Syntostigmin 15 mg Tableta

Liečba myasthenia gravis udospelých, detí a dospievajúcich s hmotnosťou vyššou ako 40 kg.

Liečba hypoaktivity detrusora neurogénneho a non-neurogénneho pôvodu u dospelých.

Dávkovanie

Liečba myasthenia gravis

Dospelí 15 mg každé 3-4 hodiny, vprípade potreby možno dávku individuálne zvýšiť, neprekračovať dennú dávku 150 mg.

Pediatrická populácia

Deťom adospievajúcim s telesnou hmotnosťou vyššou ako 40 kg sa odporúča užívať 15 mg každé 4 hodiny.

Liečba hypoaktivity detrusora neurogénneho a non-neurogénneho pôvodu

Dospelí: 15 mg 3 - 6-krát denne, vždy sodstupom aspoň 4 hodín.

Účinnosť lieku u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov nebola pre danú indikáciu stanovená.

Spôsob podávania

Tablety sa užívajú pred jedlom, počas jedla alebo po jedle.

• Precitlivenosť na liečivo, bromidy alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených včasti6.1.

• Mechanická obštrukcia tráviaceho ústrojenstva.

• Mechanická obštrukcia močového ústrojenstva, prípadne so sprevádzajúcou retenciou moču.

• Peritonitída.

Opatrnosť je potrebná u pacientov so závažnou bradykardiou alebo AV-blokádou, u ktorých sa podávaním neostigmínu môže stav zhoršiť.

Opatrnosť je potrebná aj u pacientov sbronchiálnou astmou alebo pneumóniou, u ktorých podávaním neostigmínu môže dôjsť ku zvýšeniu bronchiálnej sekrécie a zhoršeniu ochorenia.

Opatrnosť je potrebná tiež u pacientov sinfekciou močových ciest, u ktorých sa môžu zhoršiť príznaky ochorenia.

Opatrnosť je potrebná upacientov, ktorí nedávno podstúpili operáciu čriev alebo močového mechúra, zdôvodu zvýšeného rizika perforácie.

Opatrnosť je potrebná upacientov, ktorí nedávno prekonali infarkt myokardu, alebo upacientov náchylných karytmiám zdôvodu zvýšeného rizika výskytu arytmií.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní neostigmínu pacientom speptickým vredovým ochorením zdôvodu exacerbácie ochorenia vdôsledku zvýšenej sekrécie kyseliny chlorovodíkovej.

Opatrnosť je potrebná upacientov so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy alebo svagotóniou zdôvodu zvýšeného rizika atriálnych fibrilácií.

Opatrnosť je potrebná pri podávaní neostigmínu pacientom sepilepsiou alebo Parkinsonovou chorobou, uktorých môže dôjsť kvyvolaniu príznakov ochorenia alebo ich exacerbácii.

Tento liek obsahuje monohydrát laktózy. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Neostigmín môže zvyšovať účinky týchto látok:

Betablokátory adigoxín

Upacientov užívajúcich betablokátory alebo digoxín môže pri súčasnom podávaní neostigmínu dôjsť kvzniku závažnej bradykardie ahypotenzie. Súčasne môže dôjsť kzhoršeniu príznakov myasthenia gravis.

Suxametónium

Neostigmín môže predlžovať nervovosvalovú blokádu, vyvolanú suxametóniom. Lieková interakcia je závažná predovšetkým po injekčnej aplikácii neostigmínu alebo u pacientov sdeficitom pseudocholínesterázy. Mechanizmus vzniku tejto liekovej interakcie spočíva vspomalení biotransformácie suxametónia inhibíciou cholínesterázy, spôsobenou neostigmínom.

Morfín ajeho deriváty

Neostigmín môže zvyšovať účinok morfínu ajeho derivátov. Vzhľadom nato, že tieto látky vyvolávajú respiračnú depresiu, majú sa používať sopatrnosťou upacientov, ktorí majú vdôsledku mysthenia gravis respiračnú insuficienciu.

