Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Mixor 80 mg/10 mg
Mixor je indikovaný ako substitučná liečba u dospelých pacientov s esenciálnou hypertenziou, ktorých krvný tlak je dostatočne kontrolovaný kombináciou amlodipínu a telmisartanu podávaných súbežne
v rovnakých dávkach.
Dávkovanie
Pacienti užívajúci telmisartan a amlodipín vo forme jednozložkových tabliet môžu namiesto nich
užívať tablety Mixoru obsahujúce rovnaké dávky jednotlivých zložiek. Pacienti majú užívať silu zodpovedajúcu ich predchádzajúcej liečbe.
Odporúčaná dávka je 1 tableta Mixoru denne.
Maximálna odporúčaná dávka Mixoru je 80 mg/10 mg v jednej dennej dávke. Maximálna denná dávka telmisartanu je 80 mg a maximálna denná dávka amlodipínu je 10 mg.
Osobitné skupiny pacientov
Starší ľudia
U starších pacientov nie je potrebná úprava dávkovania. Opatrnosť je potrebná pri zvyšovaní dávky (pozri časti 4.4 a 5.2). U veľmi starých pacientov je dostupných veľmi málo informácii.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek alebo s hemodialýzou sú k dispozícii obmedzené skúsenosti. Pri užívaní Mixoru u takýchto pacientov sa odporúča zvýšená opatrnosť, pretože
amlodipín ani telmisartan nie sú dialyzovateľné (pozri tiež časť 4.4).
Porucha funkcie pečene
Odporučené dávkovanie pre pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene nebolo stanovené. Dávkovanie telmisartanu nemá prekročiť 40 mg raz denne (pozri časť 4.4).
Mixor je kontraindikovaný u pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).
Pacientom s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene sa má Mixor podávať s opatrnosťou.
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť Mixoru u detí mladších ako 18 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.
Spôsob podávania
Mixor sa môže užívať s jedlom alebo bez jedla. Odporúča sa Mixor užívať s dostatočným množstvom
tekutiny.
-
Precitlivenosť na liečivá, deriváty dihydropyridínu alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Obštrukčné poruchy žlčových ciest.
-
Ťažká porucha funkcie pečene.
-
Závažná hypotenzia.
-
Šok (vrátane kardiogénneho šoku).
-
Obštrukcia výtokovej časti ľavej srdcovej komory (napr. vysoký stupeň aortálnej stenózy).
-
Hemodynamicky nestabilné srdcové zlyhávanie po akútnom infarkte myokardu.
Súbežné užívanie Mixoru s liekmi obsahujúcimi aliskirén je kontraindikované u pacientov s diabetom
mellitus alebo poruchou funkcie obličiek (GFR < 60 ml/min/1,73 m2) (pozri časti 4.2, 4.4, 4.5 a 5.1).
Telmisartan
Gravidita
Antagonisty receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky,
ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita potvrdí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri časti 4.3 a 4.6).
Porucha funkcie pečene
Telmisartan sa nemá podávať pacientom s cholestázou, obštrukčnými žlčovými poruchami alebo ťažkou poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.3), pretože telmisartan sa prevažne vylučuje žlčou.
U týchto pacientov možno očakávať znížený hepatálny klírens telmisartanu. Telmisartan sa má používať len s opatrnosťou u pacientov s miernou až stredne ťažkou poruchou funkcie pečene.
Renovaskulárna hypertenzia
U pacientov s bilaterálnou stenózou renálnej artérie alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí sa liečia liekmi, ktoré pôsobia na systém renín-angiotenzín-aldosterón, je zvýšené riziko ťažkej hypotenzie a renálnej insuficiencie.
Porucha funkcie obličiek a transplantácia obličky
Ak sa telmisartan používa u pacientov s poruchou funkcie obličiek, odporúča sa pravidelné sledovanie hladín sérového draslíka a kreatinínu. Nie sú žiadne skúsenosti s podávaním telmisartanu pacientom
s nedávnou transplantáciou obličky. Telmisartan nie je dialyzovateľný.
Intravaskulárna hypovolémia
U pacientov, ktorí sú v objemovej a/alebo sodíkovej deplécii silnou diuretickou liečbou, diétnym obmedzením soli, diareou alebo vracaním, sa najmä po prvej dávke telmisartanu môže vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Tieto stavy sa musia pred podávaním telmisartanu upraviť. Objemová a/alebo sodíková deplécia sa má upraviť ešte pred podávaním telmisartanu.
Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne monitorovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov
s diabetickou nefropatiou.
V dôsledku inhibície systému renín-angiotenzín-aldosterón boli u vnímavých jedincov hlásené hypotenzia, synkopa, hyperkaliémia a zmeny funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), najmä v kombinácii s liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém. Dvojitá blokáda systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. podaním telmisartanu s ďalšími blokátormi systému renín-angiotenzín-aldosterón) sa preto neodporúča. Ak je súbežné podávanie považované za nevyhnutné, odporúča sa starostlivé sledovanie funkcie obličiek.
Iné stavy spojené so stimuláciou systému renín-angiotenzín-aldosterón
U pacientov, ktorých vaskulárny tonus a funkcia obličiek závisí predovšetkým od činnosti systému renín-angiotenzín-aldosterón (napr. pacienti s ťažkým kongestívnym zlyhávaním srdca alebo
s existujúcou chorobou obličky vrátane stenózy renálnej artérie), sa liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, ako aj telmisartan, spájala s akútnou hypotenziou, hyperazotémiou, oligúriou alebo zriedkavo s akútnym zlyhaním obličky (pozri časť 4.8).
Primárny aldosteronizmus
Pacienti s primárnym aldosteronizmom všeobecne nereagujú na antihypertenzíva pôsobiace
prostredníctvom inhibície systému renín-angiotenzín. Použitie telmisartanu sa preto neodporúča.
