Binabic 150 mg Filmom obalená tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore onkológia v urológii
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore urológia pediatrická urológia
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Binabic 150 mg
Binabic 150 mg je indikovaný u pacientov slokálne pokročilým karcinómom prostaty svysokým rizikom progresie ochorenia buď samostatne alebo ako adjuvantná liečba vkombinácii sradikálnou prostatektómiou alebo rádioterapiou (pozri časť 5.1).
Binabic 150 mg je tiež indikovaný na liečbu pacientovslokálne pokročilým nemetastázujúcim karcinómom prostaty, u ktorých sa chirurgická kastrácia alebo iná chirurgická intervencia nepovažujú za vhodné alebo akceptovateľné.
Dávkovanie
Dospelí muži vrátane starších mužov: Dávkovanie je jedna 150 mg tableta užívaná perorálne jedenkrát denne.
Binabic 150 mg sa má užívať nepretržite minimálne 2 roky alebo do progresie ochorenia.
Osobitné populácie
Porucha funkcie obličiek: Upacientov sporuchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania.
Porucha funkcie pečene: Upacientov smiernou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávkovania. U pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene sa môže vyskytnúť zvýšená kumulácia liečiva (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Bikalutamid je kontraindikovaný na použitie udetí (pozri časť 4.3).
Začiatok liečby má byť pod priamym dohľadom špecialistu.
Bikalutamid je vznačnej miere metabolizovaný vpečeni. Zúdajov je zrejmé, že uosôb so závažnou poruchou funkcie pečene môže byť eliminácia bikalutamidu pomalšia, čo môže viesť kjeho zvýšenej kumulácii. Ztohto dôvodu sa má bikalutamid používať sopatrnosťou upacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie pečene.
Kvôli možným hepatálnym zmenám treba zvážiť pravidelné kontroly funkcie pečene. Predpokladaný výskyt väčšiny týchto zmien je vpriebehu prvých 6mesiacov liečby sbikalutamidom.
Zriedkavo sa pozorovali závažné hepatálne zmeny ahepatálne zlyhanie vsúvislosti s liečbou bikalutamidom a boli hlásené prípady úmrtia (pozri časť 4.8). Ak dôjde kzávažným hepatálnym zmenám, liečba bikalutamidom sa má ukončiť.
U pacientov, ktorí majú objektívnu progresiu ochorenia spolu so zvýšením PSA, treba vziať do úvahy ukončenie liečby bikalutamidom.
Ukázalo sa, že bikalutamid inhibuje cytochróm P450 (CYP3A4), preto pri súbežnom podávaní liečiv, ktoré sa metabolizujú prevažne prostredníctvom CYP3A4, je potrebné zvýšiť opatrnosť( pozri časti 4.3 a 4.5).
V zriedkavých prípadoch boli hlásene fotosenzitívne reakcie u pacientov užívajúcich bikalutamid. Pacientov je treba poučiť, aby sa vyhli priamemu až nadmernému vystaveniu slnečnému žiareniu alebo UV žiareniu v priebehu liečby bikalutamidom a zvážili použitie ochranných opaľovacích prostriedkov. V prípadoch, kedy je fotosenzitívna reakcia trvalejšieho charakteru a/alebo je závažná, má sa začať s vhodnou symptomatickou liečbou.
Androgénna deprivácia môže vyvolať predĺženie intervalu QT. Pred začatím liečby bikalutamidom upacientov sanamnézou alebo rizikovým faktormi pre predĺženie QT intervalu aupacientov užívajúcich súbežne lieky, ktoré môžu predĺžiť QT interval (pozri časť 4.5), by mali lekári zvážiť pomer prínosu arizika, vrátane možného vzniku Torsade de pointes.
Antiandrogénová terapia môže spôsobiť morfologické zmeny spermií. Hoci vplyv bikalutamidu na morfológiu spermií nebol vyhodnotený a neboli hlásené žiadne takéto zmeny u pacientov, ktorí dostávali bikalutamid, pacienti a/alebo ich partneri by mali používať adekvátnu antikoncepciu počas a po 130 dňoch po liečbe bikalutamidom.
Potenciácia kumarínových antikoagulačných účinkov bola hlásená u pacientov, ktorí sa súbežne liečili bikalutamidom, čo môže viesť k zvýšeniu protrombínového času (PT) a medzinárodného normalizovaného pomeru (INR). Niektoré prípady boli spojené s rizikom krvácania. Je potrebná starostlivá kontrola PT/INR a má sa zvážiť úprava dávkovania antikoagulancií (pozri časti 4.5 a 4.8).
