Meropenem Olikla 1 000 mg Prášok na injekčný/infúzny roztok
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC
Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Meropenem 1 000 mg
Meropenem Olikla je indikovaný na liečbu nasledujúcich infekcií u dospelých a detí starších ako
3 mesiace (pozri časti 4.4 a 5.1):
-
závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenej s mechanickou
ventiláciou pľúc,
-
bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze,
-
komplikované infekcie močových ciest,
-
komplikované intraabdominálne infekcie,
-
pôrodné a popôrodné infekcie,
-
komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív,
-
akútna bakteriálna meningitída.
Meropenem Olikla sa môže používať v liečbe pacientov s neutropéniou s horúčkou, ktorá je pravdepodobne dôsledkom bakteriálnej infekcie.
Liečba pacientov s bakteriémiou, ktorá sa môže objaviť v súvislosti s akoukoľvek infekciou uvedenou vyššie alebo existuje podozrenie, že s ňou súvisí.
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne odporúčania o správnom používaní antibiotík.
Dávkovanie
Tabuľky uvedené nižšie poskytujú všeobecné odporúčania na dávkovanie.
Podávaná dávka meropenému a dĺžka liečby závisia od typu liečenej infekcie, vrátane jej závažnosti,
a od klinickej odpovede pacienta.
Pri liečbe niektorých typov infekcií, ako sú infekcie, ktoré sú vyvolané menej citlivými bakteriálnymi druhmi (napr. Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp.), alebo veľmi závažné infekcie, môže byť vhodná dávka až 2 000 mg trikrát denne u dospelých a dospievajúcich a dávka až 40 mg/kg trikrát denne u detí.
Pri liečbe pacientov s renálnou insuficienciou je potrebné ďalšie prehodnotenie dávky (pozri nižšie).
Dospelí a dospievajúci
| Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
| Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenejs mechanickou ventiláciou pľúc | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 2 000 mg |
| Komplikované infekcie močových ciest | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Pôrodné a popôrodné infekcie | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 500 mg alebo 1 000 mg |
| Akútna bakteriálna meningitída | 2 000 mg |
| Liečba pacientov s neutropéniou s horúčkou | 1 000 mg |
Meropeném sa zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcej približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6).
Prípadne sa dávky do 1 000 mg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba obmedzené údaje o bezpečnosti podporujúce podávanie 2 000 mg dávky formou intravenóznej bolusovej injekcie u dospelých.
Porucha funkcie obličiek
Dávka u dospelých pacientov a dospievajúcich sa má upraviť, keď je klírens kreatinínu nižší ako 51 ml/min, ako je uvedené nižšie. Dostupné sú limitované údaje podporujúce podávanie týchto upravených dávok pre jednotkovú dávku 2 000 mg.
| Klírens kreatinínu(ml/min) | Dávka(na základe „jednotkovej“ dávky 500 mg alebo 1 000 mg alebo 2 000 mg, pozri tabuľku vyššie) | Frekvencia |
| 26 – 50 | jedna jednotková dávka | každých 12 hodín |
| 10 – 25 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 12 hodín |
| < 10 | polovica jednej jednotkovej dávky | každých 24 hodín |
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou a hemofiltráciou. Požadovaná dávka sa má podať po ukončení cyklu hemodialýzy.
Pre peritoneálne dialyzovaných pacientov nie je k dispozícii žiadne odporúčané dávkovanie.
Porucha funkcie pečene
U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.4).
Dávkovanie u starších pacientov
U starších pacientov s normálnou funkciou obličiek alebo s klírensom kreatinínu vyšším ako
50 ml/min nie je potrebná žiadna úprava dávky.
Pediatrická populácia
Deti mladšie ako 3 mesiace
Účinnosť a bezpečnosť u detí mladších ako 3 mesiace nebola stanovená a nebol zistený optimálny
dávkovací režim. Obmedzené farmakokinetické údaje však naznačujú, že vhodnou dávkou môže byť
20 mg/kg každých 8 hodín (pozri časť 5.2).
