COREDAN 20 mg/ml + 5 mg/ml očné roztokové kvapky Očná roztoková instilácia

Na liečbu zvýšeného vnútroočného tlaku (VOT) u pacientov s glaukómom s otvoreným uhlom alebo pseudoexfoliačným glaukómom, keď monoterapia lokálnymi betablokátormi nie je dostatočná.

Dávkovanie

Dávka je jedna kvapka lieku COREDAN do (spojovkového vaku) postihnutého oka (očí)

dvakrát denne.

Ak sa používa aj iný lokálny očný liek, odstup medzi aplikáciou lieku COREDAN a iným liekom má

byť najmenej desať minút.

Tento liek je sterilný roztok, ktorý neobsahuje konzervačnú látku.

Pacienti majú byť poučení, aby si pred použitím umyli ruky a vyhli sa kontaktu obalu s okom alebo okolitými oblasťami oka, pretože to môže spôsobiť poranenie oka.

Pacienti majú byť tiež poučení, že očné roztoky sa pri nesprávnom používaní môžu kontaminovať bežnými baktériami, o ktorých je známe, že spôsobujú očné infekcie. Z použitia kontaminovaných roztokov môže vyplynúť závažné poškodenie oka a následná strata videnia.

Pediatrická populácia

Účinnosť u detí nebola stanovená.

Bezpečnosť u pediatrických pacientov mladších ako 2 roky nebola stanovená. V súčasnosti dostupné

údaje o bezpečnosti u pediatrických pacientov vo veku ≥ 2 a < 6 rokov sú opísané v časti 5.1.

Spôsob podávania Podanie do oka.

Pri použití nazolakrimálnej oklúzie alebo zatvorení očných viečok na 2 minúty sa systémová absorpcia znižuje. To môže viesť k zníženiu systémových nežiaducich reakcií a zvýšeniu lokálnej aktivity.

Pacienti majú byť informovaní o správnom zaobchádzaní s viacdávkovým obalom.

COREDAN je kontraindikovaný u pacientov s:

• precitlivenosťou na jedno alebo obe liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

• reaktívnym ochorením dýchacích ciest vrátane bronchiálnej astmy alebo bronchiálnej astmy

  v anamnéze, alebo so závažným chronickým obštrukčným ochorením pľúc.

• sínusovou bradykardiou, syndrómom chorého sínusu, sinoatriálnou blokádou,

  atrioventrikulárnou blokádou druhého alebo tretieho stupňa, ktorá nie je kontrolovaná kardiostimulátorom, manifestným srdcovým zlyhávaním, kardiogénnym šokom.

• závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) alebo hyperchloremickou

  acidózou.

  Vyššie uvedené kontraindikácie vyplývajú z liečiv, nie špecificky z ich kombinácie.

Kardiovaskulárne/respiračné reakcie

Timolol sa absorbuje systémovo. V dôsledku betaadrenergického účinku timololu sa môžu vyskytovať rovnaké typy kardiovaskulárnych, pulmonálnych a iných nežiaducich účinkov pozorovaných pri použití systémových betaadrenergických liečiv. Výskyt systémových nežiaducich reakcií po lokálnom očnom podaní je nižší ako pri systémovom podaní. Pre zníženie systémovej absorpcie, pozri časť 4.2.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

U pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami (napr. ischemická choroba srdca, Printzmetalova angína a srdcové zlyhanie) a hypotenziou sa má liečba betablokátormi kriticky zhodnotiť a má sa zvážiť liečba inými liečivami. U pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami majú byť sledované prejavy zhoršenia týchto chorôb a nežiaducich reakcií.

Vzhľadom na ich negatívny účinok na čas srdcovej kondukcie sa majú betablokátory podávať s opatrnosťou u pacientov so srdcovou blokádou prvého stupňa.

Poruchy ciev

Pacienti so závažnou poruchou/ochoreniami periférnej cirkulácie (t.j. závažné formy Raynaudovej choroby alebo Raynaudovho syndrómu) majú byť liečení s opatrnosťou.

Respiračné poruchy

Respiračné reakcie vrátane smrti v dôsledku bronchospazmu u pacientov s astmou boli hlásené po podaní niektorých očných betablokátorov.

