Symptomatická hypotenzia

Symptomatická hypotenzia bola zriedkavo pozorovaná u nekomplikovaných hypertonikov a tento stav nastáva s väčšou pravdepodobnosťou vtedy, ak je pacient v objemovej deplécii, napr. pri diuretickej terapii, diétnom obmedzení soli, pri dialýze, hnačke alebo vracaní, alebo u pacientov s ťažkou renín-dependentnou hypertenziou (pozri časti 4.5 a 4.8). U týchto pacientov sa majú v pravidelných intervaloch sledovať elektrolyty v sére.

U pacientov so zvýšeným rizikom symptomatickej hypotenzie začiatok liečby a úprava dávkymá byť prevádzaná pod prísnym lekárskym dohľadom.

Zvláštna opatrnosť je potrebná u pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo cerebrovaskulárnym ochorením, pretože nadmerný pokles krvného tlaku pri liečbe lizinoprilom a hydrochlorotiazidom bymohol viesť k infarktu myokardu alebo mozgovej cievnej príhode.

Ak dôjde k hypotenzii, treba pacienta uložiť do polohy na chrbát a ak je to potrebné, má sa mu podať intravenózne infúzia fyziologického roztoku. Prechodná hypotenzia nie je kontraindikáciou pre podanie ďalšej dávky. Po úprave objemu a tlaku sa môže pokračovať v liečbe redukovanými dávkami alebo podávaním ktorejkoľvek zložky samostatne.

Tak ako u ostatných vazodilatátorov, lizinopril/ hydrochlorotiazid musí byť podávaný opatrne u pacientov s aortálnou stenózou alebo hypertrofickou kardiomyopatiou.

Porucha funkcie obličiek

Tiazidy nie sú vhodné diuretiká pre pacientov s renálnou insuficienciou a sú neúčinné u pacientov s klírensom kreatinínu30 ml/min a menej (stredne závažná až závažná renálna insuficiencia).

Iruzid sa nemá podávať u pacientov s renálnou insuficienciou (klírens kreatinínu ≤80 ml/min), ak titrácia jednotlivých liečiv nepreukáže potrebu užitia kombinovaného prípravku. U niektorých pacientov s bilaterálnou stenózou renálnych tepien alebo stenózou artérie jednej funkčnej obličky, ktorí boli liečení inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, bol pozorovaný vzostup sérovej urey a sérového kreatinínu. Tieto zmeny boli po prerušení terapie zvyčajne reverzibilné. Toto je pravdepodobné najmä u pacientov s renálnou insuficienciou. Ak je prítomná aj renovaskulárna hypertenzia, je zvýšené riziko závažnej hypotenzie a renálnej insuficiencie. U týchto pacientov by sa mala liečba začať pod prísnym lekárskym dohľadom, nízkymi a starostlivo titrovanými dávkami. Pretože liečba diuretikami zvyšuje vyššie uvedené riziko, musia sa starostlivo monitorovať renálne funkcie počas prvých týždňov podávania kombinovaného lieku.

U niektorých hypertonikov, ktorí predtým nemali zjavné renovaskulárne ochorenie, došlo k miernemu prechodnému zvýšeniu sérovej urey a sérového kreatinínu, najmä keď bol lizinopril podávaný súčasne s diuretikami. Pokiaľ k tomu dôjde počas liečby lizinoprilom/hydrochlorotiazidom, musí sa liečba kombináciou prerušiť. Pokračovanie liečby je možné s nižšími dávkami lieku alebo sa môže jedno z liečiv užívať samostatne.

Predchádzajúca liečba diuretikami

Liečba diuretikami má byť ukončená 2‑3 dni pred začatím liečby lizinoprilom/hydrochlorotiazidom. U pacientov, u ktorých nemôže byť liečba diuretikami ukončená, liečba sa má začať samotným lizinoprilom v dávke 5 mg.

Transplantácia obličky

IRUZID sa nemá používať, keďže nie sú skúsenosti s podávaním u pacientov po transplantácii obličky.

Anafylaktoidné reakcie u hemodialyzovaných pacientov

Užívanie lizinoprilu/hydrochlorotiazidu nie je indikované u dialyzovaných pacientov pre možné renálne zlyhanie. U pacientov liečených dialýzou ( napr. s použitím vysokoprietokových membrán AN 69 alebo počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL) pomocou dextránsulfátu) a súčasne liečených ACE inhibítorom bol hlásený výskyt anafylaktoidných reakcií. U týchto pacientov je potrebné zvážiť použitie iného typu dialyzačnej membrány alebo inej skupiny antihypertenzív.

Anafylaktické reakcie počas aferézy lipoproteínov s nízkou hustotou (LDL)

Život ohrozujúce anafylaktické reakcie sa zriedkavo objavili u pacientov užívajúcich ACE inhibítory počas LDL aferézy pomocou dextránsulfátu. Týmto príznakom je možné predísť dočasným prerušením liečby ACE inhibítormi pred každou aferézou.

