Strimvelis 50 ml Infúzna disperzia
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Strimvelis 50 ml
Strimvelis je indikovaný na liečbu pacientov s ťažkým kombinovaným imunodeficitom spôsobeným deficitom adenozíndeaminázy (ADA-SCID), pre ktorých nie je k dispozícii vhodný pokrvne príbuzný darca kmeňových buniek, ktorý má zhodu v ľudských leukocytových antigénoch (human leukocyte antigens, HLA) (pozri časti 4.2 a 4.4).
Strimvelis sa musí podávať v špecializovanom transplantačnom centre a musí ho podávať lekár, ktorý má predchádzajúce skúsenosti s liečbou a manažmentom pacientov s ADA-SCID a s použitím liekov obsahujúcich autológne CD34+ bunky na génovú terapiu ex vivo. Očakáva sa, že pacienti budú zaradení do poliečebného registra a budú dlhodobo sledovaní.
Strimvelis je určený len na autológne použitie (pozri časť 4.4).
Potrebná je záložná vzorka CD34+ kmeňových buniek, ktorá obsahuje aspoň 1 x 106 CD34+ buniek na kg. Táto záložná vzorka sa má získať od pacienta aspoň 3 týždne pred liečbou Strimvelisom. Záložná vzorka kmeňových buniek sa odoberá na použitie ako záchranná liečba pre prípad, že by došlo
k zlyhaniu v priebehu procesu výroby lieku, k zlyhaniu transplantátu alebo k dlhotrvajúcej aplázii
kostnej drene po liečbe.
Pacient musí byť schopný darovať dostatočný počet CD34+ buniek, aby sa dodalo minimálne 4 x 106 purifikovaných CD34+ buniek/kg, ktoré sú potrebné na výrobu Strimvelisu.
Prípravný režim pred liečbou
Odporúča sa podávať busulfán v dávke 0,5 mg/kg intravenózne každých 6 hodín počas dvoch po sebe idúcich dní, pričom sa má začať podávať tri dni pred podaním Strimvelisu. Celková dávka busulfánu je 4 mg/kg a podáva sa rozdelená do 8 čiastkových dávok po 0,5 mg/kg. Po podaní prvej dávky sa majú každý deň stanoviť plazmatické hladiny busulfánu pomocou vhodnej metódy analýzy opakovane odobratých vzoriek krvi. Ak hodnota AUC busulfánu prekročí 4 000 nanogramov/ml*h
(974 µmol/l*minúta), dávka sa má podľa hodnoty AUC náležite znížiť.
Premedikácia
Odporúča sa intravenózne podať antihistaminikum 15 – 30 minút pred infúziou Strimvelisu. Dávkovanie
Rozmedzie odporúčanej dávky Strimvelisu je medzi 2 a 20 x 106 CD34+ buniek/kg. Dávka na infúziu by mala byť stanovená ošetrujúcim lekárom na základe celkového počtu dodaných CD34+ buniek, hmotnosti pacienta v čase liečby a skutočnosti, že každý použitý vak by mal byť podaný v celom objeme.
Ďalšie informácie týkajúce sa dávky nájdete v sprievodnom informačnom liste o šarži (LIS).
Ak liek obsahuje menej ako 2 x 106 CD34+ buniek/kg, ošetrujúci lekár má na základe individuálneho hodnotenia prínosu a rizika rozhodnúť, či sa prikročí k jeho podaniu. U pacientov, ktorí boli
v klinických skúšaniach liečení < 2 x 106 CD34+ buniek/kg, sa pozorovalo zlyhanie liečby.
Strimvelis sa má podať iba jedenkrát.
Osobitné skupiny pacientov
Staršie osoby
Tento liek nie je určený na použitie u pacientov vo veku > 65 rokov a v tejto vekovej skupine nebol skúmaný.
Porucha funkcie obličiek
Tento liek nebol skúmaný u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Predpokladá sa, že u nich nebude
potrebná žiadna úprava dávky.
Porucha funkcie pečene
Tento liek nebol skúmaný u pacientov s poruchou funkcie pečene. Predpokladá sa, že u nich nebude
potrebná žiadna úprava dávky.
Spôsob podávania
Strimvelis je určený len na intravenóznu infúziu.