Deti od 3 mesiacov do 11 rokov a s telesnou hmotnosťou do 50 kg
Odporúčané dávkovacie režimy sú uvedené v tabuľke nižšie:
| Infekcia | Dávka podávaná každých 8 hodín |
| Závažná pneumónia, vrátane nozokomiálnej pneumónie a pneumónie spojenejs mechanickou ventiláciou pľúc | 10 alebo 20 mg/kg |
| Bronchopulmonálne infekcie pri cystickej fibróze | 40 mg/kg |
| Komplikované infekcie močových ciest | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované intraabdominálne infekcie | 10 alebo 20 mg/kg |
| Komplikované infekcie kože a mäkkých tkanív | 10 alebo 20 mg/kg |
| Akútna bakteriálna meningitída | 40 mg/kg |
| Liečba pacientov s neutropéniou s horúčkou | 20 mg/kg |
Deti s telesnou hmotnosťou nad 50 kg
Má sa použiť rovnaká dávka ako u dospelých.
Nie sú žiadne skúsenosti u detí s poruchou funkcie obličiek. Spôsob podávania
Na intravenózne použitie.
Meropenem Olikla sa po rekonštitúcii/riedení zvyčajne podáva formou intravenóznej infúzie trvajúcou približne 15 až 30 minút (pozri časti 6.2, 6.3 a 6.6). Prípadne sa dávky meropenému do 20 mg/kg môžu podávať formou intravenóznej bolusovej injekcie trvajúcej približne 5 minút. Existujú iba
obmedzené údaje o bezpečnosti podporujúce podávanie dávky 40 mg/kg u detí formou intravenóznej
bolusovej injekcie.
Pokyny na rekonštitúciu/riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
Precitlivenosť na liečivo alebo na pomocnú látku uvedenú v časti 6.1. Precitlivenosť na ktorékoľvek iné karbapenémové antibiotikum.
Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažné kožné reakcie) na iné typy betalaktámových antibiotík (napr. penicilíny alebo cefalosporíny).
Pri výbere meropenému na liečbu jednotlivých pacientov je potrebné vziať do úvahy vhodnosť použitia karbapenémového antibiotika na základe faktorov, ako sú závažnosť infekcie, miera rezistencie na iné vhodné antibiotiká a riziko selekcie baktérií rezistentných na karbapeném.
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter spp.
Rezistencia Enterobacterales, Pseudomonas aeruginosa, Acinetobacter spp. na penémy sa v Európskej únii líši. Odporúča sa, aby lekári, ktorí predpisujú liek, zvážili lokálnu prevalenciu rezistencie týchto baktérií na penémy.
Hypersenzitívne reakcie
Tak ako pri všetkých betalaktámových antibiotikách boli hlásené závažné a zriedkavo fatálne reakcie hypersenzitivity (pozri časti 4.3 a 4.8).
Pacienti, ktorí majú v anamnéze precitlivenosť na karbapenémy, penicilíny alebo iné betalaktámové antibiotiká, môžu byť precitlivení aj v prípade meropenému. Pred začatím liečby meropenémom je potrebné starostlivo zistiť predchádzajúce reakcie hypersenzitivity na betalaktámové antibiotiká.
Ak sa objaví závažná alergická reakcia, je nutné ukončiť podávanie lieku a prijať vhodné opatrenia. Závažné kožné nežiaduce reakcie (Severe Cutaneous Adverse Reactions, SCAR), ako je Stevensov-
Johnsonov syndróm (SJS), toxická epidermálna nekrolýza (TEN), lieková reakcia s
eozinofíliou a systémovými príznakmi (Drug Reaction with Eosinophilia and Systemic Symptoms, DRESS), multiformný erytém (ME) a akútna generalizovaná exantémová pustulóza (AGEP), boli hlásené u pacientov dostávajúcich meropeném (pozri časť 4.8). Ak sa objavia prejavy a príznaky,
ktoré svedčia o týchto reakciách, meropeném sa má okamžite vysadiť a má sa zvážiť iná možná liečba.
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby
Kolitída v dôsledku antibiotickej liečby a pseudomembranózna kolitída sa vyskytla takmer v súvislosti so všetkými antibiotikami, vrátane meropenému, a môže byť mierna až život ohrozujúca. Preto je
dôležité zvážiť túto diagnózu u pacientov s výskytom hnačky počas alebo následne po podaní meropenému (pozri časť 4.8).
Je potrebné zvážiť ukončenie liečby meropenémom a podanie špecifickej liečby infekcie vyvolanej
Clostridioides difficile. Nesmú sa podávať lieky inhibujúce peristaltiku.
