Lyumjev 200 jednotiek/ml KwikPen, injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Lyumjev 3 ml/600 U
Dávkovanie
Lyumjev je prandiálny inzulín na subkutánnu injekciu a má sa podávať nula až dve minúty pred začiatkom jedla, s možnosťou podať ho až 20 minút od začiatku jedla (pozri časť 5.1).
Počiatočná dávka má zohľadniť typ diabetu, hmotnosť pacienta a hladinu cukru v jeho krvi.
Pri predpisovaní Lyumjevu sa musí zvážiť jeho rýchly nástup účinku (pozri časť 5.1). Postupné nastavovanie dávky Lyumjevu má vychádzať z metabolických potrieb pacienta, výsledkov monitorovania cukru v krvi a z cieľa glykemickej kontroly. Pri prechode z iného inzulínu môže byť potrebná úprava dávkovania spolu so zmenami fyzickej aktivity, zmenami súbežne užívaných liekov, zmenami spôsobu stravovania (t.j. množstvo a druh jedla, načasovanie príjmu potravy), zmenami funkcie obličiek alebo pečene alebo pri akútnom ochorení, aby sa minimalizovalo riziko hypoglykémie či hyperglykémie (pozri časti 4.4 a 4.5).
Prechod z iných prandiálnych inzulínových liekov
Pri prechode z iného prandiálneho inzulínu na Lyumjev sa zmena môže vykonať výmenou jednotky za jednotku. Sila inzulínových analógov vrátane Lyumjevu je vyjadrená v jednotkách. Jedna (1) jednotka Lyumjevu sa rovná 1 medzinárodnej jednotke (IU) ľudského inzulínu alebo 1 jednotke iných rýchlo pôsobiacich inzulínových analógov.
Vynechané dávky
Pacienti, ktorí si zabudnú podať prandiálnu dávku, musia si sledovať hladinu cukru v krvi, aby sa mohli rozhodnúť, či je potrebné si dávku inzulínu podať a pri ďalšom jedle majú začať znova so svojím obvyklým dávkovacím režimom.
Osobitné skupiny pacientov
Starší
Bezpečnosť a účinnosť Lyumjevu boli potvrdené u starších pacientov vo veku 65 až 75 rokov. Odporúča sa dôsledné sledovanie hladiny glukózy a dávka inzulínu sa musí individuálne upraviť (pozri časti 4.8, 5.1 a 5.2). Terapeutické skúsenosti u pacientov vo veku ≥ 75 rokov sú obmedzené.
Porucha funkcie obličiek
Potreba inzulínu sa môže znížiť v prípade výskytu poruchy funkcie obličiek. U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa musí zintenzívniť monitorovanie hladiny glukózy a dávka sa má upraviť individuálne.
Porucha funkcie pečene
Potreba inzulínu sa môže znížiť u pacientov s poruchou funkcie pečene z dôvodu zníženej kapacity pre glukoneogenézu a zhoršené odbúravanie inzulínu. U pacientov s poruchou funkcie pečene sa musí zintenzívniť monitorovanie hladiny glukózy a dávka sa má upraviť individuálne.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Lyumjevu 200 jednotiek/ml u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené.
Spôsob podávania
Pacienti majú byť poučení o správnom používaní a spôsobe podávania injekcie predtým, ako začnú
používať Lyumjev. Pacientom je potrebné povedať, aby:
-
vždy pred podaním skontrolovali označenie inzulínu.
-
pred použitím, Lyumjev vizuálne skontrolovali, a aby v prípade objavenia pevných častíc alebo zmeny farby roztoku liek zlikvidovali.
-
miesta podania injekcie sa majú meniť rotačne v danej oblasti, aby sa znížilo riziko lipodystrofie a kožnej amyloidózy (pozri časti 4.4 a 4.8)
-
sa pri podávaní injekcie uistili, že neprenikli do cievy.
-
ihlu po každom podaní injekcie zlikvidovali.
-
pomôcku zlikvidovali, ak je ktorákoľvek jeho časť poškodená alebo zničená.
-
mali pri sebe náhradnú alebo alternatívnu pomôcku na podanie lieku pre prípad, že ich pomôcka zlyhá.
Lyumjev sa má podávať subkutánnou injekciou do brucha, hornej časti ramena, stehna alebo sedacieho svalu (pozri časť 5.2).
Lyumjev sa má vo všeobecnosti používať v kombinácii so strednodobo alebo dlhodobo pôsobiacim inzulínom. Ak sa v rovnakom čase podáva aj iný inzulín, má sa použiť iné injekčné miesto.
Lyumjev 200 jednotiek/ml KwikPen je vhodný len na subkutánne použitie.
Lyumjev 200 jednotiek/ml sa nemá používať prostredníctvom kontinuálnej subkutánnej inzulínovej infúznej pumpy (CSII).
Nepodávajte Lyumjev 200 jednotiek/ml intravenózne.
Lyumjev je dostupný vo dvoch koncentráciách: Lyumjev 200 jednotiek/ml KwikPen a Lyumjev 100 jednotiek/ml KwikPen. Pozri samostatné SPC pre Lyumjev 100 jednotiek/ml KwikPen. Pero KwikPen dávkuje 1-60 jednotiek v krokoch po 1 jednotke v jednej injekcii. Počet inzulínových jednotiek zobrazuje v dávkovacom okienku pera nezávisle od koncentrácie a pri prechode pacienta na novú koncentráciu alebo na pero s iným dávkovacím krokom nie je potrebné vykonať žiadny prepočet dávky.
