Olanzapin Actavis 5 mg Orodispergovateľná tableta

Dospelí

Olanzapín je indikovaný na liečbu schizofrénie.

Olanzapín je účinný na udržanie klinického zlepšenia počas pokračujúcej terapie u pacientov, ktorí na začiatku liečby odpovedali zlepšením.

Olanzapín je indikovaný na liečbu stredne ťažkých až ťažkých manických epizód.

Olanzapín je indikovaný na prevenciu rekurencie upacientov s bipolárnou poruchou, uktorých liečba manickej epizódy olanzapínom bola účinná (pozri časť 5.1).

Dávkovanie

Dospelí

Schizofrénia

Odporúčaná začiatočná dávka olanzapínu je 10mg/deň.

Manická epizóda

Začiatočná dávka je 15 mg v jednej dávke denne v monoterapii alebo 10mg denne pri kombinovanej liečbe (pozri časť 5.1).

Prevencia rekurencie bipolárnej poruchy

Odporúčaná začiatočná dávka je 10mg/deň. U pacientov, ktorí boli v manickej epizóde liečení olanzapínom sa vliečbe prevencie rekurencie bipolárnej poruchy má pokračovať rovnakou dávkou. Pokiaľ sa objaví nová manická, zmiešaná alebo depresívna epizóda, liečba olanzapínom má pokračovať (s optimalizáciou dávky podľa potreby) s prídavnou terapiou príznakov poruchy nálady podľa klinickej indikácie.

V priebehu liečby schizofrénie, manických epizód a prevencie rekurencie výskytu bipolárnej poruchy môže byť denné dávkovanie následne prispôsobované na základe individuálneho klinického stavu v rozmedzí 5-20mg/deň. Zvýšenie na vyššiu ako odporúčanú začiatočnú dávku sa odporúča len po patričnom opätovnom klinickom zhodnotení a nemá sa spravidla objaviť v intervaloch kratších ako 24hodín.

Olanzapín sa môže podávať bez ohľadu na jedlo, pretože absorpcia nie je ovplyvňovaná potravou.

Pri vysadzovaní olanzapínu sa má zvážiť postupné znižovanie dávky.

Orodispergovateľná tableta olanzapínu je bioekvivalentná filmom obalenej tablete s podobnou rýchlosťou arozsahom absorpcie. Dávkovanie a frekvencia podávania sú rovnaké ako ufilmom obalených tabliet. Orodispergovateľné tablety olanzapínu je možné užívať ako náhradu konvenčných filmom obalených tabliet olanzapínu.

Osobitné skupiny

Staršie osoby

Podanie nižšej začiatočnej dávky (5mg/deň) sa zvyčajne neindikuje, avšak má sa zvážiť u pacientov vo veku 65rokov a starších, ak to ich klinický stav vyžaduje (pozri tiež časť 4.4).

Porucha funkcie obličiek a/alebo pečene

U týchto pacientov je vhodné zvážiť nižšiu začiatočnú dávku (5mg). V prípade miernej poruchy funkcie pečene (cirhóza, Childova-Pughova trieda Aalebo B) má byť začiatočná dávka 5mg a zvyšovať sa má len s opatrnosťou.

Fajčiari

Nefajčiarom, v porovnaní s fajčiarmi, nie je zvyčajne potrebné upravovať začiatočnú dávku a dávkovacie rozpätie. Metabolizmus olanzapínu sa môže fajčením indukovať. Odporúča sa ho klinicky sledovať aak je to potrebné, má sa zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.5).

Ak je prítomný viac ako jeden faktor, ktorý môže viesť kspomaleniu metabolizmus (ženské pohlavie, vyšší vek, nefajčiar) je potrebné zvážiť zníženie začiatočnej dávky. Ak je utýchto pacientov indikované zvyšovanie dávky, má sa vykonať s opatrnosťou.

V prípadoch, kedy je nevyhnutné zvýšenie dávky o 2,5mg, sa majú použiť iné liekové formy olanzapínu

(Pozri časti 4.5 a 5.2).

Pediatrická populácia Olanzapín sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich do 18rokov kvôli chýbajúcim údajom obezpečnosti a účinnosti. V krátkodobých štúdiách u dospievajúcich pacientov sa vporovnaní sdospelými pacientmi vyskytla vyššia miera zvýšenia hmotnosti, zmeny vhladinách lipidov aprolaktínu (pozri časti 4.4, 4.8, 5.1 a5.2).