Stenóza aorty a mitrálnej srdcovej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Tak ako pri iných vazodilatanciách, osobitná pozornosť je potrebná u pacientov trpiacich na aortálnu
alebo mitrálnu stenózu alebo obštrukčnú hypertrofickú kardiomyopatiu.
Diabetickí pacienti liečení inzulínom alebo antidiabetikami
U týchto pacientov sa pri liečbe telmisartanom môže objaviť hypoglykémia. Preto sa má u týchto pacientov zvážiť sledovanie glukózy v krvi; môže byť potrebná úprava dávky inzulínu alebo antidiabetík, ak je to indikované.
Hyperkaliémia
Používanie liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, môže spôsobiť
hyperkaliémiu.
U starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetikov, u pacientov liečených súbežne inými liekmi, ktoré môžu zvyšovať hladinu draslíka, a/alebo u pacientov s pridruženými udalosťami môže byť hyperkaliémia smrteľná.
Pred zvážením súbežného použitia liekov, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-aldosterón, sa
má zhodnotiť pomer prínosu a rizika.
Najdôležitejšie rizikové faktory pre vznik hyperkaliémie, ktoré treba zvážiť sú:
-
Diabetes mellitus, porucha funkcie obličiek, vek (>70 rokov).
-
Kombinácia s jedným alebo viacerými liekmi, ktoré ovplyvňujú systém renín-angiotenzín-
aldosterón a/alebo s doplnkami draslíka. Lieky alebo terapeutické skupiny liekov, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu, sú náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE
inhibítory, antagonisty receptoru angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus)
a trimetoprim.
-
Pridružené udalosti, hlavne dehydratácia, akútna srdcová dekompenzácia, metabolická acidóza, zhoršovanie obličkových funkcií, náhle zhoršenie stavu obličiek (napr. infekčné ochorenie),
odumieranie buniek (napr. akútna končatinová ischémia, rabdomyolýza, rozsiahla trauma).
U rizikových pacientov sa odporúča intenzívne sledovanie hladín draslíka v sére (pozri časť 4.5).
Intestinálny angioedém
U pacientov liečených antagonistami receptorov angiotenzínu II bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4. 8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po vysadení antagonistov receptorov angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny
angioedém, liečba telmisartanom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do
úplného vymiznutia príznakov.
Etnické rozdiely
Ako sa pozorovalo pri inhibítoroch ACE, telmisartan a iné antagonisty receptora angiotenzínu II, sú zjavne menej účinné v znižovaní krvného tlaku u ľudí čiernej pleti ako u ostatných, pravdepodobne pre vyšší výskyt nízkorenínových stavov u čiernej populácie s hypertenziou.
Iné
Tak ako pri iných antihypertenzívach, nadmerná redukcia tlaku krvi u pacientov s ischemickou kardiopatiou alebo ischemickou kardiovaskulárnou chorobou môže viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej príhode.
Amlodipín
Bezpečnosť a účinnosť amlodipínu pri hypertenznej kríze neboli stanovené.
Srdcové zlyhávanie
Pacienti so srdcovým zlyhávaním majú byť liečení s opatrnosťou. V dlhodobej placebom
kontrolovanej štúdii u pacientov s ťažkým srdcovým zlyhávaním (III. a IV. stupňa podľa NYHA) bol hlásený vyšší výskyt pľúcneho edému v skupine liečenej amlodipínom ako v skupine s placebom
(pozri časť 5.1). Blokátory kalciového kanála, vrátane amlodipínu, sa majú používať s opatrnosťou
u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhávaním, keďže môžu zvyšovať riziko kardiovaskulárnych
príhod a mortality v budúcnosti.
Porucha funkcie pečene
Biologický polčas amlodipínu je u pacientov s poruchou funkcie pečene predĺžený a hodnoty AUC sú vyššie; odporúčania pre dávkovanie neboli stanovené. Podávanie amlodipínu sa má preto začať na dolnej hranici dávkovacieho rozsahu a pri začatí liečby ako aj pri zvyšovaní dávky treba postupovať
s opatrnosťou. U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa vyžaduje pomalá titrácia dávky
a starostlivé sledovanie.
Starší pacienti
Zvyšovanie dávky sa má u starších pacientov vykonávať s opatrnosťou (pozri časti 4.2 a 5.2).
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
U takýchto pacientov sa môžu používať bežné dávky amlodipínu. Zmeny plazmatických koncentrácií
amlodipínu nesúvisia so stupňom poškodenia obličiek. Amlodipín nie je dialyzovateľný.
Upozornenie na pomocné látky
Tento liek obsahuje sorbitol. Pacienti s hereditárnou intoleranciou fruktózy (HFI) nemajú užívať/nemá im byť podávaný tento liek.
Musí sa vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných liekov obsahujúcich sorbitol (alebo
fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave.
Obsah sorbitolu v liekoch na perorálne použitie môže ovplyvniť biologickú dostupnosť iných liekov
na perorálne použitie podávaných súbežne.
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t. j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Interakcie súvisiace s telmisartanom
Digoxín
Ak sa telmisartan súbežne podával s digoxínom, pozoroval sa medián zvýšenia maximálnej plazmatickej koncentrácie (49 %) a minimálnej koncentrácie (20 %) digoxínu. Pri začatí liečby, úprave dávkovania a ukončení liečby telmisartanom monitorujte hladiny digoxínu, aby sa udržali v terapeutickom rozsahu.
