Betahistin Viatris 16 mg Tableta
Preskripčné informácie
Indikačná skupina
Spôsob úhrady
Režim výdaja
Indikačné obmedzenie úhrady
Ďalšie informácie
Meno LP
Zloženie
Lieková forma
Držiteľ registrácie
Posledná aktualizácia SmPC

Použiť aplikáciu Mediately
Získavajte informácie o liekoch rýchlejšie.
Viac ako 36k hodnotení
SPC - Betahistin 16 mg
Menièrov syndróm je definovaný nasledovnou trojicou hlavných príznakov:
-
vertigo (s nevoľnosťou/vracaním)
-
strata sluchu (zhoršenie sluchu)
-
tinnitus
Dávkovanie
Dospelí (vrátane starších pacientov)
Na začiatku sa užíva jedna tableta trikrát denne, pokiaľ možno podaná s jedlom. Udržiavacie dávky sú zvyčajne v rozmedzí 24 - 48 mg denne.
Dávkovanie má byť upravené individuálne, na základe odpovede pacienta. Zlepšenie môže byť niekedy pozorované až po niekoľkých týždňoch liečby. Optimálne výsledky sa niekedy dosiahnu až po niekoľkých mesiacoch.
Pri určitých indikáciách užívanie lieku na začiatku ochorenia môže zabrániť progresii ochorenia alebo
strate sluchu v neskorších fázach ochorenia.
Porucha funkcie obličiek
Nie sú dostupné špecifické klinické štúdie v tejto skupine pacientov, ale podľa postmarketingových
skúseností nie je potrebná úprava dávky.
Porucha funkcie pečene
Nie sú dostupné špecifické klinické štúdie v tejto skupine pacientov, ale podľa postmarketingových
skúseností nie je potrebná úprava dávky.
Starší pacienti
Hoci sú údaje z klinických skúšaní v tejto skupine pacientov obmedzené, rozsiahle skúsenosti po
uvedení lieku na trh naznačujú, že v tejto skupine pacientov nie je potrebná úprava dávky.
Pediatrická populácia
Tento liek sa neodporúča používať u detí mladších ako 18 rokov vzhľadom na nedostatok údajov
o bezpečnosti a účinnosti.
Spôsob podávania
Perorálne použitie. Betahistin Viatris môžete užívať s jedlom alebo bez jedla. Betahistin Viatris môže vyvolať mierne žalúdočné problémy (pozri časť 4.8). Užívanie Betahistinu Viatris s jedlom môže
zmierniť žalúdočné problémy.
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.
Feochromocytóm.
Pacienti s bronchiálnou astmou a peptickým vredom v anamnéze majú byť počas liečby starostlivo sledovaní.
Nevykonali sa žiadne in-vivo štúdie interakcií. Na základe in-vitro údajov sa neočakáva in-vivo
inhibícia enzýmov cytochrómu P450.
In–vitro údaje naznačujú inhibíciu metabolizmu betahistínu liekom, ktorý inhibuje monoaminooxidázu (MAO), vrátane podtypu B (napr. selegilín). Pri súbežnom užívaní betahistínu a inhibítorov MAO (vrátane MAO-B selektívnych inhibítorov) sa odporúča opatrnosť.
Keďže betahistín je analóg histamínu, interakcia s antihistaminikami môže teoreticky ovplyvniť účinnosť jedného z týchto liekov.
Gravidita
Nie sú k dispozícii dostatočné údaje o použití betahistínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity pri klinicky relevantnej terapeutickej expozícii. Ako preventívne opatrenie je vhodnejšie vyhnúť sa užívaniu betahistínu počas gravidity.
Dojčenie
Nie je známe, či sa betahistín vylučuje do ľudského mlieka. Betahistín sa vylučuje do mlieka
u potkanov. Účinky pozorované v popôrodnom období v štúdiách na zvieratách boli obmedzené na veľmi vysoké dávky. Význam tohto lieku pre matku sa má zvážiť s ohľadom na prínos dojčenia
a možné riziká pre dieťa.
Fertilita
Štúdie na zvieratách nepreukázali účinky na fertilitu u potkanov.
Betahistín je indikovaný na liečbu Menièrovho syndrómu s príznakmi ako vertigo, tinnitus a strata sluchu. Toto ochorenie môže negatívne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
V klinických štúdiách špecificky navrhnutých na štúdium schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje nemal betahistín žiadny alebo mal len zanedbateľný vplyv.
U pacientov liečených betahistínom sa v placebom kontrolovaných klinických štúdiách vyskytli
nasledovné nežiaduce účinky s nižšie uvedenou frekvenciou:
veľmi časté (≥1/10); časté (≥1/100 až <1/10); menej časté (≥1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥1/10 000
až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000). Poruchy nervového systému
Časté: bolesť hlavy
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: nauzea a dyspepsia
Okrem týchto prípadov hlásených počas klinických štúdií boli spontánne hlásené nasledovné
nežiaduce účinky z postmarketingového užívania a vedeckej literatúry. Frekvenciu nemožno odhadnúť na základe dostupných údajov, preto je klasifikovaná ako „neznáma“.