Záchvaty
Počas liečby karbapenémami, vrátane meropenému, sa zriedkavo vyskytli záchvaty (pozri časť 4.8).
Liekom indukované poškodenie pečene (Drug-Induced Liver Injury, DILI)
Počas liečby meropenémom sa má dôkladne sledovať funkcia pečene z dôvodu rizika DILI (pozri časť 4.8). Ak sa vyskytne závažné DILI, má sa zvážiť prerušenie liečby ako klinicky vhodný postup.
S liečbou meropenémom sa má opätovne začať, len ak sa považuje za nutnú.
Použitie u pacientov s poruchou funkcie pečene: u pacientov s už prítomnými poruchami pečene sa má počas liečby meropenémom sledovať funkcia pečene. Nie je nutná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2).
Sérokonverzia priameho antiglobulínového testu (Coombsov test)
Počas liečby meropenémom sa môže objaviť pozitívny priamy alebo nepriamy Coombsov test.
Súbežné použitie s kyselinou valproovou/valproátom sodným/valpromidom
Súbežné použitie meropenému a kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu sa neodporúča (pozri časť 4.5).
Meropenem Olikla obsahuje sodík
Meropenem Olikla 500 mg: Tento liek obsahuje 45 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo
zodpovedá 2,25 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
Meropenem Olikla 1 000 mg: Tento liek obsahuje 90 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo
zodpovedá 4,5 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 sodíka pre dospelú osobu.
Okrem štúdie s probenecidom sa neuskutočnili žiadne špecifické interakčné štúdie.
Potenciálny vplyv meropenému na väzbu iných liekov na bielkoviny alebo metabolizmus sa neskúmal. Väzba na bielkoviny je však tak nízka, že sa neočakávajú žiadne interakcie s inými liečivami na podklade tohto mechanizmu.
Probenecid
Probenecid súťaží s meropenémom o aktívnu tubulárnu sekréciu, a tým inhibuje renálnu exkréciu meropenému s následným predĺžením eliminačného polčasu a zvýšením plazmatickej koncentrácie meropenému. Ak sa probenecid podáva súbežne s meropenémom, je potrebná opatrnosť.
Kyselina valproová
Pri súbežnom používaní kyseliny valproovej a karbapenémových antibiotík sa vyskytlo zníženie
hladín kyseliny valproovej v krvi o 60 – 100 % počas približne dvoch dní. Vzhľadom na rýchly nástup a veľký rozsah zníženia sa súbežné podávanie kyseliny valproovej/valproátu sodného/valpromidu a karbapenému považuje za nevhodné, a preto sa mu treba vyhnúť (pozri časť 4.4).
Perorálne antikoagulanciá
Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zvýšiť jeho antikoagulačný účinok. Bolo hlásených veľa prípadov zvýšenia antikoagulačného účinku perorálne podávaných antikoagulancií vrátane warfarínu u pacientov, ktorí boli súbežne liečení antibiotikami. Riziko sa môže líšiť v závislosti od typu infekcie, veku a všeobecného stavu pacienta, takže je ťažké posúdiť vplyv antibiotika na INR (medzinárodný normalizovaný pomer, International Normalised Ratio). Odporúča sa časté sledovanie INR počas súbežného podávania antibiotík a perorálneho antikoagulancia a krátko po ňom.
Pediatrická populácia
Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití meropenému u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).
Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu meropenému počas gravidity. Dojčenie
Hlásilo sa, že do ľudského mlieka sa vylučuje malé množstvo meropenému. Meropeném sa nemá
používať u dojčiacich žien, pokiaľ potenciálny prínos pre ženu nepreváži potenciálne riziko pre dieťa.
Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pri vedení vozidiel alebo obsluhe strojov je však nutné vziať do úvahy, že v súvislosti s meropenémom boli
hlásené bolesť hlavy, parestézia a kŕče.
Súhrn bezpečnostného profilu
Pri zhodnotení 4 872 pacientov s 5 026 expozíciami liečbe meropenémom boli najčastejšie hlásené nežiaduce účinky súvisiace s meropenémom: hnačka (2,3 %), vyrážka (1,4 %), nauzea/vracanie (1,4 %) a zápal v mieste podania (1,1 %). Najčastejšími hlásenými laboratórnymi testami zistenými
nežiaducimi účinkami súvisiacimi s meropenémom boli trombocytóza (1,6 %) a zvýšenie pečeňových enzýmov (1,5 – 4,3 %).