Prečítajte si podrobné pokyny na použitie, ktoré sú v návode na použitie, a ten sa dodáva spolu s písomnou informáciou pre používateľa.
Aby sa zabránilo možnému prenosu choroby, každé pero smie používať len jeden pacient, a to aj
vtedy, ak si vymení ihlu.
Hypoglykémia.
Precitlivenosť na liečivo (liečivá) alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila dosledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Hypoglykémia
Hypoglykémia je najčastejšou nežiaducou reakciou pri inzulínovej liečbe (pozri časť 4.8). Načasovanie hypoglykémie obvykle odráža časový profil podávaných inzulínových preparátov. Hypoglykémia sa v porovnaní s inými prandiálnymi inzulínmi môže objaviť skôr po podaní injekcie ako následok rýchlejšieho nástupu účinku Lyumjevu (pozri časť 5.1).
Hypoglykémia sa môže objaviť náhle, príznaky sa môžu medzi jednotlivcami líšiť a u daného jedinca sa môžu v priebehu času meniť. Závažná hypoglykémia môže spôsobiť epileptické záchvaty, môže viesť k bezvedomiu, ohroziť zdravie alebo spôsobiť smrť. Vnímavosť príznakov hypoglykémie môže byť menej výrazná u pacientov s dlhodobým diabetom.
Hyperglykémia
Užívanie nedostatočných dávok alebo prerušenie liečby, hlavne u pacientov, ktorí potrebujú inzulín, môžu viesť k hyperglykémii a diabetickej ketoacidóze, čo sú potenciálne letálne stavy.
Pacienti majú byť poučení, ako rozpoznať prejavy a príznaky ketoacidózy a o okamžitej pomoci pri podozrení na ketoacidózu.
Injekčná technika
Pacienti musia byť poučení o tom, aby miesto podania injekcie neustále menili, čím sa zníži riziko vzniku lipodystrofie a kožnej amyloidózy. Na miestach s týmito reakciami existuje potenciálne riziko oneskorenej absorpcie inzulínu a zhoršenej kontroly glykémie po podaní inzulínových injekcií.
V prípade náhlej zmeny miesta podania injekcie na nepostihnutú oblasť bol hlásený vznik hypoglykémie. Po zmene miesta podania injekcie sa odporúča monitorovanie hladiny glukózy v krvi a je možné zvážiť úpravu dávky antidiabetík.
Požiadavky na inzulín a úprava dávok
Zmeny inzulínu, inzulínovej koncentrácie, výrobcu, druhu alebo spôsobu podania môžu mať vplyv na glykemickú kontrolu a môžu byť predispozíciou k hypoglykémii alebo hyperglykémii. Takéto zmeny sa majú uskutočňovať opatrne, pod prísnym lekárskym dohľadom a frekvencia monitorovania
hladiny glukózy v krvi sa má zvýšiť. U pacientov s diabetom 2. typu môže byť potrebná úprava dávok súbežnej antidiabetickej liečby (pozri časti 4.2 a 4.5).
U pacientov s poruchami funkcie obličiek alebo pečene sa má zintenzívniť meranie glukózy a upraviť
dávku podľa individuálnych potrieb (pozri časť 4.2)
Počas ochorenia alebo emocionálneho rozrušenia sa požiadavky na inzulín môžu zvýšiť.
Úprava dávky môže byť potrebná aj vtedy, ak pacienti vykonávajú zvýšenú fyzickú aktivitu alebo zmenia svoj obvyklý spôsob stravovania. Cvičenie vykonávané hneď po jedle môže zvýšiť riziko hypoglykémie.
Tiazolidíndióny použité (TZD) v kombinácii s inzulínom
TZD môžu spôsobiť od dávky závislé zadržiavanie tekutín, obzvlášť vtedy, ak sa užívajú v kombinácii s inzulínom. Zadržiavanie tekutín môže viesť k zlyhaniu srdca alebo môže zlyhávanie excerbovať.
Pacienti liečení inzulínom a TZD musia byť pozorovaní na prejavy a príznaky srdcového zlyhania. Ak sa vyvinie srdcové zlyhanie, má sa zvážiť ukončenie liečby TZD.
Hypersenzitivita a alergické reakcie
Pri liečbe inzulínovými liekmi vrátane Lyumjevu sa môže objaviť závažná, život ohrozujúca, generalizovaná alergia vrátane anafylaktického šoku (pozri časť 4.8). Ak sa objavia hypersenzitívne reakcie, liečbu Lyumjevom ukončite.
Chyby v liečbe
Lyumjev nemajú používať pacienti so zrakovým postihnutím bez pomoci vyškolenej osoby.
Aby sa zabránilo zámenám v liečbe medzi Lyumjevom a inými inzulínmi, musia si pacienti pred každým podaním injekcie skontrolovať označenie inzulínu.
Neprenášajte inzulín z pera Lyumjev 200 jednotiek/ml do injekčnej striekačky. Podľa stupnice na injekčnej striekačke si nenastavíte dávku inzulínu správne a môže to mať za následok predávkovanie a závažnú hypoglykémiu.
