AIRCLESIO 160 mikrogramov/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale

AIRCLESIO je indikovaný na liečbu a na kontrolu perzistentnej astmy u dospelých a dospievajúcich

(12 rokov a viac).

Tento liek sa používa výhradne inhalačne. Dávkovanie

Odporúčané dávkovanie pre dospelých a dospievajúcich:

Odporúčaná dávka AIRCLESIA je 160 mikrogramov jedenkrát denne, čo vedie ku kontrole astmy u väčšiny pacientov. U niektorých pacientov so závažnou astmou môže byť prínosom vyššia dávka, až do 640 mikrogramov/denne (podávaná ako 320 mikrogramov dvakrát denne) (pozri časť 5.1).

Pacientom sa má podať inhalačná dávka primeraná závažnosti ich ochorenia. Príznaky sa pri použití AIRCLESIA začnú zlepšovať do 24 hodín liečby. Ak sa dosiahne kontrola, dávka AIRCLESIA sa má individuálne nastaviť a titrovať na minimálnu dávku potrebnú na udržanie dobrej kontroly astmy.

Zníženie dávky na 80 mikrogramov jedenkrát denne môže byť u niektorých pacientov účinná udržiavacia dávka.

AIRCLESIO sa má prednostne podávať večer, aj keď sa dokázala aj účinnosť ranného podania AIRCLESIA. Konečné rozhodnutie o tom, či sa má tento liek podávať večer alebo ráno musí urobiť lekár.

Pacienti s ťažkou astmou sú vystavení riziku akútnych záchvatov a musia sa pravidelne podrobovať hodnoteniu kontroly astmy vrátane testov funkčnosti pľúc. Zvýšené používanie krátkodobo pôsobiacich bronchodilatátorov na úľavu symptómov astmy je príznakom zhoršenia kontroly astmy. Ak pacienti zistia, že liečba krátkodobo pôsobiacim bronchodilatátorom na úľavu symptómov je menej účinná alebo ak potrebujú viac inhalácií ako obvykle, musia vyhľadať lekára. V takejto situácii sa musí prehodnotiť stav pacientov a musí sa zvážiť potreba zvýšenej protizápalovej liečby (napr. zvýšenie dávky AIRCLESIA na krátke obdobie [pozri časť 5.1] alebo liečba perorálnymi kortikosteroidmi). Vážne exacerbácie astmy sa majú liečiť bežným spôsobom.

Na uspokojenie špecifických potrieb pacienta, napríklad v prípade, že je pre pacienta náročné súbežné stlačenie inhalátora a nadýchnutie sa, AIRCLESIO sa môže použiť spolu s inhalačnou pomôckou (spacer) AeroChamber Plus Flow-Vu.

Starší pacienti a pacienti s poruchou funkcie obličiek alebo pečene

U starších pacientov alebo u pacientov s poškodením pečene alebo obličiek nie je potrebná úprava dávky.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť AIRCLESIA u detí vo veku do 12 rokov neboli doteraz stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Opatrenia pred zaobchádzaním alebo podaním lieku

Pacient musí byť poučený o správnom spôsobe použitia inhalátora.

Ak je inhalátor nový alebo sa nepoužíval po dobu jedného týždňa alebo dlhšie, tri dávky sa majú vystreknúť do vzduchu. Pretrepanie nie je potrebné, pretože ide o roztok aerosolu.

Počas inhalácie sa uprednostňuje poloha v sede alebo v stoji a inhalátor sa má držať vo vzpriamenej polohe s palcom na spodnej časti, pod náustkom.

Poučte pacienta, aby odstránil z náustka kryt, umiestnil si inhalátor do úst, stisol pery okolo náustka a pomaly a zhlboka sa nadýchol. Počas nádychu ústami sa musí stlačiť horná časť inhalátora nadol.

Potom pacient musí vytiahnuť inhalátor z úst a zadržať dych na 10 sekúnd alebo tak dlho, ako mu to je príjemné. Pacient nesmie do inhalátora vydýchnuť. Na záver má pacient pomaly vydýchnuť a nasadiť kryt na náustok.

Náustok sa má každý týždeň čistiť suchou papierovou alebo látkovou vreckovkou. Inhalátor sa nesmie umývať alebo ponárať do vody.

AIRCLESIO sa používa výhradne inhalačne.

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Tak ako všetky inhalačné kortikosteroidy, AIRCLESIO sa má podávať opatrne u pacientov s aktívnou alebo inaktívnou pľúcnou tuberkulózou, plesňovými, vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami a iba v prípade, že títo pacienti sú adekvátne liečení.

Tak ako všetky inhalačné kortikosteroidy, AIRCLESIO sa neindikuje na liečbu status asthmaticus alebo iných akútnych záchvatov astmy, ktoré vyžadujú intenzívnu liečbu.

Tak ako všetky inhalačné kortikosteroidy, AIRCLESIO nie je určený na úľavu od symptómov akútnej astmy, ktoré vyžadujú použitie inhalačného krátkodobo pôsobiaceho

bronchodilatátora. Je potrebné pacientov poučiť, aby mali k dispozícii záchranný liek tohto

typu.