Binabic 150 mg obsahuje laktózu
Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorbciou nemajú užívať tento liek.
Binabic 150 mg obsahuje sodík
Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) vjednej tablete, t.j. vpodstate zanedbateľné množstvo sodíka.
In vitro štúdie preukázali, že R-bikalutamid inhibuje cytochróm CYP 3A4 avmenšej miere inhibuje aktivitu CYP 2C9, 2C19 a2D6.
Hoci klinické štúdie, vktorých sa ako marker aktivity cytochrómu P450 (CYP) používal antipyrín, nepreukázali dôkaz omožných liekových interakciách sbikalutamidom, po súbežnom podávaní bikalutamidu počas 28 dní sa priemerná hodnota expozície midazolamu (AUC) zvýšila až o80%. Takéto zvýšenie by mohlo byť závažné pre lieky súzkym terapeutickým indexom. Preto je súbežné podávanie bikalutamidu s liečivami, ako sú terfenadín, astemizol a cisaprid kontraindikované (pozri časť 4.3) a opatrnosť je potrebná pri súbežnom podávaní bikalutamidu s látkami ako sú cyklosporín a blokátory kalciových kanálov. Zníženie dávky je nutné pokiaľ sa preukáže zosilnený alebo nežiaduci účinok týchto liečiv. Vprípade cyklosporínu sa odporúča, aby po začatí alebo prerušení liečby bikalutamidom bola striktne monitorovaná plazmatická koncentrácia aklinický stav.
Zvýšená opatrnosť je potrebná pri predpisovaní bikalutamidu v kombinácii s inými liekmi, ktoré môžu inhibovať oxidáciu liečiva, napr. cimetidín a ketokonazol. Teoreticky to môže spôsobiť zvýšenie plazmatických koncentrácií bikalutamidu, čo môže viesť k zvýšenému výskytu vedľajších účinkov.
Štúdie in vitro preukázali, že bikalutamid môže vytesňovať kumarínové antikoagulancium, warfarín, zväzobných miest na proteíny. Počas súbežného podávania s bikalutamidom boli hlásené zvýšené účinky warfarínu a iných kumarínových antikoagulancií. Preto sa odporúča, ak je bikalutamid podávaný pacientom, ktorí súbežne dostávajú kumarínové antikoagulanciá, starostlivo sledovať PT/INR a zvážiť dávkovanie antikoagulancií (pozri časti 4.4 a 4.8).
Vzhľadom k tomu, že liečba metódou androgénnej deprivácie môže predlžovať interval QT, súbežné používanie bikalutamidu s liekmi, ktoré predlžujú QT interval alebo s liekmi schopnými vyvolať Torsade de pointes, ako sú antiarytmiká triedy IA (napr. chinidín, disopyramid) alebo triedy III (napr. amiodaron, sotalol, dofetilid, ibutilid), antiarytmiká, metadón, moxifloxacín, antipsychotiká, atď. by mali byť starostlivo vyhodnotené (pozri časť 4.4).
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len udospelých.
Gravidita
Bikalutamid je kontraindikovaný u žien a nesmie sa podávať tehotným ženám.
Dojčenie
Bikalutamid je kontraindikovaný v priebehu dojčenia.
Fertilita
V štúdiách na zvieratách sa pozorovalo reverzibilné poškodenie mužskej fertility (pozri časť 5.3). Obdobie subfertility alebo neplodnosti by sa malo predpokladať u človeka.
Nie je pravdepodobné, že by bikalutamid ovplyvňoval schopnosť pacienta viesť vozidlá aleboobsluhovať stroje. Treba však mať na zreteli, že sa občas môže vyskytnúť ospalosť. Takýto pacienti by mali byť opatrní.
Vtejto časti sú nežiaduce účinky definované nasledovne: veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1000 až ≤1/100); zriedkavé (≥1/10000 až ≤1/1000); veľmi zriedkavé (≤1/10000), neznáme (častosť anedá vyhodnotiť z dostupných údajov).
