Bufomix Easyhaler 320 mikrogramov/9 mikrogramov Inhalačný prášok

Astma

Bufomix Easyhaler je indikovaný dospelým a dospievajúcim (12 roční a starší) na pravidelnú liečbu astmy v prípadoch, kde je vhodné použiť kombináciu (inhalačného kortikosteroidu a dlhodobo pôsobiaceho agonistu β2-adrenoreceptora):

• u pacientov, u ktorých sa podávaním inhalačných kortikosteroidov a podľa potreby aplikovaných inhalačných krátkodobo pôsobiacich agonistov β2-adrenoreceptora nedosahuje adekvátna kontrola

  alebo

• u pacientov, u ktorých sa podávaním inhalačných kortikosteroidov a inhalačných dlhodobo pôsobiacich agonistov β2-adrenoreceptora dosahuje adekvátna kontrola.

  Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP)

  Bufomix Easyhaler je indikovaný dospelým vo veku od 18 rokov na symptomatickú liečbu pacientov s CHOCHP s úsilným výdychovým objemom za 1 sekundu (FEV1) < 70 % predpokladanej normálnej hodnoty (po podaní bronchodilatancia) a s exacerbáciou v anamnéze napriek pravidelnej liečbe bronchodilatanciami (pozri tiež časť 4.4).

Dávkovanie

Astma

Bufomix Easyhaler nie je určený na začiatočnú liečbu astmy. Dávkovanie zložiek Bufomixu Easyhaler je individuálne a má sa upraviť podľa závažnosti ochorenia. Toto sa má zohľadniť nielen na začiatku liečby s kombinovanými liekmi, ale aj pri úprave udržiavacej dávky. Ak je u niektorého pacienta potrebné podať inú kombináciu dávok, než tie, ktoré sú dostupné v kombinácii inhalátora, majú sa predpísať vhodné dávky agonistov β2-adrenoreceptora a/alebo kortikosteroidov v samostatných inhalátoroch.

Odporúčané dávky:

Dospelí (18 roční a starší): 1 inhalácia dvakrát denne. U niektorých pacientov môžu byť potrebné až maximálne 2 inhalácie dvakrát denne.

Dospievajúci (12–17 roční): 1 inhalácia dvakrát denne.

Aby sa dávkovanie Bufomixu Easyhaler zachovalo optimálne, lekár/poskytovateľ zdravotnej

starostlivosti majú pacientov pravidelne prehodnocovať. Dávka sa má vytitrovať na najnižšiu dávku, pri ktorej sa dá zachovať účinná kontrola symptómov. Ak sú symptómy dlhodobo pod kontrolou pri

najnižšom odporúčanom dávkovaní, v ďalšom kroku možno pristúpiť k vyskúšaniu samotného inhalačného kortikosteroidu.

V bežnej praxi, pri dosiahnutí kontroly symptómov s dávkovacím režimom dvakrát denne sa má vytitrovať najnižšia účinná dávka a Bufomix Easyhaler sa má podávať iba raz denne, ak je podľa názoru ošetrujúceho lekára na udržanie kontroly potrebné podávať dlhodobo pôsobiaci bronchodilatátor v kombinácii s inhalačným kortikosteroidom.

Zvyšujúce sa používanie osobitného rýchlo pôsobiaceho bronchodilatátora poukazuje na zhoršovanie sa základného ochorenia a vyžaduje si prehodnotenie liečby astmy.

Deti (6 roční a starší): Pre deti vo veku 6 - 11 rokov je k dispozícii nižšia sila (80 mikrogramov/4,5 mikrogramov/inhalácia).

Deti mladšie ako 6 rokov: Bufomix Easyhaler sa neodporúča podávať deťom mladším ako 6 rokov, keďže sú k dispozícii iba obmedzené údaje.

Inhalátor Bufomix Easyhaler 320 mikrogramov/9 mikrogramov sa má používať iba na udržiavaciu liečbu.

Pre režim udržiavacej a úľavovej liečby sú k dispozícii nižšie sily (160 mikrogramov/4,5 mikrogramov/inhalácia a 80 mikrogramov/4,5 mikrogramov).

Na dávkovanie, ktoré nemožno dosiahnuť Bufomixom Easyhaler, sú dostupné iné sily liekov s obsahom budezonidu/formoterolu.

