Nexium Control 20 mg gastrorezistentné tablety

Nexium Control je indikovaný na krátkodobú liečbu refluxných symptómov (napr. pálenie záhy a

regurgitácia kyseliny) u dospelých.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka je 20 mg ezomeprazolu (jedna tableta) denne.

Na dosiahnutie zmiernenia príznakov môže byť potrebné užívať tablety počas 2 – 3 po sebe nasledujúcich dní. Trvanie liečby je menej ako 2 týždne. Po úplnom odznení príznakov sa má liečba ukončiť.

Ak sa príznaky zhoršia alebo sa nedosiahne úľava od príznakov počas 2 týždňov kontinuálnej liečby, je potrebné pacienta poučiť, aby sa poradil s lekárom.

Osobitné skupiny pacientov Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávky. Vzhľadom na obmedzené skúsenosti u pacientov so závažnou renálnou insuficienciou, majú byť títo pacienti liečení

s opatrnosťou (pozri časť 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. Pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene má však lekár pred užitím lieku Nexium Control poučiť (pozri časti 4.4 a 5.2).

Starší pacienti (vo veku ≥ 65 rokov)

U starších pacientov nie je potrebná úprava dávky.

Pediatrická populácia

Použitie lieku Nexium Control sa netýka pediatrickej populácie vo veku menej ako 18 rokov

pre indikáciu „krátkodobá liečba refluxných symptómov (napr. pálenie záhy a regurgitácia kyseliny)“.

Spôsob podávania Perorálne použitie.

Tablety sa majú prehltnúť celé a zapiť polovicou pohára vody. Tablety sa nesmú žuvať ani drviť.

Prípadne sa môže tableta rozpustiť v polovici pohára vody nesýtenej oxidom uhličitým. Žiadne iné tekutiny sa nesmú použiť, pretože sa môže rozpustiť enterosolventný obal. Voda sa má miešať, kým sa tableta nerozpadne. Tekutina s peletami sa má vypiť ihneď alebo do 30 minút. Pohár sa má vypláchnuť ďalšou polovicou pohára vody a vypiť. Pelety sa nemajú žuvať ani drviť.

Precitlivenosť na liečivo, substituované benzimidazoly alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Ezomeprazol sa nesmie používať súbežne s nelfinavirom alebo rilpivirínom (pozri časť 4.5).

Všeobecne

Pacienti majú byť poučení, aby sa poradili s lekárom ak:

• Majú výrazný neúmyselný pokles telesnej hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágiu, hematemézu alebo melénu a ak je podozrenie na žalúdočné vredy, alebo ak boli vredy diagnostikované, má sa vylúčiť malignita, pretože liečba ezomeprazolom môže zmierniť príznaky a oneskoriť stanovenie diagnózy.

• Mali žalúdočný vred v anamnéze alebo podstúpili gastrointestinálny chirurgický zákrok.

• Boli nepretržite symptomaticky liečení na poruchy trávenia alebo pálenie záhy počas 4 alebo

  viac týždňov. Môže to byť príznak závažnejšieho ochorenia.

• Majú časté sipoty, najmä s pálením záhy.

• Majú žltačku alebo závažné ochorenie pečene.

• Sú vo veku 55 rokov a viac a majú nové alebo nedávno zmenené príznaky.

  Pacienti s dlhodobými rekurentnými príznakmi poruchy trávenia alebo pálenia záhy majú pravidelne navštevovať svojho lekára. Pacienti vo veku 55 rokov a viac, užívajúci denne lieky na problémy

  s trávením alebo pálením záhy, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, majú informovať svojho lekárnika alebo lekára.

  Pacienti nemajú užívať liek Nexium Control ako liek na dlhodobú preventívnu liečbu.

  Liečba inhibítormi protónových púmp (PPI) môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointestinálnych infekcií vyvolanými napr. Salmonella a Campylobacter

  a u hospitalizovaných pacientov pravdepodobne aj Clostridium difficile (pozri časť 5.1).

