Simponi 45 mg/0,45 ml Injekčný roztok v naplnenom pere
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Simponi 0,45 ml/45 mg
Juvenilná idiopatická artritída
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída (pJIA)
Simponi je v kombinácii s metotrexátom (MTX) indikovaný na liečbu polyartikulárnej juvenilnej idiopatickej artritídy deťom vo veku 2 rokov a starším, ktoré mali nedostatočnú odpoveď na predchádzajúcu liečbu MTX.
Ulcerózna kolitída
Ulcerózna kolitída u detí (pUC)
Simponi je indikovaný na liečbu stredne závažnej až závažnej aktívnej ulceróznej kolitídy pediatrickým pacientom vo veku 2 rokov a starším s telesnou hmotnosťou najmenej 15 kg
s nedostatočnou odpoveďou na konvenčnú liečbu vrátane kortikosteroidov a 6-merkaptopurínu (6-MP) alebo azatioprínu (AZA), alebo pacientom, ktorí takéto liečby netolerujú alebo sú u nich zdravotnekontraindikované.
Liečbu majú začať a dohliadať na ňu kvalifikovaní lekári skúsení v diagnostike a liečbe ochorení, na ktoré je liek Simponi indikovaný. Pacienti, ktorí sa liečia Simponi, majú dostať kartu pacienta, ktorá je súčasťou balenia.
Dávkovanie
45 mg/0,45 ml naplnené pero je určené pediatrickým pacientom. Každé naplnené pero je určené na jedno použitie u jedného pacienta a po použití sa má ihneď zlikvidovať.
Juvenilná idiopatická artritída
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída u detí s telesnou hmotnosťou nižšou ako 40 kg Odporúčaná dávka Simponi pre deti s telesnou hmotnosťou nižšou ako 40 kg s polyartikulárnou juvenilnou idiopatickou artritídou je 30 mg/m2 plochy povrchu tela až do maximálnej jednorazovej dávky 40 mg podanej raz za mesiac, v rovnaký deň v mesiaci. Predpísaný objem injekcie je potrebné zvoliť na základe telesnej výšky a hmotnosti pacienta ako je uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1 Dávka Simponi v mililitroch (ml) na základe telesnej výšky a hmotnosti pacientov s pJIA| Celková telesná hmotnosť (kg) | ||||||||
| 10 – 12 | 13 – 17 | 18 – 22 | 23 – 27 | 28 – 32 | 33 – 37 | 38 – 39 | ||
| Dávka (ml) | ||||||||
| Telesná výška (cm) | 70 až < 75 | 0,15 | 0,15 | 0,2 | ||||
| 75 až < 85 | 0,15 | 0,15 | 0,2 | 0,2 | ||||
| 85 až < 95 | 0,15 | 0,2 | 0,2 | 0,25 | 0,25 | 0,3 | ||
| 95 až < 105 | 0,15 | 0,2 | 0,2 | 0,25 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | |
| 105 až < 115 | 0,15 | 0,2 | 0,25 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | 0,3 | |
| 115 až < 125 | 0,2 | 0,2 | 0,25 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | 0,35 | |
| 125 až < 135 | 0,2 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | 0,35 | 0,35 | ||
| 135 až < 145 | 0,25 | 0,25 | 0,3 | 0,3 | 0,35 | 0,35 | ||
| 145 až < 155 | 0,25 | 0,3 | 0,35 | 0,35 | 0,4 | |||
| 155 až < 165 | 0,3 | 0,3 | 0,35 | 0,35 | 0,4 | |||
| 165 až < 175 | 0,35 | 0,35 | 0,4 | 0,4 | ||||
| 175 až < 180 | 0,35 | 0,4 | 0,4 | |||||
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída u detí s telesnou hmotnosťou najmenej 40 kg
Pre deti s telesnou hmotnosťou najmenej 40 kg je k dispozícii 50 mg naplnené pero alebo naplnená injekčná striekačka. Dávkovanie 50 mg dávkovacieho režimu pozri v časti 4.2 SPC Simponi 50 mg naplnené pero alebo naplnená injekčná striekačka.
Dostupné údaje naznačujú, že sa klinická odpoveď dosiahne zvyčajne v priebehu 12 až 14 týždňov liečby (po 3 − 4 dávkach). U detí, u ktorých sa počas tohto obdobia nepotvrdil liečebný prínos, sa má zvážiť pokračovanie v liečbe.
Ulcerózna kolitída
Ulcerózna kolitída u detí (pUC) u detí vo veku 2 rokov a starších s telesnou hmotnosťou najmenej 15 kg
Odporúčaná dávka Simponi pre pacientov vo veku od 2 do 17 rokov s ulceróznou kolitídou je založená na telesnej hmotnosti.
U pacientov s telesnou hmotnosťou najmenej 15 kg až menej ako 40 kg, ktorí sú v remisii v 54. týždni alebo neskôr, môže lekár zvážiť zníženie udržiavacej dávky na 25 mg každé 4 týždne. Na podanie tejto dávky je k dispozícii naplnené pero s obsahom 45 mg. Predpísaný objem injekcie na dosiahnutie tejto dávky je 0,25 ml.
Na indukciu a udržiavaciu liečbu je k dispozícii 50 mg naplnená injekčná striekačka alebo 100 mg naplnená injekčná striekačka. Pre informácie o dávkovaní pre dávkovací režim 50 mg alebo 100 mg, pozri časť 4.2 SPC Simponi 50 mg alebo 100 mg naplnená injekčná striekačka.
Vynechanie dávky
V prípade, že si pacient zabudne podať Simponi v plánovanom termíne, vynechaná dávka sa má podať hneď, ako si pacient spomenie. Pacienti majú byť poučení o tom, aby si nepodali dvojnásobnú dávku ako náhradu za vynechanú dávku.
Ďalšia dávka sa má podať podľa nasledujúcich pokynov:
-
ak sa podanie oneskorí o menej ako 2 týždne, pacient si má podať vynechanú dávku a pokračovať podľa pôvodnej schémy.
-
ak sa podanie oneskorí o viac ako 2 týždne, pacient si má podať vynechanú dávku a má sa stanoviť nová schéma počínajúc dňom podania tejto injekcie.
Osobitné skupiny pacientov
Porucha funkcie obličiek a pečene
Simponi sa neskúmal v týchto skupinách pacientov. Odporúčanú dávku nie je možné stanoviť.
Pediatrická populácia
Použitie Simponi u detí vo veku do 2 rokov s pJIA alebo pUC nie je relevantné.
Spôsob podávania
Simponi je na subkutánne použitie. Po dôkladnom oboznámení sa s technikou subkutánnej aplikácie si ho môžu pacienti podať sami, ak to ich lekár uzná za vhodné, s následným lekárskym dohľadom podľa potreby. Pacienti majú byť poučení o podaní celej predpísanej dávky Simponi podľa podrobných inštrukcií o použití, ktoré sú súčasťou balenia. Každé naplnené pero je určené na jedno použitie
u jedného pacienta a po použití sa má ihneď zlikvidovať. Návod na použitie, pozri časť 6.6.
Sledovateľnosť
Aby sa zlepšila (do)sledovateľnosť biologického lieku, má sa zrozumiteľne zaznamenať názov a číslo šarže podaného lieku.
Infekcie
Pacienti musia byť pred liečbou, počas liečby a po liečbe golimumabom dôkladne sledovaní, či sa u nich neobjaví infekcia vrátane tuberkulózy. Pretože eliminácia golimumabu môže trvať až
5 mesiacov, sledovanie má pokračovať počas celého obdobia. Ak sa u pacienta rozvinie závažná infekcia alebo sepsa, ďalšia liečba golimumabom sa nesmie podať (pozri časť 4.3).
Golimumab sa nemá podávať pacientom s klinicky závažnou aktívnou infekciou. Opatrnosť je potrebná, keď sa zvažuje použitie golimumabu u pacientov s chronickou infekciou alebo s anamnézou opakovaných infekcií. Pacientov treba poučiť a podľa možnosti sa majú vyhýbať potenciálnym rizikovým faktorom infekcií.
Pacienti užívajúci TNF-blokátory sú náchylnejší na závažné infekcie.
U pacientov, ktorým bol podaný golimumab, sa hlásili bakteriálne infekcie (vrátane sepsy
a pneumónie), mykobakteriálne infekcie (vrátane TBC), invazívne mykotické a oportúnne infekcie vrátane smrteľných prípadov. Niektoré z týchto závažných infekcií sa vyskytli u pacientov so
súbežnou imunosupresívnou liečbou, ktorá ich, okrem vlastného ochorenia, môže urobiť náchylnejšími na vznik infekcií. Pacienti, u ktorých sa vyvinula nová infekcia počas liečby golimumabom, majú byť starostlivo monitorovaní a majú podstúpiť kompletné diagnostické vyšetrenie. Podávanie golimumabu sa má prerušiť, ak sa u pacienta vyvinie nová ťažká infekcia alebo sepsa a má sa začať vhodná antimikrobiálna alebo antimykotická liečba, pokým nie je infekcia pod kontrolou.
U pacientov, ktorí žili alebo cestovali do oblastí, kde sú endemické invazívne mykotické infekcie, ako je histoplazmóza, kokcidioidomykóza alebo blastomykóza, sa majú pred začatím liečby golimumabom starostlivo zvážiť prínosy a riziká liečby golimumabom. U rizikových pacientov liečených golimumabom, u ktorých sa vyvinie závažné systémové ochorenie, sa má zvážiť podozrenie na invazívnu mykotickú infekciu. Ak je to možné, diagnostika a podanie empirickej antimykotickej liečby sa má u týchto pacientov vykonať po konzultácii s lekárom so skúsenosťami v starostlivosti
o pacientov s invazívnymi mykotickými infekciami.
Tuberkulóza
U pacientov dostávajúcich golimumab sa hlásili prípady tuberkulózy. Je potrebné zdôrazniť, že vo väčšine týchto hlásení bola tuberkulóza extrapulmonálna, prebiehajúca buď ako lokálne alebo diseminované ochorenie.
Pred začatím liečby golimumabom sa musia všetci pacienti vyhodnotiť tak na aktívnu ako aj
na neaktívnu („latentnú“) tuberkulózu. Toto vyhodnotenie má zahŕňať detailnú anamnézu s osobnou anamnézou tuberkulózy alebo možného predchádzajúceho kontaktu s tuberkulózou a predchádzajúcu a/alebo súbežnú imunosupresívnu liečbu. U všetkých pacientov sa majú urobiť vhodné skríningové vyšetrenia, t.j. tuberkulínový kožný test alebo krvné vyšetrenie a RTG hrudníka (možno aplikovať miestne odporúčania). Odporúča sa, aby sa vykonanie týchto vyšetrení zaznamenalo do karty pacienta. Predpisujúci lekári sú upozornení na riziko falošne negatívnych výsledkov tuberkulínových kožných testov, najmä u pacientov, ktorí sú ťažko chorí alebo imunokompromitovaní.
Ak sa diagnostikuje aktívna tuberkulóza, liečba golimumabom sa nesmie začať (pozri časť 4.3).
Ak je podozrenie na latentnú tuberkulózu, treba to konzultovať s lekárom s odbornosťou v liečbe tuberkulózy. Vo všetkých situáciách popísaných nižšie sa má veľmi starostlivo zvážiť pomer prínosu/rizika liečby golimumabom.
Ak sa diagnostikuje neaktívna („latentná“) tuberkulóza, musí sa predtým, ako sa iniciuje liečba golimumabom, začať s antituberkulóznou liečbou latentnej tuberkulózy, a to v súlade s miestnymi odporúčaniami.
U pacientov, ktorí majú niekoľko rizikových faktorov alebo významné rizikové faktory pre vznik tuberkulózy a majú negatívny test na latentnú tuberkulózu, sa musí pred nasadením golimumabu zvážiť antituberkulózna liečba. Použitie antituberkulóznej liečby sa má tiež zvážiť pred nasadením golimumabu u pacientov s latentnou alebo aktívnou tuberkulózou v anamnéze, u ktorých nie je možné potvrdiť adekvátny priebeh liečby.
U pacientov liečených golimumabom počas a po liečbe latentnej tuberkulózy sa vyskytli prípady aktívnej tuberkulózy. Pacienti liečení golimumabom sa majú starostlivo sledovať na prejavy
a príznaky aktívnej tuberkulózy, vrátane pacientov s negatívnym testom na latentnú tuberkulózu, pacientov, ktorí sú na latentnú tuberkulózu liečení, alebo pacientov, ktorí boli predtým liečení na tuberkulózu.
Všetci pacienti majú byť informovaní, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak sa u nich počas liečby alebo po liečbe golimumabom objavia prejavy/príznaky, ktoré poukazujú na tuberkulózu (napr. pretrvávajúci kašeľ, chradnutie/úbytok telesnej hmotnosti, zvýšená teplota).
