Azoneurax 150 mg Tableta s riadeným uvoľňovaním

Liek je indikovaný na liečbu depresií rôznej etiológie, vrátane typov sprevádzaných:

• anxietou

• poruchami spánku

• sexuálnymi dysfunkciami neorganického pôvodu

Liek je indikovaný len dospelým pacientom. Dávkovanie

Dospelí

75 – 150 mg/deň sa má podávať v jednej dávke večer pred spaním. Dávka sa môže zvýšiť až na

300 mg/deň s tým, že sa rozdelí na dve podania. U hospitalizovaných pacientov sa denná dávka môže ďalej zvýšiť až na 600 mg/deň a podávať v rozdelených dávkach.

Pri liečbe sexuálnej dysfunkcie sa odporúča dávka 150 – 200 mg denne.

Starší a oslabení pacienti

U pacientov vo veľmi vysokom veku alebo u oslabených pacientov je odporúčaná začiatočná dávka znížená na 100 mg denne, podávaná v rozdelených dávkach alebo ako jedna dávka večer pred spaním (pozri časť 4.4). Dávka sa môže postupne zvyšovať, ako je uvedené v časti „Dospelí“, pod dohľadom lekára a v závislosti od znášanlivosti a účinnosti. U týchto pacientov sa v zásade nemajú používať jednorazové dávky vyššie ako 100 mg. Je nepravdepodobné, že sa prekročí denná dávka 300 mg/deň.

Pediatrická populácia

Azoneurax sa neodporúča používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov z dôvodu nedostatku údajov o bezpečnosti.

Porucha funkcie pečene

Trazodón sa extenzívne metabolizuje v pečeni, pozri časť 5.2, a bol tiež spájaný s hepatotoxicitou, pozri časti 4.4 a 4.8. Preto je potrebná opatrnosť pri predpisovaní lieku pacientom s poruchou funkcie pečene, zvlášť v prípade ťažkej poruchy funkcie pečene. Možno zvážiť pravidelné sledovanie funkcie pečene.

Porucha funkcie obličiek

Zvyčajne nie je potrebná žiadna úprava dávkovania, ale pri predpisovaní lieku pacientom s ťažkou poruchou funkcie obličiek je potrebná opatrnosť (pozri tiež časti 4.4 a 5.2).

Spôsob podávania

Perorálne podávanie.

S terapeutickým cyklom sa odporúča začať večer a postupne zvyšovať denné dávky. Liek sa môže užívať bez ohľadu na jedlo a v terapeutických cykloch s dĺžkou trvania najmenej 1 mesiac. Tablety je možné

rozdeliť na tri časti, čo umožňuje upraviť dávkovanie podľa ochorení, hmotnosti, veku a celkového stavu pacienta.

Náhlemu vysadeniu je potrebné sa vyhnúť. Pri vysadzovaní liečby sa má denná dávka znižovať postupne.

• precitlivenosť na trazodón alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok lieku uvedených v časti 6.1

• intoxikácia alkoholom a hypnotikami

• akútny infarkt myokardu

Pediatrická populácia

Azoneurax sa nemá používať u detí a dospievajúcich vo veku do 18 rokov. Nie sú k dispozícii údaje o dlhodobej bezpečnosti u detí a dospievajúcich týkajúce sa rastu, dospievania a kognitívneho

a behaviorálneho vývoja.

Samovražedné správanie (pokus o samovraždu a plánovanie samovraždy) a hostilita (predovšetkým agresívnosť, protichodné správanie a zlosť) sa pozorovali v klinickej štúdii u detí a dospievajúcich liečených antidepresívami častejšie ako u tých, ktorí dostávali placebo.

Samovražda/samovražedné myšlienky alebo klinické zhoršenie

Depresia sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom samovražedných myšlienok, sebapoškodzovania

a samovraždy (udalosti súvisiace so samovraždou). Toto riziko pretrváva až do nástupu zjavnej remisie. Keďže sa zlepšenie nemusí prejaviť počas prvých niekoľkých alebo viacerých týždňov liečby, pacienti

musia byť starostlivo sledovaní, až kým nenastane zlepšenie. Vo všeobecnosti klinické skúsenosti ukazujú, že riziko samovraždy sa môže zvýšiť v skorých štádiách zotavovania.

