Remurel 40 mg/ml Injekčný roztok naplnený v injekčnej striekačke

Glatirameracetát je indikovaný na liečbu relapsujúcich foriem sklerózy multiplex (SM) (dôležité informácie o populácii, pre ktorú bola stanovená účinnosť, pozri časť 5.1).

Glatirameracetát nie je indikovaný na primárnu alebo sekundárnu progresívnu SM.

Liečba glatirameracetátom sa má začať pod dohľadom neurológa alebo lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou SM.

Dávkovanie

Odporúčaná dávka pre dospelých je 40 mg glatirameracetátu (jedna naplnená injekčná striekačka), podávaná ako subkutánna injekcia trikrát týždenne, s časovým odstupom aspoň 48 hodín.

V súčasnosti nie je známe, ako dlho má byť pacient liečený.

Rozhodnutie o dlhodobej liečbe musí urobiť ošetrujúci lekár na základe individuálneho prístupu.

Osobitné populácie

Starší pacienti

Podávanie glatirameracetátu nebolo u starších pacientov špecificky skúmané.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

Podávanie glatirameracetátu nebolo u pacientov s poruchou funkcie obličiek špecificky skúmané (pozri časť 4.4).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť glatirameracetátu u detí a dospievajúcich nebola stanovená.Nie je k dispozícii dostatok informácií o použití glatirameracetátu 40 mg/ml trikrát týždenne u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov, aby bolo možné uviesť odporúčanie na jeho použitie. Preto sa glatirameracetát 40 mg/ml trikrát týždenne v tejto populácii nemá používať.

Spôsob podávania

Glatirameracetát je určený na subkutánne použitie.

Pacienti majú byť poučení o technike, ako si majú sami podávať injekciu, a prvú injekciu si musia podať pod dohľadom zdravotníckeho personálu a po aplikácii zostať 30 minút pod jeho dohľadom.

Každý deň sa má zvoliť na podanie injekcie iné miesto, aby sa znížila pravdepodobnosť lokálneho podráždenia alebo bolesti v mieste podania injekcie. Vhodné miesta na injekciu, ktorú si pacient môže sám aplikovať, sú brucho, ramená, boky a stehná.

Ak chcú pacienti na podanie injekcie použiť zdravotnícku pomôcku, majú k dispozícii zdravotnícku pomôcku Autoxon. Zdravotnícka pomôckaAutoxonje autoinjektor určený na použitie s naplnenými injekčnými striekačkami glatirameracetátua nebol testovaný s inými naplnenými injekčnými striekačkami. Zdravotnícka pomôckaAutoxonsa má používať podľa odporúčaní poskytnutých výrobcom zariadenia.

Remurel 40 mg/ml je kontraindikovaný v nasledovných prípadoch:

• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

Glatirameracetát sa má podávať iba subkutánne. Glatirameracetát sa nesmie podávať intravenózne alebo intramuskulárne.

Glatirameracetát môže spôsobiť reakcie po injekcii, ako aj anafylaktické reakcie (pozri časť 4.8): Reakcie po injekcii

Ošetrujúci lekár má pacientovi vysvetliť, že v priebehu pár minút po podaní injekcie glatirameracetátu sa môže objaviť reakcia spojená s aspoň jedným z nasledovných príznakov: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť v hrudníku, dyspnoe, palpitácie alebo tachykardia (pozri časť 4.8). Väčšina týchto príznakov trvá krátko a odznie spontánne bez akýchkoľvek následkov. Ak sa objaví závažný nežiaduci účinok, pacient musí okamžite prerušiť liečbu glatirameracetátom a vyhľadať svojho lekára alebo prvú pomoc. Symptomatická liečba sa môže začať podľa uváženia lekára.

Nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by naznačovali, že by niektorá skupina pacientov bola týmito reakciami viac ohrozená. Napriek tomu sa musí postupovať s opatrnosťou pri podávaní glatirameracetátu pacientom s poruchami srdca. Títo pacienti majú byť počas liečby pravidelne sledovaní.

