HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE 100 mg Prášok na injekčný/infúzny roztok

Protizápalová látka

HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE je indikovaný v prípadoch potreby rýchleho a intenzívneho kortikosteroidného účinku:

• Endokrinné poruchy: primárna alebo sekundárna adrenokortikálna insuficiencia (nadobličková nedostatočnosť)

• Kolagénové ochorenia: systémový lupus erythematosus

• Kožné ochorenia: závažná forma erythema multiforme a Stevensov-Johnsonov syndróm

• Alergické ochorenia: bronchiálna astma, anafylaktické reakcie

• Gastrointestinálne ochorenia: ulcerózna kolitída, Crohnova choroba

• Respiračné ochorenia: vdýchnutie obsahu žalúdka

• Akútne stavy: HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE je indikovaný na liečbu sekundárneho šoku pri adrenokortikálnej insuficiencii alebo šoku neodpovedajúceho na štandardnú liečbu, keď môže byť prítomná adrenokortikálna insuficiencia.

Dávkovanie

Výška dávky kolíše od 100 mg do 500 mg v závislosti od závažnosti ochorenia. Podáva sa formou vnútrožilovej injekcie počas 1 až 10 minút. Táto dávka sa môže opakovať v intervaloch 2, 4 alebo 6 hodín podľa odpovede pacienta alebo podľa klinického stavu.

Podávanie vysokých dávok kortikosteroidnej liečby má pokračovať, kým sa pacientov stav nestabilizuje - zvyčajne nie viac ako 48 – 72 hodín. Ak liečba hydrokortizónom musí trvať dlhšie ako 48 – 72 hodín, je možný výskyt hypernatriémie (zvýšeného obsahu sodíka v krvi), preto je potrebné

zvážiť nahradenie HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE iným kortikosteroidom (napríklad

metylprednizolónsukcinátom sodným), ktorý spôsobuje malé alebo žiadne zadržiavanie sodíka. Hoci nežiaduce účinky sú pri vysokých dávkach krátkodobej liečby kortikosteroidmi zriedkavé, môže sa vyskytnúť peptická ulcerácia. Odporúča sa súčasná profylaktická liečba antacidami.

U pacientov liečených kortikoidmi, ktorí sú vystavení vysokému stresu, sa odporúča dôsledne sledovať výskyt prejavov a príznakov adrenokortikálnej insuficiencie.

Liečba kortikoidmi je doplnkom, nie náhradou štandardnej liečby.

U pacientov s ochorením pečene môže byť zvýšený účinok (pozri časť 4.4), je možné vziať do úvahy zníženie dávkovania.

Starší pacienti

HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE je indikovaný hlavne pre krátkodobé akútne prípady.

Neexistujú informácie, ktoré by naznačovali, že je potrebná úprava dávkovania u starších pacientov.

Liečba starších pacientov sa však má plánovať s ohľadom na to, že bežné nežiaduce účinky kortikosteroidov sú u starších pacientov častejšie a menej tolerované, a preto sa vyžaduje dôsledné klinické monitorovanie (pozri tiež časť 4.4).

Pediatrická populácia

Pri dojčatách a deťoch sa môže dávkovanie znížiť, ale je potrebné riadiť sa skôr závažnosťou stavu

a reakciou pacienta ako vekom či hmotnosťou. Dávka ale nemá byť nižšia ako 25 mg denne (pozri tiež časť 4.4).

Spôsob podávania

HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE sa podáva intravenóznou injekciou, intravenóznou infúziou, alebo intramuskulárnou injekciou, preferovanou metódou pre počiatočné núdzové použitie je

intravenózna injekcia. Po počiatočnom núdzovom období, je potrebné zvážiť použitie dlhšie

pôsobiaceho injekčného lieku alebo perorálneho lieku. Pokyny na rekonštitúciu a zriedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

• Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1

• Precitlivenosť na akýkoľvek iný liek obsahujúci kortikosteroidy

• Systémové mykotické infekcie v prípade, ak nie je pacient liečený špecifickou protiinfekčnou liečbou

• Podanie živých alebo živých atenuovaných vakcín u pacientov liečených imunosupresívnymi dávkami kortikosteroidov

Upozornenia a opatrenia

1. Nežiaduce účinky možno minimalizovať pri užívaní najnižších účinných dávok počas čo

   najkratšieho obdobia. Je potrebné pozorne sledovať pacienta pre vhodnú titráciu dávky s ohľadom na priebeh ochorenia (pozri tiež časť 4.2).

