AVONEX je indikovaný na liečbu

• dospelých pacientov s diagnózou recidivujúcej roztrúsenej sklerózy (sclerosis multiplex, SM). V klinických skúškach bola charakterizovaná dvoma alebo viacerými akútnymi exacerbáciami (relapsmi) počas predchádzajúcich troch rokov bez dôkazu pokračujúcej progresie medzi relapsmi. AVONEX spomaľuje progresiu zneschopnenia a znižuje frekvenciu relapsov.

• dospelých pacientov s izolovanou demyelinizačnou príhodou s aktívnym zápalovým procesom, ak je dostatočne závažná na oprávnenie liečby intravenóznymi kortikosteroidmi, ak boli vylúčené alternatívne diagnózy a ak sa zistilo, že majú vysoké riziko rozvoja klinicky dokázanej roztrúsenej sklerózy (pozri časť 5.1).

Používanie AVONEXU sa má prerušiť u pacientov, u ktorých sa vyvinie progresívna SM.

Liečba sa má začať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou tejto choroby.

Dávkovanie

Dospelí: Odporúčaná dávka pri liečbe recidivujúcej SM je 30 mikrogramov (0,5 ml roztoku), podávaná intramuskulárnou (i. m.) injekciou raz za týždeň (pozri časť 6.6). Nepreukázal sa žiadny dodatočný prínos pri podávaní vyššej dávky (60 mikrogramov) raz týždenne.

Titrácia: Pre zníženie výskytu a závažnosti príznakov podobných chrípke u pacientov (pozri časť 4.8) sa liečba môže začať titráciou dávky. Titrácia s použitím naplnenej injekčnej striekačky môže prebiehať tak, že liečba sa začne zvyšovaním dávky o 1/4 v každom týždni, pričom plná dávka (30 mikrogramov/týždeň) sa dosiahne na štvrtý týždeň.

Alternatívne sa môže titrácia vykonať tak, že liečba sa začne približne ½ dávkou AVONEXU raz za týždeň a následne sa zvýši na plnú dávku. Na docielenie primeraného účinku sa má dosiahnuť dávka 30 mikrogramov raz za týždeň a po počiatočnom titračnom období sa má naďalej udržiavať. Po prechode na plnú dávku môžu pacienti začať s používaním injekčného pera AVONEX PEN.

Pred podaním injekcie a počas nasledujúcich 24 hodín po každej injekcii sa odporúča podať antipyretické analgetikum, aby sa zmiernili príznaky podobné chrípke, ktoré sa vyskytujú v spojitosti s podávaním AVONEXU. Tieto príznaky sa zvyčajne prejavujú počas prvých mesiacov liečby.

Pediatrická populácia:
Bezpečnosť a účinnosť AVONEXU u detí a dospievajúcich vo veku 10 - 18 rokov neboli doteraz úplne stanovené. V súčasnosti dostupné údaje sú opísané v častiach 4.8 a 5.1, ale neumožňujú uviesť odporúčania na dávkovanie.

Bezpečnosť a účinnosť AVONEXU u detí mladších ako 10 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Staršie osoby: Klinické štúdie nezahrnovali dostatočný počet pacientov vo veku 65 rokov a starších, aby sa zistilo, či na liek reagujú inak ako mladší pacienti. Avšak berúc do úvahy spôsob vylučovania účinnej látky, neexistujú teoretické dôvody na úpravu dávky u starších osôb.

Spôsob podávania

V súčasnosti nie je známe, ako dlho majú byť pacienti na tejto liečbe. Pacienti sa majú po dvoch rokoch liečby klinicky vyhodnotiť a o dlhodobej liečbe má rozhodnúť ošetrujúci lekár individuálne. V prípade, že sa u pacienta vyvinie chronická progresívna SM, liečba sa má ukončiť.

AVONEX PEN je jednorazové injekčné pero, ktoré možno používať iba po predchádzajúcom primeranom nácviku.