Anafylaktické reakcie

Anafylaktické reakcie sa môžu vyskytnúť krátko po podaní glatirameracetátu, dokonca mesiace až roky po začatí liečby (pozri časť 4.8). Boli hlásené prípady s fatálnym koncom. Niektoré príznaky a prejavy anafylaktických reakcií sa môžu prekrývať s reakciami po injekcii.

Všetci pacienti liečení glatiremeracetátom a opatrovatelia by mali byť informovaní o príznakoch a prejavoch špecifických pre anafylaktické reakcie a o tom, že v prípade výskytu takýchto príznakov by mali okamžite vyhľadať lekársku pomoc (pozri časť 4.8).

Ak sa vyskytne anafylaktická reakcia, liečba glatirameracetátom sa musí prerušiť (pozri časť 4.3).

Počas dennej dlhodobej liečby glatirameracetátom boli v sére pacientov detegované protilátky reagujúce na glatirameracetát. Maximálne hladiny boli dosiahnuté v priemere po 3 - 4 mesiacoch liečby, potom sa znížili a stabilizovali na hodnotách mierne zvýšených oproti počiatočným hodnotám.

Nie je dokázané, že tieto protilátky reagujúce na glatirameracetát sú neutralizujúce, alebo že ich vznik môže ovplyvniť klinickú účinnosť glatirameracetátu.

U pacientov s poruchou funkcie obličiek musia byť počas liečby glatirameracetátom monitorované renálne funkcie. Hoci u pacientov nebolo dokázané ukladanie imunokomplexov v glomeruloch, takáto možnosť sa nedá vylúčiť.

Pozorovali sa zriedkavé prípady závažného poškodenia pečene (vrátane hepatitídy, zlyhania pečene a izolovaných prípadov transplantácie pečene). Poškodenie pečene sa vyskytlo niekoľko dní až rokov od začatia liečby glatirameracetátom. Väčšina prípadov závažného poškodenia pečene sa po ukončení liečby vyriešila. V niektorých prípadoch sa tieto reakcie vyskytli v prítomnosti nadmernej konzumácie alkoholu, súčasného poškodenia pečene alebo poškodenia pečene v anamnéze a používania iných potenciálne hepatotoxických liekov. Pacienti majú byť pravidelne sledovaní ohľadne prejavov poškodenia pečene a majú byť poučení o tom, aby v prípade príznakov poškodenia pečene vyhľadali okamžitú lekársku pomoc. V prípade klinicky významného poškodenia pečene je potrebné zvážiť ukončenie liečby glatirameracetátom.

Interakcie glatirameracetátu s inými liekmi neboli oficiálne hodnotené. Nie sú k dispozícii údaje o interakcii s interferónom beta.

U pacientov liečených glatirameracetátom, ktorým boli súbežne podávané kortikosteroidy, bol pozorovaný častejší výskyt reakcií v mieste podanie injekcie.

Štúdie in vitro naznačujú, že glatirameracetát sa v krvi silno viaže na plazmatické proteíny, nie je však nahradený fenytoínom či karbamazepínom, ani ich nenahradzuje. Keďže však existuje teoretická možnosť, že glatirameracetát môže ovplyvniť distribúciu látok viažucich sa na proteíny, súbežné podávanie takýchto liekov je potrebné pozorne sledovať.

Gravidita

Stredne veľké množstvo údajov získaných od gravidných žien (medzi 300 - 1000 výsledkov gravidít) nenaznačuje žiadnu malformačnú alebo feto/neonatálnu toxicitu. Štúdie na zvieratách nepreukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Použitie glatirameracetátu počas gravidity sa môže zvážiť, ak je to potrebné.