CHOCHP

Odporúčané dávky:

Dospelí: 1 inhaláciu dvakrát denne.

Všeobecné informácie

Osobitné skupiny pacientov:

U starších pacientov sa nevyžaduje špeciálna úprava dávkovania. U pacientov s poruchou funkcie pečene alebo obličiek nie sú dostupné údaje o použití Bufomixu Easyhaler. Budezonid aj formoterol sa primárne eliminujú metabolizmom v pečeni, preto možno u pacientov s ťažkou cirhózou pečene očakávať vyššiu

expozíciu. Spôsob podávania

Na inhalačné použitie

Pokyny na správne používanie Bufomixu Easyhaler

Easyhaler je vdychom poháňaný inhalátor, čo znamená, že keď pacient inhaluje cez náustok, liečivo sa spolu s vdychovaným vzduchom dostáva do dýchacích ciest.

Poznámka: Pacientov je dôležité poučiť

• Aby si pozorne prečítali pokyny na použitie v písomnej informácii pre používateľa, ktorá je súčasťou každého balenia Bufomixu Easyhaler.

• Aby pred každou inhaláciou inhalátor pretrepali a stlačením uvoľnili dávku.

• Aby cez náustok inhalátora silným a hlbokým nádychom inhalovali, čím sa do pľúc dostane optimálna dávka.

• Aby do náustku inhalátora nikdy nevydychovali, pretože to môže mať za následok redukciu

  podanej dávky. Ak by k tomu došlo, pacienti majú byť poučení o možnosti odstránenia dávky poklepaním na dosku stola alebo na dlaň ruky a následnom zopakovaní uvoľnenia dávky.

• Aby nikdy neuvoľňovali dávku stlačením inhalátora viackrát ako raz bez toho, aby prášok inhalovali. Ak by k tomu došlo, pacienti majú byť poučení o možnosti odstránenia dávky poklepaním na dosku stola alebo na dlaň a následnom zopakovaní uvoľnenia dávky.

• Aby po každom použití nasadili naspäť na náustok inhalátora krytku (a po použití inhalátor

  uzavreli do ochranného obalu), čím sa zamedzí náhodnému uvoľneniu dávky (čo by mohlo pri následnom použití spôsobiť nadmerné alebo nedostatočné dávkovanie).

• Aby si po inhalácii udržiavacej dávky vypláchli ústa vodou, aby sa minimalizovalo riziko vzniku orofaryngeálnej kandidózy.

• Aby náustok inhalátora pravidelne čistili suchou handričkou. Na čistenie sa nikdy nesmie použiť voda, pretože prášok je citlivý na vlhkosť.

• Aby Bufomix Easyhaler vymenili za nový, keď počítadlo dávok ukazuje nulu, a to aj napriek tomu, že sa v inhalátore ešte môže nachádzať prášok.

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1 (laktóza, ktorá obsahuje malé množstvá mliečnych proteínov).

Odporúča sa pri ukončovaní liečby postupne znižovať dávku a liečbu neukončovať náhle.

Ak sa pacient nazdáva, že liečba nie je účinná alebo ak prekračuje najvyššiu odporúčanú dávku Bufomixu Easyhaler, je potrebné, aby sa poradil s lekárom (pozri časť 4.2). Zvýšené používanie záchranných bronchodilatátorov naznačuje zhoršenie základného stavu a vyžaduje prehodnotenie liečby astmy. Náhle a progresívne zhoršenie kontroly astmy alebo CHOCHP je potenciálne život ohrozujúce a pacient sa musí okamžite podrobiť lekárskemu vyšetreniu. V tejto situácii sa má zvážiť potreba podávania zvýšených

dávok kortikosteroidov, napr. nasadiť liečbu perorálnymi kortikosteroidmi alebo antibiotickú liečbu, ak je prítomná infekcia.

Pacienti majú byť poučení, aby mali vždy k dispozícii záchranný inhalátor.

Pacienti majú byť upozornení, aby užívali svoju udržiavaciu dávku Bufomixu Easyhaler tak, ako im to predpísal lekár, aj keď sú asymptomatickí.

