Micafungin Olikla 100 mg Prášok na infúzny koncentrát
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Interakcie s
Obmedzenia
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Micafungin 100 mg
Micafungin Olikla je indikovaný pre:
Dospelých, dospievajúcich vo veku ≥ 16 rokov a starších:
-
Liečba invazívnej kandidózy.
-
Liečba kandidózy ezofágu u pacientov, pre ktorých je vhodná intravenózna terapia.
-
Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida u pacientov, ktorí podstúpili alogénnu transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek, alebo u pacientov s očakávanou neutropéniou (absolútny počet neutrofilov < 500 buniek/μl) trvajúcou 10 alebo viac dní.
Deti (vrátane novorodencov) a dospievajúcich vo veku < 16 rokov:
-
Liečba invazívnej kandidózy.
-
Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida u pacientov, ktorí podstúpili alogénnu transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek, alebo u pacientov s očakávanou neutropéniou (absolútny počet neutrofilov < 500 buniek/μl) trvajúcou 10 alebo viac dní.
Pri rozhodovaní o používaní lieku Micafungin Olikla sa má vziať do úvahy možné riziko vzniku nádorov pečene (pozri časť 4.4). Z tohto dôvodu sa má Micafungin Olikla používať iba v prípade, ak iné antimykotiká nie sú vhodné.
Do úvahy sa má vziať aj oficiálne/národné usmernenie týkajúce sa vhodného použitia antimykotík.
Liečbu liekom Micafungin Olikla má začať lekár so skúsenosťami v liečbe mykotických infekcií. Dávkovanie
Odber vzoriek na mykologické kultivačné vyšetrenie a na ďalšie relevantné laboratórne vyšetrenia
(vrátane histopatológie) sa majú vykonať ešte pred začiatkom liečby s cieľom izolovať a identifikovať pôvodcu(ov) infekcie. Liečba sa môže začať aj skôr, ako sú známe výsledky kultivácií a ďalších laboratórnych vyšetrení. Hneď ako budú tieto výsledky k dispozícií, antimykotická liečba sa má podľa nich upraviť.
Dávkovací režim mikafungínu závisí od telesnej hmotnosti pacienta, ako je uvedené v nasledujúcich tabuľkách:
Použitie u dospelých, dospievajúcich vo veku ≥ 16 rokov a starších
| Indikácia | Telesná hmotnosť > 40 kg | Telesná hmotnosť ≤ 40 kg |
| Liečba invazívnej kandidózy | 100 mg/deň* | 2 mg/kg/deň* |
| Liečba kandidózy ezofágu | 150 mg/deň | 3 mg/kg/deň |
| Profylaxia infekcie vyvolanej rodomCandida | 50 mg/deň | 1 mg/kg/deň |
*V prípade, že terapeutická odpoveď zo strany pacienta nie je adekvátna, napr. pretrváva kultivačný nález, alebo nedochádza k zlepšeniu klinického stavu, dávku možno zvýšiť na 200 mg/deň u pacientov s telesnou hmotnosťou
-
40 kg alebo na 4 mg/kg/deň u pacientov s telesnou hmotnosťou ≤ 40 kg.
Dĺžka liečby
Invazívna kandidóza: Dĺžka liečby infekcie vyvolanej rodom Candida má trvať minimálne 14 dní. Antimykotická liečba má pokračovať najmenej jeden týždeň po získaní dvoch po sebe nasledujúcich negatívnych hemokultúr a po ústupe klinických prejavov a príznakov infekcie.
Kandidóza ezofágu: Mikafungín sa má podávať ešte najmenej jeden týždeň po ústupe klinických prejavov a príznakov.
Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida: Mikafungín sa má podávať ešte najmenej jeden týždeň po dosiahnutí normálnych hodnôt neutrofilov.
Použitie u detí vo veku ≥ 4 mesiace a dospievajúcich až do veku < 16 rokov
Indikácia Telesná hmotnosť > 40 kg Telesná hmotnosť ≤ 40 kg Liečba invazívnej kandidózy 100 mg/deň* 2 mg/kg/deň* Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida 50 mg/deň 1 mg/kg/deň *V prípade, že terapeutická odpoveď zo strany pacienta nie je adekvátna, napr. pretrváva kultivačný nález, alebo nedochádza k zlepšeniu klinického stavu, dávku možno zvýšiť na 200 mg/deň u pacientov s telesnou hmotnosťou
-
40 kg alebo na 4 mg/kg/deň u pacientov s telesnou hmotnosťou ≤ 40 kg.
Použitie u detí (vrátane novorodencov) vo veku < 4 mesiace
| Indikácia | |
| Liečba invazívnej kandidózy | 4–10 mg/kg/deň* |
| Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida | 2 mg/kg/deň |
*U detí mladších ako 4 mesiace sa mikafungín v dávke 4 mg/kg približuje expozícii liekom, ktorá sa dosiahne pri liečbe invazívnej kandidózy u dospelých dostávajúcich 100 mg/deň. V prípade podozrenia na infekciu centrálneho nervového systému (CNS), sa má použiť vyššia dávka (napr. 10 mg/kg) vzhľadom na penetráciu mikafungínu do CNS, ktorá je závislá od dávky (pozri časť 5.2).