Najmä pri vysokých dávkach inhalačných kortikosteroidov predpísaných na dlhšie obdobie sa môžu vyskytnúť systémové účinky. Tieto účinky sa vyskytujú s oveľa nižšou pravdepodobnosťou v porovnaní s perorálnymi kortikosteroidmi. K možným systémovým účinkom patrí Cushingov syndróm, príznaky podobné Cushingovmu syndrómu, supresia nadobličiek, retardácia rastu u detí a dospievajúcich, zníženie hustoty minerálov v kostiach, katarakta, glaukóm a zriedka psychické poruchy a poruchy správania vrátane psychomotorickej hyperaktivity, porúch spánku, úzkosti, depresie alebo agresivity (hlavne u detí). Preto je dôležité, aby sa dávka inhalačného kortikosteroidu titrovala na najnižšiu dávku, pri ktorej je zachovaná účinná kontrola astmy.

Pediatrická populácia

Výšku dieťaťa alebo dospievajúceho dlhodobo liečeného inhalačnými kortikosteroidmi sa odporúča pravidelne monitorovať. Pri spomalení rastu sa musí liečba prehodnotiť so zámerom znížiť dávku inhalovaných kortikosteroidov, pokiaľ je to možné na najnižšiu dávku, pri ktorej sa dosiahne účinná kontrola astmy. Okrem toho je potrebné uvažovať o vyšetrení pacienta u detského špecialistu na respiračné ochorenia.

Porucha funkcie pečene

Nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa pacientov s ťažkou poruchou funkcie pečene. Pokiaľ sa u pacientov s ťažkou poruchou pečene očakáva zvýšené dávkovanie, títo pacienti musia byť sledovaní kvôli možným systémovým účinkom.

Porucha funkcie nadobličiek

Prínosom liečby inhalačným ciklezonidom má byť minimalizácia potreby perorálnych steroidov. Avšak u pacientov prechádzajúcich z perorálnych steroidov na inhalačný ciklezonid môže počas značnej doby pretrvávať riziko narušenej adrenálnej rezervy.

Pred určitými procedúrami, môžu títo pacienti vyžadovať odborný posudok na určenie rozsahu poruchy nadobličiek. Možnosť reziduálnej zhoršenej funkcie nadobličiek sa musí stále brať do úvahy v prípade stavu núdze (lekárskom a chirurgickom) a v určitých, pravdepodobne stres vyvolávajúcich situáciách, sa musí sa zvážiť vhodná liečba kortikosteroidmi.

Pre prechod pacientov liečených perorálnymi kortikosteroidmi:

Prechod pacientov závislých od perorálnych steroidov na inhalačný ciklezonid a ich ďalšia liečba vyžaduje špeciálnu starostlivosť, pretože zotavenie sa z poškodenej adrenokortikálnej funkcie spôsobenej dlhotrvajúcou liečbou systémovými steroidmi môže trvať značný čas.

Pacienti dlhodobo liečení systémovými steroidmi alebo vysokými dávkami týchto steroidov môžu mať adrenokortikálnu supresiu. U týchto pacientov sa musí pravidelne sledovať adrenokortikálna funkcia a dávka systémového steroidu sa musí opatrne znižovať.

Približne po týždni sa začne s redukciou dávky o 1 mg prednizolonu alebo jeho ekvivalentu za týždeň. Pre udržiavacie dávky prednizolonu vyššie ako 10 mg denne môže byť vhodné opatrne znižovať dávky o väčšie množstvá v týždenných intervaloch.

Niektorí pacienti sa necítia dobre počas fázy vysadzovania, napriek zachovaniu či dokonca zlepšeniu dýchacích funkcií. Týchto pacientov treba povzbudiť, aby vytrvali v používaní inhalačného ciklezonidu a pokračovali vo vysadzovaní systémového steroidu, ak sa nezačnú prejavovať objektívne známky insuficiencie nadobličiek.

Pacienti prechádzajúci z perorálnych steroidov, u ktorých je ešte stále porucha adrenokortikálnej funkcie, musia so sebou nosiť preukaz s upozornením, že používajú steroidy, na ktorom je vyznačené, že v stresových obdobiach, napr. pri zhoršujúcich sa astmatických záchvatoch, infekciách hrudníka,

významných interkurentných ochoreniach, operáciách, úrazoch atď., potrebujú doplnkovú liečbu systémovým steroidom.

Zámena liečby systémovými steroidmi inhalačnou liečbou niekedy odhalí alergie, ako sú alergická nádcha alebo ekzém, ktoré potlačoval systémový liek.

Paradoxný bronchospazmus s okamžitým zhoršením piskotu alebo ďalších symptómov bronchokonstrikcie po podaní dávky sa musí liečiť inhalačným krátkodobo pôsobiacim bronchodilatátorom, čo zvyčajne vyvolá rýchlu úľavu. Stav pacienta sa musí zhodnotiť a liečba AIRCLESIOM má pokračovať len vtedy, ak je po starostlivom zvážení očakávaný prínos väčší ako možné riziko. Pozornosť sa musí venovať korelácii medzi stupňom závažnosti astmy a všeobecnou citlivosťou na akútne bronchiálne reakcie (pozri časť 4.8).