Pacienti majú pri každej injekcii vždy použiť novú ihlu, aby predišli prenosu infekcií a upchatiu ihly. V prípade upchatej ihly, je túto potrebné nahradiť novou ihlou.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Potrebu inzulínu môžu znížiť tieto látky: antidiabetické lieky (perorálne alebo injekčné), salicyláty, sulfónamidy, niektoré antidepresíva (inhibítory monoaminooxidázy (I-MAO), selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu), inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE), blokátory receptora angiotenzínu II alebo analógy somatostatínu.
Potrebu inzulínu môžu zvýšiť tieto lieky: perorálna antikoncepcia, kortikosteroidy, hormóny štítnej žľazy, danazol, sympatomimetiká, diuretiká alebo rastový hormón.
Alkohol môže zvýšiť alebo znížiť hladinu glukózy v krvi a tak znižovať účinok Lyumjevu.
Konzumácia veľkého množstva etanolu súbežne s inzulínom môže viesť k závažnej hypoglykémii.
Beta-blokátory môžu zmierniť prejavy a príznaky hypoglykémie.
TZD môžu spôsobiť od dávky závislé zadržiavanie tekutín, obzvlášť vtedy, ak sa užívajú v kombinácii
s inzulínom a môžu exacerbovať zlyhanie srdca
Gravidita
Veľké množstvo údajov o gravidných ženách (viac ako 1 000 výsledkov tehotenstiev) je dôkazom o nulovej malformatívnej či fetálnej/neonatálnej toxicite inzulínu-lispra. Ak je to klinicky potrebné, Lyumjev sa počas gravidity môže užívať.
Počas gravidity je nevyhnutné udržiavať správnu kontrolu inzulínom liečenej diabetickej pacientky
(s inzulín-dependentným alebo gestačným diabetom). Potreba inzulínu počas prvého trimestra obvykle klesá a počas druhého a tretieho trimestra stúpa. Po pôrode sa potreba inzulínu obvykle rýchlo vráti na hodnoty pred graviditou. Pacientky s diabetom majú byť poučené o tom, aby informovali svojho lekára, ak sú gravidné alebo ak graviditu zvažujú. U gravidných pacientok s diabetom je dôsledné monitorovanie glykémie zásadné.
Dojčenie
Lyumjev sa môže používať počas dojčenia. Dojčiace diabetičky môžu potrebovať úpravu dávky inzulínu, diéty alebo oboje.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách inzulín-lispro nepreukázal vplyv na zhoršenie fertility.
Schopnosť pacienta koncentrovať sa a reagovať môže byť v dôsledku hypoglykémie porušená. To môže byť riskantné v situáciách, kde majú tieto schopnosti mimoriadny význam (napr. vedenie vozidla alebo obsluha strojov).
Pacienti majú byť poučení o nutnosti zabrániť hypoglykémii počas vedenia vozidla, čo je obzvlášť dôležité u tých osôb, ktoré majú zníženú alebo chýbajúcu vnímavosť varovných príznakov hypoglykémie alebo sa u nich často vyskytujú hypoglykemické epizódy. Za týchto okolností sa má zvážiť vhodnosť vedenia vozidiel.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie pozorovanou nežiaducou reakciou počas liečby je hypoglykémia (veľmi časté) (pozri časti 4.2, 4.4 a 4.9).
Nasledujúce súvisiace nežiaduce reakcie z klinických skúšaní sú uvedené nižšie a zoradené podľa triedy orgánových systémov MedDRA postupne s klesajúcou frekvenciou výskytu (veľmi časté:
≥ 1/10; časté: ≥ 1/100 až < 1/10; menej časté: ≥ 1/1 000 až < 1/100; zriedkavé: ≥ 1/10 000 až
< 1/1 000; veľmi zriedkavé: < 1/10 000) a neznáme (nedajú sa určiť z dostupných údajov). V rámci každej skupiny frekvencií sú nežiaduce reakcie zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka č. 1: Nežiaduce účinky| Trieda orgánových systémov MedDRA | veľmi časté | časté | menej časté | neznáme |
| Poruchy metabolizmu avýživy | hypoglykémia | |||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | alergické reakcie* | edém | ||
| reakciev mieste podania* | ||||
| Poruchy kožea podkožného tkaniva | lipodystrofia | kožná amyloidóza | ||
| vyrážka | ||||
| svrbenie |
* Pozri časť 4.8 Opis vybraných nežiaducich účinkov Opis vybraných nežiaducich účinkov
Hypoglykémia
Hypoglykémia je najčastejšie pozorovaná nežiaduca reakcia u pacientov užívajúcich inzulín.
V 26.týždni klinických štúdií fázy 3 bol výskyt závažnej hypoglykémie 5,5 % u pacientov s diabetom mellitus typu 1 a 0,9 % u pacientov s diabetom mellitus typu 2 (pozri tabuľky 2 a 3).
Príznaky hypoglykémie sa obvykle objavujú náhle. Môžu zahŕňať apatiu, zmätenosť, palpitácie, potenie, vracanie a bolesť hlavy.
Vo frekvencii výskytu hypoglykémie sa v žiadnej štúdii pri podávaní Lyumjevu alebo komparátora (ďalší liek obsahujúci inzulín-lispro) nevyskytli žiadne klinicky významné rozdiely. V štúdiách,
v ktorých sa Lyumjev a komparátor podávali v rôznom čase vzhľadom na jedlo, sa vo frekvencii výskytu hypoglykémie neobjavili žiadne klinicky významné rozdiely.
