ThyroTop 38-7400 MBq Tvrdá kapsula

Terapia štítnej žľazy rádioaktívnym jódom je indikovaná u dospelých a detí pri:

• hypertyreóze: liečba Gravesovej choroby, toxickej multinodulárnej strumy alebo autonómnych strúm

• liečbe papilárneho alebo folikulárneho karcinómu štítnej žľazy, vrátane ich metastáz.

  • Ablácia reziduálnych tkanív štítnej žľazy po operácii karcinómu štítnej žľazy.

  • Liečba recidív a metastáz.

    Terapia jodidom (¹³¹I) sodným sa často kombinuje s chirurgickým zákrokom a tyreostatickou liečbou.

Tento liek majú podávať len oprávnení zdravotnícki odborníci v určenom klinickom zariadení (pozri časť 6.6).

Dávkovanie

Aktivita, ktorá sa má podať, je vecou posúdenia klinického stavu pacienta. Terapeutický účinok sa dosiahne až za niekoľko týždňov. Aktivita kapsuly má byť určená pred použitím.

Dospelí

Liečba hypertyreózy

Rádioaktívny jód môže byť použitý na liečbu hypertyreózy v prípade zlyhania medikamentóznej liečby alebo ak nie je možné sa o ňu pokúsiť.

U pacientov pred liečbou hypertyreózy rádioaktívnym jódom je potrebné docieliť eutyreózu medikamentóznou liečbou vždy, keď je to možné.

Aktivita, ktorá má byť podaná, závisí od diagnózy, veľkosti štítnej žľazy, akumulácie v štítnej žľaze a klírensu jódu. Obvykle je v rozsahu 200-800 MBq na pacienta s priemernou hmotnosťou (70 kg), ale môže byť potrebná opakovaná liečba s kumulatívnou dávkou až do 5000 MBq. V prípade perzistujúcej hypertyreózy je indikovaná opakovaná liečba po 6-12 mesiacoch.

Aktivita, ktorá má byť podaná, môže byť určená protokolmi s fixnou dávkou alebo môže byť vypočítaná podľa nasledujúcej rovnice:

𝐴 (𝑀𝐵𝑞) = Cieľová dávka (Gy) x cieľový objem (ml) ^{x K}

max. akumulácia I−131 (%) x efektívny T ½ (dní)

za nasledujúcich podmienok:

cieľová dávka je cieľová absorbovaná dávka v celej štítnej žľaze alebo v adenóme

cieľový objem je objem celej štítnej žľazy (Gravesova choroba, multifokálna alebo diseminovaná autonómia)

max. akumulácia I-131 je max. akumulácia I-131 v štítnej žľaze alebo uzloch v %

podanej aktivity, čo bolo stanovené testovacou dávkou

efektívny T½ je efektívny polčas I-131 v štítnej žľaze vyjadrený v dňoch

K je 24,67

Pre uvedené cieľové orgány môžu byť použité nasledujúce dávky:

V prípade Gravesovej choroby, multifokálnej alebo diseminovanej autonómie sa dávky na cieľové orgány uvedené vyššie vzťahujú na celkový objem masy štítnej žľazy, ale v prípade unifokálnej

autonómie sa dávka na cieľový orgán vzťahuje na objem adenómu. Odporúčané dávky pre cieľové orgány pozri časť 11.

Na stanovenie vhodnej dávky pre cieľový orgán (Gy) môžu byť tiež použité iné dozimetrické postupy, vrátane testov akumulácie technecistanu (99mTc) sodného v štítnej žľaze.

Odstránenie štítnej žľazy a liečba metastáz

Po celkovom alebo čiastočnom chirurgickom odstránení štítnej žľazy sa na odstránenie zvyškov tkaniva majú podať aktivity v rozsahu 1850-3700 MBq. Tieto aktivity závisia od objemu zvyškov a od akumulácie rádioaktívneho jódu. Pri ďalšej liečbe metastáz sa podá aktivita v rozsahu 3700-

11 100 MBq.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

Vyžaduje sa starostlivé zváženie podanej aktivity pre možné zvýšené radiačné zaťaženie u pacientov so zníženou funkciou obličiek. Terapeutické použitie jodidu (¹³¹I) sodného u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek vyžaduje špeciálnu pozornosť (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Použitie jodidu (¹³¹I) sodného u detí a dospievajúcich musí byť starostlivo zvážené na základe klinických potrieb a zhodnotenia pomeru rizika a prínosu pri tejto skupine pacientov.