Tabuľka 1: Frekvencia výskytu nežiaducich účinkov
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduci účinok |
| Poruchy krvi alymfatického systému | Časté | Anémia |
| Poruchy imunitného systému | Menej časté | Hypersenzitívne reakcie, angioedém a urtikária |
| Poruchy metabolizmu a výživy | Časté | Znížená chuť do jedla |
| Psychické poruchy | Časté | Znížené libido, depresia |
| Poruchy nervového systému | Časté | Závraty Somnolencia |
| Poruchy srdca | Neznáme | predĺženie QT intervalu (pozri časti 4.4 a4.5) |
| Poruchy ciev | Časté | Návaly tepla |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Menej časté | Intersticiálna choroba pľúc e (boli zaznamenané smrteľné prípady) |
| Poruchy gastrointestinálneho traktu | Časté | Abdominálna bolesť Zápcha Dyspepsia Flatulencia Nauzea |
| Poruchy pečene ažlčových ciest | Časté | Hepatotoxicita Žltačka zvýšenie hladín transamináz a |
| Zriedkavé | Zlyhanie pečene d (boli zaznamenané smrteľné prípady) | |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Veľmi časté | Vyrážka |
| Časté | Alopécia Hirzutizmus / opätovný rast vlasov suchá kožac pruritus | |
| Zriedkavé | Fotosenzitívna reakcia | |
| Poruchy obličiek amočových ciest | Časté | Hematúria |
| Poruchy reprodukčného systému a prsníkov | Veľmi časté | Gynekomastia acitlivosť prsníkov b |
| Časté | Erektilná dysfunkcia | |
| Celkové poruchy areakcie vmieste podania | Veľmi časté | Asténia |
| Časté | bolesť na hrudi edém | |
| Laboratórne afunkčné vyšetrenia | Časté | Zvýšenie telesnej hmotnosti |
-
Hepatálne zmeny sú vzriedkavých prípadoch závažného charakteru ačasto išlo oprechodné zmeny, ktoré odzneli alebo sa zlepšili spokračujúcou liečbou alebo po prerušení liečby.
-
Väčšina pacientov, ktorí dostávali 150 mg bikalutamidu vmonoterapii mali skúsenosti sgynekomastiou a/alebo bolestivosťou prsníkov. Vštúdiách boli tieto príznaky považované za závažné až u5% pacientov. Gynekomastia nemusí spontánne ustúpiť po prerušení liečby, najmä po dlhodobej liečbe.
-
Vzhľadom na kódovanie používané vEPC štúdiách boli nežiaduce účinky „suchej pokožky“ kódované pod COSTAR termínom „vyrážka“. Preto nie je možné určiť osobitné deskriptory frekvencie pre dávku 150 mg bikalutamidu, i keď sa predpokladá rovnaká frekvencia ako pri dávke 50 mg.
d. Uvedené ako nežiaduci účinok po analýze post marketingových údajov. Frekvencia bola stanovená na základe hlásených nežiaducich účinkov zlyhania pečene upacientov liečených bikalutamidom votvorenom ramene 150 mg EPC štúdií.
e. Uvedené ako nežiaduci účinok po analýze post marketingových údajov. Frekvencia bola stanovená na základe hlásených nežiaducich účinkov výskytu intersticiálnej pneumónie vrandomizovanej liečbe vrámci 150 mg EPC štúdií.
Zvýšenie PT/INR: Údaje o kumarínových antikoagulanciách interagujúcich s bikalutamidom boli hlásené v postmarketingovom sledovaní (pozri časti 4.4 a 4.5).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie prostredníctvom národného systému hlásenia uvedeného vPrílohe V.
S predávkovaním uľudí nie sú žiadne skúsenosti. Neexistuje žiadne špecifické antidotum; liečba má byť symptomatická. Dialýza nemusí byť prospešná, pretože bikalutamid sa vo vysokej miere viaže nabielkoviny ado moču neprechádza vnezmenenej forme. Indikovaná je celková podporná starostlivosť, vrátane častého monitorovania vitálnych funkcií.
Farmakologické vlastnosti - Binabic 150 mg
Farmakoterapeutická skupina: Anti‑androgény, ATC kód: L02 B B03.
Mechanizmus účinku
Bikalutamid je nesteroidný antiandrogén, ktorý nemá žiadnu ďalšiu endokrinnú aktivitu.
Viaže sa na androgénne receptory divokého typu alebo na normálne receptory bez aktivácie génovej expresie, čím inhibuje androgénnu stimuláciu. Výsledkom tejto inhibície je regresia nádoru prostaty. U časti pacientov sa prerušenie liečby bikalutamidom klinicky môže prejaviť “syndrómom z vysadenia antiandrogénu”.
