Velariq 1 mg/ml Intravezikálny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Velariq 10 ml/10 mg
Velariq je indikovaný na potlačenie neurogénnej hyperaktivity detruzora (NDO, neurogenic detrusor overactivity) u detí vo veku od 6 rokov a dospelých, ktorí majú kontrolované vyprázdňovanie močového mechúra čistou intermitentou katetrizáciou, ktorá nie je dostatočne riadená perorálnymi anticholínergikami (pozri časť 5.1).
Dávkovanie
Prvú úpravu dávky vykoná neurourológ pri dôslednej urodynamickej kontrole.
Neexistujú žiadne pevné pravidlá pre režim dávkovania, pretože sa vyskytujú vysoké interindividuálne rozdiely v tlaku močového mechúra a v dávkach potrebných na zlepšenie neurogénnej hyperaktivity detruzora. Režim dávkovania (dávky a frekvencia) sa preto musí stanoviť individuálne podľa potreby pacienta.
Jednotlivé dávky sa podávajú na dostatočnú kontrolu urodynamických parametrov (maximálny tlak
detruzora < 40 cm H2O) s cieľom úplne inhibovať neurogénnu hyperaktivitu detruzora.
Počas intravezikálnej liečby oxybutynínom sa urodynamické parametre kontrolujú v pravidelných intervaloch, ako ich definuje ošetrujúci urológ.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť oxybutynínium-chloridu u detí vo veku 0 až 5 rokov neboli doteraz stanovené.
Odporúčania na dávkovanie v nasledujúcich vekových skupinách
Odporúčania na dávkovanie boli vypočítané podľa percentilov telesnej hmotnosti rôznych vekových skupín (tabuľka č. 1).
Tabuľka 1: Odporúčania na dávkovanie v nasledujúcich vekových skupinách
| Veková skupina | Vek [roky] | Odporúčaná denná začiatočná dávka [mg] | Odporúčaná celkovádenná dávka [mg] |
| Deti | 6 – 12 | 2 | 2 – 30 |
| Dospievajúci | 12 – 18 | 10 | 10 – 40 |
| Dospelí | 19 – 65 | 10 | 10 – 40 |
| Staršie osoby | od 65 | 10 | 10 – 30 |
Ak sa považujú za potrebné vyššie dávky ako začiatočná dávka, dávka sa má zvýšiť postupne, kým sa nedosiahne dostatočná kontrola neurogénnej hyperaktivity detruzora, aby sa umožnilo dôsledné monitorovanie účinnosti a bezpečnosti. Požadované denné udržiavacie dávky sa môžu rozdeliť do niekoľkých aplikácií (tabuľky 2 a 3). Vzhľadom na počet šiestich čistých intermitentnych katetrizácií (clean intermittent catheterisations, CIC) denne, sa odporúča nasledujúca schéma dávkovania:
Tabuľka 2: Odporúčaná schéma dávkovania pre začiatočnú dávku 2 mg (deti vo veku 6 – 12 rokov)
| Denná dávka [mg] | Podaná dávka na aplikáciu [mg] | |||||
| CIC 1 | CIC 2 | CIC 3 | CIC 4 | CIC 5 | CIC 6 | |
| 2 | 2 | – | – | – | – | – |
| 5 | 5 | – | – | – | – | – |
| 10 | 5 | – | 5 | – | – | – |
| 15 | 5 | – | 5 | – | 5 | – |
| 20 | 10 | – | 10 | – | – | – |
| 30 | 10 | – | 10 | – | 10 | – |
Tabuľka 3: Odporúčaná schéma dávkovania pre začiatočnú dávku 10 mg (dospievajúci od 12 rokov a
starší, dospelí a staršie osoby)
| Denná dávka [mg] | Podaná dávka na aplikáciu [mg] | |||||
| CIC 1 | CIC 2 | CIC 3 | CIC 4 | CIC 5 | CIC 6 | |
| 10 | 5 | – | 5 | – | – | – |
| 20 | 10 | – | 10 | – | – | – |
| 30 | 10 | – | 10 | – | 10 | – |
| 40 | 10 | 10 | 10 | – | 10 | – |
Staršie osoby (od 65 rokov)
Tak ako pri iných anticholínergických liekoch je potrebné postupovať s opatrnosťou u oslabených a
starších pacientov, najmä ak sa vyžadujú dávky vyššie ako 30 mg denne (pozri časť 4.4).