Hypoglykémia sa môže v porovnaní s inými prandiálnymi inzulínmi objaviť skôr po injekcii/infúzii
Lyumjevu, ako následok rýchlejšieho nástupu jeho účinku.
Alergické reakcie
Závažná, život ohrozujúca, generalizovaná alergia vrátane anafylaktického šoku, generalizované kožné reakcie, angioedém, bronchospazmy, nízky krvný tlak a šok sa môžu objaviť pri akomkoľvek inzulíne vrátane Lyumjevu.
Reakcie v mieste podania injekcie
Tak, ako pri inej inzulínovej liečbe, u pacientov sa môže v mieste podania injekcie s Lyumjevom objaviť vyrážka, začervenanie, zápal, bolesť, podliatiny alebo svrbenie. Tieto reakcie sú obvykle mierne a zvyčajne vymiznú v priebehu ďalšej liečby.
Imunogenita
Podávanie inzulínu môže spôsobiť tvorbu inzulínových protilátok. Prítomnosť protilátok proti lieku nemá klinicky významný účinok na farmakokinetiku, účinnosť ani bezpečnosť Lyumjevu.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
V mieste podania injekcie sa môže vyskytnúť lipodystrofia a kožná amyloidóza, čím sa môže oneskoriť lokálna absorpcia inzulínu. Pravidelné striedanie miesta podanie injekcie v danej oblasti môže pomôcť pri zmiernení týchto reakcií alebo môže týmto reakciám zabrániť (pozri časť 4.4).
Edém
Počas inzulínovej liečby boli zaznamenané prípady výskytu edému, obzvlášť vtedy, ak sa predchádzajúca slabá metabolická kontrola zlepšila po zintenzívnenej inzulínovej liečbe.
Osobitné skupiny pacientov
Na základe celkových výsledkov klinických skúšaní s inzulínom-lisprom, frekvencia, druh
a závažnosť nežiaducich účinkov pozorovaných u starších pacientov a u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene nepoukazujú na žiadne rozdiely v porovnaní so širšími skúsenosťami v bežnej populácii. Informácie o bezpečnosti u veľmi starých pacientov (≥ 75 rokov) alebo pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek alebo pečene sú obmedzené (pozri časť 5.1).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Predávkovanie spôsobuje hypoglykémiu so sprievodnými príznakmi, ktoré zahŕňajú apatiu, zmätenosť, palpitácie, potenie, vracanie a bolesť hlavy.
Hypoglykémia sa môže objaviť ako dôsledok nadbytku inzulínu-lispra v pomere k príjmu potravy, výdaju energiu alebo obom. Mierne epizódy hypoglykémie sa môžu obvykle liečiť perorálnym podaním glukózy. Závažnejšie epizódy s kómou, záchvatom alebo neurologickou poruchou sa môžu liečiť glukagónom alebo koncentrovanou glukózou intravenózne. Po zdanlivej úprave klinického stavu môže byť potrebný trvalý príjem sacharidov a sledovanie pacienta, pretože hypoglykémia sa môže opakovať. Môžu byť potrebné úpravy dávok lieku, skladby jedla alebo cvičenia.
Farmakologické vlastnosti - Lyumjev 3 ml/600 U
Farmakoterapeutická skupina: antidiabetiká, inzulíny a analógy na injekciu, pôsobiace krátkodobo, ATC kód: A10AB04.
Mechanizmus účinku
Primárnym účinkom Lyumjevu je regulácia glukózového metabolizmu. Inzulíny vrátane inzulínu-lispra, liečiva v Lyumjeve, prejavujú svoj špecifický účinok prostredníctvom väzby na inzulínové receptory. Inzulín viazaný na receptor znižuje hladinu glukózy v krvi stimuláciou absorpcie
periférnej glukózy kostrovým svalstvom a tukom, a tiež inhibíciou produkcie hepatálnej glukózy. Inzulíny inhibujú lipolýzu a proteolýzu a zlepšujú syntézu bielkovín.
Lyumjev je taká forma inzulínu-lispra, ktorá obsahuje citrát a treprostinil. Citrát zvyšuje lokálnu vaskulárnu permeabilitu a treprostinil indukuje lokálnu vazodilatáciu na dosiahnutie rýchlejšej absorpcie inzulínu-lispra.
Farmakodynamické účinky
Skorý a neskorý účinok inzulínu
Štúdia skúmajúca glukózový clamp sa uskutočnila u 40 pacientov s diabetom 1. typu, pričom Lyumjev a Humalog boli podávané subkutánne, 15 jednotiek v jednej dávke. Výsledky sú uvedené na obrázku č. 1. Zistilo sa, že Lyumjev je ekvipotentný s Humalogom ak vymeníme jednotku za jednotku, ale jeho účinok je rýchlejší a má kratšie trvanie účinku.
-
Nástup účinku Lyumjevu bol 20 minút po podaní dávky, čiže bol o 11 minút rýchlejší ako
u Humalogu.
-
V priebehu prvých 30 minút od podania dávky mal Lyumjev v porovnaní s Humalogom 3-násobne vyšší účinok na znižovanie glykémie.
-
Maximálny účinok Lyumjevu na znižovanie glykémie sa objavil v čase medzi 1 - 3 hodinami od podania injekcie.
