Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Edarbi 80 mg
Dávkovanie
Odporúčaná začiatočná dávka pre dospelých je 40 mg raz denne. U pacientov, ktorých tlak krvi nie je dostatočne kontrolovaný nižšou dávkou, sa môže dávka zvýšiť na maximálne 80 mg raz denne.
Takmer maximálny antihypertenzívny účinok je zjavný po 2 týždňoch, maximálny účinok sa dosiahne o 4 týždne.
Ak tlak krvi nie je dostatočne kontrolovaný samotným Edarbi, ďalšie zníženie tlaku krvi sa dá dosiahnuť, ak sa liek podáva súbežne spolu s inými antihypertenzívami, vrátane diuretík (napr. chlórtalidónu a hydrochlorotiazidu) a blokátorov vápnikových kanálov (pozri časti 4.3, 4.4, 4.5 a 5.1).
Osobitné populácie
Starší pacienti (65 rokov a viac)
U starších pacientov nie je potrebná úprava začiatočného dávkovania Edarbi (pozri časť 5.2), aj keď u veľmi starých pacientov (≥ 75 rokov), u ktorých hrozí riziko hypotenzie, je možné zvážiť dávku 20 mg lieku ako začiatočnú dávku.
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s hypertenziou so závážnou poruchou funkcie obličiek a terminálnym štádiom choroby obličiek je potrebná opatrnosť, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Edarbi u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).
Hemodialýzou sa neodstráni azilsartan zo systémovej cirkulácie.
U pacientov s malou alebo stredne závažnou poruchou obličiek sa nevyžaduje úprava dávkovania.
Porucha funkcie pečene
Edarbi nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.4 a 5.2).
Keďže sú len obmedzené skúsenosti s užívaním Edarbi u pacientov s malou alebo strednou poruchou pečene, odporúča sa prísne sledovanie a ako začiatočné dávkovanie treba zvážiť 20 mg (pozri
časť 5.2).
Deplécia intravaskulárneho objemu
U pacientov s možnou depléciou intravaskulárneho objemu alebo depléciou soli (napr. pacienti, ktorí zvracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa Edarbi má užívať pod prísnym lekárskym dohľadom a ako začiatočné dávkovanie sa odporúča zvážiť 20 mg (pozri časť 4.4).
Pacienti s čiernou farbou pleti
U pacientov s čiernou farbou pleti (černochov) nie je potrebná úprava dávkovania, aj keď boli v porovnaní s ľuďmi s inou farbou pleti pozorované menšie zníženia tlaku krvi (pozri časť 5.1). Toto vo všeobecnosti platí pre iných antagonistov receptora angiotenzínu II (AT1) a pre inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín. V dôsledku toho môže byť na začiatku liečby liekom Edarbi a pri súbežnej liečbe potrebná častejšia kontrola krvného tlaku u pacientov s čiernou farbou pleti (černochov).
Pediatrická populácia
Edarbi nie je indikovaný na použitie u detí alebo dospievajúcich vo veku do 18 rokov. V súčasnosti dostupné údaje u detí alebo dospievajúcich vo veku od 6 do < 18 rokov sú opísané v časti 4.8, 5.1
a 5.2, ale neumožňujú uviesť odporúčanie na dávkovanie. Bezpečnosť a účinnosť Edarbi u detí vo veku < 6 rokov neboli stanovené.
K dispozícii nie sú žiadne údaje. Spôsob podávania
Edarbi sa užíva perorálne a môže sa podávať s jedlom alebo bez jedla (pozri časť 5.2).
Aktivovaný renín-angiotenzín-aldosterónový systém (RAAS)
U pacientov, ktorých cievny tonus a funkcia obličiek závisia najmä od aktivity RAAS (napr. u pacientov s kongestívnym srdcovým zlyhaním, závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stenózou renálnej artérie), bola liečba liekmi, ktoré ovplyvňujú tento systém, napr. inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE) a antagonistov receptora angiotenzínu II, spojená s akútnou hypotenziou, azotémiou, oligúriou alebo v zriedkavých prípadoch s akútnym zlyhaním obličiek. Pri Edarbi sa nedá vylúčiť možnosť výskytu podobných účinkov.
Opatrnosť je potrebná u pacientov s hypertenziou so závažnou poruchou funkcie obličiek, kongestívnym zlyhaním srdca alebo stenózou renálnej tepny, pretože neexistujú skúsenosti s užívaním Edarbi u týchto pacientov (pozri časti 4.4 a 5.2).
Nadmerný pokles krvného tlaku by u pacientov s ischemickou kardiomyopatiou alebo ischemickým cerebrovaskulárnym ochorením mohol viesť k infarktu myokardu alebo k cievnej mozgovej príhode.