  Pacienti, ktorí majú podstúpiť endoskopiu alebo ureázový dychový test, sa majú poradiť s lekárom pred užitím tohto lieku.

  Kombinácia s inými liekmi

  Súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak sa kombinácia atazanaviru s PPI vyhodnotí ako nevyhnutná, pri kombinácii so zvýšením dávky atazanaviru na 400 mg so 100 mg ritonaviru sa odporúča starostlivé klinické sledovanie. Dávka 20 mg ezomeprazolu sa nemá prekročiť.

  Ezomeprazol je inhibítor CYP2C19. Pri začatí alebo ukončení liečby ezomeprazolom sa majú zvážiť možné interakcie s liekmi metabolizovanými CYP2C19. Pozorovala sa interakcia medzi klopidogrelom a ezomeprazolom. Klinický význam tejto interakcie nie je známy. Použitiu ezomeprazolu

  s klopidogrelom sa má zabrániť (pozri časť 4.5).

  Pacienti nemajú súbežne užívať iné PPI alebo antagonisty H^2.. Interferencia s laboratórnymi testami

  Zvýšená hladina chromogranínu A (CgA) môže interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné nádory. Aby sa zabránilo tejto interferencii, liečba liekom Nexium Control sa má zastaviť aspoň na 5 dní pred vykonaním meraní CgA (pozri časť 5.1). Ak sa hladina CgA a gastrínu nevráti po prvom meraní k referenčnému rozsahu, merania sa majú zopakovať 14 dní po ukončení liečby inhibítorom protónovej pumpy.

  Subakútny kožný lupus erythematosus (SCLE, subacute cutaneous lupus erythematosus)

  Inhibítory protónovej pumpy súvisia s veľmi zriedkavými prípadmi SCLE. Ak sa vyskytnú lézie, najmä v oblastiach kože vystavených slnku, a ak sú sprevádzané artralgiou, pacient má ihneď vyhľadať lekársku pomoc a zdravotnícky pracovník má zvážiť vysadenie lieku Nexium Control.

  SCLE po predchádzajúcej liečbe inhibítorom protónovej pumpy môže zvýšiť riziko SCLE pri použití iných inhibítorov protónovej pumpy.

  Závažné kožné nežiaduce reakcie (Serious cutaneous adverse reactions SCAR)

  Závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR), ako je multiformný erytém (EM), Stevensov-Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN) a lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms, DRESS), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné, boli hlásené veľmi zriedkavo v súvislosti s liečbou ezomeprazolom.

  Pacientov treba poučiť o prejavoch a príznakoch závažnej kožnej reakcie EM/SJS/TEN/DRESS a pri spozorovaní akýchkoľvek indikatívnych prejavov alebo príznakov majú ihneď vyhľadať lekársku pomoc od svojho lekára. Ezomeprazol sa má ihneď vysadiť pri prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a podľa potreby sa má zabezpečiť ďalšia lekárska starostlivosť/dôsledné sledovanie. U pacientov s EM/SJS/TEN/DRESS sa nemá vykonať opätovná stimulácia.

  Sacharóza

  Liek obsahuje guľôčky cukru (sacharózu). Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

  Sodík

  Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých. Účinky ezomeprazolu na farmakokinetiku iných liečiv

Ezomeprazol je jedným z enantiomérov omeprazolu a preto sa odporúča oboznámiť sa s interakciami hlásenými pre omperazol.

Inhibítory proteázy

Hlásila sa interakcia omeprazolu s niektorými inhibítormi proteázy. Klinický význam a mechanizmus pozadia týchto hlásených interakcií nie je vždy známy. Zvýšené pH v žalúdku počas liečby omeprazolom môže meniť absorpciu inhibítorov proteázy. Ďalší možný mechanizmus interakcie je cez inhibíciu CYP2C19.