Tabuľkový prehľad rizika nežiaducich reakcií
V tabuľke nižšie sú všetky nežiaduce reakcie uvedené podľa triedy orgánových systémov a frekvencie: veľmi časté (≥ 1/10),
časté (≥ 1/100 až < 1/10),
menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000),
neznáme (z dostupných údajov).
V každej skupine frekvencie sú nežiaduce účinky zoradené podľa klesajúcej závažnosti.
Tabuľka 1
| Trieda orgánových systémov | Frekvencia | Nežiaduca reakcia |
| Infekcie a nákazy | menej časté | perorálna a vaginálna kandidóza |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | časté | trombocytémia |
| menej časté | agranulocytóza, hemolytická anémia, trombocytopénia,neutropénia, leukopénia, eozinofília | |
| Poruchy imunitného systému | menej časté | anafylaxia (pozri časti 4.3 a 4.4),angioedém |
| Poruchy metabolizmu avýživy | menej časté | hypokaliémia |
| Psychické poruchy | zriedkavé | delírium |
| Poruchy nervového systému | časté | bolesť hlavy |
| menej časté | parestézia | |
| zriedkavé | kŕče (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy gastrointestinálnehotraktu | časté | hnačka, abdominálna bolesť,vracanie, nauzea |
| menej časté | kolitída spojená s podávaním antibiotika (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy pečene a žlčovýchciest | časté | zvýšené hladiny transamináz, zvýšená hladina alkalickejfosfatázy v krvi, zvýšená hladinalaktátdehydrogenázy v krvi |
| menej časté | zvýšená hladina bilirubín v krvi,liekom indukované poškodenie pečene* | |
| Poruchy kože a podkožnéhotkaniva | časté | vyrážka, svrbenie |
| menej časté | toxická epidermálna nekrolýza,Stevensov-Johnsonov syndróm,multiformný erytém (pozri časť 4.4), urtikária | |
| neznáme | lieková reakcia s eozinofílioua systémovými príznakmi, akútna generalizovaná exantémovápustulóza (pozri časť 4.4) | |
| Poruchy obličiek a močovýchciest | menej časté | zvýšený kreatinín v krvi, zvýšenáhladina močoviny v krvi |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania | časté | zápal, bolesť |
| menej časté | tromboflebitída, bolesť v mieste podania |
* DILI zahŕňa hepatitídu a zlyhanie pečene.
Pediatrická populácia
Meropeném je určený deťom starším ako 3 mesiace. Na základe obmedzených dostupných údajov neexistuje žiadny dôkaz o zvýšenom riziku akéhokoľvek nežiaduceho účinku u detí. Všetky hlásené prípady sa zhodovali s príhodami pozorovanými u dospelej populácie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Relatívne predávkovanie je možné u pacientov s poruchou funkcie obličiek, ak nie je dávka upravená tak, ako je uvedené v časti 4.2. Obmedzené skúsenosti po uvedení lieku na trh naznačujú, že ak sa
objavia nežiaduce reakcie po predávkovaní, zodpovedajú profilu nežiaducich reakcií opísaným v časti 4.8, spravidla sú miernej závažnosti a vymiznú po ukončení liečby alebo znížení dávky. Má sa zvážiť symptomatická liečba.
U osôb s normálnou funkciou obličiek dochádza k rýchlemu vylučovaniu obličkami. Meropeném a jeho metabolit sa dá odstrániť hemodialýzou.
Farmakologické vlastnosti - Meropenem 1 000 mg
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy, ATC kód: J01DH02. Mechanizmus účinku
Meropeném dosahuje svoju baktericídnu aktivitu inhibíciou syntézy bunkovej steny grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií väzbou na proteíny viažuce penicilín (PBP, Penicillin Binding Proteins).
Farmakokinetický/farmakodynamický (FK/FD) vzťah
Podobne ako u iných betalaktámových antibiotík sa ukázalo, že čas, kedy plazmatické koncentrácie meropenému presahujú minimálne inhibičné koncentrácie (MIC) (t > MIC), najlepšie koreluje s
účinnosťou. V predklinických modeloch prejavil meropeném aktivitu, keď plazmatické koncentrácie presiahli MIC infekčného organizmu po dobu asi 40 % dávkovacieho intervalu. Táto cieľová hodnota nebola klinicky potvrdená.