Pacienti s anamnézou samovražedných príhod alebo s významnými prejavmi samovražedných myšlienok pred začatím liečby, majú väčšie riziko samovražedných myšlienok alebo pokusov o samovraždu, a preto majú byť starostlivo sledovaní počas liečby.

Metaanalýza placebom kontrolovaných klinických skúšaní antidepresív u dospelých pacientov s psychickými poruchami ukázala zvýšené riziko samovražedného správania s antidepresívami

v porovnaní s placebom u pacientov mladších ako 25 rokov. Pacienti, obzvlášť tí s vysokým rizikom

samovražedných myšlienok, majú byť najmä na začiatku liečby a po zmene dávky starostlivo sledovaní. Pacienti (a ich opatrovatelia) majú byť upozornení na potrebu sledovania výskytu klinického zhoršenia, samovražedného správania alebo myšlienok a nezvyčajných zmien v správaní a o nutnosti vyhľadať lekársku pomoc hneď, ako sa tieto príznaky objavia.

Na minimalizáciu potenciálneho rizika pokusov o samovraždu, predovšetkým na začiatku liečby, sa má v každej situácii predpisovať len najmenšie množstvo trazodónu.

Starostlivé dávkovanie a pravidelné sledovanie sa odporúča u pacientov s nasledujúcimi zdravotnými stavmi:

• epilepsia, má sa zabrániť najmä náhlemu zvýšeniu alebo zníženiu dávkovania

• porucha funkcie pečene alebo obličiek, predovšetkým keď je ťažká

• porucha srdca a srdcovej činnosti ako je angina pectoris, poruchy vedenia vzruchov alebo AV bloky rôzneho stupňa, nedávny infarkt myokardu

• hypertyreoidizmus

• poruchy močenia ako je hypertrofia prostaty, hoci sa problémy neočakávajú, pretože anticholínergický účinok trazodónu je len nepatrný

• akútny glaukóm so zatvoreným uhlom, zvýšený vnútroočný tlak, hoci sa výrazné zmeny neočakávajú pre nepatrný anticholínergický účinok trazodónu

Ak sa u pacienta vyskytne žltačka, liečba trazodónom sa musí ukončiť.

Pri podávaní antidepresív pacientom so schizofréniou alebo inými psychotickými poruchami môže dôjsť k zhoršeniu psychotických príznakov. Paranoidné myšlienky sa môžu zintenzívniť. Počas liečby

trazodónom sa depresívna fáza môže zmeniť z manicko-depresívnej psychózy na manickú fázu. V takom prípade sa podávanie trazodónu musí ukončiť.

Interakcie ako sérotonínový syndróm/malígny neuroleptický syndróm boli popísané v prípade súbežného užívania iných sérotonínergicky pôsobiacich látok, ako sú iné antidepresíva (napr. tricyklické

antidepresíva, SSRI, SNR a inhibítory MAO) a neuroleptiká. Malígny neuroleptický syndróm s fatálnym následkom sa hlásil v prípadoch súbežného podávania s neuroleptikami, pri ktorých je známe, že tento syndróm sa môže vyskytnúť ako nežiaduca reakcia. Ďalšie informácie pozri v častiach 4.5 a 4.8.

Pretože agranulocytóza sa môže klinicky prejavovať príznakmi podobnými chrípke, bolesťou hrdla a horúčkou, v takých prípadoch sa odporúča kontrolovať hematologické parametre.

Výskyt hypotenzie, vrátane ortostatickej hypotenzie a synkopy, sa hlásil u pacientov užívajúcich trazodón.

Súbežné podávanie antihypertenznej liečby a trazodónu si môže vyžadovať zníženie dávky antihypertenzíva.

Starší pacienti

U starších pacientov sa môžu častejšie vyskytnúť ortostatická hypotenzia, ospalosť a iné anticholínergické účinky trazodónu. Starostlivo sa majú zvážiť možné aditívne účinky súbežne užívaných liekov, ako sú iné

psychotropné lieky alebo antihypertenzíva, alebo v prítomnosti rizikových faktorov, ako sú komorbídne ochorenia, ktoré môžu viesť k exacerbácii týchto reakcií. Odporúča sa, aby bol pacient/jeho opatrovateľ informovaný o možnosti takýchto reakcií a aby bol pacient po začatí liečby a pred a po zvýšení dávky pozorne sledovaný pre možný výskyt týchto účinkov.

