Concor COR 2,5 mg Filmom obalená tableta

Liečba chronického srdcového zlyhávania sredukovanou systolickou ventrikulárnou funkciou spolu sACE inhibítormi, diuretikami, prípadne srdcovými glykozidmi. (Ďalšie informácie pozri časť 5.1).

Štandardná liečba chronického srdcového zlyhávania zahŕňa ACE inhibítor (alebo blokátor receptora pre angiotenzín vprípade neznášanlivosti ACE inhibítora), betablokátor, diuretikum avprípade potreby srdcové glykozidy.

Pri začatí liečby bisoprololom musia byť pacienti stabilizovaní (bez akútneho zlyhávania).

Odporúča sa, aby mal ošetrujúci lekár skúsenosti s liečbou chronického srdcového zlyhávania.

Počas fázy titrácie sa môže objaviť prechodné zhoršenie srdcového zlyhávania, hypotenzie alebo bradykardie.

Dávkovanie

Fáza titrácie

Liečbu chronického zlyhávania srdca bisoprololom je potrebné vytitrovať.

Liečba bisoprololom sa má začať postupnou titráciou dávky podľa nasledujúcich krokov:

• 1,25 mg raz denne počas 1 týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na 2,5 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 3,75 mg raz denne počas ďalšieho týždňa, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 7,5 mg raz denne počas nasledujúcich 4 týždňov, ak je dobre tolerovaný, zvýšiť na

• 10 mg raz denne , ako udržiavaciu liečebnú dávku.

Maximálna odporúčaná dávka je 10 mg raz denne.

Počas fázy titrácie sa odporúča sledovanie životných funkcií (akcia srdca, tlak krvi) apríznakov zhoršenia srdcového zlyhávania. Príznaky sa môžu objaviť už vpriebehu prvého dňa po začatí terapie.

Úprava dávky

Vprípade, že maximálna odporúčaná dávka nie je dobre tolerovaná, môže sa zvážiť postupné znižovanie dávky.

Vprípade prechodného zhoršenia zlyhania srdca, hypotenzie alebo bradykardie sa odporúča opäť zvážiť dávkovanie súbežne prebiehajúcej liečby. Možno bude potrebné dočasné zníženie dávky bisoprololu alebo prerušenie liečby.

Keď sa pacientov stav stabilizuje, musí sa znovu zvážiť nasadenie a/alebo vytitrovanie dávky bisoprololu.

Vprípade zvažovania prerušenia liečby sa odporúča postupné znižovanie dávky, vzhľadom na to, že náhle vysadenie môže viesť kakútnemu zhoršeniu stavu pacienta.

Liečba chronického srdcového zlyhávania bisoprololom je zvyčajne dlhodobá.

Pacienti sporuchou funkcie obličiek alebo pečene

Nie sú žiadne údaje o farmakokinetike bisoprololu u pacientov schronickým srdcovým zlyhávaním a poruchou funkcie pečene alebo obličiek. V titrácii dávky smerom nahor sa preto utýchto pacientov musí postupovať so zvýšenou opatrnosťou.

Starší pacienti

Nie je potrebná úprava dávky.

Pediatrická populácia

Sbisoprololom nie sú skúsenosti u detí a dospievajúcich, preto sa jeho používanie u detí adospievajúcich neodporúča.

Spôsob podávania

Tablety bisoprololu sa majú užívať ráno amôžu sa užívať sjedlom. Majú sa prehltnúť stekutinou anesmú sa hrýzť.

Bisoprolol je kontraindikovaný u pacientov schronickým srdcovým zlyhávaním, ktorí majú:

• akútne srdcové zlyhanie alebo opakované epizódy dekompenzácie srdcového zlyhania, ktoré

vyžadujú i.v. inotropnú terapiu,

• kardiogénny šok,

• AV blokádu druhého alebo tretieho stupňa (bez kardiostimulátora),

• syndróm chorého sínusu,

• sinoatriálnu blokádu,

• bradykardiu sfrekvenciou nižšou ako 60 úderov/min pred začatím liečby,

• hypotenziu (systolický krvný tlak menej ako 100 mm Hg),

• ťažkú bronchiálnu astmu,

• posledné štádiá periférnej arteriálnej obštrukčnej choroby a Raynaudov syndróm,

• neliečený feochromocytóm (pozri časť 4.4),

• metabolickú acidózu,

• precitlivenosť na bisoprolol alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených včasti 6.1.