Odporúčané miesto vpichu intramuskulárnej injekcie pomocou AVONEX PEN je horná vonkajšia časť stehenného svalu. Miesto vpichu sa má každý týždeň meniť.

Pri podávaní AVONEXU pomocou injekčného pera AVONEX PEN postupujte podľa pokynov v písomnej informácii pre používateľa.

• Pacienti s anamnézou precitlivenosti na prirodzený alebo rekombinantný interferón beta alebo

  na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Pacienti so súčasnou ťažkou depresiou a/alebo sklonmi k samovražde (pozri časti 4.8).

Sledovateľnosť

Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.

AVONEX sa má podávať s opatrnosťou pacientom, ktorí v minulosti trpeli alebo v súčasnosti trpia depresívnymi poruchami, hlavne však tým, u ktorých sa v minulosti vyskytli samovražedné úmysly (pozri časť 4.3). Je známe, že sa depresie a samovražedné úmysly objavujú vo zvýšenej miere

v populácii trpiacej roztrúsenou sklerózou a v súvislosti s používaním interferónu. Pacientom sa má

odporučiť, aby okamžite oznámili ošetrujúcemu lekárovi akékoľvek príznaky depresie a/alebo samovražedných úmyslov.

Pacienti s depresiami majú byť v priebehu liečby dôsledne sledovaní a primerane liečení. Má sa zvážiť ukončenie liečby AVONEXOM (pozri tiež časti 4.8).

AVONEX sa má podávať opatrne pacientom s epileptickými záchvatmi v anamnéze, pacientom liečeným antiepileptikami, hlavne ak ich epilepsia nie je antiepileptikami dostatočne zvládnutá (pozri časti 4.8).

U pacientov so závažným zlyhaním obličiek a pečene a u pacientov s ťažkou myelosupresiou sa má postupovať so zvýšenou opatrnosťou a má sa zvážiť ich dôkladné monitorovanie počas podávania AVONEXU.

Trombotická mikroangiopatia (TMA): Počas liečby liekmi obsahujúcimi interferón beta boli hlásené prípady trombotickej mikroangiopatie, prejavujúcej sa ako trombotická trombocytopenická purpura (TTP) alebo hemolyticko-uremický syndróm (HUS), vrátane smrteľných prípadov. Udalosti boli hlásené v rôznych obdobiach liečby a môžu sa vyskytnúť po niekoľkých týždňoch až niekoľkých rokoch od začiatku liečby interferónom beta. K prvým klinickým príznakom patrí trombocytopénia, novovzniknutá hypertenzia, horúčka, príznaky súvisiace s centrálnym nervovým systémom (napr. zmätenosť a paréza) a porucha funkcie obličiek. Laboratórne nálezy naznačujúce TMA zahŕňajú znížený počet trombocytov, zvýšenú koncentráciu laktátdehydrogenázy v sére (LDH) v dôsledku hemolýzy a schistocyty (fragmentáciu erytrocytov) v krvnom nátere. V prípade objavenia sa klinických príznakov TMA sa preto odporúča ďalšie testovanie počtu trombocytov, sérovej LDH, krvných náterov a funkcie obličiek. Po stanovení diagnózy TMA je potrebná bezodkladná liečba (so zvážením výmeny plazmy) a odporúča sa okamžité ukončenie liečby AVONEXOM.

Nefrotický syndróm: Počas liečby liekmi obsahujúcimi interferón beta boli hlásené prípady nefrotického syndrómu s rôznymi základnými nefropatiami vrátane kolabujúcej fokálnej segmentálnej glomerulosklerózy (FSGS), nefropatie s minimálnymi zmenami (MCD), membránovo-proliferatívnej glomerulonefritídy (MPGN) a membránovej glomerulopatie (MGN). Udalosti boli hlásené v rôznych obdobiach liečby liekmi obsahujúcimi interferón beta a môžu sa vyskytnúť po niekoľkých rokoch liečby interferónom beta. Odporúča sa pravidelné sledovanie prvých prejavov alebo príznakov, napr. edému, proteinúrie a poruchy funkcie obličiek, predovšetkým u pacientov so zvýšeným rizikom ochorenia obličiek. Vyžaduje sa okamžitá liečba nefrotického syndrómu a zváženie ukončenia liečby AVONEXOM.

