Paracetamol LIVSANE 500 mg filmom obalené tablety

Krátkodobá symptomatická liečba miernej až stredne silnej bolesti a/alebo horúčky.

Paracetamol LIVSANE je určený pre dospelých, dospievajúcich a deti s telesnou hmotnosťou od 22 kg (vo veku 6 rokov a starších).

Dávkovanie

Paracetamol sa dávkuje v závislosti od telesnej hmotnosti a veku, zvyčajne 10 – 15 mg/kg telesnej hmotnosti ako jednorazová dávka, až do maximálnej dennej dávky 60 mg/kg telesnej hmotnosti.

Dospelí a dospievajúci s telesnou hmotnosťou od 60 kg (nad 15 rokov)

1 až 2 tablety (500-1 000 mg) užité naraz, až do 6 tabliet (3 000 mg) za 24 hodín. Súbežné užívanie dvoch tabliet sa odporúča len v prípade, že nie je dostatočná úľava po užití jednej tablety alebo z dôvodu intenzívnejšej bolesti.

Pediatrická populácia s telesnou hmotnosťou od 22 kg (vo veku 6 rokov a starší) a dospievajúci s telesnou hmotnosťou do 60 kg (do 15 rokov)

Spôsob použitia:

• Paracetamol LIVSANE nie je určený pre deti s telesnou hmotnosťou nižšou ako 22 kg (do 6 rokov). Pre deti s telesnou hmotnosťou nižšou ako 22 kg (do 6 rokov) sú k dispozícii iné liekové formy a sily, ktoré sú vhodnejšie.

• Dávkovací interval by mal byť aspoň 4 hodiny.

• Uvedená dávka sa nesmie prekročiť pre riziko závažného poškodenia pečene (pozri časti 4.4 a 4.9).

• Požitie paracetamolu s jedlom a nápojmi nemá vplyv na účinnosť lieku.

  Porucha funkcie obličiek

  V prípade renálnej insuficiencie (zlyhávanie obličiek) je potrebné dávku znížiť a minimálny dávkovací interval je 6 hodín, pozri tabuľku:

  Dospelí

  Rýchlosť glomerulárnej filtrácie	Dávka
  10 – 50 ml/min	500 mg každých 6 hodín
  < 10 ml/min	500 mg každých 8 hodín

  Porucha funkcie pečene

• U pacientov s poruchou funkcie pečene alebo Gilbertovým syndrómom sa musí dávka znížiť alebo predĺžiť dávkovací interval.

  Osobitné skupiny pacientov

  Denná účinná dávka by nemala prekročiť 60 mg/kg/deň (maximálne 2 g/deň) v nasledujúcich situáciách:

  • Dospelí s hmotnosťou nižšou ako 50 kg

  • Mierna až stredne závažná hepatálna insuficiencia, Gilbertov syndróm (familiárna nehemolytická žltačka)

  • Dehydratácia

  • Chronická podvýživa

Je potrebné vyhnúť sa dlhodobému podávaniu vysokých dávok paracetamolu, pretože zvyšuje riziko poškodenia pečene. Liečba má byť čo najkratšia.

Ak bolesť pretrváva dlhšie ako 5 dní, horúčka dlhšie ako 3 dni alebo sa bolesť či horúčka zhoršuje, prípadne sa objavia iné príznaky, je potrebné zhodnotiť klinický stav.

Spôsob podávania Len na perorálne použitie.

Tabletu je potrebné prehltnúť a zapiť dostatočným množstvom vody, prípadne ju nechať rozpustiť v dostatočnom množstve vody, ktorú treba pred vypitím dobre premiešať.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Dlhodobé alebo časté používanie sa neodporúča. Vo všeobecnosti platí, že lieky obsahujúce paracetamol sa majú používať len niekoľko dní a nie vo zvýšených dávkach bez odporúčania lekára alebo zubného lekára.

Aby ste predišli riziku predávkovania, uistite sa, že súbežne užívané lieky neobsahujú paracetamol, napríklad lieky proti chrípke alebo prechladnutiu. Ak sa podáva ďalší liek obsahujúci paracetamol, nemala by sa prekročiť maximálna dávka paracetamolu 3 g denne, pričom sa zohľadní obsah všetkých liekov používaných pacientom.

