Eladynos 80 mikrogramov/dávka injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Eladynos 1,5 ml/3 mg
Liečba osteoporózy u žien po menopauze so zvýšeným rizikom fraktúr (pozri časť 5.1).
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 80 mikrogramov jedenkrát denne.
Maximálne celkové trvanie liečby abaloparatidom má byť 18 mesiacov (pozri časti 4.4 a 5.1). Pacientky majú v prípade nedostatočného príjmu stravou dostávať doplnkový vápnik a vitamín D .
Po ukončení liečby abaloparatidom majú pacientky pokračovať s inými liečbami osteoporózy, ako sú napríklad bifosfonáty.
Vynechaná dávka
Ak pacientka zabudne alebo si nemôže podať dávku vo zvyčajnom čase, môže si injekciu podať do
12 hodín od normálneho naplánovaného času. Pacientka si nemá podať viac ako jednu injekciu v rovnaký deň a nemá sa pokúšať o náhradu vynechanej dávky.
Osobitné skupiny pacientov Staršie pacientky
Nie je potrebná úprava dávky na základe veku (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie obličiek
Abaloparatid sa nesmie používať u pacientok s ťažkou poruchou funkcie obličiek vrátane pacientok s ochorením obličiek v konečnom štádiu (pozri časť 4.3). U pacientok s ľahkou alebo stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Porucha funkcie pečene
U pacientok s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii žiadne údaje. Pre tieto pacientky nie je potrebná úprava dávky a nie je pravdepodobné, že porucha funkcie pečene bude mať významný vplyv na expozíciu abaloparatidu (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Abaloparatid sa nesmie používať u detí a dospievajúcich vo veku menej ako 18 rokov z dôvodu
bezpečnostných rizík (pozri časť 5.3). Spôsob podávania
Len na subkutánne použitie.
Prvá(-é) injekcia(-e), ktorú(-é) si podá pacientka alebo ktoré podá jej opatrovateľ, sa majú podať pod vedením vhodne vyškoleného zdravotníckeho pracovníka (pozri časť 4.4). Pacientky a/alebo opatrovatelia majú byť vyškolené(-í) na subkutánne podávanie abaloparatidu (pozri časť 6.6). Podrobné pokyny na použitie sú priložené ku každému baleniu, aby pomohli pacientkam pri správnom používaní injekčného pera.
Abaloparatid sa má podávať injekčne do spodnej časti brucha. Miesto injekcie sa má každý deň meniť. Injekcie sa majú podávať približne v rovnaký čas každý deň.
-
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
-
tehotenstvo a dojčenie (pozri časť 4.6),
-
ženy vo fertilnom veku (pozri časti 4.6 a 5.3),
-
existujúca hyperkalciémia,
-
nevysvetlené zvýšenia sérovej hladiny alkalickej fosfatázy,
-
pacientky so známymi rizikami osteosarkómu ako napríklad pacientky, ktoré predtým dostávali liečbu externým ožarovaním alebo implantačným ožarovaním zahŕňajúcu kostru (pozri časť 5.3),
-
pacientky s kostrovými malignitami alebo metastázami v kostiach.
Ortostatická hypotenzia a zvýšená srdcová frekvencia
Pri abaloparatide sa môže vyskytnúť ortostatická hypotenzia a prechodné epizódy zvýšenej srdcovej frekvencie, typicky do 4 hodín po injekcii. Príznaky môžu zahŕňať závrat, palpitácie, tachykardiu alebo nevoľnosť a môžu vymiznúť, ak si pacientka ľahne. Prvá(-é) injekcia(-e) sa má(-ajú) podať pod vedením vhodne vyškoleného zdravotníckeho pracovníka, ktorý môže pacientku sledovať počas prvej hodiny po
podaní injekcie. Abaloparatid sa má vždy podávať na miestach, kde si pacientka v prípade potreby môže sadnúť alebo ľahnúť.
Abaloparatid môže mať vazodilatačný účinok na hladké svaly ciev a pozitívne chronotropné/inotropné účinky na srdcový sval. Je dôležité individuálne vyhodnotenie prínosu a rizika. Pred začatím liečby abaloparatidom sa má vyhodnotiť krvný tlak, stav srdca a EKG. Pacientky s ochorením srdca sa majú sledovať na zhoršujúce sa ochorenie. Ak sa vyskytne závažná ortostatická hypotenzia alebo závažné kardiovaskulárne príznaky, liečba sa má ukončiť.