Porucha funkcie pečene alebo obličiek
Velariq sa má používať s opatrnosťou u pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek. Použitie
Velariqu u týchto pacientov sa má dôkladne sledovať a môže byť potrebné zníženie dávky.
Spôsob podávania
Intravezikálne použitie.
Na zaistenie bezpečnej a účinnej liečby musia byť pacienti oboznámení s postupom čistej intermitentej katetrizácie (CIC). Pacienti a/alebo príbuzní, opatrovatelia musia byť vyškolení o CIC a postupe podávania špecializovanými zdravotníckymi pracovníkmi.
Keď sú podmienky prostredia aseptické, do močového mechúra sa zavedie sterilný jednorazový
uretrálny katéter. Močový mechúr musí byť pred podaním úplne vyprázdnený.
Kalibrovaná naplnená injekčná striekačka sa vyberie z obalu a z injekčnej striekačky sa odstráni kryt.
Na špičke injekčnej striekačky je naskrutkovaný stupňovitý kužeľový adaptér typu luer-lock. Pomocou stupňovitého kužeľového adaptéra luer-lock sa injekčná striekačka pripojí ku katétru. Požadované množstvo roztoku oxybutynínu sa zavedie do močového mechúra konštantným stláčaním piesta injekčnej striekačky.
Ak sa vyžaduje podanie roztoku s objemom menším ako 10 ml (objem jednej injekčnej striekačky), roztok, ktorý sa nepoužije, zostane v injekčnej striekačke, ktorú je potrebné odniesť do lekárne na neskoršiu likvidáciu.
Po podaní sa katéter odstráni.
Podaný roztok zostáva v močovom mechúre až do ďalšej katetrizácie.
Všetok nepoužitý liek, uretrálny katéter a stupňovitý kužeľový adaptér luer-lock sa musia zlikvidovať. Dĺžka liečby závisí od symptómov, základného ochorenia a/alebo cieľa liečby a stanoví ju ošetrujúci
lekár.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Závažné gastrointestinálne ochorenia (napr. závažná ulcerózna kolitída a toxický megakolón).
-
Myasténia gravis.
-
Glaukóm s úzkym uhlom a pacienti, u ktorých existuje riziko vzniku tohto ochorenia.
-
Súbežná terapia kyslíkom.
Pri infekcii močových ciest sa má začať vhodná antibakteriálna liečba.
Velariq sa má používať s opatrnosťou u starších pacientov, ktorí môžu byť citlivejší na účinky
centrálne pôsobiacich anticholínergík.
S používaním oxybutynínu sú spojené psychické anticholínergické udalosti a anticholínergické udalosti týkajúce sa centrálnej nervovej sústavy (CNS), ako sú poruchy spánku (napr. nespavosť) a kognitívne poruchy, najmä u starších pacientov. Pri podávaní oxybutynínu súbežne s inými anticholínergickými liekmi sa vyžaduje opatrnosť (pozri tiež časť 4.5). Ak sa u pacienta vyskytnú takéto udalosti, má sa zvážiť prerušenie používania lieku.
Sublingválne nitráty sa v dôsledku sucha v ústach nemusia rozpustiť pod jazykom, čo spôsobuje
zníženie liečebného účinku.
Užívanie/podávanie liekov s obsahom oxybutynínu môže vyžadovať nasledujúce upozornenia:
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Anticholínergické lieky môžu znižovať gastrointestinálnu motilitu a s ohľadom na riziko gastrickej retencie je pri ich používaní u pacientov s gastrointestinálnymi obštrukčnými ochoreniami potrebná zvýšená opatrnosť. Mali by sa používať s opatrnosťou aj u pacientov, ktorí majú hiátovú herniu/gastroezofágový reflux.