Duálna blokáda renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS)
Tak ako iné lieky účinkujúce na systém renín-angiotenzín-aldosterón, telmisartan môže vyvolať hyperkaliémiu (pozri časť 4.4). Riziko sa môže zvýšiť v prípade liečby kombináciou s inými liekmi, ktoré môžu vyvolať hyperkaliémiu: náhrady solí s obsahom draslíka, draslík šetriace diuretiká, ACE inhibítory, antagonisty receptorov angiotenzínu II, nesteroidné protizápalové lieky (NSA, vrátane selektívnych COX-2 inhibítorov), heparín, imunosupresíva (cyklosporín alebo takrolimus)
a trimetoprim.
Výskyt hyperkaliémie závisí od pridružených rizikových faktorov. Riziko sa zvyšuje v prípade vyššie uvedených liečebných kombinácií. Riziko je obzvlášť vysoké pri kombinácii draslík šetriacich
diuretík, keď sú kombinované s náhradami solí s obsahom draslíka. Napríklad kombinácia s ACE inhibítormi alebo NSA predstavuje nižšie riziko za predpokladu prísneho dodržania odporúčaní pre používanie.
Súbežné použitie, ktoré sa neodporúča
Draslík šetriace diuretiká a doplnky draslíka
Antagonisty receptora angiotenzínu II, ako je telmisartan, zmierňujú straty draslíka spôsobené diuretikami. Draslík šetriace diuretiká, napr. spironolaktón, eplerenón, triamterén alebo amilorid, doplnky draslíka alebo náhrady solí s obsahom draslíka môžu viesť k signifikantnému zvýšeniu
sérového draslíka. Ak je súbežné použitie týchto liečiv indikované pri dokázanej hypokaliémii, majú
sa užívať veľmi opatrne a majú sa pravidelne monitorovať sérové hladiny draslíka.
Lítium
Počas súbežného podávania lítia s inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu a s antagonistami
receptora angiotenzínu II, vrátane telmisartanu, boli hlásené reverzibilné zvýšenia sérových
koncentrácií lítia a toxicita. Ak sa ukáže nevyhnutnosť použitia takejto kombinácie, odporúča sa
dôkladné monitorovanie hladín lítia v sére.
Súbežné použitie, ktoré vyžaduje pozornosť
Nesteroidné protizápalové lieky
NSA (t.j. acetylsalicylová kyselina v protizápalových dávkovacích režimoch, COX-2 inhibítory a neselektívne NSA) môžu znížiť antihypertenzný účinok antagonistov receptora angiotenzínu II.
U niektorých pacientov so zníženou funkciou obličiek (napr. dehydratovaní pacienti alebo starší
pacienti so zníženou funkciou obličiek) súbežné podávanie antagonistov receptora angiotenzínu II
a účinných látok, ktoré inhibujú cyklooxygenázu, môže viesť k ďalšiemu zhoršeniu funkcie obličiek, vrátane možného akútneho zlyhania obličiek, ktoré je zvyčajne reverzibilné. Preto sa má táto
kombinácia podávať veľmi opatrne obzvlášť u starších pacientov. Pacienti majú byť dostatočne hydratovaní, má sa zvážiť monitorovanie obličkových funkcií po začiatku súbežnej liečby a pravidelne počas jej trvania.
Ramipril
V jednej štúdii súbežné podávanie telmisartanu a ramiprilu viedlo k 2,5-násobnému zvýšeniu AUC0-24
a Cmax ramiprilu a ramiprilátu. Klinický význam tohto pozorovania nie je známy.
Diuretiká (tiazidové diuretiká alebo slučkové diuretiká)
Predchádzajúca liečba s vysokými dávkami diuretík, ako je furosemid (slučkové diuretikum) a hydrochlorotiazid (tiazidové diuretikum), môže viesť k hypovolémii a riziku hypotenzie pri začatí liečby telmisartanom.
Pri súbežnom používaní treba vziať do úvahy
Iné antihypertenzíva
Účinok telmisartanu na znižovanie krvného tlaku môže byť zvýšený pri súbežnom použití iných
antihypertenzív.
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS) kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirénu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS
v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
Na základe farmakologických vlastností možno očakávať, že hypotenzný účinok všetkých
antihypertenzív vrátane telmisartanu môžu zosilniť nasledovné lieky: baklofén, amifostín. Navyše, ortostatická hypotenzia môže byť zhoršená alkoholom, barbiturátmi, narkotikami alebo antidepresívami.
Kortikosteroidy (systémové užívanie)
Zníženie antihypertenzného účinku.
Interakcie súvisiace s amlodipínom
Účinky iných liekov na amlodipín
CYP3A4 inhibítory
Súbežné používanie amlodipínu so silnými alebo stredne silnými CYP3A4 inhibítormi (inhibítory proteáz, azolové antimykotiká, makrolidy, ako erytromycín alebo klaritromycín, verapamil alebo diltiazem) môže viesť k výraznému zvýšeniu expozície amlodipínu, vedúce k zvýšenému riziku hypotenzie. Klinický význam týchto farmakokinetických (FK) zmien môže byť výraznejší u starších pacientov. Odporúča sa dôkladné klinické pozorovanie pacientov a môže byť potrebná aj úprava dávky.
CYP3A4 induktory
Pri súbežnom podávaní známych induktorov CYP3A4 sa môže meniť plazmatická koncentrácia
amlodipínu. Preto sa má v prípade súbežného podávania najmä so silnými induktormi CYP3A4 (napr. rifampicínom, Hypericum perforatum – ľubovníkom bodkovaným) monitorovať krvný tlak a zvážiť regulácia dávkovania počas takejto súbežnej liečby aj po nej.
Grapefruit a grapefruitová šťava
Podávanie amlodipínu s grapefruitom alebo grapefruitovým džúsom sa neodporúča, pretože
u niektorých pacientov môže dôjsť k zvýšeniu biologickej dostupnosti amlodipínu s následným zvýšením jeho účinkov na zníženie krvného tlaku.