Hyperkalciémia
U normokalcemických pacientok sa po injekcii abaloparatidu pozorovalo prechodné zvýšenie sérových koncentrácií vápnika. Sérové koncentrácie vápnika dosahujú maximálne hodnoty približne po 4 hodinách a vrátia sa na počiatočnú hodnotu 24 hodín po podaní každej dávky. Preto, ak sa odoberajú krvné vzorky na meranie sérovej hladiny vápnika, má sa to vykonávať približne 24 hodín po poslednej injekcii.
U pacientok bez dodatočných rizikových faktorov pre hyperckalciémiu sa rutinné sledovanie vápnika
počas liečby nevyžaduje.
Hyperkalciúria a urolitiáza
Abaloparatid môže spôsobiť hyperkalciúriu. Nie je známe, či môže abaloparatid zhoršiť urolitiázu
u pacientok s aktívnou urolitiázou alebo s urolitiázou v anamnéze. Ak existuje podozrenie na aktívnu urolitiázu alebo hyperkalciúriu, má sa zvážiť meranie vápnika vylučovaného v moči.
Trvanie liečby
Maximálne celkové trvanie liečby abaloparatidom má byť 18 mesiacov. Štúdie na potkanoch naznačujú zvýšenú frekvenciu výskytu osteosarkómu pri dlhodobom podávaní abaloparatidu (pozri časť 5.3).
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v dávke, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
S abaloparatidom sa neuskutočnili žiadne špecifické interakčné štúdie. Pri zvážení farmakokinetických vlastností abaloparatidu sa jeho potenciál pre interakcie považuje za nízky.
Neexistujú žiadne údaje o účinnosti abaloparatidu u pacientok predtým alebo súbežne liečených bifosfonátmi alebo glukokortikoidmi.
Súbežná liečba vazokatívnymi liekmi môže viesť k predispozícii pre ortostatickú hypotenziu, keďže účinok abaloparatidu znižujúci krvný tlak môže byť zvýšený, pozri časť 4.4.
Sporadické hlásenia prípadov naznačovali, že hyperkalciémia môže viesť k predispozícii pacientok pre digitalisovú toxicitu. Keďže pre abaloparatid sa preukázalo zvýšenie sérovej hladiny vápnika, má sa používať s opatrnosťou u pacientok užívajúcich digitalis.
Tento liek nie je indikovaný u žien vo fertilnom veku. Nesmie sa používať u žien, ktoré sú alebo by mohli byť tehotné, ani u dojčiacich žien (pozri časti 4.1 a 4.3).
Gravidita
Eladynos je kontraindikovaný počas gravidity (pozri časť 4.3). Dojčenie
Nie je známe, či sa abaloparatid vylučuje do ľudského mlieka. Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Eladynos je kontraindikovaný počas dojčenia (pozri časť 4.3).
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinku abaloparatidu na ľudskú fertilitu. Štúdie na potkanoch s abaloparatidom nepreukázali žiadne účinky na samčiu fertilitu (pozri časť 5.3).
Abaloparatid nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Po podaní abaloparatidu sa môže vyskytnúť prechodná ortostatická hypotenzia alebo závrat (pozri
časť 4.8). Tieto pacientky nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje, až kým príznaky neustúpia.
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie hlásenými nežiaducimi liekovými reakciami u pacientok liečených abaloparatidom v štúdii ACTIVE boli hyperkalciúria (15,6 %), závrat (11,1 %), bolesť chrbta (8,6 %), nevoľnosť (8,5 %), bolesť hlavy (8,5 %), artralgia (8,4 %), hypertenzia (6,8 %), reakcie v mieste injekcie (6,2 %) a palpitácie
(5,6 %).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
U pacientok v štúdii ACTIVE s abaloparatidom hlásilo 90,3 % pacientok dostávajúcich abaloparatid a 88,4 % pacientok dostávajúcich placebo aspoň 1 nežiaducu príhodu.
Nežiaduce reakcie súvisiace s používaním abaloparatidu na liečbu osteoporózy v štúdii ACTIVE a pri expozícii po uvedení lieku na trh sú zhrnuté v tabuľke nižšie. Na klasifikáciu nežiaducich reakcií sa použila nasledujúca konvencia MedDRA: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).
