Imodium 2 mg Tvrdá kapsula

Liek IMODIUM je indikovaný na symptomatickú liečbu akútnej a chronickej hnačky u dospelých, dospievajúcich a detí vo veku od 6 rokov a na symptomatickú liečbu akútnych epizód hnačky súvisiacej so syndrómom dráždivého čreva u dospelých vo veku 18 rokov a starších po počiatočnom stanovení diagnózy lekárom. U pacientov s ileostómiou sa môže použiť na zníženie počtu a objemu stolíc a zahustenie ich konzistencie.

Dávkovanie

Dospelí, dospievajúci a deti vo veku od 6 rokov:

Akútna hnačka:

Úvodná dávka je 2 kapsuly (4 mg) pre dospelých a dospievajúcich a 1 kapsula (2 mg) pre deti. Následne sa podáva 1 kapsula (2 mg) po každej ďalšej riedkej stolici.

Chronická hnačka:

Úvodná dávka je 2 kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a dospievajúcich a 1 kapsula (2 mg) denne pre deti. Táto úvodná dávka sa má upraviť až do dosiahnutia 1 – 2 pevných stolíc za deň, čo sa zvyčajne docieli udržiavacou dávkou 1 – 6 kapsúl (2 mg – 12 mg) denne.

Pacienti s ileostómiou:

Úvodná dávka je 2 kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a dospievajúcich a 1 kapsula (2 mg) denne pre deti. Táto úvodná dávka sa má upraviť až do dosiahnutia 1 – 2 pevných stolíc za deň, čo sa zvyčajne docieli udržiavacou dávkou 1 – 6 kapsúl (2 mg – 12 mg) denne.

Maximálna dávka pri akútnej a chronickej hnačke a u pacientov s ileostómiou je 8 kapsúl (16 mg) denne pre dospelých u detí a dospievajúcich sa musí určiť dávka vo vzťahu k telesnej hmotnosti (3 kapsuly/20 kg), nemá sa však prekročiť dávka 8 kapsúl denne.

Dospelí vo veku 18 rokov a starší

Symptomatická liečba akútnych epizód hnačky súvisiacej so syndrómom dráždivého čreva u dospelých vo veku 18 rokov a starších:

Na začiatku sa užívajú dve kapsuly (4 mg), následne po každej riedkej stolici 1 kapsula (2 mg) alebo

podľa predchádzajúceho odporúčania lekára. Maximálna denná dávka nemá presiahnuť 6 kapsúl

(12 mg).

Pediatrická populácia

IMODIUM sa nemá používať u detí mladších ako 6 rokov.

Starší pacienti

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.

Pacienti s poruchou funkcie pečene

Vzhľadom na to, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, u týchto pacientov je potrebné používať loperamídium-chlorid s opatrnosťou kvôli zníženému metabolizmu pri prvom prechode pečeňou (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Perorálne použitie. Kapsuly sa majú zapiť tekutinou.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Liek IMODIUM sa nemá používať u detí mladších ako 6 rokov.

Loperamídium-chlorid sa nemá používať na primárnu liečbu:

• pacientov s akútnou dyzentériou, ktorá je charakterizovaná prítomnosťou krvi v stolici a vysokou horúčkou,

• pacientov s akútnou ulceróznou kolitídou,

• pacientov s bakteriálnou enterokolitídou spôsobenou invazívnymi mikroorganizmami, ku ktorým patrí napr. Salmonella, Shigella a Campylobacter,

• pacientov s pseudomembranóznou kolitídou v súvislosti s podávaním širokospektrálnych

  antibiotík.

  Loperamídium-chlorid sa nemá používať v prípadoch, kedy útlm peristaltiky môže viesť k možnému

  riziku závažných následkov, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón.

  Liečba loperamídium-chloridom sa musí ihneď ukončiť, ak sa objaví zápcha, abdominálna distenzia alebo ileus.

Liečba hnačky loperamídium-chloridom je iba symptomatická. Vždy, keď je možné diagnostikovať

etiológiu, sa má v prípade potreby začať s príslušnou špecifickou liečbou.

U pacientov s hnačkou, zvlášť u detí, sa môže vyskytnúť deplécia tekutín a elektrolytov. V týchto prípadoch je veľmi dôležité podávanie vhodných tekutín a náhrada elektrolytov.

Ak pri akútnej hnačke nenastane klinické zlepšenie počas 48 hodín, podávanie loperamídium-chloridu je potrebné ukončiť a pacientom je potrebné odporučiť, aby sa poradili s lekárom.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená loperamídium-chloridom, sa má liečba ukončiť pri prvých príznakoch abdominálnej distenzie. U pacientov s AIDS s infekčnou kolitídou spôsobenou vírusmi a aj bakteriálnymi patogénmi, ktorí boli liečení loperamídium-chloridom, sa vyskytli ojedinelé hlásenia zápchy so zvýšeným rizikom toxického megakolónu.