Duálna inhibícia RAAS
Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).
Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Transplantácia obličky
V súčasnosti nie sú žiadne skúsenosti s užívaním Edarbi u pacientov, ktorí v nedávnej minulosti podstúpili transplantáciu obličky.
Porucha funkcie pečene
Edarbi nebol skúmaný u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene, a preto sa jeho užívanie u tejto skupiny pacientov neodporúča (pozri časti 4.2 a 5.2).
Hypotenzia u pacientov s depléciou intravaskulárneho objemu a/alebo depléciou soli
U pacientov s výraznou depléciou intravaskulárneho objemu a/alebo depléciou soli (napr. u pacientov, ktorí vracajú, majú diareu alebo užívajú veľké dávky diuretík) sa môže po začatí liečby liekom Edarbi vyskytnúť symptomatická hypotenzia. Pred podávaním Edarbi je treba skorigovať hypovolémiu alebo treba liečbu začať pod prísnym lekárskym dohľadom a ako začiatočné dávkovanie sa odporúča zvážiť 20 mg.
Primárny hyperaldosteronizmus
Pacienti s primárnym hyperaldosteronizmom vo všeobecnosti nebudú reagovať na antihypertenzíva pôsobiace prostredníctvom inhibície RAAS. Preto sa podávanie Edarbi u týchto pacientov neodporúča.
Hyperkaliémia
Na základe skúsenosti s užívaním iných liečiv, ktoré ovplyvňujú RAAS, súčasné užívanie Edarbi spolu s diuretikami šetriacimi draslík, doplnkami draslíka, náhradami solí obsahujúcimi draslík alebo inými liečivami, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka (napr. heparín), môže u hypertenzných pacientov viesť k zvýšeniu draslíka v sére (pozri časť 4.5). U starších pacientov, u pacientov s renálnou insuficienciou, u diabetických pacientov a/alebo u pacientov s inými chorobami je zvýšené riziko výskytu hyperkaliémie, ktorá môže byť fatálna. U týchto pacientov je vhodné sledovanie hladiny draslíka.
Stenóza aortálnej a mitrálnej chlopne, obštrukčná hypertrofická kardiomyopatia
Zvýšená opatrnosť je potrebná u pacientov so stenózou aortálnej alebo mitrálnej chlopne alebo s obštrukčnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HOCM).
Intestinálny angioedém
U pacientov liečených antagonistami receptora angiotenzínu II bol hlásený intestinálny angioedém (pozri časť 4. 8). U týchto pacientov sa vyskytla bolesť brucha, nauzea, vracanie a hnačka. Príznaky ustúpili po vysadení antagonistov receptora angiotenzínu II. Ak je diagnostikovaný intestinálny angioedém, liečba azilsartanom medoxomilom sa má prerušiť a má sa začať primerané sledovanie pacienta až do úplného vymiznutia príznakov.
Gravidita
Antagonisty receptora angiotenzínu II sa nemajú začať podávať počas gravidity. Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistmi receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistmi receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba (pozri
Lítium
Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II sa neodporúča súčasné užívanie lítia a Edarbi (pozri časť 4.5).
Edarbi obsahuje sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Neodporúča sa súčasné užívanie
Lítium
Počas súčasného užívania lítia a inhibítorov enzýmu konvertujúceho angiotenzín boli zistené reverzibilné zvýšenia koncentrácií a toxicity lítia v sére. Podobný účinok sa môže vyskytnúť pri antagonistoch receptora angiotenzínu II. Kvôli nedostatku skúsenosti so súčasným užívaním azilsartanu medoxomilu a lítia sa táto kombinácia neodporúča. Ak je táto kombinácia nutná, odporúča sa prísne sledovanie hladiny lítia v sére.
Opatrnosť potrebná pri súčasnom užívaní
Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID) vrátane selektívnych inhibítorov COX-2, kyseliny acetylsalicylovej (> 3 g/deň) a neselektívnych NSAID
Keď sa antagonisti angiotenzínu II podávajú súbežne s NSAID (t. j. selektívnymi inhibítormi COX-2, kyselinou acetylsalicylovou (> 3 g/deň) a neselektívnymi NSAID), môže dôjsť k oslabeniu antihypertenzívneho účinku. Súbežné užívanie antagonistov angiotenzínu II a NSAID môže viesť k zvýšenému riziku zhoršenia renálnej funkcie a zvýšenie hladiny draslíka v sére. Preto sa na začiatku liečby odporúča adekvátna hydratácia a sledovanie renálnej funkcie.
