Dospelí

Akútna myeloblastová leukémia (AML)

Indukcia remisie:

• vprvej línii liečby AML,

• upacientov srelapsom AML,

• pri AML nereagujúcej na predchádzajúcu liečbu.

Akútna lymfoblastová leukémia (ALL)

Liečba vdruhej línii.

Deti

Akútna myeloblastová leukémia (AML)

V kombinácii s cytarabínom ako prvá línia liečby na indukciu remisie

Akútna lymfoblastová leukémia (ALL)

Liečba vdruhej línii

Idarubicínium-chlorid sa bežne používa v kombinovaných chemoterapeutických režimoch spolu sinými cytotoxickými látkami. (pozri časť 4.2).

Len na intravenózne podanie.

Dávka sa zvyčajne vypočíta na základe celkovej plochy povrchu tela (mg/m²).

Dávkovanie

Akútna myeloblastová leukémia (AML)

• Dospelí:

12mg/m²/deň i.v. počas 3dní vkombinácii scytarabínom

alebo

8mg/m²/deň i.v. počas 5dní vmonoterapii alebo vkombinovanej liečbe.

• Deti:

10– 12mg/m²/deň i.v. počas 3 dní vkombinácii s cytarabínom.

Akútna lymfoblastováleukémia (ALL)

• Dospelí:

vmonoterapii sa odporúča dávka 12mg/m²/deň i.v. počas 3dní.

• Deti:

vmonoterapii sa odporúča dávka 10mg/m²/deň i.v. počas 3dní.

POZNÁMKA: Uvedené pokyny sú všeobecné. Presné dávkovanie pozri v jednotlivých protokoloch.

Pri všetkých schémach dávkovania je potrebné zohľadniť hematologický stav pacienta adávky iných cytotoxických látok podávaných vkombinácii.

Úprava dávky

Porucha funkcie pečene a/alebo obličiek

Hoci z obmedzeného množstva dostupných údajov od pacientov sporuchou funkcie pečene a/alebo obličiek nie je možné stanoviť špecifické odporúčania pre úpravu dávky, má sa zvážiť zníženie dávkovania u pacientov, ktorí majú hladinu sérového bilirubínu 20,52–34,2 µmol/l (1,2–2 mg/dl) alebo hladinu sérového kreatinínu 100–175 µmol/l (1,13–1,98 mg/dl) (pozri časť 4.4).

Idarubicínium-chlorid sa nemá podávať pacientom so závažnou poruchou funkcie pečene alebo obličiek (pozri časť 4.3).

Spôsob podávania

Intravenózne použitie. Pri intravenóznom podávaní idarubicínium-chloridu sa vyžaduje opatrnosť. Roztok sa má podávať doinfúznej súpravy svoľne tečúcou intravenóznou infúziou fyziologického roztoku (0,9% roztok chloridu sodného) počas 5 až 10minút – predtým je však nevyhnutné skontrolovať, či je ihla vžile dobre zavedená. Uvedená technika znižuje riziko trombózy aextravazácie, ktoré môže viesť kzávažnej celulitíde, tvorbe pľuzgierov anekróze tkanív. Ak sa injekcia podáva do malých žíl alebo sa opakovane podáva do tej istej žily, môže to spôsobiť venóznu sklerózu.

Priame injekčné podávanie ako bolus sa neodporúča pre možné riziko extravazácie, kuktorej môže dôjsť aj pri dostatočnom návrate krvi do ihly pri aspirácii.

• Precitlivenosť na liečivo, iné antracyklíny alebo antracéndióny alebo na ktorúkoľvek zpomocných látok uvedených v časti 6.1.

• Závažná porucha funkcie pečene.

• Závažná porucha funkcie obličiek.

• Závažná kardiomyopatia.

• Nedávno prekonaný infarkt myokardu.

• Závažné srdcové arytmie.

• Pretrvávajúca myelosupresia.