Pred podaním sa musí potvrdiť, že totožnosť pacienta sa zhoduje so špecifickými informáciami o pacientovi uvedenými na obale infúzneho vaku (vakov) Strimvelis a v sprievodnej dokumentácii. Ak je potrebný viac ako jeden vak lieku Strimvelis, súčasne sa smie podávať len jeden vak lieku. Celkový počet infúznych vakov, ktoré sa majú podať, sa tiež musí potvrdiť podľa informácií špecifických pre pacienta uvedených v informačnom liste o šarži (LIS) (pozri časť 4.4).
Má sa použiť transfúzna súprava s filtrom. Majú sa používať iba filtre určené na použitie
s transfúznymi súpravami, aby sa predišlo neúmyselnému odstráneniu buniek z lieku.
Rýchlosť podávania infúzie nemá prekročiť 5 ml/kg/h. Doba podávania je približne 20 minút (pozri časť 6.6). Po podaní sa má na prepláchnutie vaku použiť 50 ml injekčná striekačka naplnená 9 mg/ml (0,9 %) injekčným roztokom chloridu sodného.
Opatrenia pred zaobchádzaním alebo podaním lieku
Zdravotnícki pracovníci majú prijať príslušné opatrenia (nosenie rukavíc a okuliarov), aby sa zabránilo možnému prenosu infekčných ochorení pri zaobchádzaní s liekom.
Pokyny týkajúce sa prípravy, náhodnej expozície a likvidácie Strimvelisu, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Leukémia alebo myelodysplázia v súčasnej alebo minulej anamnéze.
Pozitívny výsledok vyšetrenia na prítomnosť vírusu ľudskej imunodeficiencie (HIV) alebo
na prítomnosť akéhokoľvek iného pôvodcu prenosných infekčných ochorení uvedeného v aktuálnej smernici EÚ o bunkách a tkanivách pred odobratím buniek z kostnej drene.
Predchádzajúca génová terapia v anamnéze.
Sledovateľnosť
Musia byť splnené požiadavky na sledovateľnosť liekov na báze buniek nainovatívnu liečbu. Aby sa zabezpečila (do)sledovateľnosť lieku, má sa číslo šarže a meno liečeného pacienta uchovávať po dobu 30 rokov od dátumu exspirácie lieku.
Autológne použitie
Strimvelis je určený výlučne na autológne použitie a nikdy sa nesmie podať pacientovi inému, ako je pôvodný darca CD34+ buniek. Strimvelis sa nesmie podať, ak informácie na obale lieku a v informačnom liste o šarži (LIS) nezodpovedajú totožnosti pacienta.
Riziko vzniku inzerčnej onkogenézy
Bol hlásený jeden prípad T-bunkovej lymfoidnej leukémie u dieťaťa s ADA-SCID po 4,7 roku od
liečby Strimvelisom (pozri časť 4.8).
U pacientov liečených Strimvelisom sa môžu vyvinúť sekundárne malignity. Pacienti by mali byť celoživotne sledovaní z hľadiska výskytu sekundárnych malignít. V prípade vzniku sekundárnej
malignity by mala byť kontaktovaná spoločnosť na účely získania pokynov na odber pacientskych vzoriek na testovanie.
Všeobecné
Dlhodobé účinky a trvácnosť odpovede na liečbu Strimvelisom pri ADA-SCID neboli systematicky
hodnotené po uplynutí 8 rokov od liečby (pozri časť 5.1).
Pri prejavoch ADA-SCID neimunologického pôvodu sa nemusí dosiahnuť odpoveď na liečbu
Strimvelisom.
Hlásené boli prípady kožných papilómov, abnormálnej elektroforézy bielkovín v sére a jeden prípad lipofibrómu, jeden prípad pľúcnej masy a jeden prípad zmenšeného V-beta repertoáru T-buniek.
Príčinná súvislosť s liekom sa nepreukázala.
Môže sa stať, že v niektorých prípadoch pacient nebude môcť dostať liečbu pre problémy súvisiace s výrobou. Po tomto oznámení môže ošetrujúci lekár príslušne modifikovať pacientovi liečebný program (t. j. ukončenie podávania busulfánu a/alebo podanie lieku vyrobeného zo záložnej vzorky kmeňových buniek, ak je to vhodné).