Zvýšená opatrnosť pri použití bisoprololu je nutná pri:

• bronchospazme (bronchiálnej astme, obštrukčných chorobách dýchacích ciest),

• diabetes mellitus sveľkými výkyvmi hodnôt glukózy vkrvi; môžu sa maskovať symptómy

hypoglykémie,

• prísnom hladovaní,

• pokračujúcej desenzibilizačnej liečbe,

• AV blokáde prvého stupňa,

• Prinzmetallovej angíne. Boli pozorované prípady koronárneho vazospazmu. Napriek vysokej

beta-1 selektivite, nie je možné úplne vylúčiť záchvaty angíny, keď sa bisoprolol podáva

pacientom sPrinzmetallovou angínou.

• periférnej arteriálnej obštrukčnej chorobe (najmä na začiatku liečby sa môže vyskytnúť

intenzifikácia ťažkostí),

• celkovej anestézii.

Upacientov scelkovou anestéziou znižuje beta-blokáda výskyt arytmií amyokardiálnej ischémie počas indukcie aintubácie, ako aj vpooperačnom štádiu. Súčasne sa odporúča pokračovať vpodpore betablokádou počas operácie. Anesteziológ si musí uvedomovať riziko beta-blokády kvôli možným interakciám sinými liekmi, ktoré môžu spôsobiť bradyarytmie, oslabenie reflexnej tachykardie azníženú reflexnú schopnosť kompenzovať stratu krvi. Ak je potrebné pred operáciou liečbu beta-blokátorom prerušiť, táto liečba sa má postupne redukovať askončiť minimálne 48 hodín pred anestéziou.

Nie sú zatiaľ skúsenosti pri liečbe srdcového zlyhávania bisoprololom upacientov snasledovnými chorobami:

• inzulín-dependentný diabetes mellitus (typ I),

• ťažká porucha funkcie obličiek,

• ťažká porucha funkcie pečene,

• reštrikčná kardiomyopatia,

• vrodené choroby srdca,

• hemodynamicky závažné organické chlopňové chyby,

• infarkt myokardu počasposledných 3 mesiacov.

Kombinácia bisoprololu sblokátormi kalciových kanálov typu verapamilu adiltiazemu, santiarytmikami I. triedy ascentrálne pôsobiacimi antihypertenzívami sa všeobecne neodporúča, ďalšie informácie nájdete včasti 4.5.

Hoci kardioselektívne (β1) β- blokátory môžu mať nižší účinok na pľúcne funkcie ako neselektívne

β- blokátory, tak ako všetky β- blokátory, nemajú sa podávať pacientom sobštrukčnou chorobou dýchacích ciest, ak pre ich použitie nie sú závažné klinické dôvody. Ak existujú dôvody na použitie, Concor COR sa má použiť sopatrnosťou. Pri bronchiálnej astme, alebo iných chronických obštrukčných pľúcnych chorobách, ktoré môžu spôsobovať symptómy, je potrebné podávať súbežne bronchodilatačnú liečbu. U pacientov sastmou sa môže príležitostne vyskytnúť zvýšenie odporu dýchacích ciest, preto môže byť nutné zvýšenie dávky β2 mimetík.

Podobne ako iné betablokátory, bisoprolol môže zvýšiť senzitivitu na alergény a závažnosť anafylaktických reakcií. Liečba adrenalínom nemá vždy očakávaný terapeutický efekt.

Pacientom sopsoriázou alebo sanamnézou psoriázy je možné podať betablokátory (napr. bisoprolol) len po starostlivom zvážení pomeru prínosu arizika liečby.

Pacientom sfeochromocytómom možno podať bisoprolol až po blokáde alfareceptorov.

Počas liečby bisoprololom sa môžu maskovať symptómy tyreotoxikózy.

Začatie aukončenie liečby bisoprololom vyžaduje pravidelné sledovanie. Dávkovanie a spôsob užívania sú uvedené včasti 4.2.

Terapia bisoprololom sa nemá ukončiť náhle, okrem prípadov, kde je to jasne indikované. Viac informácií nájdete včasti 4.2.

Kombinácie, ktoré sa neodporúčajú

Blokátory kalciových kanálov typu verapamilu avmenšom množstve typu diltiazému: negatívny vplyv

na kontraktilitu a atrioventrikulárne vedenie.

Intravenózne podávania verapamilu upacientov sliečbou betablokátormi môže viesť kťažkej

hypotenzii aatrioventrikulárnej blokáde.

Antiarytmiká I.triedy (napr.chinidín, dizopyramid; lidokaín, fenytoín; flekainid, propafenón): môže dôjsť kpredĺženiu atrioventrikulárneho vedenia akzvýšeniu negatívneho inotropného

účinku.

