Moloxin 400 mg filmom obalené tablety
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Špecializácia predpisujúceho lekára
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v subšpecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia pediatrická pneumológia a ftizeológia
Indikačné obmedzenie úhrady
a)grampozitívnymi baktériami rezistentnými na makrolidy.
b)atypickými alebo anaeróbnymi patogénmi.
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Moloxin 400 mg
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety sú indikované na liečbu nasledovných bakteriálnych infekcií spôsobených baktériami citlivými na moxifloxacín u pacientov vo veku 18 rokov a starších (pozri časti 4.4, 4.8 a 5.1).
Pri nasledovných indikáciách sa má Moloxin použiť len vtedy, ak sa použitie iných antibakteriálnych
látok, obvykle odporúčaných na liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné:
-
Akútna bakteriálna sinusitída
-
Akútna exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc, vrátane bronchitídy
Pri nasledovných indikáciách sa má Moloxin použiť len vtedy, ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, obvykle odporúčaných na začiatočnú liečbu týchto infekcií, považuje za nevhodné, alebo ak táto liečba zlyhala:
-
Pneumónia získaná v komunite, okrem závažných prípadov
-
Mierne až stredne závažné zápalové ochorenie panvy (t.j. infekcie horného ženského
genitálneho traktu vrátane salpingitídy a endometritídy) bez pridruženého tuboovariálneho alebo pelvického abscesu.
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety sa neodporúčajú na použitie v monoterapii mierneho až
stredne závažného zápalového ochorenia panvy, ale má sa podávať v kombinácii s ďalším vhodným
antibiotikom (napr. cefalosporínom) vzhľadom na narastajúcu rezistenciu Neisseria gonorrhoeae voči moxifloxacínu, pokiaľ nemožno vylúčiť Neisseria gonorrhoeae rezistentnú voči moxifloxacínu (pozri časti 4.4 a 5.1).
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety sa môžu používať aj na ukončenie liečebného cyklu
pacientov, u ktorých sa dokázalo zlepšenie počas začiatočnej liečby intravenóznym moxifloxacínom v
nasledovných indikáciách:
-
Komunitne získaná pneumónia
-
Komplikované infekcie kože a kožných štruktúr
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety sa nesmú používať na začiatočnú liečbu žiadneho druhu infekcií kože a kožných štruktúr alebo na závažnú komunitne získanú pneumóniu.
Je potrebné zohľadniť oficiálne odporúčania týkajúce sa náležitého použitia antibakteriálnych liečiv.
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je jedna 400 mg filmom obalená tableta raz denne.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek/pečene
U pacientov s miernou až závažnou poruchou funkcie obličiek alebo u pacientov s chronickou
dialýzou, t.j. hemodialýzou a kontinuálnou ambulantnou peritoneálnou dialýzou (pozri časť 5.2) sa nevyžaduje žiadna úprava dávkovania.
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie sú k dispozícii dostatočné údaje (pozri časť 4.3). Starší pacienti a iné osobitné skupiny populácie
U starších pacientov a u pacientov s nízkou telesnou hmotnosťou sa nevyžaduje žiadna úprava
dávkovania.
Pediatrická populácia
U detí a dospievajúcich (<18 rokov) je moxifloxacín kontraindikovaný. Účinnosť a bezpečnosť moxifloxacínu nebola u detí a dospievajúcich stanovená (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Filmom obalená tableta sa má prehltnúť celá s dostatočným množstvom tekutiny a môže sa užívať
nezávisle od jedla.
Dĺžka podávania
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety sa majú používať podľa nasledovných dĺžok liečby:
-
- Akútna exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc, vrátane bronchitídy
5–10 dní
-
- Komunitne získaná pneumónia 10 dní
-
- Akútna bakteriálna sinusitída 7 dní
-
- Mierne až stredne závažné zápalové ochorenie panvy 14 dní
Moxifloxacín 400 mg filmom obalené tablety sa hodnotili v klinických skúšaniach v dĺžke trvania liečby do 14 dní.
Sekvenčná liečba (intravenózna nasledovaná perorálnou)
V klinických štúdiách so sekvenčnou liečbou prešla väčšina pacientov z intravenóznej na perorálnu liečbu do 4 dní (komunitne získaná pneumónia) alebo 6 dní (komplikované infekcie kože a kožných štruktúr). Celková odporúčaná dĺžka intravenóznej a perorálnej liečby je 7-14 dní pre komunitne získanú pneumóniu a 7-21 dní u komplikovaných infekcií kože a kožných štruktúr.
Odporúčaná dávka (400 mg raz denne) a dĺžka liečby pre danú indikáciu sa nesmie prekročiť.
-
Precitlivenosť na moxifloxacín, iné chinolóny alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
-
Gravidita a dojčenie (pozri časť 4.6).
-
Pacienti mladší ako 18 rokov.
-
Pacienti s anamnézou ochorenia/poškodenia šliach v súvislosti s liečbou chinolónmi.
V predklinických skúšaniach a u ľudí sa po vystavení účinku moxifloxacínu pozorovali
elektrofyziologické zmeny srdca vo forme predĺženia QT. Z hľadiska bezpečnosti lieku je preto
moxifloxacín kontraindikovaný u pacientov s:
-
Vrodeným alebo dokumentovaným získaným predĺžením QT
-
Poruchami elektrolytov, predovšetkým s neupravenou hypokalémiou
-
Klinicky významnou bradykardiou
-
Klinicky významným srdcovým zlyhávaním so zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory
-
Predchádzajúcimi symptomatickými arytmiami v anamnéze
Moxifloxacín sa nesmie používať súbežne s ďalšími liekmi, ktoré predlžujú QT interval (pozri tiež časť 4.5).
Z dôvodu obmedzených klinických údajov je moxifloxacín kontraindikovaný aj u pacientov s poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre C) a u pacientov so zvýšenou hladinou transamináz >5-násobne nad hornú hranicu normálnych hodnôt.