Dorzolamid/timolol sa má používať s opatrnosťou u pacientov s miernou/stredne závažnou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) a len ak potenciálny prínos prevažuje potenciálne riziko.

Porucha funkcie pečene

Tento liek sa u pacientov s poruchou funkcie pečene neskúšal, preto sa má u takýchto pacientov podávať s opatrnosťou.

Imunológia a precitlivenosť

Tento liek môže byť absorbovaný systémovo. Dorzolamid obsahuje sulfónamidovú skupinu, ktorá sa vyskytuje aj pri sulfónamidoch. Pri lokálnom podávaní sa teda môžu vyskytnúť rovnaké typy nežiaducich reakcií, aké spôsobujú sulfónamidy pri systémovom podávaní, vrátane závažných reakcií

ako je Stevensov-Johnsonov syndróm a toxická epidermálna nekrolýza. Ak sa vyskytnú prejavy závažných reakcií alebo precitlivenosti, liečba sa má ukončiť. Pri tomto lieku sa pozorovali lokálne očné nežiaduce účinky podobné tým, ktoré sa pozorovali pri očných kvapkách s dorzolamídium-chloridom. Ak sa takéto reakcie objavia, je potrebné zvážiť ukončenie používania lieku COREDAN.

Pacienti s atopiou alebo závažnou anafylaktickou reakciou na rôzne alergény v anamnéze môžu byť počas užívania betablokátorov reaktívnejší na opakovanú expozíciu takýmto alergénom a nemusia odpovedať na zvyčajné dávky adrenalínu používané na liečbu anafylaktických reakcií.

Súbežná liečba

Ak sa timolol podáva pacientom, ktorí už užívajú systémové betablokátory, môže sa zosilniť účinok na vnútroočný tlak alebo známe účinky systémových betablokátorov. Odpoveď týchto pacientov sa má pozorne sledovať. Neodporúča sa používanie dvoch lokálne podávaných betaadrenergických blokátorov (pozri časť 4.5).

Používanie dorzolamidu s perorálnymi inhibítormi karboanhydrázy sa neodporúča.

Ukončenie liečby

Ak je potrebné ukončenie podávania očného timololu u pacientov s ischemickou chorobou srdca, liečba sa má ukončovať postupne.

Ďalšie účinky betablokády

Hypoglykémia/diabetes

Betablokátory sa majú podávať s opatrnosťou u pacientov náchylných na vznik spontánnej hypoglykémie alebo u pacientov s labilným diabetom, pretože betablokátory môžu maskovať prejavy a príznaky akútnej hypoglykémie.

Betablokátory môžu tiež maskovať prejavy hypertyreózy. Náhle ukončenie liečby betablokátormi môže urýchliť zhoršenie príznakov.

Ochorenia rohovky

Betablokátory na očné použitie môžu vyvolať suchosť očí. Pacienti s ochoreniami rohovky sa majú liečiť s opatrnosťou.

Anestézia pri chirurgickom zákroku

Betablokátory na očné použitie môžu blokovať systémové účinky betaagonistov, napr. adrenalínu. Anesteziológ má byť informovaný o tom, že pacient dostáva timolol.

Liečba betablokátormi môže zhoršiť prejavy myasténie gravis.

Ďalšie účinky inhibície karboanhydrázy

Liečba perorálnymi inhibítormi karboanhydrázy je spojená s urolitiázou ako následkom

acidobázických porúch, hlavne u pacientov s obličkovými kameňmi v anamnéze. Hoci sa pri dorzolamide/timolole (s konzervačnou látkou) nepozorovali žiadne acidobázické poruchy, zriedkavo bola hlásená urolitiáza. Pretože COREDAN obsahuje lokálny inhibítor karboanhydrázy, ktorý sa absorbuje systémovo, u pacientov s obličkovými kameňmi v anamnéze môže byť pri používaní tohto lieku zvýšené riziko urolitiázy.

Iné

Liečba pacientov s akútnym glaukómom s uzavretým uhlom si vyžaduje okrem podávania látok znižujúcich vnútroočný tlak aj ďalšie terapeutické zákroky. U pacientov s akútnym glaukómom s uzavretým uhlom sa tento liek neskúšal.