Tento liek sa musí užívať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene vzhľadom na to, že môže dôjsť k relatívnemu predávkovaniu vedúcemu k intoxikácii CNS.

Pre dospelých pacientov užívajúcich liek IMODIUM na symptomatickú liečbu akútnych epizód hnačky súvisiacej so syndrómom dráždivého čreva platia nasledujúce osobitné opatrenia

a upozornenia týkajúce sa použitia:

• pacienti majú užívať liek IMODIUM na zvládnutie príznakov syndrómu dráždivého čreva len

  v prípade, ak lekár v minulosti stanovil diagnózu syndrómu dráždivého čreva.

• pacienti sa majú pred užitím poradiť s lekárom v prípade, ak majú 40 rokov alebo sú starší

  a príznaky syndrómu dráždivého čreva sa určité obdobie nevyskytli.

• pacienti sa majú pred užitím poradiť s lekárom v prípade, ak majú 40 rokov alebo sú starší a obraz príznakov syndrómu dráždivého čreva v súčasnosti sa odlišuje od predošlých príznakov syndrómu dráždivého čreva.

• pacienti sa majú pred užitím poradiť s lekárom, ak majú ťažkú zápchu.

• pacienti sa majú pred užitím poradiť s lekárom, ak sa u nich vyskytla strata chuti do jedla alebo u nich došlo k neúmyselnému úbytku telesnej hmotnosti.

• pacienti sa majú obrátiť na svojho lekára, ak sa príznaky zhoršia, ak sa objavia nové príznaky, ak sa obraz príznakov zmení, ak sa pri akútnej epizóde hnačky nepozoruje klinické zlepšenie do 48 hodín alebo ak sa epizódy hnačky opakujú počas viac ako dvoch týždňov.

V súvislosti s predávkovaním boli hlásené srdcové udalosti vrátane predĺženia intervalu QT

a komplexu QRS a tzv. torsades de pointes. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm. Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

Liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsauje menej ako 1 mmol (23 mg) sodíka v jednej dávke, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Predklinické údaje preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu. Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, ktoré patria k inhibítorom P-glykoproteínu, vedie k dvoj- až trojnásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Klinický význam tejto farmakokinetickej interakcie s inhibítormi P-glykoproteínu pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 4 mg) a itrakonazolu, inhibítora CYP3A4

a P-glykoproteínu, vedie k troj- až štvornásobnému zvýšeniu plazmatickej koncentrácie loperamidu. Inhibítor CYP2C8 gemfibrozil zvyšuje v rovnakej štúdii koncentráciu loperamidu dvojnásobne.

Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje štvornásobné zvýšenie maximálnych plazmatických koncentrácií loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Na základe meraní psychomotorickými testami (t. j. testom subjektívnej ospalosti a testom Digit Symbol Substitution Test) tieto zvýšenia nesúviseli s účinkom na centrálny nervový systém.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítora CYP3A4 a P-glykproteínu, vedie k 5-násobnému zvýšeniu plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súbežná liečba perorálnym dezmopresínom viedla k 3-násobnému zvýšeniu plazmatických

koncentrácií dezmopresínu, pravdepodobne vzhľadom na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Dá sa očakávať, že lieky s rovnakými farmakologickými vlastnosťami môžu zvyšovať účinok

loperamidu a že lieky, ktoré urýchľujú gastrointestinálnu pasáž, môžu účinok znižovať.

Gravidita

Hoci nie sú známe žiadne údaje o teratogénnych alebo embryotoxických vlastnostiach loperamídium-chloridu, predtým, ako sa loperamídium-chlorid užije počas gravidity, najmä počas prvého trimestra, má sa zvážiť očakávaný prínos liečby oproti možnému riziku.

Užívanie tohto lieku počas gravidity sa neodporúča. Gravidným ženám je potrebné odporučiť

konzultáciu s lekárom týkajúcu sa vhodnej liečby.

Dojčenie

Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v ľudskom mlieku. Preto sa použitie loperamídium-chloridu neodporúča dojčiacim ženám. Dojčiacim ženám je preto potrebné odporučiť konzultáciu s lekárom týkajúcu sa vhodnej liečby.

Fertilita

Účinok na fertilitu ľudí nebol hodnotený.

Pri liečbe príznakov hnačky liekom IMODIUM sa môže vyskytnúť únava, závrat alebo ospalosť. Preto sa pri vedení vozidiel a obsluhe strojov odporúča zvýšená opatrnosť.

