekačka.

Ako vazokonstringens sa Adrenalin Léčiva ďalej riedi na koncentráciu 1:200 000 (1 ml adrenalínu do 200 ml roztoku). Celková dávka 0,25 ml (t.j. 0,25 mg) pôvodného, nie zriedeného roztoku sa nemá prekračovať.

Spôsob podávania

Adrenalin Léčiva sa podáva, intravenózne, intraoseálne, intramuskulárne, subkutánne, prípadne endotracheálne a intrakardiálne, riedi sa 5% glukózou alebo 5% glukózou vo fyziologickom roztoku (glukóza bráni oxidácii, ktorá by znížila účinnosť lieku).
Adrenalin Léčiva sa nesmie podávať intraarteriálne (pozri časť 4.3 a 4.4).

Adrenalin Léčiva sa nesmie používať v týchto prípadoch:

• Precitlivenosť na liečivo, disiričitan sodný alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Adrenalin Léčiva sa nesmie používať u pacientov s precitlivenosťou na siričitany, najmä u tých pacientov, ktorí majú aj bronchiálnu astmu.

• Hypertenzia

• Hypertyreóza

• Feochromocytóm

• Anestézia halotanom, divinyléterom, trichlóretylénom a cyklopropánom

• Glaukóm so zatvoreným uhlom

• Adenóm prostaty s tvorbou zvyškového moču

• Paroxyzmálna tachykardia

• Kontinuálna arytmia s vysokou frekvenciou

• Závažná porucha funkcie obličiek

• Koronárne ochorenie a ochorenia myokardu

• Závažná hypoxia a hyperkapnia

• Sklerotické zmeny na cievach

• Cor pulmonale

• Súčasné podávanie inhibítorov monoaminooxidázy, liečba tricyklickými antidepresívami

• Hypovolémia

• Pokročilý vek s ťažkou aterosklerózou

• Hypertrofická subaortálna stenóza

• Anestézia v terminálnej vaskulárnej oblasti, najmä konca nosa a uší

• Anestézia v terminálnej vaskulárnej oblasti, najmä prstov

  V ojedinelých prípadoch je použitie Adrenalinu Léčiva pri resuscitácii alebo na liečbu ťažkých anafylaktických/anafylaktoidných reakcií opodstatnené aj napriek prítomnosti niektorej z vyššie uvedených kontraindikácií. V týchto prípadoch ale je bezpodmienečne nutné súčasne upraviť hypoxiu, hyperkapniu a hypovolémiu s laktátovou acidózou.

  Pri život ohrozujúcom stave je nutné individuálne zvážiť pomer možného prínosu a rizika pri:

  • hypertenzii

  • tyreotoxikóze, tyreotoxickej kríze

  • ťažšej ischemickej chorobe srdca

  • tachyarytmii

  • hypovolémii

  • hyperkapnii

  • ťažšej hypoxii

  • akútnom infarkte myokardu

  • kongestívnej srdcovej nedostatočnosti

  • predávkovaní kardiotonikami

  Adrenalin Léčiva sa nesmie použiť intraarteriálne (pozri časť 4.4).

V nasledujúcich prípadoch sa môže Adrenalin Léčiva použiť po dôkladnom posúdení očakávaného prínosu v porovnaní s možnými rizikami, pričom sa použije najnižšie možné dávkovanie a je potrebný starostlivý dohľad:

• hypertenzia

• tachyarytmia

• hypertyreóza

• feochromocytóm

• koronárne ochorenie a ochorenia myokardu alebo infarkt myokardu

• ťažká arterioskleróza (najmä mozgová arterioskleróza)

• cor pulmonale

• ťažká porucha funkcie obličiek

• chronické ochorenie pľúc

• mitrálna stenóza

• hyperplázia prostaty s tvorbou zvyškového moču.