Pri súbežnom podávaní atazanaviru a nelfinaviru s omeprazolom sa hlásilo zníženie ich sérových

hladín, a preto sa ich súbežné podávanie neodporúča. Súbežné podanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) s atazanavirom 300 mg/ritonavir 100 mg zdravým dobrovoľníkom viedlo k podstatnému zníženiu expozície atazanaviru (približne 75 % zníženie AUC, C^max a C^min). Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo vplyv omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súbežné podanie omeprazolu (20 mg jedenkrát za deň) s atazanavirom 400 mg/ritonavir 100 mg zdravým dobrovoľníkom viedlo k zníženiu expozície atazanaviru o približne 30 %, v porovnaní s expozíciou sledovanou pri atazanavire 300 mg/ritonavir 100 mg jedenkrát za deň bez omeprazolu 20 mg jedenkrát za deň. Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát za deň) znižuje priemernú AUC nelfinaviru, C^max a C^min o 36 – 39 % a priemerná AUC, C^max a C^min farmakologicky aktívneho metabolitu M8 boli znížené o 75 – 92 %. Vzhľadom na podobné farmakodynamické účinky a farmakokinetické vlastnosti omeprazolua ezomeprazolu sa súbežné podávanie ezomeprazolu s atazanavirom neodporúča a súbežné podávanie ezomeprazolu s nelfinavirom je kontraindikované (pozri časť 4.3 a 4.4).

Počas súbežnej liečby omeprazolu (40 mg jedenkrát za deň) so sachinavirom (súbežne s ritonavirom) sa pozorovali zvýšené sérové hladiny (80 – 100 %). Liečba omeprazolom 20 mg jedenkrát za deň nemala žiadny vplyv na expozíciu darunaviru (súbežne s ritonavirom) a amprenaviru (súbežne s ritonavirom).

Liečba ezomeprazolom 20 mg jedenkrát za deň nemala žiadny vplyv na expozíciu amprenaviru (súbežne

s ritonavirom alebo bez neho). Liečba omeprazolom 40 mg jedenkrát za deň nemala žiadny vplyv na expozíciu lopinaviru (súbežne s ritonavirom).

Metotrexát

U niektorých pacientov sa hlásili zvýšené hladiny metotrexátu pri podávaní spolu s PPI. Pri podávaní vysokej dávky metotrexátu sa má zvážiť dočasné vynechanie ezomeprazolu.

Takrolimus

Pri súbežnom podávaní s ezomeprazolom sa hlásilo zvýšenie sérových hladín takrolimu. Koncentrácie takrolimu ako aj funkcia obličiek (klírens kreatinínu) sa majú starostlivo sledovať a v prípade potreby sa má upraviť dávka takrolimu.

Liečivá s absorpciou závislou od pH

Potlačenie tvorby žalúdočnej kyseliny počas liečby ezomeprazolom a inými PPI môže znížiť alebo zvýšiť vstrebávanie liečiv, ktorých absorpcia je závislá od pH žalúdka. Absorpcia liekov užívaných perorálne ako sú ketokonazol, itrakonazol, erlotinib a levotyroxín sa môže počas liečby ezomeprazolom znížiť, preto môže byť potrebná úprava dávky a absorpcia digoxínu sa môže počas liečby ezomeprazolom zvýšiť.

Súbežná liečba omeprazolom (20 mg denne) a digoxínom u zdravých jedincov zvyšuje biologickú dostupnosť digoxínu o 10 % (až do 30 % u dvoch z desiatich jedincov). Zriedkavo sa hlásila digoxínová toxicita. U starších pacientov je však potrebná opatrnosť pri podávaní ezomeprazolu vo vysokých dávkach. V tomto prípade má byť terapeutické monitorovanie hladín digoxínu starostlivejšie.