Mechanizmus rezistencie
Bakteriálna rezistencia na meropeném môže vzniknúť dôsledkom:
-
zníženej priepustnosti vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií (kvôli zníženej tvorbe porínov);
-
zníženej afinity k cieľovým miestam PBP;
-
zvýšenej expresie zložiek efluxnej pumpy a
-
tvorby betalaktamáz, ktoré môžu hydrolyzovať karbapenémy.
V Európskej únii boli hlásené lokálne ohniská infekcií v dôsledku baktérií rezistentných na karbapeném.
Neexistuje skrížená rezistencia medzi meropenémom a skupinami liečiv ako chinolóny, aminoglykozidy, makrolidy a tetracyklíny, pokiaľ ide o cieľové mikroorganizmy. Avšak ak rezistencia vznikla na podklade nepriepustnosti a/alebo efluxnej pumpy (púmp), môžu baktérie vykazovať
rezistenciu na viac ako na jednu skupinu antibiotík.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre meropeném a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic- breakpoints_en.xlsx
Prevalencia získanej rezistencie u vybraných druhoch sa môže líšiť geograficky a v čase, a preto sa odporúča získať lokálne informácie o rezistencii, zvlášť pri liečbe závažných infekčných ochorení. Ak je lokálna prevalencia rezistencie taká, že prospešnosť liečiva je prinajmenšom pri
niektorých typoch infekcií sporná, je potrebné si vyžiadať stanovisko odborníka.
Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam patogénov zistených na základe klinických skúseností a liečebných odporúčaní.
Bežne citlivé druhy
Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy
Enterococcus faecalis$
Staphylococcus aureus (citlivý na meticilín)£
Staphylococcus spp. (citlivý na meticilín) vrátane Staphylococcus epidermidis Streptococcus agalactiae (skupina B)
skupina Streptococcus milleri (S. anginosus, S. constellatus a S. intermedius) Streptococcus pneumoniae
Streptococcus pyogenes (skupina A)
Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy
Citrobacter freundii Citrobacter koseri Enterobacter cloacae Escherichia coli Haemophilus influenzae Klebsiella aerogenes Klebsiella oxytoca Klebsiella pneumoniae Morganella morganii Neisseria meningitidis Proteus mirabilis Proteus vulgaris Serratia marcescens
Grampozitívne anaeróbne mikroorganizmy
Clostridium perfringens Peptoniphilus asaccharolyticus
Peptostreptococcus spp. (vrátane P. micros, P. anaerobius, P. magnus)
Gramnegatívne anaeróbne mikroorganizmy
Bacteroides caccae
skupina Bacteroides fragilis Prevotella bivia
Prevotella disiens
Druhy, u ktorých môže byť problémom získaná rezistencia Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy
Enterococcus faecium$†
Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy
Acinetobacter spp. Burkholderia cepacia Pseudomonas aeruginosa
Prirodzene rezistentné mikroorganizmy Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy Stenotrophomonas maltophilia Legionella spp.
Iné mikroorganizmy Chlamydophila pneumoniae Chlamydophila psittaci Coxiella burnetii Mycoplasma pneumoniae
$ Druhy, ktoré vykazujú prirodzenú strednú citlivosť.
£ Všetky stafylokoky rezistentné na meticilín sú rezistentné na meropeném.
† Miera rezistencie ≥ 50 % v jednej alebo viac krajinách EÚ.
Sopľavka a melioidóza: Použitie meropenému u ľudí je založené na údajoch o citlivosti in vitro u
B. mallei a B. pseudomallei a na obmedzených údajoch u ľudí. Ošetrujúci lekári majú vziať v úvahu národné a/alebo medzinárodné konsenzuálne dokumenty týkajúce sa liečby sopľavky a melioidózy.