Anticholínergické lieky sa majú používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí majú autonómnu neuropatiu alebo kognitívne poruchy.
Pacientov treba informovať, že pri používaní anticholínergík, ako je oxybutynín, sa v horúcom
prostredí môže prejaviť vyčerpanosť z tepla (horúčka a úpal v dôsledku zníženého potenia).
Oxybutynín môže zhoršovať príznaky hypertyreoidizmu, ischemickej choroby srdca, kongestívneho zlyhávania srdca, srdcových arytmií, tachykardie, hypertenzie a hypertrofie prostaty.
Oxybutynín môže potláčať sekréciu slín, čo môže spôsobiť vznik zubného kazu, paradentózu alebo orálnu kandidózu.
Pediatrická populácia
U detí sa má Velariq používať s opatrnosťou, pretože môžu byť citlivejšie na účinky lieku, najmä môže vyvolať nežiaduce reakcie na CNS a psychické nežiaduce reakcie.
Tento liek obsahuje 3,5 mg sodíka v 1 ml, čo zodpovedá 0,18 % WHO odporúčaného maximálneho
denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Anticholínergické liečivá môžu v dôsledku anticholínergických účinkov na gastrointestinálnu motilitu potenciálne meniť vstrebávanie niektorých súbežne podávaných liekov.
Anticholínergické lieky sa majú používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí súbežne užívajú lieky (ako sú bisfosfonáty), ktoré môžu vyvolať alebo zhoršiť ezofagitídu.
Oxybutynín sa metabolizuje izoenzýmom CYP 3A4 cytochrómu P 450. Intravezikálnym podaním oxybutynínu sa tento metabolizmus prvého prechodu pečeňou zväčša obchádza. Interakcie s liekmi, ktoré inhibujú izoenzým CYP 3A4 cytochrómu P 450, však nemožno vylúčiť. Toto sa musí zohľadniť pri používaní azolových antimykotík (napr. ketokonazolu) alebo makrolidových antibiotík (napr. erytromycínu) súbežne s oxybutynínom.
Anticholínergická aktivita oxybutynínu sa zvyšuje pri súbežnom používaní s inými anticholínergikami alebo liekmi s anticholínergickou aktivitou, ako je amantadín a iné anticholínergické antiparkinsoniká (napr. biperidén, levodopa), antihistaminiká, antipsychotiká (napr. fenotiazíny, butyrofenóny, klozapín), chinidín, tricyklické antidepresíva, atropín a príbuzné zlúčeniny, ako sú atropínové spazmolytiká a dipyridamol.
Oxybutynín môže mať antagonistický vplyv na prokinetickú liečbu.
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o intravezikálnom používaní oxybutynínu u tehotných žien. Štúdie na zvieratách preukázali miernu reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Velariq sa nesmie používať počas tehotenstva, pokiaľ klinický stav ženy nevyžaduje liečbu.
Dojčenie
Dostupné informácie preukazujú, že oxybutynín sa vylučuje do mlieka potkanov, nie je však známe, či sa vylučuje aj do ľudského mlieka. Neodporúča sa používanie oxybutynínu v období dojčenia.
Fertilita
Údaje o možných účinkoch používania oxybutynínu u ľudí na plodnosť mužov a žien nie sú k
dispozícii.
Vzhľadom na to, že Velariq môže spôsobiť ospalosť alebo poruchy akomodácie, pacienti majú byť
upozornení, aby boli opatrní pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov.
Pacientov treba informovať, že alkohol môže zvyšovať ospalosť spôsobenú anticholínergickými látkami, ako je oxybutynín.
Nežiaduce účinky pozorované s oxybutynínium-chloridom, hlavne ako je sucho v ústach, somnolencia a zápcha, sú typické anticholínergické vlastnosti liečiva.