Dĺžka liečby
Invazívna kandidóza: Dĺžka liečby infekcie vyvolanej rodom Candida má trvať minimálne 14 dní. Antimykotická liečba má pokračovať najmenej jeden týždeň po získaní dvoch po sebe nasledujúcich negatívnych hemokultúr a po ústupe klinických prejavov a príznakov infekcie.
Profylaxia infekcie vyvolanej rodom Candida: Mikafungín sa má podávať ešte najmenej jeden týždeň po dosiahnutí normálnych hodnôt neutrofilov. Skúsenosti s liekom Micafungin Olikla u pacientov mladších ako 2 roky sú obmedzené.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s miernou alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 5.2). V súčasnosti nie sú k dispozícii dostačujúce údaje o použití mikafungínu u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, jeho použitie u týchto pacientov sa neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná žiadna úprava dávkovania (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Bezpečnosť a účinnosť dávok 4 a 10 mg/kg/deň na liečbu invazívnej kandidózy postihujúcej CNS u detí (vrátane novorodencov) mladších ako 4 mesiace neboli adekvátne stanovené. Aktuálne dostupné údaje sú uvedené v časti 4.8, 5.1, 5.2.
Spôsob podávania
Na intravenózne použitie.
Po rekonštitúcii a riedení sa roztok podáva formou intravenóznej infúzie v priebehu približne 1 hodiny. Pri rýchlejšom podávaní infúzie sa môžu častejšie vyskytnúť histamínom sprostredkované reakcie.
Pokyny na rekonštitúciu/riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo, na iné echinokandíny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Účinky na pečeň:
Vznik ložísk zmenených hepatocytov (FAH) a hepatocelulárnych nádorov po liečbe trvajúcej 3 mesiace alebo dlhšie bol pozorovaný u potkanov. Predpokladaný prah pre vznik nádoru u potkanov je približne v rozmedzí klinickej expozície. Klinický význam tohto nálezu nie je známy. Počas liečby mikafungínom sa má dôkladne monitorovať funkcia pečene. Na minimalizáciu rizika adaptívnej regenerácie a potenciálneho následného vzniku nádoru pečene sa odporúča v prípade signifikantného a pretrvávajúceho zvýšenia ALT/AST včasné prerušenie liečby. Liečba mikafungínom má byť nasadená po starostlivom zvážení pomeru rizika a prínosu, predovšetkým u pacientov so závažnou poruchou pečeňových funkcií alebo chronickými chorobami pečene, ktoré sú známe ako preneoplastické stavy, napríklad pokročilá fibróza pečene, cirhóza, vírusová hepatitída, novorodenecká žltačka alebo vrodené enzýmové poruchy, alebo u pacientov so súbežnou liečbou, ktorá má hepatotoxické a/alebo genotoxické účinky.
Liečba mikafungínom bola spojená so signifikantným zhoršením poruchy funkcie pečene (zvýšenie ALT, AST alebo celkového bilirubínu > 3-násobok hornej hranice normálnych hodnôt) u zdravých dobrovoľníkov a pacientov. U niektorých pacientov bola hlásená závažná hepatálna dysfunkcia, hepatitída alebo zlyhanie pečene, vrátane smrteľných prípadov. U pediatrických pacientov vo veku < 1 rok môže byť tendencia k poškodeniu pečene vyššia (pozri časť 4.8).
Anafylaktické reakcie
Počas podávania mikafungínu sa môžu vyskytnúť anafylaktické/anafylaktoidné reakcie, vrátane šoku. Ak sa takéto reakcie objavia, má sa prerušiť infúzia s mikafungínom a poskytnúť náležitá liečba.
Kožné reakcie
Boli hlásené exfoliatívne kožné reakcie, ako je Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza. Ak sa u pacienta objavia vyrážky, má byť dôsledne sledovaný a pri progresii lézií sa má podávanie mikafungínu ukončiť.
Hemolýza
U pacientov liečených mikafungínom boli hlásené zriedkavé prípady hemolýzy, vrátane akútnej intravaskulárnej hemolýzy alebo hemolytickej anémie. Pacienti, u ktorých sa počas liečby mikafungínom vyvinú laboratórne alebo klinické prejavy hemolýzy, sa majú starostlivo sledovať, aby nedošlo k zhoršeniu stavu, a má sa zvážiť pomer rizika/prínosu pri pokračovaní v liečbe mikafungínom.
Renálne účinky
Mikafungín môže spôsobiť problémy s obličkami, zlyhanie obličiek a výsledky testu funkcie obličiek mimo normy. Pacienti majú byť starostlivo sledovaní, aby nedošlo k zhoršeniu funkcie obličiek.