Spôsob podávania

Orodispergovateľná tableta sa má vložiť do úst, kde sa rýchlo rozpustí v slinách, takže sa dá ľahko prehltnúť. Odstránenie neporušenej orodispergovateľnej tablety zúst je ťažké. Orodispergovateľná tableta je krehká, preto sa má užiť okamžite po vybratí zblistra. Prípadne sa môže rozpustiť vplnom pohári vody alebo inom vhodnom nápoji (pomarančová šťava, jablková šťava alebo mlieko). Orodispergovateľná tableta sa nesmie chytať mokrými rukami keďže sa môže ľahko zlomiť.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti 6.1.

Pacienti so známym rizikom glaukómu s úzkym uhlom.

Počas antipsychotickej liečby môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým dôjde k zlepšeniu klinického stavu pacienta. Pacienti majú byť v tomto období starostlivo sledovaní.

Psychóza súvisiaca sdemenciou a/alebo poruchami správania

Olanzapín sa neodporúča používať upacientov so psychózou a/alebo poruchami správania súvisiacimi s demenciou z dôvodu zvýšeného výskytu mortality arizika vzniku cerebrovaskulárnych príhod. V placebom kontrolovaných štúdiách (trvanie 6-12týždňov) u starších pacientov (priemerný vek 78rokov) s psychózou súvisiacou s demenciou a/alebo poruchami správania súvisiacimi s demenciou bol u pacientov liečených olanzapínom 2-násobný nárast počtu prípadov úmrtia v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo (3,5% vs.1,5%, resp.). Vyšší počet prípadov úmrtia nesúvisel s dávkou olanzapínu (priemerná denná dávka 4,4mg) alebo s dĺžkou liečby. Medzi rizikové faktory, ktoré sa môžu podieľať na zvýšenej mortalite v tejto skupine pacientov patrí vek >65rokov, dysfágia, sedácia, podvýživa a dehydratácia, pľúcne ochorenie (napr. pneumónia saspiráciou alebo bez nej) alebo súčasné užívanie benzodiazepínov. Vyššia incidencia úmrtia u pacientov liečených olanzapínom v porovnaní so skupinou pacientov užívajúcich placebo bola od týchto rizikových faktorov nezávislá.

V rovnakých klinických štúdiách boli hlásené cerebrovaskulárne nežiaduce príhody (CVAE, napr. cievna mozgová príhoda, prechodný ischemický záchvat) vrátane smrteľných prípadov. U pacientov liečených olanzapínom bol v porovnaní s pacientmi užívajúcimi placebo 3-násobný nárast CVAE (1,3% vs. 0,4%, resp.). U všetkých pacientov liečených olanzapínom alebo placebom, u ktorých sa vyskytla cerebrovaskulárna príhoda, boli už predtým prítomné rizikové faktory. Vek > 75rokov a vaskulárny/zmiešaný typ demencie boli zistené ako rizikové faktory pre CVAE v súvislosti sliečbou olanzapínom. Účinnosť olanzapínu sa v týchto štúdiách nestanovila.

Parkinsonova choroba

Neodporúča sa použitie olanzapínu na liečbu psychózy súvisiacej s podávaním dopamínového

agonistu u pacientov s Parkinsonovou chorobou. V klinických štúdiách bolo veľmi často a svyššou frekvenciou ako u placeba zaznamenané zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky a halucinácie (pozri tiež 4.8) pričom olanzapín nebol v liečbe psychotických príznakov účinnejší ako placebo. V týchto štúdiách museli byť pacienti na začiatku štúdie stabilní na najnižšej účinnej dávke antiparkinsonika (dopamínový agonista) a rovnaké antiparkinsonikum sa im podávalo vrovnakej dávke po celú zostávajúcu dobu štúdie. Začiatočná dávka olanzapínu bola 2,5mg/deň apodľa uváženia vyšetrujúceho lekára bola titrovaná do maximálnej dávky 15mg/deň.