Len čo sú príznaky astmy pod kontrolou, možno zvážiť postupné znižovanie dávky Bufomixu Easyhaler. Po znížení dávky lieku je dôležité pacientov pravidelne sledovať. Má sa používať najnižšia účinná dávka Bufomixu Easyhaler (pozri časť 4.2).

Liečba Bufomixom Easyhaler sa nemá začať u pacientov počas exacerbácie alebo ak majú signifikantné zhoršenie či akútne zhoršenie astmy.

Počas liečby Bufomixom Easyhaler sa môžu vyskytnúť závažné s astmou súvisiace nežiaduce účinky a exacerbácie. Pacientov treba požiadať, aby pokračovali v liečbe, no vyhľadali lekársku pomoc

v prípade, že príznaky astmy neustúpia alebo sa na začiatku liečby Bufomixom Easyhaler zhoršia.

Nie sú k dispozícii údaje z klinických skúšaní s budezonidom/formoterolom u pacientov s CHOCHP

s FEV1 > 50 % predpokladanej normálnej hodnoty (pred podaním bronchodilatátora) a s FEV1 < 70 % predpokladanej normálnej hodnoty (po podaní bronchodilatátora) (pozri časť 5.1).

Rovnako ako pri iných inhalačných terapiách sa môže vyskytnúť paradoxný bronchospazmus, prejavujúci sa zvýšením sipotu a skrátením dychu okamžite po podaní dávky. Ak sa u pacienta vyskytne paradoxný bronchospazmus, Bufomix Easyhaler sa má okamžite vysadiť, pacient má byť vyšetrený a podľa potreby sa má nasadiť alternatívna liečba. Paradoxný bronchospazmus reaguje na rýchlo pôsobiace inhalačné bronchodilatátory a liečba sa má začať okamžite (pozri časť 4.8).

Systémové účinky inhalačných kortikosteroidov sa môžu vyskytnúť obzvlášť pri dlhodobom užívaní vysokých dávok. Tieto účinky sú však oveľa menej pravdepodobné ako pri perorálnych

kortikosteroidoch. Prípadné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné rysy, adrenálnu supresiu, spomalenie rýchlosti rastu detí a dospievajúcich, pokles minerálnej denzity kostí, šedý zákal, glaukóm a zriedkavejšie rad psychologických a behaviorálnych účinkov vrátane

psychomotorickej hyperaktivity, porúch spánku, úzkosti, depresie a agresivity (najmä u detí) (pozri časť 4.8).

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa u pacienta objavia príznaky, ako rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môžu patriť sivý zákal, glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po

použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

Možný účinok na kostnú denzitu sa má zvážiť predovšetkým u pacientov dlhodobo užívajúcich vysoké dávky, u ktorých sú prítomné ďalšie rizikové faktory osteoporózy. Dlhodobé klinické skúšania

s inhalačným budezonidom u detí s priemernými dennými dávkami 400 mikrogramov (odmeranej dávky) alebo u dospelých s dennými dávkami 800 mikrogramov (odmeranej dávky) nepreukázali signifikantný

účinok na minerálnu denzitu kostí. K dispozícii nie sú informácie týkajúce sa účinku pri vyšších dávkach.

Ak je dôvod predpokladať, že následkom predchádzajúcej systémovej liečby steroidmi došlo k zhoršeniu funkcie nadobličiek, pri prechode na liečbu Bufomixom Easyhaler je potrebné postupovať opatrne.

Liečba inhalačným budezonidom má prínosy v tom, že zvyčajne minimalizuje potrebu perorálne podávaných steroidov, no riziko zhoršenej funkčnej rezervy nadobličiek pri prestavení pacienta z terapie perorálnymi steroidmi na inhalačné môže pretrvávať značný čas. Vyliečenie môže trvať značný čas po ukončení liečby perorálnymi steroidmi, a z tohto dôvodu môžu pacienti závislí od perorálnych steroidov, prestavení na inhalačný budezonid, zostávať nejaký čas v riziku poškodenia funkcie nadobličiek. Za takýchto okolností sa má pravidelne monitorovať funkcia hypotalamicko-hypofýzo-adrenálnej (HPA) osi.

