Bopediat 5 mg orodispergovateľné tablety

Bopediat je indikovaný deťom od narodenia do menej ako 18 rokov na liečbu edému srdcového alebo renálneho pôvodu, edému hepatálneho pôvodu a hypertenzie u pacientov s chronickým ochorením obličiek.

Dávkovanie

Odporúčaná denná dávka furosemidu je 1 až 2 mg/kg telesnej hmotnosti v jednej alebo dvoch rozdelených dávkach.

Dávka sa má upraviť podľa indikácie a závažnosti ochorenia.

Pre pacientov, ktorí nemôžu dostávať príslušnú dávku s vhodným počtom orodispergovateľných tabliet, sú k dispozícii iné liekové formy.

Vynechaná dávka

Ak sa dávka vynechá, má sa vypustiť a ďalšia dávka sa má podať ako zvyčajne. Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

U všetkých vekových kategórií sa tableta má umiestniť na jazyk alebo do ústnej dutiny a má sa nechať rozpustiť. Po úplnom rozpustení orodispergovateľnej tablety sa môže vypiť voda. U novorodencov sa prípadne môže tableta namiesto jazyka umiestniť do lícneho priestoru, čo však môže predĺžiť čas disperzie.

Bopediat sa prípadne môže rozpustiť vo vode z vodovodu. Po rozpustení sa liek môže podávať perorálne prostredníctvom dávkovacej striekačky. Potrebné množstvo vody je 1 ml na každé 2 tablety alebo ich časť (napr. 1 ml na 2 tablety, 2 ml na 2,5 tablety, 3 tablety alebo 4 tablety). U detí mladších ako 6 mesiacov sa má používať sterilná voda. Po podaní lieku Bopediat sa má do injekčnej striekačky natiahnuť rovnaký objem vody, aký sa použil na prípravu dávky, a podať pacientovi. Tým sa zabezpečí, že sa podá celá dávka.

Orodispergovateľné tablety lieku Bopediat majú funkčnú deliacu ryhu. Aby sa zabezpečilo presné podanie polovičnej dávky, tableta sa má pevne držať a rozlomiť pozdĺž centrálnej deliacej ryhy, čím vzniknú dve rovnaké polovice.

Tento liek sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla.

U niektorých pacientov sa môže vyžadovať podanie cez enterálnu výživovú sondu, ak nedokážu užívať liek perorálne.

Pokyny na prípravu lieku pred podaním cez enterálnu výživovú sondu, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Anúria alebo akútne zlyhávanie obličiek s anúriou, ktorá neodpovedá na furosemid.

• Hepatálna encefalopatia.

• Obštrukcia močových ciest.

• Hypovolémia.

• Dehydratácia.

• Závažná hypokaliémia.

• Závažná hyponatriémia.

• Progresívna hepatitída a závažná hepatocelulárna nedostatočnosť u pacientov na hemodialýze a u pacientov so závažným zlyhávaním obličiek (klírens kreatinínu menej ako 30 ml/min) vzhľadom na riziko akumulácie furosemidu, ktorý sa v tomto prípade vylučuje najmä biliárnou cestou.

Rovnováha elektrolytov

Sérová hladina sodíka

Pred začatím liečby sa má kontrolovať sérová hladina sodíka a potom v pravidelných intervaloch. Akýkoľvek diuretický liek môže spôsobiť hyponatriémiu, ktorá môže viesť k neurologickým symptómom vrátane zmätenosti a záchvatov, zvýšeného rizika pádov, zhoršenia zlyhávania srdca a hypotenzie a kolapsu krvného obehu (pozri časť 4.8).

Zníženie sérovej hladiny sodíka môže byť spočiatku asymptomatické, preto je nevyhnutné pravidelné monitorovanie, najmä u rizikových populácií.