Interakcie s inými liekmi
Súbežné podávanie mikafungínu a amfotericín B deoxycholátu sa má použiť len vtedy, ak prínos jasne prevyšuje riziko, pričom sa má dôkladne sledovať toxicita amfotericín B deoxycholátu (pozri časť 4.5).
Pacienti liečení sirolimom, nifedipínom alebo itrakonazolom v kombinácii s mikafungínom musia byť monitorovaní pre toxicitu sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu a dávkovanie sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu sa má v prípade potreby znížiť (pozri časť 4.5).
Pediatrická populácia
Incidencia niektorých nežiaducich reakcií bola vyššia u pediatrických pacientov ako u dospelých pacientov (pozri časť 4.8).
Pomocné látky:
Sodík:
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) na dávku, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Mikafungín má malý potenciál na interakciu s liekmi metabolizovanými prostredníctvom izoenzýmu
CYP3A.
Interakčné štúdie u zdravých dobrovoľníkov boli uskutočnené s cieľom zhodnotiť potenciál interakcie medzi mikafungínom a mykofenolátmofetilom, cyklosporínom, takrolimom, prednizolónom, sirolimom, nifedipínom, flukonazolom, ritonavirom, rifampicínom, itrakonazolom, vorikonazolom a amfotericínom B. Tieto štúdie nepriniesli údaje o zmene farmakokinetiky mikafungínu. Pri súbežom podávaní týchto liekov nie je potrebné upravovať dávkovanie mikafungínu. Pri podávaní mikafungínu sa mierne zvyšuje expozícia (AUC) itrakonazolu, sirolimu a nifedipínu (22 %, 21 % a 18 % podľa uvedeného poradia).
Súbežné podávanie mikafungínu a amfotericín B deoxycholátu bolo spojené s 30 % zvýšením expozície amfotericín B deoxycholátu. Vzhľadom na možný klinický význam sa má súbežné podávanie použiť len vtedy, ak prínos jasne prevyšuje riziko, pričom sa má dôkladne sledovať toxicita amfotericín B deoxycholátu (pozri časť 4.4).
Pacienti liečení sirolimom, nifedipínom alebo itrakonazolom v kombinácii s mikafungínom musia byť monitorovaní pre toxicitu sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu a dávkovanie sirolimu, nifedipínu alebo itrakonazolu sa má v prípade potreby znížiť (pozri časť 4.4).
Gravidita
Nie sú k dispozícii údaje o použití mikafungínu u gravidných žien. V štúdiách na zvieratách mikafungín prechádzal placentárnou bariérou a bola pozorovaná reprodukčná toxicita (pozri časť 5.3). Nie je známe potenciálne riziko pre ľudí.
Micafungin Olikla má byť používaný počas gravidity iba v nevyhnutných prípadoch. Dojčenie
Nie je známe, či sa mikafungín vylučuje do ľudského materského mlieka. Štúdie na zvieratách preukázali vylučovanie mikafungínu do materského mlieka. Pri rozhodovaní o tom, či pokračovať/prerušiť dojčenie, alebo či pokračovať/prerušiť liečbu liekom Micafungin Olikla, sa musí zvážiť prínos dojčenia pre dieťa a prínos liečby liekom Micafungin Olikla pre matku.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách bola pozorovaná testikulárna toxicita (pozri časť 5.3). Mikafungín môže potenciálne ovplyvniť mužskú fertilitu u ľudí.
Mikafungín nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacienti však majú byť informovaní, že počas liečby mikafungínom boli hlásené závraty (pozri časť 4.8).
Zhrnutie profilu bezpečnosti
Na základe skúseností z klinického skúšania sa nežiaduce účinky vyskytli celkovo u 32,2 % pacientov. Najčastejšie hlásenými nežiaducimi účinkami boli nauzea (2,8 %), zvýšená alkalická fosfatáza v krvi (2,7 %), flebitída (2,5 %, najmä u pacientov infikovaných HIV s periférnym venóznym prístupom), vracanie (2,5 %) a zvýšená aspartátaminotransferáza (2,3 %).
