Onkotrone je indikovaný na liečbu metastázujúceho karcinómu prsníka. Onkotrone je indikovaný na liečbu non-Hodgkinových lymfómov (NHL).

Onkotrone je indikovaný na liečbu akútnej myeloidnej leukémie (AML) u dospelých.

Onkotrone v kombinovaných režimoch je indikovaný pri remisno-indukčnej liečbe blastovej krízy pri chronickej myeloidnej leukémii.

Onkotrone je indikovaný v kombinácii s kortikosteroidmi na zmiernenie (napr. úľavu od bolesti) súvisiace s pokročilým kastračne rezistentným karcinómom prostaty.

Dávkovanie

Onkotrone sa má podávať pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti s používaním cytotoxických chemoterapeutík.

Metastatická rakovina prsníka, non-Hodgkinov lymfóm

Monoterapia

Odporúčané počiatočné dávkovanie mitoxantrónu používaného ako monoterapia je 14 mg/m² plochy povrchu tela s podávaním vo forme jednej intravenóznej dávky, ktorá sa môže opakovať v 21-dňových intervaloch. U pacientov s nedostatočnou rezervou kostnej drene, napríklad z dôvodu predchádzajúcej chemoterapie alebo zlého celkového zdravotného stavu, sa odporúča nižšie počiatočné dávkovanie (12 mg/m² alebo menej).

Úpravu dávky a opakované podanie musí byť vždy stanovené na základe posúdenia lekára v závislosti od stupňa a trvania myelosupresie. V nasledujúcich cykloch sa môže predchádzajúca dávka zvyčajne zopakovať, ak sa počet bielych krviniek a krvných doštičiek vráti po 21 dňoch na normálnu úroveň.

Nasledujúca tabuľka slúži ako usmernenie na úpravu dávkovania pri liečbe metastatického karcinómu prsníka a non-Hodgkinovho lymfómu podľa hematologického nadiru (ku ktorému zvyčajne dochádza približne 10 dní po podaní dávky).

Kombinovaná liečba

Mitoxantrón bol podávaný ako súčasť kombinovanej liečby. Pri metastatickom karcinóme prsníka sa ukázalo, že kombinácie mitoxantrónu s inými cytotoxickými látkami vrátane cyklofosfamidu a 5- fluóruracilu alebo metotrexátu a mitomycínu C sú účinné.

Mitoxantrón sa používa aj v rôznych kombináciách na liečbu non-Hodgkinovho lymfómu; údaje sú však v súčasnosti obmedzené a nie je možné odporučiť konkrétne režimy liečby.

V kombinovaných režimoch sa preukázala účinnosť mitoxantrónu pri počiatočných dávkach v rozsahu od 7 až 8 do 10 až 12 mg/m² v závislosti od použitej kombinácie a frekvencie.

Ako usmernenie v prípade, keď sa mitoxantrón používa pri kombinovanej chemoterapii s iným

myelosupresívom, sa má počiatočná dávka mitoxantrónu znížiť o 2 až 4 mg/m² pod dávky odporúčané pri použití ako monoterapie; následné dávkovanie, ako je uvedené v tabuľke vyššie, závisí od stupňa a trvania myelosupresie.

Akútna myeloidná leukémia

Monoterapia pri relapse ochorenia

Odporúčané dávkovanie na vyvolanie remisie je 12 mg/m² plochy povrchu tela s podávaním vo forme jednej intravenóznej dávky denne po dobu piatich po sebe nasledujúcich dní (spolu 60 mg/m²). V

klinických štúdiách s dávkovaním 12 mg/m² denne po dobu 5 dní sa zistilo, že pacienti, ktorí dosiahli úplnú remisiu, ju dosiahli v dôsledku prvého indukčného cyklu.

Kombinovaná liečba

Na indukciu sa odporúča dávkovanie 12 mg/m² mitoxantrónu denne v 1. až 3. deň s podávaním vo forme intravenóznej infúzie a 100 mg/m² cytarabínu po dobu 7 dní s podávaním vo forme nepretržitej 24-hodinovej infúzie v 1. až 7. deň.