Pri používaní dorzolamidu boli hlásené edém rohovky a ireverzibilná dekompenzácia rohovky u pacientov s už existujúcim chronickým poškodením rohovky a/alebo s vnútroočnou operáciou

v anamnéze. Existuje zvýšená možnosť vzniku edému rohovky. Pri predpisovaní lieku COREDAN

týmto skupinám pacientov sa má postupovať s opatrnosťou.

Pri podávaní liečby potláčajúcej sekréciu komorového moku (napr. timolol, acetazolamid) sa po filtračných výkonoch vyskytlo odlúčenie chorioidey.

Tak ako pri ostatných antiglaukomatóznych liekoch, po dlhodobej liečbe boli u niektorých pacientov hlásené vymiznutia odpovede na očne podávaný timolólium-hydrogen-maleát. V klinických štúdiách, v ktorých sa sledovalo 164 pacientov počas najmenej troch rokov, sa však po počiatočnej stabilizácii nepozoroval žiadny významný rozdiel v priemernom vnútroočnom tlaku.

Pacienti s anamnézou kontaktnej precitlivenosti na striebro nemajú tento liek používať, pretože kvapky môžu obsahovať stopové množstvá striebra z obalu.

Používanie kontaktných šošoviek

Tento liek nebol skúmaný u pacientov nosiacich kontaktné šošovky.

Pediatrická populácia

Pozri časť 5.1.

Špecifické interakčné štúdie s očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom sa neuskutočnili.

V klinických štúdiách sa súbežne s očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom

v jednodávkovom obale systémovo podávali nasledujúce liečivá, pričom sa nepozorovali nežiaduce interakcie: ACE inhibítory, blokátory kalciového kanála, diuretiká, nesteroidové protizápalové lieky vrátane kyseliny acetylsalicylovej a hormóny (napr. estrogén, inzulín, tyroxín).

Existuje možnosť aditívnych účinkov vedúcich k hypotenzii a/alebo výraznej bradykardii pri podávaní očného roztoku betablokátorov súbežne s perorálnymi blokátormi kalciového kanála, liečivami znižujúcimi hladiny katecholamínov alebo betaadrenergickými blokátormi, antiarytmikami (vrátane amiodarónu), náprstníkovými glykozidmi, parasympatomimetikami, guanetidínom, omamnými látkami a inhibítormi monoaminoxidázy (MAO).

Počas kombinovanej liečby inhibítormi CYP2D6 (napr. chinidín, fluoxetín, paroxetín) a timololom bola hlásená zosilnená systémová betablokáda (napr. znížená srdcová frekvencia, depresia).

Hoci dorzolamid/timolol (s konzervačnou látkou) samotný má malý alebo nemá žiadny účinok na veľkosť zrenice, zriedkavo bola hlásená mydriáza pri súbežnom používaní očného roztoku betablokátorov a adrenalínu (epinefrínu).

Betablokátory môžu zvýšiť hypoglykemický účinok antidiabetík.

Perorálne betaadrenergické blokátory môžu exacerbovať hypertenziu, ktorá môže vzniknúť po

vysadení klonidínu.

Gravidita

COREDAN sa nemá používať počas gravidity.

Dorzolamid

Nie sú dostupné dostatočné klinické údaje u exponovaných gravidít. U králikov mal dorzolamid v maternotoxických dávkach teratogénny účinok (pozri časť 5.3).

Timolol

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje pre používanie timololu u gravidných žien. Timolol sa nemá používať počas gravidity, pokiaľ to nie je jednoznačne nevyhnutné. Pre zníženie systémovej absorpcie, pozri časť 4.2.

Epidemiologické štúdie nepreukázali malformačné účinky, ale preukázali riziko spomalenia intrauterinného rastu, ak sa betablokátory podávali perorálne. Navyše, ak sa betablokátory podávali do pôrodu, pozorovali sa u novorodenca prejavy a príznaky betablokády (napr. bradykardia, hypotenzia, respiračná tieseň a hypoglykémia). Ak sa tento liek podáva až do pôrodu, novorodenca je potrebné

počas prvých dní života starostlivo sledovať.