Dantrolén (infúzia)
U zvierat sa po podaní verapamilu a intravenózneho dantrolénu pozoruje letálna fibrilácia komôr a srdcový kolaps v spojení s hyperkaliémiou. Vzhľadom na riziko hyperkaliémie sa odporúča, aby sa pacienti náchylní na malígnu hypertermiu a pri regulovaní malígnej hypertermie vyhýbali súbežnému podávaniu blokátorov kalciových kanálov, ako je amlodipín.
Účinky amlodipínu na iné lieky
Účinky amlodipínu na zníženie tlaku krvi sa sčítavajú s účinkami iných antihypertenzív znižujúcich
tlak krvi.
Takrolimus
Existuje riziko zvýšenej hladiny takrolimu v krvi, keď sa súbežne podáva s amlodipínom. Aby sa zabránilo toxicite takrolimu, podávanie amlodipínu pacientovi liečeného takrolimom vyžaduje monitorovanie hladín takrolimu v krvi a v prípade potreby úpravu dávky takrolimu.
Inhibítory mTOR (Mechanistic Target of Rapamycin)
Inhibítory mTOR ako sirolimus, temsirolimus a everolimus sú substráty CYP3A. Amlodipín je slabým inhibítorom CYP3A. Pri súbežnom používaní inhibítorov mTOR môže amlodipín zvýšiť expozíciu inhibítorov mTOR.
Cyklosporín
Neuskutočnili sa žiadne štúdie liekových interakcií s cyklosporínom a amlodipínom u zdravých dobrovoľníkov alebo u iných populácií s výnimkou pacientov po transplantácii obličky, kde bolo pozorované variabilné zvýšenie (priemerne 0% - 40%) minimálnej plazmatickej koncentrácie cyklosporínu.
Pozornosť treba venovať monitorovaniu hladín cyklosporínu u pacientov po transplantácii obličky liečených amlodipínom a dávka cyklosporínu má byť redukovaná podľa potreby.
Simvastatín
Súbežné podávanie viacnásobných dávok 10 mg amlodipínu s 80 mg simvastatínu viedlo k 77 %
zvýšeniu expozície simvastatínu v porovnaní so samotným simvastatínom. Hraničná dávka simvastatínu je 20 mg denne u pacientov užívajúcich amlodipín.
V klinických interakčných štúdiách amlodipín neovplyvňoval farmakokinetiku atorvastatínu, digoxínu
alebo warfarínu.
Gravidita
Mixor sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity, pretože nie sú k dispozícii žiadne údaje a bezpečnostný profil nebol stanovený pre obidve liečivá amlodipín a telmisartan.
Mixor je kontraindikovaný počas druhého a tretieho trimestra gravidity z dôvodu obsahu telmisartanu.
Telmisartan
Používanie antagonistov receptora angiotenzínu II (AIIRA) sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4). Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o užívaní telmisartanu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku ACE inhibítorov počas prvého trimestra gravidity nie sú preukazné, napriek tomu, malé zvýšenie rizika však nemožno
vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liečiv môžu existovať podobné riziká. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistami receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita potvrdí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba.
Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) a neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).
Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu účinkom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie funkcie obličiek a lebky.
Dojčatá, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať
z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).
Amlodipín
Bezpečnosť podávania amlodipínu u žien počas gravidity nebola stanovená.
Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu pri vysokých dávkach (pozri časť 5.3).
Použitie počas gravidity sa odporúča iba vtedy, ak nie je bezpečnejšia alternatíva a ak ochorenie
samotné predstavuje väčšie riziko pre matku a plod.
Dojčenie
Amlodipín sa vylučuje do ľudského materského mlieka. Podiel dávky podanej matke, ktorý dostane
dieťa, sa odhadol s interkvartilovým rozsahom 3 až 7 %, s maximom 15 %. Účinok amlodipínu na deti nie je známy.
Nie sú dostupné žiadne informácie ohľadom používania telmisartanu počas dojčenia. Preto sa Mixor neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia, najmä počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.
Fertilita
Telmisartan
V predklinických štúdiách sa nepozorovali žiadne vplyvy telmisartanu na fertilitu samcov a samíc.
Amlodipín
U niektorých pacientov, liečených blokátormi kalciových kanálov, boli hlásené reverzibilné
biochemické zmeny na hlavičke spermií. Nie sú dostatočné klinické údaje týkajúce sa možného účinku
amlodipínu na fertilitu. V jednej štúdii na potkanoch boli pozorované vedľajšie účinky na fertilitu
u samcov (pozri časť 5.3).
Mixor má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Ak pacienti užívajúci Mixor trpia závratmi, bolesťou hlavy, únavou alebo nevoľnosťou, schopnosť reagovať môže byť narušená. Preto sa odporúča opatrnosť pri vedení vozidla alebo obsluhe strojov.
Ak pacienti pociťujú tieto nežiaduce účinky, mali by sa vyhnúť potenciálne nebezpečným činnostiam,
ako je vedenie alebo obsluha strojov
Nežiaduce reakcie hlásené v minulosti u jednej zo zložiek (amlodipín alebo telmisartan) môžu byť potenciálnymi nežiaducimi účinkami aj Mixoru.
Nežiaduce účinky spojené s telmisartanom
Súhrn profilu bezpečnosti
Závažné nežiaduce reakcie liekov zahŕňajú anafylaktickú reakciu a angioedém, ktoré sa môžu vyskytovať zriedkavo ((≥1/10 000 až <1/1 000), a akútne zlyhanie obličiek.
Celkový výskyt nežiaducich reakcií hlásených s telmisartanom bol zvyčajne porovnateľný s placebom (41,4 % verzus 43,9 %) v kontrolovaných klinických skúšaniach u pacientov s hypertenziou. Výskyt nežiaducich reakcií nebol závislý od dávky a nebola preukázaná súvislosť s pohlavím, vekom alebo rasou pacientov. Bezpečnostný profil telmisartanu u pacientov podstupujúcich liečbu na zníženie kardiovaskulárnej morbidity bol zhodný s tým, ktorý sa získal u pacientov s hypertenziou.