K väčšine úplných remisií dôjde po počiatočnom cykle indukčnej liečby. V prípade neúplnej antileukemickej odpovede sa môže podať druhý indukčný cyklus s mitoxantrónom podávaným po dobu 2 dní a cytarabínom po dobu 5 dní pri použití rovnakých denných dávkovacích hladín. Ak sa

počas prvého indukčného cyklu spozoruje závažná alebo život ohrozujúca nehematologická toxicita, druhý indukčný cyklus sa musí odložiť, kým toxicita neustúpi.

Konsolidačná terapia, ktorá sa používala v dvoch veľkých randomizovaných multicentrických skúšaniach, pozostáva z mitoxantrónu v dávke 12 mg/m² podávanej intravenóznou infúziou denne v 1. a 2. deň a z cytarabínu v dávke 100 mg/m² podávanej po dobu 5 dní vo forme nepretržitej 24- hodinovej infúzie v 1. až 5. deň. Prvý cyklus bol podávaný približne 6 týždňov po poslednom

indukčnom cykle; druhý bol vo všeobecnosti podávaný 4 týždne po prvom.

Jeden cyklus mitoxantrónu v dávke 6 mg/m² podávanej vo forme intravenózneho (i.v.) bolusu, etopozidu v dávke 80 mg/m² podávanej intravenózne po dobu 1 hodiny a cytarabínu (Ara-C) v dávke 1 g/m² podávanej intravenózne po dobu 6 hodín denne počas 6 dní (MEC) vykazoval antileukemickú aktivitu ako záchranná terapia refraktérnej AML.

Liečba blastovej krízy pri (chronickej) myeloidnej leukémii

Liečba jednou dávkou pri relapse ochorenia

Odporúčané dávkovanie pri relapse je 10 až 12 mg/m² plochy povrchu tela s podávaním vo forme jednej intravenóznej dávky denne po dobu 5 po sebe nasledujúcich dní (spolu 50 až 60 mg/m²).

Pokročilý kastračne rezistentný karcinóm prostaty

Na základe údajov z dvoch porovnávacích skúšaní mitoxantrónu plus kortikosteroidov v porovnaní so samotnými kortikosteroidmi je odporúčané dávkovanie mitoxantrónu 12 až 14 mg/m² s podávaním vo forme krátkej intravenóznej infúzie každých 21 dní v kombinácii s nízkymi perorálnymi dávkami kortikosteroidov.

Pacienti s rakovinou, ktorí dostávali kumulatívne dávky 140 mg/m² buď samostatne, alebo v

kombinácii s inými chemoterapeutikami, mali kumulatívnu 2,6 % pravdepodobnosť klinického kongestívneho zlyhania srdca. Z tohto dôvodu sa majú u pacientov pred začatím liečby a počas liečby sledovať príznaky srdcovej toxicity a treba sa ich pýtať na príznaky zlyhania srdca.

Osobitné populácie Starší pacienti

Vo všeobecnosti sa má výber dávky pre staršieho pacienta začať na dolnom konci dávkovacieho rozsahu, čo odráža vyššiu frekvenciu zníženia funkcie pečene, obličiek alebo srdca a sprievodného ochorenia alebo liečby inými liekmi.

Porucha funkcie obličiek

Bezpečnosť mitoxantrónu u pacientov s poruchou funkcie obličiek nie je stanovená. Mitoxantrón sa má používať opatrne.

Porucha funkcie pečene

Bezpečnosť mitoxantrónu u pacientov s hepatálnou insuficienciou nie je stanovená. U pacientov s poruchou funkcie pečene môže byť potrebná úprava dávky, pretože poruchou funkcie pečene sa znižuje klírens mitoxantrónu. Nie sú k dispozícii dostatočné údaje, ktoré by umožňovali stanoviť

odporúčania na úpravu dávky. Laboratórne meranie neumožňuje predpovedať klírens liečiva a úpravy dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť u pediatrických pacientov neboli stanovené. Použitie lieku Onkotrone sa netýka pediatrickej populácie.