Dojčenie

Fyzikálno-chemické vlastnosti a nízka perorálna absorpcia naznačujú, že expozícia glatirameracetátu prostredníctvom materského mlieka je u novorodencov/dojčiat zanedbateľná. Neintervenčná retrospektívna štúdia u 60 detí dojčených matkami liečenými glatirameracetátom v porovnaní so 60 deťmi dojčenými matkami, ktoré neboli vystavené žiadnej chorobu modifikujúcej liečbe a obmedzené postmarketingové údaje u ľudí nepreukázali žiadne negatívne účinky glatirameracetátu.

Glatirameracetát sa môže používať počas dojčenia.

Neuskutočnili sa žiadne štúdie o účinkoch na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Väčšina údajov o bezpečnosti glatirameracetátu bola zhromaždená pre glatirameracetát 20 mg/ml podávaný vo forme subkutánnej injekcie jedenkrát denne. V tejto časti sú uvedené zhromaždené údaje o bezpečnosti zo štyroch placebom kontrolovaných klinických skúšaní s glatirameracetátom 20 mg/ml podávaným jedenkrát denne a z jedného placebom kontrolovaného klinického skúšania s glatirameracetátom 40 mg/ml podávaným trikrát týždenne.Priame porovnanie bezpečnosti glatirameracetátu 20 mg/ml (podávaného jedenkrát denne) a 40 mg/ml (podávaného trikrát týždenne) v jednej štúdii nebolo vykonané.

Glatirameracetát 20 mg/ml (podávaný jedenkrát denne)

Vo všetkých klinických skúšaniach s glatirameracetátom 20 mg/ml boli reakcie v mieste vpichu najčastejšie sa vyskytujúcimi nežiaducimi reakciami a hlásila ich väčšina pacientov, ktorým sa glatirameracetát podával. V kontrolovaných štúdiách bol pomer pacientov, ktorí aspoň raz hlásili takéto reakcie, vyšší u pacientov liečených glatirameracetátom 20 mg/ml (70 %) než u pacientov dostávajúcich injekčne placebo (37 %). Najčastejšie hlásené reakcie v mieste vpichu, ktoré boli častejšie hlásené u pacientov liečených glatirameracetátom ako u pacientov dostávajúcich placebo, boli erytém, bolesť, zhrubnutie kože, svrbenie, edém, zápal a precitlivenosť.

Reakcia, spojená s minimálne jedným alebo s viacerými z nasledovných príznakov, bola opísaná ako bezprostredná postinjekčná reakcia: vazodilatácia (sčervenenie), bolesť na hrudníku, dyspnoe, palpitácia alebo tachykardia (pozri časť 4.4). Táto reakcia sa môže objaviť v priebehu niekoľkých minút po podaní injekcie glatirameracetátu. Najmenej jeden príznak z uvedenej bezprostrednej postinjekčnej reakcie bol hlásený najmenej raz u 31 % pacientov, ktorým sa podával glatirameracetát 20 mg/ml, v porovnaní s 13 % u pacientov, ktorí dostávali placebo.

Nežiaduce reakcie identifikované v klinických skúšaniach a zo skúseností po uvedení lieku na trh sú zhrnuté v nasledovnej tabuľke. Údaje z klinických skúšaní pochádzajú zo štyroch pivotných, dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických skúšaní s celkovým počtom 512 pacientov liečených glatirameracetátom 20 mg/ml a s 509 pacientmi liečenými placebom až 36 mesiacov. Tri klinické skúšania u pacientov s relapsujúco-remitujúcou sklerózou multiplex (RRMS) zahŕňali celkovo 269 pacientov, ktorí boli liečení glatirameracetátom 20 mg/deň a 271 pacientov, ktorí dostávali placebo až 35 mesiacov. Štvrté klinické skúšanie u pacientov s prvou klinickou epizódou a zisteným vysokým rizikom vzniku klinicky jednoznačnej sklerózy multiplex zahŕňalo 243 pacientov liečených glatirameracetátom 20 mg/deň a 238 pacientov liečených placebom až 36 mesiacov.

