Ceftriaxone hameln 2 g Prášok na injekčný/infúzny roztok

Ceftriaxone hameln je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií u dospelých a detí, vrátane donosených novorodencov (od narodenia):

bakteriálna meningitída,

komunitne získaná pneumónia, nozokomiálna pneumónia,

akútny zápal stredného ucha, intraabdominálne infekcie,

komplikované infekcie močových ciest (vrátane pyelonefritídy), infekcie kostí a kĺbov,

komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív, gonorea,

syfilis,

bakteriálna endokarditída.

Ceftriaxone hameln sa môže používať:

na liečbu akútnych exacerbácií chronickej obštrukčnej choroby pľúc u dospelých,

na liečbu diseminovanej lymskej boreliózy (včasnej (štádium II) a neskorej (štádium III)) u dospelých a detí vrátane novorodencov vo veku od 15 dní,

na predoperačnú profylaxiu infekcií v mieste chirurgického zákroku,

pri liečbe neutropenických pacientov s horúčkou, pre ktorú je podozrenie, že je spôsobená bakteriálnou infekciou,

pri liečbe pacientov s bakterémiou, ktorá sa vyskytuje v súvislosti s niektorou z vyššie uvedených infekcií alebo ak existuje podozrenie, že súvisí s niektorou z týchto infekcií.

Ceftriaxone hameln sa má podávať súbežne s inými antibiotikami vždy, keď možný rozsah baktérií spôsobujúcich ochorenie nespadá pod jeho spektrum účinku (pozri časť 4.4).

Je potrebné zohľadniť oficiálne usmernenia k správnemu používaniu antibiotík.

Dávkovanie

Dávka závisí od závažnosti, citlivosti, miesta a typu infekcie a od veku a funkcie pečene a obličiek pacienta.

Dávky odporúčané v nižšie uvedených tabuľkách sú obvykle odporúčané dávky v týchto indikáciách. V obzvlášť závažných prípadoch sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

Dospelí a deti starší ako 12 rokov (≥ 50 kg)

* Pri potvrdenej bakterémii sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

** Pri podávaní dávok vyšších ako 2 g denne sa môže zvážiť podávanie dvakrát denne (každých 12 hodín).

Indikácie pre dospelých a detí staršie ako 12 rokov (≥ 50 kg), u ktorých sú potrebné špeciálne režimy dávkovania:

Akútny zápal stredného ucha

Môže sa podať jedna intramuskulárna dávka Ceftriaxone hameln 1-2 g.

Obmedzené údajne naznačujú, že v prípadoch, že je pacient ťažko chorý alebo zlyhala predchádzajúca liečba, môže byť Ceftriaxone hameln účinný, ak sa podáva ako intramuskulárna dávka 1-2 g denne

počas 3 dní.

Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

2 g ako jedna predoperačná dávka.

Gonorea

500 mg ako jedna intramuskulárna dávka.

Syfilis

Obvykle odporúčané dávky sú 500 mg -1 g jedenkrát denne, ktoré sa zvyšujú na 2 g jedenkrát denne v prípade neurosyfilisu, počas 10-14 dní. Odporúčania pre dávky v prípade syfilisu, vrátane neurosyfilisu, vychádzajú u obmedzených údajov. Má sa vziať do úvahy národné alebo miestne

usmernenie.

Diseminovaná lymská borelióza (včasná [štádium II] a neskorá [štádium III])

2 g jedenkrát denne počas 14-21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši a má sa vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenie.

Pediatrická populácia

Novorodenci, dojčatá a deti vo veku od 15 dní do 12 rokov (< 50 kg)

Deťom s telesnou hmotnosťou 50 kg alebo viac sa má podať zvyčajná dávka ako pre dospelých.

* Pri potvrdenej bakterémii sa majú zvážiť dávky na hornej hranici odporúčaného rozsahu.