2. Adrenálna kortikálna atrofia sa vyvíja počas dlhodobej liečby a môže pretrvávať niekoľko mesiacov po ukončení liečby. U pacientov, ktorí dostávali vyššie ako fyziologické dávky systémových

   kortikosteroidov (približne 30 mg hydrokortizónu) dlhšie ako 3 týždne, nesmie byť ukončenie liečby

   náhle. Ako znižovať dávku závisí vo veľkej miere od toho, či ochorenie pravdepodobne relapsuje, keď sa zníži dávka systémových kortikosteroidov. Počas vysadzovania môže byť potrebné hodnotenie aktivity ochorenia. Ak je nepravdepodobné, že sa ochorenie po vysadení systémových kortikosteroidov vráti, ale existuje neistota o potlačovaní HPA, systémové dávky kortikosteroidu sa môžu rýchlo zredukovať na fyziologické dávky. Keď sa dosiahne dávka 30 mg hydrokortizónu raz za deň, znižovanie dávky má byť pomalšie, aby sa umožnila obnova HPA osi.

   Náhle vysadenie systémovej liečby kortikosteroidmi, ktorá trvala do 3 týždňov je vhodné, ak sa

   predpokladá, že relaps choroby je nepravdepodobný. Pri náhlom vysadení dávok do 160 mg

   hydrokortizónu počas 3 týždňov je u väčšiny pacientov nepravdepodobné, že by viedlo ku klinicky

   významnému potlačeniu HPA osi. V nasledujúcich skupinách pacientov sa má zvážiť postupné ukončenie systémovej liečby kortikosteroidmi aj ak liečba trvala 3 týždne alebo menej:

   • Pacienti, ktorí opakovane absolvovali liečbu systémovými kortikosteroidmi, najmä ak trvala

     dlhšie ako 3 týždne.

   • Ak bola krátka liečba predpísaná do jedného roka od ukončenia dlhodobej terapie (mesiace alebo roky).

   • Pacienti, ktorí môžu mať iné príčiny adrenokortikálnej nedostatočnosti ako exogénna liečba

     kortikosteroidmi.

   • Pacienti dostávajúci dávky systémových kortikosteroidov vyššie ako 160 mg hydrokortizónu

   • Pacienti opakovane užívajúci dávky večer

3. Pacienti majú nosiť kartu "Steroidová liečba", ktorá poskytuje jasné pokyny o opatreniach, ktoré treba prijať, aby sa minimalizovalo riziko a ktorá poskytuje podrobné informácie o ošetrujúcom

   lekárovi, lieku, dávkovaní a trvaní liečby.

4. Kortikosteroidy môžu maskovať niektoré prejavy infekcií a počas ich užívania sa môžu objaviť nové infekcie. Potlačenie zápalovej odpovede organizmu a imunitnej funkcie zvyšuje citlivosť na

   mykotické, vírusové a bakteriálne infekcie a ich závažnosť. Klinické prejavy môžu byť často atypické a infekcie sa môžu dostať do pokročilého štádia skôr ako sú diagnostikované.