Reaktivácia vírusovej hepatitídy B
U pacientov liečených TNF-antagonistom vrátane golimumabu, ktorí sú chronickými nositeľmi tohto vírusu (t. j. pozitívny povrchový antigén), sa objavila reaktivácia hepatitídy B. Niektoré prípady mali fatálne následky.
Pred začatím liečby golimumabom majú byť pacienti vyšetrení na infekciu HBV. Pacientom s pozitívnym výsledkom vyšetrenia na infekciu HBV sa odporúča konzultácia s lekárom
s odbornosťou na liečbu hepatitídy B.
Nositelia HBV, u ktorých je potrebná liečba golimumabom, majú byť starostlivo sledovaní na prejavy a príznaky aktívnej HBV infekcie počas celej liečby a niekoľko mesiacov po ukončení liečby. Nie sú dostupné dostatočné údaje o liečbe pacientov, ktorí sú nositeľmi HBV a dostávajú antivírusovú liečbu v kombinácii s liečbou TNF-antagonistom, aby sa zabránilo reaktivácii HBV. U pacientov, u ktorých došlo k reaktivácii HBV, je potrebné liečbu golimumabom ukončiť a má sa začať účinná antivírusová liečba s príslušnou podpornou liečbou.
Malignity a lymfoproliferatívne poruchy
Potenciálna úloha liečby blokujúcej TNF v rozvoji malignít nie je známa. Podľa súčasných vedomostí nemožno u pacientov liečených TNF-antagonistom vylúčiť možné riziko vzniku lymfómov, leukémie alebo iných malignít. Keď sa zvažuje liečba blokujúca TNF u pacientov s malignitou v anamnéze alebo pri zvažovaní pokračovania liečby u pacientov, u ktorých sa vyvinula malignita, je potrebná opatrnosť.
Malignity u detí a dospievajúcich
Malignity, niektoré fatálne, sa hlásili u detí, dospievajúcich a mladých dospelých (do veku 22 rokov) liečených liečivami blokujúcimi TNF (začatie liečby vo veku ≤ 18 rokov) v období po uvedení lieku na trh. Približne polovica týchto prípadov boli lymfómy. Ďalšie prípady predstavovali rôzne druhy iných malignít a zahŕňali zriedkavé malignity zvyčajne súvisiace s imunosupresiou. Riziko rozvoja malignít u detí a dospievajúcich liečených TNF-blokátormi nie je možné vylúčiť.
Lymfóm a leukémia
V kontrolovaných častiach klinických skúšaní všetkých liečiv blokujúcich TNF vrátane golimumabu, sa pozorovalo viac prípadov lymfómu u pacientov, ktorí dostávali anti-TNF liečbu, v porovnaní
s pacientmi v kontrolnej skupine. V priebehu fázy IIb a fázy III klinických skúšaní Simponi pri reumatoidnej artritíde (RA), psoriatickej artritíde (PsA) a ankylozujúcej spondylitíde (AS), bola incidencia lymfómu u pacientov liečených golimumabom vyššia, ako sa očakáva v bežnej populácii. U pacientov liečených golimumabom sa hlásili prípady leukémie. U pacientov s reumatoidnou artritídou s dlhotrvajúcim, vysoko aktívnym zápalovým ochorením je zvýšené základné riziko vzniku lymfómov a leukémie, čo komplikuje odhad rizika.
U pacientov liečených inými liečivami blokujúcimi TNF sa po ich uvedení na trh hlásili zriedkavé prípady hepatosplenického lymfómu T-buniek (HSTCL) (pozri časť 4.8). Tento zriedkavý typ lymfómu T-buniek má veľmi agresívny priebeh ochorenia a je zvyčajne smrteľný. Väčšina prípadov sa objavila u dospievajúcich a mladých dospelých mužov, z ktorých takmer všetci užívali súbežnú liečbu azatioprínom (AZA) alebo 6-merkaptopurínom (6-MP) na zápalové ochorenie čreva. Možné riziko pri kombinácii AZA alebo 6-MP a golimumabu sa má starostlivo zvážiť. Riziko vzniku hepatosplenického lymfómu T-buniek u pacientov liečených blokátormi TNF nie je možné vylúčiť.
Malignity iné ako lymfóm
V kontrolovaných častiach klinických skúšaní Simponi fázy IIb a fázy III s RA, PsA, AS a ulceróznou kolitídou (UC) bola incidencia nelymfómových malignít (okrem nemelanómového karcinómu kože) podobná po golimumabe a v kontrolných skupinách.
Dysplázia/karcinóm hrubého čreva
Nie je známe, či má liečba golimumabom vplyv na riziko vzniku dysplázie alebo rakoviny hrubého čreva. Všetci pacienti s ulceróznou kolitídou, u ktorých je zvýšené riziko dysplázie alebo rakoviny hrubého čreva (napríklad pacienti s dlhodobo pretrvávajúcou ulceróznou kolitídou alebo primárnou
sklerotizujúcou cholangitídou) alebo s dyspláziou alebo karcinómom hrubého čreva v anamnéze, majú byť pred liečbou a počas celého priebehu ich ochorenia v pravidelných intervaloch vyšetrovaní na prítomnosť dysplázie. Toto vyšetrenie má zahŕňať kolonoskopiu a biopsie podľa miestnych odporúčaní. U pacientov s novo diagnostikovanou dyspláziou, ktorí sa liečia golimumabom, sa musia pozorne prehodnotiť riziká a prínosy pre konkrétneho pacienta a má sa zvážiť, či sa má v liečbe pokračovať.
V prieskumnom klinickom skúšaní, ktoré hodnotilo používanie golimumabu u pacientov so závažnou perzistentnou astmou, bolo hlásených viac malignít u pacientov liečených golimumabom v porovnaní s pacientmi v kontrolnej skupine (pozri časť 4.8). Význam tohto nálezu nie je známy.
V prieskumnom klinickom skúšaní, ktoré hodnotilo používanie iného anti-TNF liečiva, infliximabu, u pacientov s mierne závažnou až závažnou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), sa hlásilo viac malignít u pacientov liečených infliximabom, prevažne v pľúcach alebo na hlave a krku, v porovnaní s pacientmi v kontrolnej skupine. Všetci pacienti mali v anamnéze intenzívne fajčenie.
Z tohto dôvodu je potrebná opatrnosť pri používaní akéhokoľvek TNF-antagonistu u pacientov s CHOCHP, ako aj u pacientov so zvýšeným rizikom vývoja malignity z dôvodu intenzívneho fajčenia.
Rakovina kože
U pacientov liečených blokátormi TNF vrátane golimumabu sa hlásil výskyt melanómu a karcinómu z Merkelových buniek (pozri časť 4.8). Odporúča sa vykonávať pravidelné vyšetrenie kože, najmä
u pacientov s rizikovými faktormi pre vznik rakoviny kože.
Kongestívne zlyhávanie srdca (congestive heart failure, CHF)
Pri TNF-blokátoroch vrátane golimumabu boli hlásené prípady zhoršenia kongestívneho zlyhávania srdca (CHF) a nový vznik CHF. Niektoré prípady mali fatálne následky. V klinickom skúšaní s iným TNF-antagonistom sa pozorovalo zhoršenie kongestívneho zlyhávania srdca a zvýšenie mortality
z dôvodu CHF. Golimumab sa u pacientov s CHF neskúmal. Golimumab sa má použiť s opatrnosťou u pacientov s miernym zlyhávaním srdca (NYHA trieda I/II). Pacienti, u ktorých sa rozvinú nové alebo sa zhoršia príznaky zlyhávania srdca, majú byť dôkladne sledovaní a podávanie golimumabu sa musí ukončiť (pozri časť 4.3).
Neurologické udalosti
Použitie liečiv blokujúcich TNF vrátane golimumabu bolo spojené s prípadmi nového vzniku alebo exacerbácie klinických príznakov a/alebo rádiografickým dôkazom demyelinizačných porúch centrálneho nervového systému vrátane roztrúsenej sklerózy a periférnych demyelinizačných porúch. U pacientov s existujúcimi alebo nedávno diagnostikovanými demyelinizačnými poruchami sa majú pred začatím liečby golimumabom starostlivo zvážiť prínosy a riziká anti-TNF liečby. Ak sa tieto poruchy vyvinú, má sa zvážiť ukončenie liečby golimumabom (pozri časť 4.8).
Chirurgický výkon
Skúsenosti s bezpečnosťou liečby golimumabom u pacientov, ktorí sa podrobili chirurgickému výkonu vrátane artroplastiky, sú obmedzené. Ak sa plánuje chirurgický výkon, má sa zohľadniť dlhý biologický polčas. Pacient, ktorý počas liečby golimumabom potrebuje chirurgický výkon, má byť pozorne sledovaný z dôvodu infekcií a majú sa vykonať náležité opatrenia.
Imunosupresia
Existuje možnosť, že liečivá blokujúce TNF vrátane golimumabu ovplyvňujú obranyschopnosť organizmu voči infekciám a malignitám, keďže TNF sprostredkúva zápalový proces a moduluje bunkové imunitné odpovede.
Autoimunitné procesy
Relatívny deficit TNF-α spôsobený anti-TNF liečbou môže viesť k rozvoju autoimunitného procesu. Ak sa u pacienta po liečbe golimumabom vyvinú príznaky pripomínajúce lupusu podobný syndróm a ak má pacient pozitívne protilátky proti dvojvláknovej DNA, liečba golimumabom sa má ukončiť (pozri časť 4.8).
Hematologické reakcie
U pacientov dostávajúcich TNF-blokátory vrátane golimumabu boli hlásené pancytopénia, leukopénia, neutropénia, agranulocytóza, aplastická anémia a trombocytopénia. Všetkým pacientom sa má odporučiť okamžite vyhľadať lekársku starostlivosť, ak sa u nich rozvinú prejavy a príznaky naznačujúce dyskrázie krvi (napr. pretrvávajúca horúčka, tvorba modrín, krvácanie, bledosť).
U pacientov s potvrdenými závažnými hematologickými abnormalitami sa má zvážiť ukončenie liečby golimumabom.
Súbežné podávanie TNF-antagonistov a anakinry
V klinických štúdiách so súbežným používaním anakinry a iného liečiva blokujúceho TNF, etanerceptu, sa pozorovali závažné infekcie a neutropénia, bez prídavného klinického prínosu. Kvôli charakteru nežiaducich udalostí, pozorovaných pri tejto kombinovanej liečbe, podobné toxicity môžu tiež vyústiť z kombinácie s anakinrou a inými liečivami blokujúcimi TNF. Kombinácia golimumabu a anakinry sa neodporúča.
Súbežné podávanie TNF-antagonistov a abataceptu
V klinických štúdiách sa súbežné podávanie TNF-antagonistov a abataceptu spájalo so zvýšeným rizikom infekcií, vrátane závažných infekcií, v porovnaní s TNF-antagonistami samotnými, bez zvýšeného klinického prínosu. Súbežné používanie golimumabu a abataceptu sa neodporúča.
Súbežné podávanie s inými biologickými liečivami
Existujú nedostatočné informácie týkajúce sa súbežného používania golimumabu s inými biologickými liečivami používanými na liečbu rovnakých ochorení ako golimumab. Súbežné používanie golimumabu s týmito biologickými liečivami sa neodporúča vzhľadom na možnosť zvýšeného rizika vzniku infekcie a iných potenciálnych farmakologických interakcií.
Zámena jednotlivých biologických ochorenie modifikujúcich antireumatík (disease modifying anti-rheumatic drugs, DMARDs)
Pri prechode z jedného biologického liečiva na iné sa má postupovať s opatrnosťou a pacienti majú byť naďalej monitorovaní, pretože prekrývanie biologického účinku môže ďalej zvyšovať riziko vzniku nežiaducich udalostí vrátane infekcie.
Očkovania/infekčné látky na terapeutické účely
Pacienti liečení golimumabom môžu byť súčasne očkovaní, s výnimkou živých vakcín (pozri časti 4.5 a 4.6). U pacientov, ktorí dostávajú anti-TNF liečbu, sú dostupné obmedzené údaje týkajúce sa odpovede na očkovanie živými vakcínami alebo sekundárneho prenosu infekcie živými vakcínami.
Použitie živých vakcín môže viesť k vzniku klinických infekcií vrátane diseminovaných infekcií.
Iné použitia infekčných látok na terapeutické účely, ako sú napr. živé atenuované baktérie (napr. BCG na instiláciu do močového mechúra na liečbu rakoviny) môžu viesť ku vzniku klinických infekcií vrátane diseminovaných infekcií. Odporúča sa, aby sa infekčné látky na terapeutické účely nepodávali súbežne s golimumabom.