** Pri podávaní dávok vyšších ako 2 g denne sa môže zvážiť podávanie dvakrát denne (každých 12 hodín).

Indikácie u novorodencov, dojčiat a detí vo veku 15 dní až 12 rokov (< 50 kg), u ktorých sú potrebné špeciálne režimy dávkovania:

Akútny zápal stredného ucha

Na úvodnú liečbu akútneho otitis media sa môže sa podať jedna intramuskulárna dávka Ceftriaxone

hameln 50 mg/kg. Obmedzené údajne naznačujú, že v prípadoch, že je dieťa ťažko choré alebo zlyhala úvodná liečba, Ceftriaxone hameln môže byť účinný, ak sa podáva ako intramuskulárna dávka

50 mg/kg denne počas 3 dní.

Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

50-80 mg/kg ako jedna predoperačná dávka.

Syfilis

Obvykle odporúčané dávky sú 75-100 mg/kg (max. 4 g) jedenkrát denne počas 10-14 dní. Odporúčania dávok v prípade syfilisu, vrátane neurosyfilisu, vychádzajú z veľmi obmedzených údajov. Má sa vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenie.

Diseminovaná lymská borelióza (včasná [štádium II] a neskorá [štádium III])

50-80 mg/kg jedenkrát denne počas 14-21 dní. Odporúčané trvanie liečby sa líši a má sa vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenie.

Novorodenci vo veku 0-14 dní

Ceftriaxone hameln je kontraindikovaný u predčasne narodených novorodencov až do postmenštruačného veku 41 týždňov (gestačný vek + chronologický vek).

* Pri zdokumentovanej bakterémii má zvážiť horná hranica odporúčaného rozsahu dávok. Nemá sa prekročiť maximálna denná dávka 50 mg/kg.

Indikácie u novorodencov vo veku 0-14 dní, u ktorých sú potrebné špeciálne režimy dávkovania:

Akútny otitis media

Na začiatočnú liečbu akútnej otitis media sa môže sa podať jedna intramuskulárna dávka Ceftriaxone hameln 50 mg/kg.

Predoperačná profylaxia infekcií v mieste chirurgického zákroku

20-50 mg/kg ako jedna predoperačná dávka.

Syfilis

Všeobecne odporúčaná dávka je 50 mg/kg jedenkrát denne počas 10-14 dní. Odporúčania dávok pri syfilise, vrátane neurosyfilisu, sa zakladajú na veľmi obmedzených údajoch. Má sa vziať do úvahy národné alebo miestne usmernenie.

Trvanie liečby

Trvanie liečby sa líši v závislosti priebehu ochorenia. Ako všeobecne v prípade antibiotickej liečby,

v liečbe ceftriaxónom sa má pokračovať ešte 48-72 hodín potom, ako u pacienta ustúpi horúčka alebo sa dokáže eradikácia baktérií.

Starší pacienti

U starších ľudí sa nevyžaduje úprava dávky odporúčanej pre dospelých za predpokladu, že je ich funkcia obličiek a pečene uspokojivá.

Porucha funkcie pečene

Dostupné údaje nenaznačujú potrebu úpravy dávky pri miernej alebo stredne závažnej poruche funkcie pečene za predpokladu, že nie je porušená funkcia obličiek.

U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek nie sú k dispozícii žiadne údaje zo štúdií (pozri časť5.2).

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je potrebné zníženie dávkovania ceftriaxónu za predpokladu, že nie je porušená funkcia pečene. Len v prípadoch preterminálneho zlyhania obličiek (klírens kreatinínu < 10 ml/min) nemá dávkovanie ceftriaxónu prekročiť 2 g denne.

U pacientov podstupujúcich dialýzu nie sú po dialýze potrebné žiadne dodatočné dávky. Ceftriaxón sa neodstraňuje peritoneálnou dialýzou ani hemodialýzou. Odporúča sa dôkladné klinické sledovanie

bezpečnosti a účinnosti.

Závažná porucha funkcie pečene a obličiek

U pacientov so závažnou dysfunkciou obličiek aj pečene sa odporúča dôkladné klinické sledovanie kvôli bezpečnosti a účinnosti.

