Amisulprid Viatris je indikovaný na liečbu akútnych a chronických schizofrenických porúch:

• s pozitívnymi symptómami (ako sú bludy, halucinácie, poruchy myslenia, hostilita, podozrievavosť) a/alebo

• s negatívnymi symptómami (deficitný syndróm), ako sú otupená afektivita, emočná a sociálna utiahnutosť.

  Toto zahŕňa aj pacientov s predominantne negatívnymi príznakmi.

Dávkovanie

Pozitívne príznaky

Pri akútnych psychotických epizódach sa odporúča denná dávka v rozmedzí od 400 mg do 800 mg.

V individuálnych prípadoch sa môže denná dávka zvýšiť až na 1 200 mg. Dávky prevyšujúce 1 200 mg/deň

sa z hľadiska bezpečnosti výrazne nehodnotili a preto sa nemajú používať.

Pri začatí liečby sa nevyžaduje špecifická titrácia dávky. Dávky sa majú upraviť na základe individuálnej

odpovede.

U pacientov so zmiešanými pozitívnymi a negatívnymi symptómami sa majú dávky upraviť tak, aby sa

dosiahla optimálna kontrola pozitívnych príznakov.

Udržiavacia liečba sa má nastaviť individuálne ako najnižšia účinná dávka.

Predominantne negatívne symptómy (deficitný syndróm)

Odporúčaná denná dávka je v rozmedzí 50 mg a 300 mg. Dávky sa majú upraviť na základe individuálnej

odpovede.

Amisulprid Viatris sa môže podávať jedenkrát denne v perorálnych dávkach do 300 mg, vyššie dávky sa majú podávať rozdelené do dvoch dávok.

Má sa použiť najnižšia účinná dávka.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti nad 65 rokov

Liečba starších pacientov sa neodporúča. Bezpečnosť užívania amisulpridu sa skúmala len na obmedzenom počte starších pacientov. Ak je liečba amisulpridom absolútne nevyhnutná, vyžaduje sa mimoriadna

opatrnosť z dôvodu možného rizika hypotenzie alebo sedácie. Môže byť tiež potrebné zníženie dávky vzhľadom na poruchu funkcie obličiek.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť použitia amisulpridu u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov neboli stanovené. K dispozícii je len obmedzené množstvo údajov o použití amisulpridu u dospievajúcich so schizofréniou. Preto, až pokým nebude k dispozícii viac údajov, sa amisulprid nemá používať

u dospievajúcich vo veku 15 až 18 rokov. Ak je to absolútne nevyhnutné, liečbu dospievajúcich musí začať a pokračovať v nej len lekár so skúsenosťami s liečbou schizofrénie v tejto vekovej skupine. Používanie amisulpridu u detí a dospievajúcich mladších ako 15 rokov je kontraindikované (pozri časť 4.3).

Porucha funkcie obličiek

Amisulprid sa vylučuje obličkami. Pri poruche funkcie obličiek sa má dávka znížiť na polovicu u pacientov s klírensom kreatinínu (CRCL) medzi 30 – 60 ml/min a na tretinu u pacientov s CRCL medzi 10 – 30 ml/min. Keďže nie sú žiadne skúsenosti s použitím u pacientov s ťažkou poruchou funkcie obličiek (CRCL

< 10 ml/min), amisulprid sa u týchto pacientov nemá použiť (pozri časť 4.4).

Porucha funkcie pečene

Keďže amisulprid je málo metabolizovaný, redukcia dávky nie je potrebná.

Trvanie liečby

K dispozícii sú údaje z kontrolovaných klinických skúšaní v trvaní 1 rok. Trvanie liečby má stanoviť ošetrujúci lekár.

Aby sa predišlo symptómom z vysadenia, liečba sa má ukončovať postupne (pozri časť 4.4).

Pre dávky ktoré nie je možné dosiahnuť s použitím tejto sily, sú k dispozícii iné sily tohto lieku.

Spôsob podávania

Na perorálne použitie.

Tablety sa majú prehltnúť vcelku alebo polené, s dostatočným množstvom tekutiny. Amisulprid Viatris sa

môže užívať nezávisle od jedla.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1.