V tabuľke 4 sú uvedené nežiaduce reakcie z klinických štúdií pri intravezikálnom použití oxybutynínium-chloridu. Nežiaduce účinky sú zoradené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie výskytu s použitím nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 4: Nežiaduce reakcie z klinických štúdií pri intravezikálnom použití oxybutynínium-chloridu
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia výskytu |
| Infekcie a nákazy | Infekcia močových ciest, asymptomatická bakteriúria | Neznáma |
| Poruchy endokrinného systému | Hyperprolaktinémia, zvýšenie prolaktínu (len jednorazovo) | Neznáma |
| Psychické poruchy | Apatia, halucinácie, kognitívne poruchy, hyperaktivita,nespavosť, agorafóbia, dezorientácia | Neznáma |
| Poruchy nervového systému | Porucha pozornosti, závrat, bolesť hlavy, somnolencia, únava, dysgeúzia, znížená úroveň vedomia, strata vedomia, anticholínergický syndróm, záchvat | Neznáma |
| Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo | Neznáma |
| Poruchy oka | Suché oko, neobvyklé pocity v oku, porucha akomodácie | Neznáma |
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti | Supraventrikulárna tachykardia | Neznáma |
| Poruchy ciev | Hypotenzia, návaly tepla na tvári | Neznáma |
| Trieda orgánových systémov | Nežiaduca reakcia | Frekvencia výskytu |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Zápcha, sucho v ústach, abdominálne ťažkosti, bolesti dolnej časti brucha, bolesť hornej časti brucha, nevoľnosť, dyspepsia, hnačka | Neznáma |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Hypohidróza, vyrážka, nočné potenie | Neznáma |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Nutkanie na močenie, proteinúria, hematúria, poruchy močenia | Neznáma |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Bolesť v mieste podania, smäd, nepríjemné pocity v hrudníku, pocit chladu | Neznáma |
Jeden pacient zaznamenal zníženú saturáciu kyslíkom pri domácej oxygenoterapii (pozri časť 4.3).
Pediatrická populácia
Deti môžu byť na účinky lieku citlivejšie a môžu mať najmä nežiaduce reakcie spojené s CNS a
psychické nežiaduce reakcie.
Nežiaduce reakcie, o ktorých je známe, že súvisia s anticholínergickou liečbou, ale neboli pozorované pri intravezikálnom podávaní oxybutynínu počas klinických štúdií, sú vracanie, anorexia, znížená chuť do jedla, dysfágia, gastroezofágový reflux, pseudo-obštrukcia u rizikových pacientov (starší pacienti alebo pacienti so zápchou a liečení inými liekmi, ktoré znižujú črevnú motilitu), stav zmätenosti, agitácia, úzkosť, nočné mory, paranoja, symptómy depresie, závislosť od oxybutynínu (u pacientov s anamnézou užívania drog alebo návykových látok), arytmia, úpal, glaukóm so zatvoreným uhlom, zvýšený očný tlak, suchá koža, angioedém, urtikária, fotosenzitivita, precitlivenosť.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Neboli hlásené žiadne prípady predávkovania pri intravezikálnom podávaní oxybutynínu.
Symptómy
Symptómy predávkovania oxybutynínom progredujú od zintenzívnenia bežných vedľajších účinkov na poruchy CNS (od nepokoja a rozrušenia až po psychotické správanie), zmeny v obehovej sústave (návaly horúčavy, pokles tlaku krvi, zlyhanie obehovej sústavy atď.), respiračné zlyhanie, paralýza a kóma.
Liečba
Močový mechúr sa má ihneď vyprázdniť cez katéter.
V prípade predávkovania sa majú pacienti starostlivo sledovať a symptomaticky liečiť.
Farmakologické vlastnosti - Velariq 10 ml/10 mg
Farmakoterapeutická skupina: Urologiká, liečivá na časté močenie a inkontinenciu
ATC kód: G04BD04
Mechanizmus účinku
Oxybutynín pôsobí ako kompetitívny antagonista acetylcholínu na postgangliových muskarínových receptoroch, čo spôsobuje relaxáciu hladkého svalstva močového mechúra.
