Loperamid Dr.Max 2 mg Tvrdá kapsula

Na symptomatickú liečbu akútnej a chronickej hnačky.

U pacientov s ileostómiou možno tento liek použiť na redukciu počtu stolíc, objemu stolice a zlepšenie konzistencie stolice.

Loperamid Dr.Max je indikovaný pre dospelých, dospievajúcich a deti staršie ako 6 rokov.

Dávkovanie

Dospelí, dospievajúci (od 12 rokov) a deti od 6 rokov

Akútna hnačka: začiatočnú dávku tvoria dve kapsuly (4 mg) pre dospelých a dospievajúcich a jedna kapsula pre deti, následne jedna kapsula (2 mg) po každej ďalšej riedkej stolici.

Chronická hnačka: začiatočnú dávku tvoria dve kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a dospievajúcich a jedna kapsula pre deti. Táto začiatočná dávka by mala byť upravovaná až do dosiahnutia 1 - 2 tuhých stolíc denne, čo sa zvyčajne dosiahne udržiavacou dávkou 1 - 6 kapsúl (2 mg - 12 mg) denne.

Pacienti s ileostómiou: začiatočnú dávku tvoria dve kapsuly (4 mg) denne pre dospelých a dospievajúcich a jedna kapsula pre deti. Táto začiatočná dávka by mala byť upravovaná až do dosiahnutia 1 – 2 tuhých stolíc denne, čo sa zvyčajne dosiahne udržiavacou dávkou 1 – 6 kapsúl (2 mg

– 12 mg) denne.

Maximálna denná dávka pri akútnej a chronickej hnačke a u pacientov s ileostómiou je 8 kapsúl (16 mg) denne pre dospelých, u detí a dospievajúcich je potrebné určovať maximálnu dennú dávku s prihliadnutím na telesnú hmotnosť (3 kapsuly/20 kg telesnej hmotnosti), ale nemá sa prekročiť dávka 8 kapsúl denne.

Pediatrická populácia

Tento liek nie je určený pre deti do šiestich rokov.

Starší pacienti

Úprava dávkovania u starších pacientov nie je potrebná.

Porucha funkcie obličiek

Úprava dávkovania u pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná.

Porucha funkcie pečene

Napriek tomu, že farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, Loperamid Dr.Max sa má u týchto pacientov užívať s opatrnosťou vzhľadom na znížený metabolizmus pri prvom prechode pečeňou (pozri časť 4.4).

Spôsob podávania

Kapsuly sa majú zapiť vodou.

Precitlivenosť na liečivo alebo ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Loperamid Dr.Max je kontraindikovaný u detí do 2 rokov.

Loperamid sa nesmie užívať ako primárna liečba:

• u pacientov s akútnou dyzentériou (charakterizovanou prítomnosťou krvi v stolici a vysokou horúčkou),

• u pacientov s akútnou ulceróznou kolitídou,

• u pacientov s bakteriálnou enterokolitídou spôsobenou invazívnymi organizmami, ku ktorým patrí napr. Salmonella, Shigella a Campylobacter,

• u pacientov so pseudomembranóznou kolitídou v súvislosti s liečbou širokospektrálnymi antibiotikami.

  Loperamid sa nesmie užívať ak by útlm peristaltiky mohol viesť k možnému riziku závažných následkov, ku ktorým patrí ileus, megakolón a toxický megakolón.

  Liečbu Loperamidom Dr.Max je nutné hneď ukončiť, ak sa objaví obstipácia, abdominálna distenzia alebo ileus.

Liečba hnačky Loperamidom Dr.Max je len symptomatická. Vždy, keď je možné diagnostikovať etiológiu, sa má v prípade potreby začať so špecifickou liečbou.

U pacientov s akútnou hnačkou, najmä u detí a slabých a starších pacientov, môže dôjsť k úbytku tekutín a elektrolytov. V týchto prípadoch je najdôležitejším opatrením dostatočná náhrada tekutín a elektrolytov.