V niektorých prípadoch má byť aktivita podaná u detí a dospievajúcich určená po vykonaní individuálnej dozimetrie (pozri časť 4.4).

U detí a dospievajúcich je liečba benígnych porúch štítnej žľazy rádioaktívnym jódom možná v

odôvodnených prípadoch, obzvlášť v prípade relapsu po použití tyreostatických liekov alebo v prípade závažnej nežiaducej reakcie na tyreostatické lieky (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

ThyroTop 38-7400 MBq tvrdé kapsuly je na perorálne použitie. Kapsula sa má užiť na prázdny

žalúdok. Má sa prehltnúť vcelku s dostatočným množstvom tekutiny, aby sa zabezpečil dobrý prechod do žalúdka a hornej časti tenkého čreva.

V prípade podania deťom, obzvlášť malým deťom, musí byť zabezpečené, aby bola kapsula prehltnutá celá, bez požutia. Odporúča sa podať kapsulu s mixovaným jedlom.

Príprava pacienta, pozri časť 4.4. Spôsob vyšetrenia

Monitorovanie je možné vykonať zobrazovaním gama skenerom 1–48 hodín po podaní. Na získanie

scintigramu štítnej žľazy sa zvyčajne používa frontálne zobrazenie, ale užitočné môže byť aj pravé a ľavé predné šikmé zobrazenie (LAO - left anterior oblique, RAO - right anterior oblique).

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Tehotenstvo a dojčenie (pozri časť 4.6).

• Pacienti s dysfágiou, striktúrou pažeráka, stenózou pažeráka, divertikulom pažeráka, aktívnou gastritídou, eróziou žalúdka a peptickým vredom.

• Pacienti s podozrením na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Riziko reakcií z precitlivenosti alebo anafylaktických reakcií

V prípade výskytu reakcií z precitlivenosti alebo anafylaktických reakcií musí byť podanie lieku ihneď prerušené a, ak je to potrebné, začatá intravenózna liečba. Pre zabezpečenie okamžitej pomoci v

naliehavom prípade musia byť ihneď dostupné nevyhnutné lieky a vybavenie ako je endotracheálna trubica a dýchací prístroj.

Individuálne odôvodnenie pomeru prínosu a rizika

U každého pacienta musí byť vystavenie ionizujúcemu žiareniu odôvodnené na základe očakávaného prínosu. Podaná aktivita má byť v každom prípade tak nízka ako je možné odôvodniteľne dosiahnuť na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku.

Napriek jeho rozsiahlemu používaniu, je k dispozícii málo dôkazov o zvýšenej incidencii rakoviny, leukémie alebo mutácií u pacientov po liečbe benígnych ochorení štítnej žľazy rádiojódom. Pri liečbe malígnych ochorení štítnej žľazy, v štúdii uskutočnenej s pacientmi s dávkami jodidu (¹³¹I) sodného vyššími než 3700 MBq, bola hlásená vyššia incidencia rakoviny močového mechúra. Iná štúdia

uvádzala malý nárast výskytu leukémie u pacientov dostávajúcich veľmi vysoké dávky. Preto nie sú odporúčané celkové kumulatívne dávky vyššie než 26 000 MBq.

Funkcia pohlavných žliaz u mužov

Je možné zvážiť využitie spermobanky, aby sa kompenzovalo možné reverzibilné poškodenie funkcie pohlavných žliaz u mužov pre vysokú terapeutickú dávku rádiojódu v prípade pacientov s rozsiahlym ochorením.

Pacienti s poškodením obličiek

Pri týchto pacientoch sa vyžaduje starostlivé zváženie pomeru prínosu a rizika pre možnú zvýšenú expozíciu radiácii. U týchto pacientov môže byť potrebná úprava dávkovania.

Pediatrická populácia

Vyžaduje sa starostlivé zváženie indikácie, pretože efektívna dávka na MBq je vyššia ako u dospelých (pozri časť 11). Počas liečby detí a mladých dospelých sa musí brať ohľad na väčšiu citlivosť detských tkanív a väčšiu očakávanú dĺžku života týchto pacientov. Majú sa zvážiť riziká tejto liečby v

porovnaní s inými možnosťami (pozri časti 4.2 a 11).