Sérová hladina draslíka

Deplécia draslíka s hypokaliémiou je hlavným rizikom spojeným so slučkovými diuretikami (pozri časť 4.8). Hypokaliémii (< 3,5 mmol/l) sa má predchádzať u rizikových populácií, t. j. u podvyživených pacientov a/alebo tých, ktorí dostávajú liečbu viacerými liekmi, u pacientov s cirhózou spolu s edémom a ascitom, s ischemickou chorobou srdca alebo so zlyhávaním srdca. Hypokaliémia zvyšuje kardiotoxicitu liekov obsahujúcich náprstník a riziko arytmie. U pacientov s predĺženým intervalom QT (vrodeným alebo indukovaným liekom) hypokaliémia podporuje závažné arytmie, najmä torsades de pointes, ktoré môžu byť potenciálne smrteľné, najmä u pacientov s bradykardiou.

Vo všetkých prípadoch sa má častejšie monitorovať hladina draslíka v plazme. Prvý plazmatický test draslíka sa má vykonať počas týždňa nasledujúceho po začatí liečby.

Hladina glukózy v krvi

Hyperglykemický účinok furosemidu je stredne závažný (pozri časť 4.8). U pacientov s diabetom a

prediabetických pacientov sa má posilniť monitorovanie hladiny glukózy v krvi.

Sérová hladina kyseliny močovej

Deplécia vody a sodíka vyvolaná furosemidom znižuje vylučovanie kyseliny močovej močom. U pacientov s hyperurikémiou sa môže zvýšiť výskyt záchvatov dny. U pacientov s dnou je preto potrebné postupovať opatrne.

Sérová hladina kreatinínu

Furosemid môže spôsobiť prechodné zvýšenie hladiny kreatinínu (pozri časť 4.8). Počas liečby furosemidom sa vo všeobecnosti odporúča pravidelné monitorovanie sérovej hladiny kreatinínu.

U pacientov s rizikom závažnej nerovnováhy vody a elektrolytov (vracanie, hnačka, nadmerné potenie atď.) je potrebné dôsledné monitorovanie. Dehydratácia, hypovolémia a acidobázická nerovnováha si vyžadujú nápravnú liečbu a môže sa vyžadovať dočasné prerušenie liečby.

Závažné kožné nežiaduce reakcie

V súvislosti s liečbou furosemidom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (severe cutaneous adverse reactions, SCARs) vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (Stevens-Johnson syndrome,

SJS), toxickej epidermálnej nekrolýzy (toxic epidermal necrolysis, TEN), liekovej reakcie

s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS) a akútnej generalizovanej exantematóznej pustulózy (acute generalised exanthematous pustulosis, AGEP), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné (pozri časť 4.8). Pri predpisovaní lieku treba pacientov upozorniť na prejavy a príznaky a je potrebné ich dôsledne sledovať z hľadiska kožných reakcií.

Ak sa objavia prejavy a príznaky naznačujúce tieto reakcie, furosemid sa má okamžite vysadiť a je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu podľa potreby. U detí sa počiatočné vytvorenie vyrážky môže mylne považovať za infekciu a je potrebné, aby lekári zvážili možnosť reakcie na furosemid u detí, u ktorých sa počas liečby furosemidom objavia symptómy vyrážky a horúčky.

Fotosenzitivita

U pacientov používajúcich furosemid boli hlásené fotosenzitívne reakcie (pozri časť 4.8).

Ak sa počas liečby vyskytne fotosenzitívna reakcia, liečba sa má prerušiť. Ak je potrebné opätovné podanie, pacientovi treba odporučiť, aby si chránil oblasti kože vystavené slnku a umelým UVA lúčom.

Systémový lupus erythematosus

Exacerbácia alebo aktivácia systémového ochorenia lupus erythematosus (pozri časť 4.8).

Ak dôjde k aktivácii alebo exacerbácii systémového ochorenia lupus erythematosus, liečba furosemidom sa má prerušiť.

Poruchy pečene

U pacientov s hepatocelulárnou nedostatočnosťou sa má liečba podávať opatrne a s prísnym monitorovaním rovnováhy vody a elektrolytov, pretože existuje riziko hepatálnej encefalopatie (pozri časť 4.8). Ak k nej dôjde, liečba sa má okamžite prerušiť.