-
Neskorší účinok inzulínu, od 4 hodín do konca glukózového clampu, bol o 54 % nižší
u Lyumjevu ako u Humalogu.
-
Trvanie účinku Lyumjevu bolo 5 hodín, čo je o 44 minút kratšie ako u Humalogu.
-
Celkový objem glukózy podanej infúziou v priebehu clampu bol porovnateľný medzi
Lyumjevom a Humalogom.
Obrázok č. 1. Priemerná rýchlosť infúzie glukózy (GIR) u pacientov s diabetom 1. typu po subkutánnej injekcii Lyumjevu alebo Humalogu (dávka s 15 jednotkami)Podobne bol pri Lyumjeve u pacientov s diabetom 2. typu pozorovaný skorší a rýchlejší účinok
a znížený neskorý účinok inzulínu.
Celkový a maximálny glukózu znižujúci účinok Lyumjevu sa zvyšoval s dávkou v rámci rozsahu terapeutických dávok. Skorý nástup účinku a celkový inzulínový účinok boli podobné, ak sa Lyumjev podával do brucha, hornej časti ramena alebo stehna.
Zníženie postprandiálnej glykémie (PPG)
Lyumjev znižoval PPG v priebehu 5-hodinového štandardizovaného testu jedlom (zmena od predprandiálnej plochy pod krivkou AUC (0-5hod)) v porovnaní s Humalogom.
-
V porovnaní s Humalogom, u pacientov s diabetom 1. typu Lyumjev znižoval PPG v priebehu
5-hodinového testu jedlom o 32 % v prípade, ak bol podávaný na začiatku jedla a o 18 %, ak bol
podávaný 20 minút od začiatku jedla.
-
V porovnaní s Humalogom, u pacientov s diabetom 2. typu Lyumjev znižoval PPG v priebehu 5-hodinového testu jedlom o 26 % v prípade, ak bol podávaný na začiatku jedla a o 24%, ak bol podávaný 20 minút od začiatku jedla.
Porovnanie Lyumjevu 200 jednotiek/ml a Lyumjevu 100 jednotiek/ml
Maximálne a celkové zníženie hladiny glukózy boli porovnateľné u Lyumjevu 200 jednotiek/ml alebo Lyumjevu 100 jednotiek/ml. Pri prechode pacienta z jednej sily na druhú, konverzia dávky nie je potrebná.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť Lyumjevu bola hodnotená v 3 randomizovaných, aktívne kontrolovaných klinických skúšaniach s dospelými pacientmi.
Diabetes 1. typu – dospelí
PRONTO-T1D bolo 26-týždňové treat-to-target (liečba na dosahovanie cieľových hodnôt) klinické skúšanie hodnotiace účinnosť Lyumjevu u 1 222 pacientov s viacnásobnou dennou injekčnou liečbou. Pacienti boli randomizovaní buď na zaslepené prandiálne podávanie Lyumjevu, zaslepené prandiálne podávanie Humalogu alebo na otvorené postprandiálne podávanie Lyumjevu, všetky v kombinácii buď s inzulínom glargínom alebo s inzulínom degludekom. Prandiálny Lyumjev alebo Humalog boli injekčne podávané 0 až 2 minúty pred jedlom a postprandiány Lyumjev bol injekčne podávaný
20 minút od začiatku jedla.
Výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke č. 2 a na obrázku č. 2.
37,4 % pacientov liečených prandiálnym Lyumjevom, 33,6 % pacientov liečených prandiálnym Humalogom a 25,6 % pacientov liečených postprandiálnym Lyumjevom dosiahlo HbA1c s cieľovou hodnotou < 7 %.
V 26. týždni boli dávky bazálneho, bolusového a celkového inzulínu vo všetkých skupinách štúdií podobné.
Po časovom úseku 26 týždňov pokračovali dve skupiny so zaslepenou liečbou do 52. týždňa. Koncový ukazovateľ - hodnota HbA1c v 52. týždni nevykazovala medzi liečbami štatisticky významný rozdiel.