Alergické reakcie
Po uvedení lieku na trh boli po podaní golimumabu hlásené závažné systémové hypersenzitívne reakcie (vrátane anafylaktickej reakcie). Niektoré z týchto reakcií sa vyskytli po prvom podaní golimumabu. Ak sa objaví anafylaktická reakcia alebo iné závažné alergické reakcie, podávanie golimumabu sa má okamžite ukončiť a má sa iniciovať príslušná liečba.
Precitlivenosť na latex
Ochranný kryt ihly na naplnenom pere je vyrobený zo suchého prírodného kaučuku, ktorý obsahuje latex a môže vyvolať alergické reakcie u osôb precitlivených na latex.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby (≥ 65 rokov)
Vštúdiách fázy III s RA, PsA, AS a UC nebol pozorovaný výrazný rozdiel v nežiaducich udalostiach (adverse event, AE), v závažných nežiaducich udalostiach (serious adverse events, SAE)
a v závažných infekciách u pacientov vo veku 65 rokov alebo starších, ktorí dostávali golimumab v porovnaní s mladšími pacientmi. Je však potrebná opatrnosť pri liečbe starších osôb a zvláštna pozornosť sa musí venovať vzhľadom na výskyt infekcií. V štúdii axiálnej spondyloartritídy bez rádiografického dôkazu (nr-axiálna SpA) neboli žiadni pacienti vo veku 45 rokov a starší.
Porucha funkcie obličiek a pečene
Špecifické štúdie s golimumabom u pacientov s poruchou funkcie obličiek alebo pečene sa nevykonali. Golimumab sa má používať s opatrnosťou u osôb s poruchou funkcie pečene (pozri časť 4.2).
Deti a dospievajúci
Očkovania
Odporúča sa, aby detskí a dospievajúci pacienti pred začatím liečby golimumabom, ak je to možné, absolvovali všetky očkovania v súlade so súčasnými odporúčaniami pre imunizáciu (pozri Očkovania/ infekčné látky na terapeutické účely vyššie).
Pomocné látky so známym účinkom
Sorbitol
Simponi obsahuje sorbitol (E420). U pacientov s dedičnou neznášanlivosťou fruktózy sa musí vziať do úvahy aditívny účinok súbežne podávaných liekov obsahujúcich sorbitol (alebo fruktózu) a príjem sorbitolu (alebo fruktózy) v strave (pozri časť 2).
Polysorbát 80
Simponi obsahuje 0,068 mg polysorbátu 80 (E433) v každom naplnenom pere. Polysorbáty môžu vyvolať alergické reakcie (pozri časť 2).
Možnosť chýb pri podávaní lieku
Je dôležité, aby sa podala správna dávka, ako je to indikované v dávkovaní (pozri časť 4.2). Má sa dbať na to, aby sa zaistilo, že u pacientov nedôjde k poddávkovaniu alebo predávkovaniu.
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie.
Súbežné používanie s inými biologickými liečivami
Kombinácia golimumabu s inými biologickými liečivami používanými na liečbu rovnakých ochorení ako golimumab vrátane anakinry a abataceptu sa neodporúča (pozri časť 4.4).
Živé vakcíny/infekčné látky na terapeutické účely
Živé vakcíny sa nemajú podávať súbežne s golimumabom (pozri časti 4.4 a 4.6).
Infekčné látky na terapeutické účely sa nemajú podávať súbežne s golimumabom (pozri časť 4.4). Metotrexát
I napriek tomu, že súbežné použitie MTX vyvoláva u pacientov s RA, PsA alebo AS vyššie minimálne koncentrácie golimumabu v rovnovážnom stave, údaje nenaznačujú, že je potrebná úprava dávky či už golimumabu alebo MTX (pozri časť 5.2).
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku musia používať vhodnú antikoncepciu na zabránenie gravidity a pokračovať v jej používaní najmenej 6 mesiacov po poslednej liečbe golimumabom.
Gravidita
K dispozícii je malé množstvo (približne 400) prospektívne zozbieraných údajov z gravidít vystavených golimumabu, ktoré viedli k živému pôrodu so známymi výsledkami vrátane 220 gravidít vystavených počas prvého trimestra. V populačnej štúdii zo severnej Európy zahŕňajúcej 131 gravidít (a 134 dojčiat) sa po expozícii Simponi in utero vyskytlo 6/134 (4,5 %) udalostí závažných vrodených anomálií oproti 599/10 823 (5,5 %) udalostiam pre nebiologickú systémovú liečbu v porovnaní so
4,6 % v celkovej populácii štúdie. Pomery šancí (odds ratio, OR) upravené na intervenujúce premenné boli OR 0,79 (95 % IS 0,35 – 1,81) pre Simponi oproti nebiologickej systémovej liečbe a OR 0,95
(95 % IS 0,42 – 2,16) pre Simponi oproti celkovej populácii, v uvedenom poradí.
Z dôvodu jeho inhibície TNF môže golimumab podávaný počas gravidity ovplyvniť normálne imunitné odpovede novorodenca. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na graviditu, embryonálny/fetálny vývoj, pôrod alebo postnatálny vývoj (pozri časť 5.3). Dostupné klinické skúsenosti sú obmedzené. Golimumab sa má používať počas gravidity, len ak je to jednoznačne nevyhnutné.
Golimumab prechádza placentou. Po liečbe monoklonálnou protilátkou blokujúcou TNF počas gravidity sa počas 6 mesiacov zistili protilátky v sére dojčaťa narodeného liečenej matke. V dôsledku toho môžu mať tieto dojčatá zvýšené riziko infekcie. Podanie živých vakcín dojčatám vystaveným golimumabu in utero sa neodporúča po dobu 6 mesiacov po matkinej poslednej injekcii golimumabu počas gravidity (pozri časti 4.4 a 4.5).
Dojčenie
Nie je známe, či sa golimumab vylučuje do ľudského mlieka alebo či sa po užití systémovo absorbuje. Ukázalo sa, že golimumab prestupuje do materského mlieka opíc, a pretože ľudské imunoglobulíny prestupujú do materského mlieka, ženy nesmú dojčiť v priebehu liečby a najmenej 6 mesiacov po liečbe golimumabom.
Fertilita
S golimumabom sa nevykonali žiadne štúdie fertility na zvieratách. Štúdia fertility na myšiach pri použití analogickej protilátky selektívne inhibujúcej funkčnú aktivitu myšieho TNF-α nepreukázala žiadne významné účinky na fertilitu (pozri časť 5.3).
Simponi má malý vplyv na schopnosť bicyklovať sa, viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Po podaní Simponi sa však môže objaviť závrat (pozri časť 4.8).
Súhrn bezpečnostného profilu
V kontrolovanom období pivotných skúšaní RA, PsA, AS, nr-axiálnej SpA a UC bola najčastejšou nežiaducou reakciou (adverse reaction, AR) infekcia horných dýchacích ciest, ktorá sa hlásila
u 12,6 % pacientov liečených golimumabom v porovnaní s 11,0 % pacientov v kontrolnej skupine. Najzávažnejšie AR, ktoré boli hlásené pri golimumabe, zahŕňajú závažné infekcie (vrátane sepsy, pneumónie, tuberkulózy, invazívnych mykotických a oportúnnych infekcií), demyelinizačné poruchy, reaktiváciu HBV, CHF, autoimunitné procesy (lupusu podobný syndróm), hematologické reakcie, závažnú systémovú hypersenzitivitu (vrátane anafylaktickej reakcie), vaskulitídu, lymfóm a leukémiu (pozri časť 4.4).
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
AR pozorované v klinických štúdiách a celosvetovo hlásené po uvedení golimumabu na trh sú uvedené v tabuľke 2. V rámci stanovených tried orgánových systémov sú AR vymenované pod hlavičkami frekvencií výskytu s použitím nasledovnej konvencie: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000); neznáme (z dostupných údajov). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 2 Tabuľkový zoznam AR| Infekcie a nákazyVeľmi časté:Časté:Menej časté: Zriedkavé: | Infekcie horných dýchacích ciest (nazofaryngitída, faryngitída, laryngitída a rinitída)Bakteriálne infekcie (ako je flegmóna), infekcie dolných dýchacích ciest (ako je pneumónia), vírusové infekcie (ako je chrípka a herpes), bronchitída, sinusitída, povrchové mykotické infekcie, abscesSepsa vrátane septického šoku, pyelonefritída Tuberkulóza, oportúnne infekcie (ako sú invazívne mykotické infekcie [histoplazmóza, kokcidioidomykóza, pneumocystóza], bakteriálna, atypická mykobakteriálnaa protozoálna infekcia), reaktivácia hepatitídy B, bakteriálna artritída, infekčná burzitída |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarovMenej časté: Neoplazmy (ako sú karcinóm kože, skvamocelulárny karcinóm a melanocytový névus)Zriedkavé: Lymfóm, leukémia, melanóm, karcinóm z Merkelových buniekNeznáme: Hepatosplenický lymfóm T-buniek*, Kaposiho sarkóm | |
| Poruchy krvi a lymfatického systémuČasté:Menej časté: Zriedkavé: | Leukopénia (vrátane neutropénie), anémiaTrombocytopénia, pancytopénia Aplastická anémia, agranulocytóza |
| Poruchy imunitného systémuČasté:Zriedkavé: | Alergické reakcie (bronchospazmus, hypersenzitivita, urtikária), pozitívne autoprotilátkyZávažné systémové hypersenzitívne reakcie (vrátane anafylaktickej reakcie), vaskulitída (systémová), sarkoidóza |
| Poruchy endokrinného systémuMenej časté: | Poruchy štítnej žľazy (ako sú hypotyreoidizmus, hypertyreoidizmus a struma) |
| Poruchy metabolizmu a výživyMenej časté: | Zvýšenie glukózy v krvi, zvýšenie lipidov |
| Psychické poruchyČasté: | Depresia, insomnia |
| Poruchy nervového systémuČasté: Menej časté: Zriedkavé: | Závrat, bolesť hlavy, parestézia Poruchy rovnováhyDemyelinizačné poruchy (centrálne a periférne), poruchy chuti |
| Poruchy okaMenej časté: | Poruchy zraku (ako je zahmlené videnie a zníženie zrakovej ostrosti), konjunktivitída, alergia oka (ako je svrbeniea podráždenie) |
| Poruchy srdca a srdcovej činnostiMenej časté: Zriedkavé: | Arytmia, ischemické poruchy koronárnych artérií Kongestívne zlyhávanie srdca (nové alebo zhoršujúce sa) |
| Poruchy cievČasté: Menej časté:Zriedkavé: | HypertenziaTrombóza (ako je hĺbková venózna alebo aorty), sčervenenie Raynaudov fenomén |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastínaČasté: Astma a pridružené príznaky (ako sú sipot a bronchiálna hyperaktivita)Menej časté: Intersticiálna choroba pľúc | |
| Poruchy gastrointestinálneho traktuČasté:Menej časté: | Dyspepsia, gastrointestinálna a abdominálna bolesť, nauzea, gastrointestinálne zápalové poruchy (ako sú gastritídaa kolitída), stomatitídaZápcha, gastroezofágová refluxová choroba |
| Poruchy pečene a žlčových ciestČasté:Menej časté: | Zvýšená alanínaminotransferáza, zvýšená aspartátaminotransferázaCholelitiáza, poruchy pečene |
| Poruchy kože a podkožného tkanivaČasté: Menej časté:Zriedkavé: Neznáme: | Svrbenie, vyrážka, alopécia, dermatitídaBulózne kožné reakcie, psoriáza (nová alebo zhoršená psoriáza, palmárna/plantárna a pustulárna), urtikáriaLichenoidné reakcie, odlupovanie kože, vaskulitída (kutánna) Zhoršenie príznakov dermatomyozitídy |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkanivaZriedkavé: Lupusu podobný syndróm | |
| Poruchy obličiek a močových ciestZriedkavé: | Poruchy močového mechúra, poruchy obličiek |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkovMenej časté: Poruchy prsníkov, menštruačné poruchy | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podaniaČasté: Pyrexia, asténia, reakcie v mieste podania injekcie (ako sú erytém, urtikária, zdurenie, bolesť, modrina, svrbenie, podráždenie a parestézia v mieste vpichu), diskomfort na hrudníkuZriedkavé: Zhoršené hojenie | |
| Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupuČasté: Zlomeniny kostí | |
* pozorované u iných liečiv blokujúcich TNF
V celej tejto časti je pre všetky spôsoby použitia golimumabu všeobecne uvedený medián trvania následného sledovania (približne 4 roky). Keďže pacienti mohli byť prestavení z jednej dávky na druhú, medián trvania následného sledovania je rôzny v prípadoch, keď sa spôsob použitia golimumabu charakterizoval prostredníctvom dávky (približne 2 roky pre 50 mg dávku a približne 3 roky pre 100 mg dávku).
