Súhrn bezpečnostného profilu

Dospelí

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie (pozorované u ≥ 1 % pacientov) spojené s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glukozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus, leukopénia, neutropénia (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergné účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, pyrexia, artralgia, zvýšená hladina alkalickej fosfatázy,vysoká hladina gama glutamyltransferázy, vysoká hladina kyseliny močovej, vysoká hladina kreatínfosfokinázy a edém.

Tabuľka nežiaducich reakcií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky a laboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení a z klinických štúdií. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1 000 to <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 to <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Triedy orgánových systémov	Skupina frekvencií
Poruchy krvi a lymfatického systému
Časté	Eozinofília Leukopénia10 Neutropénia10
Zriedkavé	Trombocytopénia11
Poruchy imunitného systému
Menej časté	Alergická reakcia11
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté	Zvýšenie telesnej hmotnosti1
Časté	Zvýšené hladiny cholesterolu 2,3 Zvýšené hladiny glukózy 4 Zvýšené hladiny triglyceridov 2,5 Glukozúria Zvýšená chuť do jedla
Menej časté	Vznik alebo exacerbácia diabetu príležitostne spojená s ketoacidózou alebo kómou, vrátane niekoľkých fatálnych prípadov (pozri časť 4.4)11
Zriedkavé	Hypotermia12
Poruchy nervového systému
Veľmi časté	Ospalosť
Časté	Závrat Akatízia6 Parkinsonizmus6 Dyskinéza6
Menej časté	Záchvaty, pričom väčšinou bol hlásený ich výskyt v anamnéze alebo rizikové faktory pre ich vznik11 Dystónia (vrátane kruhových pohybov očných gúľ) 11 Tardívna dyskinéza11 Amnézia9 Dyzartria
Zriedkavé	Neuroleptický malígny syndróm (pozri časť 4.4)12 Symptómy z vysadenia7,12
Poruchy srdca a srdcovej činnosti
Menej časté	Bradykardia Predĺženie QTc (pozri časť 4.4)
Zriedkavé	Ventrikulárna tachykardia/fibrilácia, náhle úmrtie (pozri časť 4.4)11
Poruchy ciev
Veľmi časté	Ortostatická hypotenzia10
Menej časté	Trombembólia (vrátane pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy) (pozri časť pozri časť 4.4)
Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína
Menej časté	Epistaxa9
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté	Mierne, prechodné anticholinergné účinky vrátane zápchy a sucha v ústach
Menej časté	Abdominálna distenzia9
Zriedkavé	Pankreatitída11

Poruchy pečene a žlčových ciest
Časté	Prechodné, asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT, AST), hlavne na začiatku liečby (pozri časť 4.4)
Zriedkavé	Hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene) 11
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Časté	Vyrážka
Menej časté	Fotosenzitívna reakcia Alopécia
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva
Časté	Artralgia9
Zriedkavé	Rabdomyolýza
Poruchy obličiek a močovej sústavy
Menej časté	Inkontinencia moču, Retencia moču Oneskorené močenie11
Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období
Neznáme	Novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri časť 4.6)
Poruchy reprodukčného systému a prsníkov
Časté	Erektilná dysfunkcia u mužov Znížené libido u mužov a žien
Menej časté	Amenorea Zväčšenie prsníkov Galaktorea u žien Gynekomastia /zväčšenie prsníkov u mužov
Zriedkavé	Priapismus12
Celkové poruchy a reakcie v mieste podania
Časté	Asténia Únava Edém Pyrexia10
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Veľmi časté:	Zvýšené hladiny prolaktínu8
Časté	Zvýšená hladina alkalickej fosfatázy10 Vysoká hladina kreatín-fosfokinázy11 Vysoká hladina gamaglutamyltransferázy10 Vysoká hladina kyseliny močovej
Zriedkavé	Zvýšený celkový bilirubín

1 Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej

hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania

47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7 % pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2 %);≥ 15 % častý (4,2 %); a ≥ 25 % menej častý (0,8 %). Zvýšenie telesnej hmotnosti o ≥ 7 %, ≥ 15 % a ≥ 25 %

pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4 %, 31,7 % a 12,3 %) u pacientov s dlhodobou

expozíciou (minimálne 48 týždňov).

2Priemerné zvýšenia lipidových hodnôt nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol a triglyceridy) boli vyššie u pacientov bez predtým dokázanej lipidovej dysregulácie.

3Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 5,17 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 6,2 mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,17 – < 6,2 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 6,2 mmol/l) boli veľmi časté.

4Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (< 5,56 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 7 mmol/l). Zmeny glukózy nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 5,56 – < 7 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 7 mmol/l) boli veľmi časté.

5Pozorované pri normálnych hladinách nalačno na začiatku (< 1,69 mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥ 2,26 mmol/l). Zmeny triglyceridov nalačno z východiskovej hraničnej hodnoty (≥ 1,69 mmol/l – < 2,26 mmol/l) na hodnotu vysokú (≥ 2,26 mmol/l) boli veľmi časté.