Nežiaduce reakcie uvedené nižšie sa zhromaždili z kontrolovaných klinických skúšaní s pacientmi
liečenými na hypertenziu a z post-marketingových hlásení. Zoznam tiež zohľadňuje závažné
nežiaduce reakcie a nežiaduce reakcie vedúce k prerušeniu liečby, ktoré sa hlásili v troch dlhodobých
klinických skúšaniach, ktoré zahŕňali 21 642 pacientov liečených telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity počas šiestich rokov.
Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií
Nežiaduce reakcie sú usporiadané podľa názvov frekvencie s použitím nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až <1/100); zriedkavé (≥1/10 000 až
<1/1 000); veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nedajú sa odhadnúť z dostupných údajov).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| MedDRATrieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduce reakcie |
| Infekcie a nákazy | Menej časté | infekcie močových ciest vrátane cystitídy, infekcie horných dýchacích ciest vrátane faryngitídy asinusitídy |
| Zriedkavé | sepsa vrátane sepsy sosmrteľným následkom1 | |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Menej časté | anémia |
| Zriedkavé | eozinofília, trombocytopénia | |
| Poruchy imunitného systému | Zriedkavé | anafylaktická reakcia,precitlivenosť |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Menej časté | hyperkaliémia |
| Zriedkavé | hypoglykémia (u pacientov s diabetom) | |
| Psychické poruchy | Menej časté | nespavosť, depresia |
| Zriedkavé | úzkosť | |
| Poruchy nervového systému | Menej časté | synkopa, závraty |
| Zriedkavé | somnolencia | |
| Poruchy oka | Zriedkavé | porucha videnia |
| Poruchy ucha a labyrintu | Menej časté | vertigo |
| Poruchy srdca a srdcovej | Menej časté | bradykardia |
| činnosti | Zriedkavé | tachykardia |
| Poruchy ciev | Menej časté | hypotenzia2, ortostatická hypotenzia |
| Poruchy dýchacej sústavy,hrudníka a mediastína | Menej časté | dyspnoe, kašeľ |
| Veľmi zriedkavé | intersticiálne ochorenie pľúc4 | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Menej časté | bolesť brucha, diarea,dyspepsia, flatulencia, vracanie |
| Zriedkavé | sucho v ústach, žalúdočnýdyskomfort, dysgeúzia | |
| Poruchy pečene a žlčovýchciest | Zriedkavé | abnormálna funkciapečene/poruchy pečene3 |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | Menej časté | pruritus, hyperhidróza, vyrážka |
| Zriedkavé | angioedém (aj so smrteľnými následkami), ekzém, erytém, urtikária, lieková erupcia,toxická kožná erupcia | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Menej časté | bolesť chrbta (napr. ischias), svalové kŕče, myalgia, |
| Zriedkavé | artralgia, bolesť v končatinách, bolesť šliach (symptómypodobné tendinitíde) | |
| Poruchy obličiek a močovýchciest | Menej časté | porucha funkcie obličiekvrátane akútneho zlyhaniaobličiek |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Menej časté | bolesť na hrudníku, asténia (slabosť) |
| Zriedkavé | ochorenie podobné chrípke | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Menej časté | zvýšenie kreatinínu v krvi |
| Zriedkavé | zníženie hemoglobínu, zvýšenie kyseliny močovej v krvi, zvýšenie pečeňovýchenzýmov, zvýšeniekreatínfosfokinázy v krvi |
1, 2, 3, 4: Ďalší popis, prosím, pozri časť „Popis vybraných nežiaducich reakcií“. Popis vybraných nežiaducich reakcií
Sepsa
V klinickom skúšaní ProFESS sa po telmisartane, v porovnaní s placebom, pozorovala zvýšená incidencia sepsy. Udalosť môže byť náhodným nálezom alebo môže súvisieť s mechanizmami, ktoré v súčasnosti nie sú známe (pozri časť 5.1).
Hypotenzia
Táto nežiaduca reakcia sa hlásila ako častá u pacientov s kontrolovaným krvným tlakom, ktorí sa liečili telmisartanom na zníženie kardiovaskulárnej morbidity na najvyššej úrovni štandardnej liečby.
Abnormálna funkcia pečene/porucha pečene
Väčšina prípadov abnormálnej funkcie pečene/poruchy pečene na základe skúseností po uvedení lieku na trh sa vyskytla u japonských pacientov. Tieto nežiaduce reakcie sa pravdepodobnejšie vyskytnú u japonských pacientov.
Intersticiálne ochorenie pľúc
V časovej súvislosti s užívaním telmisartanu sa z údajov získaných po uvedení lieku na trh
zaznamenali prípady intersticiálneho ochorenia pľúc. Avšak, kauzálny vzťah nebol stanovený.
Intestinálny angioedém
Po použití antagonistov receptorov angiotenzínu II boli hlásené prípady intestinálneho angioedému (pozri časť 4.4).
Nežiaduce účinky spojené s amlodipínom
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie počas liečby sú somnolencia, závrat, bolesť hlavy, palpitácie, začervenanie, bolesť brucha, nauzea, opuch členkov, opuch a únava.