Neuroleptický malígny syndróm (NMS)

NMS je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý sa objavil v súvislosti s podávaním antipsychotík. Zriedkavé prípady označené ako NMS sa rovnako vyskytli v súvislosti s olanzapínom. Klinické prejavy NMS sú hyperpyrexia, svalová rigidita, zmenený duševný stav a príznaky autonómnej instability (nepravidelný pulz alebo tlak krvi, tachykardia, potenie a srdcová dysrytmia). Ďalšími príznakmi môžu byť zvýšená hladina kreatinínfosfokinázy, myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútne renálne zlyhanie. Ak sa upacienta vyvinú príznaky a prejavy, ktoré naznačujú prítomnosť NMS, alebo ak má vysokú horúčku nevysvetleného pôvodu bez ďalších klinických príznakov NMS, musia sa vysadiť všetky antipsychotiká vrátane olanzapínu.

Hyperglykémia a diabetes

Menej často bola hlásená hyperglykémia a/alebo excerbácia diabetu, niekedy spojená s ketoacidózou alebo kómou, v niekoľkých prípadoch vedúcou aj kúmrtiu (pozri časť 4.8). V niektorých prípadoch tomu predchádzalo zvýšenie telesnej hmotnosti, čo mohlo byť predispozičným faktorom. Odporúča sa príslušné klinické sledovanie svyužitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. meranie hladiny krvnej glukózy na začiatku, po 12týždňoch liečby olanzapínom anásledne vročných intervaloch. Upacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapinu Actavis, sa majú sledovať príznaky asymptómy hyperglykémie (akými sú polydipsia, polyúria, polyfágia aslabosť) apacienti sdiabetom apacienti srizikovými faktormi pre rozvoj diabetu sa majú pravidelne sledovať kvôli možnému zhoršovaniu sa glukózovej regulácie. Hmotnosť sa má sledovať pravidelne, napr. na začiatku, po 4, 8 a12týždňoch liečby olanzapínom anásledne každého štvrť roka.

Zmeny hladiny lipidov V placebom kontrolovaných klinických štúdiách sa u pacientov liečených olanzapínom pozorovali nežiaduce zmeny hladiny lipidov (pozri časť 4.8). Liečba týchto zmien má zodpovedať klinickému stavu, najmä u pacientov s dyslipidémiou au pacientov s rizikovými faktormi pre rozvoj porúch lipidov. Upacientov liečených akýmkoľvek antipsychotikom, vrátane Olanzapinu Actavis, sa má pravidelne sledovať hladina lipidov svyužitím zavedených smerníc pre antipsychotickú liečbu, napr. na začiatku, po 12týždňoch liečby olanzapínom anásledne každých 5rokov.

Anticholinergická aktivita

Aj keď olanzapín vykazuje in vitro anticholinergickú aktivitu, skúsenosť zklinických štúdií preukázala nízky výskyt s tým súvisiacich príhod. Keďže sú však klinické skúsenosti spodávaním olanzapínu pacientom s inými súbežnými ochoreniami obmedzené, odporúča sa opatrnosť pri predpisovaní pacientom s hypertrofiou prostaty alebo paralytickým ileom a podobnými stavmi.

Funkcia pečene

Najmä na začiatku liečby sa často pozorovalo prechodné asymptomatické zvýšenie hladiny pečeňových aminotransferáz, ALT (alanínaminotransferázy) a AST (aspartátaminotransferázy). Zvýšená opatrnosť anásledné sledovanie sú potrebné upacientov so zvýšenými hodnotami ALT a/alebo AST, u pacientov so znakmi apríznakmi poškodenia pečene, u pacientov spre-existujúcimi stavmi spojenými s obmedzenou funkčnou rezervou pečene a u pacientov liečených potenciálne hepatotoxickými liekmi. Ak sa upacientov diagnostikuje hepatitída (vrátane hepatocelulárneho, cholestatického alebo zmiešaného poškodenia pečene), musí sa liečba olanzapínom ukončiť.

Neutropénia

Opatrnosť je potrebná upacientov so zníženým počtom leukocytov a/alebo neutrofilov z akéhokoľvek dôvodu, u pacientov užívajúcich lieky, o ktorých je známe, že spôsobujú neutropéniu, u pacientov sanamnézou liekmi navodeného útlmu/toxicity kostnej drene alebo útlmom kostnej drene spôsobeným súbežným ochorením, radiačnou terapiou alebo chemoterapiou a u pacientov s hypereozinofíliou alebo smyeloproliferatívnou chorobou. Neutropénia bola často hlásená pri súbežnom užívaní olanzapínu avalproátu (pozri časť 4.8).