Tabuľka 1 - Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
| Poruchy imunitného systémuMenej časté: precitlivenosťNeznáma frekvencia: anafylaktická reakcia |
| Poruchy metabolizmu a výživyČasté: hyperkalciémia, hyperurikémia |
| Psychické poruchyČasté: nespavosť |
| Poruchy nervového systémuVeľmi časté: závratČasté: bolesť hlavy |
| Poruchy srdca a srdcovej činnostiČasté: palpitácie, tachykardia |
| Poruchy cievČasté: hypertenziaMenej časté: ortostatická hypotenzia |
| Poruchy gastrointestinálneho traktuČasté: nevoľnosť, bolesť brucha, zápcha, hnačka, vracanieMenej časté: abdominálna distenzia |
| Poruchy kože a podkožného tkanivaČasté: pruritus, vyrážka |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkanivaČasté: bolesť chrbta, artralgia, bolesť končatiny, svalové kŕče (chrbát a nohy), bolesť kostí |
| Poruchy obličiek a močových ciestVeľmi časté: hyperkalciúriaČasté: nefrolitiáza |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podaniaČasté: reakcie v mieste injekcie, únava, asténia, malátnosťMenej časté: bolesť |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Zvýšená srdcová frekvencia
V štúdii QT bolo priemerné zvýšenie srdcovej frekvencie upravené podľa placeba 14,5 úderov za minútu (beats per minute, bpm) 15 minút po podaní lieku. Toto zvýšenie srdcovej frekvencie bolo najvýraznejšie počas prvej hodiny po podaní dávky, ale u niektorých osôb sa pozorovalo až do 6 hodín.
V štúdii ACTIVE sa srdcová frekvencia merala jednu hodinu po podaní dávky pri každej študijnej návšteve, s mediánom zvýšenia srdcovej frekvencie oproti stavu pred podaním dávky 14 bpm u pacientok liečených abaloparatidom v porovnaní so 7 bpm u pacientok, ktoré dostávali placebo. U pacientok so zvýšením srdcovej frekvencie > 20 bpm za 1 hodinu po prvej dávke bol pravdepodobnejší výskyt palpitácií a/alebo zvýšení srdcovej frekvencie > 20 bpm počas ďalšej liečby. Nežiaduce reakcie tachykardia a sínusová tachykardia sa hlásili u 1,6 % pacientok dostávajúcich abaloparatid a 0,4 % pacientok v skupine s placebom.
Ortostatická hypotenzia
U žien s postmenopauzálnou osteoporózou sa hlásili nežiaduce reakcie ortostatickej hypotenzie u 1 %
pacientok dostávajúcich abaloparatid a 0,6 % pacientok v skupine s placebom.
Reakcie v mieste injekcie
Abaloparatid môže spôsobiť reakcie v mieste injekcie vrátane podliatiny, erytému, krvácania, precitlivenosti, bolesti, vyrážky a opuchu v mieste injekcie. Celková frekvencia výskytu v skupine s abaloparatidom bola 5,3 % v porovnaní so 4,0 % v skupine s placebom.
Laboratórne nálezy Sérová hladina vápnika
Abaloparatid môže spôsobiť prechodné zvýšenia sérových hladín vápnika meraných 4 hodiny po podaní dávky. Celková frekvencia výskytu hyperkalciémie definovanej ako sérová hladina vápnika upravená podľa albumínu ≥ 2,67 mmol/l (alebo ≥ 10,7 mg/dl) bola vyššia v skupine s abaloparatidom (3,3 %)
v porovnaní so skupinou s placebom (0,4 %).
Sérová hladina kyseliny močovej
Abaloparatid spôsobil zvýšenie sérových koncentrácií kyseliny močovej. V štúdii ACTIVE sa u 25 % pacientok v skupine s abaloparatidom s normálnymi počiatočnými koncentráciami kyseliny močovej po začatí liečby koncentrácie zvýšili na hodnoty nad normálnym rozsahom, v porovnaní s 5 % v skupine
s placebom.
Hyperkalciúria a urolitiáza
V klinickom skúšaní u žien s postmenopauzálnou osteoporózou bola celková frekvencia výskytu vápnika v moči: pomer kreatinínu > 0,00113 mmol/µmol (alebo > 400 mg/g) vyššia pre abaloparatid v porovnaní s placebom (20 % oproti 15 %). Urolitiáza sa hlásila u 1,4 % pacientok liečených abaloparatidom
a u 1,2 % pacientok, ktoré dostávali placebo.
Imunogenita
U pacientok dostávajúcich abaloparatid po dobu 18 mesiacov sa u 42,9 % vyvinuli protilátky proti abaloparatidu a u 28,5 % sa vyvinuli neutralizačné protilátky in vitro. Tvorba protilátok proti abaloparatidu sa spája so zvýšeným klírensom abaloparatidu. Tieto zmeny klírensu môžu súvisieť
s protilátkami proti abaloparatidu ovplyvňujúcimi presné meranie koncentrácií abaloparatidu v plazme. V porovnaní s pacientkami negatívnymi na protilátky sa u pacientok, ktoré boli pozitívne na protilátky alebo ktoré boli pozitívne na neutralizačné protilátky in vitro, nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely v bezpečnosti ani účinnosti.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Prejavy a príznaky
V klinických skúšaniach sa abaloparatid podával subkutánne v jednorazových dávkach až
320 mikrogramov a v opakovaných dávkach až 120 mikrogramov/deň počas 7 dní. Primárnym nežiaducim účinkom obmedzujúcim dávku bol posturálny závrat.