Oxybutynínium-chlorid je anticholínergická látka, ktorá tiež priamo pôsobí spazmolyticky na hladké svalstvo. Zabraňuje kontrakcii močového mechúra a zmierňuje kŕče vyvolané rôznymi podnetmi; zvyšuje objem močového mechúra, znižuje frekvenciu kontrakcií a odďaľuje potrebu močiť pri neurogénnej poruche močového mechúra. Uvoľnenie hladkého svalstva je výsledkom účinku, ktorý je podobný účinku papaverínu, a to antagonizmu procesov distálnych k neuromuskulárnemu spojeniu, navyše k anticholínergickému účinku blokujúceho receptory muskarínového typu. Okrem toho má oxybutynínium-chlorid lokálne anestetické vlastnosti.
Farmakodynamické účinky
Farmakodynamické vlastnosti oxybutynínu boli študované po intravezikálnom podaní u detí
s neurogénnou hyperaktivitou detruzora. Účinky na inkontinenciu a urodynamické parametre boli zjavné, vo väčšine prípadov došlo k zlepšeniu oboch parametrov. Počet hyperaktívnych kontrakcií sa výrazne znížil. Zvýšila sa priemerná cystometrická kapacita močového mechúra a priemerný pomer cystometrickej a očakávanej kapacity močového mechúra, zatiaľ čo koncový tlak plnenia močového mechúra sa znížil.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť intravezikálnej liečby oxybutynínom pri neurogénnej dysfunkcii močového mechúra sa skúmala v klinických štúdiách pri krátkodobom aj dlhodobom používaní.
Takmer vo všetkých štúdiách bola intravezikálna liečba oxybutynínium-chloridom účinná u pacientov s neurogénnou hyperaktivitou detruzora a ukázalo sa, že je dobre tolerovaná.
NDO bol hlavne výsledkom poranenia miechy (vrátane paraplégie a tetraplégie) alebo meningomyelokély, hoci do štúdií bol zahrnutý aj obmedzený počet pacientov s roztrúsenou sklerózou, Parkinsonovou chorobou, neopláziou a mozgovou príhodou.
Účinnosť a bezpečnosť intravezikálneho (3 x 10 mg denne) oproti perorálnemu (3 x 5 mg denne) podávaniu oxybutynínu sa skúmala v randomizovanej kontrolovanej štúdii u 35 dospelých pacientov s neurogénnou hyperaktivitou detruzora. Po 4 týždňoch liečby bolo zvýšenie maximálnej kapacity močového mechúra (primárny koncový ukazovateľ účinnosti) 116,6 ± 27,5 ml pri intravezikálnom podávaní (p = 0,0002) oproti 18,1 ± 27,5 ml pri perorálnom podávaní (p = 0,51). Rozdiel bol štatisticky významný (p = 0,0086). Pri oboch liečbach boli štatisticky významné rozdiely v porovnaní s východiskovými hodnotami pozorované aj pri iných parametroch, ako je maximálny tlak detruzora a poddajnosť (tzv. compliance) detruzora. Počas predĺženej liečby intravezikálnym oxybutynínom (medián trvania 338 dní, n = 15) zostala maximálna kapacita močového mechúra na úrovni pozorovanej počas predchádzajúceho kontrolovaného obdobia liečby (Schröder et al., 2016).
V prospektívnej klinickej štúdii u 15 detí sa priemerná cystometrická kapacita močového mechúra
zvýšila z východiskovej hodnoty 114,2 ml na 127,4 ml (p > 0,05) a 161,1 ml (p = 0,0091) po
1,5 hodine a 4 mesiacoch intravezikálnej liečby v uvedenom poradí (Buyse a kol. 1995). Priemerné
plnenie močového mechúra bolo významne zvýšené z 2,5 ml/cm H2O na začiatku štúdie na 11,495 ml/cm H2O (p = 0,0114) po 4 mesiacoch liečby. V ďalšej prospektívnej štúdii u 13 detí preukázalo 12 z nich výrazne zlepšenú kontinenciu po intravezikálnej liečbe (Åmark et al., 1998). V retrospektívnom dlhodobom hodnotení u 13 detí sa priemerný koncový plniaci tlak močového mechúra znížil z 52,5 ± 24 na 24,5 ± 14,4 cm H2O (Humblet et al., 2014).