U pacientov, u ktorých sa v minulosti pri používaní liekov obsahujúcich chinolón alebo fluórchinolón vyskytli závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa používaniu moxifloxacínu (pozri časť 4.8). U týchto pacientov sa má liečba moxifloxacínom začať len vtedy, ak nie sú dostupné alternatívne možnosti liečby a po dôkladnom posúdení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Prínos liečby moxifloxacínom najmä pri infekciách s nízkym stupňom závažnosti sa má zvážiť vzhľadom na informácie, ktoré sú obsiahnuté v časti Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní.
Predĺženie QTc intervalu a možné klinické stavy súvisiace s predĺžením QTc
Dokázalo sa, že moxifloxacín u niektorých pacientov predlžuje QTc interval na elektrokardiograme. V analýze EKG získanej v programe klinického skúšania moxifloxacín predlžoval QTc o 6 msec ±
26 msec, 1,4 % v porovnaní s normálom. Keďže ženy sú v porovnaní s mužmi náchylné na dlhší
interval QTc pred začiatkom liečby, môžu byť citlivejšie na liečbu predlžujúcu QTc. Starší pacienti môžu byť tiež citlivejší na vplyvy na interval QT súvisiace s liekmi.
Lieky, ktoré môžu znižovať hladiny draslíka, sa majú používať s opatrnosťou u pacientov, ktorí užívajú moxifloxacín (pozri tiež časti 4.3 a 4.5).
Moxifloxacín sa má použiť s opatrnosťou u pacientov s existujúcimi proarytmogénnymi stavmi
(najmä u žien a starších pacientov), ako je akútna ischémia myokardu alebo predĺženie QT, pretože to môže viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnych arytmií (vrátane torsade de pointes) a zastaveniu srdca (pozri tiež časť 4.3). Rozsah predĺženia QT sa môže zvyšovať so zvyšujúcimi sa koncentráciami lieku.
Preto sa odporúčaná dávka nesmie prekročiť.
Ak sa počas liečby moxifloxacínom objavia prejavy srdcovej arytmie, liečba sa má ukončiť a má sa vykonať EKG.
Precitlivenosť/alergické reakcie
Pri fluórchinolónoch, vrátane moxifloxacínu, bola hlásená precitlivenosť a alergické reakcie po prvom podaní. Anafylaktické reakcie môžu progredovať do život ohrozujúceho šoku už po prvom podaní. V prípadoch klinických manifestácií závažných hypersenzitívnych reakcií sa moxifloxacín musí vysadiť a začať vhodná liečba (napr. liečba šoku).
Kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne účinky
U pacientov liečených Moloxinom boli hlásené prípady Kounisovho syndrómu (pozri časť 4.8). Kounisov syndróm je definovaný ako kardiovaskulárne príznaky sekundárne k alergickej alebo hypersenzitívnej reakcii spojenej so zúžením koronárnych tepien a potenciálne vedúce k infarktu myokardu.
Závažné ochorenie pečene
Po moxifloxacíne sa hlásili prípady fulminantnej hepatitídy vedúce k zlyhaniu pečene (vrátane fatálnych prípadov) (pozri časť 4.8). Pacientov treba poučiť, aby vyhľadali svojho lekára pred
pokračovaním v liečbe, ak sa vyvinú prejavy a príznaky fulminantného ochorenia pečene, ako je náhly vývoj asténie spojený so žltačkou, tmavým močom, sklonom ku krvácaniu alebo pečeňová encefalopatia.
V prípadoch, keď sa objavia známky dysfunkcie pečene, sa majú vykonať funkčné pečeňové testy/laboratórne vyšetrenia.
Závažné kožné nežiaduce reakcie
Počas liečby moxifloxacínom boli hlásené závažné kožné nežiaduce reakcie (SCAR, severe cutaneous adverse reactions), vrátane toxickej epidermálnej nekrolýzy (TEN, známej aj ako Lyellov syndróm), Stevensovho-Johnsonovho syndrómu (SJS), akútnej generalizovanej exantémovej pustulózy (AGEP) a liekovej reakcie s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS, drug reaction with eosinophilia and systemic symptoms), ktoré môžu byť život ohrozujúce alebo fatálne (pozri časť 4.8). Pri predpisovaní tohto lieku majú byť pacienti poučení o prejavoch a príznakoch závažných kožných reakcií a majú byť starostlivo sledovaní. Ak sa vyskytnú prejavy a príznaky naznačujúce možnosť týchto reakcií, je
potrebné ihneď ukončiť liečbu moxifloxacínom a zvážiť alternatívnu liečbu. Ak sa u pacienta pri užívaní moxifloxacínu vyskytne závažná reakcia, ako je SJS, TEN, AGEP alebo DRESS, liečba moxifloxacínom sa u neho nesmie nikdy znovu začať.
Pacienti s predispozíciou na záchvaty
Chinolóny sú známe tým, že spúšťajú záchvaty kŕčov. S opatrnosťou sa musia použiť u pacientov s poruchami CNS alebo u tých, u ktorých sú prítomné iné rizikové faktory, ktoré môžu viesť k predispozícii na záchvaty kŕčov alebo znižujú prah pre vznik záchvatov. V prípade záchvatov kŕčov sa má liečba moxifloxacínom ukončiť a majú sa nasadiť vhodné opatrenia.
Dlhotrvajúce, invalidizujúce a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce liekové reakcie
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi, boli nezávisle od ich veku a už existujúcich rizikových faktorov hlásené veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (pokračujúcich mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré telesné systémy (muskuloskeletálny, nervový, psychický a
zmyslový). Pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie sa má používanie moxifloxacínu ihneď ukončiť a pacientom sa má odporučiť, aby kontaktovali svojho predpisujúceho lekára.