• Predchádzajúca liečba smaximálnymi kumulatívnymi dávkami idarubicínium-chloridu a/alebo iných antracyklínov aantracéndiónov (pozri časť 4.4).

• Počas liečby je potrebné ukončiť dojčenie (pozri časť 4.6).

^Všeobecne

Idarubicín sa má podávať len pod dohľadom lekára, ktorý má skúsenosti spoužívaním cytotoxickej chemoterapie. Týmto sa zabezpečí okamžitá aúčinná liečba v prípade závažných komplikácií ochorenia a/alebo jeho liečby (krvácanie, závažné život ohrozujúce infekcie).

Pred začatím liečby idarubicínium-chloridom sa pacienti musia zotaviť zakútnych prejavov toxicity predošlej cytotoxickej liečby (stomatitída, neutropénia, trombocytopénia ageneralizované infekcie).

Funkcia srdca

Rizikom liečby antracyklínmi je kardiotoxicita, ktorá sa môže prejaviť včasnými (t.j. akútnymi) alebo oneskorenými (t. j. chronickými) prejavmi.

Včasné (t.j. akútne) prejavy kardiotoxicity

Prejavmi včasnej kardiotoxicity idarubicínu sú najmä sínusová tachykardia a/alebo abnormality naelektrokardiograme (EKG) ako nešpecifické zmeny ST-segmentu aT-vlny. Hlásené boli tiež tachyarytmie vrátane komorových extrasystol akomorovej tachykardie, bradykardia, ako aj atrio-ventrikulárne aramienkové blokády. Podľa týchto prejavov sa zvyčajne nedá predvídať rozvoj oneskorenej kardiotoxicity, zriedka sú klinicky významné azvyčajne nie sú dôvodom pre prerušenie liečby idarubicínom.

Oneskorené (t.j. chronické) prejavy kardiotoxicity

Oneskorená kardiotoxicita sa zvyčajne rozvinie neskôr počas liečby alebo vpriebehu 2–3mesiacov po ukončení liečby; boli však hlásené aj neskoršie prípady – niekoľko mesiacov až rokov po ukončení liečby. Oneskorená kardiomyopatia sa prejavuje znížením ejekčnej frakcie ľavej komory (left ventricular ejection fraction, LVEF) a/alebo prejavmi apríznakmi kongestívneho zlyhávania srdca, ako napr. dýchavica, pľúcny edém, posturálny edém, kardiomegália, hepatomegália, oligúria, ascites, pleurálny výpotok agalopový rytmus. Boli hlásené aj subakútne prejavy ako perikarditída/myokarditída. Najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej kardiomyopatie je život ohrozujúce kongestívne zlyhávanie srdca, ktoré predstavuje toxicitu limitujúcu kumulatívnu dávku lieku.

Limity kumulatívnej dávky pre i.v. alebo perorálnu formu idarubicínium-chloridu sa nestanovili. Kardiomyopatia súvisiaca sidarubicínom bola však hlásená u5% pacientov, ktorí dostali intravenózne kumulatívne dávky od 150 do 290mg/m². Dostupné údaje opacientoch liečených perorálnou formou idarubicínium-chloridu, scelkovou kumulatívnou dávkou až do 400mg/m², naznačujú nízku pravdepodobnosť kardiotoxicity.

Pred začiatkom liečby idarubicínom je potrebné upacientov vyšetriť funkciu srdca apočas liečby ju monitorovať, aby sa minimalizovalo riziko závažnej neliečiteľnej poruchy funkcie srdca. Toto riziko sa môže znížiť pravidelným monitorovaním LVEF počas liečby aokamžitým prerušením podávania idarubicínu pri prvých prejavoch zhoršenej funkcie. Vhodnými kvantitatívnymi metódami naopakované vyšetrenie funkcie srdca (t.j. hodnotenie LVEF) je rádionuklidová ventrikulografia (MUGA scan) alebo echokardiografia (ECHO). Upacientov srizikovými faktormi zvýšenej kardiotoxicity sa odporúča základné kardiologické vyšetrenie pozostávajúce zEKG abuď ECHO alebo MUGA. Je potrebné opakovane vyšetriť LVEF pomocou MUGA alebo ECHO, najmä privyšších kumulatívnych dávkach antracyklínu. Počas celého sledovania sa má používať rovnaká vyšetrovacia metóda.