Ak pri akútnej hnačke nenastane klinické zlepšenie do 48 hodín, má sa podávanie Loperamidu Dr.Max ukončiť a pacientom odporučiť, aby vyhľadali lekára.

U pacientov s AIDS, u ktorých je hnačka liečená Loperamidom Dr.Max, by mala byť liečba ukončená pri prvých prejavoch abdominálnej distenzie. U pacientov s AIDS a infekčnou kolitídou spôsobenou vírusovými i bakteriálnymi patogénmi, ktorí boli liečení loperamídium-chloridom, sa vyskytli izolované hlásenia o zápche so zvýšeným rizikom toxického megakolónu.

Hoci farmakokinetické údaje u pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii, je u týchto pacientov potrebné užívať tento liek s opatrnosťou vzhľadom na znížený metabolizmus pri prvom prechode pečeňou, čo môže znamenať relatívne predávkovanie vedúce k intoxikácii CNS.

V súvislosti s predávkovaním boli hlásené srdcové udalosti vrátane predĺženia intervalu QT a komplexu QRS a tzv. torsades de pointes. Niektoré prípady sa skončili smrťou (pozri časť 4.9). Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm. Pacienti nemajú prekročiť odporúčanú dávku a/ani odporúčané trvanie liečby.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej kapsule, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Predklinické dáta preukázali, že loperamid je substrátom P-glykoproteínu.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) s chinidínom alebo ritonavirom, patriacim k inhibítorom P-glykoproteínu, spôsobuje 2 až 3-násobné zvýšenie plazmatických hladín loperamidu. Klinický význam týchto farmakokinetických interakcií s inhibítormi P-glykoproteínu pri odporúčanom dávkovaní loperamidu nie je známy.

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazové dávky 4 mg) a itrakonazolu, inhibítoru CYP3A4 a P- glykoproteínu, spôsobuje 3 až 4-násobné zvýšenie plazmatických koncentrácií loperamidu. Inhibítor CYP2C8, gemfibrozil, zvýšil v rovnakej štúdii plazmatické koncentrácie loperamidu približne dvojnásobne. Kombinácia itrakonazolu a gemfibrozilu spôsobuje 4-násobné zvýšenie maximálnych plazmatických hladín loperamidu a 13-násobné zvýšenie celkovej plazmatickej expozície. Tieto zvýšenia nesúviseli s účinkom na centrálny nervový systém (CNS) na základe meraní psychomotorickými testami (t.j. testom subjektívnej ospalosti a testom Digit Symbol Substitution Test).

Súbežné užívanie loperamidu (jednorazová dávka 16 mg) a ketokonazolu, inhibítoru CYP3A4 a P- glykoproteínu, spôsobuje 5-násobné zvýšenie plazmatických koncentrácií loperamidu. Toto zvýšenie nesúviselo so zvýšeným farmakodynamickým účinkom meraným pupilometriou.

Súbežná liečba perorálnym desmopresínom spôsobila 3-násobné zvýšenie plazmatických hladín desmopresínu, pravdepodobne vzhľadom na zníženú gastrointestinálnu motilitu.

Možno očakávať, že lieky s rovnakými farmakologickými vlastnosťami môžu zosilniť účinok loperamidu a že lieky, ktoré zrýchľujú gastrointestinálnu pasáž, môžu účinok znižovať.

Gravidita

Hoci nie sú žiadne náznaky, že loperamid má teratogénne alebo embryotoxické vlastnosti, musia sa starostlivo zvážiť očakávané terapeutické prínosy v porovnaní s potenciálnym rizikom pri podávaní loperamidu počas gravidity, najmä počas prvého trimestra.

Užívanie tohto lieku počas gravidity sa neodporúča. Gravidným ženám sa odporúča konzultácia s lekárom týkajúca sa vhodnej liečby.

Dojčenie

Malé množstvá loperamidu sa môžu objaviť v ľudskom materskom mlieku. Preto sa užívanie loperamidu počas dojčenia neodporúča.

Gravidným alebo dojčiacim ženám sa odporúča konzultácia s lekárom týkajúca sa vhodnej liečby.