• Súbežné prolaktín-dependentné nádorové ochorenia, napr. prolaktinóm hypofýzy alebo karcinóm prsníka.

• U pacientov s feochromocytómom užívajúcich antidopamínergické lieky, vrátane niektorých

  benzamidov, boli hlásené závažné hypertenzné krízy, preto je rozumné zdržať sa predpisovania tohto lieku pacientom so známym alebo suspektným feochromocytómom.

• Deti a dospievajúci mladší ako 15 rokov (pozri časť 4.2).

• V kombinácii s levodopou (pozri časť 4.5)

• V kombinácii s nasledovnými liekmi, ktoré môžu indukovať torsades de pointes (pozri časť 4.5):

  • Dopamínergiká nepoužívané na liečbu Parkinsonovej choroby (kabergolín, chinagolid).

  • Citalopram, escitalopram, domperidón, hydroxyzín, piperachín (pozri časť 4.5).

  • Antiarytmiká triedy Ia, ako sú chinidín, dizopyramid.

  • Antiarytmiká triedy III, ako sú amiodarón, sotalol.

  • Iné liečivá, ako sú bepridil, cisaprid, sultoprid, tioridazín, metadón, erytromycín (intravenózny), vinkamín (intravenózny), halofantrín, pentamidín, sparfloxacín, azolové antimykotiká.

Hepatotoxicita

Pri užívaní amisulpridu bola hlásená závažná pečeňová toxicita. Pacienti majú byť poučení, aby okamžite oznámili lekárovi prejavy ako asténia, anorexia, nevoľnosť, vracanie, bolesť brucha alebo ikterus. Okamžite sa majú vykonať vyšetrenia zahŕňajúce klinické vyšetrenie a biologické hodnotenie funkcie pečene (pozri

časť 4.8).

Potenciálne smrteľný neuroleptický malígny syndróm

Podobne, ako pri iných neuroleptikách, sa môže vyskytnúť neuroleptický malígny syndróm (NMS). Tento stav je charakterizovaný hypertermiou, svalovou rigiditou, autonómnou dysfunkciou, zahmleným vedomím, rabdomyolýzou a zvýšenými hladinami kreatinínfosfokinázy (CPK) v krvi a je potenciálne smrteľný.

Ak sa u pacienta objavia znaky a príznaky indikujúce NMS alebo je prítomná nevysvetliteľná hypertermia, najmä pri vysokých denných dávkach, podávanie všetkých antipsychotík, vrátane amisulpridu, sa musí

ukončiť.

Rabdomyolýza sa pozorovala aj u pacientov bez neuroleptického malígneho syndrómu.

Predĺženie QT intervalu

Amisulprid vyvoláva od dávky závislé predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.8). Je známe, že tento účinok potencuje riziko závažných ventrikulárnych arytmií, ako je torsades de pointes. Pred každým podaním, a ak je to vzhľadom na klinický stav pacienta možné, sa odporúča sledovať faktory, ktoré by mohli napomáhať vzniku arytmií tohto typu, napríklad:

• bradykardia pod 55 úderov za minútu

• ochorenie srdca alebo v rodinnej anamnéze prítomná náhla smrť alebo predĺženie QT intervalu

• poruchy elektrolytov, najmä hypokaliémia

• vrodené predĺženie QT intervalu

• prebiehajúca liečba liekmi, ktoré môžu vyvolať výraznú bradykardiu (< 55 úderov za minútu),

hypokaliémiu, zníženú vnútrosrdcovú vodivosť alebo predĺženie QT intervalu (pozri časť 4.5).

Pred liečbou sa odporúča základné EKG vyšetrenie u všetkých pacientov, obzvlášť u starších ľudí

a u pacientov s preukázaným ochorením srdca, ochorením srdca v rodinnej anamnéze alebo s nezvyčajnými výsledkami klinického vyšetrenia srdca. Potreba EKG vyšetrenia počas liečby (napr. pri zvýšení dávky) sa

má zhodnotiť individuálne, podľa pacienta. Dávka amisulpridu sa má znížiť v prípade predĺženia QT

intervalu a prerušiť ak je QTc > 500 ms.