Poruchy imunitného systému
Boli hlásené reakcie z precitlivenosti, napr. anafylaxia. Poruchy gastrointestinálneho traktu
Boli hlásené mierne žalúdočné problémy (napr. vracanie, gastrointestinálna bolesť, abdominálna distenzia a nafukovanie), ktoré zvyčajne vymiznú, ak sa liek užíva spolu s jedlom alebo po znížení dávky.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Boli hlásené kožné a podkožné reakcie z precitlivenosti, osobitne angioneurotický edém, žihľavka, vyrážka a pruritus.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
Bolo hlásených niekoľko prípadov predávkovania. Niektorí pacienti mali mierne až stredne závažné symptómy pri dávkach do 640 mg (napr. nauzea, somnolencia, abdominálna bolesť). Závažnejšie
komplikácie (napr. kŕče, pľúcne alebo srdcové komplikácie) sa pozorovali v prípade úmyselného predávkovania betahistínom, zvlášť v kombinácii s inými liekmi v nadmerných dávkach. Liečba predávkovania zahŕňa štandardné podporné opatrenia.
Farmakologické vlastnosti - Betahistin 16 mg
Farmakoterapeutická skupina: antivertiginóza, ATC kód: N07CA01
Mechanizmus účinku betahistínu je objasnený len čiastočne. Existuje niekoľko možných hypotéz, ktoré sú podporované štúdiami na zvieratách a údajmi u ľudí:
-
Betahistín má vplyv na histaminergný systém:
betahistín pôsobí ako čiastočný agonista H1 receptora histamínu aj ako antagonista
H3 receptora histamínu aj v nervových tkanivách, a má zanedbateľnú aktivitu H2 receptora. Betahistín zvyšuje obrat a uvoľňovanie histamínu blokovaním presynaptických H3 receptorov a indukciou H3 receptorov “down-reguláciou“.
-
Betahistín môže zvýšiť prietok krvi v kochleárnej oblasti, ako aj celom mozgu:
farmakologické skúšky na zvieratách ukázali zlepšenie krvnej cirkulácie v stria vascularis vnútorného ucha, pravdepodobne relaxáciou prekapilárnych sfinkterov mikrocirkulácie vo vnútornom uchu. Preukázalo sa, že betahistín u ľudí zvyšuje prietok krvi mozgom.
-
Betahistín uľahčuje vestibulárnu kompenzáciu:
betahistín urýchľuje zlepšenie vestibulárnych funkcií po unilaterálnej neurektómii u zvierat, a to zlepšením a uľahčením centrálnej vestibulárnej kompenzácie; tento účinok, charakterizovaný zvýšením regulácie obratu a uvoľňovania histamínu, je sprostredkovaný antagonizmom H3 receptorov. Betahistín skrátil čas zotavenia po vestibulárnej neurektómii aj u ľudí.
-
Betahistín mení tvorbu neurónového vzruchu vo vestibulárnom jadre:
dokázalo sa, že betahistín má v závislosti od dávky inhibičné účinky na vzruchovú aktivitu
neurónov v laterálnom a mediálnom vestibulárnom jadre.
Farmakodynamické vlastnosti preukázané u zvierat môžu prispieť k liečebnému prínosu betahistínu vo
vestibulárnom systéme.
Účinnosť betahistínu bola preukázaná v štúdiách u pacientov s vestibulárnym závratom a s Menièrovou chorobou zlepšením závažnosti a frekvencie záchvatov vertiga.
Absorpcia
Betahistínium-dichlorid sa pri perorálnom podaní ľahko a takmer úplne vstrebáva zo všetkých častí gastrointestinálneho traktu. Po absorpcii je liečivo rýchlo a takmer úplne metabolizované na
2-pyridyl-octovú kyselinu (2-PAA). Plazmatické hladiny betahistínu sú veľmi nízke. Všetky farmakokinetické analýzy sú preto založené na meraní 2-PAA v plazme a v moči. V stave sýtosti je Cmax nižšie v porovnaní s podmienkami nalačno. Avšak celková absorpcia betahistínu je podobná
v oboch prípadoch, čo svedčí o tom, že príjem jedla len spomaľuje absorpciu betahistínu.
Distribúcia
Podiel betahistínu viazaného na bielkoviny krvnej plazmy je menší ako 5 %.
Biotransformácia
Po absorpcii sa betahistín rýchlo a takmer úplne metabolizuje na 2-PAA (ktorá nemá farmakologický
účinok).
Maximálne hladiny 2-PAA v plazme (a moči) sa dosahujú jednu hodinu po podaní a znižujú sa
s polčasom asi 3,5 hodiny.
Eliminácia
2-PAA sa ľahko vylučuje močom. Pri dávke v rozmedzí 8 až 48 mg je asi 85 % pôvodnej dávky znovu izolovanej v moči. Vylučovanie obličkami alebo fekálna exkrécia samotného betahistínu je menej
dôležitá.
Linearita
Rýchlosť eliminácie je konštantná v celej šírke použitých perorálnych dávok 8 až 48 mg, čo indikuje, že farmakokinetika betahistínu je lineárna a naznačuje, že zapojená metabolická cesta nie je saturovaná.
Farmaceutické informácie - Betahistin 16 mg
celulóza, mikrokryštalická
manitol
koloidný oxid kremičitý, bezvodý mastenec
kyselina citrónová, monohydrát
L-cysteínium-chlorid, monohydrát propyl-galát
PVC/PVdC/Al blister.
Dostupný v balení po 20, 30, 60, 90 a 100 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.