Liečba benígnych ochorení štítnej žľazy rádiojódom u detí a dospievajúcich môže byť uskutočnená len v oprávnených prípadoch, obzvlášť pri relapse po požití tyreostatických liekov alebo v prípade

závažných nežiaducich reakcií po tyreostatických liekoch. Napriek jeho rozsiahlemu používaniu, neexistujú dôkazy o zvýšenej incidencii rakoviny, leukémie alebo mutácií u pacientov liečených pre benígne ochorenie štítnej žľazy rádiojódom.

Osoby, ktoré podstúpili rádioterapiu štítnej žľazy ako deti a dospievajúci, majú byť opakovane vyšetrené jedenkrát ročne.

Príprava pacienta

Pacienti majú byť napomínaní zvýšiť príjem tekutín a močiť tak často ako je to možné, aby sa znížila radiácia v močovom mechúre, obzvlášť po vysokých aktivitách napr. na liečbu karcinómu štítnej žľazy. Pacienti s problémami s močením majú byť po podaní vysokých aktivít rádiojódu katetrizovaní.

Na zníženie radiačnej záťaže hrubého čreva môžu byť podané mierne laxatíva (ale nie zmäkčujúce stolicu, ktoré nestimulujú črevo) u pacientov, ktorí majú stolicu menej ako jedenkrát za deň.

Na prevenciu sialoadenitídy, ktorá sa môže vyskytnúť po podaní vysokých dávok rádiojódu, je možné pacientom poradiť zjesť sladkosti alebo vypiť nápoje s obsahom kyseliny citrónovej (citrónová šťava, vitamín C), aby sa podporilo vylučovanie slín pred liečbou. Dodatočne môžu byť použité iné

farmakologické ochranné opatrenia. Pred podaním jodidu sa má preveriť predávkovanie jodidom z potravy alebo medikamentóznej liečby (pozri časť 4.5). Pred liečbou (3-10 dní) sa odporúča diéta s nízkym obsahom jódu, aby sa zvýšila akumulácia vo funkčnom tkanive štítnej žľazy.

Aby sa zabezpečila adekvátna akumulácia, má byť pred podaním rádiojódu na liečbu karcinómu

štítnej žľazy prerušená substitučná liečba. Odporúča sa prerušiť liečbu trijódtyronínom na obdobie 14 dní a liečbu tyroxínom na 4 týždne. Ich podávanie má byť obnovené dva dni po liečbe.

Podávanie karbimazolu a propyltiouracilu sa má prerušiť 1 týždeň pred liečbou hypertyreózy a obnoviť niekoľko dní po liečbe.

Pri liečbe Gravesovej choroby rádiojódom sa majú súbežne podávať kortikosteroidy, obzvlášť ak je prítomná endokrinná oftalmopatia.

Pri podávaní kapsúl s jodidom (¹³¹I) sodným je potrebné venovať veľkú starostlivosť pacientom s ^{podozrením na gastrointestinálne ochorenie. Odporúča sa súbežná liečba H}2^{-antagonistami alebo} inhibítormi protónovej pumpy.

Po liečbe

Blízky kontakt s deťmi a tehotnými ženami má byť zakázaný najmenej na jeden týždeň. V prípade vracania je potrebné myslieť na riziko kontaminácie.

Pacienti dostávajúci liečbu štítnej žľazy majú byť vyšetrení opakovane v zodpovedajúcich intervaloch.

Osobitné upozornenia

U pacientov precitlivených na želatínu alebo produkty jej katabolizmu, má byť na liečbu prednostne použitý roztok jodidu (¹³¹I) sodného.

Tento liek obsahuje 115 mg sodíka na kapsulu, čo zodpovedá 5,75 % WHO odporúčaného

maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelého. Na to je potrebné myslieť u pacientov na diéte s nízkym obsahom sodíka.

Hyponatriémia:

U starších pacientov, ktorí podstúpili totálnu tyreoidektómiu boli po liečbe jodidom (¹³¹I) sodným hlásené závažné prejavy hyponatriémie. Rizikové faktory zahŕňajú vyšší vek, ženské pohlavie,

použitie tiazidových diuretík a hyponatriémiu na začiatku liečby jodidom (¹³¹I) sodným. U týchto pacientov je potrebné zvážiť pravidelné meranie sérových elektrolytov.

Opatrenia s ohľadom na ohrozenie životného prostredia, pozri v časti 6.6.