Dlhodobá liečba vysokými dávkami inhalačných kortikosteroidov, najmä vyššími než sú odporúčané dávky, môže tiež viesť ku klinicky významnej adrenálnej supresii. Preto sa má zvážiť v stresových

obdobiach, ako sú ťažké infekcie alebo pripravovaná operácia, ďalšie pridanie systémových kortikosteroidov. Rýchle zníženie dávky steroidov môže vyvolať akútnu adrenálnu krízu. Príznaky

a prejavy počas akútnej adrenálnej krízy môžu byť trochu nejasné, no môžu zahŕňať anorexiu, bolesť brucha, zníženie telesnej hmotnosti, únavu, bolesť hlavy, nauzeu, vracanie, znížené vedomie, záchvaty, hypotenziu a hypoglykémiu.

Liečba s doplnkovými systémovými steroidmi alebo inhalačným budezonidom sa nesmie náhle ukončiť.

Počas prechodu z perorálnej liečby na Bufomix Easyhaler bude mať všeobecne znížené systémové

pôsobenie steroidov za následok výskyt alergických alebo artritických príznakov, ako je nádcha, ekzém, bolesti svalov a kĺbov. Na tieto stavy sa má nasadiť špecifická liečba. Všeobecne nedostatočný glukokortikosteroidový účinok možno očakávať, ak sa v ojedinelých prípadoch vyskytnú symptómy, ako je únava, bolesti hlavy, nevoľnosť a vracanie. V takýchto prípadoch je niekedy nevyhnutné dočasné

zvýšenie dávky perorálnych glukokortikosteroidov.

Aby sa znížilo riziko infekcie orofaryngeálnej kandidózy na minimum (pozri časť 4.8), pacienta treba upozorniť, aby si po každej inhalácii udržiavacej dávky vypláchol ústa vodou.

Súbežnej liečbe s itrakonazolom, ritonavirom alebo s inými silnými inhibítormi CYP3A sa treba vyhnúť (pozri časť 4.5). Ak to nie je možné, časový interval medzi podaním interagujúcich liečiv má byť podľa možnosti čo najdlhší.

Bufomix Easyhaler sa má podávať opatrne pacientom s tyreotoxikózou, feochromocytómom, diabetom mellitus, neliečenou hypokaliémiou, hypertrofickou obštrukčnou kardiomyopatiou, idiopatickou

subvalvulárnou aortálnou stenózou, ťažkou hypertenziou, aneuryzmou alebo inými ťažkými

kardiovaskulárnymi ochoreniami, akými sú ischemická choroba srdca, tachyarytmie alebo ťažké zlyhanie srdca.

Pozornosť sa má venovať liečeným pacientom, ktorí majú predĺžený QTc-interval. Formoterol samotný môže indukovať predĺženie QTc-intervalu.

Potreba a dávkovanie inhalačných kortikosteroidov sa má prehodnotiť u pacientov s aktívnou alebo latentnou pľúcnou tuberkulózou, plesňovou a vírusovou infekciou dýchacích ciest.

Pri liečbe vysokými dávkami agonistov beta2-adrenoreceptora môže dôjsť k potenciálne závažnej hypokaliémii. Súbežná terapia agonistami β2-adrenoreceptora s liečivami, ktoré môžu vyvolať

hypokaliémiu alebo môžu zosilniť hypokaliemický účinok, napr. deriváty xantínu, steroidy a diuretiká, môže zosilňovať možný hypokaliemický účinok agonistu β2-adrenoreceptora. Osobitná opatrnosť sa odporúča u pacientov s nestabilnou astmou s variabilne podávanými záchrannými bronchodilatanciami, pacientov s akútnou ťažkou astmou, pretože sprievodné riziko sa môže zvýšiť hypoxiou, ako aj pri iných stavoch, pri ktorých je zvýšená pravdepodobnosť hypokaliémie. Za týchto okolností sa odporúča

monitorovať hladiny draslíka v sére.

Rovnako ako pri všetkých agonistoch β2-adrenoreceptora sa majú pri liečbe diabetických pacientov zvážiť ďalšie kontroly hladiny glukózy v krvi.