Popis vybraných nežiaducich reakcií
Infekcie
V kontrolovanom období pivotných skúšaní bola najčastejšou nežiaducou reakciou infekcia horných dýchacích ciest, ktorá sa hlásila u 12,6 % pacientov liečených golimumabom (incidencia na
100 pacientskych rokov: 60,8; 95 % IS: 55,0; 67,1) v porovnaní s 11,0 % pacientov v kontrolnej
skupine (incidencia na 100 pacientskych rokov: 54,5; 95 % IS: 46,1; 64,0). Počas kontrolovaných a nekontrolovaných častí štúdií s mediánom sledovania približne 4 roky bola incidencia infekcií horných dýchacích ciest u pacientov liečených golimumabom 34,9 udalostí na 100 pacientskych rokov; 95 % IS: 33,8; 36,0.
V kontrolovanom období pivotných skúšaní sa pozorovali infekcie u 23,0 % pacientov liečených golimumabom (incidencia na 100 pacientskych rokov: 132,0; 95 % IS: 123,3; 141,1) v porovnaní
s 20,2% pacientov v kontrolnej skupine (incidencia na 100 pacientskych rokov: 122,3; 95 % IS: 109,5; 136,2). Počas kontrolovaných a nekontrolovaných častí klinických štúdií s mediánom sledovania približne 4 roky bola incidencia infekcií u pacientov liečených golimumabom 81,1 udalostí na
100 pacientskych rokov; 95 % IS: 79,5; 82,8.
V kontrolovanom období skúšaní RA, PsA, AS a nr-axiálnej SpA sa pozorovali závažné infekcie u 1,2 % pacientov liečených golimumabom a u 1,2 % pacientov v kontrolnej liečenej skupine.
Incidencia závažných infekcií na 100 pacientskych rokov následného sledovania v kontrolovanom období skúšaní RA, PsA, AS a nr-axiálnej SpA bola 7,3; 95 % IS: 4,6; 11,1 v skupine so 100 mg golimumabu, 2,9; 95 % IS: 1,2; 6,0 v skupine s 50 mg golimumabu a 3,6; 95 % IS: 1,5; 7,0 v skupine s placebom. V kontrolovanom období skúšaní zameraných na nasadenie golimumabu pri UC sa závažné infekcie pozorovali u 0,8 % pacientov liečených golimumabom v porovnaní s 1,5 % pacientov s kontrolnou liečbou. Závažné infekcie pozorované u pacientov liečených golimumabom zahŕňali tuberkulózu, bakteriálne infekcie vrátane sepsy a pneumónie, invazívne mykotické infekcie a iné oportúnne infekcie. Niektoré z týchto infekcií boli fatálne. Počas kontrolovaných
a nekontrolovaných častí pivotných skúšaní s mediánom sledovania až do 3 rokov bola u pacientov, ktorí dostávali 100 mg golimumabu, pozorovaná vyššia incidencia závažných infekcií vrátane oportúnnych infekcií a tuberkulózy v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali 50 mg golimumabu.
Incidencia všetkých závažných infekcií na 100 pacientskych rokov bola 4,1; 95 % IS: 3,6; 4,5
u pacientov, ktorí dostávali 100 mg golimumabu a 2,5; 95 % IS: 2,0; 3,1 u pacientov, ktorí dostávali 50 mg golimumabu.
Malignity Lymfóm
Počas pivotných skúšaní bola incidencia lymfómu u pacientov liečených golimumabom vyššia, než sa očakáva v bežnej populácii. Počas kontrolovaných a nekontrolovaných častí týchto skúšaní
s mediánom sledovania až do 3 rokov bola vyššia incidencia lymfómu pozorovaná u pacientov, ktorí dostávali 100 mg golimumabu v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali 50 mg golimumabu. Lymfóm sa diagnostikoval u 11 osôb (1 v skupinách liečených s 50 mg golimumabu a 10 v skupinách liečených so 100 mg golimumabu) s incidenciou (95 % IS) na 100 pacientskych rokov následného sledovania 0,03 (0,00; 0,15) udalostí pre golimumab 50 mg a 0,13 (0,06; 0,24) udalostí pre golimumab 100 mg
a 0,00 (0,00; 0,57) udalostí pre placebo. Väčšina lymfómov sa vyskytla v štúdii GO-AFTER, v ktorej boli zaradení pacienti s predošlou expozíciou anti-TNF liečivám, ktorí mali dlhšie trvajúce
a refraktérnejšie ochorenie (pozri časť 4.4).
Malignity iné ako lymfóm
V kontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní a počas približne 4 rokov následného sledovania bola podobná incidencia nelymfómových malignít (vylúčený nemelanómový karcinóm kože) medzi golimumabom a kontrolnými skupinami. Počas približne 4 rokov následného sledovania bola incidencia nelymfómových malignít (vylúčený nemelanómový karcinóm kože) podobná všeobecnej populácii.
V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní s mediánom sledovania až do
3 rokov bol nemelanómový karcinóm kože diagnostikovaný u 5 osôb v skupine dostávajúcej placebo, 10 s golimumabom 50 mg a 31 s golimumabom 100 mg s incidenciou (95 % IS) na 100 pacientskych
rokov v následnom sledovaní 0,36 (0,26; 0,49) pre kombinovaný golimumab a 0,87 (0,28; 2,04) pre placebo.
V kontrolovanom a nekontrolovanom období pivotných skúšaní s mediánom sledovania až do 3 rokov boli malignity okrem melanómového, nemelanómového karcinómu kože a lymfómu diagnostikované u 5 osôb v skupine dostávajúcej placebo, 21 s golimumabom 50 mg a 34 s golimumabom 100 mg
s incidenciou (95 % IS) na 100 pacientskych rokov v následnom sledovaní 0,48 (0,36; 0,62) pre
kombinovaný golimumab a 0,87 (0,28; 2,04) pre placebo (pozri časť 4.4).
Prípady hlásené v klinických štúdiách s astmou
V prieskumnej klinickej štúdii bol pacientom so závažnou perzistujúcou astmou podávaný golimumab v záťažovej dávke (150 % určenej terapeutickej dávky) subkutánne v týždni 0 a následne v dávkach 200 mg golimumabu, 100 mg golimumabu alebo 50 mg golimumabu každé 4 týždne subkutánne až do
52. týždňa. Hlásilo sa osem malignít v kombinovanej skupine liečenej golimumabom (n = 230) a žiadna v skupine dostávajúcej placebo (n = 79). Lymfóm sa hlásil u 1 pacienta, nemelanómový
karcinóm kože u 2 pacientov a iné malignity u 5 pacientov. U žiadneho typu malignity nevzniklo špecifické zoskupovanie.
Počas placebom kontrolovanej časti štúdie bola incidencia (95 % IS) všetkých malignít na
100 pacientskych rokov v následnom sledovaní 3,19 (1,38; 6,28) v skupine s golimumabom. V tejto štúdii bola incidencia (95 % IS) na 100 pacientskych rokov v následnom sledovaní u osôb liečených golimumabom 0,40 (0,01; 2,20) pre lymfóm, 0,79 (0,10; 2,86) pre nemelanómové karcinómy kože a 1,99 (0,64; 4,63) pre iné malignity. U osôb s placebom bola incidencia (95 % IS) na
100 pacientskych rokov v následnom sledovaní týchto malignít 0,00 (0,00; 2,94). Význam tohto nálezu nie je známy.
Neurologické udalosti
V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní s mediánom sledovania až do 3 rokov sa pozorovala väčšia incidencia demyelinizácie u pacientov, ktorí dostávali 100 mg golimumabu v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali 50 mg golimumabu (pozri časť 4.4).
Zvýšenia hepatálnych enzýmov
V kontrolovanom období pivotných skúšaní RA a PsA sa vyskytlo mierne zvýšenie ALT (> 1 a < 3 x horná hranica normálu (HHN)) v štúdiách s RA a PsA v podobnej miere u pacientov
s golimumabom a u kontrolných pacientov (22,1 % k 27,4 % pacientov). V štúdiách s AS
a nr-axiálnou SpA malo mierne zvýšenie ALT viac pacientov liečených golimumabom (26,9 %) než pacienti v kontrolnej skupine (10,6 %). V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní RA a PsA s mediánom sledovania približne 5 rokov bola v štúdiách s RA a PsA incidencia mierneho zvýšenia ALT podobná u pacientov liečených golimumabom a u kontrolných pacientov.
V kontrolovanom období pivotných skúšaní zameraných na nasadenie golimumabu pri UC sa vyskytli mierne zvýšenia ALT (> 1 a < 3 x HHN) v podobnej miere u pacientov liečených golimumabom
(8,0 %) a u pacientov v kontrolnej skupine (6,9 %). V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní UC s mediánom sledovania približne 2 roky bol podiel pacientov s miernymi zvýšeniami ALT 24,7 % u pacientov dostávajúcich golimumab počas udržiavacej časti štúdie UC.
Zvýšenie ALT ≥ 5 x HHN bolo v kontrolovanom období pivotných skúšaní RA a AS menej časté a pozorovalo sa častejšie u pacientov liečených golimumabom (0,4 % a 0,9 %) než u kontrolných pacientov (0,0 %). Táto tendencia sa nepozorovala v skupine s PsA. V kontrolovaných
a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní RA, PsA a AS s mediánom sledovania 5 rokov bola incidencia zvýšenia ALT ≥ 5 x HHN podobná u pacientov liečených golimumabom aj u kontrolných pacientov. Vo všeobecnosti boli tieto zvýšenia asymptomatické a abnormality poklesli alebo vymizli, či už pri pokračovaní liečby alebo po ukončení podávania golimumabu alebo po modifikácii súbežne podávaných liekov. V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach štúdie nr-axiálnej SpA (až do
-
roka) sa nehlásili žiadne prípady. V kontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní zameraných na nasadenie golimumabu pri UC sa vyskytli zvýšenia ALT ≥ 5 x HHN v podobnej miere u pacientov liečených golimumabom (0,3 %) a u kontrolných pacientov (1,0 %). V kontrolovaných
a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní UC s mediánom sledovania približne 2 roky bol podiel pacientov so zvýšeniami ALT ≥ 5 x HHN 0,8 % u pacientov dostávajúcich golimumab počas udržiavacej časti štúdie UC.
Počas pivotných skúšaní RA, PsA, AS a nr-axiálnej SpA sa u jedného pacienta v skúšaní RA liečeného golimumabom s existujúcimi hepatálnymi abnormalitami a zamenenými liekmi vyvinula fatálna neinfekčná hepatitída so žltačkou. Úloha golimumabu ako prispievajúceho alebo zhoršujúceho činiteľa nemôže byť vylúčená.
Reakcie v mieste podania
V kontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní malo 5,4 % pacientov liečených golimumabom reakciu v mieste podania v porovnaní s 2,0 % kontrolných pacientov. Prítomnosť protilátok proti golimumabu môže zvýšiť riziko reakcií v mieste podania. Väčšina reakcií v mieste podania bola mierna alebo stredne závažná a najčastejšie sa manifestovala ako erytém v mieste podania. Reakcie v mieste podania všeobecne nemusia nutne viesť k ukončeniu liečby.
V kontrolovaných klinických skúšaniach fázy IIb a/alebo III s RA, PsA, AS, nr-axiálnou SpA, závažnou perzistujúcou astmou a v skúšaniach fázy II/III s UC sa u žiadneho pacienta liečeného golimumabom neobjavili anafylaktické reakcie.
Autoimunitné protilátky
V kontrolovaných a nekontrolovaných obdobiach pivotných skúšaní boli počas 1 roka následného sledovania nanovo ANA-pozitívne 3,5 % pacientov liečených golimumabom a 2,3 % kontrolných pacientov (s titrom 1:160 alebo vyšším). Frekvencia protilátok anti-dsDNA za 1 rok následného sledovania bola 1,1 % u pacientov, ktorí boli na začiatku anti-dsDNA negatívni.
Pediatrická populácia
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída (pJIA)
Bezpečnosť golimumabu sa skúmala v štúdii fázy III so 173 pacientmi s pJIA vo veku 2 až 17 rokov. Priemerná doba sledovania bola približne 2 roky. V tejto štúdii boli typ a frekvencia hlásených nežiaducich udalostí vo všeobecnosti podobné tým pozorovaným v štúdiách u dospelých s RA.
Ulcerózna kolitída
Bezpečnosť golimumabu bola skúmaná v štúdii fázy III so 69 pacientmi vo veku od 4 do 17 rokov so stredne závažnou až závažnou aktívnou ulceróznou kolitídou. V tejto štúdii boli pozorované nežiaduce reakcie v súlade so stanoveným bezpečnostným profilom golimumabu u dospelých pacientov s UC.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Simponi 0,45 ml/45 mg
Farmakoterapeutická skupina: imunosupresíva, inhibítory tumor nekrotizujúceho alfa faktora (TNF-α), ATC kód: L04AB06
Mechanizmus účinku
Golimumab je ľudská monoklonálna protilátka, ktorá vytvára stabilné komplexy s vysokou afinitou so solubilnými aj transmembránovými bioaktívnymi formami ľudského TNF-α, čím zabraňuje naviazanie TNF-α na jeho receptory.