Jednorazové užitie maximálnej dennej dávky, opakované denné dávky alebo predávkovanie môžu spôsobiť závažné poškodenie pečene. V takýchto prípadoch je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc, aj keď sa pacient cíti dobre, pretože existuje riziko nezvratného poškodenia pečene (pozri časť 4.9).

U mladých osôb liečených paracetamolom v dávke 60 mg/kg denne nie je kombinácia s iným antipyretikom opodstatnená s výnimkou neúčinnosti.

Opatrnosť sa odporúča pri podávaní paracetamolu pacientom so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo závažnou poruchou funkcie pečene (skóre podľa Childa-Pugha > 9), miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene (vrátane Gilbertovho syndrómu), akútnou hepatitídou, súbežným podávaním liekov, ktoré ovplyvňujú funkciu pečene, nedostatkom glukóza-6-fosfátdehyrogenázy, hemolytickou anémiou, nadmernou konzumáciou alkoholu, chronickou dehydratáciou a podvýživou.

Nebezpečenstvo predávkovania je vyššie u osôb s necirhotickou alkoholovou chorobou pečene. Opatrnosť treba zachovať v prípadoch chronického alkoholizmu. Počas liečby sa nesmie požívať alkohol. Denná dávka by v takomto prípade nemala prekročiť 2 g.

Boli hlásené prípady metabolickej acidózy s vysokou aniónovou medzerou (High anion gap metabolic acidosis, HAGMA) v dôsledku pyroglutámovej acidózy u pacientov so závažným ochorením, ako je závažná porucha funkcie obličiek a sepsa, alebo u pacientov s podvýživou alebo s inými zdrojmi nedostatku glutatiónu (napr. chronickým alkoholizmom), ktorí boli liečení paracetamolom dlhodobo v terapeutickej dávke alebo kombináciou paracetamolu a flukloxacilínu. Ak vznikne podozrenie na HAGMA v dôsledku pyroglutámovej acidózy, odporúča sa okamžité prerušenie liečby paracetamolom a starostlivé monitorovanie pacienta. Meranie 5-oxoprolínu v moči môže byť užitočné na identifikáciu pyroglutámovej acidózy, ako základnej príčiny HAGMA u pacientov s viacerými rizikovými faktormi.

V prípade vysokej horúčky, prejavov sekundárnej infekcie alebo pretrvávania príznakov dlhšie ako tri dni je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Po dlhodobom užívaní (> 3 mesiace) analgetík užívaných každý deň alebo častejšie sa môžu objaviť alebo zhoršiť bolesti hlavy. Bolesti hlavy spôsobené nadmerným užívaním analgetík by sa nemali riešiť zvýšením dávky. V týchto prípadoch by sa malo užívanie analgetík vynechať po konzultácii s lekárom.

Vo všeobecnosti môže zvykové užívanie analgetík, najmä v kombinácií viacerých analgetík, viesť k trvalému poškodeniu obličiek s rizikom ich zlyhania (analgetická nefropatia).

Opatrnosť sa odporúča u pacientov s astmou citlivých na kyselinu acetylsalicylovú, pretože bol hlásený mierny bronchospazmu v súvislosti s paracetamolom (skrížená reakcia).

Hepatotoxicita pri terapeutickej dávke paracetamolu

U pacientov užívajúcich paracetamol v dávkach v rámci terapeutického rozsahu boli hlásené prípady hepatotoxicity vyvolanej paracetamolom, vrátane smrteľných prípadov. Tieto prípady boli hlásené u pacientov s jedným alebo viacerými rizikovými faktormi pre hepatotoxicitu vrátane nízkej telesnej hmotnosti (< 50 kg), poruchy funkcie obličiek a pečene, chronického alkoholizmu, súbežného užívania hepatotoxických liekov a u pacientov s akútnou a chronickou podvýživou (nízke zásobypečeňového

glutatiónu). Pacientom s týmito rizikovými faktormi sa má paracetamol podávať s opatrnosťou. Opatrnosť sa odporúča aj u pacientov súbežne liečených liekmi, ktoré indukujú pečeňové enzýmy, a pri stavoch, ktoré môžu predisponovať na nedostatok glutatiónu (pozri časti 4.2 a 4.9). Dávky paracetamolu sa majú prehodnocovať v klinicky vhodných intervaloch a pacienti sa majú sledovať, či sa neobjavia nové rizikové faktory hepatotoxicity, ktoré môžu byť dôvodom na úpravu dávkovania.