5. Normálne menej závažné ochorenie ovčie kiahne môže mať u imunosupresívnych pacientov

   smrteľný priebeh. Pacienti (alebo rodičia detí), ktorí neprekonali ovčie kiahne, sa majú vyhnúť

   úzkemu kontaktu s osobami infikovanými vírusom ovčích kiahní alebo pásovým oparom (herpes zoster) a pokiaľ prídu do kontaktu s takýmito osobami, majú okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

   U exponovaných neimúnnych pacientov, ktorý dostávajú systémové kortikosteroidy alebo ich užívali počas predchádzajúcich troch mesiacov, je potrebná pasívna imunizácia imunoglobulínom proti varicella/zoster (varicella/zoster immunoglobin, VZIG) v lehote do 10 dní od expozície ovčím

   kiahňam. Ak sa diagnóza ovčích kiahní potvrdí, potom si ochorenie vyžaduje špeciálnu starostlivosť

   a akútnu liečbu. Podávanie kortikosteroidov sa nemá prerušiť a možno bude potrebné zvýšiť ich dávkovanie.

6. Je potrebné vyhnúť sa kontaktu s osýpkami. Je potrebné vyhľadať lekárska pomoc ihneď po expozícii. Môže byť potrebná profylaxia normálnym intramuskulárnym imunoglobulínom.

7. Živé vakcíny sa nemajú podávať pacientom so slabou imunitnou odozvou. Tvorba protilátok na iné vakcíny môže byť oslabená.

8. Používanie kortikosteroidov pri aktívnej tuberkulóze sa má obmedziť na prípady fulminantnej alebo diseminovanej tuberkulózy, kedy sa kortikosteroid podáva spolu s príslušným antituberkulóznym

   režimom. Ak sú kortikosteroidy indikované u pacientov s latentnou tuberkulózou alebo

   tuberkulínovou reaktivitou, musia byť pozorne sledovaní, pretože môže dôjsť k reaktivácii ochorenia. Počas dlhodobej liečby kortikosteroidmi majú pacienti dostávať chemoprofylaxiu.

9. U pacientov liečených parenterálne podávanými kortikosteroidmi došlo k zriedkavým prípadom vzniku anafylaktoidných alebo anafylaktických reakcií. Lekári predpisujúci takýto liek majú byť pripravený na takúto možnosť. Pred podaním lieku je potrebné vykonať zodpovedajúce preventívne opatrenia, predovšetkým ak má pacient v anamnéze údaj o alergii na akékoľvek liečivo.

10. Pozornosť treba venovať pacientom užívajúcim kardioaktívne liečivá ako napríklad digoxín, pretože steroidy vyvolávajú nerovnováhu elektrolytov/stratu draslíka (pozri časť 4.8).

11. Hydrokortizón môže mať zvýšenú účinnosť u pacientov s ochorením pečene, pretože metabolizmus a eliminácia hydrokortizónu je u týchto pacientov výrazne znížená.

12. Terapia kortikosteroidmi bola spojená s výskytom centrálnej seróznej chorioretinopatie, ktorá môže viesť k narušenie sietnice.

13. Pri dlhodobom užívaní kortikosteroidov pri vysokých dávkach boli u pacientov hlásené prípady epidurálnej lipomatózy.

14. U pacientov s hypertyreózou a s hypokaliémiou indukovanou hydrokortizónom môže dôjsť

k tyreotoxickej periodickej paralýze (thyrotoxic periodic paralysis, TPP). U pacientov liečených hydrokortizónom, ktorí majú prejavy a príznaky svalovej slabosti, najmä u pacientov s hypertyreózou, sa musí vziať do úvahy podozrenie na TPP.

V prípade podozrenia na TPP sa musia okamžite sledovať hladiny draslíka v krvi a adekvátne sa musia manažovať, aby sa zaistila obnova normálnych hladín draslíka v krvi.