Pneumónia u pacientov s CHOCHP

U pacientov s CHOCHP liečených inhalačnými kortikosteroidmi sa pozorovalo zvýšenie výskytu

pneumónií vrátane pneumónií vyžadujúcich hospitalizáciu. Existujú dôkazy o zvýšenom riziku pneumónií so zvyšujúcou sa dávkou steroidu, ale nepreukázalo sa to presvedčivo naprieč všetkými štúdiami.

Neexistuje žiadny presvedčivý klinický dôkaz o rozdieloch vo veľkosti rizika pneumónií v rámci skupiny inhalačných kortikosteroidov.

U pacientov s CHOCHP musia lekári zostať ostražití kvôli možnému vzniku pneumónie, pretože klinické prejavy takýchto infekcií sa prekrývajú s príznakmi exacerbácií CHOCHP.

Rizikové faktory vzniku pneumónie u pacientov s CHOCHP zahŕňajú súčasné fajčenie, starší vek, nízky index telesnej hmotnosti (BMI) a ťažkú CHOCHP.

Bufomix Easyhaler obsahuje približne 8 mg laktózy na inhaláciu. Toto množstvo za normálnych okolností nevyvoláva problémy u ľudí s intoleranciou laktózy. Pomocná látka laktóza obsahuje malé množstvá mliečnych proteínov, ktoré môžu spôsobovať alergické reakcie.

Pediatrická populácia

Odporúča sa, aby sa u detí dlhodobo liečených inhalačnými kortikosteroidmi pravidelne sledovaná ich výška. Ak dôjde k spomaleniu rastu, liečba sa má prehodnotiť, s cieľom zníženia dávky inhalačných kortikosteroidov na najnižšiu dávku, pri ktorej sa udrží účinná kontrola astmy. Dôkladne sa musia zvážiť prínosy kortikosteroidovej liečby a možné riziká potlačenia rastu. Okrem toho sa má zvážiť vyšetrenie pacienta pediatrom-pneumológom.

Obmedzené údaje z dlhodobých klinických štúdií poukazujú na to, že väčšina detí a dospievajúcich

liečených inhalačným budezonidom nakoniec do dospelosti dosiahne svoju cieľovú výšku. Pozorovalo sa však počiatočné malé, ale prechodné zníženie rastu (približne o 1 cm). Vyskytuje sa zvyčajne v priebehu prvého roka liečby.

Farmakokinetické interakcie

Silné inhibítory CYP3A (napr. ketokonazol, intrakonazol, vorikonazol, posakonazol, klaritromycín,

telitromycín, nefazodón, kobicistát a inhibítory HIV proteázy) môžu výrazne zvýšiť plazmatické hladiny budezonidu a ich súbežnému používaniu sa má vyhnúť. Ak to nie je možné, časový interval medzi

podaním inhibítora a budezonidu má byť čo najdlhší (pozri časť 4.4).

Silný inhibítor CYP3A ketokonazol v dávke 200 mg jedenkrát denne zvýšil plazmatické hladiny súbežne perorálne podávaného budezonidu (jednorazová 3 mg dávka) v priemere šesťnásobne. Ak sa ketokonazol podával 12 hodín po budezonide, koncentrácia sa v priemere zvýšila len trojnásobne, čo poukazuje, že

oddelenie času podania redukuje zvýšenie plazmatických hladín. Obmedzené údaje o tejto interakcii pri vysokej dávke inhalačného budezonidu naznačujú, že pri súbežnom podávaní inhalačného budezonidu (jednorazová dávka 1000 µg) spolu s itrakonazolom, 200 mg raz denne, sa môže objaviť výrazné

zvýšenie plazmatických hladín (v priemere štvornásobné).

Očakáva sa, že súčasná liečba liekmi, obsahujúcimi kobicistát zvýši riziko systémových vedľajších

účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, pokiaľ prínos neprevýši zvýšené riziko systémových vedľajších

účinkov kortikosteroidov. V takom prípade sa pacienti majú monitorovať na systémové vedľajšie účinky kortikosteroidov.

Farmakodynamické interakcie

Blokátory beta-adrenergných receptorov môžu oslabiť alebo inhibovať účinok formoterolu. Preto sa Bufomix Easyhaler nemá podávať súbežne s blokátormi beta-adrenergných receptorov (vrátane očných kvapiek), pokiaľ na to nie sú závažné dôvody.