Musia sa zvážiť upozornenia a opatrenia týkajúce sa liekov myeloablatívneho prípravného režimu. Imunitná rekonštitúcia
Počas klinických štúdií došlo po liečbe k zvýšeniu počtu T-lymfocytov (CD3+) a NK (CD56+) buniek. Medián hodnôt po 3 rokoch od génovej terapie bol pod normálnym rozpätím. Odporúča sa pokračovať v sledovaní pacienta.
Komplikácie súvisiace s centrálnym venóznym katétrom (CVK) vrátane infekcií a trombóz
Hlásené boli nežiaduce udalosti súvisiace s použitím centrálnych venóznych katétrov (CVK) (napr. závažné infekcie súvisiace s CVK a trombóza v katétri). Pacientov treba pozorne sledovať z hľadiska možných nežiaducich udalostí súvisiacich s katétrom.
Precitlivenosť a reakcie súvisiace s infúziou
Tento liek sa má používať s opatrnosťou u pacientov s precitlivenosťou na aminoglykozidy alebo
hovädzí sérový albumín.
Zlyhanie štepu
Vyskytli sa prípady, keď liečba nebola úspešná. Niektorí pacienti museli znovu začať dlhodobú enzýmovú substitučnú liečbu a/alebo podstúpiť transplantáciu kmeňových buniek (pozri časť 5.1). Pacientov treba pozorne sledovať so zameraním sa na výskyt závažných a oportúnnych infekcií, parametre rekonštitúcie imunitného systému a potrebu substitučnej liečby intravenóznymi imunoglobulínmi (IVIG). V prípade nedostatočnej odpovede na liečbu sa odporúča zaviesť iné liečby ADA-SCID pod dohľadom lekára.
Prenos pôvodcu infekcie
Hrozí malé riziko prenosu pôvodcov infekcie. Zdravotnícki pracovníci podávajúci Strimvelis musia preto sledovať, či sa u pacientov po liečbe nevyskytujú prejavy a príznaky infekcií, a v prípade potreby ich náležite liečiť.
Autoimunita a imunogenicita
U pacientov s ADA-SCID sa môže rozvinúť autoimunita. V klinických štúdiách 67 % (12 z 18) liečených pacientov malo autoimunitné protilátky alebo iné prejavy autoimunity (napr. autoimunitnú trombocytopéniu, autoimunitnú aplastickú anémiu, autoimunitnú hepatitídu a Guillainov-Barrého syndróm) (pozri časť 4.8). Odporúča sa pravidelné sledovanie prípadného výskytu klinickej autoimunity.
Neuskutočnilo sa žiadne testovanie imunogenicity Strimvelisu.
Liečba pacientov mladších ako 6 mesiacov a starších ako 6 rokov a 7 mesiacov
Liečba sa má používať s opatrnosťou u pacientov mladších ako 6 mesiacov a starších ako 6 rokov a 7 mesiacov, pretože k dispozícii nie sú klinické údaje o tomto vekovom rozmedzí. Starší pacienti majú zvyčajne nižšiu schopnosť darovať vysoký počet CD34+ buniek, čo môže znamenať, že starších pacientov nie je možné liečiť. Je tiež pravdepodobné, že úspešná tvorba T-buniek po liečbe je ovplyvnená reziduálnou funkciou tkaniva týmusu, ktorá môže byť u starších detí znížená. Použitie tohto lieku u pacientov, ktorí sú starší ako pacienti skúmaní v minulosti, sa má dôkladne zvážiť a vyhradiť iba pre prípady, v ktorých boli vyčerpané všetky iné racionálne možnosti liečby.
Sérologické testovanie
Všetci pacienti majú byť testovaní na HIV-1/2, HTLV-1/2, HBV, HCV a mykoplazmu pred odberom
kostnej drene, aby sa zabezpečilo prijatie bunkového zdrojového materiálu na výrobu Strimvelisu. Pacienti, ktorí boli v minulosti pozitívne testovaní na hepatitídu C, môžu byť liečení Strimvelisom, ak sa u nich preukáže neprítomnosť pretrvávajúcej infekcie pomocou testu nukleových kyselín s limitom kvantifikácie ≤ 15 medzinárodných jednotiek/ml. Vyžadujú sa negatívne výsledky testu aspoň pri 3 po sebe idúcich vyšetreniach za obdobie minimálne 4 týždňov po dokončení liečby hepatitídy C, pričom posledný test sa musí vykonať najviac 3 dni pred odobratím buniek.