Rizikovými faktormi kardiotoxicity sú aktívne alebo latentné kardiovaskulárne ochorenie, predchádzajúca alebo súbežná rádioterapia v oblasti mediastína, resp. perikardiálnej oblasti, predchádzajúca liečba inými antracyklínmi alebo antracéndiónmi asúbežné používanie liekov, ktoré sú schopné potláčať kontraktilitu srdca alebo súbežné používanie kardiotoxických liečiv (napr. trastuzumab). Antracyklíny vrátane idarubicínu sa nemajú podávať vkombinácii sinými kardiotoxickými látkami, pokiaľ sa upacienta dôsledne nesleduje funkcia srdca (pozri časť 4.5). Pacienti liečení antracyklínmi po skončení liečby inými kardiotoxickými látkami, predovšetkým liečivami s dlhým polčasom, ako napríklad trastuzumab, môžu byť tiež vystavení zvýšenému riziku rozvoja kardiotoxicity. Hlásený biologický polčas trastuzumabu je variabilný. Liečivo môže pretrvávať vobehu po dobu 7 mesiacov. Preto sa majú lekári, ak je to možné, vyhýbať liečbe na báze antracyklínov po dobu 7 mesiacov odukončenia liečby trastuzumabom. Ak to nie je možné, upacienta sa má starostlivo monitorovať funkcia srdca.

Upacientov, ktorí dostávajú vysoké kumulatívne dávky aupacientov srizikovými faktormi sa musí funkcia srdca monitorovať obzvlášť dôkladne. Kardiotoxicita idarubicínu sa však môže vyskytnúť aj pri nižších kumulatívnych dávkach, bez ohľadu na prítomnosť kardiálnych rizikových faktorov.

Pediatrická populácia

Zdá sa, že deti adojčatá sú náchylnejšie na kardiotoxicitu indukovanú antracyklínmi, preto je unich potrebné dlhodobo a pravidelne sledovať funkciu srdca.

Je pravdepodobné, že toxicita idarubicínu aostatných antracyklínov alebo antracéndiónov je aditívna.

Hematologická toxicita

Idarubicín je silné myelosupresívum. Závažná myelosupresia sa objavuje uvšetkých pacientov priterapeutických dávkach tohto lieku.

Pred každým cyklom liečby idarubicínom apočas neho je potrebné vyšetriť hematologické parametre vrátane diferenciálneho počtu bielych krviniek (white blood cells, WBC).

Hlavným prejavom hematotoxicity idarubicínu je reverzibilná, od dávky závislá leukopénia a/alebo granulocytopénia (neutropénia), ktorá je aj najčastejšou akútnou toxicitou limitujúcou dávku tohto lieku. Leukopénia aneutropénia sú zvyčajne závažného stupňa; môže sa objaviť aj trombocytopénia aanémia. Počet neutrofilov atrombocytov dosiahne zvyčajne minimum (nadir) medzi 10. a14.dňom po podaní lieku; zvyčajne sa však počet buniek vráti knormálnym hodnotám počas tretieho týždňa. Počas fázy závažnej myelosupresie sa zaznamenali úmrtia zdôvodu infekcií a/alebo hemorágií. Medzi klinické následky závažnej myelosupresie patrí horúčka, infekcie, sepsa/septikémia, septický šok, hemorágia, tkanivová hypoxia alebo smrť. Ak sa vyskytne febrilná neutropénia, odporúča sa liečba i.v. antibiotikom.