Priemerný plazmatický polčas u zdravých osôb je približne 1 hodina, priemerný distribučný objem je približne 0,25 l/kg (11 – 27 l) a priemerný klírens je 287 ml/min pri dávke 250 mg a klesá na
205 ml/min pri dávke 2 000 mg. Po podaní dávok 500, 1 000 a 2 000 mg vo forme infúzie v priebehu 30 minút sú priemerné hodnoty cmax približne 23, 49 a 115 μg/ml, v uvedenom poradí, čo zodpovedá hodnotám AUC 39,3, 62,3 a 153 μg.h/ml, v uvedenom poradí. Hodnoty cmax po infúzii v priebehu
5 minút sú 52 a 112 μg/ml po dávkach 500 a 1 000 mg, v uvedenom poradí. Pri podávaní opakovaných dávok v 8-hodinových intervaloch sa u osôb s normálnou funkciou obličiek nevyskytuje kumulácia meropenému.
V štúdii s 12 pacientmi, ktorým sa podával meropeném 1 000 mg v 8-hodinových intervaloch po
chirurgickom výkone z dôvodu intraabdominálnych infekcií, boli hodnoty cmax a polčas porovnateľné ako u zdravých osôb, avšak zaznamenal sa vyšší distribučný objem 27 l.
Distribúcia
Priemerná väzba meropenému na plazmatické bielkoviny bola približne 2 % a nezávisela od
koncentrácie v plazme. Po rýchlom podaní (5 minút alebo menej) je farmakokinetika biexponenciálna, čo je oveľa menej zreteľné po 30-minútovej infúzii. Meropeném dobre prechádza do jednotlivých
telesných tekutín a tkanív: vrátane pľúc, bronchiálnych sekrétov, žlče, cerebrospinálnej tekutiny, gynekologických tkanív, kože, fascie, svalov a do peritoneálnych exsudátov.
Biotransformácia
Meropeném sa metabolizuje hydrolýzou beta-laktámového kruhu za vzniku mikrobiologicky neaktívneho metabolitu. V podmienkach in vitro meropeném vykazuje zníženú citlivosť voči
hydrolýze ľudskou dehydropeptidázou-I (DHP-I) v porovnaní s imipenémom a súbežné podanie DHP- I inhibítora nie je nutné.
Eliminácia
Meropeném sa primárne vylučuje nezmenený obličkami; približne 70 % dávky (50 % – 75 %) sa v
nezmenenej forme vylúči v priebehu 12 hodín. Ďalších 28 % sa vylúči v podobe mikrobiologicky
neaktívneho metabolitu. Vylučovanie stolicou predstavuje približne iba 2 % dávky. Nameraný renálny
klírens a vplyv probenecidu poukazujú na to, že meropeném sa vylučuje glomerulárnou filtráciou aj tubulárnou sekréciou.
Porucha funkcie obličiek
Porucha funkcie obličiek spôsobuje zvýšenú plazmatickú AUC a dlhší polčas meropenému. AUC meropenému sa zvýšila 2,4-násobne u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (CrCl 33 – 74 ml/min), 5-násobne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek
(CrCl 4 – 23 ml/min) a 10-násobne u hemodialyzovaných pacientov (CrCl < 2 ml/min) v porovnaní so zdravými osobami (CrCl > 80 ml/min). AUC mikrobiologicky neaktívneho metabolitu s otvoreným kruhom bola tiež výrazne zvýšená u pacientov s poruchou funkcie obličiek. Úprava dávky sa odporúča u pacientov so stredne závažnou až závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Meropeném je odstrániteľný hemodialýzou s klírensom počas hemodialýzy približne 4-krát vyšším ako u pacientov s anúriou.
Porucha funkcie pečene
Štúdia u pacientov s alkoholovou cirhózou nepoukazuje na žiadny vplyv ochorenia pečene na farmakokinetiku meropenému po opakovaných dávkach.
Dospelí pacienti
Farmakokinetické štúdie uskutočnené u pacientov nepreukázali významné rozdiely vo
farmakokinetike v porovnaní so zdravými osobami s rovnakou funkciou obličiek. Populačný model odvodený z údajov od 79 pacientov s intraabdominálnou infekciou alebo pneumóniou poukázal na závislosť centrálneho objemu od telesnej hmotnosti a klírensu od klírensu kreatinínu a veku.