Po liečbe trazodónom, najmä dlhodobej, sa odporúča postupné znižovanie dávky, aby sa minimalizoval výskyt abstinenčných príznakov ako sú nauzea, bolesti hlavy a malátnosť.

Neexistuje žiadny dôkaz, že trazodóniumchlorid je návykový.

Tak ako pri iných antidepresívach, aj pri trazodóne sa veľmi zriedkavo hlásili prípady predĺženia QT intervalu. Opatrnosť sa odporúča pri predpisovaní trazodónu s liekmi, o ktorých je známe, že predlžujú QT interval. Trazodón sa má používať s opatrnosťou u pacientov so známym kardiovaskulárnym ochorením, vrátane ochorení ktoré sú spájané s predĺžením QT intervalu.

Silné inhibítory CYP3A4 môžu spôsobiť zvýšenie hladín trazodónu v sére. Ďalšie informácie pozri v časti 4.5.

Tak ako iné liečivá s alfa-adrenolytickým účinkom, aj trazodón bol veľmi zriedkavo spájaný

s priapizmom. Priapizmus je možné liečiť podaním intrakavernóznej injekcie alfa-adrenergika ako je adrenalín alebo metaraminol. Hlásili sa však aj prípady priapizmu indukovaného trazodónom, ktorý vyžadoval chirurgický zákrok alebo viedol k trvalej sexuálnej dysfunkcii. Pacienti, u ktorých sa vyvíja suspektná nežiaduca reakcia, majú trazodón ihneď vysadiť.

Interferencia s laboratórnym vyšetrením moču

Pri použití imunologických skríningových testov na drogy v moči môže skrížená reaktivita medzi metabolitom trazodónu meta-chlórfenylpiperazínom (m-CPP) a štrukturálne podobným

metyléndioxymetamfetamínom (MDMA, extáza) spôsobiť falošne pozitívny výsledok na amfetamín.

V takýchto prípadoch sa odporúča nespoliehať sa len na zdanlivo pozitívne výsledky tejto metódy, ale

potvrdiť výsledky použitím hmotnostnej spektrometrie (MS) alebo kvapalinovej chromatografie v spojení s tandemovou hmotnostnou spektrometriou (LC-MS/MS).

Lieky Azoneurax 75 mg a Azoneurax 150 mg obsahujú sacharózu.

Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tieto lieky.

Všeobecne

Môžu sa zosilniť sedatívne účinky antipsychotík, hypnotík, sedatív, anxiolytík a antihistaminík; v takých prípadoch sa odporúča zníženie dávkovania. Metabolizmus antidepresív sa zrýchľuje v dôsledku

hepatálnych účinkov perorálnych kontraceptív, fenytoínu, karbamezapínu a barbiturátov. Cimetidín a niektoré iné antipsychotiká inhibujú metabolizmus antidepresív.

Inhibítory CYP3A4

In vitro štúdie metabolizmu liečiv poukazujú na možné liekové interakcie pri podávaní trazodónu so silnými inhibítormi CYP3A4 ako sú erytromycín, ketokonazol, itrakonazol, ritonavir, indinavir

a nefazodón. Je pravdepodobné, že inhibítory CYP3A4 môžu spôsobiť podstatné zvýšenie plazmatickej koncentrácie trazodónu. In vivo štúdie na zdravých dobrovoľníkoch potvrdili, že dávka ritonaviru 200 mg dvakrát denne zvýšila plazmatickú hladinu trazodónu viac ako dvojnásobne, čo vyvolalo nauzeu, synkopu a hypotenziu. Ak sa trazodón používa so silným inhibítorom CYP3A4, má sa zvážiť nižšia dávka

trazodónu. Ak je to možné, má sa zabrániť súbežnému podávaniu trazodónu a silných inhibítorov CYP3A4.