Centrálne pôsobiace antihypertenzíva, ako sú klonidín ainé (napr. metyldopa, moxonidín, rilmenidín):

súbežným užívaním centrálne pôsobiacich antihypertenzív sa môže zvýšiť riziko zlyhania srdca

vdôsledku zníženia centrálneho sympatického tonusu (spomalenie frekvencie srdcovej činnosti a

zníženie srdcového minútového objemu, vazodilatácia). Náhle vysadenie betablokátorov, môže

spôsobiť zvýšenie rizika „spätnej hypertenzie“.

Kombinácie, pri ktorých je potrebná zvýšená opatrnosť

Blokátory kalciových kanálov typu dihydropyridín, ako sú felodipín aamlodipín: súbežným podávaním môže dôjsť kzvýšeniu rizika hypotenzie anie je možné vylúčiť zvýšené riziko ďalšieho zhoršovania funkcie ventrikulárnej pumpy upacientov so zlyhaním srdca.

Antiarytmiká triedy III ( napr. amiodarón): môže dôjsť kovplyvneniu atrioventrikulárneho prevodu.

Lokálne betablokátory (napr. očné kvapky určené na liečbu glaukómu) môžu zvýšiť systémové účinky bisoprololu.

Parasympatikomimetiká: súbežné užívanie môže viesť kpredĺženiu atrioventrikulárneho vedenia akzvýšeniu rizika bradykardie.

Inzulín a perorálne antidiabetiká : intenzifikácia účinku znižujúceho hladinu cukru vkrvi. Blokáda β-adrenergických receptorov môže maskovať symptómy hypoglykémie.

Anestetiká: potlačenie reflexnej tachykardie a zvýšenie rizika hypotenzie. (ďalšie informácie ocelkovej anestézii nájdete včasti 4.4).

Srdcové glykozidy: zníženie srdcovej frekvencie, predĺženie času atrioventrikulárneho vedenia.

Nesteroidové protizápalové lieky (NSAID): NSAID môžu znížiť hypotenzný účinok bisoprololu.

Deriváty ergotamínu: exacerbácia periférnych cirkulačných porúch.

ß-sympatomimetiká (napr.izoprenalín, dobutamín): kombinácia sbisoprololom môže vzájomne znížiť účinky oboch liekov.

Sympatomimetiká, ktoré aktivujú ß- aj α-adrenoceptory (napr. noradrenalín, adrenalín): Kombináciou sbisoprololom môže dôjsť kprejavu účinkov týchto liekov na zúženie krvných ciev pomocou α-adrenoceptorov, vedúcich kzvýšeniu krvného tlaku akexacerbácii intermitentnej klaudikácie. Takéto interakcie sú pravdepodobnejšie vprípade neselektívnych ß-blokátorov.

Súbežné užívanie iných antihypertenzív ako aj iných liekov shypotenzným účinkom (napr. tricyklické antidepresíva, barbituráty, fenotiazíny) môže viesť kuzvýšenému riziku hypotenzie.

Meflochin: zvýšené riziko bradykardie.

Inhibítory monoaminooxidázy (okrem MAO-B inhibítorov): zvýšený hypotenzný účinok betablokátorov, ale aj zvýšenie rizika hypertenznej krízy.

Gravidita

Bisoprolol má farmakologické účinky, ktoré môžu spôsobiť škodlivé účinky na tehotenstvo a/alebo plod/novorodenca. Betablokátory znižujú perfúziu placenty, čo bolo dávané do súvislosti sretardáciou rastu, intrauterinnou smrťou, potratom a predčasným pôrodom. U plodu a novorodenca sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky (napr. hypoglykémia a bradykardia). Ak je potrebná liečba betablokátormi, uprednostňujú sa β1-selektívne blokátory adrenoreceptorov.

Bisoprolol sa neodporúča užívať počas tehotenstva okrem prípadov, ak je to nevyhnutné. Ak je liečba bisoprololom nevyhnutná, je potrebné monitorovať uteroplacentárny prietok krvi a rast plodu. Vprípade škodlivých účinkov na tehotenstvo alebo na plod je potrebné zvážiť alternatívnu liečbu. Novorodenec sa musí starostlivo monitorovať. Hypoglykemické symptómy a bradykardia sa zvyčajne vyskytujú počas prvých 3 dní.

Laktácia

Nie je známe, či sa tento liek vylučuje do ľudského mlieka, preto sa dojčenie počas podávania

bisoprololu neodporúča.

Vštúdii pacientov skoronárnou chorobou srdca bisoprolol nezhoršil schopnosť vedenia vozidiel . Nakoľko sú prítomné individuálne rozdiely vreakciách na liek, môže sa vyskytnúť zhoršenie schopnosti vedenia vozidla alebo obsluhy strojov. Toto je potrebné zvážiť najmä na začiatku liečby a pri zmene liečby, ako aj pri súčasnom užití alkoholu.

Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov je zoradená podľa nasledujúcej konvencie:

Veľmi časté (≥1/10)

Časté (≥1/100 až <1/10)

Menej časté (≥1/1000 až <1/100)

Zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1000)

Veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Poruchy srdca a srdcovej činnosti

Veľmi časté: bradykardia.

Časté: zhoršenie srdcového zlyhania.

Menej časté: poruchy AV-vedenia.

Laboratórne afunkčné vyšetrenia

Zriedkavé: zvýšenie triglyceridov, zvýšenie pečeňových enzýmov (ALT, AST).

Poruchy nervového systému

Časté: malátnosť, bolesti hlavy.

Zriedkavé: synkopa.

Poruchy oka

Zriedkavé: zníženie tvorby sĺz (zvážiť upacientov, ktorí používajú kontaktné šošovky).

Veľmi zriedkavé: konjunktivitída.

Poruchy ucha alabyrintu

Zriedkavé: zhoršenie sluchu.

Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka amediastína

Menej časté: bronchospazmus upacientov s bronchiálnou astmou alebo sanamnézou obštrukčnej choroby dýchacích ciest.

Zriedkavé: alergická rinitída.

Poruchy gastrointestinálneho traktu

Časté: ťažkosti gastrointestinálneho traktu ako nauzea, vracanie, hnačka, zápcha.

Poruchy kože apodkožného tkaniva

Zriedkavé: reakcie hypersenzitivity (svrbenie, sčervenanie pokožky, vyrážka a angioedém).

Veľmi zriedkavé: betablokátory môžu vyvolať psoriázu alebo indukovať psoriáze podobné vyrážky, alopéciu.

Poruchy kostrovej asvalovej sústavy aspojivového tkaniva

Menej časté: svalová slabosť, kŕče.

Poruchy ciev

Časté: pocit chladných ameravých končatín, hypotenzia.

Menej časté: ortostatická hypotenzia.

Celkové poruchy

Časté: asténia, únava.

Poruchy pečene ažlčových ciest

Zriedkavé: hepatitída.

Poruchy reprodukčného systému aprsníkov

Zriedkavé: erektilná dysfunkcia.

Psychické poruchy

Menej časté: poruchy spánku, depresia.

Zriedkavé: nočné mory, halucinácie.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Pripredávkovaní (napr. denná dávka 15 mg miesto 7,5 mg) bola zaznamenaná AV blokáda tretieho stupňa, bradykardia azávraty.

Najčastejšie príznaky, ktoré je možné očakávať pri predávkovaní β-blokátorom, sú : bradykardia, hypotenzia, bronchospazmus, akútna kardiálna insuficiencia a hypoglykémia. Doposiaľ bolo hlásených len málo prípadov predávkovania bisoprololom (maximum: 2000 mg) u pacientov trpiacich hypertenziou a /alebo koronárnou chorobou srdca sprejavom bradykardie a/alebo hypotenzie všetci pacienti sa uzdravili. Vsenzitivite na jednu vysokú dávku bisoprololu sú veľké individuálne odchýlky a pacienti so srdcovým zlyhaním sú pravdepodobne veľmi citliví. Preto je nutné začať liečbu týchto pacientov spostupnou titráciou dávky smerom nahor podľa schémy uvedenej včasti 4.2.

Celkovo je pri predávkovaní potrebné prerušiť liečbu bisoprololom a poskytnúť podpornú a symptomatickú liečbu. Limitované údaje naznačujú, že bisoprolol je ťažko dialyzovateľný. Na základe farmakologických účinkov a odporúčaní pre iné β-blokátory je potrebné vprípade klinických prejavov zvážiť nasledujúce opatrenia.

Bradykardia: podať atropín intravenózne. Ak je odpoveď neadekvátna, opatrne možno podať izoprenalín alebo iný liek spozitívnym chronotropným účinkom. Za určitých okolností môže byť potrebná transvenózna implantácia kardiostimulátora.

Hypotenzia: podať intravenózne tekutiny a vazopresory. Užitočné sa javí i intravenózne podanie glukagónu.

AV blokáda (druhého alebo tretieho stupňa): pacientov je potrebné starostlivo monitorovať, podať izoprenalín vinfúzii alebo transvenózne zaviesť kardiostimulátor.

Akútne zhoršenie srdcového zlyhania : podať i.v. diuretiká, inotropné látky, vazodilatačné lieky.

Bronchospazmus: podať bronchodilatačnú liečbu, ako napr. izoprenalín, β2 –sympatikomimetiká a/alebo aminofylín.

Hypoglykémia: podať i.v. glukózu.