Zoznam nežiaducich účinkov vo forme tabuľky
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky usporiadané podľa tried orgánových systémov a terminológie databázy MedDRA. V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| Trieda orgánových systémov | Časté≥ 1/100 až < 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000 až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000 až< 1/1 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupnýchúdajov) |
| Poruchy krvia lymfatického systému | leukopénia, neutropénia, anémia | pancytopénia, trombocytopénia, eozinofília,hypoalbuminémia | hemolytická anémia, hemolýza (pozričasť 4.4) | diseminovaná intravaskulárna koagulácia |
| Poruchy imunitného systému | anafylaktická/ anafylaktoidná reakcia (pozri časť4.4), hypersenzitivita | anafylaktickýa anafylaktoidný šok (pozri časť4.4) | ||
| Poruchy endokrinného systému | hyperhidróza | |||
| Poruchy metabolizmu a výživy | hypokaliémia, hypomagneziémia, hypokalciémia | hyponatriémia, hyperkaliémia, hypofosfatémia,anorexia | ||
| Psychiatricképoruchy | insomnia, úzkosť, zmätenosť | |||
| Poruchynervového systému | bolesť hlavy | somnolencia, triaška, závraty, poruchavnímania chuti | ||
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti | tachykardia,palpitácie,bradykardia | |||
| Poruchy ciev | flebitída | hypotenzia, hypertenzia, začervenanie | šok |
| Trieda orgánových systémov | Časté≥ 1/100 až < 1/10 | Menej časté≥ 1/1 000 až < 1/100 | Zriedkavé≥ 1/10 000 až< 1/1 000 | Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupnýchúdajov) |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína, | dyspnoe | |||
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | nauzea, vracanie,hnačka, bolesťbrucha | dyspepsia, zápcha | ||
| Poruchy pečenea žlčových ciest | zvýšená alkalická fosfatáza v krvi, zvýšená aspartátamino- transferáza, zvýšená alanínamino- transferáza, zvýšený bilirubín v krvi (vrátane hyperbilirubi- némie), pečeňové funkčné testymimo normy | zlyhanie pečene (pozri časť 4.4), zvýšená gamaglutamyltransfe-ráza, žltačka, cholestáza, hepatomegália, hepatitída | hepatocelulárne poškodenie, vrátane fatálnych prípadov (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | vyrážka | urtikária, pruritus, erytém | toxická kožná vyrážka, multiformný erytém, Stevensov- Johnsonov syndróm, toxická epidermálnanekrolýza (pozri časť 4.4) | |
| Poruchyobličieka močovýchciest | zvýšený kreatinín v krvi, zvýšená močovina v krvi, zhoršenie obličkovéhozlyhávania | poškodenie obličiek (pozri časť 4.4), akútne renálne zlyhanie | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | horúčka, zimnica | trombóza v mieste podania injekcie, zápal v mieste podania infúzie, bolesť v mieste podania injekcie,periférny edém | ||
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | zvýšená laktátdehydrogenáza v krvi |
Popis vybraných nežiaducich účinkov
Možné symptómy pripomínajúce alergiu
Počas klinických štúdií boli hlásené symptómy ako vyrážka a zimnica. Väčšina z nich mala miernu alebo strednú intenzitu a neobmedzovala ďalšiu liečbu. Hlásenia o závažných reakciách (napríklad anafylaktoidná reakcia 0,2 %, 6/3 028) boli počas liečby mikafungínom menej časté a vyskytli sa len u pacientov so závažnými základnými ochoreniami (napr. pokročilý AIDS, malignity), ktorí vyžadovali súbežnú liečbu viacerými liekmi.
Hepatálne nežiaduce účinky
V klinických štúdiách predstavovala celková incidencia hepatálnych nežiaducich reakcií u pacientov liečených mikafungínom 8,6 % (260/3 028). Väčšina hepatálnych nežiaducich reakcií mala miernu alebo strednú intenzitu. Najčastejšími reakciami boli zvýšená alkalická fosfatáza AP (2,7 %), aspartátaminotransferáza AST (2,3 %), alanínaminotransferáza ALT (2,0 %), bilirubín v krvi (1,6 %) a pečeňové funkčné testy mimo normy (1,5 %). Z dôvodu nežiaducej udalosti týkajúcej sa pečene prerušilo liečbu niekoľko pacientov (1,1 %; 0,4 % závažných). Prípady závažnej pečeňovej dysfunkcie boli menej časté (pozri časť 4.4).
Reakcie v mieste podania injekcie
Žiadna z nežiaducich reakcií v mieste podania injekcie neobmedzila ďalšiu liečbu.
Pediatrická populácia
Incidencia niektorých nežiaducich reakcií (uvedených v tabuľke nižšie) bola vyššia u pediatrických pacientov ako u dospelých pacientov. Okrem toho došlo u pediatrických pacientov vo veku < 1 rok približne dvakrát častejšie k zvýšeniu ALT, AST a AP ako u starších pediatrických pacientov (pozri časť 4.4). Najpravdepodobnejším dôvodom týchto rozdielov boli rozdielne základné ochorenia v porovnaní s dospelými pacientmi alebo staršími pediatrickými pacientmi sledovanými v klinických štúdiách. V čase zaradenia do štúdie bol podiel pediatrických pacientov s neutropéniou niekoľkonásobne vyšší ako u dospelých pacientov (40,2 % detí a 7,3 % dospelých), rovnako ako alogénnych transplantácií hematopoetických kmeňových buniek (29,4 % detí a 13,4 % dospelých) a hematologických malignít (29,1 % detí a 8,7 % dospelých).