Spôsob podávania

Roztok lieku Onkotrone sa má podávať iba intravenóznou infúziou.

Roztok lieku Onkotrone sa má pomaly vstrekovať do voľne tečúcej intravenóznej infúzie izotonického roztoku chloridu sodného alebo 5 % roztoku glukózy po dobu najmenej 3 až 5 minút. Hadička sa má zaviesť pokiaľ možno do veľkej žily. Podľa možnosti sa vyhýbajte žilám nad kĺbmi alebo v

končatinách so zhoršenou žilovou alebo lymfatickou drenážou.

Roztok lieku Onkotrone sa môže podávať aj ako krátka infúzia (15 až 30 minút) zriedená v 50 až 100 ml izotonického fyziologického roztoku alebo 5 % roztoku glukózy.

Roztok lieku Onkotrone sa nesmie podávať subkutánne, intramuskulárne ani intraarteriálne. Ak sa počas podávania vyskytne extravazácia, môže dôjsť k závažnému lokálnemu poškodeniu tkaniva. Tento liek sa tiež nesmie podávať intratekálnou injekciou.

Ak sa objavia akékoľvek príznaky alebo symptómy extravazácie vrátane pálenia, bolesti, svrbenia, erytému, opuchu, modrého sfarbenia alebo vredov, podávanie sa má okamžite zastaviť (pozri časť 4.4).

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 vrátane siričitanov, ktoré môžu byť produkované počas výroby mitoxantrónu.

Mitoxantrón je kontraindikovaný u dojčiacich žien (pozri časti 4.4 a 4.6).

Opatrenia pred zaobchádzaním alebo podaním lieku

Onkotrone sa má podávať pomaly do voľne tečúcej intravenóznej infúzie. Onkotrone sa nesmie podávať subkutánne, intramuskulárne ani intraarteriálne. Po intraarteriálnej injekcii boli hlásené prípady lokálnej/regionálnej neuropatie, niektoré nezvratné. Ak sa počas podávania vyskytne

extravazácia, môže dôjsť k závažnému lokálnemu poškodeniu tkaniva. Doteraz boli v dôsledku

extravazácie opísané len ojedinelé prípady závažných lokálnych reakcií (nekróz). Onkotrone sa nesmie podávať intratekálnou injekciou. V dôsledku intratekálneho podávania môže dôjsť k závažnému poraneniu s trvalými následkami. Po intratekálnej injekcii boli hlásené prípady neuropatie a neurotoxicity, centrálnej aj periférnej. Tieto hlásenia zahŕňali záchvaty vedúce ku kóme a závažným neurologickým následkom a paralýzu s dysfunkciou čriev a močového mechúra.

Funkcia srdca

Počas liečby mitoxantrónom alebo po uplynutí mesiacov až rokov po skončení liečby sa môže vyskytnúť myokardiálna toxicita, ktorá sa prejavuje v jej najzávažnejšej forme potenciálne

nezvratným a smrteľným kongestívnym zlyhaním srdca (congestive heart failure, CHF). Toto riziko sa zvyšuje s kumulatívnou dávkou. Pacienti s rakovinou, ktorí dostávali kumulatívne dávky 140 mg/m² buď samostatne, alebo v kombinácii s inými chemoterapeutikami, mali kumulatívnu 2,6 % pravdepodobnosť klinického kongestívneho zlyhania srdca. V porovnávacích onkologických skúšaniach bola celková kumulatívna miera pravdepodobnosti mierneho alebo závažného poklesu LVEF pri tejto dávke na úrovni 13 %.