Diuretiká šetriace draslík, doplnky draslíka, náhrady soli obsahujúce draslík a iné látky, ktoré môžu zvýšiť hladinu draslíka
Súčasné užívanie diuretík šetriacich draslík, doplnkov draslíka, náhrad solí obsahujúcich draslík alebo iných liečiv (napr. heparínu) môže zvýšiť hladinu draslíka. Odporúča sa prísne sledovanie hladiny draslíka v sére (pozri časť 4.4).
Ďalšie informácie
Údaje z klinických skúšaní ukázali, že duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa spája s vyššou frekvenciou nežiaducich udalostí, ako sú hypotenzia, hyperkaliémia a znížená funkcia obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek), v porovnaní s použitím látky ovplyvňujúcej RAAS v monoterapii (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.1).
V štúdiách azilsartanu medoxomilu alebo azilsartanu podávaného spolu s amlodipínom, antacidami, chlórtalidónom, digoxínom, flukonazolom, glyburidom, ketokonazolom, metformínom a warfarínom neboli preukázané žiadne klinicky významné interakcie. Po podaní so zmesou skúšobných substrátov cytochrómu P450 (CYP) sa nepozorovali žiadne klinicky významné liekové interakcie s kofeínom, (CYP1A2), tolbutamidom (CYP2C9), dextrometorfánom (CYP2D6) alebo midazolamom (CYP3A4).
Azilsartan medoxomil sa rýchlo hydrolyzuje na aktívnu zložku azilsartan esterázami v tráviacom trakte a/alebo pri absorpcii liečiva (pozri časť 5.2). Štúdie in vitro ukázali, že interakcie založené na inhibícii esterázy sú nepravdepodobné.
Gravidita
Užívanie antagonistov receptora angiotenzínu II sa neodporúča počas prvého trimestra gravidity (pozri časť 4.4).
Použitie antagonistov receptora angiotenzínu II je kontraindikované počas druhého a tretieho trimestra gravidity (pozri časti 4.3 a 4.4).
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o použití azilsartanu medoxomilu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3).
Epidemiologické dôkazy týkajúce sa rizika teratogenity po vystavení účinku inhibítorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu počas prvého trimestra gravidity nie sú preukázané, napriek tomu, malé zvýšenie rizika však nemožno vylúčiť. Pokiaľ neexistujú žiadne kontrolované epidemiologické údaje o riziku antagonistov receptora angiotenzínu II, pre túto triedu liekov môžu existovať podobné riziká.
Pokiaľ nie je pokračovanie liečby antagonistmi receptora angiotenzínu II považované za nevyhnutné, pacientky, ktoré plánujú graviditu, sa majú prestaviť na alternatívnu antihypertenzívnu liečbu, ktorá má preukázaný bezpečnostný profil pri používaní v gravidite. Ak sa gravidita zistí, liečba antagonistami receptora angiotenzínu II sa musí okamžite ukončiť a ak je vhodné, má sa začať alternatívna liečba.
Expozícia liečbe antagonistami receptora angiotenzínu II počas druhého a tretieho trimestra je známa tým, že indukuje fetotoxicitu u ľudí (znížená funkcia obličiek, oligohydramnión, retardácia osifikácie lebky) neonatálnu toxicitu (renálne zlyhanie, hypotenzia, hyperkaliémia). (Pozri časť 5.3).
Ak došlo od druhého trimestra gravidity k vystaveniu účinkom antagonistov receptora angiotenzínu II, odporúča sa ultrazvukové vyšetrenie obličiek a lebky.
Novorodenci, ktorých matky užívali antagonisty receptora angiotenzínu II, sa majú starostlivo sledovať z dôvodu hypotenzie (pozri časti 4.3 a 4.4).
Dojčenie
Keďže nie sú dostupné žiadne informácie ohľadom používania azilsartanu medoxomilu počas dojčenia, Edarbi sa neodporúča a vhodnejšie je používať alternatívne liečby s lepšie preukázanými profilmi bezpečnosti pre obdobie dojčenia, najmä počas dojčenia novorodencov alebo predčasne narodených detí.
Fertilita
Nie sú k dispozícii žiadne údaje o účinkoch azilsartanu medoxomilu na ľudskú fertilitu. Predklinické štúdie preukázali, že azilsartan nemá účinok na samčiu ani samičiu fertilitu u potkanov (pozri
časť 5.3).
Azilsartan medoxomil nemá žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá
a obsluhovať stroje. Treba si však uvedomiť, že sa môže príležitostne objaviť závrat alebo únava.