Po uvedení na trh bolo v súvislosti s interferónom beta hlásené poškodenie pečene zahrnujúce zvýšené sérové hladiny pečeňových enzýmov, zápal pečene, autoimunitný zápal pečene a zlyhanie pečene (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch sa tieto reakcie vyskytli za prítomnosti ďalších liekov, ktoré sa spájajú s poškodením pečene. Potenciál prídavných účinkov viacerých liekov alebo iných hepatotoxických látok (napr. alkoholu) nebol stanovený. U pacientov sa majú monitorovať známky pečeňového zlyhania a má sa postupovať opatrne, keď sa interferóny používajú spolu s inými liekmi spájanými s poškodením pečene.

Pacienti s ochorením srdca, ako je angína pectoris, kongestívne zlyhanie srdca alebo arytmia, majú byť počas liečby AVONEXOM dôsledne sledovaní, či nedochádza k zhoršeniu ich klinického stavu.

Príznaky podobné chrípke spojené s liečbou AVONEXOM môžu znamenať záťaž pre pacientov

s ochorením srdca.

S používaním interferónov sú spojené laboratórne abnormality. Preto sa u pacientov počas liečby AVONEXOM odporúča robiť okrem bežne používaných laboratórnych vyšetrení na sledovanie SM aj celkový a diferenciálny leukogram, počet krvných doštičiek a biochemické vyšetrenia vrátane pečeňových funkčných testov. U pacientov s myelosupresiou sa môže vyžadovať intenzívnejšie sledovanie celkového krvného obrazu s diferenciálnym leukogramom a počtom krvných doštičiek.

U pacientov sa môžu tvoriť protilátky proti AVONEXU. Protilátky u niektorých z týchto pacientov znižujú in vitro aktivitu interferónu beta-1a (neutralizujúce protilátky). Neutralizujúce protilátky sú spojené s redukciou biologických účinkov AVONEXU in vivo a môžu znížiť jeho klinickú účinnosť. Odhaduje sa, že tvorba neutralizujúcich protilátok sa ustáli po 12 mesiacoch liečby. Nedávne klinické štúdie s pacientmi liečenými AVONEXOM až do troch rokov naznačujú, že približne u 5 % až 8 %

z nich sa vytvoria neutralizujúce protilátky.

Použitie rôznych skúšok na zisťovanie sérových protilátok proti interferónom limituje možnosť porovnať antigenicitu jednotlivých liekov.

Po uvedení lieku na trh boli hlásené prípady nekrózy v mieste vpichu (pozri časť 4.8).

Aby sa minimalizovalo riziko reakcií v mieste vpichu, pacientom sa má odporučiť, aby používali

aseptickú techniku podávania injekcie a pri každej dávke menili miesta vpichu.

Postup podania injekcie samotným pacientom sa má pravidelne kontrolovať, najmä ak sa vyskytli reakcie v mieste vpichu. Ak sa u pacienta vyskytne akékoľvek porušenie kože, prípadne sprevádzané opuchom alebo vylučovaním tekutiny z miesta vpichu, pacientovi sa má odporučiť, aby sa poradil so svojím lekárom. Rozhodnutie, či prerušiť liečbu po výskyte nekrózy na jednom mieste, závisí od rozsahu nekrózy. U pacientov, ktorí pokračujú v liečbe AVONEXOM po tom, ako sa u nich vyskytla nekróza v mieste vpichu, sa vyhnite podávaniu AVONEXU do postihnutej oblasti, kým sa úplne nezahojí. Ak sa vyskytnú viaceré lézie, zmeňte miesto podania injekcie alebo prerušte liečbu, kým nedôjde k zahojeniu.