* Viac ako o 2 % (> 2/100) vyšší výskyt v skupine liečenej glatirameracetátom v porovnaní so skupinou dostávajúcou placebo. Nežiaduce reakcie bez symbolu * majú rozdiel menší alebo rovný 2 %.

§ Termín „reakcie v mieste vpichu“ (rôzne druhy) zahŕňa všetky nežiaduce udalosti objavujúce sa v mieste vpichu okrem atrofie v mieste vpichu a nekrózy v mieste vpichu, ktoré sú uvedené osobitne v tabuľke.

♣ Zahŕňa stavy, ktoré súvisia s lokalizovanou lipoatrofiou v miestach vpichu.

Vo štvrtom klinickom skúšaní uvedenom vyššie, po placebom kontrolovanej fáze nasledovala otvorená (open-label) fáza liečby. Neboli pozorované žiadne zmeny v známom rizikovom profile glatirameracetátu 20 mg/ml ani počas nasledujúcej otvorenej (open-label) fázy trvajúcej 5 rokov.

** Bolo hlásených niekoľko prípadov transplantácie pečene. Glatirameracetát 40 mg/ml (podávaný trikrát týždenne)

Bezpečnosť glatirameracetátu 40 mg/ml bola hodnotená na základe dvojito zaslepených, placebom kontrolovaných klinických skúšaní u RRMS pacientov s celkovo 943 pacientmi liečenými glatirameracetátom 40 mg/ml trikrát týždenne a 461 pacientmi liečenými placebom po dobu 12 mesiacov.

Vo všeobecnosti bol charakter liekových nežiaducich reakcií pozorovaných u pacientov liečených glatirameracetátom 40 mg/ml podávaným trikrát týždenne už známy a uvedený v informáciách k glatirameracetátu 20 mg/ml podávanom denne. Najmä nežiaduce reakcie v mieste vpichu (ISR) a bezprostredné postinjekčné reakcie (IPIR) boli hlásené s nižšou frekvenciou pre glatirameracetát 40 mg/ml podávaný trikrát týždenne ako pre glatirameracetát 20 mg/ml podávaný denne (35,5 % verzus 70 % pre ISR a 7,8 % verzus 31 % pre IPIR, v uvedenom poradí).

Reakcie v mieste vpichu boli hlásené 36 % pacientov liečených glatirameracetátom 40 mg/ml

v porovnaní s 5 % dostávajúcimi placebo. Bezprostredné postinjekčné reakcie boli hlásené u 8 % pacientov liečených glatirameracetátom 40 mg/ml v porovnaní s 2 % dostávajúcimi placebo.

Uvádza sa niekoľko špecifických nežiaducich reakcií:

• Anafylaktické reakcie sa môžu vyskytnúť krátko po podaní glatirameracetátu, dokonca mesiace až roky po začatí liečby (pozri časť 4.4).

• Nebola hlásená žiadna nekróza v mieste vpichu.

• Kožný erytém a bolesť v končatine, neuvedené v informáciách pre glatirameracetát 20 mg/ml, boli obe hlásené u 2,1 % pacientov liečených glatirameracetátom 40 mg/ml (časté: ≥1/100 až < 1/10).

• Liekom vyvolané poškodenie pečene a toxická hepatitída boli hlásené jedným pacientom (0,1 %) liečeným glatirameracetátom 40 mg/ml (menej časté: ≥1/1 000 až < 1/100).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky

Bolo hlásených niekoľko prípadov predávkovania glatirameracetátom (do dávky 300 mg glatirameracetátu). Tieto prípady neboli spojené s inými nežiaducimi účinkami ako tými, ktoré sú uvedené v časti 4.8.

Liečba

V prípade predávkovania majú byť pacienti monitorovaní a má sa začať vhodná symptomatická a podporná liečba.