Klinická účinnosť a bezpečnosť
Bikalutamid bol študovaný vliečbe pacientov s lokalizovaným (T1‑T2, N0 alebo NX, M0) alebo lokálne pokročilým (T3‑T4, akékoľvek N, M0; T1‑T2, N+, M0) nemetastatickým karcinómom prostaty pomocou kombinovanej analýzy výsledkov troch dvojito zaslepených placebom kontrolovaných klinických štúdií zahŕňajúcich 8113 pacientov, ktorým sa bikalutamid podával ako okamžitá hormonálna liečba alebo ako prídavná liečba kradikálnej prostatektómii alebo rádioterapii (predovšetkým ožarovanie externým zväzkom). Primediáne sledovania 9,7 roka sa u36,6% pacientov užívajúcich bikalutamid au38,17 % pacientov užívajúcich placebo, prejavila objektívna progresia ochorenia.
Zníženie rizika objektívnej progresie ochorenia bolo pozorované uväčšiny zo skupín pacientov, najviac badateľné však bolo upacientov snajväčším rizikom progresie ochorenia. Lekár sa preto môže rozhodnúť, že optimálnou liečebnou stratégiou uskupiny pacientov snízkym rizikom progresie ochorenia, predovšetkým uadjuvantnej liečby nasledujúcej po radikálnej prostatektómii, je odložiť hormonálnu liečbu dovtedy, kým sa neobjavia príznaky progresie ochorenia.
Nebol pozorovaný žiadny rozdiel vcelkovom prežívaní primediáne sledovania 9,7 roka amortalita bola 31,4% (HR = 1,01; 95 % CI 0,94 až 1,09). Niektoré tendencie však boli zjavné v exploračných analýzach podskupín.
Údaje o prežívaní bez progresie ochorenia aúdaje ocelkovom prežívaní v priebehu času na základe Kaplan-Meieroveho odhadu upacientov slokálne pokročilým ochorením sú zhrnuté v nasledujúcich tabuľkách:
Tabuľka 2 Podiel pacientov s lokálne pokročilým ochorením s progresiou ochorenia podľa liečebných podskupín
| Analyzovaná populácia | Rameno liečby | Prípady (%) po 3 rokoch | Prípady (%) po 5 rokoch | Prípady (%) po 7 rokoch | Prípady (%) po 10 rokoch |
| Pod aktívnym sledovaním lekára (n=657) | bikalutamid 150 mg | 19.7% | 36.3% | 52.1% | 73.2% |
| placebo | 39.8% | 59.7% | 70.7% | 79.1% | |
| Rádioterapia (n=305) | bikalutamid 150 mg | 13.9% | 33.0% | 42.1% | 62.7% |
| placebo | 30.7% | 49.4% | 58.6% | 72.2% | |
| Radikálna prostatektómia (n=1719) | bikalutamid 150 mg | 7.5% | 14.4% | 19.8% | 29.9% |
| placebo | 11.7% | 19.4% | 23.2% | 30.9% |
Tabuľka 3 Celkové prežívanie upacientov s lokálne pokročilým ochorením podľa liečebných podskupín
| Analyzovaná populácia | Rameno liečby | Prípady (%) po 3 rokoch | Prípady (%) po 5 rokoch | Prípady (%) po 7 rokoch | Prípady (%) po 10 rokoch |
| Pod aktívnym sledovaním lekára (n=657) | bikalutamid 150 mg | 14.2% | 29.4% | 42.2% | 65.0% |
| placebo | 17.0% | 36.4% | 53.7% | 67.5% | |
| Rádioterapia (n=305) | bikalutamid 150 mg | 8.2% | 20.9% | 30.0% | 48.5% |
| placebo | 12.6% | 23.1% | 38.1% | 53.3% | |
| Radikálna prostatektómia (n=1719) | bikalutamid 150 mg | 4.6% | 10.0% | 14.6% | 22.4% |
| placebo | 4.2% | 8.7% | 12.6% | 20.2% |
Upacientov slokalizovaným ochorením užívajúcich samotný bikalutamid nebol pozorovaný signifikantný rozdiel vprežívaní bez progresie ochorenia. Upacientov slokalizovaným ochorením užívajúcich bikalutamid ako prídavnú liečbu po rádioterapii (HR=0.98; 95% CI 0.80 - 1.20) alebo radikálnej prostatektómii (HR=1.03; 95% CI 0.85 -1.25) nebol pozorovaný signifikantný rozdiel vcelkovom prežívaní. Upacientov slokalizovaným ochorením, ktorí boli pod prísnym dohľadom lekára, bola tendencia k nižšej miere prežitia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (HR=1.15; 95% CI 1.00 - 1.32). Profil benefitu arizika liečby bikalutamidom sa preto utejto skupiny pacientov slokalizovaným ochorením nepovažuje za výhodný.