Darovanie krvi, orgánov, tkanív a buniek
Pacienti liečení Strimvelisom nesmú darovať krv, orgány, tkanivá a bunky na transplantáciu nikdy v budúcnosti. Táto informácia je uvedená na pohotovostnej karte pacienta.
Po podaní Strimvelisu
Výsledky kontroly kvality druhého stupňa budú k dispozícii až po infúznom podaní lieku. Ak sa po infúznom podaní lieku zistia klinicky významné problémy súvisiace s jeho kvalitou, napríklad výsledky mimo špecifikácií, ošetrujúci lekár o tom bude informovaný. Lekár má pacienta vhodným spôsobom sledovať a/alebo liečiť.
Obsah sodíka
Tento liek obsahuje 42 až 137 mg sodíka na dávku, čo zodpovedá 2 až 7 % WHO odporúčaného
maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie. Neočakávajú sa interakcie Strimvelis so skupinou enzýmov pečeňového cytochrómu P-450 ani s transportérmi liekov.
Živé vakcíny
Bezpečnosť imunizácie živými vírusovými vakcínami po liečbe Strimvelisom sa neskúmala. Vakcinácia živými vírusovými vakcínami sa neodporúča v intervale od 6 týždňov pred začatím nemyeloablatívneho prípravného režimu a až do doby hematologického a imunologického zotavenia sa po liečbe Strimvelisom.
Keďže Strimvelis nie je určený na použitie u dospelých, k dispozícii nie sú údaje z používania u ľudí počas gravidity alebo laktácie, ani reprodukčné štúdie u zvierat.
Čo sa týka fertility, prečítajte si súhrn charakteristických vlastností lieku určeného pre prípravný režim. Je potrebné upozorniť na to, že skúšajúci lekár musí informovať rodičov/opatrovateľov pacienta o možnostiach kryokonzervácie spermatogénnych kmeňových buniek alebo tkaniva vaječníkov.
Strimvelis nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
Súhrn bezpečnostného profilu
Závažné nežiaduce reakcie zahŕňajú akútnu leukémiu T-bunkového typu a autoimunitu (napr. autoimunitnú hemolytickú anémiu, autoimunitnú aplastickú anémiu, autoimunitnú hepatitídu, autoimunitnú trombocytopéniu a Guillainov-Barrého syndróm). Najčastejšie hlásenou nežiaducou reakciou bola pyrexia.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Bezpečnosť Strimvelisu sa hodnotila u 33 účastníkov, t. j. u 22 pacientov liečených v rámci programu klinického vývoja a u 11 pacientov liečených v komerčných podmienkach, pričom medián trvania sledovania bol 12 rokov v prípade pacientov liečených v klinických štúdiách a 1,5 roka v prípade pacientov liečených v komerčných podmienkach.
Vzhľadom na malú populáciu pacientov a veľkosť kohort, nežiaduce reakcie v nižšie uvedenej tabuľke nemusia poskytovať ucelený pohľad na charakter a frekvenciu týchto reakcií.
Nežiaduce reakcie sú nižšie uvedené podľa triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencie výskytu. Použité kategórie frekvencie sú: veľmi časté (> 1/10) a časté (≥ 1/100 až < 1/10). V rámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie usporiadané v poradí klesajúcej závažnosti.