Látky zvyšujúce účinok neostigmínu:

Účinok neostigmínu môžu zvyšovať liečivá scholinomimetickým účinkom (napr. kognitíva zo skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy, napr. donepezil, galantamín alebo rivastigmín).

Neostigmín môže znižovať účinok týchto látok:

Myorelaxanciá

Neostigmín blokuje účinky nedepolarizujúcich myorelaxancií (napr. tubokuranín). Kvôli tomuto účinku sa používa po operáciách naukončenie svalovej relaxácie.

Látky znižujúce účinok neostigmínu:

Kortikosteroidy

Účinok neostigmínu znižujú až antagonizujú kortikosteroidy (vrátane mineralokortikoidu fludrokortizónu). Pri vzájomnej kombinácii bola pozorovaná protrahovaná svalová depresia, ktorá sa postupne rozvíja niekoľko desiatok hodín alebo dní od začiatku súbežnej liečby. Súčasné podávanie kortikosteroidov alebo fludrokortizónu pacientom smyasthenia gravis, kompenzovaných neostigmínom, je potenciálne nebezpečné. Mechanizmus vzniku tejto liekovej interakcie nie je známy.

Atropín

Účinok neostigmínu môžu znižovať, až antagonizovať liečivá santicholinergným účinkom (napr. atropín), ktorý blokuje muskarínové účinky neostigmínu.

Antimalariká aantiarytmiká

Chlorochín, hydroxychlorochín aantiarytmiká ako napr. chinidín, prokaínamid apropafenón blokujú acetylcholínové receptory, atým môže dôjsť kzníženiu účinku neostigmínu azhoršeniu príznakov myasthenia gravis.

Lokálne anestetiká esterového typu

Lidokaín aprokaín môžu zvyšovať blokádu nervovosvalového prenosu aznižovať uvoľňovanie acetylcholínu.

Antibiotiká

Aminoglykozidové, linkozamidové a polypeptidové antibiotiká, ďalej fluórochinolóny, rolitetracyklín, oxytetracyklín, erytromycín atelitromycín môžu vyvolať svalovú slabosť (neuromuskulárnou blokádou) upacientov smyasthenia gravis. Táto blokáda môže byť odstránená podaním neostigmínu, napriek tomu majú byť tieto antibiotiká podávané pacientom smyasthenia gravis sopatrnosťou. Môže byť potrebné upraviť dávku neostigmínu.

Halogénované inhalačné anestetiká

Pacienti smyasthenia gravis sú náchylnejší ku komplikáciám vpriebehu celkovej anestézie, aztohto dôvodu majú byť inhalačné anestetiká (desfluran, sevofluran, izofluran, halotan) používané sopatrnosťou. Potrebná je titrácia dávkovania podľa monitorovania nervovosvalovej aktivity. Inhalačné anestetiká znižujú nervovosvalový prenos azosilňujú účinok nervovosvalovej blokády nedepolarizujúcich myorelaxancií.

Blokátory vápnikových kanálov

Súčasné podanie blokátorov vápnikových kanálov, ako napr. verapamil, snervovosvalovými blokátormi môže viesť kzosilneniu nervovosvalovej blokády.

Lítium

Lítium znižuje uvoľňovanie acetylcholínu na nervovosvalovej platničke, atým môže dôjsť kzníženiu účinku neostigmínu azvýšenej svalovej slabosti upacientov smyasthenia gravis.

Tramadol

Pri súčasnom podaní môže dôjsť kzvýšeniu rizika výskytu epileptických záchvatov, hlavne ustarších pacientov sepilepsiou, predchádzajúcimi záchvatmi alebo srizikom vzniku záchvatov (poranenie hlavy, nádor na mozgu, metabolické poruchy, alkohol, infekcie CNS).

Bupropión

Pri súčasnom podaní môže dôjsť kzvýšeniu rizika výskytu epileptických záchvatov.