Paracetamol LIVSANE 500 mg obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete, t.j. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

Metoklopramid, domperidón a kolestyramín

Rýchlosť absorpcie paracetamolu a nástup účinku môže byť zvýšená metoklopramidom alebo domperidónom alebo liečivami, ktoré vedú k urýchleniu vyprázdňovania žalúdka. Absorpciu znižuje kolestyramín a liečivá, ktoré spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka. Paracetamol sa má podávať najmenej 1 hodinu pred alebo 4-6 hodín po podaní kolestyramínu.

Warfarín a iné kumaríny

Antikoagulačný účinok warfarínu a iných kumarínov sa môže zvýšiť pri dlhodobom dennom užívaní paracetamolu so zvýšeným rizikom krvácania. Príležitostné dávky nemajú významný účinok.

Rifampicín, barbituráty a antiepileptiká

Paracetamol sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, a preto môže interagovať s liečivami s rovnakou metabolickou dráhou alebo indukovať/inhibovať rovnakú metabolickú dráhu. Chronické požívanie alkoholu alebo liečiv, ktoré indukujú pečeňové enzýmy, ako sú rifampicín, barbituráty, niektoré antiepileptická (napr. karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, pirimidón) a ľubovník bodkovaný môžu zvýšiť hepatotoxicitu paracetamolu v dôsledku zvýšenej a rýchlej tvorby toxických metabolitov. Preto je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní liečiv indukujúcich enzýmy, ako aj pri potenciálne hepatotoxických látkach.

Chloramfenikol

Paracetamol zvyšuje plazmatické koncentrácie chloramfenikolu.

Zidovudín

Pri súbežnom užívaní paracetamolu a zidovudínu bol hlásený vznik neutropénie, ktorá je pravdepodobne spôsobená zníženým metabolizmom zidovudínu. Tento liek by sa preto mal používať súbežne so zidovudínom len na základe odporúčania lekára.

Salicylamid

Salicylamid môže predĺžiť eliminačný t1/2 paracetamolu.

Izoniazid

Izoniazid znižuje klírens paracetamolu s možným zosilnením jeho účinku a/alebo toxicity inhibíciou jeho metabolizmu v pečeni.

Lamotrigín

Paracetamol môže znížiť biologickú dostupnosť lamotrigínu s možným znížením jeho účinku v dôsledku možnej indukcie jeho metabolizmu v pečeni.

Probenecid

Použitie probenecidu inhibuje väzbu paracetamolu na kyselinu glukurónovú, čo vedie k zníženiu klírensu paracetamolu približne 2-násobne. Ak sa súbežne užíva probenecid, dávka paracetamolu by sa mala znížiť.

Flukloxacilín

Pri súbežnom užívaní paracetamolu s flukloxacilínom je potrebná opatrnosť, pretože súbežné užívanie

je spojené s metabolickou acidózou s vysokou aniónovým medzerou v dôsledku pyroglutámovej acidózy, najmä u pacientov s rizikovými faktormi (pozri časť 4.4).

Interferencia s laboratórnymi testami

Paracetamol môže ovplyvniť stanovenie kyseliny močovej použitím kyseliny fosfowolfrámovej a stanovenie glukózy v krvi glukóza-oxidáza-peroxidázovou reakciou.

Gravidita

Veľké množstvo údajov u tehotných žien nepoukazuje na malformačnú toxicitu ani na toxický vplyv na plod/novorodenca. Epidemiologické štúdie týkajúce sa vývinu nervovej sústavy u detí vystavených paracetamolu in utero poskytujú sporné výsledky. Ak je to klinicky potrebné, paracetamol sa môže podávať počas tehotenstva, avšak má byť použitá minimálna účinná dávka počas čo najkratšej doby a v najnižšej možnej frekvencii.

Dojčenie

Paracetamol prechádza do materského mlieka, ale nie v klinicky významnom množstve. Neboli hlásené žiadne negatívne účinky na dojčatá. Paracetamol môžu užívať dojčiace ženy, pokiaľ sa neprekročí odporúčané dávkovanie. V prípade dlhodobého užívania je potrebné postupovať opatrne.

Fertilita

Nie sú známe žiadne škodlivé účinky na plodnosť pri bežnom užívaní paracetamolu.