Periférna neuropatia
U pacientov liečených chinolónmi a fluórchinolónmi boli hlásené prípady senzorickej alebo senzomotorickej polyneuropatie vedúce k parestézii, hypestézii, dyzestézii alebo slabosti.. Pacientom,
ktorí sa liečia moxifloxacínom, sa má odporučiť, aby pred pokračovaním v liečbe informovali svojho lekára, ak sa u nich vyskytnú príznaky neuropatie, napríklad bolesť, pálenie, brnenie, necitlivosť alebo slabosť, aby sa zabránilo rozvinutiu potenciálne ireverzibilného stavu (pozri časť 4.8).
Psychiatrické reakcie
Psychiatrické reakcie sa môžu vyvinúť dokonca už po prvom podaní chinolónov vrátane
moxifloxacínu. Vo veľmi zriedkavých prípadoch progredovala depresia alebo psychotické reakcie do suicidálnych myšlienok a sebapoškodzujúceho správania, ako sú samovražedné pokusy (pozri časť 4.8). V prípade, že sa u pacienta vyvinú tieto reakcie, moxifloxacín sa má vysadiť a majú sa nasadiť vhodné opatrenia. Ak sa moxifloxacín používa u psychotických pacientov alebo u pacientov s psychiatrickým ochorením v anamnéze, odporúča sa opatrnosť.
Hnačka spojená s antibiotikami vrátane kolitídy
Hnačka spojená s antibiotikami (AAD) a kolitída spojená s antibiotikami (AAC) vrátane
pseudomembranóznej kolitídy a hnačky spojenej s Clostridium difficile sa hlásili v súvislosti s
používaním širokospektrálnych antibiotík vrátane moxifloxacínu a v závažnosti môžu siahať od
miernej hnačky až po fatálnu kolitídu. U pacientov, u ktorých sa rozvinie závažná forma hnačky počas alebo po použití moxifloxacínu, je preto dôležité o tejto diagnóze uvažovať. Ak sa predpokladá AAD alebo AAC alebo ak sú potvrdené, prebiehajúca liečba antibakteriálnymi liečivami vrátane moxifloxacínu sa musí ukončiť a okamžite sa musia podniknúť adekvátne terapeutické opatrenia.
Okrem toho sa na zmenšenie rizika prenosu musia podniknúť náležité opatrenia na kontrolu infekcie. U pacientov s rozvinutou závažnou formou hnačky sú lieky, ktoré inhibujú peristaltiku, kontraindikované.
Pacienti s myasténiou gravis
Moxifloxacín sa má používať s opatrnosťou u pacientov s myasténiou gravis, pretože môže dôjsť k
exacerbácii príznakov.
Tendinitída a ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä, ale nie výlučne Achillovej šľachy), niekedy bilaterálne, sa môžu vyskytnúť už v priebehu 48 hodín po začatí liečby chinolónmi a fluórchinolónmi a ich výskyt bol
hlásený až po dobu viac ako niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u starších pacientov, u pacientov s poruchou funkcie obličiek, u pacientov s transplantovanými orgánmi a u pacientov súbežne liečených kortikosteroidmi. Preto je potrebné vyhnúť sa súbežnému používaniu kortikosteroidov.
Pri prvom prejave tendinitídy (napr. bolestivý opuch, zápal) sa má liečba moxifloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá (postihnuté) končatina (končatiny) sa má (majú) príslušne liečiť (napr. imobilizáciou). Pri výskyte prejavov tendinopatie sa kortikosteroidy nemajú používať.
Aneuryzma a disekcia aorty a regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
V epidemiologických štúdiách bolo hlásené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty
predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po podaní fluórchinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady
regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Fluórchinolóny sa preto majú používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov, ktorým bola diagnostikovaná už existujúca aneuryzma a/alebo disekcia aorty alebo ochorenie srdcovej chlopne alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov alebo ochorení ,ktoré sú predispozíciou k vzniku
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty ako aj regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj
-
aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj
-
regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
Pacienti majú byť upozornení, aby sa v prípade náhlej bolesti brucha, bolesti hrudníka alebo chrbta
okamžite obrátili na lekársku pohotovosť.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Starší pacienti s poruchou funkcie obličiek majú používať moxifloxacín s opatrnosťou, ak nie sú
schopní dodržať adekvátny príjem tekutín, keďže dehydratácia môže zvýšiť riziko zlyhania obličiek.
Poruchy videnia
V prípade poškodenia zraku alebo iných vplyvov na oči je potrebné okamžite vyhľadať očného lekára (pozri časti 4.7 a 4.8).
Dysglykémia
Tak ako pri všetkých chinolónoch, boli hlásené poruchy hladiny glukózy v krvi, ako je hypoglykémia aj hyperglykémia (pozri časť 4.8), predovšetkým u diabetických pacientov, ktorí sú súbežne liečení perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamidom) alebo inzulínom. Boli hlásené prípady hypoglykemickej kómy. U pacientov s diabetom sa odporúča dôkladné sledovanie hladiny glukózy v krvi.
Prevencia fotosenzitívnych reakcií
Ukázalo sa, že chinolóny zapríčiňujú fotosenzitívne reakcie u pacientov. Avšak štúdie potvrdili, že u moxifloxacínu je nižšie riziko vyvolania fotosenzitivity. Pacientov aj napriek tomu treba upozorniť, aby sa vyhýbali expozícii UV žiareniu alebo intenzívnemu a/alebo silnému slnečnému žiareniu počas liečby moxifloxacínom (pozri časť 4.8).
Pacienti s nedostatkom glukózo-6-fosfát-dehydrogenázy
Pacienti s rodinnou anamnézou alebo s momentálnym nedostatkom glukózo-6-fosfát-dehydrogenázy sú počas liečby chinolónmi náchylní na hemolytické reakcie. U týchto pacientov sa má preto moxifloxacín používať s opatrnosťou.