  Na predchádzanie nežiaducich kardiovaskulárnych účinkov sa odporúča namiesto zvyšovania dávok adrenalínu, skôr kombinácia s ďalšími katecholamínmi, napr. dobutamínom, dopamínom.

  Intraarteriálne podanie sa neodporúča pre riziko gangrény.

  Obzvlášť starostlivo musia byť sledovaní pacienti so zvýšenou vnímavosťou na nežiaduce účinky adrenalínu, napríklad pacienti súbežne liečení inými liekmi, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť alebo závažnosť vedľajších účinkov adrenalínu (pozri časť 4.5); takýmto pacientom sa musia podávať najnižšie možné dávky.

  Platí to aj pre pacientov, u ktorých predstavujú nežiaduce účinky osobitné riziko, napríklad deti a dojčatá, starší pacienti, pacienti s diabetom a pacienti s určitými poruchami elektrolytov, ako je hypokaliémia, hyperkalciémia alebo acidóza.

  Pediatrická populácia

  V úvodnej fáze liečby anafylaxie sa obvykle preferuje i.m. podanie. Podanie i.v. je obvykle vyhradené pre zariadenia jednotky intenzívnej starostlivosti a pohotovosť. Liek Adrenalin Léčiva 1 mg/ml nie je vhodný na intravenózne podanie. Ak nie je dostupný injekčný roztok adrenalínu s koncentráciou

  1:10 000 (0,1 mg/ml), je možné použiť liek Adrenalin Léčiva 1 mg/ml (1:1 000) nariedený pred i.v. podaním na koncentráciu 1:10 000. Intravenózny spôsob podania sa má používať s najvyššou opatrnosťou a má byť vyhradený len pre špecialistov, ktorí majú skúsenosti s i.v. podávaním adrenalínu.

  V priebehu liečby je nutné monitorovať krvný tlak, pulzovú frekvenciu, saturáciu kyslíka, funkcie obličiek, event. EKG.

  Liek obsahuje 0,08 mmol sodíka (1,28 mg disiričitanu sodného a 6 mg chloridu sodného) v 1 ml injekčného roztoku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Ak sa adrenalín používa v tom istom čase ako enflurán, izoflurán, halotan alebo iné inhalačné anestetiká, ktoré senzibilizujú srdce voči pôsobeniu katecholamínov, môže sa vyskytnúť tachyarytmia alebo dokonca ventrikulárna fibrilácia.

Ak sa adrenalín používa ako doplnok k lokálnemu anestetiku alebo na zastavenie krvácania, je potrebné dodržiavať určitú maximálnu hladinu dávky adrenalínu (pozri Súhrn charakteristických vlastností anestetika).

Pridanie adrenalínu k roztoku lokálneho anestetika oneskoruje jeho lokálnu absorpciu a tak zosilňuje a predlžuje účinok lokálneho anestetika.

Ak sa adrenalín podáva súbežne s inými sympatomimetikami (napr. orciprenalín – okrem iného na liečbu astmy) nastáva kumulácia účinkov.

Rozklad adrenalínu môže byť spomalený a citlivosť na adrenalín ako aj náchylnosť na srdcovú arytmiu a iné neželané vedľajšie účinky sa môže zvýšiť následkom účinku L-tyroxínu, teofylínu, oxytocínu, ornipresínu, karbazochrómu, srdcových glykozidov (napr.digoxín), anticholinergík (napr. atropín), určitých antihistaminík (napr. difenhydramín, chlorfenamín), tricyklických alebo tetracyklických antidepresív (napr. maprotilín), guanetidínu, rezerpínu, levodopy, inhibítorov MAO, inhibítorov COMT alebo alkoholu.

Blokátory alfa-receptoru (napr. fenoxybenzamín) a fenotiazíny môžu eliminovať účinok adrenalínu na zvýšenie krvného tlaku a betablokátory zase bronchodilatačný účinok adrenalínu a účinok na srdce.