Osobitné opatrenia

Zvýšená opatrnosť sa vyžaduje pri zvažovaní podávania systémových kortikosteroidov u pacientov s nasledovnými stavmi a je nevyhnutné časté monitorovanie pacienta:

1. Osteoporóza (rizikovou skupinou sú ženy v období postmenopauzy)

2. Hypertenzia alebo kongestívne srdcové zlyhanie

3. Závažné afektívne poruchy v súčasnosti alebo v minulosti (obzvlášť predchádzajúce výskyty psychóz vyvolaných užívaním steroidných látok)

4. Diabetes mellitus (alebo cukrovka v rodinnej anamnéze)

5. Tuberkulóza v anamnéze

6. Glaukóm (výskyt glaukómu v rodinnej anamnéze)

7. Myopatia v minulosti vyvolaná kortikosteroidmi

8. Zlyhanie pečene alebo cirhóza

9. Obličková nedostatočnosť

10. Epilepsia

11. Peptický vred

12. Čerstvé anastomózy čriev

13. Predispozícia k tromboflebitíde

14. Absces alebo iná pyogénna infekcia

15. Ulcerózna kolitída

16. Divertikulitída

17. Myasténia gravis

18. Okulárny herpes simplex (pre možnú perforáciu rohovky)

19. Hypotyreoidizmus

20. Nedávny infarkt myokardu (bola hlásená ruptúra myokardu)

21. Kaposiho sarkóm hlásený u pacientov liečených kortikosteroidmi. Vysadenie kortikosteroidov

    môže viesť ku klinickej remisii.

22. Po podaní systémových kortikosteroidov bola hlásená feochromocytómová kríza, ktorá, môže byť fatálna. Pacientom s podozrením na feochromocytóm alebo s diagnostikovaným feochromocytómom sa majú podávať kortikosteroidy len po starostlivom zvážení pomeru rizika/prínosu.

23. Hydrokortizón môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku, retenciu soli a vody a zvýšenú exkréciu draslíka. Môže byť potrebné obmedzenie príjmu soli stravou a doplnenie draslíka. Všetky kortikosteroidy zvyšujú vylučovanie vápnika.

24. Pacienti a/alebo osoby, ktoré ich majú na starosti, majú byť upozornení na možné nežiaduce psychické reakcie, ktoré sa môžu vyskytnúť počas liečby systémovými steroidmi (pozri časť 4.8). Symptómy sa zvyčajne objavia po niekoľkých dňoch až týždňoch od začiatku liečby. Riziko môže byť zvýšené pri vyššom dávkovaní /systémovej expozícii (pozri tiež časť 4.5), pričom výška dávok sama

o sebe neumožňuje predvídať začiatok, typ, závažnosť alebo dĺžku trvania porúch. Väčšina reakcií odznie po znížení dávky alebo ukončení liečby. Niektoré prípady si vyžadujú špeciálnu liečbu. Pri rozvinutí psychických príznakov, hlavne pri depresiách alebo samovražedných predstavách, majú pacienti a/alebo osoby, ktoré ich majú na starosti vyhľadať lekársku pomoc. Pacienti a/alebo osoby, ktoré ich majú na starosti, majú byť poučení o možných duševných poruchách, ktoré sa môžu

vyskytnúť počas alebo bezprostredne po zmene alebo ukončení liečby systémovými steroidmi. Takéto reakcie však boli zaznamenané zriedkavo.

Zvláštnu pozornosť treba venovať užívaniu systémových kortikosteroidov u pacientov, ktorí sami

alebo ich priami príbuzní, majú alebo mali závažnými afektívnymi poruchami, ako napríklad depresie

alebo manicko-depresívne poruchy a predchádzajúce psychózy vyvolané užívaním steroidných látok.

Pediatrická populácia

Kortikosteroidy môžu spôsobiť spomalenie rastu dojčiat, detí a dospievajúcich, ktoré môže byť nezvratné. Liečba má byť obmedzená na minimálne dávky a čo najkratší možný čas. Použitie steroidov je potrebné obmedziť na najzávažnejšie prípady.

Po podaní hydrokortizónu predčasne narodeným deťom bola hlásená hypertrofická kardiomyopatia, preto je potrebné vykonať príslušné diagnostické vyhodnotenie a monitorovať funkciu a štruktúru srdca.