Neuskutočnili sa žiadne formálne interakčné štúdie u ľudí.

Interakcie AVONEXU s kortikosteroidmi alebo adrenokortikotropným hormónom (ACTH) sa systematicky neštudovali. Klinické štúdie ukazujú, že SM pacienti môžu pri recidívach dostávať AVONEX a kortikosteroidy alebo ACTH.

Sú hlásenia, že interferóny znížili aktivitu enzýmov závislých od pečeňového cytochrómu P450 u ľudí a zvierat. U opíc sa vyhodnotil účinok podávania vysokých dávok AVONEXU na metabolizmus závislý od P450 a neboli pozorované žiadne zmeny v metabolických schopnostiach pečene. Opatrne sa má postupovať v prípade podávania AVONEXU v kombinácii s liekmi, ktoré majú obmedzený terapeutický index a ktorých vylučovanie je predovšetkým závislé od pečeňového systému cytochrómu P450, napr. s niektorými triedami antiepileptík a antidepresív.

Gravidita

Veľké množstvo údajov (viac ako 1 000 ukončených gravidít) z registrov a zo skúseností po uvedení lieku na trh nenaznačuje zvýšené riziko závažných vrodených anomálií po expozícii interferónu beta pred počatím alebo takejto expozícii počas prvého trimestra gravidity. Dĺžka expozície počas prvého trimestra je však neistá, pretože údaje sa zbierali, keď bolo použitie interferónu beta kontraindikované počas gravidity, a liečba sa pravdepodobne prerušila, keď sa zistila a/alebo potvrdila gravidita.

Skúsenosti s expozíciou počas druhého a tretieho trimestra sú veľmi obmedzené.

Na základe údajov týkajúcich sa zvierat (pozri časť 5.3) existuje potenciálne zvýšené riziko spontánneho potratu. Riziko spontánnych potratov u tehotných žien vystavených interferónu beta sa nedá primerane vyhodnotiť na základe v súčasnosti dostupných údajov, tieto údaje však zatiaľ nenaznačujú zvýšené riziko.

Ak si to klinický stav vyžaduje, používanie lieku AVONEX počas gravidity sa môže zvážiť.

Dojčenie

Dostupné obmedzené informácie o prenose interferónu beta-1a do ľudského mlieka spolu

s chemickými/fyziologickými vlastnosťami interferónu beta naznačujú, že hladiny interferónu beta-1a vylučovaného do ľudského mlieka sú zanedbateľné. Neočakávajú sa žiadne škodlivé účinky

u dojčeného novorodenca/dojčaťa.

AVONEX sa môže používať v období dojčenia.

Fertilita

Vykonali sa štúdie fertility a vývinové štúdie u makakov rhesus s príbuznou formou interferónu beta- 1a. Pri veľmi vysokých dávkach boli na zvieratách pozorované účinky vedúce k anovulácii

a vyvolaniu potratu (pozri časť 5.3).

K dispozícii nie sú žiadne informácie o účinkoch interferónu beta-1a na fertilitu u mužov.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch AVONEXU na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nežiaduce reakcie ovplyvňujúce centrálny nervový systém môžu mierne narušiť schopnosť náchylných pacientov viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8).

Najčastejšie sa pri liečbe interferónmi vyskytujú príznaky podobné chrípke. Z nich sú najčastejšie hlásené bolesti svalov, horúčka, mrazenie, potenie, slabosť, bolesť hlavy a nevoľnosť. Preukázalo sa, že titráciou AVONEXU na začiatku liečby sa dosiahne zmiernenie závažnosti a zníženie výskytu príznakov podobných chrípke. Príznaky podobné chrípke majú tendenciu prejavovať sa najvýraznejšie na začiatku liečby a s pokračujúcou liečbou ich frekvencia klesá.