Súhrn bezpečnostného profilu
V klinických štúdiách u dospelých pacientov liečených po dobu 56 týždňov sa vyhodnotila bezpečnosť Edarbi s dávkovaním 20, 40 alebo 80 mg. V týchto klinických štúdiách boli nežiaduce účinky spojené s liečbou liekom Edarbi väčšinou mierne alebo stredne závažné s celkovým výskytom podobným ako pri placebe. Najčastejším nežiaducim účinkom bol závrat. Výskyt nežiaducich účinkov pri tejto liečbe sa nelíšil v závislosti od pohlavia, veku ani rasy. V jednej štúdii Edarbi s dávkovaním 20 mg
s kontrolnou skupinou s placebom sa zistili nežiaduce účinky s podobnou frekvenciou výskytu ako pri dávkovaní 40 a 80 mg.
Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov
V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené nežiaduce účinky podľa triedy orgánových systémov
a preferovaných podmienok, zistené na základe zozbieraných údajov z (s dávkovaniami 40 a 80 mg).
Nežiaduce účinky sú rozdelené podľa frekvencií na základe nasledujúcej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až
< 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| Nežiaduce liekové reakcie z klinických skúšaní a skúseností po uvedení lieku na trh | ||
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduci účinok |
| Poruchy nervového systému | Časté | Závrat |
| Poruchy ciev | Menej časté | Hypotenzia |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté Menej časté | Diarea Nauzea |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | Menej častéZriedkavé | Vyrážka, svrbenieAngioedém |
| Poruchy kostrového svalstva a spojivových tkanív | Neznáme Menej časté | Artralgia Svalové kŕče |
| Celkové poruchy a reakcie vmieste podania | Menej časté | ÚnavaPeriférny edém |
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Časté Menej časté | Zvýšenie kreatinínfosfokinázy v krviZvýšená hladina kreatinínu v krviZvýšená hladina kyselinymočovej v krvi / Hyperurikémia |
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Keď sa Edarbi podával spolu s chlórtalidónom, zvýšili sa frekvencie výskytu kreatinínu v krvi a hypotenzie z menej častých na časté.
Keď sa Edarbi podával spolu s amlodipínom, zvýšila sa frekvencia výskytu periférneho edému z menej častej na častú, ale bola nižšia ako pri samotnom amlodipíne.
Po použití antagonistov receptora angiotenzínu II boli hlásené prípady intestinálneho angioedému (pozri časť 4.4).
Laboratórne a funkčné vyšetrenia
Kreatinín v sére
Po liečbe liekom Edarbi bol výskyt zvýšenia hladiny kreatinínu v sére podobný ako u placeba v randomizovaných placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách. Súčasné podávanie Edarbi spolu s diuretikami, ako je chlórtalidón, viedlo k vyššiemu výskytu zvýšenia hladiny kreatinínu, toto pozorovanie je konzistentné s inými antagonistami receptora angiotenzínu II a inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín. Zvýšenie kreatinínu v sére počas súčasného podávania Edarbi spolu
s diuretikami bolo spojené s väčšími zníženiami tlaku krvi v porovnaní s podávaním len jedného liečiva. Mnoho z týchto zvýšení bolo prechodných alebo neprogresívnych počas obdobia, keď dobrovoľníci pokračovali v liečbe. Po ukončení liečby bola väčšina zvýšení, ktoré sa počas liečby nevyriešili, reverzibilná. Hladiny kreatinínu väčšiny dobrovoľníkov sa vrátili na hodnoty základnej úrovne alebo do jej blízkosti.
Kyselina močová
Malé priemerné zvýšenie kyseliny močovej v sére bolo pozorované pri Edarbi (10,8 µmol/l) v porovnaní s placebom (4.3 µmol/l).
Hemoglobín a hematokrit
V placebom kontrolovaných monoterapeutických štúdiách sa zistilo malé zníženia množstva hemoglobínu, resp. hematokritu (priemerné zníženia približne 3 g/l, resp. 1 percento objemu). Tento účinok bol zistený aj u iných inhibítorov RAAS.
Pediatrická populácia
Vykonala sa klinická štúdia o bezpečnosti a účinnosti Edarbi u detí a dospievajúcich vo veku 6 až
< 18 rokov (pozri časť 5.1). Celkový bezpečnostný profil Edarbi u pediatrickej populácie bol konzistetný so známym bezpečnostným profilom u dospelých.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Ak sa u vás vyskytne akýkoľvek vedľajší účinok, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. To sa týka aj akýchkoľvek vedľajších účinkov, ktoré nie sú uvedené v tejto písomnej informácii. Vedľajšie účinky môžete hlásiť aj priamo na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V. Hlásením vedľajších účinkov môžete prispieť k získaniu ďalších informácií o bezpečnosti tohto lieku.