| Poruchy krvi a lymfatického systému | |
| Časté | trombocytopénia |
| Poruchy srdca srdcovej činnosti | |
| Časté | tachykardia |
| Poruchy ciev | |
| Časté | hypertenzia, hypotenzia |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | |
| Časté | hyperbilirubinémia, hepatomegália |
| Poruchy obličiek a močových ciest | |
| Časté | akútne renálne zlyhanie, zvýšená močovina v krvi |
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
V klinických štúdiách bola dospelým pacientom opakovane podávaná denná dávka až do 8 mg/kg (maximálna celková dávka 896 mg) bez hlásenia o toxicite obmedzujúcej dávku. V jednom prípade bolo spontánne hlásené podanie dávky 16 mg/kg/deň u novorodenca. Neboli zaznamenané žiadne nežiaduce reakcie v súvislosti s týmito vysokými dávkami. Nie sú žiadne skúsenosti s predávkovaním mikafungínom. V prípade predávkovania sa majú uplatniť všeobecné podporné opatrenia a má sa podať symptomatická liečba. Mikafungín sa vyznačuje vysokou väzbou na bielkoviny a nie je dialyzovateľný.
Farmakologické vlastnosti - Micafungin 100 mg
Farmakoterapeutická skupina: Antimykotiká na systémové použitie, iné antimykotiká na systémové použitie, ATC kód: J02AX05
Spôsob účinku
Mikafungín nekompetitívne inhibuje syntézu 1,3-β-D-glukánu, ktorý je esenciálnou zložkou bunkovej steny húb. 1,3-β-D-glukán sa nevyskytuje v bunkách cicavcov.
Mikafungín preukazuje fungicídnu aktivitu proti väčšine druhov Candida a významne inhibuje aktívne rastúce hýfy druhov Aspergillus.
Vzťah PK/PD
Na zvieracích modeloch kandidózy bola pozorovaná korelácia medzi expozíciou mikafungínu delenou minimálnou inhibičnou koncentráciou MIC (AUC/MIC) a účinnosťou, ktorá je definovaná ako pomer požadovaný na dosiahnutie prevencie progresie rastu kvasiniek. V týchto modeloch boli požadované pomery ~2 400 pre C. albicans a ~ 1 300 pre C. glabrata. Tieto pomery sú dosiahnuteľné pri odporúčaných terapeutických dávkach lieku Micafungin Olikla pre bežné rozloženie divokých druhov Candida spp.
Mechanizmus (mechanizmy) rezistencie
Rovnako ako pri všetkých antimikrobiálnych liečivách boli hlásené prípady zníženej citlivosti a rezistencie a nie je možné vylúčiť skríženú rezistenciu s ostatnými echinokandínmi. Znížená citlivosť k echinokandínom býva spájaná s mutáciou na génoch Fks1 a Fks2, ktoré kódujú hlavnú podjednotku glukánsyntázy.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Európsky výbor pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (EUCAST) stanovuje tieto interpretačné kritériá na testovanie citlivosti MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre mikafungín: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic- breakpoints_en.xlsx
Informácie z klinických štúdií
Kandidémia a invazívna kandidóza: Mikafungín (100 mg/deň alebo 2 mg/kg/deň) bol rovnako účinný a lepšie tolerovaný ako lipozomálny amfotericín B (3 mg/kg), keď bol podávaný ako liek prvej voľby pri kandidémii a invazívnej kandidóze v randomizovanej, dvojito-zaslepenej, medzinárodnej, non- inferioritnej štúdii. Mikafungín a lipozomálny amfotericín B sa podávali s mediánom trvania 15 dní (v rozmedzí 4 až 42 dní u dospelých; 12 až 42 dní u detí).
Non-inferiorita bolo potvrdená pri dospelých pacientoch a podobné výsledky boli preukázané aj pri pediatrickej subpopulácii (vrátane novorodencov a predčasne narodených detí). Závery o účinnosti boli konzistentné, bez závislosti od infikujúcich druhov Candida, primárneho miesta infekcie a neutropénie (pozri tabuľku). Mikafungín preukázal počas liečby menší priemerný pokles v očakávanej glomerulárnej filtrácii (p<0,001) a nižší výskyt reakcií vo vzťahu k infúznemu podaniu (p=0,001) ako lipozomálny amfotericín B.