V samostatnom programe, bola demonštrovaná účinnosť bikalutamidu 150 mg v liečbe pacientov s lokálne pokročilým karcinómom prostaty bez metastáz, kde bola indikovaná okamžitá kastrácia, v kombinovanej analýze 2 štúdií so 480 doteraz neliečenými pacientmi s karcinómom prostaty bez metastáz (MO). Pri 56% úmrtnosti a strednej dobe sledovania 6,3 rokov nebol významný rozdiel v prežití medzi bikalutamidom a kastráciou (pomer rizík = 1.05 [CI 0.81 - 1.36]), ale rovnocennosť obidvoch liečebných postupov sa nedá štatisticky uzavrieť.
V kombinovanej analýze 2 štúdií s 805 predtým neliečenými pacientmi s metastatickým ochorením (M1) pri 43 % úmrtnosti, bikalutamid 150 mg sa preukázal menej účinný ako kastrácia v dĺžke prežitia (pomer rizika = 1.30 [CI 1.04 -1.65]), s číselným rozdielom v predpokladanom čase do smrti 42 dní (6 týždňov) s priemerným časom prežitia viac ako 2roky.
Bikalutamid je racemát, ktorého antiandrogénny účinok sa vyskytuje takmer výlučne vo forme (R)-enantioméru.
Pediatrická populácia
Upediatrických pacientov neboli vykonané žiadne štúdie (pozri časti 4.3 a 4.6).
Absorpcia
Bikalutamid sa po perorálnom podaní dobre absorbuje. Nie je známe, že by príjem potravy mal klinicky významný vplyv na biologickú dostupnosť.
Distribúcia
Bikalutamid sa silno viaže na proteíny (racemát 96 %, (R)-enantiomér > 99 %) a je výrazne metabolizovaný (oxidáciou a glukuronidáciou); jeho metabolity sa vylučujú obličkami a žlčou v približne rovnakom podiele.
Biotransformácia
(S)-enantiomér sa v porovnaní s (R)-enantiomérom rýchlo vylučuje, (R)-enantiomér má plazmatický polčas eliminácie približne 1 týždeň.
Pri dennom podávaní tabliet bikalutamidu 150 mg je plazmatická koncentrácia (R)-enantioméru približne desaťnásobná vdôsledku jeho dlhého polčasu.
Pri dennom dávkovaní 150mg bikalutamidu sa pozorujú rovnovážne plazmatické koncentrácie (R)‑enantioméru približne 22μg/ml. Vrovnovážnom stave tvorí (R)-enantiomér, ktorý má hlavný podiel na terapeutickom účinku, 99% zcelkového počtu enantiomérov vcirkulácii.
Eliminácia
V klinickej štúdii bola priemerná koncentrácia R-bikalutamidu v semene mužov užívajúcich bikalutamid 4,9 mikrogramov/ml. Množstvo bikalutamidu, ktoré sa potenciálne môže dostať doorganizmu partnerky pri pohlavnom styku je nízke a zodpovedá približne 0,3 mikrogramu/kg. Toto množstvo je nižšie ako je množstvo potrebné na vyvolanie zmien u mláďat laboratórnych zvierat.
Osobitné skupiny populácie
Farmakokinetika (R)-enantioméru nie je ovplyvňovaná vekom, poruchou funkcie obličiek ani miernou až stredne závažnou poruchou funkcie pečene. Bolo preukázane, že u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene je (R)-enantiomér eliminovaný z plazmy pomalšie.
Farmaceutické informácie - Binabic 150 mg
Jadro tablety:
laktóza, monohydrát
povidón K- 25
karboxymetylškrob A, sodná soľ
stearát horečnatý
Filmový obal tablety:
Opadry OY-S-9622 pozostávajúci z:
Hypromelózy 5 cp (E464)
Oxidu titaničitého (E171)
Propylénglykolu
PVC/PVDC/Hliníkové blistre
28,30 a 98 tabliet v škatuľke
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.