Gravidita

Neostigmín nemá teratogénne vlastnosti. Neostigmín, rovnako ako iné inhibítory cholínesterázy, môže po parenterálnom podaní stimulovať činnosť maternice a u tehotných žien vpokročilom štádiu tehotenstva vyvolaťpredčasný pôrod. Po perorálnom podaní je výskyt stimulácie činnosti maternice nepravdepodobný. Spodávaním neostigmínu vtehotenstve sú doteraz len obmedzené skúsenosti. Perorálne aplikovaný neostigmín podávaný tehotným ženám neviedol kvýskytu malformácií alebo kinému poškodeniu plodu. Môže však vyvolať prechodnú svalovú slabosť u novorodencov. Podľa klasifikácie rizík vtehotenstve, používanej vUSA, je zaradený do kategórie C, podľa austrálskej klasifikácie je zaradený do kategórie B2. Vtehotenstve je jeho podávanie možné len vnevyhnutných prípadoch.

Dojčenie

Nie je presne známe, vakom množstve neostigmín prechádza do materského mlieka. Chemicky podobný pyridostigmín preniká do materského mlieka vkoncentrácii zodpovedajúcej plazmatickým koncentráciám. Použitie neostigmínu počasdojčenia je možné pri zvýšenej opatrnosti a pravidelnom monitorovaní pacientky aj dieťaťa.

Fertilita

Reprodukčné štúdie vykonané na zvieratách nepreukázali poruchu fertility. Účinky neostigmínu na fertilitu u ľudí sa neskúmali.

Neostigmín predovšetkým na začiatku liečby môže vyvolať miózu a poruchy akomodácie. Neostigmín neovplyvňuje nepriaznivo pozornosť pacienta a jeho schopnosť sústredenia. Lekár preto musí individuálne posúdiť pacientovu schopnosť obsluhovať stroje, pracovať vo výškach alebo viesť vozidlá.

Vnasledujúcej tabuľke sú zhrnuté nežiaduce účinky neostigmínu rozdelené do tried podľa orgánových systémov MedDRA suvedením frekvencie výskytu: veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé(≥1/10000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (z dostupných údajov):

*patrí medzi muskarínové nežiaduce účinky

**patrí medzi nikotínové nežiaduce účinky

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Symptómy

Predávkovanie, či intoxikácia neostigmínom sa prejavuje intenzívnymi muskarínovými a nikotínovými účinkami. V popredí klinických symptómov intoxikácie stojí úzkosť, slabosť, únava, závrat, bolesti hlavy, mióza, nauzea, vracanie, kolikové bolesti brucha, hnačky, hypersalivácia, potenie a bradykardia. Môže sa rozvinúť extrémna svalová slabosť, ktorá môže progredovať do celkovej paralýzy, vrátane oko hybných a dýchacích svalov. Pri ťažkej intoxikácii stav progreduje do epileptických paroxyzmov, kómy, pľúcneho edému s výraznou bronchiálnou sekréciou, hypoxie, objavujú sa arytmie. Môže byť tiež prítomná hyperglykémia a glykosúria bez ketonúrie. Extrémne vysoké dávky neostigmínu spôsobujú stimuláciu CNS snáslednou depresiou CNS,nervosvalovú blokádu, sprevádzanú respiračnou depresiou až paralýzou a smrťou.

Liečba

Pri závažnej intoxikácii sa odporúča štandardný postup: zaistenie priechodnosti dýchacích ciest, odsávanie bronchiálneho sekrétu a dostatočná ventilácia a oxygenácia. Atropín zruší muskarínový efekt neostigmínu. Atropín sa aplikuje v dávke 1 - 2 (prípadne až 4) mg vnútrosvalovo, alebo vnútrožilnou injekciou, pri ťažkej intoxikácii každých 20 - 30 minút, kým sa neobjavia známky atropinizácie (sčervenanie a suchosť kože, rozšírenie zreníc a tachykardia).