Inhalačná technika pacienta sa má pravidelne kontrolovať, aby sa zaistilo, že ovládanie inhalátora je synchronizované s nádychom a zabezpečuje tak optimálne uvoľnenie do pľúc.

Súbežnej liečbe s ketokonazolom alebo inými silnými inhibítormi CYP3A4, vrátane liekov obsahujúcich kobicistat, sa očakáva zvýšenie rizika systémových vedľajších účinkov. Je potrebné sa vyhnúť kombinovaniu, pokiaľ prínos nie je vyšší ako zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov kortikosteroidov (pozri časť 4.5).

Tento liek obsahuje 4,7 mg etanolu (alkohol) v každej dávke. Množstvo v dávke tohto lieku zodpovedá menej ako 1 ml piva alebo vína. Malé množstvo alkoholu v tomto lieku nemá žiadny pozorovateľný vplyv.

Údaje in vitro indikujú, že CYP3A4 je u ľudí hlavným enzýmom zodpovedným za metabolizmus aktívneho metabolitu ciklezonidu M1.

V interakčnej štúdii liečivo-liečivo v rovnovážnom stave s ciklezonidom a ketokonazolom ako silným inhibítorom CYP3A4, sa zvýšila expozícia aktívnemu metabolitu M 1 približne 3,5 násobne, expozícia ciklezonidu nebola ovplyvnená. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné vyhnúť sa súbežnej aplikácii silných inhibítorov CYP3A4 (napr. ketokonazol, itrakonazol, lieky obsahujúce kobicistat, a ritonavir alebo nelfinavir), ak prínos nepreváži zvýšené riziko systémových nežiaducich účinkov kortikosteroidov, v takom prípade majú byť pacienti sledovaní kvôli systémovým vedľajším účinkom kortikosteroidov.

Fertilita a gravidita

Nie sú k dispozícii dostatočné a dobre kontrolované štúdie u gravidných žien.

V štúdiách na zvieratách sa po aplikácii glukokortikoidov zistila indukcia malformácií (pozri časť 5.3). Tieto zistenia však s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú relevantné pre človeka pri podaní odporúčaných inhalačných dávok.

Rovnako ako ostatné glukokortikoidy, ciklezonid sa má používať počas gravidity iba vtedy, ak potenciálny prínos pre matku prevýši potenciálne riziko pre plod. Má sa používať najnižšia účinná dávka ciklezonidu potrebná na udržanie adekvátnej kontroly astmy.

Dojčatá narodené matkám, ktoré dostávali kortikosteroidy počas tehotenstva, sa majú starostlivo sledovať kvôli hypoadrenalizmu.

Dojčenie

Nie je známe, či sa inhalačný ciklezonid vylučuje do ľudského materského mlieka. Podávanie ciklezonidu dojčiacim ženám sa má zvážiť len vtedy, ak je očakávaný prínos pre matku väčší ako akékoľvek možné riziko pre dieťa.

AIRCLESIO nemá žiadny alebo má zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať

stroje.

V klinických štúdiách s AIRCLESIOM sa približne u 5 % pacientov vyskytli nežiaduce účinky, keď sa AIRCLESIO podával v rozmedzí dávky 40 až 1280 mikrogramov za deň. Vo väčšine prípadov boli tieto účinky mierne a nevyžadovali prerušenie liečby AIRCLESIOM.

* incidencia v porovnaní s placebom je podobná alebo nižšia

** palpitácie sa v klinických štúdiách zaznamenali väčšinou u pacientov súbežne liečených liekmi so známym vplyvom na srdce (napr. teofylín alebo sambutol)

Paradoxný bronchospazmus sa môže objaviť bezprostredne po podaní, je to nešpecifická akútna reakcia na všetky inhalačne aplikované lieky, čo môže súvisieť s liečivom, pomocnou látkou alebo ochladením vplyvom evaporácie v prípade dávkovacích inhalátorov. V závažných prípadoch sa má zvážiť vysadenie AIRCLESIA.

Vyskytnúť sa môžu aj systémové účinky inhalačných kortikosteroidov, najmä pri vysokých dávkach predpísaných na dlhšie obdobie. K možným systémovým účinkom patria Cushingov syndróm, príznaky podobné Cushingovmu syndrómu, supresia nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, zníženie denzity minerálov v kostiach, katarakta, glaukóm (pozri tiež časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Akútne

Zdraví dobrovoľníci znášali inhaláciu jednorazovej dávky 2 880 mikrogramov ciklezonidu dobre. Pravdepodobnosť akútneho toxického účinku po predávkovaní inhalačným ciklezonidom je nízka. Po akútnom predávkovaní nie je nutná žiadna špecifická liečba.

Chronické

Po dlhšom podávaní 1 280 mikrogramov ciklezonidu sa nepozorovali žiadne klinické príznaky supresie nadobličiek. Počas dlhodobého podávania dávok vyšších než sú odporúčané dávky sa však nedá vylúčiť určitý stupeň supresie nadobličiek. Môže byť nutné sledovanie funkčnej adrenálnej rezervy.