Spôsob podávania

Intravenózne, intramuskulárne použitie.

Ceftriaxone hameln 1 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať i.m. injekciou, pomalou

i.v. injekciou a i.v. infúziou.

Ceftriaxone hameln 2 g prášok na injekčný/infúzny roztok sa môže podávať i.m. injekciou, pomalou

i.v. injekciou a i.v. infúziou.

Ceftriaxone hameln sa môže podávať intravenóznou infúziou počas najmenej 30 minút (výhodná cesta podania) alebo pomalou intravenóznou injekciou počas 5 minút, alebo hlbokou intramuskulárnou

injekciou. Intravenózna intermitentná injekcia sa má podať počas 5 minút, prednostne do väčších žíl. Intravenózne dávky 50 mg/kg alebo vyššie u dojčiat a detí vo veku do 12 rokov sa majú podávať infúziou. U novorodencov sa majú intravenózne dávky podávať počas 60 minút na zníženie možného rizika bilirubínovej encefalopatie (pozri časť 4.3 a 4.4).

Intramuskulárne injekcie sa majú podávať dostatočne hlboko do veľkej časti relatívne veľkého svalu a do jedného miesta sa nemá podať viac ako 1 g. Intramuskulárne podávanie sa má zvážiť ak

intravenózna cesta podávania nie je možná alebo je pre pacienta menej vhodná. Pre dávky vyššie ako 2 g sa má použiť intravenózne podanie.

Ak sa ako riediaci roztok používa lidokaín, výsledný roztok sa nikdy nesmie podať intravenózne

(pozri časť 4.3). Treba zohľadniť informácie v súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín.

Ceftriaxón je kontraindikovaný u novorodencov (≤ 28 dní), ak je u nich potrebná (alebo sa predpokladá, že bude potrebná) liečba intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane

kontinuálnych infúzií obsahujúcich vápnik ako je parenterálna výživa, a to z dôvodu rizika precipitácie ceftriaxónovo-vápnikových solí (pozri časť 4.3).

Rozpúšťadlá obsahujúce vápnik (napr. Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok) sa nemajú používať na rekonštitúciu injekčných liekoviek ceftriaxónu ani na ďalšie riedenie rekonštituovaných injekčných liekoviek na intravenózne použitie, pretože sa môžu tvoriť precipitáty. Precipitácie ceftriaxónu

a vápnika sa môžu vyskytnúť aj vtedy, ak sa ceftriaxón zmieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik pri podávaní v rovnakej intravenóznej hadičke. Preto sa ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik nesmú miešať ani podávať súbežne (pozri časti 4.3, 4.4 a 6.2).

Na predoperačnú profylaxiu infekcií v mieste chirurgického zákroku sa má ceftriaxón podať 30-90 minút pred chirurgickým zákrokom.

Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

Precitlivenosť na liečivo alebo iný cefalosporín.

Závažná precitlivenosť v anamnéze (napr. anafylaktická reakcia) na akýkoľvek iný druh betalaktámového antibiotika (penicilíny, monobaktámy a karbapenémy).

Ceftriaxón je kontraindikovaný u:

predčasne narodených novorodencov až do postmenštruačného veku 41 týždňov (gestačný vek + chronologický vek)*

donosených novorodencov (až do veku 28 dní):

• s hyperbilirubinémiou, žltačkou alebo hypoalbuminemických alebo acidotických novorodencov, pretože pri týchto stavoch je pravdepodobná porucha väzbovosti bilirubínu*,

• ak je u nich potrebná (alebo sa predpokladá, že bude potrebná) i.v. liečba vápnikom alebo infúziami obsahujúcimi vápnik kvôli riziku precipitácie ceftriaxónovo-vápnikových solí (pozri časti 4.4, 4.8 a 6.2).

* In vitro štúdie ukazujú, že ceftriaxón môže vytesňovať bilirubín z väzby na sérový albumín, čo vedie k možnému riziku bilirubínovej encefalopatie u týchto pacientov.