Účinky predávkovania, ktoré je možné očakávať, zahŕňajú prechodnú hyperkalciúriu, hyperkalciémiu, nevoľnosť, vracanie, závrat, palpitácie, ortostatickú hypotenziu a bolesť hlavy.
V klinickom programe so skorším dizajnom pera sa hlásilo náhodné predávkovanie u pacientky, ktorá dostala 400 mikrogramov v jeden deň (5-krát vyššia ako je odporúčaná klinická dávka). U pacientky sa vyskytla asténia, bolesť hlavy, nevoľnosť a vertigo. V deň predávkovania sa nehodnotila sérová hladina vápnika, avšak nasledujúci deň bola sérová hladina vápnika pacientky v rámci normálneho rozsahu.
Liečba predávkovania
Pre abaloparatid neexistuje žiadne špecifické antidotum. Liečba podozrenia na predávkovanie môže zahŕňať prechodné prerušenie liečby, sledovanie sérových hladín vápnika a zavedenie vhodných podporných opatrení ako je hydratácia.
Farmakologické vlastnosti - Eladynos 1,5 ml/3 mg
Farmakoterapeutická skupina: Homeostatiká vápnika, hormóny príštitných teliesok a analógy, ATC kód: H05AA04
Mechanizmus účinku
Abaloparatid je peptid pozostávajúci z 34 aminokyselín, ktorý je na 41 % homológny s paratyreoidálnym hormónom [PTH(1-34)] a na 76 % homológny s peptidom príbuzným s paratyreoidálnym hormónom [PTHrP(1-34)], a je aktivátorom signálnej dráhy receptora PTH1. Abaloparatid stimuluje tvorbu novej kosti na trabekulárnych a kortikálnych kostných povrchoch stimulovaním aktivity osteoblastov.
Abaloparatid spôsobuje prechodné a obmedzené zvýšenia kostnej resorpcie a zvyšuje hustotu kostí. Klinická účinnosť a bezpečnosť
Účinnosť a bezpečnosť abaloparatidu podávaného jedenkrát denne sa hodnotila v randomizovanej, multicentrickej, dvojito zaslepenej klinickej štúdii kontrolovanej placebom a otvorenej klinickej štúdii kontrolovanej aktívnym komparátorom (teriparatidom) (štúdia ACTIVE) počas 18 mesiacov liečby
a 1 mesiaca sledovania u 2 070 žien po menopauze vo veku 50 až 86 rokov (priemerný vek 69 rokov; 15 % bolo vo veku < 65 rokov, 65 % bolo vo veku 65 až < 75 rokov a 20 % bolo vo veku ≥ 75 rokov), ktoré boli zaradené do štúdie a randomizované na liečbu abaloparatidom 80 mikrogramov (N = 696), na placebo (N = 688) alebo na 20 mikrogramov teriparatidu (N = 686). Približne 76 % pacientok boli belošky, 19 % boli Ázijky a 4 % boli černošky. Z celkovej populácie štúdie bolo 28 % hispánskeho pôvodu. Ženy denne užívali doplnkový vápnik (500 až 1 000 mg) a vitamín D (400 až 800 IU).
Primárnym cieľovým ukazovateľom v štúdii ACTIVE bola frekvencia výskytu nových zlomenín stavcov u pacientok liečených abaloparatidom oproti placebu.
Počiatočné priemerné T-skóre boli -2,9 v lumbálnej časti chrbtice, -2,2 v krčku femuru a -1,9 v celkovej bedrovej kosti. Na začiatku liečby 42 % pacientok nemalo predchádzajúcu zlomeninu, 23 % pacientok malo aspoň jednu predchádzajúcu zlomeninu stavca a 43 % malo aspoň jednu predchádzajúcu zlomeninu inú ako zlomenina stavca.
Účinok na nové zlomeniny stavcov
V štúdii ACTIVE po 18 mesiacoch abaloparatid a teriparatid významne znížili absolútne riziko nových zlomenín stavcov oproti placebu u pacientok po menopauze s osteoporózou (p < 0,0001; pozri tabuľku 2).