Tabuľka č. 2 Výsledky z 26. týždňa bazál-bolusového klinického skúšania u pacientov s diabetom 1. typu| Prandiálny Lyumjev+ bazálny inzulín | Prandiálny Humalog +bazálny inzulín | PostprandiálnyLyumjev + bazálnyinzulín | |
| Počet randomizovaných pacientov(N) | 451 | 442 | 329 |
| HbA1c (%) | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 7,34 → 7,21 | 7,33→7,29 | 7,36→7,42 |
| Zmena od začiatku liečby | -0,13 | -0,05 | 0,08 |
| Rozdiel v liečbe | -0,08 [-0,16; -0,00]C | 0,13 [0,04; 0,22]D | |
| HbA1c (mmol/mol) | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 56,7→55,3 | 56,7→56,1 | 56,9→57,6 |
| Zmena od začiatku liečby | -1,4 | -0,6 | 0,8 |
| Rozdiel v liečbe | -0,8 [-1,7; 0,00]C | 1,4 [0,5; 2,4]D | |
| 1-hodinová odchýlka hladiny postprandiálnej glukózy (mg/dl) A | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 77,3 →46,4 | 71,5 →74,3 | 76,3→87,5 |
| Zmena od začiatku liečby | -28,6 | -0,7 | 12,5 |
| Rozdiel v liečbe | -27,9 [-35,3; -20,6]C,E | 13,2 [5,0; 21,4]D | |
| 1-hodinová odchýlka hladiny postprandiálnej glukózy (mmol/l) A | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 4,29→2,57 | 3,97 →4,13 | 4,24→4,86 |
| Zmena od začiatku liečby | -1,59 | -0,04 | 0,70 |
| Rozdiel v liečbe | -1,55[-1,96;-1,14]C,E | 0,73 [0,28;1,19]D | |
| 2- hodinová odchýlka hladiny postprandiálnej glukózy (mg/dl) A | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 112,7→72,7 | 101,6 →103,9 | 108,0 →97,2 |
| Zmena od začiatku liečby | -34,7 | -3,5 | -10,2 |
| Rozdiel v liečbe | -31,2 [-41,1; -21,2]C,E | -6,7 [-17,6; 4,3] D. | |
| 2- hodinová odchýlka hladiny postprandiálnej glukózy (mmol/l) A | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 6,26→4,04 | 5,64→5,77 | 5,99→5,40 |
| Zmena od začiatku liečby | -1,93 | -0,20 | -0,56 |
| Rozdiel v liečbe | -1,73 [-2,28; -1,18]C,E | -0,37 [-0,98; -0,24]D | |
| Telesná hmotnosť (kg) | |||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 77,3→77,9 | 77,3→78,2 | 77,6→78,1 |
| Zmena od začiatku liečby | 0,6 | 0,8 | 0,7 |
| Rozdiel v liečbe | -0,2 [-0,6; 0,1]A | -0,1[-0.5,;0,3]D | |
| Závažná hypoglykémia B (% pacientov) | 5,5% | 5,7% | 4,6% |
26. týždeň a zmena hodnôt od začiatočných je založená na metóde najmenších štvorcov (upravený priemer).
95 % interval spoľahlivosti je uvedený v „[ ]“.
A Test jedlom
B Závažná hypoglykémia je definovaná ako epizóda vyžadujúca pomoc druhej osoby z dôvodu neurologickej poruchy pacienta.
C Je to rozdiel medzi prandiálnym Lyumjevom a prandiálnym Humalogom.
D Je to rozdiel medzi postprandiálnym Lyumjevom a prandiálnym Humalogom.
E Štatisticky významné v prospech prandiálneho Lyumjevu.
Obrázok č. 2. Časový priebeh hladiny glukózy v krvi počas testu tolerancie zmiešanej stravy v 26.týždni u pacientov s diabetom 1. typuPPG = postprandiálna glukóza
Lyumjev a Humalog podané na začiatku jedla.
Lyumjev + 20 = Lyumjev bol injekčne podaný 20 minút od začiatku jedla.
*p < 0,05 pre párové porovnanie Lyumjevu a Humalogu
^p < 0,05 pre párové porovnanie Lyumjevu +20 a Humalogu
#p < 0,05 pre párové porovnanie Lyumjevu +20 a Lyumjevu
Kontinuálne monitorovanie glykémie (CGM) u diabetu 1.typu – dospelí
Podskupina pacientov (N = 269) sa zúčastnila hodnotenia 24-hodinových ambulantných profilov glukózy získaných prostredníctvom zaslepeného CGM. Pri hodnotení v 26. týždni prejavovali pacienti liečení prandiálnym Lyumjevom štatisticky významné zlepšenie kontroly PPG v priebehu hodnotenia CGM odchýlok glukózy alebo inkrementálnej AUC 0 - 2 hodiny, 0 - 3 hodiny a 0 - 4 hodiny po jedle, v porovnaní s pacientmi liečenými Humalogom. Pacienti liečení prandiálnym Lyumjevom podávaným pred jedlom, hlásili štatisticky významne dlhšiu dobu glykémie v stanovenom rozmedzí TIR (od
6:00 do polnoci). V rámci stanoveného rozmedzia TIR (3,9 až 10 mmol/l, 71 – 80 mg/dl) boli pacienti 603 minút, čo je o 44 minút viac ako pacienti liečený s Humalogom a 396 minút v stanovenom rozmedzí (3,9 až 7,8 mmol/l, 71 až 140 mg/dl), čo je o 41 minút viac ako u pacientov s Humalogom.
Diabetes 2. typu – dospelí
PRONTO-T2D bolo 26-týždňové, treat-to-target (liečba na dosahovanie cieľových hodnôt) klinické skúšanie, ktoré hodnotilo účinnosť Lyumjevu u 673 pacientov, ktorí boli randomizovaní buď na zaslepené prandiálne podávanie Lyumjevu alebo na zaslepené prandiálne podávanie Humalogu, obidva v kombinácii s bazálnym inzulínom (inzulínom glargínom alebo inzulínom degludekom)
v bazálno-bolusovom režime. Prandiálny Lyumjev alebo prandiálny Humalog boli injekčne podané
0 – 2 minúty pred jedlom. Výsledky účinnosti sú uvedené v tabuľke č. 3 a na obrázku č. 3.
58,2 % pacientov liečených prandiálnym Lyumjevom a 52,5 % pacientov liečených prandiálnym
Humalogom dosiahlo cieľovú hodnotu HbA1c < 7 %.
Dávky bazálneho, bolusového a celkového inzulínu vo všetkých skupinách štúdií boli na konci klinického skúšania podobné.