Pred intramuskulárnou injekciou ceftriaxónu, kedy sa ako riediaci roztok používa roztok lidokaínu, je potrebné vylúčiť aj kontraindikácie lidokaínu (pozri časť 4.4). Pozrite si informácie uvedené v Súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín, hlavne kontraindikácie.

Roztoky cetrifaxónu obsahujúce lidokaín sa nikdy nesmú podávať intravenózne.

Reakcie z precitlivenosti

Ako pri všetkých betalaktámových antibiotikách sa hlásili závažné, a príležitostne smrteľné reakcie precitlivenosti (pozri časť 4.8). Reakcie z precitlivenosti sa môžu tiež rozvinúť do Kounisovho syndrómu, závažnej alergickej reakcie, ktorá môže viesť k infarktu myokardu (pozri časť 4.8).

V prípade závažných reakcií z precitlivenosti sa musí liečba ceftriaxónom okamžite ukončiť a musia sa zahájiť vhodné núdzové opatrenia. Pred liečbou je potrebné stanoviť, či má pacient anamnézu

závažnej reakcie z precitlivenosti na ceftriaxón, iné cefalosporíny alebo iný druh betalaktámových látok. Pri podávaní ceftriaxónu pacientom s anamnézou nezávažnej precitlivenosti na iné

betalaktámové látky je potrebná opatrnosť.

V súvislosti s liečbou ceftriaxónom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (Stevensov-

Johnsonov syndróm alebo Lyellov syndróm/toxická epidermálna nekrolýza a lieková reakcia

s eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS)), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo smrteľné. Frekvencia týchto udalostí však nie je známa (pozri časť 4.8).

Interakcie s prípravkami obsahujúcimi vápnik

Boli popísané prípady smrteľných reakcií s precipitátmi ceftriaxónu a vápnika v pľúcach a obličkách u predčasne narodených a donosených novorodencov vo veku menej ako 1 mesiac. Najmenej jeden z nich dostal ceftriaxón a vápnik v rôznych časoch a cez inú intravenóznu hadičku. Z dostupných

vedeckých údajov sa nepotvrdili žiadne hlásenia intravaskulárnych precipitátov u iných pacientov než u novorodencov liečených ceftriaxónom a roztokmi obsahujúcimi vápnik, alebo inými prípravkami

s obsahom vápnika. In vitro štúdie preukázali, že u novorodencov existuje zvýšené riziko výskytu precipitátov ceftriaxónu a vápnika v porovnaní s inými vekovými skupinami.

U pacientov v žiadnom veku sa ceftriaxón nesmie miešať ani súbežne podávať so žiadnymi

intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, a to ani cez rôzne infúzne hadičky alebo rôzne miesta podania infúzie. U pacientov starších ako 28 dní sa však ceftriaxón a roztoky obsahujúce vápnik môžu podávať postupne za sebou, ak sa použijú infúzne hadičky na rôznych miestach podania alebo ak sa infúzne hadičky medzi infúziami vymenia alebo dôkladne prepláchnu fyziologickým roztokom, aby sa zabránilo precipitácii. Ak je u pacientov potrebná kontinuálna infúzia roztokov celkovej parenterálnej výživy (TPV), zdravotnícki pracovníci môžu zvážiť použitie iných antibakteriálnych liečob, ktoré

nenesú podobné riziko precipitácie. Ak sa považuje použitie ceftriaxónu u pacientov vyžadujúcich kontinuálnu výživu za nevyhnutné, roztoky TPV a ceftriaxón sa môžu podávať súbežne, avšak cez rôzne infúzne hadičky a rôzne miesta podania. Alternatívne sa môže infúzia roztokov TPV na čas podania infúzie ceftriaxónu zastaviť a infúzne hadičky sa medzi podaniami roztokov prepláchnuť (pozri časti 4.3, 4.8, 5.2 a 6.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť Ceftriaxone hameln u novorodencov, dojčiat a detí boli stanovené pre dávky opísané v častiach Dávkovanie a spôsob podávania (pozri časť 4.2). Štúdie ukázali, že ceftriaxón,

podobne ako niektoré iné cefalosporíny, môže vytesňovať bilirubín zo sérového albumínu.