Tabuľka 2 - Skúšanie ACTIVE: účinok* abaloparatidu na riziko nových zlomenín stavcov po 18 mesiacoch
| Parameter | PBO (N = 600) | ABL (N = 583) | TER (N = 600) |
| Počet žien so zlomeninou stavca, n (%) | 25 (4,2) | 3 (0,5) | 4 (0,7) |
| Rozdiel v absolútnom riziku oproti placebu† (%)(95 % IS) | n/a | 3,7 (2,0; 5,6) | 3,5 (1,8; 5,5) |
*Na základe modifikovanej populácie všetkých randomizovaných pacientok (Intent to Treat) (pacientky s röntgenovými
snímkami chrbtice vo východiskovom stave a po začatí liečby).
†Rozdiel v absolútnom riziku sa vypočítal ako (PBO – ABL) a (PBO – TER).
PBO = placebo, ABL = abaloparatid, TER = teriparatid, IS = Interval spoľahlivosti.
Účinok na iné zlomeniny ako zlomeniny stavcov
V štúdii ACTIVE bola po 19 mesiacoch frekvencia výskytu iných zlomenín ako zlomenín stavcov podobná pre skupiny s abaloparatidom (2,7 %) a teriparatidom (2,0 %) a štatisticky sa neodlišovala od placeba (3,6 %) (pozri tabuľku 3).
Tabuľka 3 - Skúšanie ACTIVE: čas do výskytu iných zlomenín ako sú zlomeniny stavcov po 19 mesiacoch
| Parameter | PBO (N = 688) | ABL (N = 696) | TER (N = 686) |
| K-M odhadovaná miera výskytu príhody (%)(95 % IS) | 3,6(2,3; 5,4) | 2,7(1,6; 4,4) | 2,0(1,1; 3,4) |
| Počet pacientok s príhodoun (%) | 21 (3,1) | 15 (2,2) | 12 (1,7) |
| Rozdiel v absolútnom riziku oproti placebu* (%)(95 % IS) | n/a | 0,9(-1,1; 2,9) | 1,6(-0,3; 3,5) |
*Rozdiel v absolútnom riziku sa vypočítal ako (PBO – ABL) a (PBO – TER).
PBO = placebo, ABL = abaloparatid, TER = teriparatid, K-M = Kaplan Meier, IS = Interval spoľahlivosti.
Účinok na minerálnu hustotu kostí (Bone Mineral Density, BMD)
V štúdii ACTIVE abaloparatid významne zvýšil BMD na všetkých meraných anatomických miestach oproti placebu po 6, 12 a 18 mesiacoch. Priemerná percentuálna zmena BMD po 18 mesiacoch bola 9,1 % oproti 0,5 % v lumbálnej časti chrbtice, 3,3 % oproti 0 % v celkovej bedrovej kosti a 2,7 % oproti -0,4 % v krčku femuru pre skupinu s abaloparatidom oproti skupine s placebom, v uvedenom poradí (všetky
p < 0,0001). V oblasti ultradistálneho polomeru bola priemerná percentuálna zmena BMD po
18 mesiacoch 1,2 % oproti -1,0 % pre skupinu s abaloparatidom oproti skupine s placebom.
Pre abaloparatid sa preukázali konzistentné zvýšenia meraní BMD nezávisle od veku, rokov od menopauzy, rasovej príslušnosti, geografického regiónu, prítomnosti či neprítomnosti predchádzajúcich zlomenín (stavce, iné ako stavce), závažnosti ochorenia a počiatočnej hodnoty BMD.
Markery kostného obratu
U žien po menopauze s osteoporózou preukazoval kostný anabolický marker (s-PINP) 90 % zvýšenie od počiatočnej hodnoty po 1 mesiaci a tento účinok sa udržal počas celého obdobia liečby abaloparatidom. Marker kostnej resorpcie (s-CTX) nepreukazoval žiadne zvýšenie po 1 mesiaci a prechodné zvýšenie o 22 % od počiatočnej hodnoty po 3 mesiacoch, ktoré sa na konci liečby vrátilo na počiatočnú hodnotu.
Liečba po ukončení liečby v štúdii
Rozšírená štúdia
Po ukončení skúšania ACTIVE bolo 963 pacientok zaradených do skúšania ACTIVExtend, otvorenej, rozšírenej štúdie, v ktorej všetky pacientky dostávali až 24-mesačnú liečbu 70 mg alendronátu (ALN) týždenne a doplnkový vápnik a vitamín D. To zahŕňalo 494 pacientok, ktoré predtým dostávali placebo
a 469 pacientok, ktoré predtým dostávali abaloparatid. Pacientky, ktoré počas skúšania ACTIVE dostávali teriparatid neboli spôsobilé pre účasť na skúšaní ACTIVExtend. Výsledky zníženia rizika zlomeniny stavcov po 43 mesiacoch od randomizácie sú uvedené v tabuľke 4.