Ukončenie liečby

Pri náhlom ukončení liečby olanzapínom boli zriedkavo (≥ 0,01% a < 0,1%) hlásené akútne príznaky ako potenie, nespavosť, tras, úzkosť, nevoľnosť alebo vracanie.

QT interval

V klinických štúdiách bolo u pacientov liečených olanzapínom klinicky významné predĺženie QTc intervalu (korekcia QT podľa Fridericii [QTcF] ≥ 500milisekúnd [msec] kedykoľvek po vstupnom vyšetrení upacientov so vstupnou hodnotou QTcF < 500msec) menej časté (0,1% až 1%), bez významných rozdielov vsprievodných srdcových príhodách v porovnaní s placebom. Je však potrebná opatrnosť pri predpisovaní olanzapínu sliekmi, oktorých je známe, že predlžujú QTc interval, najmä u starších pacientov, u pacientov svrodeným syndrómom predĺženého QT intervalu, kongestívnym srdcovým zlyhaním, hypertrofiou srdca, hypokaliémiou alebo hypomagneziémiou.

Tromboembólia

Časová súvislosť liečby olanzapínom avenóznej tromboembólie bola hlásená menej často (≥0,1%až<1%). Príčinná súvislosť medzi výskytom venóznej tromboemólie aliečbou olanzapínom nebola stanovená . Napriek tomu, že sú upacientov so schizofréniou často prítomné získané rizikové faktory venóznej tromboembólie, je nutné brať do úvahy všetky možné rizikové faktory VTE, napr. imobilizáciu pacientov, avykonať preventívne opatrenia.

Celkový účinok na CNS

Vzhľadom na primárny účinok olanzapínu na CNS je potrebná opatrnosť pri súbežnom užívaní s inými centrálne pôsobiacimi liekmi alebo alkoholom. Pretože pôsobí in vitro ako dopamínový antagonista, olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Záchvaty

Olanzapín sa má používať opatrne u pacientov so záchvatmi v anamnéze alebo upacientov vystavených faktorom, ktoré môžu znižovať záchvatový prah. U pacientov liečených olanzapínom sa záchvaty objavili menej často. Vo väčšine týchto prípadov sa v anamnéze zaznamenali záchvaty alebo rizikové faktory pre vznik záchvatov.

Tardívna dyskinéza

V ročných alebo kratších porovnávacích štúdiách sa olanzapín spájal so štatisticky významne nižším výskytom dyskinézy vyvolanej liečbou. Riziko tardívnej dyskinézy sa pri dlhodobom užívaní zvyšuje, apreto v prípade, keď sa upacientov liečených olanzapínom, objavia prejavy alebo príznaky tardívnej dyskinézy, má sa zvážiť zníženie dávky alebo vysadenie liečby. Po vysadení liečby sa môžu tieto príznaky prechodne zhoršiť alebo dokonca objaviť.

Posturálna hypotenzia

V klinických štúdiách solanzapínom sa ustarších pacientov zriedkavo pozorovala posturálna hypotenzia. Upacientov starších ako 65 rokov sa odporúča pravidelné meranie krvného tlaku.

Náhla srdcová smrť V sledovaní po uvedení olanzapínu na trh boli hlásené prípady náhlej srdcovej smrti upacientov užívajúcich olanzapín. V retrospektívnej observačnej kohortovej štúdii bolo riziko predpokladanej náhlej srdcovej smrti u pacientov liečených olanzapínom približne dvakrát vyššie ako riziko u pacientov, ktorí neužívali antipsychotiká. V danej štúdii bolo riziko pri použití olanzapínu porovnateľné s rizikom použitia atypických antipsychotík spojených do spoločnej analýzy.

Pediatrická populácia Olanzapín nie je indikovaný na použitie u detí a dospievajúcich. Štúdie u pacientov vo veku 13-17rokov preukázali rôzne nežiaduce účinky, vrátane zvýšenia telesnej hmotnosti, zmeny metabolických parametrov a zvýšenie hladiny prolaktínu (pozri časti 4.8 a 5.1).

Pomocná látka

Aspartám (E951)

Keď sa aspartám príjme perorálne, je hydrolyzovaný v gastrointestinálnom trakte. Jeden z hlavných produktov hydrolýzy je fenylalanín. Pre pacientov sfenylketonúriou (PKU) môže byť škodlivý.