Ceftriaxone hameln je kontraindikovaný u predčasne narodených a donosených novorodencov s rizikom rozvoja bilirubínovej encefalopatie (pozri časť 4.3).

Imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia

U pacientov liečených antibiotikami cefalosporínovej triedy vrátane Ceftriaxone hameln sa pozorovala imunitne sprostredkovaná hemolytická anémia (pozri časť 4.8). Počas liečby Ceftriaxone hameln sa

u dospelých aj detí hlásili závažné prípady hemolytickej anémie, vrátane smrteľných prípadov.

Ak sa u pacienta počas liečby ceftriaxónom vyvinie anémia, má sa zvážiť diagnóza anémie súvisiacej s cefalosporínmi a až do stanovenia etiológie prerušiť liečba ceftriaxónom.

Dlhodobá liečba

Počas dlhodobej liečby sa má v pravidelných intervaloch vykonávať kompletný krvný obraz.

Kolitída/nadmerný rast necitlivých mikroorganizmov

Pre takmer všetky antibiotiká, vrátane ceftriaxónu, sa hlásili kolitída a pseudomembranózna kolitída súvisiaca s antibiotikom, ktoré môžu byť v rozsahu závažnosti od miernej po život ohrozujúcu. Preto je u pacientov s hnačkou počas alebo po podaní ceftriaxónu dôležité zvážiť túto diagnózu (pozri

časť 4.8). Má sa zvážiť ukončenie liečby ceftriaxónom a podanie špeciálnej liečby proti Clostridioides difficile. Nemajú sa podávať lieky inhibujúce peristaltiku čriev. Tak ako s inými antibiotikami sa môžu vyskytnúť superinfekcie necitlivými mikroorganizmami.

Závažná porucha funkcie obličiek a pečene

Pri závažnej pečeňovej a obličkovej insuficiencii sa odporúča dôkladné klinické sledovanie kvôli bezpečnosti a účinnosti (pozri časť 4.2).

Ovplyvnenie sérologického testovania

Môže dôjsť k ovplyvneniu Coombsovho testu, keďže Ceftriaxone hameln môže viesť k falošne

pozitívny výsledkom testu. Ceftriaxone hameln môže tiež viesť k falošne pozitívnym výsledkom testu na galaktozémiu (pozri časť 4.8). Neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči môžu mať

falošne pozitívne výsledky. Stanovenie glukózy v moči počas liečby Ceftriaxone hameln sa má vykonávať enzymaticky (pozri časť 4.8). Prítomnosť ceftriaxónu môže pri niektorých systémoch na meranie glykémie falošne znižovať odhadované hodnoty glukózy v krvi. Prečítajte si návod na

použitie pre každý zo systémov. V prípade potreby sa majú použiť alternatívne testovacie metódy.

Antibakteriálne spektrum

Ceftriaxón má obmedzené spektrum antibakteriálnej aktivity a nemusí byť vhodný na použitie ako jediná látka pri liečbe niektorých typov infekcií, pokiaľ už nebol potvrdený patogén (pozri časť 4.2).

Pri polymikrobiálnych infekciách, kedy podozrivé patogény zahŕňajú organizmy rezistentné na ceftriaxón, sa má zvážiť podanie dodatočného antibiotika.

Použitie lidokaínu

V prípade, že sa ako riediaci roztok používa roztok lidokaínu, roztoky ceftriaxónu sa môžu podávať

výlučne intramuskulárnou injekciou. Pre použitím sa musia vziať do úvahy kontraindikácie lidokaínu, upozornenia a ďalšie relevantné informácie uvedené v súhrne charakteristických vlastností lieku pre lidokaín (pozri časť 4.3). Roztoky lidokaínu sa nesmú nikdy podávať intravenózne.