Zoznam nežiaducich reakcií v tabuľke
Nasledujúce nežiaduce reakcie boli pozorované a hlásené počas liečby s amlodipínom s nasledujúcimi frekvenciami: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej
závažnosti.
| MedDRATrieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduce reakcie |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Veľmi zriedkavé | leukopénia, trombocytopénia |
| Poruchy imunitného systému | Veľmi zriedkavé | alergické reakcie |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Veľmi zriedkavé | hyperglykémia |
| Psychické poruchy | Menej časté | nespavosť, zmeny nálady (vrátaneúzkosti), depresia |
| Zriedkavé | zmätenosť | |
| Poruchy nervového systému | Časté | somnolencia, závraty, bolesťhlavy (zvlášť na začiatku liečby) |
| Menej časté | tremor, dysgeúzia, synkopa, hypestézia, parestézia | |
| Veľmi zriedkavé | zvýšený svalový tonus, periférnaneuropatia | |
| Neznáme | extrapyramídová porucha | |
| Poruchy oka | Časté | poruchy videnia (vrátane diplopie) |
| Poruchy ucha a labyrintu | Menej časté | tinnitus |
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti | Časté | palpitácie |
| Menej časté | arytmia (vrátane bradykardie, komorovej tachykardie a fibriláciepredsiení) | |
| Veľmi zriedkavé | infarkt myokardu | |
| Poruchy ciev | Časté | začervenanie |
| Menej časté | hypotenzia | |
| Veľmi zriedkavé | vaskulitída | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Časté | dyspnoe |
| Menej časté | kašeľ, rinitída | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté | abdominálna bolesť, nauzea, dyspepsia, porucha činnosti čriev(vrátane hnačky a zápchy) |
| Menej časté | vracanie, sucho v ústach | |
| Veľmi zriedkavé | pankreatitída, gastritída, hyperplázia gingivy | |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Veľmi zriedkavé | hepatitída, ikterus, zvýšeniehepatálnych enzýmov* |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Menej časté | alopécia, purpura, zmeny sfarbenia pokožky, hyperhidróza, |
| pruritus, vyrážka, exantém, žihľavka | ||
| Veľmi zriedkavé | angioedém, erythema multiforme, exfoliatívna dermatitída,Stevensov-Johnsonov syndróm, Quinckeho edém, fotosenzitivita | |
| Neznáme | Toxická epidermálna nekrolýza | |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva | Časté | opuch členkov, svalové kŕče |
| Menej časté | artralgia, myalgia, bolesti chrbta | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Menej časté | ťažkosti pri močení, nočné močenie, zvýšená frekvenciamočenia |
| Poruchy reprodukčného systémua prsníkov | Menej časté | impotencia, gynekomastia |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Veľmi časté | edém, |
| Časté | únava, asténia | |
| Menej časté | bolesť na hrudi, bolesť, celková nevoľnosť | |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Menej časté | zvýšenie telesnej hmotnosti,zníženie telesnej hmotnosti |
* najčastejšie charakteru cholestázy Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Príznaky
Nie sú žiadne skúsenosti s predávkovaním Mixorom.
Predávkovanie amlodipínom môže viesť k nadmernej periférnej vazodilatácii a možnej reflexnej
tachykardii. Bola hlásená výrazná a pravdepodobne dlhotrvajúca systémová hypotenzia až šok
s fatálnym koncom.
Nekardiogénny pľúcny edém bol zriedkavo hlásený ako dôsledok predávkovania amlodipínom, ktorý sa môže prejaviť oneskoreným nástupom (24–48 hodín po užití) a vyžaduje podpornú ventiláciu.
Včasné resuscitačné opatrenia na udržanie perfúzie a srdcového výdaja (vrátane objemového preťaženia tekutinami) môžu byť spúšťacími faktormi.
Najhlavnejšie prejavy predávkovania telmisartanom boli hypotenzia a tachykardia; taktiež sa zaznamenali bradykardia, závraty, zvýšenie kreatinínu v sére a akútne zlyhanie obličiek.
Liečba
Pacient musí byť starostlivo monitorovaný a liečba má byť symptomatická a podporná. Manažment závisí od času, ktorý uplynul od predávkovania a od závažnosti príznakov. Navrhované opatrenia
zahŕňajú navodenie vracania a/alebo výplach žalúdka. Pri liečbe predávkovania oboma zložkami, telmisartanom aj amlodipínom, môže byť užitočné aj aktívne uhlie. Často sa majú sledovať sérové elektrolyty a kreatinín. Ak sa objaví hypotenzia, pacient sa má uložiť do polohy na chrbte so
zdvihnutými končatinami a majú sa mu urýchlene podať náhrady soli a objemu.
Podanie vazokonstriktíva môže byť užitočné pri obnovení cievneho tonusu a krvného tlaku za predpokladu, že neexistuje žiadna kontraindikácia jeho použitia. Na zvrátenie účinkov blokády kalciového kanála môže byť prospešné intravenózne podanie kalciumglukonátu.
Nie je pravdepodobné, že telmisartan alebo amlodipín budú odstránené hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Mixor 80 mg/10 mg
Farmakoterapeutická skupina: Liečivá s účinkom na renín-angiotenzínový systém, antagonisty angiotenzínu II (ARBs) a blokátory kalciového kanála,
ATC kód: C09DB04.
Mixor kombinuje dve antihypertenzívne zložky s komplementárnym mechanizmom kontroly krvného tlaku u pacientov s esenciálnou hypertenziou: amlodipín patrí do liekovej skupiny blokátorov kalciového kanála a telmisartan patrí do skupiny antagonistov receptorov angiotenzínu II. Kombinácia týchto látok má aditívny antihypertenzívny účinok, znižujúci krvný tlak vo väčšej miere ako každá
zložka zvlášť.
Telmisartan
Mechanizmus účinku:
Telmisartan je perorálne aktívny a špecifický antagonista receptora angiotenzínu II (typ AT1).