Symptómy
Na základe farmakologických poznatkov sú pravdepodobnými hlavnými prejavmi predávkovania symptomatická hypotenzia a závrat. Počas kontrolovaných klinických štúdií na zdravých dospelých dobrovoľníkoch sa podávali raz denne dávky až 320 mg azilsartanu medoxomilu po dobu 7 dní a boli dobre tolerované.
Liečba
Ak sa vyskytne symptomatická hypotenzia, má sa začať podporná liečba a treba sledovať vitálne funkcie.
Azilsartan sa neodstráni dialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Edarbi 80 mg
Farmakoterapeutická skupina: Liečivá s účinkom na renín-angiotenzínový systém, antagonisty angiotenzínu II, samotné, ATC kód: C09CA09.
Mechanizmus účinku
Azilsartan medoxomil je perorálne aktívny prekurzor, ktorý sa rýchlo konvertuje na aktívnu zložku, azilsartan, ktorý selektívne antagonizuje účinky angiotenzínu II blokovaním jeho väzby na receptor AT1 vo viacerých tkanivách (pozri časť 5.2). Angiotenzín II je hlavná presorická látka RAAS, medzi ktorého účinky patria vazokonstrikcia, stimulácia syntézy a uvoľňovanie aldosterónu, stimuláciu srdca a renálna reabsorpcia sodíka.
Blokáda receptora AT1 potláča negatívnu regulačnú spätnú väzbu angiotenzínu II na sekréciu renínu, ale výsledné nárasty aktivity plazmového renínu a cirkulačné hladiny angiotenzínu II neprekonávajú antihypertenzívny účinok azilsartanu.
Esenciálna hypertenzia
V siedmich dvojitých zaslepených kontrolovaných štúdiách sa vyhodnotilo spolu 5 941 dospelých pacientov (3 672 dostalo Edarbi, 801 dostalo placebo a 1 468 dostalo aktívny komparátor). 51 % pacientov boli muži, 26 % malo vek aspoň 65 rokov (5 % ≥ 75 rokov); 67 % bolo belochov a 19 % bolo černochov.
Edarbi sa porovnával s placebom a aktívnymi komparátormi v dvoch 6-týždňových randomizovaných, dvojito zaslepých štúdiách. Zníženie krvného tlaku v porovnaní s placebom pomocou 24-hodinovej strednej hodnoty krvného tlaku pri ambulantnom sledovaní krvného tlaku (ABPM) a klinickom meraní krvného tlaku sú uvedené v nasledujúcej tabuľke pre obe štúdie. Edarbi s dávkovaním 80 mg navyše viedol k významne väčším zníženiam SBP ako pri najvyššom schválenom dávkovaní olmesartanu medoxomilu a valsartanu.
| Placebo | Edarbi 20 mg | Edarbi 40 mg# | Edarbi 80 mg# | OLM-M40 mg# | Valsartan 320 mg# | |
| Primárny koncový bod:24-hod. stredná hodnota SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6. týždeň (mm Hg) | ||||||
| Štúdia 1 | ||||||
| Zmena od BL | -1.4 | -12.2 * | -13.5 * | -14.6 *† | -12.6 | - |
| Štúdia 2 | ||||||
| Zmena od BL | -0.3 | - | -13.4 * | -14.5 *† | -12.0 | -10.2 |
| Hlavný sekundárny koncový bod:Klinické SBP: Zmena priemeru odhadnutého metódou LS od základnej úrovne (BL) po 6. týždeň (mm Hg) (LOCF) | ||||||
| Štúdia 1 | ||||||
| Zmena od BL | -2,1 | -14,3 * | -14,5 * | -17,6 * | -14,9 | - |
| Štúdia 2 | ||||||
| Zmena od BL | -1,8 | - | -16,4 *† | -16,7 *† | -13,2 | -11,3 |
OLM-M = olmesartan medoxomil, LS = výpočet „least squares“, LOCF = posledné sledovanie
* Významný rozdiel vs. Placebo na hladine 0,05 v rámci krokovej analýzy
† Významný rozdiel vs. komparátor(y) na hladine významnosti 0,05 v rámci krokovej analýzy
# Maximálne dávkovanie dosiahnuté v štúdii 2. Dávky boli v 2. týždni nútene titrované od 20 do 40 mg a od 40 do 80 mg pri Edarbi, a od 20 do 40 mg a od 160 do 320 mg pri olmesartane medoxomile a valsartane
V týchto dvoch štúdiách patril medzi klinicky dôležité a najčastejšie nežiaduce účinky závrat, bolesť hlavy a dyslipidémia. Pri Edarbi, olmesartane medoxomile a valsartane bol pozorovaný závrat
s mierou výskytu 3,0 %, 3,3 % a 1,8 %, bolesť hlavy s 4,8 %, 5,5 % a 7,6 % a dyslipidémia s 3,5 %, 2,4 % a 1,1 %.