Liečivá metabolizované CYP2C19

Ezomeprazol inhibuje CYP2C19, hlavný enzým metabolizujúci ezomeprazol. Preto, ak sa ezomeprazol podáva spolu s liečivami metabolizovanými CYP2C19, ako je warfarín, fenytoín, citalopram, imipramín, klomipramín, diazepam a pod., môžu sa zvyšovať koncentrácie týchto liečiv v plazme a môže byť potrebné zníženie dávky. V prípade klopidogrelu, prekurzoru, ktorý je premenený prostredníctvom CYP2C19 na jeho aktívny metabolit, môžu byť plazmatické koncentrácie aktívneho metabolitu znížené.

Warfarín

Pri súbežnom podávaní 40 mg ezomeprazolu v klinickej štúdii u pacientov liečených warfarínom, boli koagulačné časy v prijateľnom rozsahu. Po uvedení lieku na trh, počas súbežnej liečby však bolo hlásených niekoľko ojedinelých prípadov klinicky významného zvýšenia INR. Pri začatí a ukončení súbežnej liečby ezomeprazolom počas liečby warfarínom alebo inými kumarínovými derivátmi sa

odporúča sledovanie.

Klopidogrel

Výsledky zo štúdií u zdravých jedincov preukázali farmakokinetickú (FK)/farmakodynamickú (FD) interakciu medzi klopidogrelom (nasycovacia dávka 300 mg/udržiavacia dávka 75 mg denne)

a ezomeprazolom (40 mg perorálne denne), ktorá viedla k zníženiu expozície aktívneho metabolitu klopidogrelu o priemerne 40 % a k zníženiu maximálnej inhibície (indukovanej ADP) agregácie krvných doštičiek o priemerne 14 %.

V štúdii u zdravých jedincov sa pri podávaní fixnej kombinácie 20 mg ezomeprazolu + 81 mg kyseliny acetylsalicylovej s klopidogrelom znížila expozícia aktívneho metabolitu klopidogrelu skoro o 40 % oproti klopidogrelu samotnému. Maximálne hladiny inhibície (indukovanej ADP) agregácie krvných doštičiek u týchto jedincov boli však rovnaké v oboch skupinách.

V pozorovacích a klinických štúdiách sa zaznamenali nekonzistentné údaje o klinických dôsledkoch tejto FK/FD interakcie z hľadiska závažných kardiovaskulárnych udalostí. Ako preventívne opatrenie sa má zabrániť súbežnému použitiu ezomeprazolu a klopidogrelu.

Fenytoín

Súbežné podávanie 40 mg ezomeprazolu pacientom s epilepsiou spôsobilo zvýšenie minimálnych plazmatických hladín fenytoínu o 13 %. Pri začatí alebo ukončení liečby ezomeprazolom sa odporúča sledovať plazmatické koncentrácie fenytoínu.

Vorikonazol

Omeprazol (40 mg jedenkrát denne) zvyšuje C^max vorikonazolu (substrát CYP2C19) o 15 % a AUC^τ o 41 %.

Cilostazol

Omeprazol podobne ako ezomeprazol účinkuje ako inhibítor CYP2C19. Omeprazol podávaný

v dávkach 40 mg zdravým jedincom v skríženej štúdii zvýšil C^max cilostazolu o 18 % a AUC o 26 % a C^max jedného z jeho aktívnych metabolitov o 29 % a AUC o 69 %.

Cisaprid

Súbežné podávanie 40 mg ezomeprazolu a cisapridu zdravým dobrovoľníkom spôsobilo zväčšenie plochy pod krivkou časovej závislosti plazmatickej koncentrácie (AUC) o 32 % a predĺžilo polčas vylučovania (t^1/2) o 31 %, neviedlo však k významnému zvýšeniu maximálnych hladín cisapridu

v plazme. Mierne predĺžený QTc interval pozorovaný po podávaní samotného cisapridu nebol predĺžený viac, ako keď sa podal cisaprid v kombinácii s ezomeprazolom.