Biliárna litiáza

Ak sa na sonografe spozorujú tiene, má za zvážiť možnosť výskytu precipitátov vápnika a ceftriaxónu. Na sonografoch žlčníka sa zaznamenali tiene, ktoré sa chybne zamenili za žlčové kamene, pričom sa pozorovali častejšie pri dávkach ceftriaxónu 1 g za deň a vyšších. Hlavne u pediatrickej populácie sa

odporúča opatrnosť. Takéto precipitáty po ukončení liečby ceftriaxónom vymiznú. Zriedkavo boli precipitáty vápnika a ceftriaxónu spojené s príznakmi. V symptomatických prípadoch sa odporúča konzervatívna nechirurgická liečba a lekár má zvážiť ukončenie liečby ceftriaxónom na základe individuálneho vyhodnotenia prínosu a rizika (pozri časť 4.8).

Biliárna stáza

U pacientov liečených Ceftriaxone hameln sa hlásili prípady pankreatitídy, s možnou etiológiou biliárnej obštrukcie (pozri časť 4.8). Väčšina pacientov mala rizikové faktory pre biliárnu stázu

a biliárny kal, napr. predchádzajúca závažná liečba, závažné ochorenie a celková parenterálna výživa. Nie je možné vylúčiť spúšťací kofaktor biliárnej precipitácie súvisiaci s Ceftriaxone hameln.

Renálna litiáza

Hlásili sa prípady renálnej litiázy, ktorá je po ukončení liečby ceftriaxónom reverzibilná (pozri časť 4.8). V symptomatických prípadoch sa má vykonať sonografcké vyšetrenie. Používanie

u pacientov s anamnézou renálnej litiázy alebo hyperkalciúrie má zvážiť lekár na základe individuálneho vyhodnotenia prínosu a rizika.

Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR)

U niektorých pacientov s infekciami spôsobenými spirochétami sa môže krátko po liečbe

ceftriaxónom vyskytnúť Jarischova-Herxheimerova reakcia (JHR). JHR je zvyčajne samoustupujúce ochorenie, poprípade sa môže liečiť symptomaticky. Antibiotická liečba sa v prípade výskytu takejto reakcie nemá ukončiť.

Encefalopatia

Pri používaní ceftriaxónu sa hlásila encefalopatia (pozri časť 4.8), hlavne u starších pacientov so

závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2) alebo poruchami centrálneho nervového systému. Ak existuje podozrenie na encefalopatiu súvisiacu s ceftriaxónom (napr. znížená úroveň vedomia,

zmena psychického stavu, myoklonus, kŕče), má sa zvážiť ukončenie liečby ceftriaxónom.

Sodík

Tento liek obsahuje 83 mg sodíka (3,6 mmol) na 1 g injekčnú liekovku, čo zodpovedá 4,15 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Tento liek obsahuje 166 mg sodíka (7,2 mmol) na 2 g injekčnú liekovku, čo zodpovedá 8,30 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.

Liek sa podáva len po rekonštitúcii – pozri časť 6.6. Pri výpočte celkového obsahu sodíka vo

výslednom roztoku lieku sa má zohľadniť množstvo sodíka v rozpúšťadle. Podrobné informácie

o obsahu sodíka v rozpúšťadle nájdete v súhrne charakteristických vlastností používaného riediaceho roztoku.

Rozpúšťadlá obsahujúce vápnik ako je Ringerov roztok alebo Hartmannov roztok sa nemajú používať na rekonštitúciu injekčných liekoviek Ceftriaxone hameln ani na ďalšie riedenie rekonštituovaných

injekčných liekoviek na intravenózne použitie, pretože sa môžu tvoriť precipitáty. Precipitáty

ceftriaxónu a vápnika sa môžu vyskytnúť aj vtedy, ak sa ceftriaxón zmieša s roztokmi obsahujúcimi vápnik pri podávaní v rovnakej intravenóznej hadičke. Ceftriaxón sa nesmie podávať súbežne