Celková úspešnosť liečby v skupinách protokolu, štúdia na liečbu invazívnej kandidózy
| Mikafungín | Lipozomálny amfotericín B | % rozdiel [95 % Cl] | |||
| N | n (%) | N | n (%) | ||
| Dospelí pacienti | |||||
| celková úspešnosť liečby | 202 | 181 (89,6) | 190 | 170 (89,5) | 0,1 [- 5,9; 6,1] † |
| celková úspešnosť liečby pri neutropénii | |||||
| netropénia na začiatku | 24 | 18 (75) | 15 | 12 (80) | 0,7 [- 5,3; 6,7] ‡ |
| bez neutropénie na začiatku | 178 | 163 (91,6) | 175 | 158 (90,3) | |
| Pediatrickí pacienti | |||||
| celková úspešnosť liečby | 48 | 35 (72,9) | 50 | 38 (76) | - 2,7 [- 17,3; 11,9] § |
| < 2 roky | 26 | 21 (80,8) | 31 | 24 (77,4) | |
| predčasne narodené deti | 10 | 7 (70) | 9 | 6 (66,7) | |
| novorodenci (0 dní až < 4 týždne) | 7 | 7 (100) | 5 | 4 (80) | |
| od 2 do 15 rokov | 22 | 14 (63,6) | 19 | 14 (73,7) | |
| Dospelí a deti spolu, celková úspešnosť liečby pri ochoreniach spôsobených druhmiCandida | |||||
| Candida albicans | 102 | 91 (89,2) | 98 | 89 (90,8) | |
| Iné ako druhy C. albicans ¶:všetky | 151 | 133 (88,1) | 140 | 123 (87,9) | |
| C. tropicalis | 59 | 54 (91,5) | 51 | 49 (96,1) | |
| C. parapsilosis | 48 | 41 (85,4) | 44 | 35 (79,5) | |
| C. glabrata | 23 | 19 (82,6) | 17 | 14 (82,4) | |
| C. krusei | 9 | 8 (88,9) | 7 | 6 (85,7) | |
† Účinnosť mikafungínu mínus účinnosť lipozomálneho amfotericínu B a obojstranne ohraničený 95 % interval spoľahlivosti na stanovenie rozdielu v celkovej miere úspešnosti založený na normálnej aproximácii veľkej vzorky.
‡ Korigované na pacientov s neutropéniou; primárny cieľový ukazovateľ.
§ Počet pacientov v pediatrickej populácii nepostačoval na testovanie non-inferiority.
¶: Klinická úspešnosť bola tiež pozorovaná (< 5 pacientov) u nasledujúcich druhov Candida: C. guilliermondii,
C. famata, C. lusitaniae, C. utilis, C. inconspicua a C. dubliniensis.
Kandidóza ezofágu: V randomizovanej, dvojito-zaslepenej klinickej štúdii porovnávajúcej liečbu prvej voľby mikafungínom a flukonazolom pri kandidóze ezofágu bola 518 pacientom podaná minimálne jedna dávka skúšaného lieku. Medián trvania liečby bol 14 dní a medián priemernej dennej dávky bol 150 mg pre mikafungín (N = 260) a 200 mg pre flukonazol (N = 258). Endoskopický nález stupňa 0 (endoskopická liečba) bol na konci liečby pozorovaný u 87,7 % (228/260) pacientov užívajúcich mikafungín a u 88 % (227/258) pacientov užívajúcich flukonazol (95 % CI na stanovenie rozdielu: [-5,9 %, 5,3 %]). Dolná hranica 95 % intervalu spoľahlivosti bola nad preddefinovanou hranicou non- inferiority – 10 %, čo potvrdilo non-inferioritu testu. Charakter a incidencia nežiaducich udalostí boli podobné v oboch liečených skupinách.
Profylaxia: Mikafungín bol účinnejší ako flukonazol v prevencii invazívnych mykotických infekcií v populácii pacientov s vysokým rizikom rozvoja systémovej mykotickej infekcie (pacienti podstupujúci transplantáciu hematopoetických kmeňových buniek [HSCT] v randomizovanej, dvojito zaslepenej, multicentrickej štúdii). Úspešnosť liečby bola definovaná ako absencia potvrdenej, pravdepodobnej alebo suspektnej systémovej mykotickej infekcie v období do ukončenia liečby a absencia potvrdenej alebo pravdepodobnej systémovej mykotickej infekcie v čase ukončenia štúdie. Väčšina pacientov (97 %, N = 882) mala na začiatku neutropéniu (< 200 neutrofilov/μl). Medián trvania neutropénie bol 13 dní. Pevne stanovená denná dávka bola pre mikafungín 50 mg (1,0 mg/kg) a pre flukonazol 400 mg (8 mg/kg). Priemerný čas liečby bol v dospelej populácii (N = 798) pre mikafungín 19 dní a pre flukonazol 18 dní, v pediatrickej populáci (N = 84) 23 dní v oboch liečebných skupinách.
Miera úspešnosti liečby bola štatisticky signifikantne vyššia pre mikafungín ako pre flukonazol (1,6 % oproti 2,4 % vzplanutiu infekcií). Vzplanutie infekcií rodom Aspergillus bolo pozorované u 1 oproti 7 pacientom a potvrdené alebo pravdepodobné vzplanutie infekcií rodom Candida bolo pozorované u 4 oproti 2 pacientom v skupine s mikafungínom a flukonazolom, v uvedenom poradí. Ďalšie vzplanutie infekcií bolo spôsobené rodmi Fusarium (1 pacient v mikafungínovej a 2 pacienti vo flukonazolovej skupine) a Zygomycetes (1 pacient v mikafungínovej a 0 pacientov vo flukonazolovej skupine). Charakter a incidencia nežiaducich reakcií boli podobné v oboch liečebných skupinách.
Absorpcia
Pri dennom dávkovaní v rozpätí od 12,5 mg do 200 mg a od 3 mg/kg do 8 mg/kg je farmakokinetika mikafungínu lineárna. Pri opakovanom podávaní nedochádza k systémovej akumulácii a rovnovážny stav sa dosiahne spravidla počas 4 až 5 dní.