Pacienti so zápalovým ochorením panvy
U pacientov s komplikovaným zápalovým ochorením panvy (napr. spojeným s tuboovariálnym alebo pelvickým abscesom), u ktorých sa intravenózna liečba považuje za nevyhnutú, sa liečba Moloxinom 400 mg filmom obalenými tabletami neodporúča.
Zápalové ochorenie panvy môže byť spôsobené Neisseria gonorrhoeae rezistentnou voči fluórchinolónom. V takýchto prípadoch sa má preto empiricky podať moxifloxacín súbežne s ďalším vhodným antibiotikom (napr. cefalosporínom), pokiaľ nemožno vylúčiť Neisseria gonorrhoeae
rezistentnú voči moxifloxacínu. Ak sa po 3 dňoch liečby nedosiahne klinické zlepšenie, liečba sa má prehodnotiť.
Pacienti s komplikovanými špecifickými infekciami kože a kožných štruktúr
Klinická účinnosť intravenózneho moxifloxacínu v liečbe závažných infekcií popálenín, fasciitídy a
infekcií diabetickej nohy s osteomyelitídou sa nestanovila.
Interferencia s biologickými testami
Liečba moxifloxacínom môže interferovať s testami na kultúrach Mycobacterium spp. tým, že potláča rast mykobaktérií, čo spôsobuje falošne negatívne výsledky vo vzorkách odobratých pacientom
súbežne užívajúcich moxifloxacín.
Pacienti s infekciami MRSA
Moxifloxacín sa neodporúča na liečbu infekcií MRSA. V prípade predpokladanej alebo potvrdenej infekcie spôsobenej MRSA, sa má začať liečba vhodnou antibakteriálnou látkou (pozri časť 5.1).
Pediatrická populácia
Z dôvodu nežiaducich účinkov na chrupku juvenilných zvierat (pozri časť 5.3) je použitie
moxifloxacínu u detí a dospievajúcich < 18 rokov kontraindikované (pozri časť 4.3).
Pomocné látky
Moloxin 400 mg filmom obalené tablety obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej tablete,
čo je v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.
Interakcie s liekmi
Pri moxifloxacíne a iných liekoch, ktoré môžu predlžovať QTc interval, nemožno vylúčiť aditívny účinok na predĺženie QT intervalu. Toto môže viesť k zvýšenému riziku ventrikulárnych arytmií
vrátane torsade de pointes. Preto je súbežné podávanie moxifloxacínu s ktorýmkoľvek z nasledovných liekov kontraindikované (pozri tiež časť 4.3):
-
antiarytmiká IA triedy (napr. chinidín, hydrochinidín, dizopyramid),
-
antiarytmiká III triedy (napr. amiodarón, sotalol, dofetilid, ibutilid),
-
antipsychotiká (napr. fenotiazíny, pimozid, sertindol, haloperidol, sultoprid),
-
tricyklické antidepresíva,
-
niektoré antimikrobiálne liečivá (sachinavir, sparfloxacín, erytromycín i.v., pentamidín, antimalariká predovšetkým halofantrín),
-
niektoré antihistaminiká (terfenadín, astemizol, mizolastín),
-
iné (cisaprid, vinkamín i.v., bepridil, difemanil).
Moxifloxacín sa má s opatrnosťou používať u pacientov, ktorí užívajú lieky, ktoré môžu znížiť hladiny draslíka (napr. slučkové a tiazidové diuretiká, laxatíva a enémy [vysoké dávky], kortikosteroidy, amfotericín B) alebo s liekmi, ktoré sa spájajú s klinicky významnou bradykardiou.
Medzi podaním liečiv, ktoré obsahujú dvojmocné alebo trojmocné katióny (napr. antacidá obsahujúce horčík alebo hliník, tablety didanozínu, sukralfát a lieky obsahujúce železo alebo zinok) a podaním moxifloxacínu sa má dodržať interval približne 6 hodín.
Súbežné podávanie aktívneho uhlia s perorálnou dávkou 400 mg moxifloxacínu viedlo k výraznému
zníženiu absorpcie liečiva a znižovalo systémovú dostupnosť liečiva o viac ako 80 %. Preto sa
súbežné podávanie týchto liekov neodporúča (okrem prípadov predávkovania, pozri tiež časť 4.9).
Po opakovanom podávaní zdravým dobrovoľníkom moxifloxacín zvyšoval Cmax digoxínu približne o 30 % bez účinku na AUC alebo najnižšej hladiny. Pri použití s digoxínom sa nevyžadujú žiadne opatrenia.
V skúšaniach vykonaných u dobrovoľníkov - diabetikov súbežné podávanie perorálneho moxifloxacínu s glibenklamidom vyústilo do približne 21 % zníženia maximálnych koncentrácií
glibenklamidu v plazme. Kombinácia glibenklamidu a moxifloxacínu môže teoreticky viesť k miernej a prechodnej hyperglykémii. Pozorované farmakokinetické zmeny glibenklamidu však nevyústili do zmien farmakodynamických parametrov (glukóza v krvi, inzulín). Klinicky významné interakcie
medzi moxifloxacínom a glibenklamidom sa teda nepozorovali (pozri časť 4.4).
Zmeny INR
Vo veľkom počte prípadov sa hlásila zvýšená aktivita perorálnych antikoagulancií u pacientov
užívajúcich antibakteriálne liečivá, najmä fluórchinolóny, makrolidy, tetracyklíny, kotrimoxazol a
niektoré cefalosporíny. Infekčné a zápalové stavy, vek a celkový stav pacienta sa javia ako rizikové
faktory. Za takýchto podmienok je zložité zhodnotiť, či infekcia alebo liečba zapríčiňujú poruchu INR (International Normalised Ratio). Bezpečnostným opatrením môže byť častejšie sledovanie INR. Ak je to potrebné, má sa dávka perorálneho antikoagulancia vhodne upraviť.