Sekundárna leukémia

Upacientov liečených antracyklínmi, vrátane idarubicínu, bola hlásená sekundárna leukémia spreleukemickou fázou alebo bez nej. Sekundárna leukémia sa vyskytuje častejšie prikombinácii scytostatikami poškodzujúcimi DNA, upacientov, ktorí sa predtým intenzívne liečili cytotoxickými liekmi, alebo ak sa dávky antracyklínov zvyšovali. Tieto leukémie môžu mať obdobie latencie 1 – 3roky.

Gastrointestinálny trakt

Idarubicín je emetogénny. Mukozitída (najmä stomatitída, menej často ezofagitída) sa zvyčajne objaví krátko po podaní lieku, aak je závažná, môže počas niekoľkých dní progredovať doslizničných ulcerácií. Uväčšiny pacientov sa tento nežiaduci účinok upraví do tretieho týždňa liečby.

Občas sa pozorovali aj závažné gastrointestinálne stavy (napr. perforácia alebo krvácanie) upacientov liečených perorálnym idarubicínom, ktorí mali akútnu leukémiu alebo iné ochorenia v anamnéze, alebo ktorí sa liečili liekmi, oktorých je známe, že môžu spôsobovať gastrointestinálne komplikácie. Upacientov saktívnym gastrointestinálnym ochorením alebo zvýšeným rizikom krvácania a/alebo perforácie musí lekár zvážiť pomer prínosu arizika liečby perorálnym idarubicínom.

Funkcia pečene a/alebo obličiek

Porucha funkcie pečene a/alebo obličiek môže ovplyvniť dostupnosť idarubicínu, preto sa má funkcia pečene a obličiek vyšetriť pred liečbou asledovať aj počas liečby; použiť sa majú bežné klinické laboratórne testy (stanovenie hladín sérového bilirubínu asérového kreatinínu ako indikátorov). Voviacerých klinických skúšaniach fázy III bola liečba kontraindikovaná, ak sérové hladiny bilirubínu a/alebo kreatinínu presiahli 34,2 µmol/l (2 mg/dl) resp. 175 µmol/l (1,98 mg/dl). Priostatných antracyklínoch sa zvyčajne dávka zníži na 50%, ak sú hladiny sérového bilirubínu vrozmedzí od 20,52 do34,2µmol/l (1,2 do 2 mg/dl) a/alebo hladiny sérového kreatinínu vrozmedzí od 100 do 175 µmol/l (od 1,13 do 1,98 mg/dl) (pozri časť 4.2).

Reakcie vmieste podania injekcie

Podanie do malej cievy alebo opakované podanie do tej istej žily môžu spôsobiť flebosklerózu. Dodržiavanie odporúčaní pre spôsob podávania minimalizuje riziko vzniku flebitídy/tromboflebitídy vmieste podania injekcie.

Extravazácia

Extravazácia idarubicínu počas intravenóznej injekcie môže spôsobiť lokálnu bolestivosť, závažné tkanivové lézie (tvorbu pľuzgierov, závažnú celulitídu) anekrózu. Ak sa počas intravenózneho podávania idarubicínu objavia prejavy apríznaky extravazácie, infúzia sa musí okamžite zastaviť. Vprípade extravazácie sa môže použiť dexrazoxán na prevenciu alebo zníženie poškodenia tkaniva.

Syndróm zrozpadu nádoru

Idarubicín môže spôsobiť hyperurikémiu v dôsledku rozsiahleho katabolizmu purínov, ktorý sprevádza rýchly rozpad nádorových buniek indukovaný liekom (syndróm zrozpadu nádoru, tumor lysis syndrome). Po začatí liečby je potrebné vyhodnotiť sérové hladiny kyseliny močovej, draslíka, fosforečnanu vápenatého akreatinínu. Možné komplikácie syndrómu z rozpadu nádoru možno minimalizovať hydratáciou, alkalizáciou moču aprofylaktickým podávaním alopurinolu ako prevencie hyperurikémie.