6V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom početne vyšší, ale štatisticky sa signifikantne nelíšil od placeba. U pacientov užívajúcich olanzapín bola, v porovnaní s titrovanými dávkami haloperidolu, menšia incidencia parkinsonizmu, akatízie a dystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií o akútnych a neskorých extrapyramídových príznakoch v osobnej anamnéze, nie je možné v súčasnosti dôjsť k záveru, či olanzapín spôsobuje menej často tardívne dyskinézy a/alebo ďalšie neskoré extrapyramídové syndrómy.

7Akútne symptómy, ako sú potenie, nespavosť, tremor, úzkosť, nauzea a vracanie, boli hlásené po náhlom skončení liečby olanzapínom.

8V klinických štúdiách trvajúcich do 12 týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu

hornú hranicu normálneho rozmedzia u približne 30 % pacientov liečených olanzapínom s normálnou

počiatočnou hladinou prolaktínu. U väčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne a ostali

pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

9Nežiaduca príhoda, pozorovaná v klinických skúšaniach v Integrovanej olanzapínovej databáze.

10Vyhodnotené na základe nameraných hodnôt z klinických skúšaní v Integrovanej olanzapínovej

databáze.

11Nežiaduca príhoda pozorovaná zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh s frekvenciou určenou

pomocou Integrovanej olanzapínovej databázy.

12Nežiaduca príhoda pozorovaná zo spontánnych hlásení po uvedení lieku na trh s frekvenciou

odhadnutou pri hornom limite 95 % intervalu spoľahlivosti pomocou Integrovanej olanzapínovej

databázy.

Dlhodobá expozícia (aspoň 48 týždňov)

Pomer pacientov, u ktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky signifikantné zmeny týkajúce sa hmotnostného prírastku, glukózy, celkového LDL/HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. U dospelých pacientov, ktorí absolvovali 9 – 12 mesačnú terapiu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny krvnej glukózy spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie o osobitných skupinách pacientov

V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom v porovnaní s placebom vyššia incidencia úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri tiež časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie pri užívaní olanzapínu u tejto skupiny pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšená telesná teplota, letargia, erytém, zrakové halucinácie a inkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov s liekmi vyvolanou psychózou (dopamínovým agonistom) súvisiacou s Parkinsonovou chorobou, boli veľmi často a s vyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatológie a halucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov v manickej fáze bipolárnej poruchy bola pri liečbe valproátom v kombinácii s olanzapínom incidencia neutropénie 4,1 %; potenciálne prispievajúcim faktorom by mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podávanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10 %) tremoru, suchosti v ústach, zvýšenej chuti do jedla a k nárastu telesnej hmotnosti. Často boli zaznamenané aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom došlo v akútnej fáze liečby (do 6 týždňov) k nárastu telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 17,4 % pacientov. Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov s bipolárnou poruchou bola spojená so zvýšením telesnej hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou hodnotou u 39,9 % pacientov.

Pediatrická populácia

Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Hoci sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientmi boli porovnané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou u dospievajúcich pacientov (vo veku 13 – 17 rokov) ako u dospelých pacientov alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií u dospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok na hmotnosti (≥ 7 %) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a pomer adolescentných pacientov, u ktorých bol klinicky signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej

závažnosti. Frekvencia je definovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10).

Triedy orgánových systémov	Skupina frekvencií
Poruchy metabolizmu a výživy
Veľmi časté	Hmotnostný prírastok13, zvýšená hladina triglyceridov14, zvýšená chuť do jedla.
Časté:	Zvýšená hladina cholesterolu15
Poruchy nervového systému
Veľmi časté:	Útlm (vrátane: hypersomnie, letargie, somnolencie).
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté:	Suchosť v ústach.
Poruchy pečene a žlčových ciest
Veľmi časté:	Zvýšenie pečeňových aminotransferáz (ALT/AST; pozri časť 4.4).
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Veľmi časté:	Zníženie celkového bilirubínu, zvýšenie GMT, zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu16.

13Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22 dní) sa nárast hmotnosti o ≥ 7 % v porovnaní s počiatočnou

telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6 %), o ≥ 15 % v porovnaní s počiatočnou

telesnou hmotnosťou často (7,1 %) a ≥ 25 % často (2,5 %). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov)

89,4 % pribralo ≥ 7 %, 55,3 % pribralo ≥ 15 % a 29,1 % pribralo ≥ 25 % pôvodnej telesnej hmotnosti.

14Pozorované pri normálnych počiatočných hladinách nalačno (< 1,016 mmol/l), ktoré sa zvýšili na ≥ 1,467 mmol/l a zmeny triglyceridov nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 1,016 mmol/l – < 1,467 mmol/l) na ≥ 1,467 mmol/l.

15Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z normálnej počiatočnej hodnoty (< 4,39 mmol/l) na ≥ 5,17 mmol/l sa vyskytovali často. Zmeny hladín celkového cholesterolu nalačno z hraničnej počiatočnej hodnoty (≥ 4,39 – < 5,17 mmol/l) na ≥ 5,17 mmol/l sa vyskytovali veľmi často.

16Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4 % mladistvých pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité.Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku.Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného v Prílohe V.