Obal na tablety obsahuje vysušovadlo, ktoré sa nesmie prehĺtať.

Interakčné štúdie boli vykonané len u dospelých.

Možné interakcie ovplyvňujúce olanzapín

Keďže sa olanzapín metabolizuje prostredníctvom CYP1A2, látky, ktoré špecificky indukujú alebo inhibujú tento izoenzým, môžu ovplyvniť farmakokinetiku olanzapínu.

Indukcia CYP1A2

Fajčenie a karbamazepín môžu indukovať metabolizmus olanzapínu, čo môže viesť k zníženiu koncentrácie olanzapínu. Pozorovalo sa len zanedbateľné, prípadne mierne zvýšenie hodnôt klírensu olanzapínu. Klinické dôsledky sú pravdepodobne minimálne, odporúča sa klinické monitorovanie a v nevyhnutných prípadoch sa môže zvážiť zvýšenie dávky olanzapínu (pozri časť 4.2).

Inhibícia CYP1A2

Preukázalo sa, že fluvoxamín, špecifický inhibítor CYP1A2, významne inhibuje metabolizmus olanzapínu. Priemerné zvýšenie hodnoty Cmax olanzapínu po podaní fluvoxamínu bolo 54% u žien nefajčiarok a77% umužov fajčiarov. Priemerné zvýšenie hodnoty AUC olanzapínu bolo 52% u žien nefajčiarok a108% umužov fajčiarov. U pacientov užívajúcich fluvoxamín, prípadne iný inhibítor CYP1A2, ako napr. ciprofloxacín, sa má zvážiť zníženie začiatočnej dávky olanzapínu. Pri začatí liečby inhibítorom CYP1A2 sa má zvážiť zníženie dávky olanzapínu.

Zníženie biologickej dostupnosti

Aktívne uhlie znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o 50 až 60%, preto sa má užívať minimálne 2hodiny pred podaním olanzapínu, resp. po podaní olanzapínu.

Fluoxetín (inhibítor CYP2D6), jednorazové dávky antacida (s obsahom hliníka, horčíka) alebo cimetidín významne neovplyvňujú farmakokinetiku olanzapínu.

Možný vplyv olanzapínu na účinky iných liekov

Olanzapín môže antagonizovať účinky priamych a nepriamych agonistov dopamínu.

Olanzapín in vitro neinhibuje hlavné izoenzýmy CYP450 (napr. 1A2, 2D6, 2C9, 2C19, 3A4). Preto sa neočakávajú žiadne osobitné interakcie, čo dokazujú aj in vivo štúdie, ktoré nepreukázali inhibíciu metabolizmu nasledujúcich liečiv: tricyklických antidepresív (metabolizovaných prevažne prostredníctvom CYP2D6), warfarínu (CYP2C9), teofylínu (CYP1A2) alebo diazepamu (CYP3A4 a 2C19).

Pri súbežnom podaní olanzapínu slítiom alebo biperidonom sa nepreukázala žiadna interakcia.

Sledovanie terapeutických plazmatických hladín valproátu nepreukázalo potrebu úpravy dávkovania valproátu po začatí súbežného podávania s olanzapínom.

Celková aktivita CNS Opatrnosť je potrebná u pacientov, ktorí konzumujú alkohol alebo užívajú lieky, ktoré môžu spôsobiť útlm centrálneho nervového systému.

Súbežné užívanie olanzapínu s antiparkinsonikami u pacientov s Parkinsonovou chorobou a demenciou sa neodporúča (pozri časť 4.4).

QTc interval Opatrnosť je potrebná vprípade súbežného podávania olanzapínu sliekmi, oktorých je známe, že predlžujú QTc interval (pozri časť 4.4).

Gravidita

U gravidných žien sa nevykonali žiadne primerané adostatočne kontrolované štúdie. Pacientky treba poučiť, aby informovali svojho lekára, ak počas liečby olanzapínom otehotnejú alebo plánujú tehotenstvo. Avšak, vzhľadom na obmedzené skúsenosti u ľudí sa má olanzapín podávať počas gravidity iba vtedy, ak potenciálny prínos liečby prevýši potenciálne riziko pre plod.