| Trieda orgánových systémov | Veľmi časté | Časté | |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémiaa, Neutropéniaa | Autoimunitná hemolytická anémia, Autoimunitná aplastická anémia, Autoimunitná trombocytopénia | |
| Benígne a malígne nádory, vrátane nešpecifikovaných novotvarov | Akútna leukémia T-bunkového typu | ||
| Poruchy endokrinného systému | Hypotyreóza | Autoimunitná tyreoiditída | |
| Poruchy nervového systému | Guillainov-Barrého syndróm | ||
| Poruchy ciev | Hypertenziaa | ||
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Astma, Alergická rinitída | ||
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Autoimunitná hepatitída | ||
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | Atopická dermatitída, Ekzém | ||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | Pyrexia | ||
| Laboratórne a funkčné vyšetrenia | Zvýšené hladiny pečeňových enzýmova, Pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), Pozitívne protilátkyproti hladkému svalstvu | Pozitívne antineutrofilové cytoplazmatické protilátky | |
aNežiaduce reakcie považované za potenciálne súvisiace s prípravným režimom s busulfánom Opis vybraných nežiaducich reakcií
T-bunková lymfoidná leukémia v dôsledku inzerčnej onkogenézy
Z 33 pacientov s ADA-SCID liečených Strimvelisom, bol hlásený jeden prípad T-bunkovej lymfoidnej leukémie u jedného dieťaťa (frekvencia: 3 %). Táto udalosť sa vyskytla po uplynutí 4,7 roka po liečbe Strimvelisom. Analýzou retrovírusového inzerčného miesta (RIS) sa identifikoval jediný dominantný klon umiestnený približne 40 kb pred génom LMO2, známym onkogénom, s výskytom ≥ 98 %.
Imunitná rekonštitúcia
Všetky zistené nežiaduce reakcie uvedené v tabuľke (okrem tých, ktoré potenciálne súviseli
s busulfánom) sa považujú za súvisiace s imunitnou rekonštitúciou , vzhľadom na ich charakter a čas vzniku. Tieto autoimunitné nežiaduce reakcie boli hlásené u osôb po génovej terapii. Väčšina z nich bola hlásená počas 3-mesačného až 3-ročného obdobia sledovania a väčšina z nich vymizla,
s výnimkou hypotyreózy a pozitívnych výsledkov vyšetrení na prítomnosť ANA. Okrem toho, nežiaduce reakcie alergického pôvodu uvedené v tabuľke boli hlásené prevažne počas 3-mesačného až 3-ročného obdobia sledovania.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Farmakologické vlastnosti - Strimvelis 50 ml
Farmakoterapeutická skupina: imunostimulanciá, iné imunostimulanciá, ATC kód: L03AX
Mechanizmus účinku
Po podaní infúzie sa CD34+ bunky uchytia v kostnej dreni, kde repopulujú hematopoetický systém podielom buniek, ktoré exprimujú farmakologicky aktívne hladiny enzýmu ADA.
Predpokladá sa, že po tom, ako u pacienta dôjde k úspešnému uchyteniu CD34+ buniek, budú účinky lieku celoživotné.
Farmakodynamické účinky
Medián percentuálneho počtu geneticky modifikovaných buniek v periférnej krvi po jednom a troch rokoch po liečbe bol u pacientov zaradených do pivotnej štúdie v uvedenom poradí 28 % (rozmedzie 6 % - 92 %) a 30 % (rozmedzie 8 % - 101 %), pokiaľ ide o CD19+ bunky a 73 % (rozmedzie
20 % - 100 %) a 67 % (rozmedzie 39 % - 82 %), pokiaľ ide o CD3+ bunky. Medián percentuálneho podielu geneticky modifikovaných buniek v periférnej krvi po 8 rokoch u pacientov zaradených do dlhodobého ďalšieho sledovania bol 97 % (rozmedzie 1 % – 101 %), pokiaľ ide o CD19+ bunky,
a 101 % (rozmedzie 1 % – 101 %), pokiaľ ide o CD3+ bunky.