V aktívnych štúdiách s komparátormi s valsartanom alebo ramiprilom, bol účinok počas dlhodobej liečby zníženia krvného tlaku s Edarbi zachovaný. Edarbi mal nižší výskyt kašľa (1,2 %) v porovnaní s ramiprilom (8,2 %).
Antihypertenzívny účinok azilsartanu medoxomilu sa prejavil v prvých 2 týždňoch podávania lieku, úplný účinok sa prejavil do 4 týždňov. Účinok azilsartanu medoxomilu na zníženie krvného tlaku sa udržal aj počas 24-hodinového intervalu podávania. Pomery SBP a DBP od sedla po vrchol boli pri placebe približne 80 % alebo vyššie.
Po náhlom prerušení liečby liekom Edarbi po 6 mesiacoch liečby nebol pozorovaný opätovný nárast hypertenzie.
Medzi staršími a mladšími pacientmi neboli z hľadiska bezpečnosti a účinnosti pozorované žiadne rozdiely, ale u niektorých starších jednotlivcov nemožno vylúčiť väčšiu citlivosť na účinky zníženia tlaku v krvi (pozri časť 4.2). Tak ako pri iných antagonistoch receptora angiotenzínu II a inhibítoroch angiotenzín konvertujúceho enzýmu bol u pacientov s čiernou farbou pleti nižší antihypertenzívny účinok (obvykle ide o populáciu s nízkym množstvom renínu).
Súčasné podávanie Edarbi 40 a 80 mg spolu s blokátorom vápnikových kanálov (amlodipínom) alebo tiazidovými diuretikami (chlórtalidónom) viedlo v porovnaní s inými samostatne podávanými antihypertenzívami k ďalšiemu zníženiu tlaku krvi. Pri súčasnom podávaní Edarbi spolu s diuretikami došlo v porovnaní so samotným podávaním Edarbi k častejšiemu výskytu vedľajších účinkov závislých od dávky, okrem iného závratu, hypotenzie a zvýšenia hladiny kreatinínu v sére, zatiaľ čo v porovnaní so samotným podávaním diuretík došlo k menej častejšiemu výskytu hypokalémie.
V súčasnosti nie sú známe priaznivé účinky Edarbi na mortalitu, kardiovaskulárnu morbiditu a poškodenie cieľových orgánov.
Vplyv na srdcovú repolarizáciu
Dôkladná štúdia QT/QTc bola vykonaná na posúdenie potenciálu azilsartanu medoxomilu na predĺženie intervalu QT/QTc u zdravých dobrovoľníkov. Pri dávkovaní 320 mg azilsartanu medoxomilu sa nevyskytovalo predĺženie QT/QTc.
Ďalšie informácie
Dve rozsiahle randomizované, kontrolované klinické skúšania (ONTARGET (ONgoing Telmisartan Alone and in combination with Ramipril Global Endpoint Trial) a VA NEPHRON-D (The Veterans Affairs Nephropathy in Diabetes)) skúmali použitie kombinácie inhibítora ACE a blokátora receptorov angiotenzínu II.
Skúšanie ONTARGET sa vykonalo u pacientov s kardiovaskulárnym alebo cerebrovaskulárnym ochorením v anamnéze, alebo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sa preukázalo poškodenie cieľových orgánov. Skúšanie VA NEPHRON-D sa vykonalo u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a diabetickou nefropatiou.
Tieto skúšania neukázali významný priaznivý účinok na renálne a/alebo kardiovaskulárne ukazovatele a mortalitu, zatiaľ čo v porovnaní s monoterapiou sa pozorovalo zvýšené riziko hyperkaliémie, akútneho poškodenia obličiek a/alebo hypotenzie. Vzhľadom na podobné farmakodynamické vlastnosti sú tieto výsledky relevantné aj pre ostatné inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II.
Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa preto nemajú používať súbežne u pacientov s diabetickou nefropatiou.