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane olanzapínu) počas tretieho trimestra gravidity matky sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramidálnych príznakov a/alebo príznakov zvysadenia, ktoré môžu byť premenlivé, čo sa týka závažnosti adĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady agitácie, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, dýchacích ťažkostí alebo porúch kŕmenia. Vdôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Dojčenie

V štúdii vykonanej na zdravých dojčiacich ženách sa olanzapín vylučoval do materského mlieka. Priemerná

expozícia dojčaťa (mg/kg) v rovnovážnom stave bola odhadnutá na 1,8% z dávky olanzapínu podanej matke (mg/kg). Pacientky je potrebné poučiť, aby počas liečby olanzapínom nedojčili.

Fertilita

Účinky na fertilitu nie sú známe (pozri časť 5.3 spredklinickými informáciami).

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nakoľko môže olanzapín spôsobovať ospalosť a závraty, pacienti musia byť opatrní pri obsluhe strojov vrátane vedenia vozidiel.

Súhrn bezpečnostného profilu

Dospelí Najčastejšie hlásenými (pozorovanými u ≥ 1% pacientov) nežiaducimi účinkami spojenými s užívaním olanzapínu v klinických štúdiách boli ospalosť, nárast telesnej hmotnosti, eozinofília, zvýšenie hladiny prolaktínu, cholesterolu, glukózy a triglyceridov (pozri časť 4.4), glykozúria, zvýšená chuť do jedla, závrat, akatízia, parkinsonizmus (pozri časť 4.4), dyskinéza, ortostatická hypotenzia, anticholinergické účinky, prechodné asymptomatické zvýšenie pečeňových aminotransferáz (pozri časť 4.4), vyrážka, asténia, únava, pyrexia, artralgia, zvýšenie hladiny alkalicke fosfatázy, gamaglutamyltranferázy, kyseliny močovej, kreatínfosfokinázy a opuchy.

Tabuľkový prehľad nežiaducich reakcií Nasledujúca tabuľka uvádza nežiaduce reakcie alaboratórne vyšetrenia získané zo spontánnych hlásení azklinických štúdií. Vrámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce reakcie uvedené podľa klesajúcej závažnosti. Frekvencie sú definované nasledovne: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

¹ Klinicky signifikantný nárast telesnej hmotnosti sa pozoroval vo všetkých kategóriách východiskovej hodnoty indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index, BMI). Po krátkodobej liečbe (medián trvania 47 dní) bol nárast telesnej hmotnosti ≥ 7% pôvodnej telesnej hmotnosti veľmi častý (22,2%), ≥15% častý (4,2%) a ≥ 25% menej častý (0,8%). Zvýšenie telesnej hmotnosti ≥7%, ≥ 15% a ≥ 25% pôvodnej telesnej hmotnosti bolo veľmi časté (64,4%, 31,7% a 12,3% ) u pacientov s dlhodobou expozíciou (minimálne 48týždňov).

² Priemerné zvýšenia hladín lipidov nalačno (celkový cholesterol, LDL cholesterol atriglyceridy) boli vyššie upacientov bez predtým dokázanej dysregulácie lipidov.

³ Pozorované pri normálnych hladinách nalačno (<5,17mmol/l), ktoré sa zvýšili na vysokú hladinu (≥6,2mmol/l). Zmeny celkového cholesterolu nalačno zvýchodiskovej hraničnej hodnoty (≥5,17‑<6,2mmol/l) na hodnotu vysokú (≥6,2mmol/l) boli veľmi časté.

⁴ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<5,56mmol/l), ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥7mmol/l). Zmeny vhladine glukózy nalačno zvýchodiskovej hraničnej hodnoty (≥5,56 - <7mmol/l) na hodnotu vysokú (≥7 mmol/l) boli veľmi časté.

⁵ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<1,69mmol/l) ktoré sa zvýšili na hladinu vysokú (≥2,26mmol/l). Zmeny vhladinách triglyceridov nalačno zvýchodiskovej hraničnej hodnoty (≥1,69mmol/l - <2,26mmol/l) na hodnotu vysokú (≥2,26mmol/l) boli veľmi časté.

⁶ V klinických štúdiách bol výskyt parkinsonizmu a dystónie u pacientov liečených olanzapínom numericky vyšší, ale štatisticky sa významne nelíšil od placeba. Upacientov liečených olanzapínom vporovaní stitrovanými dávkami haloperidolu bol nižší výskyt parkinsonizmu, akatízie adystónie. Vzhľadom na nedostatok podrobných informácií oakútnych atardívnych extrapyramidálnych poruchách hybnosti vosobnej anamnéze, nie je možné vsúčasnosti zistiť, či olanzapín spôsobuje nižší výskyt tardívnej dyskinézy a/alebo iných tardívnych extrapyramidálnych syndrómov.