Účinok na nové zlomeniny stavcov – rozšírená štúdia
V štúdii ACTIVExtend po 43 mesiacoch abaloparatid/ALN významne znížil absolútne riziko nových zlomenín stavcov oproti placebu/ALN (p < 0,0001; pozri tabuľku 4). Teriparatid s následným podávaním alendronátu sa neskúmal.
Tabuľka 4 - Skúšanie ACTIVExtend: účinok* abaloparatidu/ALN na riziko nových zlomenín
stavcov po 43 mesiacoch†
| Parameter | PBO/ALN (N = 489) | ABL/ALN (N = 457) |
| Počet žien so zlomeninou stavca, n (%) | 26 (5,3) | 4 (0,9) |
| Rozdiel v absolútnom riziku oproti placebu/ALN‡ (%)(95 % IS) | n/a | 4,4(2,3; 6,9) |
*Na základe modifikovanej populácie všetkých randomizovaných pacientok (Intent to Treat) (pacientky s röntgenovými
snímkami chrbtice vo východiskovom stave a po začatí liečby).
†Podávanie alendronátu sa začalo v 19. mesiaci.
‡ Rozdiel v absolútnom riziku sa vypočítal ako (PBO/ALN – ABL/ALN).
PBO = placebo, ABL = abaloparatid, ALN = alendronát, IS = interval spoľahlivosti.
Účinok na iné zlomeniny ako zlomeniny stavcov – rozšírená štúdia
V štúdii ACTIVExtend po 43 mesiacoch abaloparatid/ALN počtom znížil riziko iných zlomenín ako zlomenín stavcov oproti placebu/ALN. Frekvencia výskytu iných zlomenín ako zlomenín stavcov pre abaloparatid/ALN (4,2 %) nebola štatisticky odlišná v porovnaní s placebom (6,7 %) (pozri tabuľku 5).
Tabuľka 5 - Skúšanie ACTIVExtend: čas do výskytu iných zlomenín ako zlomenín stavcov po
43 mesiacoch*
| Parameter | PBO/ALN (N = 494) | ABL/ALN (N = 469) |
| K-M odhadovaná miera výskytu príhody (%)(95 % IS) | 6,7(4,8; 9,3) | 4,2(2,7; 6,4) |
| Počet pacientok s príhodoun (%) | 32 (6,5) | 19 (4,1) |
| Rozdiel v absolútnom riziku oproti placebu/ALN† (%)(95 % IS) | n/a | 2,5(-0,4; 5,4) |
* Podávanie alendronátu sa začalo v 19. mesiaci.
† Rozdiel v absolútnom riziku sa vypočítal ako (PBO/ALN – ABL/ALN).
PBO = placebo, ABL = abaloparatid, ALN = alendronát, K-M = Kaplan Meier, IS = interval spoľahlivosti.
Účinok na minerálnu hustotu kostí (BMD)– rozšírená štúdia
Priemerná percentuálna zmena BMD po 43 mesiacoch bola 14,7 % oproti 6,8 % v lumbálnej časti chrbtice, 6,3 % oproti 2,9 % v celkovej bedrovej kosti, 5,0 % oproti 1,6 % v krčku femuru a 1,1 % oproti 1,1 % v oblasti ultradistálneho polomeru v skupine s abaloparatidom/ALN oproti skupine
s placebom/ALN, v uvedenom poradí.
Pediatrická populácia
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s abaloparatidom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pre liečbu osteoporózy (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
Absorpcia
Medián (rozsah) času do maximálnej koncentrácie abaloparatidu 80 mikrogramov po subkutánnom podaní bol 0,5 h (0,25 až 0,52 h). Absolútna biologická dostupnosť abaloparatidu u zdravých jedincov po subkutánnom podaní dávky 80 mikrogramov bola približne 39 %.
Distribúcia
Väzba abaloparatidu na plazmatické proteíny in vitro bola približne 70 %. Distribučný objem bol
približne 45 l. Biotransformácia
S abaloparatidom sa neuskutočnili žiadne špecifické štúdie metabolizmu alebo vylučovania. Metabolizmus abaloparatidu je konzistentný s nešpecifickým proteolytickým rozpadom na menšie peptidové fragmenty, po ktorom nasleduje eliminácia prostredníctvom renálneho klírensu. In vitro štúdie preukázali, že pri klinicky významných koncentráciách abaloparatid neinhibuje ani neindukuje enzýmy cytochrómu P450.
Eliminácia
Priemerný zdanlivý celkový plazmatický klírens pri subkutánnom podaní je 168 l/h u zdravých osôb
a priemerný polčas abaloparatidu je približne 1 h. Peptidové fragmenty sa eliminujú primárne renálnym vylučovaním. Nie je možné vylúčiť aktívnu sekréciu abaloparatidu v obličkách.