Prítomnosť transgénu vedie k zvýšenej expresii ADA. Jeden rok po liečbe bol medián aktivity ADA
(adenozíndeaminázy v mononukleárnych bunkách) v lymfocytoch periférnej krvi
181,2 (rozmedzie 42,1 - 1 678,2) nmol/h/mg bielkoviny, v porovnaní s východiskovým mediánom (rozmedzie) 80,6 (30,5 - 92,3) nmol/h/mg bielkoviny. Aktivita ADA zostala zvýšená počas celého trvania 8-ročného sledovania.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Celkovo 18 pacientov s ADA-SCID podstúpilo liečbu Strimvelisom v jednom otvorenom pivotnom klinickom skúšaní (AD1115611; N = 12), v dvoch skôr vykonaných otvorených pilotných štúdiách (AD1117054/AD1117056; N = 3) a v rámci „compassionate use“ (program na použitie neregistrovaného lieku v nevyhnutých prípadoch) (AD1117064; N = 3). Štúdie hodnotili použitie Strimvelisu s rozmedzím 0,9 x 106 - 18,2 x 106 CD34+ buniek/kg. Všetci pacienti absolvovali pred génovou terapiou prípravný režim s busulfánom, pričom väčšine z nich sa podal v celkovej dávke
4 mg/kg aplikovanej intravenózne počas 2 po sebe idúcich dní pred podaním infúzie CD34+. Štyri osoby predtým podstúpili neúspešnú transplantáciu kmeňových buniek od haploidentického darcu a 15 z 18 osôb predtým podstúpilo enzýmovú substitučnú liečbu hovädzou adenozíndeaminázou modifikovanou polyetylénglykolom (polyethylene-glycol-modified bovine adenosine deaminase, PEG-ADA). U pacientov, ktorí boli predtým liečení PEG-ADA, sa jej podávanie ukončilo
10 až 22 dní pred liečbou Strimvelisom. Medián veku populácie v programe klinického vývoja bol 1,7 roka (rozmedzie 0,5 až 6,1) a 61 % tvorili osoby mužského pohlavia. Osemdesiattri percent tvorili belosi (56 % kaukazského/európskeho pôvodu a 28 % arabského/severoafrického pôvodu),
11 % tvorili Afroameričania/Afričania a 6 % tvorili Ázijci.
Pacienti liečení v pivotnej štúdii
Účinnosť Strimvelisu sa hodnotila v 3-ročnej otvorenej, prospektívnej štúdii u detí, ktoré nemali HLA-zhodného súrodeneckého darcu kmeňových buniek a ktoré nedosiahli dostatočnú odpoveď na liečbu PEG-ADA, ktoré takúto liečbu netolerovali, alebo pre ktoré nebola dostupná.
Výsledky po 3 rokoch získané u pacientov liečených v pivotnej štúdii sú uvedené v tabuľke 1. Liečba Strimvelisom viedla k 100 % miere prežívania po 3 rokoch po liečbe, k zníženiu výskytu závažných infekcií, k zvýšeniu počtu T-lymfocytov (CD3+) a všetky osoby mali po liečbe hladiny deoxyadenozínového nukleotidu v erytrocytoch venóznej krvi (red blood cell deoxyadenosine nucleotide, RBC dAXP) nižšie ako patologické hladiny (> 100 nmol/ml).
Tabuľka 1. Výsledky po 3 rokoch získané v ITT populácii v pivotnej štúdii*
| Cieľový ukazovateľ | Východiskovýstav/Pred liečboua | 3. rok/3 roky po liečbeb |
| Prežívanien% | Neaplikovateľné | 12100 % |
| Závažné infekcienVýskyt závažných infekcií na osobo/rokpozorovania (95 % intervalspoľahlivosti) | 121,01 (0,68 - 1,46) | 120,38c (0,21 - 0,65) |
| Počet T-lymfocytov (x 106/l) nmedián (rozmedzie) | 1188,0 (19 - 2 718) | 11828,0 (309 - 2 458) |
| % osôb s hladinou RBC dAXP vo venóznej krvi < 100 nmol/ml po podaní Strimvelisudn% | Neaplikovateľnée | 11100 % |
*Vrátane údajov získaných u jedného pacienta po intervencii s PEG-ADA [≥ 3-mesačná liečba] alebo transplantácii hematopoetických kmeňových buniek.
a Na základe celého predliečebného obdobia, pokiaľ ide o závažné infekcie (údaje získané retrospektívne)
a na základe údajov získaných na vstupnej (baseline) návšteve, pokiaľ ide o počet T-lymfocytov. U pacienta
č. 10 nebol k dispozícii údaj o východiskovom počte T-lymfocytov.
b Na základe 3-ročného poliečebného obdobia, pokiaľ ide o prežívanie a závažné infekcie a na základe údajov získaných na kontrolnej návšteve v 3. roku, pokiaľ ide o počet T-lymfocytov a hladinu dAXP. Pacient č. 8 ukončil účasť v štúdii pred absolvovaním kontrolnej návštevy v 3. roku, a preto sa u neho nezískali žiadne údaje o počte T-lymfocytov a hladine dXAP.