Tabuľka č. 3 Výsledky z 26-týždňového bazál-bolusového klinického skúšania u pacientov s diabetom 2. typu| PrandiálnyLyumjev + bazálnyinzulín | Prandiálny Humalog + bazálnyinzulín | |
| Počet randomizovaných pacientov (N) | 336 | 337 |
| HbA1c (%) | ||
| Začiatok liečby → 26.týždeň | 7,28→6,92 | 7,31→6,86 |
| Zmena od začiatku liečby | -0,38 | -0,43 |
| Rozdiel v liečbe | 0,06 [-0,05; 0,16] | |
| HbA1c (mmol/mol) | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 56,0→52,1 | 56,4→51,5 |
| Zmena od začiatku liečby | -4,1 | -4,7 |
| Rozdiel v liečbe | 0,6 [-0,6; 1,8] | |
| 1-hodinová hladiny postprandiálnej glukózy (mg/dl)A | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 76,6→63,1 | 77,1→74,9 |
| Zmena od začiatku liečby | -13,8 | -2,0 |
| Rozdiel v liečbe | -11,8 [-18,1; -5,5]C | |
| 1-hodinová hladiny postprandiálnej glukózy(mmol/L)A | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 4,25→3,50 | 4,28→4,16 |
| Zmena od začiatku liečby | -0,77 | -0,11 |
| Rozdiel v liečbe | -0,66 [-1,01; -0,30]C | |
| 2-hodinová hladiny postprandiálnej glukózy (mg/dl)A | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 99,3→80,4 | 99,6→97,8 |
| Zmena od začiatku liečby | -19,0 | -1,6 |
| Rozdiel v liečbe | -17,4 [-25,3; -9,5]C | |
| 2-hodinová hladiny postprandiálnej glukózy (mmol/l)A | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 5,51→4,47 | 5,53→5,43 |
| Zmena od začiatku liečby | -1,06 | -0,09 |
| Rozdiel v liečbe | -0,96 [-1,41; -0,52]C | |
| Telesná hmotnosť (kg) | ||
| Začiatok liečby → 26. týždeň | 89,8→91,3 | 90,0 →91,6 |
| Zmena od začiatku liečby | 1,4 | 1,7 |
| Rozdiel v liečbe | -0,2 [-0,7; 0,3] | |
| Závažná hypoglykémia (% pacientov)B | 0,9% | 1,8% |
26. týždeň a zmena hodnôt od začiatočných je založená na metóde najmenších štvorcov (upravený priemer). 95 % interval spoľahlivosti je uvedený v „[ ]“. Je to rozdiel medzi prandiálnym Lyumjevom a prandiálnym Humalogom.
A Test jedlom.
B Závažná hypoglykémia je definovaná ako epizóda vyžadujúca pomoc druhej osoby z dôvodu neurologickej poruchy pacienta.
C Štatisticky významné v prospech prandiálneho Lyumjevu.
Obrázok č. 3. Časový priebeh hladiny glukózy v krvi počas testu založeného na podaní zmiešanej stravy v 26. týždni u pacientov s diabetom 2. typuPPG = postprandiálna glukóza
Lyumjev a Humalog podávané počas jedla Údaje sú LSM (SE), *p < 0,05
Osobitné skupiny
Starší
V dvoch 26-týždňových klinických skúšaniach (PRONTO-T1D a PRONTO-T2D) bolo 187 z 1116 (17 %) Lyumjevom liečených pacientov s diabetom 1. typu alebo diabetom 2. typu vo veku
≥ 65 rokov a 18 z 1116 (2 %) vo veku ≥ 75 rokov. Medzi staršími a mladšími pacientmi neboli
pozorované žiadne podstatné rozdiely v bezpečnosti ani účinnosti.
Absorpcia
Absorpcia inzulínu-lispra sa zrýchlila a trvanie expozície bolo kratšie u zdravých osôb a pacientov
s diabetom po podaní injekcie Lyumjevu v porovnaní s Humalogom. U pacientov s diabetom typu 1:
-
inzulín-lispro sa objavil v krvnom obehu približne 1 minútu po podaní injekcie Lyumjevu, čo
bolo o päť minút rýchlejšie ako u Humalogu.
-
v porovnaní s Humalogom bol u Lyumjevu čas do 50 % maximálnej koncentrácie o 14 minút kratší.
-
v porovnaní s Humalogom bolo po podaní injekcie Lyumjevu v krvnom obehu počas prvých
15 minút sedemkrát viac inzulínu-lispra a počas prvých 30 minút trikrát viac inzulínu-lispra.
-
po podaní Lyumjevu bol čas do maximálnej koncentrácie inzulínu-lispra dosiahnutý za
57 minút.
-
v porovnaní s Humalogom bolo po 3 hodinách od podania injekcie Lyumjevu v krvnom obehu
o 41 % menej inzulínu-lispra.
-
trvanie expozície inzulínu-lispra bolo v porovnaní s Humalogom u Lyumjevu o 60 minút
kratšie.
-
celková expozícia inzulínu-lispra (pomer a 95 % CI z 1,03 (0,973; 1,09)) a maximálna koncentrácia (pomer a 95 % CI z 1,06 (0,97; 1,16)) boli u Lyumjevu a Humalogu podobné.