Farmakodynamické účinky
Naviazaním golimumabu na ľudský TNF sa preukázala neutralizácia expresie adhezívnych molekúl na povrchu bunky indukovaná TNF-α – E-selektínu, adhezívnej molekuly cievnych buniek (VCAM)-1
a intercelulárnej adhezívnej molekuly (ICAM)-1 ľudských endotelových buniek. In vitro golimumab
tiež inhiboval TNF indukovanú sekréciu interleukínu (IL)-6 a IL-8 a faktoru stimulujúceho kolónie granulocytov a makrofágov (GM-CSF) ľudských endotelových buniek.
V porovnaní so skupinami s placebom sa pozorovalo zlepšenie hladín C-reaktívneho proteínu (CRP) a liečba so Simponi viedla v porovnaní s kontrolnou liečbou k významnému zníženiu sérových hladín
IL-6, ICAM-1, matrixovej metaloproteinázy (MMP)-3 a vaskulárneho endotelového rastového faktoru (VEGF) oproti východiskovým hodnotám. Došlo aj ku zníženiu hladín TNF-α u pacientov s RA a AS a hladiny IL-8 sa znížili u pacientov s PsA. Tieto zmeny sa pozorovali pri prvom hodnotení (4. týždeň) po úvodnom podaní Simponi a všeobecne pretrvávali až do 24. týždňa.
Klinická účinnosť
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída
Bezpečnosť a účinnosť Simponi sa hodnotili v randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii s ukončením liečby skúšaným liekom (GO-KIDS) u 173 detí (vo veku 2 až 17 rokov) s aktívnou pJIA s najmenej 5 aktívnymi kĺbmi a neadekvátnou odpoveďou na MTX. Do štúdie boli zaradené deti s polyartikulárnym priebehom JIA (polyartritída s negatívnym alebo pozitívnym reumatoidným faktorom, rozšírená oligoartritída, juvenilná psoriatická artritída alebo systémová JIA bez systémových príznakov v súčasnosti). Východiskový medián počtu aktívnych kĺbov bol 12 a medián CRP bol 0,17 mg/dl.
1. časť štúdie pozostávala zo 16-týždňovej otvorenej fázy, v ktorej 173 zaradených detí dostávalo každé 4 týždne Simponi v dávke 30 mg/m2 (maximálne 50 mg) subkutánne a MTX. 154 detí, ktoré dosiahli odpoveď Ped ACR (American College of Rheumatology) 30 v 16. týždni vstúpilo do časti 2 štúdie, randomizovanej fázy s ukončením liečby skúšaným liekom a dostávalo Simponi v dávke
30 mg/m2 (maximálne 50 mg) + MTX alebo placebo + MTX každé 4 týždne. Po vzplanutí ochorenia dostávali deti Simponi v dávke 30 mg/m2 (maximálne 50 mg) + MTX. V 48. týždni deti vstúpili do dlhodobého predĺženia štúdie.
U detí v tejto štúdii sa preukázali odpovede Ped ACR 30, 50, 70 a 90 od 4. týždňa.
V 16. týždni malo 87 % detí odpoveď Ped ACR 30, 79 % odpoveď Ped ACR 50, 66 % odpoveď Ped ACR 70 a 36 % odpoveď Ped ACR 90. V 16. týždni malo 34 % detí neaktívne ochorenie definované ako prítomnosť všetkého z nasledujúcich: žiadny kĺb s aktívnou artritídou; bez horúčky, vyrážky, serozitídy, splenomegálie, hepatomegálie alebo generalizovanej lymfadenopatie pravdepodobne spojenej s JIA; bez aktívnej uveitídy; normálne hodnoty ESR (< 20 mm/hodina) alebo CRP
(< 1,0 mg/dl); celkové hodnotenie aktivity ochorenia lekárom (≤ 5 mm na VAS); dĺžka trvania rannej stuhnutosti < 15 minút.
V 16. týždni všetky zložky Ped ACR preukázali klinicky relevantné zlepšenie oproti východiskovým hodnotám (pozri tabuľku 3).
Tabuľka 3: Zlepšenia oproti východiskovým hodnotám zložiek Ped ACR v 16. týždnia| Medián zlepšenia v percentách | |
| Simponi 30 mg/m2nb = 173 | |
| Celkové hodnotenie ochorenia lekármi (VASc 0−10 cm) | 88 % |
| Celkové hodnotenie celkovej pohody pacientom/rodičom (VAS 0 − 10 cm) | 67 % |
| Počet aktívnych kĺbov | 92 % |
| Počet kĺbov s obmedzeným rozsahom pohybu | 80 % |
| Telesné funkcie podľa CHAQd | 50 % |
| ESR (mm/h)e | 33 % |
-
východisková hodnota = týždeň 0
-
„n“ odráža zaradených pacientov
-
VAS: vizuálna analógová stupnica
-
CHAQ (Child Health Assessment Questionaire): dotazník hodnotiaci zdravie dieťaťa
-
ESR (mm/h): rýchlosť sedimentácie erytrocytov (milimetre za hodinu)
Primárny koncový ukazovateľ, podiel detí, ktoré dosiahli odpoveď Ped ACR 30 v 16. týždni a
u ktorých nedošlo k vzplanutiu ochorenia medzi 16. a 48. týždňom, sa nedosiahol. U väčšiny detí nedošlo k vzplanutiu ochorenia medzi 16. a 48. týždňom (59 % v skupine Simponi + MTX a 53 % v skupine placebo + MTX; hodnota p = 0,41).
Analýzy primárneho koncového ukazovateľa vo vopred definovaných podskupinách podľa východiskových hladín CRP (≥ 1 mg/dl oproti < 1 mg/dl) u osôb s východiskovou hladinou CRP
≥ 1 mg/dl preukázali vyššie miery vzplanutia ochorenia v skupine dostávajúcej placebo + MTX oproti skupine so Simponi + MTX (87 % oproti 40 %, p = 0,0068).
V 48. týždni dosiahlo odpoveď Ped ACR 30 53 % detí v skupine Simponi + MTX a 55 % detí
v skupine placebo + MTX a neaktívne ochorenie 40 % detí v skupine Simponi + MTX a 28 % detí v skupine placebo + MTX.
Reumatoidná artritída u dospelých
Účinnosť Simponi sa preukázala v troch multicentrických randomizovaných dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných štúdiách s vyše 1 500 pacientmi vo veku ≥ 18 rokov so stredne závažnou až závažnou aktívnou RA, diagnostikovanou podľa kritérií American College of Rheumatology (ACR) najmenej 3 mesiace pred skríningom. Pacienti mali najmenej 4 opuchnuté a 4 bolestivé kĺby. Simponi alebo placebo sa podávali subkutánne každé 4 týždne.
V GO-FORWARD sa hodnotilo 444 pacientov, ktorí mali aktívnu RA napriek stabilnej dávke MTX aspoň 15 mg/týždeň a ktorí sa predtým neliečili žiadnym anti-TNF liečivom. Pacienti boli randomizovaní a dostávali placebo + MTX, Simponi 50 mg + MTX, Simponi 100 mg + MTX alebo Simponi 100 mg + placebo. Po 24. týždni boli pacienti, ktorí dostávali placebo + MTX, prevedení na Simponi 50 mg + MTX. V 52. týždni pacienti vstúpili do nezaslepeného dlhodobého predĺženia.
V GO-AFTER sa hodnotilo 445 pacientov, ktorí sa už predtým liečili jedným alebo viacerými anti-
TNF liečivami adalimumabom, etanerceptom alebo infliximabom. Pacienti boli randomizovaní a dostávali placebo, Simponi 50 mg alebo Simponi 100 mg. Počas tejto štúdie mohli pacienti pokračovať v už prebiehajúcej liečbe DMARD s MTX, sulfasalazínom (SSZ) a/alebo
hydroxychlorochínom (HCQ). Stanovené dôvody na ukončenie predchádzajúcej anti-TNF liečby boli nedostatočná účinnosť (58 %), intolerancia (13 %) a/alebo iné dôvody než bezpečnosť alebo účinnosť (29 %, zväčša finančné dôvody).
V GO-BEFORE sa hodnotilo 637 pacientov s aktívnou RA, ktorí sa predtým neliečili MTX ani anti-TNF liečivom. Pacienti boli randomizovaní tak, aby dostávali placebo + MTX, Simponi 50 mg + MTX, Simponi 100 mg + MTX alebo Simponi 100 mg + placebo. V 52. týždni pacienti vstúpili do nezaslepeného dlhodobého predĺženia, v ktorom pacienti dostávajúci placebo + MTX s aspoň 1 citlivým alebo opuchnutým kĺbom, boli prestavení na Simponi 50 mg + MTX.
Primárnymi spoločnými koncovými ukazovateľmi v GO-FORWARD boli stanovenie percenta pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR 20 v 14. týždni a zlepšenie v 24. týždni v dotazníku hodnotiacom zdravie (Health Assessment Questionnaire, HAQ) oproti východiskovej hodnote.
V GO-AFTER bolo primárnym koncovým ukazovateľom stanovenie percenta pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR 20 v 14. týždni. V GO-BEFORE boli primárnymi spoločnými koncovými ukazovateľmi stanovenie percenta pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR 50 v 24. týždni a zmena skóre podľa Sharpa modifikovanom van der Heijdeovou (vdH-S) v 52. týždni oproti východiskovej hodnote. Okrem primárneho koncového ukazovateľa (ukazovateľov) sa vykonali ďalšie hodnotenia vplyvu liečby Simponi na prejavy a príznaky artritídy, rádiografickú odpoveď, telesnú funkciu
a kvalitu života spojenú so zdravím.
Celkovo sa nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely v mierach účinnosti medzi dávkovacími režimami Simponi 50 mg a 100 mg so súbežným MTX až do 104. týždňa v GO-FORWARD
a GO-BEFORE a až do 24. týždňa v GO-AFTER. Podľa dizajnu každej z RA štúdií mohli byť pacienti v dlhodobom predĺžení po zvážení lekára štúdie prestavení na 50 mg alebo 100 mg dávky Simponi.
Prejavy a príznaky
Kľúčové výsledky ACR pre dávku Simponi 50 mg v 14., 24. a 52. týždni GO-FORWARD,
GO-AFTER a GO-BEFORE sú zobrazené v tabuľke 4 a sú popísané nižšie. Odpovede sa pozorovali v prvom hodnotení (4. týždeň) po úvodnej aplikácii Simponi.
V skupine 89 osôb randomizovaných na Simponi 50 mg + MTX v GO-FORWARD bolo stále na tejto liečbe 48 osôb v 104. týždni. Z tých bola odpoveď ACR 20 u 40 pacientov, odpoveď ACR 50
u 33 pacientov a odpoveď ACR 70 u 24 pacientov v 104. týždni. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi sa od 104. týždňa až do 256. týždňa pozoroval podobný pomer odpovede ACR 20/50/70.
V GO-AFTER bolo percento pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR 20, vyššie u pacientov dostávajúcich Simponi než u pacientov dostávajúcich placebo, bez ohľadu na hlásený dôvod ukončenia jednej alebo viacerých predchádzajúcich terapií anti-TNF.
Tabuľka 4 Kľúčové výsledky účinnosti z kontrolovaných častí GO-FORWARD, GO-AFTER a GO-BEFORE| GO-FORWARDAktívna RA napriek MTX | GO-AFTERAktívna RA, predtým liečená jedným alebo viacerými anti-TNFliečivami | GO-BEFOREAktívna RA, neliečená MTX | ||||
| Placebo+ MTX | Simponi 50 mg+ MTX | Placebo | Simponi 50 mg | Placebo+ MTX | Simponi 50 mg+ MTX | |
| na | 133 | 89 | 150 | 147 | 160 | 159 |
| Respondenti, % pacientov | ||||||
| ACR 20 | ||||||
| 14. týždeň | 33 % | 55 %* | 18 % | 35 %* | NA | NA |
| 24. týždeň | 28 % | 60 %* | 16 % | 31 %p = 0,002 | 49 % | 62 % |
| 52. týždeň | NA | NA | NA | NA | 52 % | 60 % |
| ACR 50 | ||||||
| 14. týždeň | 10 % | 35 %* | 7 % | 15 %p = 0,021 | NA | NA |
| 24. týždeň | 14 % | 37 %* | 4 % | 16 %* | 29 % | 40 % |
| 52. týždeň | NA | NA | NA | NA | 36 % | 42 % |
| ACR 70 | ||||||
| 14. týždeň | 4 % | 14 %p = 0,008 | 2 % | 10 %p = 0,005 | NA | NA |
| 24. týždeň | 5 % | 20 %* | 2 % | 9 %p = 0,009 | 16 % | 24 % |
| 52. týždeň | NA | NA | NA | NA | 22 % | 28 % |
a n vyjadruje randomizovaných pacientov; aktuálny počet pacientov hodnotiteľných pre každý koncový ukazovateľ sa môže líšiť podľa časového bodu.