Pri súbežnej liečbe chinidínom, dizopyramidom, prokaínamidom, fenotiazínmi, antihistaminikami (terfenadín) a tricyklickými antidepresívami môže dôjsť k predĺženiu QTc-intervalu a k zvýšeniu rizika vzniku komorových arytmií.

Okrem toho, L-Dopa, L-tyroxín, oxytocín a alkohol môžu zhoršiť toleranciu myokardu voči β2- sympatomimetikám.

Súbežná liečba inhibítormi monoaminooxidázy vrátane liečiv s podobnými vlastnosťami, ako je furazolidón alebo prokarbazín, môže vyvolať hypertenzné reakcie.

U pacientov, ktorí súbežne dostávajú anestéziu halogénovými uhľovodíkmi, je zvýšené riziko vzniku arytmií.

Súbežné použitie iných beta-adrenergných liečiv alebo anticholínergných liečiv môže mať potenciálne aditívny bronchodilatačný účinok.

Hypokaliémia môže zvýšiť predispozíciu ku vzniku arytmií u pacientov liečených digitalisovými glykozidmi.

Hypokaliémia môže byť dôsledkom liečby beta2-agonistami a môže byť zosilnená súbežným podávaním liečby derivátmi xantínu, kortikosteroidmi a diuretikami (pozri časť 4.4).

Interakcie budezonidu a formoterolu sa nepozorovali so žiadnymi inými liečivami používanými na liečbu astmy.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili iba u dospelých.

Gravidita

Nie sú k dispozícii klinické údaje o použití Bufomixu Easyhaler alebo o súbežnej liečbe formoterolom a budezonidom počas gravidity. Údaje zo štúdií embryo-fetálneho vývoja na potkanoch nepoukázali na žiadny ďalší účinok vyplývajúci z tejto kombinácie.

Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití formoterolu u gravidných žien. V štúdiách na zvieratách vyvolával formoterol nežiaduce účinky v reprodukčných štúdiách pri veľmi vysokých hladinách

systémovej expozície (pozri časť 5.3).

Údaje od približne 2 000 tehotných žien s expozíciou budezonidu nenaznačujú žiadne zvýšenie rizika teratogenity v súvislosti s inhalačným používaním budezonidu. V štúdiách na zvieratách sa potvrdilo, že glukokortikoidy indukujú malformácie (pozri časť 5.3). Nie je pravdepodobné, že budú tieto zistenia pri podávaní odporúčaných dávok relevantné pre ľudí.

V štúdiách na zvieratách sa identifikoval aj vplyv nadmernej prenatálnej expozície glukokortikoidom pri expozíciách nižších než je rozsah teratogénnych dávok na zvýšenie rizika retardácie intrauterinného rastu, kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti a trvalých zmien v hustote glukokortikoidných receptorov,

rýchlosť obratu a a vo funkcii sa neurotransmiterov.

Počas gravidity sa má Bufomix Easyhaler používať len vtedy, ak prínosy lieku prevýšia možné riziká. Má sa použiť najnižšia účinná dávka budezonidu, ktorá je potrebná na udržanie adekvátnej kontroly astmy.

Dojčenie

Budezonid sa vylučuje do materského mlieka. Pri terapeutických dávkach sa však žiadne účinky na dojča neočakávajú. Nie je známe, či formoterol prestupuje do materského mlieka u ľudí. U potkanov sa

detekovali malé množstvá formoterolu v materskom mlieku. Podávanie Bufomixu Easyhaler dojčiacim ženám sa má zvažovať iba v tom prípade, ak sa predpokladá, že očakávaný prínos pre matku bude vyšší než akékoľvek možné riziko pre dieťa.

Fertilita

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o potenciálnom vplyve budezonidu na fertilitu. Reprodukčné štúdie s formoterolom na zvieratách preukázali trochu zníženú plodnosť u samcov potkanov pri vysokej systémovej expozícii (pozri časť 5.3).