Obštrukcia močových ciest

U pacientov s čiastočnou obštrukciou močových ciest môže použitie furosemidu viesť k retencii moču (pozri časť 4.8). Preto sa má zaviesť dôkladné monitorovanie produkcie moču, najmä na začiatku liečby furosemidom.

Úprava dávky alebo prerušenie liečby

Liečba furosemidom si môže vyžadovať úpravu dávky alebo prerušenie liečby na základe klinického posúdenia u pacientov s:

• Hypotenziou, najmä u pacientov s rizikom cerebrálnej alebo koronárnej ischémie alebo s inými druhmi obehovej nedostatočnosti.

• Symptomatickou hypotenziou spôsobujúcou závraty, mdloby alebo stratu vedomia, ktorá sa môže vyskytnúť u niektorých pacientov liečených furosemidom, najmä u pacientov užívajúcich ďalšie lieky, ktoré by pravdepodobne mohli spôsobiť hypotenziu (pozri časť 4.5), a u pacientov s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré zahŕňajú riziko hypotenzie.

• Hepatorenálnym syndrómom (zlyhávanie obličiek v dôsledku závažného poškodenia pečene).

• Hypoproteinémiou, najmä u pacientov s nefrotickým syndrómom: možné zníženie diuretického účinku furosemidu a zosilnenie nežiaducich reakcií, najmä ototoxicity.

• Cholelitiázou u predčasne narodených detí, ktoré dostávajú celkovú parenterálnu výživu súbežne s furosemidom.

• Sekundárnou hyperparatyreózou a ochorením kostí u dojčiat, ktoré dostávajú dlhodobú liečbu furosemidom.

Pediatrická populácia

Novorodenci a predčasne narodené deti

U novorodencov a predčasne narodených detí predstavuje dlhodobé používanie furosemidu vo vysokých dávkach riziko nefrokalcinózy a/alebo intrarenálnej litiázy. Preto sa odporúča renálna ultrasonografia.

Furosemid stimuluje syntézu prostaglandínu E2, čo je silný dilatátor otvoreného ductus arteriosus, a podanie furosemidu akýmkoľvek predčasne narodeným deťom sa má starostlivo zvážiť v porovnaní s rizikom vyzrážania symptomatického otvoreného ductus arteriosus.

Pomocné látky so známym účinkom

Sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Siričitany

Zriedkavo môžu vyvolať závažné reakcie z precitlivenosti a bronchospazmus.

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie s liekom Bopediat u dospelej alebo pediatrickej populácie. Lieky spôsobujúce úbytok draslíka

Hypokaliémia je podporujúci faktor arytmie (najmä torsades de pointes) a zvyšuje toxicitu určitých liekov, napríklad digoxínu. V dôsledku toho sa lieky, ktoré môžu vyvolať hypokaliémiu, podieľajú na veľkom počte interakcií. Tieto látky zahŕňajú diuretiká spôsobujúce úbytok draslíka, samostatne alebo v kombinácii, stimulujúce laxatíva, glukokortikosteroidy, tetrakozaktid a amfotericín B (intravenózne použitie). Ak sa furosemid podáva súbežne s týmito liekmi, treba hladinu draslíka v sére monitorovať častejšie.

Glykozidy náprstníka

Hypokaliémia zvyšuje toxické účinky glykozidov náprstníka. Pred liečbou sa má hypokaliémia upraviť, pričom sa má vykonať klinické, elektrolytické a elektrokardiografické monitorovanie.

Diuretiká šetriace draslík, samostatne alebo v kombinácii (amilorid, kanrenoát draselný, eplerenón, spironolaktón, triamterén)

Hoci vhodné používanie lieku v kombinácii s týmito látkami môže byť u niektorých pacientov užitočné, nemožno vylúčiť možnosť hypokaliémie, najmä u pacientov so zlyhávaním obličiek

a diabetom, hyperkaliémie. Vyžaduje sa monitorovanie hladiny draslíka v krvi a v prípade potreby elektrokardiogram (EKG). V prípade potreby možno liečbu prehodnotiť.