Po injekciách sa môžu objaviť prechodné neurologické príznaky, ktoré imitujú exacerbáciu SM. Kedykoľvek počas liečby sa môžu vyskytnúť prechodné epizódy hypertónie a/alebo závažnej svalovej slabosti, ktorá zabraňuje vôľovým pohybom. Tieto epizódy majú obmedzené trvanie a sú časovo viazané na podanie injekcií, pričom sa môžu objaviť aj po ďalších injekciách. V niektorých prípadoch sú tieto príznaky spojené s príznakmi podobnými chrípke.

Frekvencia nežiaducich účinkov je vyjadrená v pacientskych rokoch podľa nasledujúcich kategórií: Veľmi časté (≥1/10 pacientskych rokov)

Časté (≥1/100 až <1/10 pacientskych rokov)

Menej časté (≥1/1 000 až <1/100 pacientskych rokov) Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000 pacientskych rokov) Veľmi zriedkavé (<1/10 000 pacientskych rokov) Neznáme (z dostupných údajov)

Pacientsky rok je súčet individuálnych jednotiek času, počas ktorého bol pacient v štúdii vystavený AVONEXU predtým, ako vznikla nežiaduca reakcia. Napríklad, 100 pacientskych rokov možno pozorovať u 100 pacientov, ktorí sa liečili počas jedného roka, alebo u 200 pacientov, ktorí sa liečili pol roka.

Nežiaduce reakcie zistené v štúdiách (klinické štúdie a observačné štúdie s obdobím ďalšieho sledovania v rozsahu od dvoch rokov do šiestich rokov) a iné nežiaduce reakcie spontánne hlásené po uvedení lieku na trh s neznámou frekvenciou sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané v poradí s klesajúcou

závažnosťou.

*Text pre triedu liekov obsahujúcich interferón beta (pozri časť 4.4).

**Text pre triedu liekov obsahujúcich interferón je uvedený ďalej v časti Pľúcna arteriálna

hypertenzia.

1Hlásené boli reakcie v mieste vpichu, ako bolesť, zápal a veľmi zriedkavé prípady abscesu alebo celulitídy, ktoré môžu vyžadovať chirurgický zákrok.

2Frekvencia výskytu je vyššia na začiatku liečby.

3Po injekcii AVONEXU sa môže vyskytnúť synkopa; za normálnych okolností je to jediná epizóda, ktorá sa zvyčajne objaví na začiatku liečby a nevracia sa s nasledujúcimi injekciami.

Pľúcna arteriálna hypertenzia

Pri používaní liekov obsahujúcich interferón beta boli hlásené prípady pľúcnej arteriálnej hypertenzie (PAH). Udalosti boli hlásené v rôznych časových bodoch až do niekoľkých rokov po začatí liečby interferónom beta.

Pediatrická populácia

Obmedzené údaje z literatúry, klinických štúdií a skúseností po uvedení lieku na trh naznačujú, že bezpečnostný profil u detí a dospievajúcich vo veku od 10 rokov a menej ako 18 rokov, ktorým je intramuskulárne podávaná dávka 30 mikrogramov AVONEXU jedenkrát týždenne, zodpovedá profilu pozorovanému u dospelých.

Informácie o bezpečnosti získané z použitia AVONEXU ako aktívneho komparátora v 96-týždňovej otvorenej, randomizovanej štúdii u pediatrických pacientov s recidivujúcou remitujúcou roztrúsenou sklerózou vo veku od 10 rokov a menej ako 18 rokov (len 10 % z celkovej populácie štúdie bolo vo veku <13 rokov) ukazujú, že v skupine s AVONEXOM (n=72) boli nasledujúce nežiaduce udalosti, ktoré sú časté v dospelej populácii, hlásené ako veľmi časté v pediatrickej populácii: myalgia, bolesti končatín, únava a artralgia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Nebol hlásený žiaden prípad predávkovania. V prípade predávkovania majú byť pacienti hospitalizovaní na pozorovanie a majú dostať vhodnú podpornú liečbu.