Aktívne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súbežná rádioterapia v oblasti mediastína/perikardu, predchádzajúca liečba inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi či

súbežné používanie iných kardiotoxických liekov môže zvýšiť riziko srdcovej toxicity. Pred podaním

počiatočnej dávky mitoxantrónu pacientom s rakovinou sa odporúča vyhodnotenie ejekčnej frakcie ľavej komory (left-ventricular ejection fraction, LVEF) pomocou echokardiogramu alebo akvizície s viacnásobným ohraničením (multiple-gated acquisition, MUGA). Počas liečby sa má u pacientov s rakovinou starostlivo monitorovať funkcia srdca. Vyhodnocovanie LVEF sa odporúča vykonávať v pravidelných intervaloch a/alebo ak sa objavia príznaky alebo symptómy kongestívneho zlyhania srdca. Kardiotoxicita sa môže vyskytnúť kedykoľvek počas liečby mitoxantrónom a jej riziko sa zvyšuje s kumulatívnou dávkou. Srdcová toxicita mitoxantrónu sa môže vyskytnúť pri nižších

kumulatívnych dávkach bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prítomné srdcové rizikové faktory.

U pacientov liečených mitoxantrónom na akútnu myeloidnú leukémiu sa môže príležitostne vyskytnúť akútne kongestívne zlyhanie srdca.

Útlm kostnej drene

Liečba mitoxantrónom má byť sprevádzaná dôkladným a častým monitorovaním hematologických a chemických laboratórnych parametrov, ako aj častým pozorovaním pacienta. Pred podaním

počiatočnej dávky mitoxantrónu, 10 dní po podaní a pred každou následnou infúziou a v prípade, že sa objavia príznaky a symptómy infekcie, sa má vyšetriť úplný krvný obraz vrátane krvných doštičiek.

Pacienti majú byť informovaní o rizikách, príznakoch a symptómoch akútnej leukémie a požiadaní, aby vyhľadali lekársku pomoc, ak by sa takéto príznaky vyskytli aj po uplynutí päťročného obdobia.

U pacientov so zlým celkovým zdravotným stavom alebo s predchádzajúcou chemoterapiou a/alebo rádioterapiou môže byť myelosupresia závažnejšia a predĺžená.

S výnimkou liečby akútnej myeloidnej leukémie sa liečba mitoxantrónom vo všeobecnosti nemá

podávať pacientom s východiskovým počtom neutrofilov menším než 1 500 buniek/mm³. U všetkých pacientov, ktorí dostávajú mitoxantrón, sa odporúča vykonávať časté vyšetrenia počtov buniek v periférnej krvi, aby sa monitoroval výskyt útlmu kostnej drene, predovšetkým neutropénie, ktorá môže byť závažná a viesť k infekcii.

Ak sa mitoxantrón používa vo vysokých dávkach (> 14 mg/m²/deň po dobu 3 dní), ako je to indikované na liečbu leukémie, dôjde k závažnej myelosupresii.

Pred začatím konsolidačnej terapie (ak sa používa táto liečba) sa má venovať osobitná pozornosť zabezpečeniu úplného hematologického zotavenia a pacienti majú byť počas tejto fázy dôkladne sledovaní.

Mitoxantrón podávaný v akejkoľvek dávke môže spôsobiť myelosupresiu.

Sekundárna akútna myeloidná leukémia a myelodysplatický syndróm

Inhibítory topoizomerázy II vrátane mitoxantrónu, ak sa používajú ako monoterapia alebo najmä

súbežne s inými antineoplastikami a/alebo rádioterapiou, sú spojené s rozvojom akútnej myeloidnej

leukémie alebo myelodysplastického syndrómu. Z dôvodu rizika rozvoja sekundárnych malignít sa má pred začatím liečby určiť pomer prínosu a rizika liečby mitoxantrónom.

Nemetastatický karcinóm prsníka

Vzhľadom na chýbajúce dostatočné údaje o účinnosti adjuvantnej liečby karcinómu prsníka a vzhľadom na zvýšené riziko leukémie sa má mitoxantrón používať iba pri metastatickom karcinóme prsníka.