Lieky spôsobujúce úbytok sodíka

Niektoré lieky sa častejšie podieľajú na nástupe hyponatriémie. Patria k nim diuretiká, dezmopresín, antidepresíva inhibujúce spätné vychytávanie sérotonínu, karbamazepín a oxkarbazepín.

Kombinované použitie týchto liekov zvyšuje riziko hyponatriémie. Môže byť potrebné ďalšie monitorovanie sérovej hladiny sodíka.

Ototoxické lieky

Súbežné používanie ototoxických liekov zvyšuje riziko poškodenia kochleovestibulárneho systému. Ak je tento druh súbežného podávania potrebný, má sa posilniť monitorovanie sluchu. Príslušné lieky sú konkrétne glykopeptidy, ako je vankomycín a teikoplanín, aminoglykozidy, zlúčeniny platiny a slučkové diuretiká.

Lieky spôsobujúce nefrotoxicitu a/alebo poškodenie obličiek

Niektoré lieky zvyšujú riziko nefrotoxicity alebo akútneho poškodenia obličiek. Patria medzi ne kyselina acetylsalicylová, aminoglykozidy, inhibítor enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), blokátory receptora angiotenzínu II, jódované kontrastné látky, nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), lieky na báze platiny. Ak sa tieto lieky podávajú súbežne s furosemidom, má sa monitorovať funkcia obličiek. Dehydratácia a deplécia objemu zvyšujú riziko akútneho poškodenia obličiek. Je potrebné monitorovať rovnováhu tekutín u pacienta, aby sa zabezpečila dostatočná hydratácia.

Lieky spôsobujúce hypotenziu

Pri všetkých antihypertenzívnych liekoch je možný zvýšený hypotenzívny účinok. Pri inhibítoroch ACE a blokátoroch receptora angiotenzínu II je potrebné zvážiť zastavenie podávania furosemidu pred ich súbežným podaním alebo začatie nižšou dávkou inhibítora ACE/blokátora receptora angiotenzínu

II. U pacientov s kongestívnym zlyhávaním srdca liečených diuretikami majú byť začiatočné dávky inhibítora ACE veľmi nízke. Ďalšie lieky so zvýšeným hypotenzívnym účinkom, najmä pri ortostatickej hypotenzii, zahŕňajú: alfablokátory, amifostín, baklofén, imipramínové antidepresíva, neuroleptiká, deriváty dusičnanov. U pacientov liečených súbežne podávanými liekmi, ktoré môžu zapríčiniť hypotenzívny účinok, treba monitorovať krvný tlak.

Lieky spôsobujúce zníženie účinku furosemidu

Aliskirén

Aliskirén znižuje plazmatickú koncentráciu perorálne podávaného furosemidu. U pacientov liečených aliskirénom aj perorálnym furosemidom sa môže pozorovať zníženie účinku furosemidu a odporúča sa, aby sa zníženie diuretického účinku monitorovalo a aby sa dávka furosemidu zodpovedajúcim spôsobom upravila.

Fenytoín

Diuretický účinok sa môže znížiť až o 50 %. Môžu sa použiť vyššie dávky furosemidu. Torsadogénne lieky

Existuje zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií spojených s torsadogénnymi liekmi, najmä torsades de pointes. Pred liečbou sa má hypokaliémia upraviť, pričom sa má vykonať klinické, elektrolytické a elektrokardiografické monitorovanie.

Torsadogénne lieky zahŕňajú: antiarytmiká triedy Ia (chinidín, hydrochinidín, dizopyramid)

a antiarytmiká triedy III (amiodarón, sotalol, ibutilid, dofetilid), určité fenotiazínové neuroleptiká (chlórpromazín, cyamemazín, flufenazín, levomepromazín, pipotiazín), benzamidy (amisulprid, sulpirid, sultoprid, tiaprid), butyrofenóny (droperidol, haloperidol, pipamperón), iné neuroleptiká (pimozid, sertindol, flupentixol, zuklopenthixol), ďalšie lieky: bepridil, cisaprid, difemanil, dolasetrón na intravenózne použitie, dronedarón, spiramycín na intravenózne použitie, erytromycín na intravenózne použitie, mizolastín, levofloxacín, halofantrín, lumefantrín, pentamidín, vinkamín na intravenózne použitie, moxifloxacín, mechitazín, metadón, prakaloprid, toremifén, zlúčeniny arzénu, citalopram, escitalopram.