Abaloparatid nie je substrátom renálnych transportérov P-gp, OAT1, OAT3, OCT2, MATE1 ani MATE2K. Okrem toho abaloparatid neinhibuje in vitro v klinicky významných koncentráciách transportéry P-gp, BCRP, OAT1, OAT3, OCT2, OATP1B1 ani OATP1B3.
Linearita
Systémová expozícia abaloparatidu sa vo všeobecnosti zvyšovala so zvyšovaním subkutánnej dávky v rozsahu od 5 mikrogramov až do 240 mikrogramov. Po zvýšení dávky na 280 mikrogramov
a 320 mikrogramov sa pozoroval všeobecný trend smerom k menej ako dávke úmerným zvýšeniam a žiadnym ďalším zvýšeniam systémovej expozície abaloparatidu.
Porucha funkcie obličiek
Expozícia abaloparatidu sa zvyšovala so znižujúcim sa CrCl. Osoby s ľahkou, stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie obličiek mali zvýšené hodnoty Cmax o 3 %, 28 % a 44 %, v uvedenom poradí, a zvýšené hodnoty AUC o 17 %, 68 % a 113 %, v uvedenom poradí, v porovnaní s osobami s normálnou funkciou obličiek (pozri časti 4.2 a 4.3).
U pacientov podstupujúcich dialýzu z dôvodu chronického zlyhania obličiek sa nevykonali žiadne štúdie. Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene sa nevykonali žiadne štúdie. Abaloparatid je peptid a nie je inhibítorom ani induktorom pečeňových enzýmov metabolizujúcich lieky. Eliminácia prebieha prostredníctvom proteolytického rozpadu a renálneho vylučovania a nie je pravdepodobné, že porucha funkcie pečene bude mať významný vplyv na expozíciu abaloparatidu. U týchto pacientok nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2).
Staršie pacientky
Počas klinických štúdií zahŕňajúcich ženy po menopauze vo veku od 49 do 86 rokov sa nezaznamenali žiadne rozdiely farmakokinetických vlastností abaloparatidu súvisiace s vekom.
Farmaceutické informácie - Eladynos 1,5 ml/3 mg
fenol
voda na injekcie
trihydrát octanu sodného (na úpravu pH)
kyselina octová (na úpravu pH)
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
3 roky
Po prvom použití alebo po vybratí z chladničky uchovávajte pero pri teplote do 25 °C. Musí sa použiť do
30 dní.
Uchovávajte v chladničke (2 °C-8 °C). Neuchovávajte v mrazničke. Podmienky na uchovávanie po vybratí lieku z chladničky, pozri časť 6.3.
Náplň (silikonizované sklo typu I) s piestom (chlórbutylová guma), tesniace viečko (brómbutylové gumové tesnenie)/hliník zložené do pera na jednorazové použitie.
Eladynos je k dispozícii v baleniach po 1 alebo 3 naplnených perách.
Jedno naplnené pero obsahuje 1,5 ml roztoku (30 dávok). Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Každé pero sa má používať len u jednej pacientky. Na každú injekciu sa musí použiť nová sterilná ihla. Pero sa má používať výhradne s 8 mm ihlami 31G. S liekom sa nedodávajú žiadne ihly. Neuchovávajte pero s pripojenou ihlou.
Eladynos sa nesmie použiť, ak je roztok zakalený, sfarbený alebo obsahuje častice.
Pred prvým použitím pomôcky pera si má pacientka prečítať a porozumieť pokynom na použitie pera. Podrobné pokyny na použitie sú priložené k peru v škatuli.
Podanie injekcie lieku Eladynos
| Krok 1 Skontrolujte pero Eladynosliek nepoužívajte. V tekutine môžu byť prítomné malé vzduchové bublinky, to je normálne. |
-
Pred použitím pera vždy skontrolujte označenie, aby ste sa uistili, že je to správne pero.
-
Poznačte si dátum 1. dňa na miesto na to určené na škatuli. Nepoužívajte pero dlhšie ako 30 za sebou nasledujúcich dní. Pero zlikvidujte 30 dní po prvom použití. Stiahnite viečko z pera.