S rádiojodidom interagujú mnohé farmakologicky aktívne látky. Existujú rozličné mechanizmy interakcií, ktoré môžu ovplyvňovať väzbu na proteíny, farmakokinetiku alebo dynamické účinky

označeného jodidu. Je potrebné zohľadniť, že dôsledkom toho môže byť znížená akumulácia v štítnej

žľaze. Preto sa má brať do úvahy kompletná predchádzajúca medikácia a pred podaním jodidu (¹³¹I) sodného majú byť príslušné lieky vysadené.

Klírens rádiojodidu zo štítnej žľazy môže byť oneskorený podaním uhličitanu lítneho alebo kolchicínu.

Napríklad má byť prerušená liečba nasledujúcimi liečivami:

* Z dôvodu dlhého polčasu amiodarónu, môže byť akumulácia jódu v tkanive štítnej žľazy znížená niekoľko mesiacov.

Ženy v plodnom veku

Ak je nevyhnutné podať rádiofarmakum žene v plodnom veku, vždy je nutné presvedčiť sa o tom, že nie je tehotná. Každá žena, ktorej vynechala menštruácia, sa má považovať za tehotnú, pokiaľ sa nepreukáže opak. V prípade neistoty (ak žene vynechala menštruácia, ak je menštruácia veľmi

nepravidelná, atď.) majú sa pacientke ponúknuť metódy bez využitia zdrojov ionizujúceho žiarenia (ak také sú). Po aplikácii jodidu (¹³¹I) sodného sa ženám neodporúča tehotenstvo po dobu 6-12 mesiacov.

Antikoncepcia u mužov a žien

Po terapeutickom podaní jodidu (¹³¹I) sodného sa odporúča u oboch pohlaví antikoncepcia počas 6 mesiacov (u pacientov s benígnym ochorením štítnej žľazy) alebo 12 mesiacov (u pacientov s karcinómom štítnej žľazy).

Muži nemajú splodiť dieťaťa počas 6 mesiacov po liečbe rádiojódom , aby sa umožnila výmena

ožiarených spermatozoidov za neožiarené. U mužov s rozsiahlym ochorením, ktorí preto potrebujú vysoké terapeutické dávky jodidu (¹³¹I) sodného, sa má zvážiť využitie spermobanky.

Gravidita

Použitie jodidu (¹³¹I) sodného je kontraindikované počas potvrdeného tehotenstva alebo pri podozrení na tehotenstvo alebo keď tehotenstvo nebolo vylúčené, keďže prestup jodidu (¹³¹I) sodného cez

placentu môže spôsobiť závažnú a pravdepodobne nevratnú hypotyreózu u novorodencov (dávka tohto lieku absorbovaná maternicou je pravdepodobne v rozsahu 11-511 mGy a štítna žľaza plodu počas druhého a tretieho trimestra veľmi dobre koncentruje jód ) (pozri časť 4.3).

Keď je počas tehotenstva diagnostikovaný diferencovaný karcinóm štítnej žľazy, liečba jodidom (¹³¹I) sodným má byť odložená až na čas po pôrode.

Dojčenie

Pred podaním rádiofarmák dojčiacej matke je potrebné zvážiť možnosť odloženia podania

rádionuklidu do času, kým matka dojčenie ukončí a či voľba rádiofarmaka je najvhodnejšia, berúc do

úvahy vylučovanie aktivity do materského mlieka. Ak je podanie nevyhnutné, dojčenie sa musí prerušiť najmenej na 8 týždňov pred podaním jodidu (¹³¹I) sodného a už nemá byť obnovené (pozri časť 4.3).

Z dôvodov radiačnej ochrany sa po terapeutických dávkach odporúča vyhnúť sa blízkemu kontaktu medzi matkou a dojčaťom najmenej jeden týždeň.

Fertilita

Po liečbe karcinómu štítnej žľazy rádiojódom sa môže u mužov a žien vyskytnúť porucha plodnosti závislá od dávky. V závislosti od aktivity dávky sa môže pri dávkach vyšších ako 1 850 MBq

vyskytnúť reverzibilná porucha spermatogenézy. Po podaní dávky vyššej ako 3700 MBq boli popísané klinicky významné účinky vrátane oligospermie a azoospermie a zvýšené sérové hodnoty FSH.