Iné lieky

Cyklosporín

Existuje riziko zvýšenej sérovej hladiny kreatinínu bez zmien plazmatických koncentrácií cyklosporínu, a to aj vtedy, keď nedochádza k deplécii vody/sodíka. Okrem toho existuje riziko hyperurikémie a komplikácií, ako je dna.

Lítium

Pri predávkovaní sa môže vyskytnúť zvýšená hladina lítia v krvi, ako je to v prípade, keď pacienti dodržiavajú diétu s nízkym obsahom sodíka so zníženou exkréciou lítia močom. Ak sa nedá vyhnúť súbežnému podávaniu, je potrebné prísne monitorovanie hladiny lítia v krvi a úprava dávky.

Metformín

Môže sa vyskytnúť laktátová acidóza vyvolaná metformínom, spôsobená možným funkčným zlyhaním obličiek súvisiacim s diuretikami, najmä slučkovými diuretikami. Metformín sa nemá používať, ak sérová hladina kreatinínu prekračuje hladinu primeranú veku.

Risperidón

V placebom kontrolovaných štúdiách s risperidónom u starších pacientov (vo veku viac ako 65 rokov) s demenciou sa pozoroval vyšší výskyt mortality u pacientov liečených furosemidom a risperidónom. Je potrebná opatrnosť a pred rozhodnutím o použití sa má zvážiť pomer prínosu a rizika tejto kombinácie alebo súbežnej liečby inými silnými diuretikami.

Gravidita

Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití furosemidu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Bopediat sa neodporúča užívať počas gravidity a u žien vo fertilnom veku nepoužívajúcich antikoncepciu.

Dojčenie

Furosemid/metabolity sa vylučujú do ľudského mlieka v takej miere, že účinky na dojčených novorodencov/dojčatá sú pravdepodobné.

Dojčenie sa má počas liečby liekom Bopediat prerušiť. Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinku furosemidu na fertilitu u ľudí.

Bopediat nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Najčastejšie nežiaduce reakcie sú nerovnováha elektrolytov (≥ 1/10), dehydratácia (≥ 1/10), hypovolémia (≥ 1/10), zvýšenie sérovej hladiny kreatinínu (≥ 1/10), zvýšenie hladiny triacylglycerolov (≥ 1/10) a ortostatická hypotenzia (≥ 1/10).

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie na základe údajov z literatúry o klinických štúdiách, v ktorých sa furosemid podával celkovo 1 387 pacientom, pričom sa skombinovali všetky dávky a indikácie.

Nežiaduce reakcie sú uvedené v tabuľke 1 nižšie podľa triedy orgánových systémov MedDRA (SOC) a frekvencie na základe tejto konvencie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené v poradí podľa klesajúcej závažnosti.

Tabuľka 1 Nežiaduce reakcie

* Nežiaduce reakcie označené hviezdičkou sú podrobnejšie opísané nižšie.

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Poruchy metabolizmu a výživy

Niekedy sa pozoruje zvýšená hladina glukózy v krvi, zvyčajne počas krátkych liečebných cyklov

s vysokými dávkami. Bola hlásená znížená tolerancia sacharidov.

U pacientov s diabetom sa pozorovali prípady nekontrolovateľnej hladiny glukózy v krvi.

Môžu sa pozorovať nasledujúce nežiaduce reakcie vyvolané liekom, ktoré si vyžadujú ukončenie liečby alebo zníženie dávky: nerovnováha elektrolytov, hypokaliémia, hyponatriémia, dehydratácia, hypovolémia sprevádzaná ortostatickou hypotenziou a metabolická alkalóza.