s intravenóznymi roztokmi obsahujúcimi vápnik, vrátane kontinuálnych infúzií obsahujúcich vápnik ako je parenterálna výživa cez Y-spojku. U pacientov okrem novorodencov sa však ceftriaxón

a roztoky obsahujúce vápnik môžu podávať postupne za sebou, ak sa infúzne hadičky medzi infúziami dôkladne prepláchnu kompatibilnou tekutinou. In vitro štúdie, v ktorých sa použila plazma dospelých a novorodenecká plazma z pupočnej krvi preukázali, že u novorodencov existuje zvýšené riziko výskytu precipitátov ceftriaxónu a vápnika (pozri časti 4.2, 4.3, 4.4, 4.8 a 6.2).

Súbežné používanie s perorálnymi antikoagulanciami môže zvýšiť účinok antivitamínu K a riziko krvácania. Počas liečby aj po liečbe ceftriaxónom sa odporúča sa časté sledovanie medzinárodného

normalizovaného pomeru (International Normalised Ratio, INR) a príslušná úprava antagonistu vitamínu K (pozri časť 4.8).

Existujú protichodné dôkazy ohľadne možného zvýšenia renálnej toxicity spôsobenej

aminoglykozidmi, keď sa používajú spolu s cefalosporínmi. V takýchto prípadoch treba dôkladne dodržiavať odporúčané sledovanie hladín aminoglykozidov (a funkciu obličiek) v klinickej praxi.

V in vitro štúdii sa pri kombinácii chloramfenikolu a ceftriaxónu pozorovali antagonistické účinky. Klinický význam tohto zistenia nie je známy.

Nehlásili sa žiadne interakcie medzi ceftriaxónom a perorálnymi prípravkami obsahujúcimi vápnik, ani interakcie medzi intramuskulárne podávaným ceftriaxónom a prípravkami obsahujúcimi vápnik (intravenóznymi alebo perorálnymi).

U pacientov liečených ceftriaxónom môže viesť Coombsov test k falošne pozitívny výsledkom.

Ceftriaxón, tak ako iné antibiotiká, môže viesť k falošne pozitívnym výsledkom testov na galaktozémiu.

Podobne môžu vykazovať neenzymatické metódy stanovenia glukózy v moči falošne pozitívne výsledky. Preto sa má stanovenie hladiny glukózy v moči počas liečby ceftriaxónom vykonávať enzymaticky.

Po súbežnom podaní veľkých dávok ceftriaxónu a silných diuretík (napr. furosemid) sa nepozorovala žiadna porucha funkcie obličiek.

Súbežné podávanie probenecidu neznižuje elimináciu ceftriaxónu.

Gravidita

Ceftriaxón prechádza placentárnou bariérou. K dispozícii je iba obmedzené množstvo údajov o použití ceftriaxónu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé

účinky z hľadiska embryonálneho/fetálneho, perinatálneho a postnatálneho vývinu (pozri časť 5.3). Ceftriaxón sa má podávať počas gravidity, a predovšetkým počas prvého trimestra gravidity, len ak prínos prevažuje nad rizikom.

Dojčenie

Ceftriaxón sa v nízkych koncentráciách vylučuje do ľudského mlieka, avšak pri terapeutických

dávkach ceftriaxónu sa neočakávajú žiadne účinky na dojčené deti. Nie je však možné vylúčiť riziko výskytu hnačky a plesňových infekcií slizníc. Má sa vziať do úvahy možnosť senzitizácie.

Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo ukončiť/prerušiť liečbu ceftriaxónom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

Reprodukčné štúdie nepreukázali žiadny dôkaz nežiaducich účinkov na samčiu a samičiu fertilitu.

Počas liečby ceftriaxónom sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. závrat), ktoré môžu ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje (pozri časť 4.8). Pacienti majú byť pri vedení vozidiel

a obsluhe stojov opatrní.

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie pre ceftriaxón sú eozinofília, leukopénia, trombocytopénia, hnačka, vyrážka a zvýšená hladina pečeňových enzýmov.

Údaje na stanovenie frekvencie nežiaducich liekových reakcií ceftriaxónu sú odvodené z klinických skúšaní.