Pravidelné sledovanie hladín elektrolytov sa odporúča predovšetkým u pacientov, ktorí užívajú diuretiká alebo počas pridruženého ochorenia.

Súbežnému užívaniu antipsychotík je potrebné sa vyhnúť (pozri časť 4.5).

Mŕtvica

V randomizovaných klinických skúšaniach s placebom vykonaných v populácii starších pacientov

s demenciou a liečených určitými atypickými antipsychotikami sa pozorovalo trojnásobné zvýšenie rizika cerebrovaskulárnych príhod. Mechanizmus vedúci k takémuto zvýšeniu rizika nie je známy. Nedá sa vylúčiť zvýšenie rizika pri použití iných antipsychotík alebo u iných skupín pacientov. Amisulprid sa má u pacientov s rizikovými faktormi vzniku mŕtvice používať s opatrnosťou.

Starší pacienti s demenciou

U starších pacientov so psychózami súvisiacimi s demenciou, liečených antipsychotikami, existuje zvýšené riziko smrti. Analýzou sedemnástich placebom kontrolovaných klinických skúšaní (stredná doba trvania 10 týždňov), prevažne u pacientov užívajúcich atypické antipsychotiká, sa ukázalo, že riziko smrti

u pacientov liečených antipsychotikami bolo 1,6 až 1,7-násobne vyššie ako riziko smrti u pacientov, ktorým bolo podávané placebo. V priebehu typického 10-týždňového kontrolovaného skúšania došlo k úmrtiu

u približne 4,5 % pacientov liečených antipsychotikami, v porovnaní s približne 2,6 % mierou úmrtia v skupine s placebom. Aj keď sa príčiny smrti, ku ktorým došlo počas klinických skúšaní s atypickými

antipsychotikami líšili, najčastejšie príčiny úmrtia boli buď kardiovaskulárneho (napr. zlyhanie srdca, náhla

smrť) alebo infekčného charakteru (napr. pneumónia). Observačné štúdie naznačujú, že podobne ako atypické antipsychotiká, tak aj liečba konvenčnými antipsychotikami môže zvýšiť mortalitu.

Nie je známy rozsah, v akom boli zistenia zvýšenej mortality v observačných štúdiách pripísané

antipsychotikám, na rozdiel od niektorých charakteristík pacientov.

Venózna tromboembólia

V súvislosti s antipsychotikami boli hlásené prípady venóznej tromboembólie (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby Amisulpridom Viatris a prijať potrebné preventívne opatrenia.

Rakovina prsníka

Amisulprid môže zvýšiť hladiny prolaktínu. Z tohto dôvodu je potrebná opatrnosť a pacienti s rakovinou prsníka v anamnéze alebo v rodinnej anamnéze majú byť starostlivo sledovaní počas liečby amisulpridom.

Hyperglykémia/metabolický syndróm

U pacientov liečených určitými atypickými antipsychotikami, vrátane amisulpridu, sa zaznamenala

hyperglykémia. Z toho dôvodu je potrebné u pacientov so stanovenou diagnózou diabetes mellitus alebo

s rizikovými faktormi pre vznik diabetu, ktorí začínajú liečbu amisulpridom, príslušným spôsobom sledovať

glykémiu.

Záchvaty

Amisulprid môže znížiť prah pre vznik záchvatov. Pacientov s výskytom záchvatov v anamnéze je preto

potrebné počas liečby amisulpridom starostlivo sledovať.

Osobitné skupiny pacientov

Amisulprid sa vylučuje obličkami. V prípade poruchy funkcie obličiek sa má dávka lieku znížiť a je potrebné

zvážiť intermitentnú liečbu (pozri časť 4.2).

U starších pacientov sa má amisulprid, podobne ako iné neuroleptiká, používať s mimoriadnou opatrnosťou z dôvodu možného rizika hypotenzie alebo sedácie. Môže byť tiež potrebné zníženie dávky, vzhľadom na poruchu funkcie obličiek.

Tak ako pri iných antidopamínergických látkach, aj pri predpisovaní amisulpridu pacientom s Parkinsonovou chorobou je potrebná opatrnosť, pretože môže spôsobiť zhoršenie ochorenia. Amisulprid sa má používať iba vtedy, ak sa neuroleptickej liečbe nedá vyhnúť.