Dojčenie

Nie je známe, či sa dorzolamid vylučuje do ľudského mlieka. U laktujúcich potkanov, ktoré dostávali dorzolamid, sa pozoroval pokles prírastku telesnej hmotnosti mláďaťa. Betablokátory sa vylučujú do materského mlieka. Pri terapeutických dávkach timololu v očných kvapkách však nie je pravdepodobné, že by sa v materskom mlieku objavili dostatočné množstvá na to, aby vyvolali klinické príznaky betablokády u dojčaťa. Pre zníženie systémovej absorpcie, pozri časť 4.2. Ak je

potrebná liečba liekom COREDAN, dojčenie sa neodporúča.

O účinkoch na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje sa nevykonali žiadne štúdie. Možné vedľajšie účinky, ako napr. rozmazané videnie, môžu ovplyvňovať schopnosť niektorých pacientov viesť vozidlá a/alebo obsluhovať stroje.

V klinických štúdiách s očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom (bez konzervačnej látky) v jednodávkovom obale boli pozorované nežiaduce reakcie rovnaké ako nežiaduce reakcie predtým hlásené pre očné roztokové kvapky s dorzolamidom/timololom (s konzervačnou látkou), dorzolamídium-chlorid a/alebo timolólium-hydrogen-maleát.

V rámci klinických štúdií sa očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom (s

konzervačnou látkou) liečilo 1 035 pacientov. Približne 2,4 % všetkých pacientov prerušilo liečbu

očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom (s konzervačnou látkou) pre lokálne očné nežiaduce reakcie; približne 1,2 % všetkých pacientov prerušilo liečbu v dôsledku lokálnych

nežiaducich reakcií naznačujúcich alergiu alebo precitlivenosť (ako napr. zápal očného viečka alebo

konjunktivitída).

V dvojito zaslepenej porovnávacej štúdii s opakovaným podávaním sa preukázalo, že dorzolamid/timolol bez konzervačnej látky má podobný bezpečnostný profil ako očné roztokové kvapky s dorzolamidom/timololom (s konzervačnou látkou).

Tak ako iné lokálne aplikované očné lieky, timolol sa absorbuje do systémovej cirkulácie. Môže to spôsobiť podobné nežiaduce účinky, ako sa pozorovali pri systémových betablokátoroch. Výskyt systémových nežiaducich reakcií po lokálnom očnom podaní je nižší ako pri systémovom podaní.

Uvádzané nežiaduce reakcie boli hlásené pri použití dorzolamidu/timololu bez konzervačnej látky alebo jednej z jeho zložiek pozorované počas klinických štúdií alebo po uvedení lieku na trh:

[Veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100) a zriedkavé

(≥ 1/10 000 až < 1/1 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov)]

* Tieto nežiaduce reakcie boli tiež pozorované pri očných roztokových kvapkách s dorzolamidom/timololom s konzervačnou látkou po uvedení lieku na trh.

**Pri očných betablokátoroch sa pozorovali ďalšie nežiaduce reakcie a teoreticky sa môžu objaviť pri dorzolamide/timolole bez konzervačnej látky.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

O predávkovaní očnými roztokovými kvapkami s dorzolamidom/timololom s konzervačnou látkou alebo dorzolamidom/timololom bez konzervačnej látky po ich náhodnom alebo úmyselnom užití u ľudí nie sú k dispozícii žiadne údaje.

Príznaky

Existujú hlásenia o neúmyselnom predávkovaní očným roztokom timolólium-hydrogen-maleátu, ktoré viedlo k podobným systémovým účinkom ako po podaní systémových betaadrenergických blokátorov, ako napr. závrat, bolesť hlavy, dýchavičnosť, bradykardia, bronchospazmus a zastavenie srdca.

Najčastejšie prejavy a príznaky, ktoré možno očakávať po predávkovaní dorzolamidom, sú elektrolytová nerovnováha, vývoj acidotického stavu a prípadne účinky na centrálny nervový systém.

O predávkovaní dorzolamídium-chloridom po jeho náhodnom alebo úmyselnom užití u ľudí sú dostupné len obmedzené údaje. Po perorálnom užití bola hlásená ospalosť. Po lokálnej aplikácii boli hlásené: nauzea, závrat, bolesť hlavy, únava, abnormálne sny a dysfágia.

Liečba

Liečba má byť symptomatická a podporná. Treba sledovať hladiny elektrolytov v sére (najmä draslík) a pH krvi. Štúdie preukázali, že timolol sa iba ťažko dialyzuje.