* p ≤ 0,001
NA: Neaplikovateľné
V GO-BEFORE nebola primárna analýza v 24. týždni u pacientov so stredne závažnou až závažnou reumatoidnou artritídou (kombinované skupiny Simponi 50 a 100 mg + MTX vs. samotný MTX pre ACR50) štatisticky signifikantná (p = 0,053). V 52. týždni bolo v celkovej populácii celkovo vyššie percento pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR, v skupine so Simponi 50 mg + MTX, ale
v porovnaní so samotným MTX nebolo signifikantne odlišné (pozri tabuľku 4). Ďalšie analýzy sa vykonali v podskupinách reprezentujúcich indikovanú populáciu pacientov so závažnou aktívnou
a progresívnou RA. V indikovanej populácii bol preukázaný celkovo väčší účinok Simponi 50 mg + MTX oproti samotnému MTX v porovnaní s celkovou populáciou.
V GO-FORWARD a GO-AFTER sa v každom dopredu určenom časovom bode pozorovali klinicky významné a štatisticky signifikantné odpovede na stupnici aktivity ochorenia (Disease Activity Scale, DAS) 28, v 14. týždni a v 24. týždni (p ≤ 0,001). V skupine pacientov zostávajúcich na liečbe Simponi, na ktorú boli randomizovaní na začiatku štúdie, boli odpovede v DAS 28 udržané až do 104. týždňa. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi boli odpovede v DAS 28 od 104. týždňa až do 256. týždňa podobné.
V GO-BEFORE bola meraná výrazná klinická odpoveď, definovaná ako udržanie odpovede ACR 70 nepretržite počas 6-mesačného obdobia. V 52. týždni dosiahlo výraznú klinickú odpoveď 15 % pacientov v skupine so Simponi 50 mg + MTX v porovnaní so 7 % pacientov v skupine s placebom + MTX (p = 0,018). V skupine 159 osôb randomizovaných na Simponi 50 mg + MTX bolo stále na tejto liečbe 96 osôb v 104. týždni. Z tých bola odpoveď ACR 20 u 85 pacientov, odpoveď ACR 50
u 66 pacientov a odpoveď ACR 70 u 53 pacientov v 104. týždni. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi sa od 104. týždňa až do 256. týždňa pozoroval podobný pomer odpovede ACR 20/50/70.
Rádiografická odpoveď
V GO-BEFORE bola na stanovenie stupňa štrukturálneho poškodenia použitá zmena vo vdH-S skóre oproti východiskovej hodnote, čo je kombinované skóre štrukturálneho poškodenia, ktoré rádiograficky stanovuje počet a veľkosť erózií kĺbov a stupeň zúženia kĺbovej štrbiny (joint space narrowing, JSN) na rukách/zápästiach a nohách. Kľúčové výsledky pre dávku Simponi 50 mg v 52. týždni sú uvedené v tabuľke 5.
Počet pacientov bez nových erózií alebo so zmenou oproti východiskovej hodnote v celkovom vdH-S skóre ≤ 0 bol signifikantne vyšší v skupine liečenej Simponi ako v kontrolnej skupine (p = 0,003).
Rádiografické účinky pozorované v 52. týždni boli udržané až do 104. týždňa. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi boli rádiografické účinky od 104. týždňa až do 256. týždňa podobné.
Tabuľka 5: Priemerné (štandardná odchýlka) rádiografické zmeny oproti východiskovej hodnote v celkovom vdH-S skóre v 52. týždni v celkovej populácii v GO-BEFORE| Placebo + MTX | Simponi 50 mg + MTX | |
| na | 160 | 159 |
| Celkové skóre | ||
| Východisková hodnota | 19,7 (35,4) | 18,7 (32,4) |
| Zmena oproti východiskovej hodnote | 1,4 (4,6) | 0,7 (5,2)* |
| Skóre erózie | ||
| Východisková hodnota | 11,3 (18,6) | 10,8 (17,4) |
| Zmena oproti východiskovej hodnote | 0,7 (2,8) | 0,5 (2,1) |
| Skóre JSN | ||
| Východisková hodnota | 8,4 (17,8) | 7,9 (16,1) |
| Zmena oproti východiskovej hodnote | 0,6 (2,3) | 0,2 (2,0)** |
a n vyjadruje randomizovaných pacientov
* p = 0,015
** p = 0,044
Telesná funkcia a kvalita života spojená so zdravím
Telesná funkcia a neschopnosť sa posudzovali ako samostatný koncový ukazovateľ v GO-FORWARD a GO-AFTER používajúc index neschopnosti HAQ DI. V týchto štúdiách preukázal Simponi klinicky významné a štatisticky signifikantné zlepšenie v HAQ DI od základného stavu oproti kontrole v 24. týždni. V skupine pacientov zostávajúcich na liečbe Simponi, na ktorú boli randomizovaní na začiatku štúdie, sa udržalo zlepšenie v HAQ DI až do 104. týždňa. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii
a liečených so Simponi bolo zlepšenie v HAQ DI od 104. týždňa až do 256. týždňa podobné.
V GO-FORWARD sa preukázali klinicky významné a štatisticky signifikantné zlepšenia kvality života spojenej so zdravím, merané pomocou skóre telesných komponentov SF-36 u pacientov liečených so Simponi oproti placebu v 24. týždni. V skupine pacientov zostávajúcich na liečbe Simponi, na ktorú boli randomizovaní na začiatku štúdie, bolo udržané zlepšenie telesných komponentov SF-36 až do 104. týždňa. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi bolo zlepšenie telesných komponentov SF-36 od 104. týždňa až do 256. týždňa podobné. V GO-FORWARD a GO-AFTER sa pozorovali štatisticky signifikantné zlepšenia únavy, merané škálou funkčného posúdenia liečby chronickej choroby - únava (FACIT-F).
Psoriatická artritída u dospelých
Bezpečnosť a účinnosť Simponi bola hodnotená v multicentrickej randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii (GO-REVEAL) so 405 dospelými pacientmi s aktívnou PsA (≥ 3 opuchnuté kĺby a ≥ 3 bolestivé kĺby) napriek liečbe nesteroidovými antiflogistikami (NSAID) alebo DMARD. Pacienti v tejto štúdii mali diagnózu PsA najmenej 6 mesiacov a mali aspoň miernu psoriatickú chorobu. Boli zaradení pacienti s každým podtypom psoriatickej artritídy vrátane polyartikulárnej artritídy bez reumatoidných uzlíkov (43 %), asymetrickej periférnej artritídy (30 %), distálnej artritídy interfalangeálnych kĺbov (DIP) (15 %), spondylitídy s periférnou artritídou (11 %)
a arthritis mutilans (1 %). Predchádzajúca liečba anti-TNF liečivom nebola prípustná. Simponi alebo placebo sa podávali subkutánne každé 4 týždne. Pacientom bolo náhodne pridelené placebo, Simponi 50 mg alebo Simponi 100 mg. Po 24. týždni boli pacienti, ktorí dostávali placebo, prevedení na Simponi 50 mg. V 52. týždni pacienti vstúpili do nezaslepeného dlhodobého predĺženia. Približne štyridsaťosem percent pacientov pokračovalo na stabilnej dávke metotrexátu (≤ 25 mg/týždeň).
Spoločnými primárnymi koncovými ukazovateľmi boli percento pacientov, ktorí dosiahli odpoveď ACR 20 v 14. týždni a zmena v celkovom vdH-S skóre modifikovanom pre PsA v 24. týždni oproti východiskovej hodnote.
Celkovo sa až do 104. týždňa nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely v mierach účinnosti medzi dávkovacími režimami Simponi 50 mg a 100 mg. Podľa dizajnu štúdie mohli byť pacienti
v dlhodobom predĺžení po zvážení lekára štúdie prestavení na 50 mg alebo 100 mg dávky Simponi.
Prejavy a príznaky
Kľúčové výsledky pre dávku 50 mg v 14. a 24. týždni sú zobrazené v tabuľke 6 a opísané nižšie.
Tabuľka 6: Kľúčové výsledky účinnosti z GO-REVEAL| Placebo | Simponi 50 mg* | |
| na | 113 | 146 |
| Respondenti, % pacientov | ||
| ACR 20 | ||
| 14. týždeň | 9 % | 51 % |
| 24. týždeň | 12 % | 52 % |
| ACR 50 | ||
| 14. týždeň | 2 % | 30 % |
| 24. týždeň | 4 % | 32 % |
| ACR 70 | ||
| 14. týždeň | 1 % | 12 % |
| 24. týždeň | 1 % | 19 % |
| PASIb 75c | ||
| 14. týždeň | 3 % | 40 % |
| 24. týždeň | 1 % | 56 % |
* p < 0,05 pre všetky porovnávania;
-
n vyjadruje randomizovaných pacientov; aktuálny počet hodnotiteľných pacientov sa môže pre každý výsledný ukazovateľ líšiť podľa časového bodu.
-
Oblasť postihnutá psoriázou a stupeň závažnosti
-
Založené na podskupine pacientov so vstupným postihnutím BSA ≥ 3 %, 79 pacientov (69,9 %) zo skupiny s placebom a 109 pacientov (74,3 %) zo skupiny so Simponi 50 mg.
Odpovede sa pozorovali v prvom hodnotení (4. týždeň) po prvom podaní Simponi. Podobné odpovede ACR 20 sa pozorovali v 14. týždni u pacientov s polyartikulárnou artritídou bez reumatoidných uzlíkov a pri asymetrickej periférnej artritíde, podtyp PsA. Počet pacientov s inými podtypmi PsA bol príliš malý na zmysluplné vyhodnotenie. Odpovede pozorované v skupinách liečených so Simponi boli podobné u pacientov užívajúcich a neužívajúcich súbežne metotrexát. V skupine 146 pacientov randomizovaných na Simponi 50 mg bolo stále na tejto liečbe 70 pacientov v 104. týždni. Z týchto
70 pacientov bola odpoveď ACR 20 u 64 pacientov, odpoveď ACR 50 u 46 pacientov a odpoveď ACR 70 u 31 pacientov. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi sa od 104. týždňa až do 256. týždňa pozoroval podobný pomer odpovede ACR 20/50/70.
Štatisticky významné odpovede v DAS 28 sa pozorovali aj v 14. a 24. týždni (p < 0,05).
V skupine pacientov liečených Simponi sa v 24. týždni pozorovali zlepšenia parametrov periférnej aktivity, charakteristických pre psoriatickú artritídu (napr. počet opuchnutých kĺbov, počet bolestivých/citlivých kĺbov, daktylitída a entezitída). Liečba so Simponi viedla k výraznému zlepšeniu telesných funkcií hodnotených podľa HAQ DI, ako aj k signifikantnému zlepšeniu kvality života spojenej so zdravím ako bolo namerané pomocou sumárneho skóre telesných a mentálnych údajov podľa SF-36. V skupine pacientov zostávajúcich na liečbe Simponi, na ktorú boli randomizovaní na začiatku štúdie, boli odpovede v DAS 28 a HAQ DI udržané až do 104. týždňa. V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi boli odpovede v DAS 28 a HAQ DI od 104. týždňa až do 256. týždňa podobné.
Rádiografická odpoveď
Štrukturálne poškodenie oboch rúk a nôh sa rádiograficky hodnotilo zmenou vo východiskovej hodnote oproti vdH-S skóre modifikovanom pre PsA pridaním distálnych interfalangeálnych (DIP) kĺbov rúk.
Liečba Simponi 50 mg znížila v 24. týždni rýchlosť progresie poškodenia periférnych kĺbov
v porovnaní s podávaním placeba podľa zmeny v celkovom modifikovanom vdH-S skóre oproti východiskovej hodnote (priemer ± SD skóre bolo 0,27 ± 1,3 v skupine s placebom v porovnaní s -0,16 ± 1,3 v skupine so Simponi; p = 0,011). Zo 146 pacientov, ktorí boli randomizovaní na Simponi 50 mg, boli RTG údaje dostupné u 126 pacientov v 52. týždni, z ktorých sa u 77 %
nepreukázala žiadna progresia v porovnaní s východiskovou hodnotou. V 104. týždni boli RTG údaje dostupné u 114 pacientov a u 77 % sa nepreukázala žiadna progresia oproti východiskovej hodnote.