Distribúcia
Po intravenóznom podaní vykazuje koncentrácia mikafungínu biexponenciálny pokles. Liečivo sa rýchlo distribuuje do tkanív.
V systémovej cirkulácii sa mikafungín silno viaže na plazmatické bielkoviny (> 99 %), hlavne na
albumín. Väzba na albumín je nezávislá od koncentrácie mikafungínu (10–100 μg/ml). Distribučný objem v rovnovážnom stave (Vss) predstavuje približne 18-19 litrov.
Biotransformácia
Hlavnou cirkulujúcou zložkou v systémovej cirkulácii je nezmenený mikafungín. Mikafungín sa metabolizuje na viacero zlúčenín; z nich boli v systémovej cirkulácii detegované M-1 (katecholová forma), M-2 (metoxyforma M-1) a M-5 (hydroxylácia na bočnom reťazci). Expozícia týmto metabolitom je nízka a metabolity neprispievajú k celkovému účinku mikafungínu.
Hoci je mikafungín in vitro substrátom pre CYP3A, hydroxylácia prostredníctvom CYP3A nie je
hlavnou metabolickou cestou pre metabolizáciu mikafungínu in vivo.
Eliminácia a exkrécia
Priemerný terminálny eliminačný polčas je približne 10-17 hodín a zostáva rovnaký pri dávkach až do 8 mg/kg po jednorazovom aj opakovanom podaní. Celkový klírens u zdravých jedincov a dospelých pacientov bol 0,15-0,3 ml/min/kg a je nezávislý od dávky po jednorazovom a opakovanom podaní. Po podaní jednorazovej intravenóznej dávky 14C-mikafungínu (25 mg) zdravým dobrovoľníkom sa počas 28 dní zachytilo 11,6 % rádioaktivity v moči a 71 % rádioaktivity v stolici. Tieto údaje naznačujú, že eliminácia mikafungínu prebieha primárne iným spôsobom ako obličkami. V plazme sa podarilo detegovať metabolity M-1 a M-2 len v stopových koncentráciách a metabolit M-5, ktorý sa vyskytoval v najväčšej miere, predstavoval celkovo 6,5 % z materskej zlúčeniny.
Osobitné skupiny pacientov
Pediatrickí pacienti:
U pediatrických pacientov boli hodnoty AUC priamo úmerné dávkovaniu v rozmedzí dávok od 0,5 do 4 mg/kg. Klírens bol ovplyvnený hmotnosťou, priemerná hodnota klírensu podľa hmotnosti bola 1,35- krát vyššia u mladších detí (4 mesiace až 5 rokov) a 1,14-krát vyššia u pediatrických pacientov vo veku 6 až 11 rokov. Staršie deti (12-16 rokov) mali podobné priemerné hodnoty klírensu ako tie, ktoré boli zistené u dospelých pacientov. Priemerný klírens korigovaný na hmotnosť u detí mladších ako 4 mesiace je približne 2,6-násobne vyšší ako u starších detí (12–16 rokov) a 2,3-násobne vyšší ako u dospelých.
PK/PD premosťujúce (bridging) štúdie preukázali od dávky závislú penetráciu mikafungínu do CNS s minimálnou AUC 170 μg.h/l potrebnou na dosiahnutie maximálneho odstránenia mykotického ložiska v tkanivách CNS. Populačné PK modelovanie ukázalo, že dávka 10 mg/kg u detí mladších ako 4 mesiace by mala byť dostačujúca na dosiahnutie cieľovej expozície na liečbu kandidových infekcií CNS.
Starší pacienti:
Keď sa jednorazovo podala infúzia s 50 mg mikafungínu v trvaní 1 hodiny starším pacientom (vo veku 66–78 rokov), bola farmakokinetika mikafungínu podobná mladším jedincom (20–24 rokov). Starší pacienti nevyžadujú žiadnu úpravu dávkovania.
Pacienti s poškodením pečene:
V štúdii s pacientmi so stredne závažným poškodením pečene (Childovo-Pughovo skóre 7–9), (N = 8), sa farmakokinetika mikafungínu signifikantne nelíšila od farmakokinetiky u zdravých jedincov (N = 8). Z tohto dôvodu pacienti s miernym a stredne závažným poškodením pečene nevyžadujú žiadnu úpravu
dávkovania. V štúdii s pacientmi so závažným poškodením pečene (Childovo-Pughovo skóre 10–12), (N = 8) v porovnaní so zdravými jedincami (N = 8) boli zistené nižšie plazmatické koncentrácie mikafungínu a vyššie plazmatické koncentrácie hydroxylového metabolitu (M-5). Tieto údaje sú nedostačujúce na odporúčanie dávkovania u pacientov so závažným poškodením pečene.