Nerovnováhu elektrolytov podporuje: príliš prísna diéta s nízkym obsahom sodíka a určité poruchy (napr. cirhóza, zlyhávanie srdca), kombinácia s inými liekmi (pozri časť 4.5) a gastrointestinálne poruchy a poruchy výživy, ktoré môžu zhoršiť najmä hypokaliémiu.

Hypokaliémia môže alebo nemusí byť spojená s metabolickou alkalózou. Častejšie sa to stáva pri vysokých dávkach alebo u pacientov s cirhózou, podvýživou alebo zlyhávaním srdca (pozri časť 4.4). Hypokaliémia môže byť obzvlášť závažná u pacientov so srdcovým zlyhávaním a môže tiež spôsobiť závažné arytmie, najmä torsades de pointes, ktoré sú potenciálne smrteľné, najmä ak sa liek podáva v kombinácii s antiarytmikami obsahujúcimi chinidín.

V prípade nesprávneho použitia a/alebo dlhodobého používania lieku sa môže vyskytnúť pseudo-Bartterov syndróm, ktorý zahŕňa hypokaliémiu, hypochlorémiu, alkalózu a hyperaldosteronizmus.

Liečba furosemidom môže spôsobiť prechodné zvýšenie sérovej hladiny kreatinínu, močoviny v krvi, ako aj cholesterolu a triacylglycerolov. Počas liečby sa môže vyskytnúť mierne zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi (približne 10 až 30 mg/l), ktoré môže viesť k záchvatom dny.

Poruchy ucha a labyrintu

Môžu sa vyskytnúť poruchy sluchu a zriedkavé prípady tinitu, ktoré sú vo všeobecnosti prechodné, najmä u pacientov s poruchou funkcie obličiek a hypoproteinémiou (nefrotický syndróm) (pozri časť 4.4).

Po perorálnom alebo intravenóznom podaní lieku boli hlásené prípady hluchoty, ktoré môžu byť

v zriedkavých prípadoch nezvratné. Pri súbežnom podávaní s aminoglykozidovými antibiotikami boli hlásené poruchy sluchu.

Poruchy ciev

Hypovolémia a dehydratácia môžu viesť k hemokoncentrácii s rizikom trombózy, najmä u starších pacientov.

Poruchy pečene a žlčových ciest

U pacientov s hepatocelulárnou nedostatočnosťou sa môže vyskytnúť hepatálna encefalopatia (pozri časti 4.3 a 4.4).

Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva

Boli hlásené prípady rabdomyolýzy, zvyčajne v kontexte závažnej hypokaliémie.

Poruchy obličiek a močových ciest

Zvýšená diuréza môže spôsobiť alebo zhoršiť retenciu moču u pacientov s obštrukciou a/alebo kompresiou močových ciest.

U veľmi predčasne narodených detí liečených injekciami furosemidu vo vysokých dávkach sa pozorovali prípady nefrokalcinózy a/alebo močových kameňov súvisiacich s hyperkalciúriou.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Klinický obraz akútneho alebo chronického predávkovania závisí najmä od rozsahu a dôsledkov straty elektrolytov a tekutín, napr. hypovolémie, dehydratácie, hemokoncentrácie, srdcových arytmií v dôsledku nadmernej diurézy. Medzi príznaky týchto porúch patrí závažná hypotenzia (progredujúca do šoku), akútne zlyhanie obličiek, trombóza, delíriové stavy, ochabnutá paralýza, apatia a zmätenosť.

Liečba sa má preto zamerať na náhradu tekutín a úpravu nerovnováhy elektrolytov. Spolu s prevenciou a liečbou závažných komplikácií vyplývajúcich z takýchto porúch a iných účinkov na telo si toto nápravné opatrenie môže vyžadovať všeobecné a špecifické intenzívne lekárske monitorovanie a terapeutické opatrenia. Nie je známe žiadne špecifické antidotum furosemidu. Ak práve došlo k požitiu, je možné pokúsiť sa obmedziť ďalšiu systémovú absorpciu liečiva opatreniami, ako je výplach žalúdka alebo opatreniami určenými na zníženie absorpcie (napr. aktívne uhlie).