Syndróm z vysadenia

Po náhlom ukončení liečby vysokými dávkami antipsychotík sa opísali príznaky z vysadenia zahŕňajúce nauzeu, vracanie a nespavosť. Taktiež sa môže objaviť opätovný výskyt psychotických príznakov a bolo

hlásené objavenie sa porúch spojených s mimovoľnými pohybmi (akými sú akatízia, dystónia a dyskinéza). Preto sa odporúča postupné vysadzovanie lieku.

Hyperprolaktinémia

Amisulprid môže zvýšiť hladiny prolaktínu (pozri časť 4.8). Pacienti s anamnézou hyperprolaktinémie

a/alebo nádoru, ktorý je potenciálne závislý od prolaktínu, majú byť počas liečby amisulpridom dôkladne sledovaní (pozri časť 4.3).

Benígny nádor hypofýzy

Amisulprid môže zvýšiť hladiny prolaktínu. Počas liečby amisulpridom boli pozorované prípady benígnych nádorov hypofýzy, ako je prolaktinóm (pozri časť 4.8). V prípade veľmi vysokých hladín prolaktínu alebo klinických príznakov nádoru hypofýzy (ako je porucha zorného poľa a bolesť hlavy) sa má vykonať

zobrazovacie vyšetrenie hypofýzy. Ak sa diagnóza nádoru hypofýzy potvrdí, liečba amisulpridom sa musí ukončiť (pozri časť 4.3).

Iné

Počas užívania antipsychotík, vrátane amisulpridu, sa zaznamenali prípady leukopénie, neutropénie

a agranulocytózy. Neobjasnené infekcie alebo horúčka môžu byť príznakom krvnej dyskrázie (pozri časť 4.8)

a vyžadujú si okamžité hematologické vyšetrenie.

Amisulprid Viatris obsahuje laktózu

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Sedatívne lieky

Treba zvážiť skutočnosť, že tlmiace účinky mnohých liekov alebo látok na centrálny nervový systém môžu byť kumulatívne a prispievať k zníženej pozornosti. Patria sem opioidy (antitusiká a substitučná liečba), neuroleptiká, nebenzodiazepínové anxiolytiká (napríklad meprobamát), hypnotiká, sedatívne antidepresíva (amitriptylín, doxepín, mianserín, mirtazapín, trimipramín), baklofén a talidomid.

Používanie torsadogénneho lieku s iným torsadogénnym liekom je vo všeobecnosti kontraindikované. Niektoré z nich však vzhľadom na ich nevyhnutnú povahu predstavujú výnimkou z pravidla, pretože sa neodporúčajú používať iba s inými torsadogénnymi liekmi. Patria sem metadón, hydroxychlorochín, antiparazitiká (chlorochín, halofantrín, lumefantrín a pentamidín) a neuroleptiká.

Citalopram, escitalopram, domperidón, hydroxyzín a piperachín sa však touto výnimkou neriadia a sú

kontraindikované so všetkými torsadogénnymi látkami.

Tabuľka 1: Kontraindikované kombinácie (pozri časť 4.3)

Tabuľka 2 Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, najmä torsades de pointes.

• Ak je to možné, ukončiť jeden z dvoch

• Ak sa kombinácii nedá vyhnúť, je potrebná

• Recipročný antagonizmus dopaminergík a neuroleptík.

• Dopamínergiká môžu spôsobiť alebo zhoršiť

• Amisulprid môže zosilniť účinky alkoholu.

• Alkohol zvyšuje sedatívny účinok týchto

• Zhoršená pozornosť môže spôsobiť, že vedenie vozidiel a obsluha strojov budú nebezpečné.

• Konzumácii alkoholických nápojov a liekov obsahujúcich alkohol sa treba vyhnúť.

Tabuľka 3: Kombinácie, ktoré vyžadujú opatrnosť pri používaní

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií, najmä torsades de pointes.