Infekcie

Pacienti, ktorí dostávajú imunosupresíva, ako napríklad mitoxantrón, majú zníženú imunologickú

odpoveď na infekciu. Systémové infekcie sa majú liečiť súbežne s liečbou mitoxantrónom alebo tesne pred začatím tejto liečby.

Vakcinácia

Imunizácia živými vírusovými vakcínami (napr. vakcinácia proti žltej zimnici) zvyšuje riziko infekcie a iných nežiaducich reakcií, ako je napríklad gangrenózna vakcínia a generalizovaná vakcínia, u pacientov so zníženou imunokompetenciou, napríklad počas liečby mitoxantrónom. Živé vírusové

vakcíny sa preto počas liečby nemajú podávať. Po skončení chemoterapie sa odporúča používať živé vírusové vakcíny opatrne a vakcinovať najskôr 3 mesiace po poslednej dávke chemoterapie (pozri časť 4.5).

Antikoncepcia u mužov a žien

Mitoxantrón je genotoxický a považuje sa za potenciálny ľudský teratogén. Preto sa musí mužom, ktorí dostávajú liečbu, odporučiť, aby počas liečby a po dobu najmenej 6 mesiacov po liečbe nesplodili dieťa a aby používali antikoncepciu. Ženy schopné otehotnieť musia mať pred každou

dávkou negatívny tehotenský test a počas liečby a po dobu najmenej 9 mesiacov po skončení liečby musia používať účinnú antikoncepciu.

Dojčenie

Mitoxantrón bol zistený v materskom mlieku po dobu až jedného mesiaca po poslednom podaní. Z dôvodu možných závažných nežiaducich reakcií na mitoxantrón u dojčiat je dojčenie

kontraindikované (pozri časť 4.3) a pred začatím liečby musí byť ukončené.

Fertilita

Ženy schopné otehotnieť musia byť informované o zvýšenom riziku prechodnej alebo pretrvávajúcej amenorey (pozri časť 4.6).

Mutagenita a karcinogenita

Bolo zistené, že mitoxantrón je mutagénny v bakteriálnych a cicavčích testovacích systémoch, ako aj in vivo u potkanov. Liečivo bolo karcinogénne u pokusných zvierat pri dávkach nižších, než je navrhovaná klinická dávka. Preto má mitoxantrón u ľudí potenciál byť karcinogénny.

Syndróm nádorového rozpadu

Pri používaní mitoxantrónu boli hlásené prípady syndrómu nádorového rozpadu. Mali by sa monitorovať hladiny kyseliny močovej, elektrolytov a močoviny.

Zmena sfarbenia moču a iných tkanív

Mitoxantrón môže spôsobiť modrozelené sfarbenie moču po dobu 24 hodín po podaní a pacienti majú byť poučení, aby to počas liečby očakávali. Môže sa tiež objaviť modrasté sfarbenie očných bielok, pokožky a nechtov.

Kombinácia mitoxantrónu s potenciálne kardiotoxickými liečivami (napr. antracyklínmi) zvyšuje riziko srdcovej toxicity.

Inhibítory topoizomerázy II vrátane mitoxantrónu, ak sa používajú súbežne s inými antineoplastikami a/alebo rádioterapiou, sú spojené s rozvojom akútnej myeloidnej leukémie (AML)

alebo myelodysplastického syndrómu (MDS) (pozri časť 4.8).

Mitoxantrón spôsobuje myelosupresiu ako rozšírenie svojho farmakologického účinku. Myelosupresia sa môže zvýšiť, keď sa používa v kombinovanej chemoterapii s iným myelosupresívom, napríklad na liečbu karcinómu prsníka.

Kombinácia mitoxantrónu s inými imunosupresívami môže zvýšiť riziko nadmernej imunodepresie a lymfoproliferatívneho syndrómu.