Telmisartan vytesňuje angiotenzín II s veľmi vysokou afinitou z jeho väzbového miesta na subtype receptora AT1, ktorý je zodpovedný za známe pôsobenie angiotenzínu II. Telmisartan nejaví žiadnu parciálnu agonistickú účinnosť na AT1 receptor. Telmisartan sa selektívne viaže na AT1 receptor. Táto väzba je dlhodobá. Telmisartan nevykazuje afinitu k iným receptorom vrátane AT2 a iným menej
charakterizovaným AT receptorom. Funkčná úloha týchto receptorov nie je známa, ani účinok ich možnej nadmernej stimulácie angiotenzínom II, ktorého hladiny sa zvyšujú telmisartanom.
Plazmatické hladiny aldosterónu sa telmisartanom znižujú. Telmisartan neinhibuje ľudský
plazmatický renín ani neblokuje iónové kanály. Telmisartan neinhibuje enzým konvertujúci
angiotenzín (kininázu II), enzým, ktorý taktiež odbúrava bradykinín. Preto sa neočakáva, že sa zosilnia
bradykinínom sprostredkované nežiaduce účinky.
U ľudí 80 mg dávka telmisartanu takmer úplne inhibuje angiotenzínom II vyvolané zvýšenie tlaku krvi. Inhibičný účinok sa zachová v priebehu 24 hodín a je merateľný do 48 hodín.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Po prvej dávke telmisartanu sa antihypertenzná aktivita postupne prejavuje v priebehu 3 hodín.
Maximálne zníženie tlaku krvi sa zvyčajne dosiahne za 4 až 8 týždňov od začiatku liečby a pretrváva počas dlhodobej liečby.
Ako sa ukázalo pri ambulantných meraniach krvného tlaku, antihypertenzný účinok pretrváva
konštantne počas 24 hodín po podaní dávky vrátane posledných 4 hodín pred ďalšou dávkou. Toto potvrdzujú pomery najnižšej a najvyššej koncentrácie, ktoré sú trvalo nad 80 % po dávkach 40
a 80 mg telmisartanu v placebom kontrolovaných klinických skúšaniach.
Je zrejmý vzťah dávky k času návratu na základnú úroveň systolického tlaku krvi (STK). Z tohto hľadiska sú údaje týkajúce sa diastolického tlaku krvi (DTK) rozporné.
U pacientov s hypertenziou telmisartan znižuje tak systolický, ako aj diastolický tlak krvi bez
ovplyvnenia tepovej frekvencie. Prínos diuretického a natriuretického účinku lieku k jeho
hypotenznému pôsobeniu sa ešte len bude určovať. Antihypertenzná účinnosť telmisartanu je porovnateľná s účinnosťou predstaviteľov iných tried antihypertenzív (demonštrovala sa v klinických skúšaniach porovnávajúcich telmisartan s amlodipínom, atenololom, enalaprilom, hydrochlorotiazidom a lizinoprilom).
Po náhlom prerušení liečby telmisartanom sa krvný tlak postupne vracia na hodnoty pred liečbou
v priebehu niekoľkých dní bez dôkazu rebound hypertenzie.
Výskyt suchého kašľa bol signifikantne nižší u pacientov liečených telmisartanom ako u tých, ktorí užívali inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín v klinických skúšaniach priamo
porovnávajúcich tieto dve antihypertenzné liečby.
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Štúdia ONTARGET bola vedená u pacientov s anamnézou kardiovaskulárneho alebo cerebrovaskulárneho ochorenia, alebo u pacientov s diabetom mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov.
Štúdia VA NEPHRON-D bola vedená u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou. V týchto štúdiách sa nepreukázal významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, ale v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Preto pacienti s diabetickou nefropatiou nesmú užívať súbežne inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II .
Štúdia ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bola navrhnutá na otestovanie prínosu pridania aliskirénu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetom mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Štúdia bola predčasne ukončená pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirénu bolo
numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirénu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Amlodipín
Amlodipín je inhibítor vstupu kalciových iónov z dihydropyridínovej skupiny (blokátor pomalého kanála alebo antagonista kalciových iónov) a inhibuje transmembránový vstup kalciových iónov do hladkých svalov srdca a ciev.
Mechanizmom antihypertenzného účinku amlodipínu je priamy relaxačný vplyv na hladké svaly ciev.
Presný mechanizmus, ktorým amlodipín vyvoláva úľavu symptómov anginy pectoris, nie je úplne
známy, ale amlodipín redukuje celkovú ischemickú záťaž dvoma nasledovnými účinkami:
-
Amlodipín dilatuje periférne arterioly a znižuje teda celkovú periférnu rezistenciu (afterload), proti ktorej pracuje srdce. Keďže frekvencia srdca ostáva stabilná, táto menšia záťaž srdca
znižuje spotrebu energie v myokarde a potrebu kyslíka.
-
Mechanizmus účinku amlodipínu pravdepodobne tiež zahŕňa aj dilatáciu hlavných koronárnych artérií a koronárnych arteriol v normálnych aj ischemických oblastiach. Táto dilatácia zvyšuje dodávku kyslíka myokardu u pacientov so spazmom koronárnych artérií (Prinzmetalova alebo variantná angina pectoris).
U pacientov s hypertenziou vedie dávkovanie jedenkrát denne ku klinicky signifikantnému zníženiu tlaku krvi v ľahu aj v stoji počas celého 24-hodinového intervalu. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu účinku nie je podávanie amlodipínu spojené s akútnou hypotenziou.
U pacientov s angínou pektoris dávkovanie amlodipínu jedenkrát denne predlžuje celkový čas schopnosti vykonávať fyzickú záťaž, časový interval do vzniku anginóznych ťažkostí a čas do
objavenia sa 1-milimetrovej depresie ST segmentu a znižuje frekvenciu anginóznych záchvatov, ako aj potrebu užívania nitroglycerínu.
Podávanie amlodipínu nie je spojené so žiadnymi nepriaznivými metabolickými účinkami, ani
zmenami plazmatických lipidov a je vhodné u pacientov s astmou, cukrovkou a dnou.