c Závažné infekcie sú infekcie, ktoré vyžadujú hospitalizáciu alebo predĺženie hospitalizácie. Z výpočtu bolo vylúčené obdobie 3-mesačnej hospitalizácie nasledujúcej bezprostredne po génovej terapii.
d dAXP=dAMP+dADP+dATP. Výsledky hladiny dAXP sú založené na analýze respondérov (t. j. pacientov odpovedajúcich na liečbu) týkajúcej sa percenta pacientov po génovej terapii, ktorí splnili definíciu adekvátnej metabolickej detoxikácie, preto je východisková hodnota neaplikovateľná.
e 9 z 11 (82 %) pacientov malo východiskovú hladinu dAXP < 100 nmol/ml. Všetci títo pacienti boli predtým liečení PEG-ADA.
Funkcia T-lymfocytov: U pacientov liečených v pivotnej štúdii sa preukázala proliferácia
T-lymfocytov v odpovedi na stimuláciu protilátkami proti CD3 (medián 62 629 cpm, rozmedzie 4 531 až 252 173) a fytohemaglutinínom (medián 140 642 cpm, rozmedzie 11 119 až 505 607)
po 1 roku po génovej terapii a odpoveď na uvedenú stimuláciu sa udržala až do 3. roku. Zistenia, že hodnota TREC (T cell receptor excision circles; t. j. excízne kruhy preusporiadania T-bunkového receptora) v lymfocytoch periférnej krvi sa v porovnaní s jej východiskovou hodnotou zvýšila (medián 141, rozmedzie 56 až 1 542 kópií/100 ng DNA) po 1 roku a udržala sa do 3. roku po liečbe
a že u všetkých osôb sa preukázali polyklonálne V-beta reťazce v jednom alebo vo viacerých hodnotených obdobiach po génovej terapii, poskytujú ďalšie podporné dôkazy o vývoji funkčných T-lymfocytov.
Funkcia B-lymfocytov: Všetkých 12 osôb liečených v pivotnej štúdii dostávalo liečbu IVIG v čase
skríningu a u 7 osôb (58 %) bolo používanie IVIG ukončené počas 0- až 3-ročného sledovania
po génovej terapii.
Dlhodobé sledovanie
U všetkých 12 osôb liečených v pivotnej štúdii a tiež u 18 osôb zahrnutých do integrovanej analýzy sa pozorovala 100 % miera prežívania, pričom medián trvania sledovania bol približne 12 rokov.
V populácii z pivotnej štúdie bolo prežívanie bez potreby intervencie (definované ako prežívanie bez potreby znovuzavedenia dlhodobej (≥ 3-mesačnej) liečby PEG-ADA, alebo bez potreby transplantácie kmeňových buniek) 92 % (11/12 osôb) (82 % (14/17 ôsob) v integrovanej populácii). U jednej osoby liečenej v pilotnej štúdii neboli k dispozícii údaje o znovuzavedení liečby PEG-ADA, a preto bola vylúčená z analýzy prežívania bez potreby intervencie v integrovanej populácii. Dlhodobá liečba
PEG-ADA (trvajúca nepretržite dlhšie ako 3 mesiace) sa zaviedla u troch osôb; dve z týchto osôb následne podstúpili transplantáciu kmeňových buniek od zhodného súrodeneckého darcu a jedna osoba zotrvala na dlhodobej liečbe PEG-ADA. U ďalšej osoby bolo potrebné dočasne trvajúce podávanie PEG-ADA kvôli autoimunitnej nežiaducej udalosti (pozri časť 4.4).
U pacientov, ktorí boli liečení v pivotnej štúdii a v štúdii s dlhodobým ďalším sledovaním (LTFU), výskyt závažných infekcií klesal počas celého obdobia sledovania (tabuľka 2).