Imunosupresívne účinky/zvýšená náchylnosť nainfekcie

Podanie živých alebo živých atenuovaných očkovacích látok pacientom, ktorí majú imunitný systém oslabený chemoterapiou vrátane idarubicínu, môže spôsobiť závažné až smrteľné infekcie. Upacientov liečených idarubicínom je potrebné vyhnúť sa očkovaniu živými očkovacími látkami. Neživé alebo inaktivované očkovacie látky sa môžu podať, ale odpoveď na tieto očkovacie látky môže byť oslabená.

Reprodukčný systém

Idarubicín môže spôsobiť genotoxicitu. Pacientom mužského aj ženského pohlavia liečeným idarubicínium-chloridom, sa odporúča používať účinné metódy antikoncepcie počas liečby aurčitý čas po ukončení liečby.

Mužom liečeným idarubicínium-chloridom sa odporúča, ak je to potrebné amožné, poradiť sa ouchovaní spermií vzhľadom na možnosť ireverzibilnej neplodnosti spôsobenej liečbou (pozri časť 4.6). Pacientom, ktorí po ukončení liečby plánujú mať deti, sa má pred začiatkom liečby odporučiť konzultácia svhodným špecialistom.

Iné

Tak ako aj pri iných cytotoxických liečivách, aj pri použití idarubicínu bola hlásená tromboflebitída atrombembólia, vrátane pľúcnej embólie.

Tento liek môže spôsobiť červené sfarbenie moču 1 – 2 dni po podaní apacientov treba otom informovať.

Idarubicín je silné myelosupresívum avkombinovaných chemoterapeutických režimoch, ktoré zahŕňajú látky spodobným účinkom, možno očakávať aditívny myelosupresívny účinok (pozri časť 4.4).

^{Použitie idarubicínu v kombinácii sinými potenciálne kardiotoxickými liekmi, ako aj súbežné použitie iných látok ovplyvňujúcich srdce (napr. blokátorov kalciových kanálov) vyžaduje monitorovanie funkcie srdca počas liečby.}

Zmeny funkcie pečene alebo obličiek navodené inou súbežnou liečbou môžu ovplyvňovať metabolizmus, farmakokinetiku, terapeutickú účinnosť a/alebo toxicitu idarubicínu (pozri časť 4.4).

^{Aditívny myelosupresívny účinok sa môže objaviť aj pri rádioterapii podávanej súbežne alebo vpriebehu 2až 3 týždňov pred liečbou idarubicínom.}

^{Súbežné použitie živých atenuovaných očkovacích látok (napr. proti žltej zimnici) sa neodporúča zdôvodu rizika možného smrteľného systémového ochorenia. Riziko je vyššie u osôb, ktoré majú imunitný systém oslabený v dôsledku základného ochorenia. Ak je to možné, má sa použiť inaktivovaná očkovacia látka.}

^{Pri kombinácii perorálnych antikoagulancií a protinádorovej chemoterapie sa odporúča častejšie monitorovať INR (international normalised ratio), pretože sa nedá vylúčiť riziko interakcie.}

^{Cyklosporín A: Súbežné podávanie cyklosporínuA ako jediného chemosenzibilizátora upacientov sakútnou leukémiou významne zvýšilo AUC idarubicínu (1,78-násobne) a idarubicinolu (2,46-násobne). Klinický význam tejto interakcie nie je známy. U niektorých pacientov môže byť nutná úprava dávkovania}

Gravidita

Kdispozícii je limitované množstvo údajov opoužití idarubicínu ugravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Idarubicín sa nemá používať počas tehotenstva, svýnimkou, keď potenciálny prínos odôvodnene prevyšuje potenciálne riziko pre plod. Pacientky majú byť poučené opotenciálnom riziku pre plod.