Pacienti s poškodením obličiek:
Závažné poškodenie obličiek (rýchlosť glomerulárnej filtrácie [GFR] < 30 ml/min) neovplyvňuje signifikantne farmakokinetiku mikafungínu. Pacienti s poškodením obličiek nevyžadujú žiadnu úpravu dávkovania.
Pohlavie/rasa:
Pohlavie a rasa (biela, čierna a ázijská) neovplyvňujú signifikantne farmakokinetické parametre mikafungínu. V závislosti od pohlavia alebo rasy nie je nutná žiadna úprava dávkovania mikafungínu.
Farmaceutické informácie - Micafungin 100 mg
Monohydrát laktózy
Kyselina citrónová (na úpravu pH)
Hydroxid sodný (na úpravu pH)
Tento liek sa nesmie miešať alebo súbežne podávať v infúzii s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
Neotvorená injekčná liekovka:
Micafungin Olikla 100 mg prášok na infúzny koncentrát: 3 roky.
Rekonštituovaný koncentrát v injekčnej liekovke
Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného koncentrátu je 48 hodín pri 25 ºC po rekonštitúcii s infúznym roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo glukózy 50 mg/ml (5 %).
Zriedený infúzny roztok
Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného koncentrátu je 96 hodín pri 25 ºC, ak je chránený pred svetlom po riedení infúznym roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo glukózy 50 mg/ml (5
%).
Micafungin Olikla neobsahuje konzervačné látky. Z mikrobiologického hľadiska sa má rekonštituovaný a zriedený roztok použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá používateľ a obvykle nemajú byť dlhšie ako 24 hodín pri 2 – 8 ºC, ak neboli rekonštitúcia a zriedenie vykonané za kontrolovaných a validovaných aseptických podmienok.
Neotvorené injekčné liekovky
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Liek môže byť vystavený priamemu svetlu až 60 dní (2 mesiace).
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.
10 ml injekčná liekovka zo skla (typ I), číra injekčná liekovka uzatvorená šedou gumovou zátkou z izobutylén-izopropylénového kopolyméru a hliníkové tesnenie s červeným plastovým vyklápacím viečkom. Injekčná liekovka je zabalená do UV-ochranného filmu.
Veľkosť balenia: balenie po 1 injekčnej liekovke.
a iné zaobchádzanie s liekom
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
Micafungin Olikla sa nesmie miešať alebo podávať v infúzii spolu s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené nižšie. Použitím aseptických techník pri izbovej teplote sa Micafungin Olikla sa rekonštituuje a riedi nasledovne:
-
Z injekčnej liekovky sa musí odstrániť plastové viečko a zátka vydezinfikovať alkoholom.
-
5 ml infúzneho roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo infúzneho roztoku glukózy 50 mg/ml (5 %) (odobraté zo 100 ml fľaše/vaku) sa má asepticky a pomaly vstreknúť do každej injekčnej liekovky po vnútornej stene. Koncentrát môže peniť, snažte sa preto množstvo peny minimalizovať. Aby sa pripravila požadovaná dávka v mg, musí sa rekonštituovať dostatočný počet injekčných liekoviek lieku Micafungin Olikla (pozri tabuľku nižšie).
-
Obsah injekčnej liekovky sa má premiešať jemným krúživým pohybom. NETRASTE. Prášok sa úplne rozpustí. Koncentrát sa má použiť ihneď. Injekčná liekovka je len na jednorazové použitie. Preto sa musí nepoužitý rekonštituovaný koncentrát ihneď zlikvidovať.
-
Z každej injekčnej liekovky sa má odobrať všetok rekonštituovaný koncentrát a vrátiť do infúznej fľaše/vaku, z ktorej bol pôvodne odobratý. Zriedený infúzny roztok sa má použiť ihneď. Chemická a fyzikálna stabilita roztoku po riedení opísanom vyššie je 96 hodín pri 25 °C, ak je chránený pred svetlom.
-
Na dispergovanie zriedeného roztoku sa má infúzna fľaša/vak jemne prevrátiť, avšak NIE
prudko, aby sa predišlo speneniu. Ak je roztok zakalený alebo vyzrážaný, nesmie sa použiť.
-
Na ochranu pred svetlom sa má infúzna fľaša/vak so zriedeným infúznym roztokom vložiť do
uzatvárateľného nepriehľadného vaku.
Príprava infúzneho roztoku
| Dávka(mg) | Použije sa injekčná liekovka lieku Micafungin Olikla (mg/injekčná liekovka) | Objem chloridusodného 9 mg/ml(0,9 %) aleboglukózy 50 mg/ml(5 %) pridaný do injekčnej liekovky | Objem(koncentrácia)rekonštituovaného prášku | Štandardnáinfúzia (pridané do 100 ml) konečnákoncentrácia |
| 100 | 1 × 100 | 5 ml | približne 5 ml(20 mg/ml) | 1,0 mg/ml |
| 200 | 2 × 100 | 5 ml | približne 10 ml | 2,0 mg/ml |
Po rekonštitúcii a riedení sa má roztok podávať intravenóznou infúziou približne 1 hodinu.