Telmisartan
Absorpcia
Telmisartan sa absorbuje rýchlo, hoci sa absorbované množstvo líši. Priemerná absolútna biologická dostupnosť telmisartanu je okolo 50 %. Keď sa telmisartan užíva s jedlom, redukcia plochy pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC0-∞) telmisartanu sa mení od približne 6 % (40 mg dávka) do približne 19 % (160 mg dávka). Od 3 hodín po podaní telmisartanu nalačno alebo s jedlom sú plazmatické koncentrácie podobné.
Distribúcia
Telmisartan sa z veľkej časti viaže na plazmatické proteíny (>99,5 %), hlavne na albumín a kyslý alfa-1 glykoproteín. Zjavný distribučný objem (Vdss) pri priemernom rovnovážnom stave je približne 500 l.
Biotransformácia
Telmisartan sa metabolizuje konjugáciou na glukuronid základnej zlúčeniny. Konjugát nevykazuje žiadnu farmakologickú aktivitu.
Eliminácia
Telmisartan je charakterizovaný farmakokinetikou biexponenciálneho rozkladu s terminálnym
polčasom eliminácie >20 hodín. Maximálna plazmatická koncentrácia (Cmax) a v menšej miere plocha pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie od času (AUC) sa zvyšuje s dávkou disproporčne.
Nie je dôkaz klinicky významnej akumulácie telmisartanu, ak sa užíva v odporúčanej dávke.
Plazmatické koncentrácie boli vyššie u žien ako u mužov bez významného vplyvu na účinnosť.
Linearita/ne-linearita
Nepredpokladá sa, že by malé zníženie AUC zapríčinilo zníženie terapeutickej účinnosti. Medzi
dávkami a plazmatickými hladinami nie je lineárny vzťah. Cmax a v menšej miere AUC sa pri dávkach nad 40 mg zvyšujú disproporčne.
Po perorálnom (a intravenóznom) podaní sa telmisartan takmer výlučne vylučuje stolicou prevažne ako nezmenená zlúčenina. Kumulatívne vylučovanie močom je <1 % dávky. Celkový plazmatický klírens (Cltot) je vysoký (približne 1 000 ml/min) v porovnaní s prietokom krvi v pečeni (okolo
1 500 l/min).
Osobitné skupiny pacientov
Pohlavie
Pozorovali sa rozdiely v plazmatických koncentráciách medzi pohlaviami, Cmax a AUC boli približne
3- a 2-násobne vyššie u žien v porovnaní s mužmi.
Starší ľudia
Farmakokinetika telmisartanu sa u pacientov mladších ako 65 rokov a starších pacientov nelíši.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až stredne ťažkou a ťažkou poruchou funkcie obličiek sa pozorovali dvojnásobné plazmatické koncentrácie. Avšak u pacientov s renálnou insuficienciou, ktorí sa
podrobujú dialýze, sa pozorovali nižšie plazmatické koncentrácie. Telmisartan má u pacientov
s renálnou insuficienciou pevnú väzbu na proteíny plazmy a nemôže sa odstrániť dialýzou. Polčas vylučovania sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek nemení.
Porucha funkcie pečene
Farmakokinetické štúdie u pacientov s poruchou funkcie pečene ukázali zvýšenie absolútnej
biologickej dostupnosti až do takmer 100 %. Polčas vylučovania sa u pacientov s poruchou funkcie pečene nemení.
Amlodipín
Absorpcia/ distribúcia
Po perorálnom podaní terapeutických dávok sa amlodipín dobre vstrebáva a maximálna plazmatická koncentrácia sa dosiahne za 6 – 12 hodín po užití dávky. Absolútna biologická dostupnosť je v rozpätí 64 – 80 %. Distribučný objem je približne 21 l/kg. Štúdie in vitro ukázali, že približne 97,5 % cirkulujúceho amlodipínu je viazaného na plazmatické bielkoviny.
Biologická dostupnosť amlodipínu nie je ovplyvnená príjmom potravy.
Biotransformácia/ eliminácia
Terminálny plazmatický polčas eliminácie je asi 35 – 50 hodín a umožňuje podávanie amlodipínu
v jednej dennej dávke. Amlodipín sa extenzívne metabolizuje v pečeni na neúčinné metabolity, pričom
10 % materskej látky a 60 % metabolitov sa vylučuje do moču. Amlodipín nie je dialyzovateľný.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie pečene
K dispozícii sú veľmi obmedzené údaje týkajúce sa podávania amlodipínu u pacientov s poruchou
funkcie pečene. Pacienti s pečeňovou nedostatočnosťou majú znížený klírens amlodipínu, ktorý má za následok predĺženie biologického polčasu a zväčšenie plochy pod krivkou (area under curve, AUC) približne o 40 - 60 %.
Starší ľudia
Čas po dosiahnutie maximálnej plazmatickej koncentrácie amlodipínu u starších i mladých ľudí je podobný. Klírens amlodipínu má tendenciu k zníženiu, čo vedie k zväčšeniu plochy pod krivkou (AUC) a predĺženiu eliminačného polčasu u starších pacientov. Zväčšenie plochy pod krivkou (AUC) a eliminačný polčas u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním boli v rozsahu, aký sa očakával vzhľadom na vek skúmanej skupiny pacientov.
Farmaceutické informácie - Mixor 80 mg/10 mg
sorbitol (E420) hydroxid sodný povidón K25
mikrokryštalická celulóza dihydrát fosforečnanu vápenatého meglumín
stearát horečnatý
Uchovávajte pri teplote do 25 oC v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
OPA/Al/PVC/Al blister, papierová skladacia škatuľka. Veľkosť balenia: 14, 28, 30, 56, 90, 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.