Dospelí a dospievajúci vo veku ≥ 12 rokov

V tabuľke nižšie sú uvedené výsledky od 3 076 dospelých a dospievajúcich vo veku ≥ 12 rokov, ktorí

sa zúčastnili 31 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamídium-chloridom na

liečbu hnačky. Z týchto sa 26 štúdií týkalo akútnej hnačky (N=2 755) a 5 štúdií sa týkalo chronickej

hnačky (N=321).

Najčastejšie hlásené (t. j. s incidenciou ≥ 1 %) nežiaduce účinky v klinických štúdiách

s loperamídium-chloridom pri akútnej hnačke sú zápcha (2,7 %), flatulencia (1,7 %), bolesť hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1 %). V klinických štúdiách pri chronickej hnačke boli najčastejšie hlásené (t. j. s incidenciou ≥ 1 %) nežiaduce účinky flatulencia (2,8 %), zápcha (2,2 %), nauzea (1,2 %) a závrat (1,2 %).

V tabuľke nižšie sú uvedené nežiaduce účinky hlásené pri užívaní loperamídium-chloridu v klinických

štúdiách (pri akútnej aj chronickej hnačke).

Frekvencie výskytu sú zoradené podľa nasledujúcej konvenčnej klasifikácie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov).

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov hlásených pri užívaní loperamídium-chloridu v klinických štúdiách u dospelých a dospievajúcich vo veku 12 rokov a starších

Údaje týkajúce sa nežiaducich účinkov loperamídium-chloridu po jeho uvedení na trh

Pri procese stanovenia nežiaducich reakcií loperamídium-chloridu po jeho uvedení na trh sa nerozlišovalo medzi indikáciami na chronickú a akútnu hnačku alebo medzi dospelými a deťmi, a preto nežiaduce reakcie uvedené nižšie predstavujú kombináciu indikácií a predmetných skupín

pacientov. Nežiaduce reakcie loperamídium-chloridu zistené po jeho uvedení na trh sú uvedené nižšie podľa triedy orgánových systémov a preferovaných výrazov MedDRA:

Poruchy imunitného systému: reakcia z precitlivenosti, anafylaktická reakcia (vrátane

anafylaktického šoku) a anafylaktoidná reakcia.

Poruchy nervového systému: somnolencia, strata vedomia, stupor, znížená úroveň vedomia,

hypertónia a poruchy koordinácie.

Poruchy oka: mióza.

Poruchy gastrointestinálneho traktu: ileus (vrátane paralytického ilea), megakolón (vrátane toxického megakolónu), glosodýnia a akútna pankreatitída (frekvencia: neznáma).

Poruchy kože a podkožného tkaniva: bulózne erupcie (vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu, toxickej epidermálnej nekrolýzy a multiformného erytému), angioedém, žihľavka a pruritus.

Poruchy obličiek a močových ciest: retencia moču.

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania: únava.

Údaje týkajúce sa nežiaducich účinkov v klinických štúdiách s loperamídium-chloridom v pediatrickej populácii

Pediatrická populácia

Bezpečnosť loperamídium-chloridu bola hodnotená u 607 pacientov vo veku 10 dní až 13 rokov, ktorí sa zúčastnili 13 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamídium-chloridom na liečbu akútnej hnačky. Profil nežiaducich reakcií bol v tejto skupine pacientov všeobecne podobný tomu, ktorý sa vyskytoval v klinických štúdiách s loperamídium-chloridom u dospelých

a dospievajúcich vo veku 12 rokov a starších.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

V prípade predávkovania (vrátane relatívneho predávkovania pri poruchách funkcie pečene) sa môže vyskytnúť útlm CNS (stupor, poruchy koordinácie, somnolencia, mióza, svalová hypertónia, útlm dýchania), retencia moču a paralytický ileus. Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na CNS ako dospelí.

U jednotlivcov, ktorí sa predávkovali loperamidom, sa pozorovali srdcové udalosti, ako je predĺženie intervalu QT a komplexu QRS, tzv. torsades de pointes, iné závažné ventrikulárne arytmie, zastavenie srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady. Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm. Po ukončení liečby boli pozorované prípady abstinenčného syndrómu u jedincov zneužívajúcich loperamid, užívajúcich ho v nesprávnych dávkach či nesprávnym spôsobom, alebo úmyselne predávkovaných nadmerne veľkými dávkami loperamidu.

Liečba

V prípade predávkovania sa má začať so sledovaním predĺženia QT intervalu pomocou EKG.

Ak sa objavia príznaky z predávkovania, je možné ako antidotum podať naloxón. Keďže trvanie účinku loperamidu je dlhšie ako naloxónu (ktoré je 1 až 3 hodiny), podanie naloxónu je možné zopakovať. Pacient má byť aspoň 48 hodín starostlivo sledovaný, aby sa zaznamenal možný útlm CNS.