Diazepam

Súbežné podávanie 30 mg ezomeprazolu spôsobilo 45 % zníženie klírensu diazepamu, substrátu CYP2C19.

Sledované lieky bez klinicky významných interakcií Amoxicilín a chinidín

Preukázalo sa, že ezomeprazol nemá žiadny klinicky významný vplyv na farmakokinetiku amoxicilínu

a chinidínu.

Naproxen alebo rofekoxib

Počas krátkodobých štúdií hodnotiacich súbežné podávanie ezomeprazolu s naproxenom alebo

rofekoxibom sa nezistili žiadne klinicky významné farmakokinetické interakcie.

Účinky iných liečiv na farmakokinetiku ezomeprazolu

Liečivá inhibujúce CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Ezomeprazol je metabolizovaný CYP2C19 a CYP3A4. Súbežné podanie ezomeprazolu

a klaritromycínu (500 mg dvakrát denne (BID)), inhibítora CYP3A4, spôsobilo zdvojnásobenie expozície (AUC) ezomeprazolu. Súbežné podávanie ezomeprazolu a kombinovaných inhibítorov

CYP2C19 a CYP3A4, môže spôsobiť viac ako dvojnásobnú expozíciu ezomeprazolu. Vorikonazol, inhibítor CYP2C19 a CYP3A4, zvýšil AUC^t omeprazolu o 280 %. Ani za týchto okolností nie je potrebné pravidelne upravovať dávku ezomeprazolu. Úpravu dávky je potrebné zvážiť u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene a pri dlhodobej liečbe.

Liečivá indukujúce CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Liečivá o ktorých je známe, že indukujú CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako sú rifampicín

a ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum)) môžu zvýšením metabolizmu ezomeprazolu vyvolať zníženie jeho hladín v sére.

Gravidita

Malé množstvo údajov u gravidných žien (300 – 1 000 ukončených gravidít) nepoukazuje

na malformácie alebo fetálnu/neonatálnu toxicitu ezomeprazolu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu lieku Nexium Control počas gravidity.

Dojčenie

Obmedzené informácie naznačujú, že ezomeprazol sa vylučuje do ľudského mlieka. Nie sú dostatočné informácie o účinkoch ezomeprazolu u novorodencov/dojčiat. Ezomeprazol sa nemá používať počas dojčenia.

Fertilita

Štúdie na zvieratách s perorálne podávanou racemickou zmesou omeprazolu nepreukázali účinky

na fertilitu.

Ezomeprazol má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje. Nežiaduce reakcie ako sú závrat a poruchy videnia sú menej časté (pozri časť 4.8). V prípade ich výskytu nemajú pacienti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje.

Súhrn bezpečnostného profilu

Medzi najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie z klinických štúdií (a tiež po uvedení lieku na trh) patria bolesť hlavy, bolesť brucha, hnačka a nauzea. Okrem toho je bezpečnostný profil podobný pre rôzne liekové formy, liečbu, indikácie, vekové skupiny a populácie pacientov. Nezistili sa žiadne nežiaduce reakcie súvisiace s dávkou.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Počas klinických štúdií s ezomeprazolom a po uvedení lieku na trh sa pozorovali, alebo bolo vyslovené podozrenie na nasledovné nežiaduce reakcie. Frekvencia reakcií je klasifikovaná podľa konvencií MedDRA: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Zatiaľ sú k dispozícii veľmi obmedzené skúsenosti s úmyselným predávkovaním. Symptómy popísané v súvislosti s dávkou 280 mg boli gastrointestinálne symptómy a slabosť. Jednorazové dávky 80 mg ezomeprazolu nespôsobili žiadne problémy. Nie je známe špecifické antidotum. Ezomeprazol sa

v značnej miere viaže na plazmatické bielkoviny a preto sa nedá jednoducho odstrániť dialýzou. Liečba má byť symptomatická s použitím všeobecných podporných opatrení.