Klinické skúšania nepreukázali žiadne interakcie po súbežnom podávaní moxifloxacínu s: ranitidínom, probenecidom, perorálnymi kontraceptívami, doplnkami vápnika, parenterálne podaným morfínom, teofylínom, cyklosporínom alebo itrakonazolom.
In vitro štúdie s ľudskými enzýmami cytochrómu P450 podporovali tieto zistenia. Vzhľadom na tieto
výsledky metabolická interakcia prostredníctvom enzýmov cytochrómu P450 nie je pravdepodobná.
Interakcia so stravou
Moxifloxacín nemá klinicky významné interakcie so stravou vrátane mliečnych výrobkov.
Gravidita
Bezpečnosť moxifloxacínu sa v gravidite u ľudí nehodnotila. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko pre ľudí nie je známe. Z dôvodu rizika
poškodenia chrupavky nosných kĺbov vyvíjajúcich sa experimentálnych zvierat po fluórchinolónoch a
reverzibilnom poškodení kĺbov popísanom u detí, ktoré dostávali niektoré fluórchinolóny sa moxifloxacín nesmie používať u gravidných žien (pozri časť 4.3).
Dojčenie
K dispozícii nie sú údaje o dojčení alebo dojčiacich ženách. Predklinické údaje ukazujú, že malé množstvá moxifloxacínu prechádzajú do materského mlieka. V dôsledku nedostatku údajov u ľudí a rizika poškodenia chrupavky nosných kĺbov vyvíjajúcich sa experimentálnych zvierat po fluórchinolónoch je dojčenie počas liečby moxifloxacínom kontraindikované (pozri časť 4.3).
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali zhoršenie fertility (pozri časť 5.3).
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinku moxifloxacínu na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať
stroje. Fluórchinolóny vrátane moxifloxacínu však môžu narušiť schopnosť pacienta viesť vozidlá
alebo obsluhovať stroje v dôsledku reakcií CNS (napr. závrat, akútna prechodná strata videnia, pozri časť 4.8) alebo akútnej krátkodobej straty vedomia (synkopa, pozri časť 4.8). Pacientom sa má odporučiť, aby pred vedením vozidiel alebo obsluhou strojov zistili, ako reagujú na moxifloxacín.
Nežiaduce reakcie vychádzajúce zo všetkých klinických skúšaní a z hlásení po uvedení lieku na trh s moxifloxacínom 400 mg (perorálna a sekvenčná liečba) zoradené podľa frekvencie sú uvedené nižšie:
Okrem nauzey a hnačky sa všetky nežiaduce reakcie pozorovali vo frekvenciách menej ako 3 %.
V každej skupine frekvencií sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Frekvencie sú definované ako:
- Veľmi časté (≥ 1/10)
- Časté (≥ 1/100 až < 1/10)
- Menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100)
- Zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000)
-
Veľmi zriedkavé (< 1/10 000)
-
Neznáme (frekvencia sa nedá odhadnúť z dostupných údajov)
| Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme | |
| Infekcie a nákazy | Superinfekcie v dôsledku rezistentných baktérií alebo húb, napr. orálna a vaginálnakandidóza | ||||
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémia, leukopénia (leukopénie), neutropénia, trombocytopénia, trombocytémia, krvná eozinofília, predĺžený protrombínovýčas/zvýšené INR | Zvýšená hladinaprotrombínu/znížené INR, agranulocytóza, pancytopénia | |||
| Poruchy imunitného systému | Alergická reakcia(pozri časť 4.4) | Anafylaxia vrátane veľmi zriedkavého život ohrozujúceho šoku (pozri časť 4.4) | |||
| Alergický edém/angioedém (vrátane laryngálneho edému, potenciálne život ohrozujúceho,pozri časť 4.4) | |||||
| Poruchy | Syndróm | ||||
| endokrinného | neprimeranej | ||||
| systému | sekrécie | ||||
| antidiuretického | |||||
| hormónu (SIADH, | |||||
| syndrome of | |||||
| inappropriate | |||||
| secretion of | |||||
| antidiuretic | |||||
| hormone) | |||||
| Poruchy | Hyperlipidémia | Hyperglykémia, | Hypoglykémia, | ||
| metabolizmu | hyperurikémia | hypoglykemická | |||
| a výživy | kóma (pozri časť | ||||
| 4.4) | |||||
| Psychiatrické | Anxiózne | Emocionálna | Depersonalizácia, | ||
| poruchy* | reakcie, | labilita, depresia | psychotické | ||
| psychomotorická | (vo veľmi | reakcie | |||
| hyperaktivita/agit | zriedkavých | (potenciálne | |||
| ácia | prípadoch | kulminujúce do | |||
| potenciálne | sebapoškodzujúce | ||||
| kulminujúca do | -ho správania, ako | ||||
| sebapoškodzujúce- | sú samovražedné |
| Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme | |
| ho správania, ako sú samovražedné predstavy/ myšlienky alebo pokusy osamovraždu, pozri časť 4.4), halucinácie,delírium | predstavy/ myšlienky alebo pokusy osamovraždu, pozri časť 4.4) | ||||
| Poruchy nervového systému* | Bolesť hlavy,závrat | Parestézia a dyzestézia, poruchy chuti (vrátane ageúzie vo veľmi zriedkavých prípadoch),zmätenosť a dezorientácia, poruchy spánku (hlavne insomnia), tremor, vertigo, ospanlivosť | Hypoestézia, poruchy čuchu (vrátane anosmie), abnormálne sny, poruchy koordinácie (vrátane porúch chôdze, najmä v dôsledku závratu alebo vertiga), záchvaty vrátane záchvatov grand mal (pozri časť 4.4), narušená pozornosť, poruchy reči, amnézia, periférnaneuropatia a polyneuropatia | Hyperestézia | |
| Poruchy oka* | Poruchy zraku vrátane diplopie a rozmazaného videnia (najmä v dôsledku reakcií CNS, pozri časť 4.4) | Fotofóbia | Prechodná strata videnia (najmä v prípade reakcií CNS, pozri časti4.4 a 4.7)Uveitída a bilate-rálna akútna priesvitnosť dúhovky (pozričasť 4.4) | ||