Imunizácia živými vírusovými vakcínami (napr. vakcinácia proti žltej zimnici) zvyšuje riziko infekcie a iných nežiaducich reakcií, ako je napríklad gangrenózna vakcínia a generalizovaná vakcínia, u

pacientov so zníženou imunokompetenciou, napríklad počas liečby mitoxantrónom. Živé vírusové

vakcíny sa preto počas liečby nemajú podávať. Po skončení chemoterapie sa odporúča používať živé vírusové vakcíny opatrne a vakcinovať najskôr 3 mesiace po poslednej dávke chemoterapie (pozri časť 4.4).

Kombinácia antagonistov vitamínu K a cytotoxických látok môže viesť k zvýšenému riziku krvácania.

U pacientov, ktorí dostávajú perorálnu antikoagulačnú liečbu, sa má po pridaní a vysadení liečby

mitoxantrónom dôkladne sledovať pomer protrombínového času alebo INR a počas súbežnej liečby sa má prehodnocovať častejšie. Na udržanie požadovanej úrovne antikoagulácie môže byť potrebná úprava dávky antikoagulancia.

Bolo preukázané, že mitoxantrón je substrátom pre transportný proteín BCRP in vitro. Inhibítory transportéra BCRP (napr. eltrombopag, gefitinib) by mohli viesť k zvýšenej biologickej dostupnosti. Vo farmakokinetickej štúdii u detí s de novo akútnou myeloidnou leukémiou malo súbežné podávanie cyklosporínu za následok zníženie klírensu mitoxantrónu o 42 %. Induktory transportéra BCRP by mohli potenciálne znížiť expozíciu mitoxantrónu.

Mitoxantrón a jeho metabolity sa vylučujú žlčou a močom, nie je však známe, či sú metabolické alebo vylučovacie dráhy saturovateľné, či môžu byť inhibované alebo indukované, alebo či mitoxantrón a jeho metabolity prechádzajú enterohepatálnou cirkuláciou (pozri časť 5.2).

Antikoncepcia u mužov a žien

Mitoxantrón je genotoxický a považuje sa za potenciálny ľudský teratogén. Preto sa musí mužom, ktorí dostávajú liečbu, odporučiť, aby počas liečby a po dobu najmenej 6 mesiacov po liečbe nesplodili dieťa a aby používali antikoncepciu. Ženy schopné otehotnieť musia byť poučené, aby sa vyhýbali otehotneniu, musia mať pred každou dávkou negatívny tehotenský test a počas liečby a po dobu najmenej 9 mesiacov po skončení liečby musia používať účinnú antikoncepciu.

Gravidita

Údaje o použití mitoxantrónu u gravidných žien sú veľmi obmedzené. V štúdiách na zvieratách nebol mitoxantrón v dávkach nižších než expozícia u ľudí teratogénny, ale spôsoboval reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Mitoxantrón sa považuje za potenciálny ľudský teratogén z dôvodu svojho

mechanizmu účinku a vývojových účinkov vykazovaných príbuznými látkami. Onkotrone sa nemá podávať počas gravidity, najmä počas jej prvého trimestra. V každom jednotlivom prípade musí byť

prínos liečby zvážený oproti možnému riziku pre plod. Ak sa tento liek používa počas gravidity alebo ak pacientka počas užívania mitoxantrónu otehotnie, má byť informovaná o potenciálnom riziku pre plod a má sa jej poskytnúť genetické poradenstvo.

Dojčenie

Mitoxantrón sa vylučuje do materského mlieka a bol zistený v materskom mlieku po dobu až jedného mesiaca po poslednom podaní. Z dôvodu možných závažných nežiaducich reakcií na mitoxantrón u dojčiat je dojčenie kontraindikované (pozri časť 4.3) a pred začatím liečby musí byť ukončené.