Starší pacienti

Časté nežiaduce účinky systémových kortikosteroidov môžu mať vo vyššom veku závažnejšie následky, hlavne osteoporóza, hypertenzia, hypokalciémia, cukrovka, náchylnosť k infekciám

a stenčovanie kože. Vyžaduje sa prísny lekársky dohľad, aby sa vyhlo životu ohrozujúcim reakciám. Systémové kortikosteroidy nie sú indikované, a preto sa nemajú používať ako liečba pri poraneniach hlavy alebo mozgovom infarkte. Ich užitie v týchto prípadoch pravdepodobne nepomôže, ale môže

stav ešte zhoršiť.

Poruchy videnia

Poruchy videnia môžu byť hlásené pri systémovom a lokálnom použití kortikosteroidov. Ak sa

u pacienta objavia symptómy, ako je rozmazané videnie alebo iné poruchy videnia, pacient má byť odporučený k oftalmológovi na posúdenie možných príčin, medzi ktoré môže patriť sivý zákal,

glaukóm alebo zriedkavé ochorenia, ako je napríklad centrálna serózna chorioretinopatia (CSCR), ktoré boli hlásené po použití systémových a lokálnych kortikosteroidov.

HYDROCORTISONE MEDOCHEMIE 100 mg obsahuje sodík

Tento liek obsahuje menej ako 1 mmol sodíka (23 mg) v jednej injekčnej liekovke, tj. v podstate zanedbateľné množstvo sodíka.

1. Pri súbežnom podávaní cyklosporínu a kortikosteroidov bol zaznamenaný výskyt kŕčov. Pretože súbežné podanie týchto látok vedie ku vzájomnej inhibícii ich metabolizmu, je možná tendencia

   vzniku kŕčov a iných nežiaducich účinkov súvisiacich s individuálnym užívaním oboch liekov.

2. Lieky, ktoré sú induktormi hepatických enzýmov, ako rifampicín, rifabutín, karbamazepín, fenobarbiton, fenytoín, primidón a aminoglutetimid, zrýchľujú metabolizmus kortikosteroidov a ich terapeutické účinky môžu byť znížené.

3. Očakáva sa, že súbežná liečba inhibítormi CYP3A vrátane liekov obsahujúcich kobicistát zvyšuje riziko systémových vedľajších účinkov. Kombinácii sa treba vyhnúť, ak prínos neprevyšuje zvýšené riziko vzniku systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. V takomto prípade treba pacientov sledovať z hľadiska systémových vedľajších účinkov kortikosteroidov. Lieky, ktoré sú inhibítormi

   enzýmu CYP3A4, ako cimetidín, erytromycín, ketokonazol, itrakonazol, diltiazem a mibefradil, môžu spomaliť metabolizmus kortikosteroidov a tak zvýšiť ich koncentráciu v sére.

4. Steroidy môžu znížiť účinok inhibítorov acetylcholinesterázy pri myasténii gravis. Kortikosteroidy pôsobia antagonisticky proti účinku hypoglykemizujúcich látok (vrátane inzulínu), antihypertenzív

   a diuretík a zvyšujú hypokaliemizujúci účinok acetazolamidu, kľučkových diuretík, tiazidových diuretík a karbenoxolónu.

5. Súbežné podávanie kortikosteroidov môže zvýšiť účinok antikoagulancií (kumarínových derivátov). Z dôvodu zvýšeného rizika spontánneho krvácania sa vyžaduje starostlivé monitorovanie

   terapeutického antikoagulačného účinku (INR - International Normalised Ratio) alebo

   protrombínového času.

6. Kortikosteroidy zvyšujú obličkový klírens salicylátov a vysadenie steroidov môže vyústiť do

   intoxikácie salicylátmi. U pacientov s hypotrombinémiou sa salicyláty a nesteroidné protizápalové látky majú užívať opatrne v kombinácii s kortikosteroidmi.