| Poruchy ucha a labyrintu* | Tinnitus, porucha sluchu vrátanehluchoty (zvyčajnereverzibilná) | ||||
| Poruchy srdca a srdcovejčinnosti** | Predĺženie QT u pacientov s hypokaliémio u (pozri časti 4.3 a 4.4) | Predĺženie QT (pozri časť 4.4), palpitácie, tachykardia, fibriláciapredsiení, angina pectoris | Ventrikulárne tachyarytmie, synkopa (t.j. akútna a krátkodobá strata vedomia) | Nešpecifikované arytmie, torsade de pointes (pozri časť 4.4), zástava srdca (pozri časť 4.4) | Kounisov syndróm |
| Poruchyciev** | Vazodilatácia | Hypertenzia,hypotenzia | Vaskulitída | ||
| Poruchy dýchacejsústavy, hrudníka a | Dyspnoe (vrátane astmatických stavov) |
| Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme | |
| mediastína | |||||
| Poruchy gastrointesti-nálneho traktu | Nauzea, vracanie, gastrointesti-nálne bolesti a bolesti brucha,hnačka | Znížená chuť do jedla a znížený príjem jedla, zápcha, dyspepsia, nadúvanie, gastritída, zvýšená amyláza | Dysfágia, stomatitída, kolitída súvisiaca s antibiotikami (vrátane pseudomembra-nóznej kolitídy, vo veľmi zriedkavých prípadoch spojená so život ohrozujúcimi komplikáciami,pozri časť 4.4) | ||
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Zvýšenietransamináz | Porucha funkcie pečene (vrátane zvýšenia hladiny LDH), zvýšenýbilirubín, zvýšená gama-glutamyltransferá za, zvýšenáalkalická fosfatáza v krvi | Žltačka, hepatitída, (prevažne cholestatická) | Fulminantná hepatitída potenciálnevedúca k životohrozujúcemuzlyhaniu pečene (vrátane fatálnych prípadov, pozričasť 4.4) | |
| Poruchykože a podkožného tkaniva | Pruritus, vyrážka, žihľavka, suchákoža | Bulózne kožné reakcie ako Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza(potenciálne život ohrozujúca, pozri časť 4.4) | Akútna generalizova ná exantémová pustulóza (AGEP),lieková reakcia s eozinofíliou a systémovými príznakmi (DRESS)(pozri časť 4.4), fixná lieková vyrážka, fotosenzitív ne reakcie (pozri časť4.4) | ||
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva* | Artralgia, myalgia | Tendinitída (pozri časť 4.4), svalové kŕče, svalovézášklby, svalová slabosť | Ruptúra šľachy (pozri časť 4.4), artritída, rigidita svalov, exacerbácia príznakov myasténie gravis(pozri časť 4.4) | Rabdomyolý za | |
| Poruchyobličiek a | Dehydratácia | Porucha funkcieobličiek (vrátane |
| Časté | Menej časté | Zriedkavé | Veľmi zriedkavé | Neznáme | |
| močovýchciest | zvýšenia hladinydusíka močoviny a kreatinínu v krvi), zlyhanie obličiek(pozri časť 4.4) | ||||
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania* | Pocit nepohody (prevažne asténia alebo slabosť), bolestivé stavy (vrátane bolesti chrbta, hrude, panvy akončatín),potenie | Edém |
* V súvislosti s používaním chinolónov a fluórchinolónov boli hlásené, v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory, veľmi zriedkavé prípady dlhotrvajúcich (až mesiace alebo roky), invalidizujúcich a potenciálne ireverzibilných závažných nežiaducich liekových reakcií postihujúcich rôzne, niekedy viaceré triedy orgánových systémov a zmysly (vrátane reakcií ako je tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť končatín, porucha chôdze, neuropatie spojené
s parestéziou a neuralgiou, únava, psychické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a myšlienok na samovraždu), porucha pamäti a koncentrácie a porucha sluchu, zraku, chuti a čuchu) (pozri časť 4.4).
** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty,
niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti
niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).
Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa po liečbe inými fluórchinolónmi hlásili nasledovné nežiaduce účinky, ktoré sa môžu pravdepodobne vyskytnúť aj počas liečby moxifloxacínom: zvýšený intrakraniálny tlak (vrátane pseudotumoru cerebri), hypernatriémia, hyperkalciémia, hemolytická anémia.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Po náhodnom predávkovaní sa neodporúčajú žiadne špeciálne opatrenia. V prípade predávkovania sa má začať so symptomatickou liečbou. Z dôvodu možného predĺženia intervalu QT sa má sledovať EKG. Súbežné podanie aktívneho uhlia s perorálnou dávkou 400 mg moxifloxacínu zníži systémovú dostupnosť liečiva o viac ako 80 %. V prípade perorálneho predávkovania môže byť na zabránenie
nadmerne vysokej systémovej expozícii moxifloxacínu prospešné skoré použitie aktívneho uhlia počas
absorpcie.
Farmakologické vlastnosti - Moloxin 400 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, fluórchinolóny, ATC kód: J01MA14
Mechanizmus účinku
Moxifloxacín má in vitro aktivitu proti širokému spektru grampozitívnych aj gramnegatívnych
patogénov.
Baktericídna aktivita moxifloxacínu vychádza z inhibície oboch topoizomeráz typu II (DNA gyrázy a topoizomerázy IV), ktoré sú potrebné na replikáciu, transkripciu a reparáciu bakteriálnej DNA. Zdá sa, že zložka C8-metoxy prispieva k zvýšenej aktivite a nižšej selekcii rezistentných mutantov grampozitívnych baktérií v porovnaní s C8-H zložkou. Prítomnosť objemného bicykloamínového substituenta v polohe C-7 zamedzuje aktívny eflux spojený s norA alebo pmrA génmi pozorovanými u určitých grampozitívnych baktérií.