Karbamazepín

Súbežné podávanie vedie k zníženým plazmatickým koncentráciám trazodónu. Súbežné používanie karbamezapínu 400 mg denne viedlo k zníženiu plazmatickej koncentrácie trazodónu o 76 % a jeho

aktívneho metabolitu m-chlórfenylpiperazínu o 60 %. Pacienti majú byť pozorne sledovaní, aby sa zistilo, či nie je potrebné zvýšiť dávkovanie trazodónu.

Tricyklické antidepresíva

Súbežnému podávaniu sa má zabrániť z dôvodu rizika interakcie. Treba pozorne sledovať, či sa nevyskytne sérotonínový syndróm a kardiovaskulárne nežiaduce účinky.

Fluoxetín

Pri kombinácii trazodónu s fluoxetínom, inhibítorom CYP1A2/2D6, sa hlásili zriedkavé prípady

zvýšených plazmatických hladín trazodónu a nežiaduce účinky. Mechanizmus tejto farmakokinetickej interakcie nie je celkom objasnený. Farmakodynamickú interakciu (sérotonínový syndróm) nie je možné vylúčiť.

Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO)

Občas sa hlásili možné interakcie s inhibítormi monoaminooxidázy. Aj keď ich niektorí lekári podávajú súbežne, použitie trazodónu s IMAO alebo v priebehu dvoch týždňov po ukončení ich užívania sa neodporúča. Neodporúča sa ani podávanie IMAO v priebehu jedného týždňa po ukončení liečby

trazodónom.

Fenotiazíny

Pri súbežnom použití fenotiazínov ako sú chlórpromazín, flufenazín, levomepromazín a perfenazín, sa pozorovala závažná ortostatická hypotenzia.

Hypericum perforatum (ľubovník bodkovaný)

Vedľajši účinky môžu byť častejšie, ak je trazodón podávaný spolu s liekmi obsahujúcimi Hypericum perforatum (ľubovník bodkovaný).

Anestetiká/myorelaxanciá

Keďže trazodón môže zvyšovať účinky myorelaxancií a inhalačných anestetík, je v takých prípadoch potrebná opatrnosť.

Levodopa

Antidepresíva môžu zrýchľovať metabolizmus levodopy.

Warfarín

U pacientov súbežne užívajúcich trazodón a warfarín môže dôjsť k zmenám protrombinového času.

Digoxín a fenytoín

Súčasné podávanie s trazodónom môže spôsobiť zvýšenie sérových hladín digoxínu alebo fenytoínu. U pacientov so súbežnou liečbou je potrebné zvážiť monitorovanie sérových hladín.

Iné lieky

Súbežné užívanie trazodónu s liekmi, o ktorých je známe že predlžujú QT interval, môže zvyšovať riziko ventrikulárnych arytmií, vrátane torsade de pointes. Pri súbežnom podávaní týchto liekov s trazodónom je potrebná opatrnosť. Trazodón je iba veľmi slabým inhibítorom spätného vychytávania noradrenalínu

a nemení účinky tyramínu na krvný tlak, preto nie je pravdepodobná interferencia s hypotenzným

účinkom látok podobných guanetidínu. Štúdie na laboratórnych zvieratách však naznačujú, že trazodón môže inhibovať väčšinu akútnych účinkov klonidínu. Pri iných typoch antihypertenzív, aj keď sa nehlásili žiadne klinické interakcie, sa má zvážiť možnosť zosilnenia účinku.

Alkohol

Trazodón zosilňuje sedatívne účinky alkoholu. Počas liečby trazodónom sa má vyhnúť konzumácii alkoholu.

Gravidita

Údaje získané od malého počtu (< 200) tehotných žien vystavených účinkom trazodónu nenaznačujú

žiadne nežiaduce účinky trazodónu na graviditu alebo na zdravie plodu/novorodenca. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne iné relevantné epidemiologické údaje. Štúdie na zvieratách nenaznačujú priame ani nepriame škodlivé účinky na graviditu, embryofetálny vývin, pôrod alebo postnatálny vývin pri

terapeutických dávkach (pozri časť 5.3). Opatrnosť je potrebná pri predpisovaní lieku tehotným ženám. Keď sa trazodón užíva až do pôrodu, treba sledovať novorodencov, či sa u nich nevyskytnú abstinenčné príznaky.