Skúšanie ALTITUDE (Aliskiren Trial in Type 2 Diabetes Using Cardiovascular and Renal Disease Endpoints) bolo navrhnuté na otestovanie prínosu pridania aliskirenu k štandardnej liečbe inhibítorom ACE alebo blokátorom receptorov angiotenzínu II u pacientov s diabetes mellitus 2. typu a chronickým ochorením obličiek, kardiovaskulárnym ochorením, alebo oboma ochoreniami. Skúšanie bolo predčasne ukončené pre zvýšené riziko nežiaducich udalostí. V skupine aliskirenu bolo numericky viac úmrtí z kardiovaskulárnej príčiny a cievnych mozgových príhod ako v skupine placeba a v skupine aliskirenu boli častejšie hlásené sledované nežiaduce udalosti a závažné nežiaduce udalosti (hyperkaliémia, hypotenzia a renálna dysfunkcia) ako v skupine placeba.
Pediatrická populácia
Antihypertenzívne účinky azilsartanu medoxomilu sa hodnotili v randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii fázy 3 u detí alebo dospievajúcich vo veku 6 až < 18 rokov s primárnou alebo sekundárnou hypertenziou. Táto štúdia zahŕňala 6-týždňovú, dvojito zaslepenú, randomizovanú liečebnú fázu (DB (Double-Blind) fáza), po ktorej nasledovala 2-týždňová, dvojito zaslepená, randomizovaná, placebom kontrolovaná fáza bez liečby (WD (Withdrawal) fáza). V DB fáze boli pacienti randomizovaní (1:1:1:1) na nasledujúce skupiny: azilsartan medoxomil 10 mg, 20 mg a 40 mg/80 mg (na základe telesnej hmotnosti pacienta) alebo losartan. Všetci pacienti začali liečbu 10 mg po dobu 2 týždňov, potom buď pokračovali v dávke 10 mg alebo sa ich dávka zvýšila na 20, 40 alebo 80 mg. Vo WD fáze boli pacienti randomizovaní (1:1) na pokračovanie užívania ich predtým priradenej aktívnej liečby alebo prešli na placebo. Táto štúdia tiež zahŕňala 44-týždňové otvorené predĺženie (OL (Open-Label) fáza), v ktorom všetci pacienti dostávali azilsartan medoxomil alebo azilsartan medoxomil a iné antihypertenzíva podľa potreby v dávkovacom algoritme titrácie na dosiahnutie cieľového krvného tlaku, pričom sa začínalo 10 mg azilsartanu medoxomilu.
V 6-týždňovej DB fáze bolo 162 pacientov vystavených azilsartanu medoxomilu. V 2-týždňovej WD fáze bolo 77 pacientov vystavených azilsartanu medoxomilu a 103 pacientov užívalo placebo.
V 44-týždňovej OL fáze bolo 156 pacientov vystavených azilsartanu medoxomilu samotnému a 41 pacientov bolo vystavených azilsartanu medoxomilu a iným antihypertenzívam.
V 2-týždňovej fáze bez liečby došlo k strate kontroly krvného tlaku u pacientov randomizovaných na placebo, zatiaľ čo u pacientov, ktorí zostali na liečbe azilsartanom medoxomilom, bola kontrola krvného tlaku stabilná. Rozdiel zmeny v priemernom diastolickom krvnom tlaku v sede od 6. týždňa do 8. týždňa u pacientov liečených azilsartanom medoxomilom oproti placebu bol -5,42 mmHg
(95 % IS, -7,29 až -3,55 mmHg; p < 0,001). Percento pacientov, ktorí dosiahli cieľový krvný tlak (definovaný ako < 90. percentil pre vek, pohavie a telesnú výšku) v. 8. týždni (2. týždeň obdobia bez liečby) bolo významne vyššie pri liečbe azilsartanom medoxomilom v porovnaní s placebom. Pacienti, ktorí boli liečení azilsartanom medoxomilom (všetky dávky súhrnne) mali štatisticky významne väčšiu zmenu v priemernom diastolickom krvnom tlaku v sede od východiskovej hodnoty do 6. týždňa
v porovnaní s pacientmi liečenými losartanom. Účinok azilsartanu medoxomilu zostal konzistentný v priebehu otvorenej fázy.
Po perorálnom podaní a/alebo počas vstrebávania sa azilsartan medoxomil v tráviacom trakte rýchlo hydrolyzuje na aktívnu formu azilsartan. Na základe štúdií in vitro, karboxymetylénbutenolidáza sa podieľa na hydrolýze v čreve a pečeni. Okrem toho sa plazmové esterázy podieľajú na hydrolýze azilsartanu medoxomilu na azilsartan.
Absorpcia
Odhadovaná absolútna perorálna biologická dostupnosť azilsartanu medoxomilu je na základe plazmatických hladín azilsartanu približne 60 %. Po perorálnom podaní azilsartanu medoxomilu sa maximálne plazmatické koncentrácie (Cmax) azilsartanu dosiahnu do 1,5 až 3 hodín. Jedlo nemá vplyv na biologickú dostupnosť azilsartanu (pozri časť 4.2).