V skupine pacientov zostávajúcich v štúdii a liečených so Simponi v období od 104. týždňa až do 256. týždňa podobný pomer pacientov nepreukázal žiadnu progresiu oproti východiskovej hodnote.
Ulcerózna kolitída u detí
Bezpečnosť a účinnosť Simponi bola hodnotená v multicentrickej otvorenej štúdii fázy III (PURSUIT 2), do ktorej boli zaradené deti vo veku od 2 do 17 rokov so stredne závažnou až závažnou aktívnou UC definovanou východiskovým úplným Mayo skóre 6 až 12 vrátane, s endoskopickým podskóre ≥ 2. Deti s predchádzajúcou expozíciou inhibítorom TNF-α neboli vhodné na zaradenie do klinického skúšania. Väčšina zo 69 účastníkov (97,1 %) užívala lieky na UC (kortikosteroidy, imunomodulátory a/alebo 5-ASA); 52,2 % účastníkov užívalo kortikosteroidy a 88,4 % užívalo perorálne 5-ASA.
Priemerný vek účastníkov bol 13,4 roka (rozpätie 4 až 17). 53,6 % (37) účastníkov bolo ženského pohlavia. Priemerná hmotnosť bola 52,4 kg (rozpätie 16 až 107). Východiskové charakteristiky ochorenia pre celkovú populáciu liečenú golimumabom boli reprezentatívne pre pediatrických pacientov so stredne závažnou až závažnou aktívnou UC.
V indukčnej fáze (0. až 6. týždeň) dostávali deti golimumab s. c. na základe telesnej hmotnosti
v 0. a 2. týždni. Deti s telesnou hmotnosťou ≥ 45 kg dostávali fixné indukčné dávky 200 mg s. c.
v 0. týždni a 100 mg v 2. týždni. Deti s telesnou hmotnosťou < 45 kg dostali indukčné dávky upravené podľa plochy povrchu tela 120 mg/m2 s. c. (maximálne 200 mg) v 0. týždni a 60 mg/m2 s. c. (maximálne 100 mg) v 2. týždni. V 6. týždni bola u detí vyhodnotená účinnosť a bezpečnosť liečby.
V udržiavacej fáze (6. až 54. týždeň) deti, ktoré klinicky reagovali na golimumab (pokles celkového Mayo skóre o ≥ 30 % a ≥ 3 body oproti východiskovej hodnote buď s poklesom podskóre rektálneho krvácania o ≥ 1 oproti východiskovej hodnote, alebo podskóre rektálneho krvácania 0 alebo 1 na základe miestneho hodnotenia endoskopického podskóre), pokračovali v liečbe golimumabom 100 mg
s. c. (deti s hmotnosťou ≥ 45 kg) alebo 60 mg/m2 (deti s hmotnosťou < 45 kg) každé 4 týždne až do
50. týždňa. Deti bez klinickej odpovede v 6. týždni mohli dostať ďalšie dávky v 6. a 10. týždni, po ktorých nasledovalo hodnotenie odpovede v 14. týždni s cieľom určiť, či sa bude pokračovať
v podávaní golimumabu týmto deťom každé 4 týždne až do 50. týždňa. Zo 41 detí, ktoré vstúpili do udržiavacej fázy, 39 detí bolo v štúdii aj v 54. týždni (bolo u nich vykonané úplné stanovenie účinnosti podľa Mayo skóre).
Primárny cieľový ukazovateľ klinickej remisie meraný podľa Mayo skóre bol definovaný ako Mayo skóre ≤ 2 body, pričom žiadne individuálne podskóre nebolo > 1 (na základe endoskopického Mayo podskóre stanoveného miestnym endoskopickým vyšetrením). Celkovo 22 (31,9 %) detí vykazovalo klinickú remisiu v 6. týždni. V 54. týždni bolo 31,7 % detí, ktoré dosiahli klinickú odpoveď
v 6. týždni, v klinickej remisii.
Tabuľka 7 Kľúčové výsledky účinnosti zo štúdií PURSUIT 2 – Indukcia a PURSUIT 2 – Udržiavanie| PURSUIT 2 – Indukcia | |
| Primárny cieľový ukazovateľ | Simponi N = 69 |
| Pacienti v klinickej remisii podľa Mayo skóre v 6.týždnia | 22 (31,9 %) |
| Hlavné sekundárne cieľové ukazovatele | |
| Pacienti s klinickou odpoveďou v 6. týždnib | 39 (56,5 %) |
| Pacienti s hojením sliznice v 6. týždnic | 28 (40,6 %) |
| PURSUIT 2 – Udržiavanie | |
| Hlavné sekundárne cieľové ukazovatele | Simponi N = 41 |
| Pacienti v klinickej remisii v 54. týždni podľa Mayo skórea,e | 13 (31,7 %) |
| Pacienti s hojením sliznice v 54. týždnic | 15 (36,6 %) |
| Pacienti v klinickej remisii v 54. týždni podľaMayo skóre; pre účastníkov, ktorí sú v klinickej remisii v 6. týždni a,d,e | 12 (54,5 %) |
N = Počet pacientov
-
Klinická remisia je definovaná ako Mayo skóre ≤ 2 body a žiadne jednotlivé podskóre > 1.
-
Klinická odpoveď je definovaná ako pokles Mayo skóre oproti východiskovým hodnotám o ≥ 30 % a ≥ 3 body a zároveň pokles podskóre rektálneho krvácania oproti východiskovej hodnote o ≥ 1 alebo podskóre rektálneho krvácania 0 alebo 1.
-
Endoskopické hojenie je definované ako endoskopické podskóre 0 alebo 1 na základe miestne vykonanej endoskopie.
-
Menovateľom sú pacienti, ktorí boli v 6. týždni v klinickej remisii.
-
Pacienti, ktorým chýbalo endoskopické skóre v 54. týždni, sa považovali za pacientov, ktorí nie sú v klinickej remisii.
Ulcerózna kolitída u dospelých
Účinnosť Simponi sa hodnotila v dvoch randomizovaných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických štúdiách s dospelými pacientmi.
Indukčná štúdia (PURSUIT–Indukcia) hodnotila pacientov so stredne závažnou až závažnou aktívnou ulceróznou kolitídou (Mayo skóre 6 až 12; endoskopické podskóre ≥ 2), ktorí mali nedostatočnú odpoveď na konvenčné terapie alebo ich netolerovali, alebo boli závislí od kortikosteroidov. V časti štúdie na potvrdenie dávky bolo 761 pacientov randomizovaných na užívanie buď 400 mg Simponi
s. c. v 0. týždni a 200 mg v 2. týždni, 200 mg Simponi s. c. v 0. týždni a 100 mg v 2. týždni alebo placebo s. c. v 0. a 2. týždni. Súbežné stabilné dávky perorálnych aminosalicylátov, kortikosteroidov a/alebo imunomodulátorov boli povolené. V tejto štúdii sa hodnotila účinnosť Simponi v 6. týždni.
Výsledky štúdie zameranej na udržiavaciu liečbu (PURSUIT-Udržiavanie) boli založené na hodnotení 456 pacientov, ktorí dosiahli klinickú odpoveď z predchádzajúcej indukcie so Simponi. Pacienti boli randomizovaní na Simponi 50 mg, Simponi 100 mg alebo placebo podávané subkutánne každé 4 týždne. Súbežné stabilné dávky perorálnych aminosalicylátov a/alebo imunomodulátorov boli povolené. Na začiatku štúdie zameranej na udržiavaciu liečbu sa dávky kortikosteroidov museli znížiť. V tejto štúdii sa hodnotila účinnosť Simponi v 54. týždni. Pacienti, ktorí dokončili štúdiu zameranú na udržiavaciu liečbu do 54. týždňa, pokračovali v liečbe v predĺžení štúdie s hodnotením účinnosti do
216. týždňa. Hodnotenie účinnosti pri predĺžení štúdie sa zakladalo na zmenách v používaní kortikosteroidov, na celkovom hodnotení lekárom (Physician’s Global Assessment, PGA) týkajúcom sa aktivity ochorenia a na zlepšení kvality života meranej pomocou dotazníka pre zápalové ochorenie čriev (Inflammatory Bowel Disease Questionnaire, IBQD).
Tabuľka 8 Kľúčové výsledky účinnosti zo štúdií PURSUIT-Indukcia a PURSUIT-Udržiavanie| PURSUIT-Indukcia | |||
| PlaceboN = 251 | Simponi 200/100 mgN = 253 | ||
| Percento pacientov | |||
| Pacienti s klinickou odpoveďou v 6. týždnia | 30 % | 51 %** | |
| Pacienti v klinickej remisii v 6. týždnib | 6 % | 18 %** | |
| Pacienti s hojením sliznice v 6. týždnic | 29 % | 42 %* | |
| PURSUIT-Udržiavanie | |||
| PlacebodN = 154 | Simponi 50 mgN = 151 | Simponi 100 mgN = 151 | |
| Percento pacientov | |||
| Udržiavanie odpovede (Pacientis klinickou odpoveďou do 54. týždňa)e | 31 % | 47 %* | 50 %** |
| Pretrvávajúca remisia (Pacientiv klinickej remisii v 30. aj 54. týždni)f | 16 % | 23 %g | 28 %* |
N = Počet pacientov
** p ≤ 0,001
* p ≤ 0,01
-
Definované ako pokles Mayo skóre oproti východiskovej hodnote o ≥ 30 % a ≥ 3 body sprevádzaný poklesom podskóre rektálneho krvácania o ≥ 1 alebo podskóre rektálneho krvácania 0 alebo 1.
-
Definované ako Mayo skóre ≤ 2 body a žiadne jednotlivé podskóre > 1
-
Definované ako endoskopické podskóre 0 alebo 1 v rámci Mayo skóre.
-
Iba indukcia Simponi.
-
U pacientov sa hodnotila aktivita ochorenia UC podľa parciálneho Mayo skóre každé 4 týždne (strata odpovede bola potvrdená endoskopiou). Preto pacient, ktorý si udržal odpoveď, bol v stave nepretržitej klinickej odpovede pri každom hodnotení až do 54. týždňa.
-
Pacient musel byť v remisii v 30. aj 54. týždni (bez preukázania straty odpovede v ktoromkoľvek časovom bode až do 54. týždňa), aby dosiahol dlhodobú remisiu.
-
U pacientov s hmotnosťou menej ako 80 kg vykazoval väčší podiel pacientov, ktorí dostávali 50 mg udržiavacej liečby, pretrvávajúcu klinickú remisiu v porovnaní s tými, ktorí dostávali placebo.
U viacerých pacientov liečených Simponi sa preukázalo pretrvávajúce hojenie sliznice (pacienti s hojením sliznice v 30. aj 54. týždni) v skupine s 50 mg (42 %, nominálna hodnota p < 0,05)
a v skupine so 100 mg (42 %, nominálna hodnota p < 0,005) v porovnaní s pacientmi v skupine s placebom (27 %).
Medzi 54 % pacientov (247/456), ktorí súbežne dostávali kortikosteroidy na začiatku štúdie PURSUIT–Udržiavanie, bol podiel pacientov, u ktorých sa udržala klinická odpoveď do 54. týždňa a ktorí v 54. týždni súbežne nedostávali kortikosteroidy, väčší v skupine s 50 mg (38 %, 30/78)
a v skupine so 100 mg (30 %, 25/82) v porovnaní so skupinou s placebom (21 %, 18/87). Podiel pacientov, u ktorých sa kortikosteroidy vysadili do 54. týždňa, bol väčší v skupine s 50 mg (41 %, 32/78) a v skupine so 100 mg (33 %, 27/82) v porovnaní so skupinou s placebom (22 %, 19/87). Medzi pacientmi, ktorí vstúpili do predĺženia štúdie, bol podiel tých, ktorí zostali bez kortikosteroidov, všeobecne udržaný až do 216. týždňa.
Pacientom, ktorí v štúdiách PURSUIT-Indukcia nedosiahli klinickú odpoveď v 6. týždni, bola v štúdii PURSUIT-Udržiavanie podávaná dávka 100 mg každé 4 týždne. V 14. týždni 28 % z týchto pacientov dosiahlo odpoveď definovanú parciálnym Mayo skóre (zníženie o ≥ 3 body v porovnaní so začiatkom indukcie). V 54. týždni boli klinické výsledky pozorované u týchto pacientov podobné klinickým výsledkom hláseným u pacientov, ktorí dosiahli klinickú odpoveď v 6. týždni.
V 6. týždni Simponi výrazne zlepšil kvalitu života meranú na základe zmeny oproti východiskovej hodnote v špecifickom meraní ochorenia pomocou dotazníka pre zápalové ochorenie čriev (inflammatory bowel disease questionnaire, IBDQ). Medzi pacientmi, ktorí dostávali udržiavaciu liečbu Simponi, sa zlepšenie kvality života merané pomocou IBDQ udržalo do 54. týždňa.