Jodid (¹³¹I) sodný nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Frekvencie hlásených nežiaducich reakcií boli odvodené z medicínskej literatúry. Bezpečnostný profil jodidu (¹³¹I) sodného sa značne líši v závislosti od podanej dávky, zatiaľ čo dávky, ktoré majú byť podané, závisia od druhu liečby (t.j. liečba benígnych alebo malígnych ochorení). Navyše bezpečnostný profil závisí od podaných kumulatívnych dávok a použitých dávkovacích intervalov. Preto hlásené nežiaduce reakcie boli zoskupené podľa ich výskytu v liečbe benígnych alebo malígnych ochorení.

Časté nežiaduce reakcie sú: hypotyreóza, prechodná hypertyreóza, poruchy slinných a slzných žliaz a lokálne radiačné účinky. Pri liečbe rakoviny sa dodatočne môžu často vyskytnúť gastrointestinálne nežiaduce reakcie a supresia kostnej drene.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií

Nasledujúce tabuľky obsahujú hlásené nežiaduce reakcie usporiadané podľa tried orgánových systémov. Symptómy, ktoré sú skôr sekundárne vo vzťahu ku skupinovým syndrómom (napr. „sicca“ syndróm) sú uvedené v zátvorkách za príslušným syndrómom.

Nežiaduce reakcie podľa frekvencie ich výskytu sa delia nasledovne:

Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (frekvenciu výskytu nie je možné stanoviť z dostupných údajov).

V každej frekvenčnej skupine sú nežiaduce účinky uvedené v poradí klesajúcej závažnosti.

Nežiaduce reakcie po liečbe benígneho ochorenia

Nežiaduce reakcie po liečbe malígneho ochorenia

*najmä pri existujúcej stenóze trachey

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Všeobecné upozornenie

Vystavenie ionizujúcemu žiareniu je spojené s indukciou rakoviny a možnosťou rozvoja dedičných vád. Radiačná dávka z terapeutickej expozície môže spôsobiť zvýšený výskyt rakoviny a mutácií. V každom prípade je nevyhnutné zabezpečiť, aby riziko z ožiarenia bolo menšie ako riziko zo samotnej choroby. Efektívna dávka po terapeutických dávkach jodidu (¹³¹I) sodného je 3,108 mSv pri podaní maximálnej odporúčanej aktivity 11 100 MBq (pri akumulácii štítnej žľazy 0 %). Pre tento liek je efektívna dávka 2,072 mSv pri podávaní najvyššej možnej aktivity 7400 MBq (pri akumulácii štítnej žľazy 0 %).

Poruchy štítnej žľazy a prištítnych teliesok

Ako neskorší následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže vzniknúť v závislosti na dávke hypotyreóza.

Pri liečbe malígneho ochorenia je hypotyreóza hlásená ako častá nežiaduca reakcia, ale liečba malígnych ochorení rádiojódom vo všeobecnosti nasleduje po tyreoidektómii.

Deštrukcia folikulov štítnej žľazy v dôsledku radiačnej expozície jodidu (¹³¹I) sodného môže viesť k exacerbácii už prítomnej hypertyreózy počas 2-10 dní alebo môže vyvolať tyreotoxickú krízu. Príležitostne sa môže po úvodnej normalizácii (perióda latencie je 2-10 mesiacov) objaviť imunitne podmienená hypertyreóza. Po 1-3 dňoch od podania vysokej dávky rádiojódu môže pacient prekonať prechodnú zápalovú tyroiditídu a tracheitídu s možnosťou ťažkej konstrikcie trachey, obzvlášť ak je prítomná stenóza trachey.

V zriedkavých prípadoch bola pozorovaná prechodná hypertyreóza, dokonca po liečbe funkčného karcinómu štítnej žľazy.

Po podaní rádiojódu boli pozorované prípady prechodnej hypoparatyreózy, ktoré je potrebné vhodne monitorovať a liečiť substitučnou liečbou.

Neskoršie následky

Ako neskorší následok liečby hypertyreózy rádioaktívnym jódom môže vzniknúť hypotyreóza závislá od dávka. Táto hypotyreóza sa môže prejaviť za niekoľko týždňov ale i rokov po liečbe a vyžaduje sa monitorovanie funkcie štítnej žľazy a vhodná hormonálna substitučná liečba. Hypotyreóza sa vo všeobecnosti neobjavuje skôr ako za 6-12 týždňov po podaní rádiojódu.