-
Skontrolujte náplň Eladynos. Tekutina má byť číra, bezfarebná a bez častíc, ak nie je,
| Krok 2 Pripojte ihlu k peru Eladynos |
| Krok 3 Iba 1. deň - testovanie pera Eladynos pred prvou injekciouPreto pre každé pero vykonajte krok 3 iba jedenkrát, len 1. deň pred prvou injekciou. |
| Krok 4 Nastavte dávku na pere Eladynos |
| Krok 5 Zvoľte a očistite miesto injekciedo zdravej kože. Injekciu nepodávajte do oblastí brucha, v ktorých je koža citlivá, s podliatinou, červená, kde sa koža olupuje alebo je stvrdnutá. Vyhnite sa oblastiam s jazvami alebo striami.vpichne do kože, sa stisnutie môže uvoľniť. |
| Krok 6 Podanie injekcie perom Eladynos |
| Krok 7 Odstráňte ihlu z peraOdkrúťte ihlu s krytom (ako keď odstraňujete viečko z fľaše). Na odkrútenie ihlykrytom stisnite spodok krytu oproti ihle a otočte ho 8 alebo viackrát a potom jemne stiahnite, až kým sa ihla s nasadeným krytom neuvoľní. |
-
Z novej ihly odstráňte ochranný papier.
-
Zatlačte ihlu s krytom priamo na pero a zakrúťte ju, až kým sa nezaistí. Uistite sa, že ihla je rovná a pri zavádzaní sa neohla. Ak ihla nie je správne pripevnená, pero nebude fungovať. Ihlu príliš nepriťahujte, pretože ju bude ťažké odstrániť.
-
Stiahnite vonkajší kryt ihly a odložte si ho na použitie po podaní injekcie.
-
Opatrne stiahnite vnútorný kryt ihly a zlikvidujte ho.
-
Pero obsahuje liek na 30 dní a malé množstvo na testovanie každého pera jedenkrát, na potvrdenie jeho správneho fungovania.
-
Upozornenie: Ak pacientka testuje pero pred každou injekciou, liek v pere sa minie skôr.
-
Od 2. dňa do 30. dňa pero znovu netestujte, prejdite priamo ku kroku 4 na nastavenie dávky na injekciu.
-
Otočte dávkovacím gombíkom na pere smerom od seba (v smere hodinových ručičiek), až kým sa nezastaví. Na okienku zobrazujúcom dávku sa zobrazí zaradené číslo „•80“.
-
Držte pero s ihlou smerujúcou nahor.
-
Stlačte zelený injekčný gombík až na doraz. Zo špičky ihly vytečie tekutina ako kvapka alebo prúd. Ak sa neobjaví žiadna tekutina, pozri Riešenie problémov v „Pokynoch na použitie“ na konci písomnej informácie pre používateľku.
-
Na okienku zobrazujúcom dávku sa zobrazí číslo „•0“.
-
Otočte bielym gombíkom na pere smerom od seba (v smere hodinových ručičiek), až kým sa gombík nezastaví a na okienku zobrazujúcom dávku sa zobrazí číslo „•80“. Pero je teraz pripravené na injekciu.
-
Injekcie sa majú podávať do spodnej časti brucha. Vyhnite sa oblasti 5 cm okolo pupku.
-
Pre každú injekciu zvoľte každý deň iné miesto injekcie na bruchu. Injekciu podávajte len
-
Utrite miesto injekcie alkoholovým tampónom a nechajte ho uschnúť.
-
Miesta injekcie sa po očistení už nedotýkajte, nesušte ho prúdom vzduchu ani naň nefúkajte.
-
Poznámka: Odporúča sa stisnúť kožu na mieste, kde sa podá injekcia. Potom, ako sa ihla
-
Vpichnite ihlu priamo do kože.
-
Stlačte a DRŽTE zelený gombík až kým sa nedokončia VŠETKY body uvedené nižšie a nezobrazí sa číslo „●0“.
-
Držte 10 sekúnd na podanie celej dávky, vytiahnite pero z kože a až POTOM pusťte gombík.
-
Opatrne nasaďte vonkajší kryt ihly späť na ihlu. Potom opatrne stlačte vonkajší kryt ihly, až kým nezapadne na miesto a nezaistí sa.
-
Poznámka: Počas odkrúcania ihly netlačte vonkajší kryt ihly smerom nadol.
-
Poznámka: Počas odkrúcania ihly máte vidieť zväčšujúcu sa medzeru medzi vonkajším krytom ihly a perom.
| Krok 8 Po podaní injekcie |
-
Pevne nasaďte späť viečko pera na pero.
-
V čase medzi injekciami nechávajte viečko na pere Eladynos.
-
Pacientka môže mierne krvácať, to je normálne. Miesto injekcie netrite. Ak sa vyskytne mierne krvácanie, podľa potreby pritlačte vatový tampón alebo gázu na zastavenie krvácania. Pacientka si tiež môže prekryť miesto injekcie malou náplasťou.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými
požiadavkami.