Bufomix Easyhaler nemá žiadny alebo má iba zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

Vzhľadom na to, že Bufomix Easyhaler obsahuje budezonid aj formoterol, môžu sa vyskytnúť nežiaduce účinky rovnakého typu, aké sa hlásili pri používaní týchto liečiv. Zvýšená incidencia nežiaducich reakcií po súčasnom podávaní týchto dvoch zložiek sa nepozorovala. Najčastejšie nežiaduce reakcie súvisiace

s liečivami sú farmakologicky predvídateľnými nežiaducimi účinkami liečby agonistom β2- adrenoreceptora, ako je tremor a palpitácie. Bývajú mierne a zvyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých dní liečby.

Nežiaduce reakcie, ktoré sa spájali s budezonidom alebo formoterolom, sú uvedené nižšie a sú zoradené podľa tried orgánových systémov a frekvencie výskytu. Frekvencie výskytu sú definované ako: veľmi

časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až < 1/1000) a veľmi zriedkavé (<1/10 000).

Tabuľka 1

Infekcia orofaryngu kandidózou je z dôvodu depozície lieku. Na minimalizovanie rizika, treba pacientovi poradiť, aby si vypláchol ústa vodou po každej udržiavacej dávke. Orofaryngeálna kandidová infekcia zvyčajne reaguje na lokálnu liečbu antimykotikami bez nutnosti prerušiť inhalačné kortikosteroidy. Ak sa vyskytne kandidóza orofaryngu, pacient si má vypláchnuť ústa vodou aj po inhalácii podľa potreby.

Tak ako pri inej inhalačnej liečbe môže sa po podaní dávky veľmi zriedkavo vyskytnúť paradoxný bronchospazmus, ktorý postihuje menej než 1 z 10 000 ľudí, s okamžitým nárastom sipotu

a dýchavičnosťou. Paradoxný bronchospazmus reaguje na rýchlo pôsobiace inhalačné bronchodilatátory a musí sa okamžite liečiť. Bufomix Easyhaler sa má okamžite vysadiť, pacient sa má prehodnotiť a ak je potrebné, nasadiť alternatívnu liečbu (pozri časť 4.4).

Môžu sa objaviť príznaky systémového účinku inhalačných kortikosteroidov, najmä pri dlhodobo predpísaných vysokých dávkach. Výskyt týchto účinkov je oveľa menej pravdepodobný než po perorálnych kortikosteroidoch. Možné systémové účinky zahŕňajú Cushingov syndróm, cushingoidné rysy, útlm funkcie nadobličiek, spomalenie rastu u detí a dospievajúcich, zníženie denzity kostných minerálov, kataraktu a glaukóm. Môže tiež dôjsť k zvýšeniu náchylnosti k infekciám a zhoršeniu

schopnosti prispôsobiť sa stresu. Účinky sú pravdepodobne závislé od dávky, expozičného času, expozície súčasne užívaných a predtým užívaných steroidov a individuálnej citlivosti.

Liečba s agonistami β2 – adrenoreceptora môže viesť k zvýšeniu hladín inzulínu, voľných mastných kyselín, glycerolu a ketolátok v krvi.

Pediatrická populácia

Odporúča sa, aby sa u detí dlhodobo liečených inhalačnými kortikosteroidmi pravidelne sledovala ich výška (pozri časť 4.4).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné

monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedeného v Prílohe V.

Predávkovanie formoterolom bude pravdepodobne viesť k účinkom, ktoré sú typické pre agonistov beta2- adrenoreceptora: tremor, bolesť hlavy, palpitácie. Symptómy hlásené z ojedinelých prípadov sú

tachykardia, hyperglykémia, hypokaliémia, predĺženie QTc-intervalu, arytmia, nauzea a vracanie. V uvedených prípadoch môže byť indikovaná podporná a symptomatická liečba. Podanie dávok 90 mikrogramov v priebehu troch hodín pacientom s akútnou bronchiálnou obštrukciou nezvýšilo žiadne obavy z hľadiska bezpečnosti.

Nepredpokladá sa, že akútne predávkovanie budezonidom, dokonca ani v nadmerných dávkach, bude klinickým problémom. Pri chronickom používaní nadmerných dávok sa môžu objaviť systémové účinky glukokortikosteroidov, ako je hyperkorticizmus a supresia funkcie nadobličiek.

Ak sa musí liečba Bufomixom Easyhaler ukončiť z dôvodu predávkovania formoterolovou zložkou, musí sa zvážiť zabezpečenie vhodnej terapie inhalačným kortikosteroidom.