Poruchy oka

Po liečbe hypertyreózy alebo Gravesovej choroby rádiojódom môže dôjsť k progresii endokrinnej oftalmopatie alebo sa môže vyskytnúť nová oftalmopatia. Liečba Gravesovej choroby rádiojódom sa má kombinovať s kortikosteroidmi.

Lokálne radiačné účinky

Po podaní jodidu (¹³¹I) sodného bola hlásená dysfunkcia a paralýza hlasiviek, ale v niektorých prípadoch nie je možné určiť, či dysfunkcia hlasiviek bola zapríčinená radiáciou alebo chirurgickou liečbou.

S vysokou akumuláciou rádiojódu v tkanivách môže súvisieť lokálna bolesť, diskomfort a lokálny edém, napr. v prípade liečby zvyškov štítnej žľazy rádiojódom sa môže objaviť v oblasti hlavy a krku difúzna a silná bolesť mäkkých tkanív.

U pacientov s difúznymi metastázami v pľúcach z diferencovaného karcinómu štítnej žľazy bola pozorovaná radiáciou vyvolaná pneumónia a pľúcna fibróza v dôsledku deštrukcie metastatického tkaniva. Toto sa vyskytuje hlavne po liečbe vysokou dávkou rádiojódu.

V liečbe metastázujúcich karcinómov štítnej žľazy s postihnutím centrálneho nervového systému (CNS) je potrebné myslieť na možnosť lokálneho edému mozgu a /alebo zhoršenie prítomného opuchu mozgu.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Vysoké dávky rádioaktivity môžu viesť ku gastrointestinálnym poruchám, zvyčajne počas prvých hodín alebo dní po podaní. Prevenciu pred gastrointestinálnymi poruchami, pozri časť 4.4.

Poruchy slinných a slzných žliaz

Môže sa vyskytnúť sialoadenitída s opuchom a bolesťou slinných žliaz, čiastočnou stratou chute a suchom v ústach. Sialoadenitída je obvykle reverzibilná spontánne alebo s protizápalovou liečbou, ale príležitostne boli popísané prípady perzistujúcej ageúzie závislej od dávky a sucha v ústach. Nedostatok slín môže viesť k infekciám, napr. zubným kazom a to môže mať za následok stratu zubov. Prevenciu pred poruchami slinných žliaz, pozri časť 4.4.

Porucha funkcie slinných alebo slzných žliaz, ktorá má za následok „sicca“ syndróm sa môže objaviť po niekoľkých mesiacoch až do dvoch rokov po liečbe rádiojódom. Hoci „sicca“ syndróm je vo väčšine prípadov prechodný prejav, symptómy môžu pretrvávať u niektorých pacientov roky.

Útlm kostnej drene

Ako neskorší následok sa môže rozvinúť reverzibilný útlm kostnej drene prejavujúci sa izolovanou trombocytopéniou alebo erytrocytopéniou, ktoré môžu byť smrteľné. Útlm kostnej drene sa pravdepodobnejšie vyskytne po jednorazovom podaní viac ako 5000 MBq alebo po opakovanom podaní v intervaloch kratších ako 6 mesiacov.

Sekundárne malignity

Po podaní vysokých aktivít, typicky používaných v liečbe malignít štítnej žľazy, bola pozorovaná zvýšená incidencia leukémie. Bola preukázaná zvýšená frekvencia výskytu solídnych tumorov vyvolaných podaním vysokých aktivít (nad 7,4 GBq).

Pediatrická populácia

Typy nežiaducich účinkov očakávaných u detí sú rovnaké ako u dospelých. Na základe väčšej radiačnej senzitivity tkanív u detí (pozri časť 11) a vyššej očakávanej priemernej dĺžky života sa môže líšiť ich frekvencia a závažnosť.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Tento liek môžu používať len oprávnení pracovníci v nemocničnom zariadení. Riziko predávkovania je preto len teoretické.

V prípade radiačného predávkovania má byť dávka absorbovaná pacientom podľa možnosti znížená zvýšením eliminácie rádionuklidu z tela častým močením, forsírovanou diurézou a častým vyprázdňovaním močového mechúra. Okrem toho môže byť odporúčaná blokáda štítnej žľazy (napr. chloristanom draselným) s cieľom znížiť vystavenie štítnej žľazy radiácii. Na zníženie kumulácie jodidu (¹³¹I) sodného môžu byť podané emetiká.