7. Pri podávaní steroidov bola zaznamenaná interakcia s látkami blokujúcimi neuromuskulárny

prenos, ako pankurónium, s čiastočným zvratom neuromuskulárneho bloku.

Gravidita

Schopnosť kortikosteroidov prechádzať cez placentu je medzi jednotlivými liekmi rôzna, avšak hydrokortizón prechádza cez placentu ľahko.

Podávanie kortikosteroidov gravidným zvieratám môže spôsobiť abnormality vo vývoji plodu vrátane rázštepu podnebia, vnútromaternicovej rastovej retardácie a poruchy v raste a rozvoji mozgu.

Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že kortikosteroidy majú za následok zvýšený výskyt vrodených abnormalít, ako je rázštep podnebia u človeka, avšak ak sa podávajú dlhodobo alebo opakovane počas tehotenstva, kortikosteroidy môžu zvýšiť riziko vnútromaternicovej rastovej retardácie.

U novorodencov po prenatálnej expozícii kortikosteroidmi sa môže vyskytnúť hypoadrenalizmus, ale zvyčajne po narodení spontánne vymizne a len zriedkavo je klinicky významný. Tak ako všetky lieky, aj kortikosteroidy sa majú predpisovať len vtedy, keď prínosy pre matku a dieťa prevažujú nad rizikami. V prípade nevyhnutnosti podania kortikosteroidov, pacientky s fyziologickým priebehom tehotenstva sú liečené, ako keby neboli tehotné.

Dojčenie

Kortikosteroidy sa vylučujú do materského mlieka, hoci nie sú k dispozícii žiadne údaje pre hydrokortizón. Nie je pravdepodobné, že by denné dávky hydrokortizónu do 160 mg mali systémové účinky u dojčiat. U dojčiat matiek, ktoré užívajú vyššie dávky steroidov je možnosť vzniku určitého stupňa potlačenia funkcie nadobličiek, ale prínosy dojčenia sú pravdepodobne prevažujúce nad

akýmkoľvek teoretickým rizikom.

Fertilita

V štúdiách na zvieratách bolo preukázané, že kortikosteroidy zhoršujú fertilitu. Nepriaznivé účinky na

fertilitu potkanov s kortikosterónom sa pozorovali len u samcov a boli reverzibilné (pozri časť 5.3). Klinický význam týchto informácií je nejasný.

Vplyv kortikosteroidov na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje nebol systematicky hodnotený. Po liečbe kortikosteroidmi sa môžu objaviť nežiaduce účinky, ako sú synkopa, vertigo a kŕče. Ak sa objavia pacienti nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje.

Keďže hydrokortizón sa zvyčajne používa krátkodobo, je nepravdepodobné, že by sa vyskytli

nežiaduce účinky. Možnosť vzniku nežiaducich účinkov súvisiacich s liečbou kortikosteroidmi je však potrebné vziať do úvahy (pozri časť 4.4). Tieto nežiaduce účinky zahŕňajú (frekvencia výskytu

nežiaducich účinkov je definovaná ako: veľmi časté (≥l/10), časté (≥l/100 až <l/10, menej časté

(≥l/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000), neznáme

(z dostupných údajov)):

Príznaky z vysadenia

Príliš rýchle zníženie dávky kortikosteroidov v nadväznosti na dlhodobú liečbu môže viesť k akútnej nadobličkovej nedostatočnosti, hypotenzii a smrti. Toto je však pravdepodobnejšie pri nepretržitej kortikosteroidovej liečbe (pozri časť 4.4).

Príznaky z vysadenia môžu tiež zahŕňať horúčku, myalgiu, artralgiu, rinitídu, konjuktivitídu, bolestivé svrbiace uzlíky na koži a stratu telesnej hmotnosti.

U detí bol zvyčajne po ukončení liečby hydrokortizónom pozorovaný zvýšený intrakraniálny tlak

s edémom papily (pseudotumor cerebri).

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

Nie je známy klinický syndróm akútneho predávkovania hydrokortizónom. Hydrokortizón je dialyzovateľný.