Ochorenia pečene

U pacientov s porušenými pečeňovými funkciami alebo progresívnym ochorením pečene sa musia tiazidy podávať opatrne, pretože aj mierne zmeny rovnováhy tekutín a elektrolytov môžu spôsobiť hepatálnu kómu (pozri časť 4.3).

Zriedkavo boli ACE inhibítory spájané so syndrómom, ktorý sa začína cholestatickou žltačkou a progreduje do fulminantnej nekrózy a (niekedy) končí smrťou. Mechanizmus tohto syndrómu nie je známy. U pacientov užívajúcich lizinopril/hydrochlorotiazid, u ktorých sa vyvinie žltačka alebo výrazné zvýšenie pečeňových enzýmov, sa má liečba ACE inhibítormi ukončiť a je potrebné ich sledovanie pod lekárskym dohľadom.

Chirurgia / anestézia

U pacientov, ktorí sa podrobujú väčšiemu chirurgickému zákroku, alebo počas anestézie látkami vyvolávajúcimi hypotenziu, môže lizinopril blokovať tvorbu angiotenzínu II po druhotnom kompenzačnom uvoľnení renínu. Ak dôjde k hypotenzii a predpokladá sa, že je spôsobená uvedeným mechanizmom, môže byť upravená zvýšením objemu.

Metabolické a endokrinné účinky

Liečba ACE inhibítormi a tiazidovými diuretikami môže narušiť glukózovú toleranciu a preto je niekedy potrebné upraviť dávkovanie antidiabetík vrátane inzulínu. U diabetických pacientov liečených perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom je potrebné počas prvého mesiaca liečby ACE inhibítorom starostlivo sledovať hladiny glykémie. Počas liečby tiazidovými diuretikami sa môže prejaviť latentný diabetes mellitus .

S liečbou tiazidovými diuretikami môže byť spojená zvýšená hladina cholesterolu a triglyceridov.

U niektorých pacientov užívajúcich tiazidové diuretiká sa môže vyskytnúť hyperurikémia a/alebo dna. Napriek tomu, lizinopril môže zvýšiť vylučovanie kyseliny močovej močom a tým zmierniť hyperurikemický účinok hydrochlorotiazidu.

Nerovnováha elektrolytov

Tak ako u všetkých pacientov liečených diuretikami je potrebné pravidelne kontrolovať hladiny sérových elektrolytov.

Tiazidy vrátane hydrochlorotiazidu môžu spôsobiť poruchy rovnováhy tekutín a elektrolytov (hypokaliémia, hyponatriémia, hypochloremická alkalóza). Medzi varovné príznaky týchto porúch patrí sucho v ústach, smäd, slabosť, letargia, ospalosť, svalové bolesti alebo kŕče, svalová únava, hypotenzia, oligúria, tachykardia a gastrointestinálne ťažkosti ako nevoľnosť alebo vracanie. Dilučná hyponatriémia sa môže vyskytnúť u pacientov s edémami v horúcom počasí. Nedostatok chloridov je zvyčajne mierny a nevyžaduje terapiu. Tiazidy zvyšujú vylučovanie horčíka močom, čo môže viesť k hypomagneziémii.

Tiazidy môžu znižovať exkréciu vápnika močom a môžu vyvolať prechodné a mierne zvýšenie sérových hladín vápnika. Výrazná hyperkalciémia môže znamenať skrytý hyperparatyreoidizmus. Liečba tiazidmi sa má pred vykonaním testov na funkciu prištítnych teliesok prerušiť.

Precitlivenosť/angioedém

U pacientov liečených inhibítormi angiotenzín konvertujúceho enzýmu, vrátane lizinoprilu, bol menej často hlásený výskyt angioedému tváre, končatín, pier, jazyka, hlasiviek a/alebo hrtana. Môže k tomu dôjsť kedykoľvek počas liečby. V takom prípade sa musí liečba lizinoprilom okamžite prerušiť a má byť začatá liečba a príslušné monitorovanie na zaistenie úplného vymiznutia príznakov skôr ako sa prepustí pacient. Aj v prípadoch, kedy dôjde iba k opuchnutiu jazyka bez respiračných symptómov, môže byť potrebné dlhšie sledovanie pacienta, keďže liečba antihistaminikami a kortikosteroidmi nemusí byť dostatočná.

Veľmi zriedkavo boli hlásené prípady úmrtia v súvislosti s angioedémom, spojeným s edémom hrtanu alebo jazyka. U pacientov s postihnutím jazyka, hlasiviek alebo hrtana je pravdepodobná blokáda dýchacích ciest, najmä u tých, ktorí majú v anamnéze prekonaný chirurgický zákrok na dýchacích cestách. V takýchto prípadoch je potrebné urýchlene poskytnúť príslušnú liečbu. Tá môže zahŕňať podávanie adrenalínu a/alebo zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest. Pacient musí byť pod prísnym lekárskym dohľadom až do úplného a pretrvávajúceho ústupu príznakov.

Inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej pleti ako u ostatných pacientov.

Pacienti s anamnézou angioedému bez vzťahu k terapii ACE inhibítormi môžu mať zvýšené riziko angioedému pri užívaní ACE inhibítora (pozri časť 4.3).

U pacientov užívajúcich tiazidy sa môžu objaviť hypersenzitívne reakcie s alebo bez anamnézy alergie alebo bronchiálnej astmy. Bola hlásená exacerbácia alebo aktivácia systémového lupus erythemathosus v súvislosti s užívaním tiazidov.

Desenzibilizácia

U pacientov, ktorí používajú ACE inhibítory, sa vyskytli anafylaktické reakcie počas desenzibilizačnej liečby (napr. jedom blanokrídleho hmyzu). Týmto reakciám sa dá vyhnúť dočasným prerušením terapie ACE inhibítormi pred každou desenzibilizáciou, ale tieto reakcie sa znovu objavili po znovu zavedení liečby.

Neutropénia / agranulocytóza

Neutropénia, agranulocytóza, trombocytopénia a anémia boli hlásené u pacientov užívajúcich ACE inhibítory. U pacientov s normálnymi renálnymi funkciami a bez iných komplikujúcich faktorov sa len zriedkavo rozvine neutropénia. Neutropénia a agranulocytóza sú po vysadení liečby ACE inhibítorom reverzibilné. Lizinopril by mali s mimoriadnou opatrnosťou užívať pacienti s kolagénovými vaskulárnymi ochoreniami, imunosupresívnou liečbou, liečbou alopurinolom alebo prokaínamidom, alebo kombináciou týchto komplikujúcich faktorov, najmä ak je už pred liečbou prítomná porucha funkcie obličiek. U niektorých pacientov nastal rozvoj závažných infekcií, ktoré v niekoľkých prípadoch nereagovali na intenzívnu antibiotickú liečbu. Ak lizinopril užívajú takýto pacienti, sú nutné pravidelné kontroly počtu bielych krviniek a pacientov treba poučiť, že majú hlásiť akýkoľvek príznak infekcie.

Rasa

ACE inhibítory spôsobujú vyšší výskyt angioedému u pacientov čiernej rasy ako u pacientov inej farby pleti. Tak ako u iných ACE inhibítorov, môže byť lizinopril menej účinný pri znižovaní krvného tlaku u pacientov čiernej pleti než u ostatných pacientov, pravdepodobne z dôvodu vyššej prevalencie stavov s nízkou hladinou renínu v černošskej hypertenznej populácii.

Kašeľ

Kašeľ bol hlásený pri používaní ACE inhibítorov. Charakteristický je trvalý neproduktívny kašeľ, ktorý prestáva po prerušení liečby. Pri diferenciálnej diagnostike kašľa by sa mal brať do úvahy aj kašeľ vyvolaný ACE inhibítormi.

Lítium

Kombinácia lítia a ACE inhibítorov sa všeobecne neodporúča (pozri časť 4.5).

Antidopingový test

Hydrochlorotiazid obsiahnutý v tomto lieku môže spôsobiť pozitívny výsledok antidopingového testu.

Duálna inhibícia systému renín-angiotenzín-aldosterón (RAAS)

Preukázalo sa, že súbežné použitie inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu zvyšuje riziko hypotenzie, hyperkaliémie a zníženia funkcie obličiek (vrátane akútneho zlyhania obličiek). Duálna inhibícia RAAS kombinovaným použitím inhibítorov ACE, blokátorov receptorov angiotenzínu II alebo aliskirenu sa preto neodporúča (pozri časti 4.5 a 5.1).

Ak sa liečba duálnou inhibíciou považuje za absolútne nevyhnutnú, má sa podať iba pod dohľadom odborníka a u pacienta sa majú často a dôsledne kontrolovať funkcia obličiek, elektrolyty a krvný tlak. Inhibítory ACE a blokátory receptorov angiotenzínu II sa nemajú súbežne používať u pacientov s diabetickou nefropatiou. Gravidita

ACE inhibítory sa nemajú začať užívať počas gravidity. Pokiaľ nie je liečba ACE inhibítormi nevyhnutná a pacientka plánuje graviditu, je nutná okamžitá zmena na alternatívnu antihypertenznú liečbu, ktorá má stanovený bezpečnostný profil pre užívanie počas gravidity. Ak je gravidita potvrdená, liečba ACE inhibítormi musí byť ihneď prerušená a ak je to vhodné, začať s alternatívnou liečbou (pozri časti 4.3 a 4.6).