• Klinické a EKG monitorovanie počas

• Zvýšené riziko ventrikulárnych artmií, najmä

• Klinické a EKG monitorovanie počas

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií,

• Okrem toho vazodilatačný účinok a riziko hypotenzie, najmä ortostatickej (aditívny účinok).

• Klinické a EKG monitorovanie.

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií,

• Klinické a EKG monitorovanie.

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií,

• Pred podaním lieku upraviť akúkoľvek hypokaliémiu a vykonať klinické, elektrolytové a EKG monitorovanie.

• Zvýšené riziko ventrikulárnych arytmií,

• Klinické a EKG monitorovanie počas

Tabuľka 4: Iné kombinácie, ktoré sa musia zvážiť

• Zvýšenie útlmu centrálneho nervového systému.

• Zhoršená pozornosť môže spôsobiť, že

Gravidita

K dispozícii sú len limitované údaje o užívaní amisulpridu u gravidných žien. Bezpečnosť amisulpridu počas

gravidity nebola stanovená.

Užívanie amisulpridu sa neodporúča u tehotných žien a u žien vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú účinnú

antikoncepciu, pokiaľ prínos nepreváži možné riziká. Amisulprid prechádza placentou.

Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).

Novorodenci, vystavení pôsobeniu antipsychotík, vrátane amisulpridu, počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode (pozri časť 4.8). Boli hlásené prípady agitovanosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Dojčenie

Amisulprid sa v niektorých prípadoch vylučuje do materského mlieka v značne veľkých množstvách nad akceptovanú hodnotu 10 % dávky upravenej podľa hmotnosti matky, avšak koncentrácia v krvi dojčených detí nebola stanovená. K dispozícii nie sú dostatočné informácie o vplyve amisulpridu

na novorodencov/dojčatá. Je potrebné sa rozhodnúť, či prerušiť dojčenie alebo sa zdržať liečby amisulpridom, zohľadňujúc prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby pre ženu.

Fertilita

Na liečených zvieratách bola pozorovaná znížená fertilita spojená s farmakologickým účinkom lieku

(prostredníctvom prolaktínu).

Amisulprid môže spôsobovať ospalosť a rozmazané videnie, a preto môže byť znížená schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje, a to aj keď sa užíva v odporúčaných dávkach (pozri časť 4.8).

Nežiaduce reakcie boli zoradené podľa frekvencie výskytu s použitím nasledovnej konvencie: Veľmi časté (≥ 1/10);

Časté (≥ 1/100 až < 1/10);

Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); Veľmi zriedkavé (< 1/10 000); Neznáme (z dostupných údajov).

1 Tieto príznaky sú pri podávaní optimálnych dávok zvyčajne mierne a čiastočne reverzibilné pri podaní antiparkinsoník bez prerušenia podávania amisulpridu. Výskyt extrapyramídových príznakov, ktoré sú závislé od dávky, zostáva veľmi nízky pri liečbe pacientov s prevažne negatívnymi príznakmi pri podávaní dávok 50 - 300 mg/deň.

2 Je reverzibilná pri podaní antiparkinsonika bez prerušenia podávania amisulpridu.

3 Liečba antiparkinsonikami sa nemá použiť, pretože nie je účinná a môže vyvolať zhoršenie príznakov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Skúsenosti s predávkovaním amisulpridom sú obmedzené. Zaznamenalo sa zosilnenie známych

farmakologických účinkov lieku. Patrí sem ospalosť, sedácia, hypotenzia, extrapyramídové príznaky a kóma.

Smrteľné následky sa zaznamenali prevažne v kombinácii s inými psychotropnými látkami.

V prípade akútneho predávkovania je potrebné vziať do úvahy možnosť požitia viacerých liekov. Keďže amisulprid je málo dialyzovateľný, hemodialýza je na elimináciu liečiva neúčinná.

Neexistuje žiadne špecifické antidotum amisulpridu. Preto je potrebné zabezpečiť náležité podporné opatrenia za starostlivého sledovania vitálnych funkcií, vrátane nepretržitého monitorovania srdcovej činnosti vzhľadom na riziko predĺženia QT intervalu, až do úplného zotavenia pacienta.

Ak sa vyskytnú závažné extrapyramídové príznaky, majú sa podať anticholinergiká.