⁷ Akútne príznaky, ako napr. potenie, insomnia, tremor, úzkosť, nauzea avracanie boli hlásené vprípade, keď sa olanzapín náhle vysadil.

⁸ Vklinických štúdiách trvajúcich do 12týždňov prekročili koncentrácie plazmatického prolaktínu hornú hranicu normálneho rozmedzia upribližne 30% pacientov liečených olanzapínom snormálnou východiskovou hladinou prolaktínu. Uväčšiny týchto pacientov boli zvýšenia väčšinou mierne aostali pod dvojnásobkom hornej hranice normálneho rozmedzia.

⁹ Nežiaduci účinok zistený zklinických skúšaní volanzapínovej integrovanej databáze.

¹⁰ Odhad merateľnými hodnotami zklinických skúšaní volanzapínovej integrovanej databáze.

¹¹ Nežiaduci účinok zistený zo spontánnych hlásení po uvedení na trh sfrekvenciou určenou využitím olanzapínovej integrovanej databázy.

¹² Nežiaduci účinok zistený zo spontánnych hlásení po uvedení na trh sfrekvenciou odhadovanou na hornej hranici 95% intervalu spoľahlivosti využívajúc olanzapínovú integrovanú databázu.

Dlhodobé užívanie (aspoň 48týždňov) Podiel pacientov, uktorých sa vyskytli nežiaduce, klinicky významné zmeny týkajúce sa prírastku telesnej hmotnosti, hladiny glukózy, celkového LDL /HDL cholesterolu alebo triglyceridov sa časom zvýšil. Udospelých pacientov, ktorí absolvovali 9-12 mesačnú liečbu, sa rýchlosť zvýšenia priemernej hladiny glukózy v krvi spomalila približne po 6 mesiacoch.

Ďalšie informácie týkajúce sa osobitných skupín pacientov V klinických štúdiách u starších pacientov s demenciou bola pri liečbe olanzapínom vporovnaní splacebom vyššia incidenciou úmrtí a cerebrovaskulárnych nežiaducich reakcií (pozri časť 4.4). Veľmi časté nežiaduce reakcie súvisiace s užívaním olanzapínu v tejto skupine pacientov boli abnormálna chôdza a pády. Často boli pozorované pneumónia, zvýšenie telesnej teploty, letargia, erytém, zrakové halucinácie ainkontinencia moču.

V klinických štúdiách u pacientov liekmi vyvolanou psychózou (agonista dopamínu), súvisiacou sParkinsonovou chorobou, boli veľmi často asvyššou frekvenciou ako uplaceba hlásené zhoršenie parkinsonovskej symptomatiky ahalucinácie.

V jednej klinickej štúdii u pacientov s bipolárnou mániou bola pri liečbe valproátom vkombinácii solanzapínom incidencia vzniku neutropénie o 4,1%; potenciálne prispievajúcim faktorom mohli byť vysoké plazmatické hladiny valproátu. Súbežné podanie olanzapínu s lítiom alebo valproátom viedlo ku zvýšeniu výskytu (≥ 10%) trasu, sucha v ústach, zvýšenej chuti do jedla anárastu telesnej hmotnosti. Často boli hlásené aj poruchy reči. Počas liečby olanzapínom v kombinácii s lítiom alebo divalproexom, došlo vakútnej fáze knárastu hmotnosti o ≥ 7% vporovnaní s východiskovou hodnotou u 17,4% pacientov (do 6týždňov). Dlhodobá liečba olanzapínom (do 12 mesiacov) na prevenciu rekurencie u pacientov sbipolárnou poruchou bola spojená s nárastom telesnej hmotnosti o ≥ 7% vporovnaní so začiatočnou hodnotou u 39,9% pacientov.

Pediatrická populácia Olanzapín nie je indikovaný na liečbu detí a dospievajúcich pacientov mladších ako 18 rokov. Aj keď sa neuskutočnili žiadne klinické štúdie porovnávajúce dospievajúcich pacientov s dospelými, údaje získané zo štúdií s dospievajúcimi pacientmi boli porovnávané s údajmi získanými zo štúdií s dospelými pacientmi.