Pediatrická populácia
Farmakokinetika u dojčiat a detí s infekciou mala pri dávkach 10, 20 a 40 mg/kg hodnoty cmax približujúce sa hodnotám u dospelých po podaní dávok 500, 1 000 a 2 000 mg. Porovnanie ukázalo konzistentnú farmakokinetiku medzi dávkami a polčasmi podobne ako u dospelých, s výnimkou
najmladších subjektov (< 6 mesiacov t1/2 1,6 h). Priemerné hodnoty klírensu meropenému boli
5,8 ml/min/kg (6 – 12 rokov), 6,2 ml/min/kg (2 – 5 rokov), 5,3 ml/min/kg (6 – 23 mesiacov) a
4,3 ml/min/kg (2 – 5 mesiacov).
Približne 60 % dávky sa vylučuje močom v priebehu 12 hodín ako meropeném a ďalších 12 % ako metabolit. Koncentrácie meropenému v cerebrospinálnej tekutine u detí s meningitídou dosahujú približne 20 % súbežných hladín v plazme, hoci interindividuálna variabilita je významná.
Farmakokinetika meropenému u novorodencov, u ktorých sa vyžaduje antiinfekčná liečba, sa prejavila vyšším klírensom u novorodencov s vyšším chronologickým alebo gestačným vekom s celkovým priemerným polčasom 2,9 hodín. Simulácia Monte Carlo na základe populačného FK modelu ukázala, že pri dávkovaní 20 mg/kg v 8-hodinových intervaloch sa dosiahlo 60 % t > MIC pre P. aeruginosa
u 95 % predčasne narodených a u 91 % riadne donosených novorodencov.
Starší pacienti
Farmakokinetické štúdie u zdravých starších osôb (65 – 80 rokov) poukázali na zníženie klírensu v plazme, čo zodpovedalo zníženiu klírensu kreatinínu v súvislosti s vekom a menšiemu poklesu nerenálneho klírensu. U starších pacientov sa nevyžaduje žiadna úprava dávky s výnimkou prípadov stredne závažnej až závažnej poruchy funkcie obličiek (pozri časť 4.2).
Farmaceutické informácie - Meropenem 1 000 mg
3 roky
Po rekonštitúcii/riedení:
Podávanie intravenóznej bolusovej injekcie
Roztok na bolusovú injekciu sa pripraví rozpustením prášku vo vode na injekcie na konečnú koncentráciu 50 mg/ml.
Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného roztoku na bolusovú injekciu bola preukázaná počas
3 hodín pri uchovávaní pri 25 °C alebo 12 hodín pri uchovávaní v chladničke (2 – 8 °C).
Podávanie intravenóznej infúzie
Infúzny roztok sa pripraví rozpustením prášku buď v 0,9 % infúznom roztoku chloridu sodného alebo
v 5 % infúznom roztoku glukózy na konečnú koncentráciu 1 až 20 mg/ml.
Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného infúzneho roztoku s použitím 0,9 % roztoku chloridu
sodného bola preukázaná počas 5 hodín pri 25 °C alebo počas 24 hodín pri uchovávaní v chladničke
(2 – 8 °C).
Chemická a fyzikálna stabilita pripraveného infúzneho roztoku s použitím 5 % infúzneho roztoku glukózy bola preukázaná počas 1 hodiny pri 25 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek použiť okamžite. Ak sa nepoužije okamžite, za čas
a podmienky uchovávania pred použitím zodpovedá používateľ. Rekonštituovaný roztok neuchovávajte v mrazničke.
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.
Meropenem Olikla 500 mg: 20 ml injekčná liekovka zo skla typu I so sivou brómbutylovou gumenou zátkou a fialovým hliníkovo-plastovým kombinovaným viečkom.
Meropenem Olikla 1 000 mg: 30 ml injekčná liekovka zo skla typu I so sivou brómbutylovou gumenou zátkou a sivým hliníkovo-plastovým kombinovaným viečkom.
Liek sa dodáva v baleniach po 1 alebo 10 injekčných liekoviek. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
a iné zaobchádzanie s liekom
Injekcia
Meropeném, ktorý sa má použiť na bolusovú intravenóznu injekciu, sa má rekonštituovať so sterilnou
vodou na injekcie.
Infúzia
Na intravenóznu infúziu sa injekčné liekovky meropenému môžu priamo rekonštituovať s 0,9 %
infúznym roztokom chloridu sodného alebo 5 % infúznym roztokom glukózy. Každá injekčná liekovka je určená iba na jednorazové použitie.
Na prípravu roztoku a podávanie sa majú dodržiavať štandardné aseptické postupy. Roztok je potrebné pred použitím pretrepať.
Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.