Fertilita

Ženy liečené liekom Onkotrone majú zvýšené riziko prechodnej alebo pretrvávajúcej amenorey, a preto sa má pred liečbou zvážiť zachovanie gamét. U mužov nie sú dostupné žiadne údaje, ale u zvierat bola pozorovaná tubulárna atrofia semenníkov a znížený počet spermií (pozri časť 5.3).

Mitoxantrón má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Po podaní mitoxantrónu sa môže vyskytnúť zmätenosť a únava (pozri časť 4.8).

Zhrnutie bezpečnostného profilu

Najzávažnejšími vedľajšími účinkami mitoxantrónu sú myokardiálna toxicita a myelosupresia. Najčastejšími vedľajšími účinkami mitoxantrónu (pozorovanými u viac ako 1 pacienta z 10) sú anémia, leukopénia, neutropénia, infekcie, amenorea, alopécia, nauzea a vracanie.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nasledujúca tabuľka je založená na údajoch o bezpečnosti odvodených z klinických skúšaní a

spontánnych hlásení. Frekvencie sú definované podľa nasledujúceho pravidla: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (z dostupných údajov).

Opis vybraných nežiaducich reakcií

Počas liečby mitoxantrónom alebo po uplynutí mesiacov až rokov po skončení liečby sa môže vyskytnúť myokardiálna toxicita, ktorá sa prejavuje v jej najzávažnejšej forme potenciálne

nezvratným a smrteľným kongestívnym zlyhaním srdca (congestive heart failure, CHF). Toto riziko sa zvyšuje s kumulatívnou dávkou. V klinických skúšaniach mali pacienti s rakovinou, ktorí dostávali

kumulatívne dávky 140 mg/m² buď samostatne, alebo v kombinácii s inými chemoterapeutikami, kumulatívnu 2,6 % pravdepodobnosť klinického kongestívneho zlyhania srdca.

Myelosupresia je nežiaducim účinkom mitoxantrónu obmedzujúcim dávku. Myelosupresia môže byť výraznejšia a dlhšie trvajúca u pacientov, ktorí predtým podstúpili chemoterapiu alebo rádioterapiu. V klinickom skúšaní u pacientov s akútnou leukémiou sa vyskytla významná myelosupresia u všetkých pacientov, ktorí dostávali liečbu mitoxantrónom. U 80 pacientov zaradených do tohto klinického skúšania dosahovali hodnoty mediánu najnižšieho počtu bielych krviniek úroveň 400/µl (stupeň 4 podľa WHO) a počtu krvných doštičiek úroveň 9 500/µl (stupeň 4 podľa WHO). Pri akútnej leukémii je ťažké vyhodnotiť hematologickú toxicitu, pretože tradičné parametre útlmu kostnej drene, ako napríklad počty bielych krviniek a krvných doštičiek, sú skreslené náhradou kostnej drene

leukemickými bunkami.

Pediatrická populácia

Liečba mitoxantrónom sa u pediatrickej populácie neodporúča. Bezpečnosť a účinnosť neboli stanovené.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Nie je známe žiadne špecifické antidotum mitoxantrónu. Boli hlásené náhodné predávkovania. Štyria pacienti, ktorí dostali dávku 140 až 180 mg/m² ako jednorazovú bolusovú injekciu, zomreli v dôsledku závažnej leukopénie s infekciou. Počas dlhých období závažnej myelosupresie môže byť potrebná

hematologická podpora a antimikrobiálna terapia.

Aj keď pacienti so závažným zlyhaním obličiek neboli skúmaní, mitoxantrón sa v rozsiahlej miere viaže na tkanivo a je nepravdepodobné, že by jeho terapeutický účinok alebo toxicita boli zmiernené peritoneálnou dialýzou alebo hemodialýzou.

Môže sa pozorovať hematopoetická, gastrointestinálna, hepatálna alebo renálna toxicita v závislosti od podanej dávky a fyzického stavu pacienta. V prípadoch predávkovania sa majú pacienti dôkladne sledovať.

Liečba má byť symptomatická a podporná.