Paracetamol LIVSANE nemá žiadny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Pri terapeutických dávkach sa vyskytuje len málo nežiaducich účinkov.

Frekvencia nežiaducich účinkov je klasifikovaná nasledovne: Veľmi časté (≥ 1/10); časté

(≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nedá sa odhadnúť z dostupných údajov).

IN= inak nešpecifikované

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Metabolická acidóza s vysokou aniónovou medzerou

U pacientov s rizikovými faktormi, užívajúcich paracetamol, boli pozorované prípady metabolickej acidózy s vysokou aniónovou medzerou v dôsledku pyroglutámovej acidózy (pozri časť 4.4).

Pyroglutámová acidóza sa môže vyskytnúť v dôsledku nízkej hladiny glutatiónu u týchto pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Existuje riziko intoxikácie paracetamolom, najmä u starších osôb, u malých detí, u pacientov s ochorením pečene, pri chronickom alkoholizme, u pacientov s chronickou podvýživou a u pacientov liečených liekmi indukujúcimi enzýmy. Predávkovanie môže byť v týchto prípadoch fatálne.

Poškodenie pečene sa môže vyskytnúť u dospelých, ktorí užijú 6 g alebo viac paracetamolu, najmä ak má pacient rizikové faktory (pozri nižšie).

Rizikové faktory: Ak pacient

• je dlhodobo liečený karbamazepínom, fenobarbitalom, fenytoínom, primidónom, rifampicínom, ľubovníkom bodkovaným alebo inými liekmi, ktoré indukujú pečeňové enzýmy.

  alebo

• pravidelne konzumuje viac ako odporúčané množstvo alkoholu. alebo

• je pravdepodobný nedostatok glutatiónu, napr. v dôsledku porúch príjmu potravy, cystickej fibrózy, infekcie HIV, hladovania, kachexie.

Symptómy

Akútna intoxikácia paracetamolom môže prebiehať v niekoľkých fázach. V prvých dvoch dňoch sú príznakmi predávkovania paracetamolom nevoľnosť, vracanie, anorexia, bledosť a bolesti brucha. Mierna intoxikácia sa obmedzuje na tieto príznaky. Pri ťažšej intoxikácii sa objavujú subklinické príznaky ako zvýšené pečeňové enzýmy. Poškodenie pečene sa klinicky prejaví po 2 - 4 dňoch po požití. Príznaky ako bolestivá hepatomegália, žltačka, encefalopatická kóma a poruchy koagulácie sú sekundárnym dôsledkom hepatálnej insuficiencie. Renálna insuficiencia (tubulárna nekróza) je zriedkavá. Pri závažnej intoxikácii sa môže vyskytnúť metabolická acidóza.

Liečba

Je potrebné okamžite liečiť podľa lokálnych usmernení o liečbe predávkovania paracetamolom. Malo by sa to vykonať aj v prípade, že pacient nemá žiadne príznaky alebo prejavy predávkovania pre riziko oneskoreného poškodenia pečene. Bezodkladná liečba predávkovania paracetamolom vyžaduje okamžitú hospitalizáciu. Bezprostredne po predávkovania paracetamolom, ktoré môže viesť k závažnej intoxikácii, sa môže použiť liečba znižujúca absorpciu, napr. gastrická laváž do 1 hodiny po požití alebo podanie aktívneho uhlia.

Ako antidotum sa môže podávať N-acetylcysteín (NAC). Pri podaní NAC a ďalšej liečbe je potrebné stanoviť koncentráciu paracetamolu v krvi. Vo všeobecnosti sa uprednostňuje intravenózne podávanie NAC, ktorý by sa mal podávať nepretržite, až kým už paracetamol nie je merateľný. Je dôležité vedieť, že podanie NAC do 36 hodín po predávkovaní môže zlepšiť prognózu.

Perorálne podávanie NAC by sa nemalo kombinovať s perorálnym podávaním aktívneho uhlia. Metionín sa môže použiť ako antidotum, ak nie je možná intravenózna liečba N-acetylcysteínom, napr. v prípade alergie.

Pečeňové testy sa majú vykonať na začiatku liečby a každých 24 hodín sa majú zopakovať po ukončení liečby. Vo väčšine prípadov sa pečeňové transaminázy vrátia do normálu do dvoch týždňov od predávkovania s úplným obnovením funkcie pečene. V zriedkavých prípadoch však môže byť potrebná transplantácia pečene.