Ženy vofertilnom veku/antikoncepcia umužov a žien

Ženy vo fertilnom veku majú byť poučené, aby počas liečby neotehotneli aaby používali účinnú antikoncepciu počas liečby idarubicínom aešte najmenej 6,5 mesiaca po poslednej dávke. Mužom, ktorí majú partnerky vo fertilnom veku, sa má odporučiť používanie účinnej antikoncepcie počas liečby idarubicínom aešte najmenej 3,5 mesiaca po poslednej dávke (pozri časť 4.4).

Dojčenie

Nie je známe, či sa idarubicín alebo jeho metabolity vylučujú do materského mlieka. Keďže sa iné antracyklíny do materského mlieka vylučujú atiež vzhľadom na potenciál závažných nežiaducich reakcií vyvolaných idarubicínom udojčených detí, sa má ženám odporučiť nedojčiť počas liečby idarubicínom anajmenej 14 dní po poslednej dávke.

Fertilita

Idarubicín môže spôsobiť poškodenie chromozómov vľudských spermiách. Ztohto dôvodu majú muži, ktorí sa liečia idarubicínom, používať účinné metódy antikoncepcie počas liečby aešte najmenej 3,5 mesiaca poposlednej dávke (pozri časť 4.4). Muži aj ženy sa majú pred liečbou poradiť omožnostiach zachovania fertility.

Účinok idarubicínu na schopnosť viesť vozidlá aobsluhovať stroje sa systematicky nehodnotil.

Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované ahlásené počas liečby idarubicínom s nasledujúcou frekvenciou:

veľmi časté (≥1/10), časté (≥1/100 až <1/10), menej časté (≥1/1000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10000 až <1/1000), veľmi zriedkavé (<1/10000), neznáme (zdostupných údajov).

a Nešpecifické zmeny vST-segmente. b Súvisiace prejavy a príznaky, pozri časť 4.4. c Zahŕňa závažnú enterokolitídu/neutropenickú enterokolitídu sperforáciou. d Reakcia zožarovania „radiation recall“. e Tento účinok môže byť závažný.

Popis vybraných nežiaducich reakcií

Hematopoetický systém

Výrazná myelosupresia je najzávažnejšou nežiaducou reakciou liečby idarubicínom. Je ale nevyhnutná pre eradikáciu leukemických buniek (pozri časť 4.4).

Kardiotoxicita

Život ohrozujúce kongestívne srdcové zlyhanie je najzávažnejšou formou antracyklínmi indukovanej kardiomyopatie a predstavuje toxicitu limitujúcu kumulatívnu dávku lieku (pozri časť 4.4).

Gastrointestinálny trakt

Stomatitída a v závažných prípadoch ulcerácia mukózy, dehydratácia spôsobená závažným vracaním ahnačkou; riziko perforácie hrubého čreva atď.

Miesto podania

Flebitída a tromboflebitída a preventívne opatrenia uvedené v časti 4.2; neúmyselné paravenózne infiltrácie môžu spôsobiť bolesť, závažnú celulitídu a tkanivovú nekrózu.

Ostatné nežiaduce reakcie: hyperurikémia

Predchádzanie príznakom pomocou hydratácie, alkalizácie moču a prevencie pomocou alopurinolu môže minimalizovať možné komplikácie pri syndróme rozpadu nádoru.

Pediatrická populácia

Nežiaduce účinky sú udetí podobné ako u dospelých s výnimkou vyššej náchylnosti detí nakardiotoxicitu indukovanú antracyklínom.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu arizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené vPrílohe V.

Veľmi vysoké dávky idarubicínu môžu spôsobiť vpriebehu 24hodín akútnu kardiotoxicitu avpriebehu jedného až dvoch týždňov závažnú myelosupresiu. Niekoľko mesiacov popredávkovaní antracyklínmi bolo pozorované oneskorené zlyhávanie srdca.

^{Pacientov liečených perorálnym idarubicínom je nutné pozorovať zdôvodu možného gastrointestinálneho krvácania azávažného poškodenia sliznice.}