Nasledujúca tabuľka zahŕňa nežiaduce reakcie hlásené s vyššou frekvenciou výskytu udospievajúcich pacientov (vo veku 13-17rokov) ako u dospelých pacientov, alebo nežiaduce reakcie, ktoré boli zistené len počas krátkodobých klinických štúdií udospievajúcich pacientov. Zdá sa, že klinicky významný prírastok telesnej hmotnosti (≥ 7%) sa vyskytuje častejšie u dospievajúcich v porovnaní s dospelými pri porovnateľných expozíciách. Výška hmotnostného prírastku a podiel dospievajúcich pacientov, uktorých bol klinický signifikantný hmotnostný prírastok, bol vyšší pri dlhodobej expozícii (aspoň 24týždňov) ako pri krátkodobej expozícii.

Vrámci jednotlivých skupín frekvencií sú nežiaduce účinky usporiadané vporadí klesajúcej závažnosti. Frekvencie výskytu sú definované nasledovne: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až 1/10).

¹³ Po krátkodobej liečbe (medián trvania 22dní) sa nárast telesnej hmotnosti o ≥ 7% vporovnaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou (kg) vyskytoval veľmi často (40,6%), o ≥ 15% vporovaní so začiatočnou telesnou hmotnosťou často (7,1%) a o ≥ 25% často (2,5%). Pri dlhodobej expozícii (aspoň 24 týždňov) 89,4% pacientov pribralo ≥ 7%, 55,3% pribralo ≥ 15% a29,1% pribralo ≥ 25% ich pôvodnej telesnej hmotnosti.

¹⁴ Pozorované pri normálnych východiskových hladinách nalačno (<1,016mmol/l), ktoré sa zvýšili na úroveň (≥1,467mmol/l) a zmeny hladín triglyceridov nalačno z hraničnej východiskovej hodnoty (≥1,016mmol/l - <1,467mmol/l) na úroveň (≥1,467mmol/l).

¹⁵ Zmeny hodnôt celkového cholesterolu nalačno znormálnej východiskovej hodnoty (<4,39mmol/l) na úroveň (≥5,17mmol/l) sa vyskytovali často. Zmeny hodnôt celkového cholesterolu nalačno z hraničnej východiskovej hodnoty (≥4,39 - <5,17mmol/l) na úroveň (≥5,17mmol/l) sa vyskytovali veľmi často.

¹⁶ Zvýšenie plazmatickej hladiny prolaktínu bolo hlásené u 47,4% dospievajúcich pacientov.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPríloheV.

Prejavy a príznaky

Medzi veľmi časté príznaky predávkovania (výskyt >10%) patrí tachykardia, agitácia/agresivita, dyzartria, rôzne extrapyramídové príznaky a nižší stupeň vedomia od útlmu až po kómu.

Iné medicínsky významné následky predávkovania zahŕňajú delírium, kŕče, kómu, možný neuroleptický malígny syndróm, útlm dýchania, aspiráciu, hypertenziu alebo hypotenziu, srdcovú arytmiu (<2% prípadov predávkovania) a zastavenie dýchania a činnosti srdca. Smrteľné prípady sa vyskytli už po akútnom predávkovaní dávkou 450mg, ale prežitie bolo hlásené po akútnom predávkovaní dávkou približne 2g perorálneho olanzapínu.

Liečba predávkovania

Pre olanzapín neexistuje žiadne špecifické antidotum. Neodporúča sa vyvolávanie vracania. Môžu byť indikované štandardné postupy používané pri liečbe predávkovania (t.j. výplach žalúdka, podanie aktívneho uhlia). Ukázalo sa, že súbežné podanie aktívneho uhlia znižuje biologickú dostupnosť olanzapínu po perorálnom podaní o50 až 60%.

Podľa klinického stavu pacienta sa má začať aj symptomatická liečba a monitorovanie vitálnych funkcií, vrátane liečby hypotenzie, cirkulačného šoku a podpory respiračných funkcií. Pretože stimulácia β‑receptorov môže zhoršiť hypotenziu, nemá sa používať adrenalín, dopamín či iné sympatomimetiká sagonistickým pôsobením na β-receptory. Kvôli detekcii možných arytmií je nevyhnutné sledovať kardiovaskulárne funkcie. Pacient má byť až do zotavenia pod starostlivým lekárskym dohľadom asledovaním.