Farmakodynamické výskumy ukázali, že moxifloxacín vykazuje koncentráciou podmienený smrtiaci
pomer. Zistilo sa, že minimálne bakteriálne koncentrácie (MBC) sú v rozsahu minimálnych inhibičných koncetrácií (MIC).
Vplyv na intestinálnu flóru u ľudí
Po perorálnom podaní moxifloxacínu sa u dobrovoľníkov pozorovali nasledovné zmeny črevnej flóry: došlo k redukcii Escherichia coli, Bacillus spp., Enterococcuss spp. a Klebsiella spp. rovnako aj anaeróbov Bacteroides vulgatus, Bifidobacterium spp., Eubacterium spp. a Peptostreptococcus spp.
Nárast sa pozoroval pre Bacteroides fragilis. Tieto zmeny sa vrátili do normálu počas dvoch týždňov.
Mechanizmus rezistencie
Mechanizmy rezistencie, ktoré inaktivujú penicilíny, cefalosporíny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny neinterferujú s antibakteriálnou aktivitou moxifloxacínu. Iné mechanizmy rezistencie, ako sú permeačné bariéry (bežné u Pseudomonas aeruginosa) a efluxné mechanizmy môžu tiež ovplyvniť citlivosť na moxifloxacín.
In vitro sa získava rezistencia voči moxifloxacínu prostredníctvom postupného procesu mutácií
cieľového miesta na oboch topoizomerázach typu II, DNA gyráze a topoizomeráze IV. Moxifloxacín
je nepatrný substrát pre mechanizmy aktívneho efluxu grampozitívnych mikroorganizmov.
S inými fluórchinolónmi sa pozorovala skrížená rezistencia. U niektorých grampozitívnych baktérií však moxifloxacín inhibuje topoizomerázu II aj IV s podobnou aktivitou, takéto baktérie môžu byť rezistentné voči iným chinolónom, no citlivé na moxifloxacín.
Hraničné hodnoty
EUCAST klinické hraničné hodnoty MIC a hraničné hodnoty diskovej difúzie pre moxifloxacín
(01.01.2014):
| Mikroorganozmus | Citlivý | Rezistentný |
| Staphylococcus spp. | ≤ 0,5 mg/l≥ 24 mm | > 1 mg/l< 21 mm |
| S. pneumoniae | ≤ 0,5 mg/l≥ 22 mm | > 0,5 mg/l≤ 22 mm |
| Streptococcus Skupiny A, B, C, G | ≤ 0,5 mg/l≥ 18 mm | > 1 mg/l< 15 mm |
| H. influenzae | ≤ 0,5 mg/l≥ 25 mm | ≥ 0,5 mg/l≤ 25 mm |
| M. catarrhalis | ≤ 0,5 mg/l≥ 23 mm | > 0,5 mg/l< 23 mm |
| Enterobacteriaceae | ≤ 0,5 mg/l | > 1 mg/l |
| ≥ 20 mm | < 17 mm | |
| Hraničné hodnoty nezávislé odbakteriálnych druhov* | ≤ 0,5 mg/l | > 1 mg/l |
| *Hraničné hodnoty nezávislé od bakteriálnych druhov sa stanovili predovšetkým na základe farmakokinetických/farmakodynamických údajov a sú nezávislé od distribúcie MIC špecifických druhov. Používajú sa iba pre druhy, pre ktoré sa nestanovili hraničné hodnoty pre špecifické druhya nie sú použiteľné pre druhy, kde je ešte potrebné stanoviť kritériá interpretácie. | ||
Mikrobiologická citlivosť
Prevalencia získanej rezistencie sa môže u vybraných druhov geograficky líšiť a s časom meniť a
osobitne pri liečbe závažných infekcií je potrebné poznať lokálne informácie o rezistencii. Ak lokálna prevalencia rezistencie je taká, že je otázna účinnosť liečiva minimálne u niektorých typov infekcií, je potrebné poradiť sa s odborníkom.
| Bežne citlivé druhy |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmyGardnerella vaginalisStaphylococcus aureus* (citlivý na meticilín)Streptococcus agalactiae (Skupina B)Skupina Streptococcus milleri* (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae*Streptococcus pyogenes* (Skupina A)Skupina Streptococcus viridans (S. viridans, S. mutans, S. mitis, S. sanguinis, S. salivarius, S. thermophilus) |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyAcinetobacter baumanii Haemophilus influenzae* Haemophilus parainfluenzae* Legionella pneumophilaMoraxella (Branhamella) catarrhalis* |
| Anaeróbne mikroorganizmyFusobacterium spp.Prevotella spp. |
| “Iné” mikroorganizmyChlamydophila (Chlamydia) pneumoniae* Chlamydia trachomatis*Coxiella burnetii Mycoplasma genitalium Mycoplasma hominisMycoplasma pneumoniae* |
| Druhy, pri ktorých môže byť problémom získaná rezistencia |
| Aeróbne grampozitívne mikroorganizmyEnterococcus faecalis* Enterococcus faecium*Staphylococcus aureus (meticilín rezistentný)+ |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyEnterobacter cloacae* Escherichia coli*# Klebsiella pneumoniae*# Klebsiella oxytoca Neisseria gonorrhoeae*+Proteus mirabilis* |
| Anaeróbne mikroorganizmyBacteroides fragilis* Peptostreptococcus spp.* |
| Inherentne rezistentné organizmy |
| Aeróbne gramnegatívne mikroorganizmyPseudomonas aeruginosa |
| *Aktivita bola uspokojivo dokázaná u citlivých druhov v klinických štúdiách v schválených klinických skúšaniach.#ESBL-produkujúce kmene sú zvyčajne rezistentné voči fluórchinolónom+Miera rezistencie > 50 % v jednej alebo viacerých krajinách |
Absorpcia a biologická dostupnosť
Moxifloxacín sa po perorálnom podaní vstrebáva rýchlo a takmer úplne. Absolútna biologická
dostupnosť predstavuje približne 91 %.