Distribúcia
Distribučný objem azilsartanu je približne 16 litrov. Azilsartan je silne viazaný na plazmatické proteíny (> 99 %), najmä na sérový albumín. Pri plazmatických koncentráciách azilsartanu výrazne nad rozsah dosiahnutý pri odporúčanom dávkovaní je väzba na proteíny konštantná.
Biotransformácia
Azilsartan sa metabolizuje na dva hlavné metabolity. Hlavný metabolit v plazme sa vytvára pomocou O-dealkylácie a označuje sa metabolit M-II a vedľajší metabolit sa vytvára pomocou dekarboxylácie a označuje sa metabolit M-I. Systémové expozície hlavného a vedľajšieho metabolitu boli u ľudí približne 50 % a z toho menej ako 1 % bol azilsartan. M-I a M-II neprispievajú k farmakologickej
aktivite azilsartanu medoxomilu. Hlavným enzýmom zodpovedným za metabolizmus azilsartanu je CYP2C9.
Eliminácia
Po perorálnej dávke azilsartanu medoxomilu značeného 14C sa v stolici našlo približne 55 % rádioaktivity, v moči to bolo približne 42 %, 15 % dávky sa vylúčilo v moči ako azilsartan. Eliminačný polčas azilsartanu je približne 11 hodín a renálny klírens je približne 2,3 ml/min. Hladiny rovnovážneho stavu azilsartanu sa dosahujú do 5 dní a pri dávkovaní raz denne nedochádza k jeho akumulácii v plazme.
Linearita/nelinearita
Proporcionalita dávky v expozícii bola pre azilsartan v dávke azilsartanu medoxomilu stanovená v rozmedzí 20 mg až 320 mg po jednorazovom alebo opakovanom podaní.
Charakteristiky osobitných skupín pacientov
Pediatrická populácia
Populačné farmakokinetické vlastnosti azilsartanu po perorálnych dávkach azilsartanu medoxomilu sa hodnotili u detí s hypertenziou vo veku 6 až < 18 rokov v štúdii s jednorazovou dávkou ako aj v štúdii s viacnásobnými dávkami 10 mg až do maximálnej dávky 80 mg po dobu 6 týždňov. Vo všeobecnosti platí, že dávka úmerne navýšená v maximálnej koncentrácii (Cmax,ss) a bola pozorovaná expozícia (AUCss) azilsartanu. Expozícia azilsartanu bola závislá od telesnej hmotnosti, vo všeobecnosti vyššia expozícia bola pozorovaná u pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou ≤ 50 kg v porovnaní
s pacientmi s telesnou hmotnosťou > 50 kg. Expozíciabola podobná medzi deťmi a dospelými pri použití alometrického škálovania.
Starší pacienti
Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mladými pacientmi (vekový rozsah 18-45 rokov) a staršími pacientmi (vekový rozsah 65-85 rokov).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek bola celková expozícia azilsartanu (AUC) zvýšená o +30 %, +25 % a +95 %. U dialyzovaných pacientov v terminálnom štádiu ochorenia obličiek nebol pozorovaný žiadny nárast (+5 %). U pacientov s vážnou poruchou obličiek alebo v terminálnom štádiu ochorenia obličiek neexistujú klinické skúsenosti (pozri časť 4.2). Hemodialýzou sa azilsartan neodstráni zo systémovej cirkulácie.
Porucha funkcie pečene
Podávanie Edarbi po dobu až 5 dní dobrovoľníkom s miernou (škála Child-Pugh A) alebo stredne závažnou (škála Child-Pugh B) poruchou funkcie pečene viedlo k nepatrnému zvýšeniu expozície azilsartanom (AUC zvýšené 1,3 až 1,6-násobne (pozri časť 4.2). U pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene sa nevykonali štúdie Edarbi.
Pohlavie
Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi mužmi a ženami. Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od pohlavia.
Rasa
Farmakokinetické vlastnosti azilsartanu sa významne nelíšia medzi černochmi a belochmi. Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od rasy.
Farmaceutické informácie - Edarbi 80 mg
Manitol (E 421)
Kyselina fumarová (E 297) Hydroxid sodný Hydroxypropylcelulóza (E 463) Sodná soľ kroskarmelózy Mikrokryštalická celulóza (E 460) Stearát horečnatý (E 572)
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom a vlhkosťou. Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.
Hliníkové blistre
Veľkosti balenia: 14, 28, 56 alebo 98 tabliet. alebo
Hliníkové blistre s integrovaným sikatívom Veľkosti balenia: 14, 28, 30, 56, 90 alebo 98 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.