Pri liečbe príznakov hnačky loperamidom sa môže vyskytnúť únava, závraty alebo ospalosť. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov sa preto odporúča zvýšená opatrnosť.

Dospelí a dospievajúci nad 12 rokov

Bezpečnosť loperamídium-chloridu bola hodnotená u 3 076 dospelých a dospievajúcich ≥ 12 rokov, ktorí sa zúčastnili 31 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdií s loperamídium-chloridom pri liečbe hnačky. Z týchto sa 26 štúdií týkalo akútnej hnačky (N = 2755) a 5 štúdií sa týkalo chronickej hnačky (N = 321).

Najčastejšie hlásené (t. j. s incidenciou ≥ 1 %) nežiaduce reakcie v klinických štúdiách s loperamídium- chloridom pri akútnej hnačke boli: zápcha (2,7 %), plynatosť (1,7 %) bolesti hlavy (1,2 %) a nauzea (1,1

%). V klinických štúdiách pri chronickej hnačke boli najčastejšie hlásené

(t. j. s incidenciou ≥ 1 %) nežiaduce reakcie: plynatosť (2,8 %), zápcha (2,2 %), nauzea (1,2 %) a závraty (1,2 %).

Tabuľka 1 uvádza nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní loperamídium-chloridu v klinických štúdiách (pri akútnej i chronickej hnačke) a tabuľka 2 zo sledovania po uvedení lieku na trh.

Frekvencia výskytu je zoradená podľa nasledujúcej konvenčnej klasifikácie: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 do < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 do < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 do < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 1: Frekvencia nežiaducich reakcií hlásených pri užívaní loperamídium-chloridu v klinických štúdiách u dospelých a dospievajúcich starších ako 12 rokov

Tabuľka 2: Nežiaduce reakcie hlásené pri užívaní loperamídium-chloridu po jeho uvedení na trh

Pri hlásení nežiaducich účinkov loperamídium-chloridu po uvedení lieku na trh sa nerozlišovalo podľa indikácií (chronická a akútna hnačka), alebo podľa populácie v ktorej sa vyskytli (dospelí či deti), preto nežiaduce účinky uvedené nižšie zahŕňajú zlúčené indikácie aj populáciu jedincov.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť loperamídium-chloridu bola hodnotená u 607 pacientov vo veku 10 dní až 13 rokov, ktorí sa zúčastnili v 13 kontrolovaných a nekontrolovaných klinických štúdiách s loperamídium-chloridom pri liečbe akútnej hnačky. Nežiaduce reakcie na loperamídium-chlorid boli u tejto populácie všeobecne podobné tým, ktoré sa vyskytovali v klinických štúdiách s loperamídium-chloridom u dospelých a dospievajúcich starších ako 12 rokov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

V prípade predávkovania (absolútne alebo relatívne spôsobené pečeňovou dysfunkciou) sa môže vyskytnúť útlm centrálneho nervového systému (stupor, poruchy koordinácie, ospalosť, mióza, svalová hypertónia a útlm dýchania) retencia moču a ileus. Deti môžu byť citlivejšie voči účinkom na centrálny nervový systém ako dospelí.

U jednotlivcov, ktorí sa predávkovali loperamidom sa pozorovali srdcové udalosti, ako je predĺženie intervalu QT a komplexu QRS, tzv. torsades de pointes, iné závažné ventrikulárne arytmie, zastavenie srdca a synkopa (pozri časť 4.4). Boli hlásené aj smrteľné prípady. Predávkovanie môže odhaliť existujúci Brugadov syndróm.

Liečba

Ak sa objavia príznaky predávkovania, môže byť podaný naloxón ako antidotum. Vzhľadom na skutočnosť, že dĺžka pôsobenia loperamidu je dlhšia ako naloxónu (1-3 hodiny), môže nastať potreba

opakovaného podania naloxónu. Pacient má byť preto najmenej 48 hodín dôsledne monitorovaný, aby mohol byť včas rozpoznaný prípadný útlm CNS.