Farmakokinetika je lineárna v rozmedzí 50 - 800 mg, keď sa podáva ako jednorazová dávka a až do 600 mg podávaných raz denne počas 10 dní. Po perorálnej dávke 400 mg sa dosiahnu maximálne koncentrácie 3,1 mg/l za 0,5 - 4 h po podaní. Maximálne a minimálne plazmatické koncentrácie v rovnovážnom stave (400 mg raz denne) boli 3,2 mg/l a 0,6 mg/l, v uvedenom poradí. V rovnovážnom stave je expozícia v dávkovom intervale približne o 30 % vyššia ako po prvej dávke.
Distribúcia
Moxifloxacín sa rýchlo distribuuje do extravaskulárneho priestoru; po dávke 400 mg sa pozorovala AUC 35 m.gh/l. Rovnovážny distribučný objem (Vss) je približne 2 l/kg. In vitro a ex vivo experimenty ukázali väzbu na proteíny približne 40 - 42 %, nezávislú od koncentrácie liečiva. Moxifloxacín sa
viaže prevažne na sérové albumíny.
Nasledovné maximálne koncentrácie (geometrický priemer) pozorované po jednorazovom perorálnom podaní dávky 400 mg moxifloxacínu:
| Tkanivo | Koncentrácia | Pomer tkanivo:plazma |
| Plazma | 3,1 mg/l | - |
| Sliny | 3,6 mg/l | 0,75 – 1,3 |
| Hnisavá tekutina | 1,61 mg/l | 1,71 |
| Bronchiálna sliznica | 5,4 mg/kg | 1,7 – 2,1 |
| Alveolárne makrofágy | 56,7 mg/kg | 18,6 – 70,0 |
| Tekutina epiteliálnej výstelky | 20,7 mg/l | 5 - 7 |
| Maxilárna dutina | 7,5 mg/kg | 2,0 |
| Etmoidálna dutina | 8,2 mg/kg | 2,1 |
| Nosové polypy | 9,1 mg/kg | 2,6 |
| Intersticiálna tekutina | 1,02 mg/l | 0,8 – 1,42,3 |
| Ženský pohlavný trakt* | 10,24 mg/kg | 1,724 |
* intravenózne podanie jednorazovej dávky 400 mg
1 10 h po podaní
2 voľná koncentrácia
3 od 3 h do 36 h po podaní dávky
4 na konci infúzie
Biotransformácia
Moxifloxacín prechádza II fázou biotransformácie a vylučuje sa obličkami a žlčou/stolicou ako nezmenené liečivo a tiež vo forme tiozlúčeniny (M1) a glukuronidu (M2). M1 a M2 sú jediné
významné metabolity u ľudí, oba sú mikrobiologicky neúčinné.
V klinickej fáze I a in vitro štúdiách sa nepozorovali metabolické farmakokinetické interakcie s
ostatnými liečivami prechádzajúcimi I fázou biotransformácie zahŕňajúcej enzým cytochrómu P450. Nie sú prítomné žiadne známky oxidačného metabolizmu.
Eliminácia
Moxifloxacín sa z plazmy eliminuje s priemerným konečným polčasom približne 12 hodín. Po dávke 400 mg je priemerný zdanlivý celkový telesný klírens v rozmedzí od 179 do 246 ml/min. Renálny klírens predstavuje asi 24-53 ml/min, čo naznačuje čiastočnú tubulárnu reabsorpciu liečiva z obličiek.
Po dávke 400 mg sa nachádza v moči (približne 19 % nezmeneného liečiva, asi 2,5 % M1 a približne
14 % M2) a v stolici (približne 25 % nezmeneného liečiva, približne 36 % M1 a bez obsahu M2),
celkovo je to približne 96 %.
Súbežné podávanie moxifloxacínu s ranitidínom alebo probenecidom nezmenilo renálny klírens základného liečiva.
Starší pacienti a pacienti s nízkou telesnou hmotnosťou
Vyššie plazmatické koncentrácie sú pozorované u zdravých dobrovoľníkov s nízkou telesnou hmotnosťou (ako sú ženy) a u starších dobrovoľníkov.
Porucha funkcie obličiek
Farmakokinetické vlastnosti moxifloxacínu nie sú signifikantne odlišné u pacientov s poruchou
funkcie obličiek (vrátane klírensu kreatinínu >20 ml/min/1,73 m2). Ak je znížená funkcia obličiek, zvýšia sa koncentrácie M2 metabolitu (glukuronid) až o 2,5-násobok (s klírensom kreatinínu
<30 ml/min/1,73 m2).
Porucha funkcie pečene
Na základe doteraz vykonaných farmakokinetických štúdií s pacientmi so zlyhaním pečene (Childovo-Pughovo skóre A, B) nie je možné určiť, či existujú nejaké rozdiely v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Porucha funkcie pečene sa spájala so zvýšenou expozíciou M1 v plazme, kým
expozícia samotného liečiva bola porovnateľná s expozíciou u zdravých dobrovoľníkov. V klinickej praxi nie sú dostatočné skúsenosti s používaním moxifloxacínu u pacientov s poruchou funkcie
pečene.
Farmaceutické informácie - Moloxin 400 mg
Jadro tablety mikrokryštalická celulóza sodná soľ kroskarmelózy stearát horečnatý
Filmový obal hypromelóza 6 mPa.s
makrogol 4 000
oxid titaničitý (E171)
červený oxid železitý (E172)
Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred vlhkosťou.
Tento liek nevyžaduje žiadne špeciálne teplotné podmienky na uchovávanie.
Blistrové balenie (OPA/Al/PVC-Al blistre): 5, 7, 10, 14, 25, 28, 30, 50, 70, 80, 100 alebo 120 filmom
obalených tabliet v škatuľkách.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.