Tabuľka 2. Kumulatívny výskyt závažných infekcií na osobu/rok expozície (kombinácia
populácie z pivotnej štúdie a z LTFU s ITT)*
| Predliečbou | Po liečbe | ||||||||
| Časovéobdobie | n/a | 3 mes. –1 rok | Do 2 rokov | Do 3 rokov | Do 4 rokov | Do 5 rokov | Do 6 rokov | Do 7 rokov | Do 8 rokov |
| Počet osôb | 17 | 17 | 17 | 17 | 16 | 15 | 15 | 15 | 15 |
| Počet závažnýchinfekcií | 40 | 11 | 18 | 18 | 20 | 20 | 21 | 21 | 21 |
| Počet závažných infekcií naosobo/rok | 1,08 | 0,73 | 0,56 | 0,35 | 0,30 | 0,24 | 0,22 | 0,19 | 0,17 |
* S vylúčením údajov získaných u jedného pacienta v štúdii Pilot 1, ktorý nebol ďalej sledovaný do 13. roku od
génovej terapie. n/a - neaplikovateľné.
Farmaceutické informácie - Strimvelis 50 ml
Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi.
Uchovávajte v chlade (2 °C-8 °C), kým pacient nie je pripravený na liečbu.
Po prenesení na izbovú teplotu (15 °C-25 °C) neuchovávajte v chlade (2 °C-8 °C).
50 ml etylénvinylacetátový (EVA) infúzny vak s adaptérom s hrotom a konektorom typu luer uzatvoreným uzáverom so závitom typu luer lock, zabalený v opakovane použiteľnom vonkajšom obale.
a iné zaobchádzanie s liekom
Opatrenia týkajúce sa zaobchádzania s liekom alebo podávania lieku
Tento liek obsahuje ľudské krvné bunky. Zdravotnícki pracovníci, ktorí zaobchádzajú so Strimvelisom, majú prijať príslušné opatrenia (nosenie rukavíc, ochranného odevu a ochrany očí), aby sa zabránilo možnému prenosu infekčných ochorení.
Strimvelis sa dopraví priamo do zdravotníckeho zariadenia, kde sa bude podávať infúzia. Infúzny(-e) vak(-y) sa nachádza(-jú) vo vnútri uzatvoreného vonkajšieho obalu. Vaky sa musia uchovávať
vo vonkajšom obale, až kým nenastane čas na ich použitie.
Strimvelis je určený výlučne na autológne použitie. Identita pacienta sa musí zhodovať so základnými jedinečnými informáciami o pacientovi uvedenými na vnútornom a/alebo vonkajšom obale a informačnom liste o šarži (LIS) pred podaním infúzie. Nepodávajte Strimvelis, ak informácie na obale špecifickom pre pacienta na infúznom vaku nezodpovedajú zamýšľanému pacientovi. Celkový počet infúznych vakov, ktoré sa majú podať, sa musí tiež potvrdiť informáciami špecifickými pre pacienta uvedenými v informačnom liste o šarži (LIS).
Po opatrnom vybratí infúzneho vaku z kovovej kazety ho zahrievajte pri izbovej teplote (15 °C-25 °C) v uzavretom ochrannom vrecku pod laminárnym boxom najmenej 7 minút.
Jemne pretrepte obsah infúzneho vaku, aby sa znovu rozptýlili akékoľvek zhluky buniek, podajte
pomocou transfúznej súpravy s filtrom, aby sa odstránili akékoľvek zostávajúce zhluky buniek.
Opatrenia týkajúce sa likvidácie lieku
Nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s miestnymi požiadavkami na zaobchádzanie s ľudským biologickým materiálom. S každým materiálom, ktorý bol v kontakte so Strimvelisom (pevný a kvapalný odpad), sa má zaobchádzať ako s potenciálne infekčným odpadom a má sa zlikvidovať ako potenciálne infekčný odpad v súlade s miestnymi požiadavkami na zaobchádzanie s ľudským biologickým materiálom.
Náhodná expozícia
Musí sa zabrániť náhodnej expozícii Strimvelisu. V prípade náhodnej expozície sa musia dodržiavať miestne požiadavky na zaobchádzanie s ľudským biologickým materiálom, ku ktorým môže patriť umytie kontaminovanej kože a vyzlečenie kontaminovaného oblečenia. Pracovné povrchy a materiály, ktoré mohli prísť do styku so Strimvelisom, sa musia dekontaminovať vhodným dezinfekčným prostriedkom.