Najmä podávanie neselektívnych betablokátorov môže vyvolať hypertenznú krízu spojenú s bradykardiou alebo dokonca zastavenie srdca.

Adrenalín môže zvýšiť hladinu glukózy v krvi a preto môže oslabiť účinok antidiabetík.

Súčasná aplikácia námeľových alkaloidov (najmä ergotamínu) môže viesť k významnejšej vazokonstrikcii s rizikom ischémie až gangrény.

Soli lítia môžu pri súčasnom podávaní sympatomimetík vyvolať arytmie.

Gravidita

Adrenalín prechádza cez placentu. V niektorých prípadoch sa môže znížiť prietok krvi v placente.

Treba očakávať tokolytický účinok. Údaje taktiež poukazujú na možnosť kontrakcií maternice a vazokonstrikciu maternice.

Adrenalin Léčiva sa má používať počas gravidity iba vtedy, ak jeho potenciálne prínosy prevyšujú možné riziká pre plod.

V čase pôrodu adrenalín predlžuje II. dobu pôrodnú a tlmí účinky oxytocínu.

Dojčenie

Adrenalín prechádza do materského mlieka. Nakoľko sa pri perorálnom použitíužití dieťaťom absorbuje iba mierne a rýchlo sa odbúrava, prerušenie dojčenia nie je potrebné.

Pri lokálnom podaní

Ak sa aplikuje do oka, je potrebné mať na mysli, že aj pri správnom podaní môže zhoršiť videnie a teda aj schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Pravdepodobnosť výskytu a závažnosť nežiaducich účinkov závisí od dávky adrenalínu

a individuálnej citlivosti pacienta. Nižšie uvedené nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť pri systémovom alebo lokálnom podaní.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky adrenalínium-chloridu rozdelené do skupín podľa terminológie MedDRA s uvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (z dostupných údajov)

Nežiaduce účinky sa vyskytujú častejšie u pacientov s hypertenziou a/alebo s hypertyreózou. Pri podávaní vysokých dávok sa môžu objaviť anginózne ťažkosti, dýchavičnosť, bradykardia, tachykardia, hypotenzia aj hypertenzia, palpitácie a komorové arytmie.

Niektoré prejavy sa môžu antagonizovať alfa-blokátormi (hypertenzia), ďalšie beta-blokátormi (tachyarytmia) alebo nitrátmi (stenokardia).

Lokálne podanie v oftalmologickej praxi vedie k melanóze spojovky, sfarbeniu rohovky, suchosti nosovej sliznice. Môže dôjsť k alergickej kontaktnej senzibilizácii.

Pri dlhšie trvajúcom infúznom podaní vzniká tachyfylaxia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky a prejavy

Príznaky intoxikácie: v prípade intoxikácie spôsobenej predávkovaním sa môžu vyskytnúť následkom všeobecnej vazokonstrikcie nasledujúce príznaky.

Systémové:

Zvýšenie krvného tlaku; bledá až bledošedá, studená koža so slabou perfúziou, tachykardia, cirkulačná centralizácia, dyspnoe, závrat, mdloby, ventrikulárna fibrilácia, respiračná paralýza, pľúcny edém.

Systémovým príznakom je periférna ischémia, ktorá môže vyústiť do gangrény končatín v súvislosti s vysokými dávkami alebo dlhodobejším podávaním.

Lokálne:

Spočiatku biele odfarbené oblasti kože pozdĺž cievy, do ktorej sa podáva infúzia; neskôr rozsiahla a hĺbková nekróza kože.

Liečba

Liečba intoxikácie:

Poloha na chrbte, opatrná infúzia vazodilatátora alebo opatrná infúzia nitroprusidu sodného alebo nitroglycerínu.

Poškodenie perivaskulárneho tkaniva:

Prerušenie infúzie, alebo pokračovať v nej cez brachiocefalický katéter alebo kaválny katéter. Infiltrácia s vazodilatátorom v hyaluronidáze.