Absorpcia
Intravezikálne podávaný oxybutynín je dobre absorbovaný cez stenu močového mechúra do systémového obehu. Merania plazmatických koncentrácií oxybutynínu po intravezikálnom podaní odhalili rozsiahlu interindividuálnu variabilitu, ale došlo aj k výraznej absorpcii lieku aj po
intravezikálnom podaní s maximálnymi koncentráciami v plazme dosiahnutými po približne jednej
hodine.
Farmakokinetika intravezikálneho oxybutynínium-chloridu sa skúmala u zdravých dobrovoľníkov. Systémová expozícia (AUC) racemického oxybutynínu bola významne vyššia po podaní formou instilácie (294 %) v porovnaní s perorálnym podaním. Naproti tomu systémová expozícia metabolitu N-deetyl-oxybutynínu bola po podaní významne nižšia (21 % expozície po perorálnom podaní).
V dôsledku toho bol pomer metabolitu a východiskovej zlúčeniny 14-krát nižší v prípade
intravezikálneho podania.
Tieto pozorovania jasne ukazujú, že spôsob podávania výrazne ovplyvňuje absorpciu a najmä metabolizmus oxybutynínu pri prvom prechode pečeňou. Je zrejmé, že účinok prvého prechodu pečeňou je výrazne znížený v prípade intravezikálneho podania.
Vzhľadom na uvádzanú biologickú dostupnosť oxybutynínu približne 6 % po perorálnom podaní môže byť po intravezikálnom podaní odhadnutá absolútna biologická dostupnosť približne 20 % pre pôvodnú zlúčeninu.
Distribúcia
Po systémovej absorpcii sa oxybutynín rozsiahle distribuuje do telových tkanív. Odhadovaný
distribučný objem po intravenóznom podaní 5 mg oxybutynínium-chloridu dosahuje 193 l.
Biotransformácia
Perorálne podaný oxybutynín sa metabolizuje predovšetkým prostredníctvom enzýmových systémov cytochrómu P450, hlavne CYP3A4, nachádzajúci sa hlavne v pečeni a v sliznici čreva. Medzi metabolity patrí kyselina fenylcyklohexylglykolová, ktorá je farmakologicky neúčinná a N-deetyloxybutynín (DEOB), ktorý je farmakologicky účinný.
Intravezikálna aplikácia oxybutynínu zväčša obchádza metabolizmus prvého prechodu v gastrointestinálnom trakte a pečeni, čím sa znižuje tvorba N-deetyl-metabolitu.
Zdá sa, že N-deetyl-metabolit vyvoláva silnejšie anticholínergické vedľajšie účinky, najmä na slinných žľazách, ako pôvodná zlúčenina.
Eliminácia
Oxybutynín sa rýchlo vylučuje z tela po perorálnom a intravezikálnom podaní. Z farmakokinetických štúdií sa usúdilo, že intravezikálny oxybutynín vykazuje predĺženú elimináciu v porovnaní
s perorálnym podaním, s hlásenými eliminačnými polčasmi 2,56 a 1,48 hodiny.
Koncentrácie oxybutynínu, aj jeho hlavného metabolitu N-deetyloxybutynínu boli po intravezikálnom podaní detegovateľné v sére po dobu 24 hodín.
Farmaceutické informácie - Velariq 10 ml/10 mg
3 roky
Naplnené injekčné striekačky sú jednodávkové obaly. Všetok nepoužitý liek sa musí ihneď zlikvidovať.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Podmienky na uchovávanie po prvom otvorení lieku, pozri časť 6.3.
10 ml roztoku v sterilnej naplnenej injekčnej striekačke (cykloolefínový kopolymér) s piestovou
zátkou (syntetická brómbutylová guma) a krytom (syntetická brómbutylová guma).
Balenia s 12, 96 a 96 (nemocničné balenia) naplnenými injekčnými striekačkami
vrátane 12, 96 sterilnými adaptérmi ako pomôckou pri podávaní.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.