Približne 63 % pacientov, ktorí dostávali Simponi na začiatku predĺženia štúdie (56. týždeň), pokračovalo v liečbe do konca štúdie (posledné podanie golimumabu v 212. týždni).
Imunogenita
Počas štúdií fázy III s RA, PsA a AS boli až do 52. týždňa použitím metódy enzýmovej imunoanalýzy (EIA) zistené protilátky proti golimumabu u 5 % (105/2 062) pacientov liečených golimumabom a kde sa testovali, boli takmer všetky protilátky neutralizujúce in vitro. Podobný pomer sa pozoroval vo všetkých reumatologických indikáciách. Súbežná liečba s MTX mala za následok nižšie zastúpenie pacientov s protilátkami proti golimumabu, než u pacientov užívajúcich golimumab bez MTX (približne 3 % [41/1 235] oproti 8 % [64/827] v uvedenom poradí).
Pri nr-axiálnej SpA sa protilátky proti golimumabu zistili použitím metódy EIA do 52. týždňa u 7 % (14/193) pacientov liečených golimumabom.
V štúdiách fázy II a III s UC boli až do 54. týždňa použitím metódy EIA zistené protilátky proti golimumabu u 3 % (26/946) pacientov liečených golimumabom. Šesťdesiatosem percent (21/31) pacientov s pozitívnymi protilátkami malo in vitro neutralizujúce protilátky. Súbežná liečba
s imunomodulátormi (azatioprín, 6-merkaptopurín a MTX ) mala za následok nižšie zastúpenie
pacientov s protilátkami proti golimumabu, než u pacientov užívajúcich golimumab bez imunomodulátorov (1 % (4/308) oproti 3 % (22/638) v uvedenom poradí). Z pacientov, ktorí pokračovali v predĺžení štúdie a mali hodnotiteľné vzorky v 228. týždni, sa preukázali protilátky proti golimumabu u 4 % (23/604) pacientov liečených golimumabom. Osemdesiatdva percent (18/22) pacientov s pozitívnymi protilátkami malo in vitro neutralizujúce protilátky.
Na stanovenie protilátok proti golimumabu sa v štúdii pJIA použila metóda drug-tolerant EIA. Pri použití metódy drug-tolerant EIA v porovnaní s metódou EIA sa očakávalo zistenie väčšieho výskytu protilátok proti golimumabu z dôvodu vyššej citlivosti a lepšej tolerancie lieku. V štúdii fázy III pJIA sa počas 48. týždňa použitím metódy drug-tolerant EIA zistili protilátky proti golimumabu u 40 % (69/172) detí liečených golimumabom, z ktorých väčšina mala titer nižší ako 1:1 000. Vplyv na sérové koncentrácie golimumabu sa pozoroval pri titroch > 1:100, zatiaľ čo vplyv na účinnosť sa nepozoroval do titrov > 1:1 000, aj keď počet detí s titrom > 1:1 000 bol nízky (N = 8). U detí, u ktorých sa preukázali protilátky proti golimumabu, malo 39 % (25/65) neutralizujúce protilátky. Keďže boli prítomné prevažne nízke titre protilátok, vyšší výskyt protilátok pri použití metódy drug-tolerant EIA nemal zjavný vplyv na hladiny liečiva, účinnosť a bezpečnosť a preto nepredstavuje žiadny nový bezpečnostný signál.
Prítomnosť protilátok proti golimumabu môže zvýšiť riziko reakcií v mieste podania injekcie (pozri časť 4.8). Malý počet pacientov pozitívnych na protilátky proti golimumabu limituje schopnosť vyvodiť definitívne závery týkajúce sa vzťahu medzi protilátkami proti golimumabu a klinickou účinnosťou alebo bezpečnostné opatrenia.
Pretože analýzy imunogenity sú špecifické pre daný liek a daný test, porovnanie frekvencie výskytu protilátok s frekvenciami pri ostatných liekoch nie je vhodné.
V klinickom skúšaní fázy III s pediatrickými pacientmi s UC bolo 22 % (15/69) pacientov liečených Simponi pozitívnych na protilátky proti golimumabu do záverečnej kontroly bezpečnosti s použitím metódy drug-tolerant EIA. Väčšina pacientov s protilátkami mala nízke titre. Výskyt protilátok proti golimumabu bol porovnateľný u pediatrických a dospelých pacientov s UC. Pacienti s UC, u ktorých sa vyvinuli protilátky proti golimumabu, mali vo všeobecnosti nižšie minimálne sérové koncentrácie golimumabu v rovnovážnom stave.
Absorpcia
Po jednorazovej subkutánnej aplikácii golimumabu zdravým osobám alebo pacientom s RA bol priemerný čas na dosiahnutie maximálnych koncentrácií v sére (Tmax) od 2 do 6 dní. Subkutánna injekcia 50 mg golimumabu zdravým osobám priniesla priemernú hodnotu ± smerodajná odchýlka maximálnych koncentrácií (Cmax) v sére 3,1 ± 1,4 μg/ml.
Po jednorazovej subkutánnej injekcii 100 mg bola absorpcia golimumabu v hornej časti ramena, na bruchu a na stehne podobná, s priemernou absolútnou biologickou dostupnosťou 51 %. Keďže golimumab preukázal približnú dávkovo úmernú FK po subkutánnom podaní, dá sa očakávať, že absolútna biologická dostupnosť po dávke 50 mg alebo 200 mg golimumabu bude podobná.
Distribúcia
Po jednorazovom i.v. podaní bol priemerný distribučný objem 115 ± 19 ml/kg.
Eliminácia
Systémový klírens golimumabu bol odhadnutý na 6,9 ± 2,0 ml/deň/kg. Hodnota terminálneho polčasu u zdravých osôb bola odhadnutá na približne 12 ± 3 dni a podobné hodnoty sa pozorovali u pacientov s RA, PsA, AS alebo UC.
U pacientov s RA, PsA alebo AS, ktorí dostávali 50 mg golimumabu subkutánne každé 4 týždne, sa dosiahol rovnovážny stav koncentrácií v sére v 12. týždni. Pri súbežnom podávaní MTX priniesla liečba s 50 mg golimumabu subkutánne každé 4 týždne priemerné (± smerodajná odchýlka)
minimálne sérové koncentrácie v rovnovážnom stave približne 0,6 ± 0,4 μg/ml u pacientov s RA
s aktívnou RA napriek liečbe MTX a približne 0,5 ± 0,4 μg/ml u pacientov s aktívnou PsA a približne 0,8 ± 0,4 μg/ml u pacientov s AS. Priemerné minimálne sérové koncentrácie golimumabu
v rovnovážnom stave u pacientov s nr-axiálnou SpA boli podobné koncentráciám, ktoré sa pozorovali u pacientov s AS po subkutánnom podaní 50 mg golimumabu každé 4 týždne.
Pacienti s RA, PsA alebo AS, ktorí nedostávali súbežne MTX, mali približne o 30 % nižšie hodnoty minimálnych koncentrácií golimumabu v rovnovážnom stave než tí, ktorí dostávali golimumab
s MTX. U obmedzeného počtu pacientov s RA liečených subkutánnym golimumabom počas 6-mesačného obdobia súbežné používanie MTX znížilo zdanlivý klírens golimumabu o približne 36 %. Populačná farmakokinetická analýza však naznačila, že súbežné používanie NSAID, perorálnych kortikosteroidov alebo sulfasalazínu nemalo vplyv na zdanlivý klírens golimumabu.
U pacientov s UC sa po indukčných dávkach 200 mg golimumabu v 0. týždni a 100 mg golimumabu v 2. týždni a udržiavacích dávkach 50 mg alebo 100 mg golimumabu subkutánne následne každé
4 týždne dosiahli sérové koncentrácie golimumabu v rovnovážnom stave približne 14 týždňov po začiatku liečby. Liečba 50 mg alebo 100 mg golimumabu subkutánne každé 4 týždne počas udržiavania viedla k priemernej minimálnej sérovej koncentrácii v rovnovážnom stave približne 0,9 ± 0,5 µg/ml a 1,8 ± 1,1 µg/ml.
Súbežné užívanie imunomodulátorov u pacientov s UC liečených 50 mg alebo 100 mg golimumabu subkutánne každé 4 týždne nemalo významný vplyv na minimálne hladiny golimumabu
v rovnovážnom stave.
Pacienti, u ktorých sa vyvinuli protilátky proti golimumabu, mali v rovnovážnom stave všeobecne nízke minimálne sérové koncentrácie golimumabu (pozri časť 5.1).
Linearita
Golimumab vykazoval približne dávkovo úmernú farmakokinetiku u pacientov s RA v rozsahu dávok 0,1 mg až 10,0 mg/kg po jednorazovej intravenóznej dávke. Po jednorazovej subkutánnej dávke
u zdravých osôb sa v rozmedzí dávok 50 mg až 400 mg pozorovala farmakokinetika, ktorá bola tiež približne proporcionálna k dávke.
Vplyv telesnej hmotnosti na farmakokinetiku
Zistil sa trend k vyšším hodnotám zdanlivého klírensu golimumabu s narastajúcou telesnou hmotnosťou (pozri časť 4.2).
Pediatrickápopulácia
Polyartikulárna juvenilná idiopatická artritída
Farmakokinetika golimumabu sa stanovila u 173 detí s pJIA s vekovým rozpätím od 2 do 17 rokov.
V štúdii pJIA mali deti, ktoré dostávali subkutánne golimumab v dávke 30 mg/m2 (maximálne 50 mg) každé 4 týždne, hodnoty mediánu minimálnych koncentrácií golimumabu v rovnovážnom stave, ktoré boli podobné v rôznych vekových skupinách a tiež podobné alebo trochu vyššie ako tie pozorované
u dospelých pacientov s RA, ktorí dostávali 50 mg golimumabu každé 4 týždne.
Farmakokinetické/farmakodynamické modelovanie populácie a simulácia u detí s pJIA potvrdili vzťah medzi expozíciami golimumabu v sére a klinickou účinnosťou a podporili dávkovací režim golimumabu 30 mg/m2 každé 4 týždne u detí s pJIA.
Ulcerózna kolitída
Farmakokinetika golimumabu bola u pediatrických a dospelých pacientov s ulceróznou kolitídou podobná. Populačná farmakokinetika potvrdila, že odporúčaný režim dávkovania Simponi viedol
k podobnej alebo mierne vyššej expozícii golimumabu v sére u pediatrických pacientov v porovnaní s dospelými v celom rozsahu telesnej hmotnosti.
Farmaceutické informácie - Simponi 0,45 ml/45 mg
Sorbitol (E420) Histidín
Monohydrát histidínium-chloridu Polysorbát 80 (E433)
Voda na injekcie
Nevykonali sa žiadne štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Neuchovávajte v mrazničke.
Naplnené pero uchovávajte vo vonkajšej škatuli na ochranu pred svetlom.
Simponi sa môže uchovávať pri teplotách do maximálne 25 °C počas jedného obdobia až do 30 dní, nesmie však presiahnuť pôvodný dátum exspirácie vytlačený na škatuli. Nový dátum exspirácie sa musí napísať na škatuľu (až do 30 dní od dátumu vybratia z chladničky).
Ak sa Simponi začne uchovávať pri izbovej teplote, nesmie sa vrátiť späť do chladničky. Ak sa Simponi nepoužije počas 30 dní uchovávania pri izbovej teplote, musí sa zlikvidovať.
Simponi 45 mg/0,45 ml injekčný roztok
0,45 ml roztoku v naplnenej injekčnej striekačke (sklo typu 1) s napevno nasadenou ihlou (nerezová oceľ) a krytom ihly (kaučuk obsahujúci latex) v naplnenom pere. Každé naplnené pero môže dodať 0,1 ml až 0,45 ml v čiastkach po 0,05 ml.
Veľkosť balenia po 1 naplnenom pere.
a iné zaobchádzanie s liekom
Simponi sa dodáva ako jednorazové naplnené pero. Každé balenie obsahuje návod na použitie, ktorý úplne popisuje spôsob používania pera. Po vybratí naplneného pera z chladničky sa má pero nechať dosiahnuť izbovú teplotu počas 30 minút pred podaním Simponi. Perom sa nesmie triasť.
Roztok je číry až mierne opaleskujúci, bezfarebný až svetložltý a môže obsahovať malé množstvo priehľadných alebo bielych čiastočiek proteínov. Tento vzhľad nie je ničím nezvyčajným pre roztoky s obsahom proteínov. Simponi sa nesmie použiť pri zmene farby roztoku, zakalení alebo ak obsahuje viditeľné cudzie častice.
Podrobné inštrukcie o spôsobe prípravy a podaní Simponi v naplnenom pere sú súčasťou balenia.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.