Na klasifikáciu frekvencie sa použila nasledujúca konvencia: Veľmi časté (≥ 1/10),

Časté (≥ 1/100 až < 1/10),

Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), Veľmi zriedkavé (< 1/10 000),

Neznáme (z dostupných údajov).

a Na základe hlásení po uvedení lieku na trh. Keďže tieto reakcie sa hlásia dobrovoľne a z populácie neznámej veľkosti, nie je možné spoľahlivo odhadnúť ich frekvenciu, ktoré je preto kategorizovaná ako neznáma.

b Pozri časť 4.4

c Zvyčajne reverzibilné po ukončení liečby ceftriaxónom

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Infekcie a nákazy

Hlásenia hnačky po použití ceftriaxónu môžu byť spojené s Clostridioides difficile. Má sa podať vhodná liečba tekutinami a elektrolytmi (pozri časť 4.4).

Precipitácie ceftriaxónovo-vápnikových solí

U predčasne narodených a donosených novorodencov (vo veku < 28 dní) liečených intravenózne

podávaným ceftriaxónom a vápnikom sa zriedkavo hlásili závažné, a v niektorých prípadoch smrteľné nežiaduce reakcie. Post-mortem sa v pľúcach a obličkách pozorovali precipitácie ceftriaxónovo-

vápnikových solí. Vysoké riziko precipitácií u novorodencov je výsledkom ich nízkeho objemu krvi a dlhšieho polčasu ceftriaxónu v porovnaní s dospelými (pozri časti 4.3, 4.4 a 5.2).

Hlásili sa prípady precipitácie ceftriaxónu v močových cestách, najmä u detí liečených vysokými dávkami (napr. ≥ 80 mg/kg/deň alebo celkové dávky prekračujúce 10 gramov) a u ktorých existujú ďalšie rizikové faktory (napr. dehydratácia, pripútanie na lôžko). Táto udalosť môže byť

asymptomatická alebo symptomatická, a môže viesť k obštrukcii močovodu a postrenálnemu

akútnemu zlyhaniu obličiek, je však zvyčajne reverzibilná po ukončení liečby ceftriaxónom (pozri časť 4.4).

Pozorovala sa precipitácia ceftriaxónovo-vápnikových solí v žlčníku, najmä u pacientov liečených vyššími dávkami ako je odporúčaná štandardná dávka. Prospektívne štúdie preukázali u detí rôznu incidenciu precipitácie pri intravenóznom použití, v niektorých štúdiách to bolo viac ako 30 %.

Incidencia sa zdá byť nižšia pri pomalej infúzii (20-30 minút). Tento účinok je zvyčajne

asymptomatický, avšak precipitácie boli v zriedkavých prípadoch sprevádzané klinickými príznakmi ako je bolesť, nevoľnosť a vracanie. V týchto prípadoch sa odporúča symptomatická liečba.

Precipitácia je po ukončení liečby ceftriaxónom zvyčajne reverzibliná (pozri časť 4.4).

Reakcie v mieste podania injekcie

Podanie i.m. injekcie alebo i.v. podanie sú klinicky bolestivé. Ďalšie reakcie v mieste podania injekcie zahŕňajú erytém v mieste podania injekcie, extravazáciu v mieste podania injekcie, opuch v mieste

podania injekcie, vyrážku v mieste podania injekcie, svrbenie v mieste podania injekcie, zápal

v mieste podania injekcie, stvrdnutie tkaniva v mieste podania injekcie a hematóm v mieste podania injekcie. Zriedkavo sa hlásili komplikácie vrátane infekcie v mieste podania injekcie a abscesu

v mieste podania injekcie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Pri predávkovaní sa môžu vyskytnúť príznaky nevoľnosti, vracania a hnačky. Koncentrácie

ceftriaxónu nie je možné znížiť hemodialýzou ani peritoneálnou dialýzou. Nie je k dispozícii žiadne špecifické antidotum. Liečba predávkovania má byť symptomatická.