Dojčenie

Obmedzené množstvo údajov naznačuje, že sa trazodón v malej miere vylučuje do ľudského mlieka, ale

hladiny aktívneho metabolitu nie sú známe. Z dôvodu nedostatku údajov, rozhodnutie, či ukončiť/prerušiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu trazodónom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Trazodón má malý až mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov treba

upozorniť na riziká ovplyvnenia schopnosti viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, kým si nebudú istí, že sa u nich neprejavuje ospalosť, sedácia, závrat, stavy zmätenosti alebo rozmazané videnie.

Počas liečby trazodónom alebo v krátkom čase po ukončení liečby sa hlásili prípady samovražedných myšlienok a samovražedného správania (pozri časť 4.4). U pacientov liečených trazodónom sa

zaznamenali nasledujúce príznaky, z ktorých niektoré sa bežne hlásia aj v prípadoch neliečenej depresie.

1 U symptomatických pacientov sa má sledovať stav tekutín a elektrolytov.

2 Pozri tiež časť 4.4.

3 Trazodón je sedatívne antidepresívum a ospalosť vyskytujúca sa niekedy počas prvých dní liečby obvykle ustúpi pri jej pokračovaní.

4 Štúdie na zvieratách preukázali, že trazodón je menej kardiotoxický ako tricyklické antidepresíva a klinické štúdie naznačujú, že liečivo môže u ľudí vyvolávať arytmie srdca s ešte menšou pravdepodobnosťou. Klinické štúdie

u pacientov s už existujúcou chorobou srdca naznačujú, že trazodón môže byť arytmogénny u niektorých pacientov z tejto skupiny.

5 Zriedkavo boli hlásené nežiaduce účinky na funkciu pečene, niekedy ťažké. V prípade výskytu týchto účinkov sa musí podávanie trazodónu ihneď ukončiť.

6 Pozri tiež časť 4.4.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Príznaky toxicity

Najčastejšie hlásené reakcie na predávkovanie zahŕňajú ospalosť, závrat, nevoľnosť a vracanie.

V závažnejších prípadoch sa hlásila kóma, tachykardia, hypotenzia, hyponatriémia, kŕče a zlyhávanie dýchania. Kardiologické príznaky môžu zahŕňať bradykardiu, predĺženie QT a torsade de pointes.

Príznaky sa môžu objaviť v priebehu 24 hodín po predávkovaní alebo aj neskôr.

Predávkovanie trazodónom v kombinácii s inými antidepresívami môže vyvolať sérotonínový syndróm. Liečba

Pre trazodón neexistuje špecifické antidotum. Podanie aktívneho uhlia do 1 hodiny od užitia sa má zvážiť u dospelých, ktorí užili viac ako 1 g trazodónu alebo u detí, ktoré užili viac ako 150 mg trazodónu.

Alternatívne sa u dospelých môže zvážiť výplach žalúdka do 1 hodiny od užitia potenciálne život ohrozujúcej dávky.

Pozorujte pacienta minimálne 6 hodín po užití (alebo 12 hodín v prípade lieku s riadeným uvoľňovaním). Sledujte krvný tlak, pulz a vyhodnocujte stav vedomia podľa stupnice GCS (Glasgow Coma Scale).

V prípade zníženej GCS sledujte saturáciu kyslíkom. U symptomatických pacientov je vhodné sledovať funkciu srdca.

Jednotlivé krátkodobé kŕče si nevyžadujú liečbu. Časté alebo dlhodobejšie kŕče treba dostať pod kontrolu intravenóznym podaním diazepamu (0,1-0,3 mg/kg telesnej hmotnosti) alebo lorazepamu (4 mg/kg

u dospelého a 0,05 mg/kg u dieťaťa). Ak sa pomocou týchto opatrení nedostanú záchvaty kŕčov pod

kontrolu, môže pomôcť intravenózna infúzia fenytoínu. Podajte kyslík a podľa potreby upravte odchýlky acidobázických a metabolických parametrov.

Pri hypotenzii a nadmernej sedácii má byť liečba symptomatická a podporná. Pri pretrvávajúcej ťažkej hypotenzii zvážte podanie inotropných látok, napr. dopamínu alebo dobutamínu.