U pacientov 1. typu bola každodenná variabilita (variačný koeficient [CV %]) Lyumjevu 13 %
u celkovej expozície inzulínu-lispra (AUC, 0 – 10hod.) a 23 % pre maximálnu koncentráciu inzulínu-lispra (Cmax). Absolútna biodostupnosť inzulínu-lispra po subkutánnom podaní Lyumjevu do brucha, hornej časti ramena a do stehna bola približne 65 %. Zrýchlená absorpcia inzulínu-lispra je zachovaná bez ohľadu na miesto podania injekcie (brucho, horná časť ramena a stehno). Nie sú dostupné žiadne údaje o expozícii po podaní do zadku.
Maximálna koncentrácia a čas do maximálnej koncentrácie boli pri podaní do oblasti brucha aj hornej časti ramena porovnateľné. Pri podaní injekcie do stehna bol čas do maximálnej koncentrácie dlhší
a maximálna koncentrácia bola nižšia.
Celková koncentrácia inzulínu-lispra a maximálna koncentrácia inzulínu-lispra sa zvyšovali úmerne so zvyšujúcimi sa subkutánnymi dávkami Lyumjevu v rozsahu dávok od 7 jednotiek do 30 jednotiek.
Porovnanie Lyumjevu 200 jednotiek/ml a Lyumjevu 100 jednotiek/ml
Výsledky štúdie so zdravými osobami preukázali, že Lyumjev 200 jednotiek/ml je bioekvivalentný s Lyumjevom 100 jednotiek/ml po podaní jednej dávky s 15 jednotkami v oblasti pod krivkou (AUC) doby koncentrácie inzulínu v sére od času nula do nekonečna a Cmax. Zrýchlená koncentrácia inzulínu-lispra po podaní 200 jednotiek/ml bola podobná koncentrácii pozorovanej u Lyumjevu
100 jednotiek/ml. Pri prechode pacientov na inú silu lieku nie je potrebná konverzia dávky. Distribúcia
Geometrický priemer (CV %) distribučného objemu inzulínu-lispra (Vd) bol 34 litrov (30 %) po
intravenóznom podaní Lyumjevu ako bolusovej injekcie v dávke 15 jednotiek zdravým osobám. Eliminácia
Geometrický priemerný (CV %) klírens inzulínu-lispra bol 32 l/hod. (22 %) a priemerný polčas rozpadu inzulínu-lispra bol 44 minút po intravenóznom podaní Lyumjevu ako bolusovej injekcie v dávke 15 jednotiek zdravým osobám.
Osobitné skupiny
U dospelých jedincov, vek, pohlavie ani rasa nemali vplyv na farmakokinetiku ani farmakodynamiku
Lyumjevu.
Pediatrická populácia
Farmakokinetické rozdiely medzi Lyumjevom a Humalogom boli u detí a dospievajúcich celkovo podobné tým, aké sa pozorovali u dospelých. Po subkutánnej injekcii preukázal Lyumjev zrýchlenú absorpciu s vyššou skorou expozíciou inzulínu-lispra u detí (8- 11 rokov) a dospievajúcich (12 - 17 rokov) pri zachovaní podobnej celkovej expozície, maximálnej koncentrácie a času do dosiahnutia maximálnej koncentrácie v porovnaní s Humalogom.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek a pečene
Nie je známe, či má porucha funkcie obličiek a pečene vplyv na farmakokinetiku inzulínu-lispra.
Farmaceutické informácie - Lyumjev 3 ml/600 U
glycerol
chlorid horečnatý hexahydrát metakrezol
citrónan sodný, dihydrát treprostinil sodný
oxid zinočnatý voda na injekcie
kyselina chlorovodíková a hydroxid sodný (na úpravu pH)
Pred použitím
Uchovávajte v chladničke (2 °C - 8 °C).
Neuchovávajte v mrazničke.
Uchovávajte v pôvodnom balení na ochranu pred svetlom. Po prvom použití
Neuchovávajte v chladničke. Neuchovávajte nad 30 °C. Neuchovávajte v mrazničke.
Pero uchovávajte s nasadeným krytom, na ochranu pred svetlom.
Náplne z číreho skla typu I, s diskovým uzáverom, zabezpečené alumíniovými tesneniami
a halobutylovými piestmi.
3 ml náplne sú tesne uzavreté v jednorazovom injekčnom pere KwikPen.
Liek sa balí do bielej škatule s tmavomodrými pruhmi, tmavomodro-bledomodrými štvorčekovanými pásmi a obrázkom pera. Na škatuli aj na štítku je sila inzulínu zvýraznená v žltom poli. Na držiaku náplne je žltý štítok s varovaním „Používajte iba v tomto pere, inak sa môžete predávkovať“
Pero KwikPen je tmavošedé, dávkovacie tlačidlo je tmavošedé a má na boku zvýšené drážky.
3 ml pero KwikPen: balenia po 2 naplnené perá, 5 naplnených pier alebo multibalenie po 10 (2 balenia po 5) naplnených pier.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Lyumjev musí byť číry a bezfarebný. Nemá sa používať. ak je zakalený, zmenil farbu alebo obsahuje pevné častice či zhluky častíc.
Lyumjev sa nesmie používať, ak zamrzol.
Vždy pred každým použitím je potrebné nasadiť novú ihlu. Ihly sa nesmú opakovane používať. Ihly
nie sú súčasťou balenia.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.